Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, včera sme schválili uznesenie, kde sme odsúdili násilie, kde sme odsúdili rozoštvávanie a nenávisť v spoločnosti v súvislosti s atentátom na premiéra Roberta Fica. Koniec rozoštvávania spoločnosti a nastolenie spoločenského zmieru však nie je záležitosť len jedného uznesenia, hoci to uznesenie je začiatok, ale je to aj výsledok konsenzuálnej...
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, včera sme schválili uznesenie, kde sme odsúdili násilie, kde sme odsúdili rozoštvávanie a nenávisť v spoločnosti v súvislosti s atentátom na premiéra Roberta Fica. Koniec rozoštvávania spoločnosti a nastolenie spoločenského zmieru však nie je záležitosť len jedného uznesenia, hoci to uznesenie je začiatok, ale je to aj výsledok konsenzuálnej politiky. Zbytočne budeme hovoriť o pokoji, ak v parlamente budú pokračovať návrhy zákonov, ktoré spoločnosti ani ľuďom nič neprinášajú. A tak je to aj teraz, je to zákon, o ktorom rokujeme, zákon o zmene RVTS, a tento zákon je ukážkou zákona, ktorý ľuďom na Slovensku nič, ale vôbec nič dobrého neprináša. Je to zákon, ktorý radikálne rozdeľuje spoločnosť, pretože veľká časť spoločnosti považuje za mimoriadne nespravodlivé, že za ich dane budú namiesto objektívnych správ počúvať vládnu propagandu, ako za komunizmu.
Spravodajstvo RTVS podľa nedávneho prieskumu je považované za najobjektívnejšie medzi televíziami. Najobjektívnejšie medzi televíziami a teda vládna koalícia chce meniť niečo, čo dlhodobo funguje a čo funguje dobre. Viem, že sa to politikom nepáči, ale objektívne správy sú aj správy, kde novinári kritizujú zlé návrhy zákonov, ktoré ľuďom škodia. Ak by sme nemali objektívne spravodajstvo, tak ľudia by sa napríklad nedozvedeli, že pani ministerka zdravotníctva im výrazne zdražila starostlivosť o zuby. Zrušila príspevky na zuby. Alebo že novela Trestného zákona trestuhodným spôsobom chcela znížiť premlčaciu lehotu pri znásilneniach. A keby na to neupozorňovala aj opozícia, aj médiá, tak dnes to skrátenie premlčacej lehoty pri znásilneniach stále v Trestnom zákone máme. Toto je objektívne spravodajstvo.
Aký osoh alebo čo dobré prinesie zmena zákona o RTVS pre ľudí, ak sa zvýši počet členov rady zo sedem na deväť a štyroch z nich bude vymenúvať pani ministerka kultúry a piatich vládna koalícia v parlamente? Čo dobré to prinesie ľuďom okrem toho, že ministerstvo kultúry, v tomto prípade pani ministerka kultúry bude mať veľký dosah na spravodajstvo, na to, čo, na to, čo vysiela slovenská televízia, ktorá je platená z daní občanov a spolu s ňou budú mať na to dosah aj ľudia, ktorí napríklad potrebujú dôkaz, že Zem je guľatá? Aké dobro prinesie ľuďom to, že takto politicky zložená rada bude môcť kývať s riaditeľom RTVS, ako sa jej zachce? A riaditeľ bude v podstate bábkou v ich rukách, v rukách politických nominantov, pretože mu môžu kedykoľvek siahnuť na plat a môžu mu plat znížiť.
Jediným cieľom je, žiaľ, spraviť z televízie slúžku vládnej moci, mať pevne v rukách, mať pevne v rukách hlavne spravodajstvo, diskusné relácie a všetko, čo sa týka politiky. Aký zmysel a čo dobrého prinesie ľuďom na Slovensku to, že televízia sa premenuje, že z dlhodobej a zaužívanej značky, proti ktorej nikto nič nemal, nikdy. RTVS sa stane STVR a ďalšie a ďalšie prostriedky sa budú vynakladať na zmenu loga alebo na zmenu celého vizuálneho dizajnu televízie. Ja som napríklad po predchodcoch na ministerstve našla faktúry za desiatky tisíc eur len na nakreslenie jedného loga. Tak nehovorte mi, že zmena vizuálneho dizajnu celej televízie nebude stáť nič. Dosah pre ľudí je absolútne nulový a na tejto zmene občania Slovenskej republiky budú len tratiť. Prídu o objektívne spravodajstvo, prídu o peniaze, ktoré by sa napríklad mohli využiť, keď len ostaneme v oblasti kultúry, mohli by sa využiť na programy pre deti.
Tento zákon je osožný len pre pár ľudí, je osožný len pre pár vládnych politikov, ktorí chcú mať väčšiu kontrolu nad tým, čo televízia vysiela a o čom informuje. A ešte raz opakujem, je to televízia, ktorú zo svojich daní platia všetci občania. Videli sme to napríklad na, a vidíme to aj na politických diskusiách. Doteraz platil aký-taký úzus, že novinári si vyberajú diskutujúcich do relácií. Teraz sa v podstate televízie stali, stali rukojemníkom toho, čo vládna koalícia chce alebo koho chce a koho do relácií pripustí. A všetci si veľmi dobre pamätáme, ako, aké útoky boli zo strany vtedajšej opozície, teraz sú to strany vládne koalície, na moderátorku pani Jančkárovú kvôli absolútne irelevantným dôvodom. Vidíme, že vládna moc si vytvorila alternatívnu sieť "novinárov", slovo novinárov dávam do úvodzoviek, pretože sú to ľudia, ktorí nehľadajú pravdu, ktorí sa nepýtajú nepríjemné otázky, ktorí nepracujú pre ľudí podľa žurnalistického kódexu. Nie sú to novinári, sú to často platení asistenti poslancov, ktorí sa pýtajú veľmi príjemné otázky, ako sa napríklad vládni politici vyspinkali, alebo či náhodou nie sú z tej tvrdej práce pre ľudí unavení. A tak si na to vládni politici zvykli, že nemusia vysvetľovať svoje kroky, že nemusia vysvetľovať, prečo napríklad zrušili preplácanie zdravotnej starostlivosti na zuby, prečo nie sú potraviny lacnejšie, prečo je benzín stále taký drahý a dokonca ešte drahší.
Toto nie je zákon pre ľudí, toto je zákon proti ľuďom. Ľudia dostanú za svoje peniaze menej a dostanú menej kvalitnú službu. A toto nie je zmier, po ktorom voláme, po ktorom volá aj opozícia, ale je to pokračovanie politickej vojny, ktorú nám v prvý deň vyhlásil Andrej Danko. Je to vojna proti ľuďom, je to vojna proti slobode slova, vo verejnoprávnom médiu je to vojna proti novinárom.
Tendencia, ktorá sa tu šíri, je veľmi nebezpečná a často súvisí aj so spravodajstvom a s informovaním, s prácou novinárov. Vládna koalícia začala spochybňovať to, čo sa v normálnej demokratickej spoločnosti považuje za objektívne spravodajstvo a začal s tým pán minister vnútra, ktorý na tlačovej konferencii obvinil médiá za spôsob, akým informujú napríklad o návrhoch zákonov, čím vraj prispievajú k šíreniu nenávisti. Pri snahách regulovať objektívny spôsob informovania by sme však mali všetci spozornieť. Nemôže vládna moc chcieť od médií, aby napríklad o zmenách v dôchodkovom sporení alebo o zmenách v Trestnom zákone informovali spôsobom, že vláda pripravuje zmeny v II. pilieri, resp. zmeny v trestnej politike štátu, a zmeny sú určite pre všetkých prospešné. Bodka, prípadne nejaký citát vládneho politika.
Toto nie je objektívne spravodajstvo. Objektívnym spravodajstvom je, čo tieto zmeny prinášajú a ak pre ľudí prinášajú aj negatíva alebo škodia právnemu štátu, je priam povinnosťou novinára objektívne informovať aj o dôsledkoch, ktoré vládne návrhy zákonov prinášajú.
A obávam sa, po prijatí tohto zákona, ale táto tendencia tu už začala, že v nasledujúcich dňoch budeme svedkami toho, ako vládna moc bude chcieť zahnať do kúta novinárov, ktorí sú kritickí k vládnej politike a šíriť falošnú tézu, že kritika sa rovná šíreniu nenávisti. A to nemôžeme dopustiť, pretože kritika aj nesúhlas nás posúvajú ako spoločnosť dopredu.
Kritika ani tu v pléne nie je nenávisť a každý jeden poslanec, ktorý tu je, tak zastupuje a reprezentuje svojich voličov. A preto aj našou povinnosťou je upozorňovať na zlé veci, ktoré sú z dielne vládnej koalície, alebo návrhy zákonov, ktoré sa tu predkladajú. A preto sme ani nesúhlasili s tým, že s obmedzením faktických poznámok alebo s tým, že sa nebudeme hlásiť do rozpravy. Budeme sa hlásiť do rozpravy, pretože zastupujeme našich voličov.
Znižovanie napätia je veľmi dôležité, ale zároveň je dôležité, aby sme spiatočku zaradili všetci, aby sme zaradili spiatočku smerom k väčšej empatii, k väčšej ľudskosti. No zároveň tá najdôležitejšia vec je, že znižovanie napätia musí prísť od tých, ktorí majú v rukách moc, pretože my sme v pozícii tých slabších. Od vládnej moci závisí, aké zákony sa budú predkladať, a od nich závisí, akým smerom sa bude uberať politika na Slovensku. Či to budú zákony, ktoré nezhody a rozdelenie v spoločnosti prehlbujú, alebo to bude, budú zákony, na ktorých sa zhodne väčšina spoločnosti, pretože sú dobré pre ľudí. Znižovať napätie znamená robiť konsenzuálnu politiku, predkladať návrhy zákonov po celospoločenskej dohode, a ak sa to dá, naprieč politickým spektrom. Častokrát za predchádzajúcej vlády sa stalo, že ako podpredsedníčke vlády mi prešli zákony prakticky celým parlamentom, hlasoval za ne celý parlament. Bolo to preto, že sme neignorovali námietky opozície a často som s opozíciou aj diskutovala. A to si myslím, že to by sa malo diať aj teraz, ak hovoríme, že nám ide o nejaký spoločenský zmier a o znižovanie napätia.
Ale namiesto toho tu v parlamente rokujeme o kontroverzných návrhoch zákonov, ktoré polarizujú spoločnosť, a ktoré si myslím, že vládna koalícia by ich mala stiahnuť. Sú to bezbrehé výruby stromov, je to zákon o RTVS, ktoré len prehlbujú a zvyšujú nervozitu a prehlbujú rozdelenie spoločnosti. Pretože z tejto situácie je východiskom nie väčšie obmedzovanie slobody prejavu, nie potieranie objektívneho spravodajstva, nie hrubé slová a ešte väčšie urážky. Začať má, samozrejme, každý od seba, ale tá vystretá ruka má prísť od vládnej moci a prvý krok je nepredkladať návrhy zákonov, ktoré prehlbujú rozdelenie.
Na zmier, na celospoločenský zmier nestačí jedno uznesenie v parlamente, pretože zmier znamená zmenu vládnej politiky a zastavenie zákonov, ktoré rozoštvávajú spoločnosť a v skutočnosti neslúžia ľuďom, ale v skutočnosti slúžia len pár politikom z vládnej koalície, ako je ten, tento zákon o verejnoprávnej televízii. Zmier znamená aj to, že rešpektovanie druhej polovice obyvateľstva, ktorá vládnu koalíciu nevolila, dokonca tej väčšej polovice, pretože 40 % takmer 40 % ľudí neprišlo k voľbám a teda vládnu koalíciu nevolili. Aj tých by mala vládna koalícia zastupovať, a toto je spoločenský zmier.
Ľudia budú radi platiť dane, ak za ne dostanú službu, ak si za ne, obrazne povedané, kupujú civilizovanú krajinu. Ale ľudia nechcú mať za svoje dane mizernú kvalitu, nechcú za svoje dane financovať propagandu vládnej moci, nechcú televíziu, kde sa upracú nejakí stranícki funkcionári a nechcú financovať svojimi daňami ľudí vo vysokých štátnych funkciách, ktorí veria, resp. potrebujú dôkaz, že Zem nie je plochá. Toto nie je zmier.
K zmieru neprispeje to, keď vládna koalícia z pozície moci, lebo vy máte moc vo svojich rukách, bude znásilňovať televíziu, ktorú si platia všetci z daní, keď bude meniť trestnú politiku štátu, ktorá bude poskytovať väčšiu ochranu nie obetiam, ale zločincom, ako ste to chceli urobiť. Keď bude bezbreho rúbať stromy a jediní, ktorí na tom zarobia, budú developeri. Pretože toto nie je politika zmieru. To je pokračovanie vojny, ktorú koalícia vedie voči druhej polovici obyvateľstva. Aj z toho dôvodu vyzývam, aby volanie po pokoji a zmieri neboli len prázdne slová, ale to, boli to v prvom rade skutky.
A ešte by som chcela na záver pánovi predsedajúcemu. Ja som zaregistrovala, že ste karhali môjho kolegu Joža Pročka za to, že mal povedať pánovi poslancovi Kérymu, neoslovovať ho priezviskom, ale oslovovať ho pán poslanec Kéry, prípadne na pána Farkašovského sa neobracať krstným menom. Ja určite súhlasím s tým, aby sme tu mali väčšiu úctu, väčší rešpekt, ale opäť to nemôže byť jednosmerka, nemôže to byť tak, že vy hovoríte, že sa máme oslovovať: pán poslanec sem, pán poslanec sem. Ja to vždy robím a aj to robiť budem, a dokonca kľudne môžme zaviesť pravidlá ako vo Veľkej Británii, že sa budeme oslovovať ´môj ctený priateľ´, ako to robia vo Veľkej Británii. Ale nemôže tu byť jednosmerka, keď my si potom pozrieme video a na videu nám pán poslanec zo SNS nadáva, že sme obludy, vredy, že sme ľudské trosky, ktoré treba eliminovať, ktoré treba ostrakizovať, ja som v živote takéto slová nepoužila, nikdy v živote som osobné urážky na nikoho nehovorila a veľmi rada budem a budeme všetci vrátane nášho klubu veľmi korektne dodržiavať ´pán poslanec Kéry, pán poslanec Farkašovský´, ale opakujem, nemôže to byť, nemôže to byť jednosmerka.
Takže ďakujem veľmi pekne, asi nemusím hovoriť, že klub SLOVENKO, ZA ĽUDÍ, KÚ nebude za tento zákon hlasovať, pretože si myslíme, že to nie je zákon, ktorý pomáha ľuďom a ktorému, nie je to zákon, ktorý sleduje verejné dobro, ako by to mali zákony, ktoré predkladá vládna moc, robiť.
Ďakujem vám veľmi pekne, kolegovia.
Skryt prepis
