Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister, milé kolegyne, kolegovia, skúsim, tak s úsmevom si spomínam na jednu reakciu vlastne nášho predsedu výboru pre životné prostredie, ktorý nám minulý týždeň tu na nás v sále kričal, že či tu niekto rozumie medveďom, že on si myslí, že nie, že len on rozumie medveďom a veľmi nám to dával pocítiť teda tento názor a silne kričal do mikrofónu, aj mu skončil čas a ďalej kričal. Tak verím, že mi odpustí, lebo ja som teda s medveďmi ani v brlohu nespal, ani v ich šľapajách nechodil, ani ma neposlali ako svojho lobistu, ale dovolím si teda vyjadriť sa k tejto téme ako člen aj výboru, aj teda človek, ktorý si dal záležať na tom, aby som si spravil obraz, a volal som aj stretol som sa s viacerými nielen odborníkmi, alebo aj členmi toho zásahového tímu a volal som snáď na prstoch jednej ruky určite by som nespočítal s koľkými poľovníkmi.
Myslím, že Jožo Pročko to dobre sem vnáša taký ten, taký ten praktický prístup a dobre vykreslil konkrétne praktické situácie, ako to v skutočnosti je. Pretože, ako už bolo povedané, tie vnadiská sú niečo, o čom sa treba rozprávať, a opäť pán Huliak síce o tom veľa hovoril v kampani, ako treba riešiť medvede, ale pol roka už je fuč. Od neho to riešenie neprišlo a ministerstvu dopomohlo KDH k tomu, o čom sa tu teraz rozprávame. Čiže to je memento, ktoré hovorí samo za seba.
Chcel by som to nakoľajiť naspäť a predsa použiť niekoľko čísel a strhnúť to z tej emotívnej debaty, ktorú tu tak prerývano vedieme zároveň s kolegami, ktorí sa stále snažia to nakoľajiť na takú technickejšiu debatu, aby sme naozaj našli poctivé odborné riešenia, tak opäť to tam skúsim vrátiť.
No, nechcem sa opakovať, čiže nebudem všetko rozoberať úplne do detailov, ale chcem sa prikloniť k názoru, že nie je ani tak dôležité, že koľko tých medveďou je. Teraz ma, prosím, pochopte správne. Ja nechcem povedať, že to vôbec neni podstatné, ale to, že či ich je tritisíc alebo tisícpäťsto, alebo päťtisíc nie je samo osebe ten fakt, ktorý tu teraz potrebujeme riešiť a ktorý potrebujeme teraz rozlúsknuť. Aj keď je to isté memento pre ministra, aby sme teda mali nejakú konkrétnu jasnú metodiku, ktorú aj akceptuje Komisia, s ktorou bude treba o tomto probléme rozprávať aj do budúcna. Lebo to, čo my dnes máme na stole, tú situáciu, definitívne nevyrieši. Taký je môj názor a ešte vám poviem dôvody, že prečo. Čiže tú metodiku a ten počet medveďou bude dôležitý riešiť v čase, ale teraz nie je dôležitý.
To, čo je dôležité z môjho pohľadu, je to, že nám stúpa tá incidencia. Ten počet stretov a počet ľudí, ktorí sú zranení útokom medveďa. Tak ja som si, ja som sa dopracoval k číslam, ak máte niekto aktuálnejšie, tak povedzte, kľudne dajte na stôl, ale myslím si, že aktuálnejšie môžu byť len o pár dní.
Ten počet stretov a ten počet zranených ľudí v roku 2016, a myslím, že to tu už odznelo, tak to len tak v rýchlosti okomentujem, bol jeden. 2017 jeden, 2018 dvaja, 2019 traja, 2020 šiesti, rok nato siedmi, ďalší rok, teda rok ´22, deviati. V roku 2023 ich evidujeme 14 a v roku 2024, čiže v súčasnom období, a teraz mám číslo len po 24. apríl, ich už bolo 11, hej? Čiže ono to je jasný trend toho, ako sa človek stretá s medveďom, ako dochádza ku tomu, že medveď na človeka útočí. Že toto je kľúčový problém a toto treba riešiť.
Ono to tu už zaznelo, mne tu niekto kričal, že som nejaký budajovec, neviem úplne, čo tým chcel povedať, domyslím si asi len to, keď som hovoril, že treba riešiť nielen to, že keď už máme daného problémového jedinca, tak ho treba eradikovať, teda odstrániť, vyriešiť nejakým spôsobom. Som to, použil som taký výraz, že treba manažovať medveďa hnedého a mi kričali, že som budajovec. Tak chcem povedať, že ak to mysleli tak, že som nejaký prehnaný ochranár, tak nie som. A zároveň nie som ani človek, ktorý by nemal rád prírodu a netvrdil, že medveďa treba chrániť. Treba, lebo z toho, čo je všeobecne známe, je jasné, že medveď je závislý na tom, aby, na tom, že je chránený. Rapídne by sa znížil jeho počet a naozaj by hrozilo jeho vyhynutie a o tom sa ja nechcem ďalej rozvádzať. Čiže toto je, toto je jednoducho všeobecne známy fakt, ktorý máme v našej legislatíve. Jednoducho medveď je závislý na našej ochrane.
Zároveň je dané, a teraz použijem opäť čísla, že azda môžem povedať, že áno, populácia stúpa, ale nikdy sme ho, nikdy, dobre, beriem späť toto slovo, poviem z dlhodobého hľadiska, ktoré som skúmal ja, nejako vážnejšie neregulovali. Pozrel som si dáta medzi rokmi 2000 až 2009 napríklad. Tak som konkrétne tu našiel, že v priemere došlo k tomu, že sme odstrelili alebo odstránili 27 medveďov ročne, hej? Čiže z tohoto čísla za tých deväť rokov vidno, že k nejakému ráznemu, ráznej regulácii tohto druhu neprišlo. A ten medveď, samozrejme, že tu bol s nami aj po týchto rokoch a tým, že je chránený a má vytvorené priaznivé podmienky, ako tu už bolo povedané, a to nie sú len vnadiská, to sú aj iné faktory, tak sa, tak má priaznivé podmienky pre rozmnožovanie, pre život a preto tu častokrát, áno, poľovníci môžu stretnúť, ja som videl také video z nočného lovu, kde videli poľovníci niekoľko, myslím, že deväť alebo desať medveďov som tam napočítal, teraz si už nepamätám presne. Čiže tento fenomén toho stretu je častejší a medveď zaberá čoraz väčšie územie.
To je ďalšie číslo z roku 2020, 2022 mám toto číslo a ono hovorí, že medveď, vývoj areálu medveďa hnedého stúpol o 42 % medzi rokmi dvetisíc, medzi rokmi 2000 a 2022. Čiže o 42% sa zväčšilo jeho územie na Slovensku. Potom som si pozrel aj Národné lesnícke centrum, a teraz chcem povedať dopredu, lebo už tu odzneli, aj som s niektorými kolegami hovoril o tom, že či sú tie čísla presné, či nie, ja chcem vyzdvihnúť ten trend. A teraz vám ho, pokúsim sa vám ho demonštrovať, že ako ja vidím tie čísla, ako ich čítam. Použijem dve konkrétne štatistiky a tabuľky, tabuľky, ktoré som u nich našiel.
Jedna je, ktorá hovorí o denzite, čiže koľko kusov, na aký areál sa vyskytuje. Oni si teda stanovili, že na sto kilometrov štvorcových, aká je početnosť. Tak, a toto tu už odznelo. A ja sa k tomu vrátim, aj od ministra, napríklad porovnanie s Fínskom. Tak na Slovensku máme 5,1, to je štatistický údaj, medveďa na 100 km. Fíni majú 0,54 medveďa, teraz hovorím štatisticky. Ono to tak zle znie, ale tá reč čísel je jasná. Chorváti 1,77, Lotyši 0,12 medveďa na 100 km štvorcových. Dobre, Slovinci 5,43, čiže kúsok pred nami, Švédsko 0,67, Rakúsko 0,03. Prečo to hovorím a prečo pripúšťam, že toto číslo nemusí byť presné?
No tak povedzme si aj to, že, pripusťme, že tá volatilita, že tá nepresnosť by bola pomerne vysoká, povedzme, že by bola až tak vysoká, až tak nepresná, že 50 % z toho by bolo treba zobrať. Skúsme ísť takto kriticky dole. Tak stále by sme boli z týchto vymenovaných krajín, ktoré majú na svojom území medveďa hnedého, druhí v počte kusov na dané územie. Pretože keby sme rozdelili tých 5,1, o 50 % dole by sme išli, tak stále sú za nami tretí Estónci s 2,22 medveďa na 100 km štvorcových. Čiže aj keby ten údaj bol nepresný, tak nám hovorí, že tá, tá početnosť medveďa na dané územie je v porovnaní s týmito krajinami vysoká.
Poviem teraz ďalší údaj, a to je percento odlovu z celej populácie, to je presne to, čo som spomínal medzi tými rokmi 2000 a 2009, že v priemere 27 medveďov sa odlovilo ročne. Tak ako je to v iných krajinách?
Fíni percento odlovu, hej, a teraz to porovnám s tou, s tou denzitou. Takže denzita u Fínov je 0,54, čiže pol medveďa na 100 km, ale u nich je percento odlovu 13,15 %, budem to zaokrúhľovať. Čiže 13 % ročne odlovia a majú len pol medveďa na 100 km. Chorváti 13 % odlovia zo svojho počtu. Estónci 9, Slovinci 20, Švédi 10, Rakúšania nič, Lotyši nič. Čo my? Čo my? My máme v štatistike napísané 0,32, hej, čiže keď, tu by sme zase pripustili opačnú mieru chybovosti. Čiže dajme tomu, že by sme odlovili viac, aj keď sa asi nepredpokladá, že tie čísla budú nejaké iné. Toto je jasne dané, tak keby sme hneď 1 % odlovili, že viac ako trojnásobne to preženiem, tak stále v tej početnosti populácie na 100 km je to nič oproti tým ostatným krajinám, ktoré majú početnosť medveďa na 100 km rapídne nižšiu, ale odlovia rapídne viacej.
Prečo to hovorím? Ľudia môžu mať taký pocit, teraz hovorím o širokej verejnosti, že my tu diskutujeme o takom nejakom úplne zásadnom riešení, ktoré to vyrieši v tých regiónoch. Ktoré tú početnosť medveďa zvráti alebo ju proste tak eliminuje, že zrazu sa to nestane súčasťou ak nie každodennou, tak každý druhý deň vidím vo večerných správach nejakú reportáž o medveďovi. Takže proste tento problém sa vyrieši. Tak ja si myslím, že sa nevyrieši. Nevyrieši sa už len preto, pretože my riešime ten konečný efekt. Že čo s tými problémovými jedincami. S úsmevom som hovoril o predsedovi našom výboru, ktorý z nepochopiteľných dôvodov príliš emočne reagoval, keď sme chceli hovoriť o tých, o tom, že kde ten problém vzniká. No tak myslím, že nikto nebude rozporovať, že problém vzniká v tom, že táto šelma stráca plachosť. Zvyká si na ľudský pach, zvyká si na ľudskú činnosť. Áno, presne tými vnadidlami. Pretože jednoducho tie sú častokrát príliš blízko zastavaného územia, tu kolegovia z inej strany to jasne demonštrovali, a ten medveď, to neni tak len, že mu nasypete za hrsť nejakého jadrového krmiva. Veď predsa a to je úplne tiež jasné, ja som počul príklad od poľovníka, ktorý hovorí, že tu máme pekáreň, keď sú tam staršie výrobky, ten, to pečivo nám stvrdne, tak to zoberieme do vriec a vysypeme to v hore, kúsok za domom to máme. Teraz keď hovorím kúsok, tak som mal z neho pocit, že to mal za nejakým ovocným sadom, keď mi to rozprával, a tam má vysypané jedlo, kde striehne na zver a tú potom strieľa.
No dobre, nelegálne vnadisko, ja viem, máme ich regulované, nemali by čo byť. Ale prečo sa tu tvárime, že nie sú? Prečo sa tvárime, že tento problém s vnadiskami nie je. Prečo to nie je poctivejšie riešené. A tu podporujem tú úvahu, jednoducho toto potrebujeme začať regulovať. Regulovať intenzívnejšie a neodbíjať to a nezhadzovať to zo stola. Že kto sa tu rozumie medveďom. Že vnadísk sa nedotýkajme. Lebo takto to vyznelo minulý týždeň a takéto tóny to malo aj dnes. Čiže tie vnadiská bude treba regulovať a tuto by sme sa mali pristaviť viac.
Paradoxne si myslím, že tento problém my tu nevyriešime nejako zásadne tým, že prijmeme nejakú novú legislatívnu úpravu. My tomu môžme pomôcť, my môžme vykročiť správnym smerom, ale ten problém, ktorý tu máme, môže z najväčšej miery riešiť minister. Môže ho riešiť rôznymi spôsobmi. Jeden už povedal Jožo Pročko alebo aj ostatní, treba posilniť zásahové tímy. A ja som za to, že nielen im dajme nové vybavenie a dajme im 200-tisíc na to, aby si dokúpili a zmodernizovali vybavenie, ale spravme ďalší tím. Pretože keď si pozriete tú mapu, kde sú tieto tímy rozmiestnené, tak niekde Humenné, Sobrance, tam by som dal kľudne šiesty. Pretože toto bude súčasť dlhodobého riešenia problému s medveďom. Zároveň je dôležité riešiť to, aby medveď plachosť nestrácal. O tom som sa už rozviedol viacej, nechcem sa k tomu už vracať pre krátkosť času.
Odznelo, a ja to tu naschvál spomeniem, ja viem, že my sme sa tu o tom viacej nerozprávali, snáď len taká humorná poznámka, beriem to v rámci humornej poznámky od ministra, že navrhoval kolegom ministrom z iných krajín, že však si ich zoberte, my vám ich vyvezieme, hej, tak to beriem v rámci vtipu. Ale verejnosť, ktorej je blízka príroda, mala takýto nápad, ale toto im nikto nepovedal, že prečo toho medveďa len neuspať a nepreviesť niekde inde. Prečo nevyužívať túto translokáciu. Tak treba im povedať a treba, aby jasne odznelo, že medveď sa vie vrátiť aj 700 km naspäť do svojej oblasti, z ktorej ho zoberiete. To, čo je pri tom podstatné, ešte ďalšia vec, je, že on je vystavený veľkému stresu. Samozrejme, že dostane sa do oblasti, ktoré už majú iné jedince, dostáva sa s nimi do stretu, zápasí o územie a podobne. Čiže od zodpovedného odborníka na slovo vzatého mám, že to číslo pri translokácii medveďa je také, že 50 % z týchto jedincov, pri ktorých sa toto vyskúša, uhynie. Čiže toto nie je cesta. Čiže ani vyviesť ich nemôžme, keby sme chceli. Alebo to nie je dobrý nápad.
Poďme späť k tým riešeniam, že čo tu treba ďalej urobiť, a teraz si pomôžem, lebo to ma celkom, celkom zaujalo. Našiel som rozhodnutie Súdneho dvora, aj vám poviem spisovú značku C-674/17 z 10. októbra 2019. V tomto prípade chceli Fíni zlegalizovať regulačný lov vlkov kvôli pytliactvu, ktoré sa im rozmohlo. A tak v skratke vám poviem, že o čom to je. To zhrnutie je, že ak chcete robiť výnimky, tak musíte mať tieto výnimky, musia byť adekvátne cieľu, ktorý bude jasne a presne podložený, bude zdôvodnený a obhájiteľný s tým, že cieľ nie je možné dosiahnuť inak. Hovorím to s ohľadom na tie reči, že koľko, aká je početnosť medveďa. Dajme tej Európskej komisii toto číslo, dohodnime sa na ňom, spravme ďalšiu štúdiu alebo vyriešme tento problém o interpretácii čísel, ale podniknime ďalšie veci. Ako povedal kolega Jožo Pročko, vyčerpajme eurofondy, spustime to, tí ľudia naozaj mnohokrát o tom nevedia a toto je vaša robota, pán minister. Tuto nepotrebujete túto snemovňu, nepotrebujete k tomu nový zákon. Toto je vyslovene o tom, aby ste sa priblížili k tým ľudom, ktorí môžu o to žiadať, a aby tie peniaze dostali.
A urobme aj to posilnenie toho zásahového tímu a ďalšie následné kroky, ktoré k tomu, ktoré budú zlepšovať manažovanie medveďa hnedého, ale ja som presvedčený, a teraz sa vraciam k tomu, čo som povedal, že toto všetko nebude stačiť. Ja si myslím, že by sme mali mať kvóty. Toto tu neodznelo, ale hovorím to tu zodpovedne aj s ohľadom na to, že možnože na jeseň sa tu stretneme znovu. Pretože tento problém, toto riešenie, teda takto, toto riešenie, ktoré ideme prijať, nevyrieši definitívne tento problém. Bude sa môcť vyhlasovať mimoriadna situácia, bude môcť dochádzať k odstrelu, ale zásadne to tú populáciu, ktorú máme, nezreguluje. Ale teraz ma nepochopte zle. Teraz ja nehovorím, že majme nejaké kvóty v objeme, poviem, 200 kusov, ktoré ministerstvo uvoľní a celoplošne dôjde k odstrelu tohto medveďa. Toto vôbec nehovorím. Keď sa na to pozerám čisto manažérsky, keď si zoberiete, že teraz máme tri oblasti, ktoré sú, ktoré sú poznačené zvýšeným výskytom a ktoré sú jasne indikované, že v nich je medveď, niekto to nazve, že premnožený. Ja by som povedal, že je viditeľnejšie prítomný a dochádza tam naozaj častejším k stretom, hej, to je tá, Nízke Tatry, Kremnické vrchy, Poľana. Však tie kvóty potrebujeme podľa mňa na to, aby keď tento druh, nezaberú tie preventívne opatrenia, ktoré budeme využívať a ktoré si môžeme nastaviť, tak aby sme ho mohli účinne regulovať. A vtedy by mohlo podľa mňa ministerstvo prísť a povedať: takýto počet odstreľte.
Preto hovorím, že teraz ma už snáď nikto neoznačí za nejakého prílišného ochranára, ale stále teraz akcentujem a chcem to podškrknúť, prírodu treba chrániť. Ale k tomuto, pán minister, potrebujete urobiť kroky vy. Potrebujeme ukázať Európskej komisii, že sme všetky, všetky riešenia, ktoré sa dalo, vyčerpali a potom s nimi môže byť o tom debata. A táto debata tu ďalej bude, pretože my vám neschvaľujeme nič, čo by túto situáciu definitívne vyriešilo. Áno, my chceme vyslať jasný signál do verejnosti, že je to problém, že je to problém vážny a že ho riešiť treba. Ale nalejme si čistého vína ešte raz, toto to úplne nevyrieši a treba na tom poctivejšie pracovať aj ďalej.
Ďakujem za pozornosť.

Milé kolegyne, milí kolegovia, normálne ma začal bolieť žalúdok z toho, čo rozprávate, pán Taraba, aj čo rozprával Huliak, dokonca aj pán Malatinec, pretože naozaj problém s tým, že je zvýšený počet medveďov, je. Je, ale prečo ste tam dali šakala, ktorého som povedal, že sa môže loviť, tomu nerozumiem, prečo ste tam dali rysa a vlka absolútne tiež nerozumiem. Povedali ste, že PS-ko nechce riešiť medveďov, nie je to pravda, vôbec to nie je pravda. Toto fakt sú také politické zavádzania a toto, z toho ste si urobili politickú tému. Vy ste povedali vo vašom vystúpení minule, že preto ste prehrali, PS-ko, voľby kvôli medveďovi. No toto čo je? My sme spolu s vami, pán minister, pripravovali poľovnícky zákon, ktorý ochraňoval, usmievate sa, ktorý ochraňoval záujmy ľudí, poľnohospodárov, ktorí prichádzali o desiatky miliónov a prichádzajú. Prečo ste z toho zákona odišli? Mám to, môžem to povedať verejne? Čo ste nám povedali? (Reakcia navrhovateľa.) Nie. Povedali ste, povedali ste, povedali ste, že my ideme teraz s SNS a nemôžeme za tento zákon hlasovať. Mne, mne sa odvalili panenky, pretože naozaj idú za SNS, skorej sme aj s Kuffovcami sedeli, pripravovali sme ten zákon, ktorý mal ochrániť poľnohospodárov, ktorí prichádzali o desiatky miliónov, a potom od toho odišli, pravda je kvôli tomuto.
Povedali ste, že desaťtisíc členov zásahového tímu, to je nejaký milión eur. Pán minister, vám zásahový tím leží v žalúdku a zásahový tím je naozaj dobré riešenie, len to treba zefektívniť. Pred chvíľou tu pán Huliak rozprával o tom, ako zásahový tím strieľal a že aké to je strašné, aké to je odporné. Ja som bol s ľuďmi zo zásahového tímu a viete vy vôbec, ako sa to rieši? Ako sa riešili tie medvede? Zásahový tím ako riešil tie medvede? Uspal medveďa a medveďa zlikvidoval veterinár. A už som tu minule hovoril o tom, že naozaj tie zásahové tímy mali reakčný čas nejakých sedem dní, poľovníci, ktorým to v Častej, v Sučanoch, myslím, pardon, pozriem si to, poľovníci, ktorí dostali tridsať dní. Aj k tomu sa ešte vrátim. Ale čo je teraz tu?
Mňa normálne bolelo brucho, keď ste začal rozprávať o tých, o tých drevinách a o tom, ako popri potokoch musíme vyčistiť všetko. U nás to vyčistili, od Lučenca do Haliča čistili a viete si to predstaviť, čo to bola čistá katastrofa. Vypílili tam, vypílili tam stromy a potom bol zrazu, to je, to ako keby ste vytrhli, to bola čistá katastrofa. Vy hovoríte, áno, čistíme kanály, ale čistíme kanály, ale nevyrubujme tam naozaj stromy, ktoré sú popri, popri potoku. Veď tam naozaj tie stromy poskytujú ochranu zvieratám, tie stromy vytvárajú tieň, tie vytvárajú naozaj skvelú, skvelé prostredie pre prírodu a my to ideme čistiť. To, čo ste povedali, že keď je niekde pasienok, tak to má byť pasienok. To čo je? My ideme, kto z nás nechce dať tým poľnohospodárom, keď poľnohospodári chcú poľnohospodáriť a majú nejakú poľnohospodársku pôdu, ktorá je zarastená, no nech si ju vyčistia, ale vy idete robiť to, že naozaj tie stromy 80-centimetrové hrubé idete píliť, idete, zase lesožrúti idú likvidovať Slovensko.
Veď to sme tu už mali. Mali sme tu jedného, ktorý nám vládol a ktorý nám z našich lesov urobil holoruby, a toto idete robiť? Vy tu rozprávate o tom, že, prepáčte, zase som emotívny, povedal som si, že nebudem, ale ja keď, ja keď, ja, ja, každý jeden deň som s mojím jazvečíkom bol v lese aj so svojím druhým psíkom a to je katastrofa, čo vy tu rozprávate. To nie je pravda. To nie je pravda. A keď kádeháci vám na toto sadnú a zahlasujú za zákon, v ktorom idete vyrubovať 80-centimetrové stromy, tak to bude strašné. To bude strašné, páni, keď na toto im, keď im toto spapáte. Popri medveďovi sa idú nabaľovať.
Máme pozemky lesné, na ktorých naozaj, ja poviem za seba príklad, ja mám pozemky, kde sú lesné, teda trvalo trávnaté pozemky, ale sú tam aj také stromy, ako hovoríte vy. No pred dvomi rokmi mi to jeden chlapík vypílil, vypílil mi tam stromy a ja, mne zostali oči pre plač, pretože si to zobral a jednoducho vraj to sú trvalo trávnaté pozemky. Ale to sú moje pozemky a vy mi nebudete rozprávať, vy mi nebudete rozprávať do mojich pozemkov, čo ja z tých pozemkov môžem mať, čo tam chcem mať ja. To kde sa vraciame? Do komunizmu? Taraba, kde nás vraciate? Podľa zákona to tak má byť? (Reakcia navrhovateľa.) Jasné, toto je. Takže, milí občania, keď budete chcieť mať... (reakcia navrhovateľa), prihláste sa faktickou.
Keď chcete mať, keď chcete mať, máte lúku, áno, a na tej lúke, máte to pri chalupe a máte tam nejaké 80 rokov, zdedili ste po svojich predkoch, ste zdedili lúku, na ktorej vyrástli 80-centimetrové stromy, no tak príde Taraba a všetko vám to vyseká, vypíli, lebo podľa zákona nie vy, nie vy, čo tam chcete mať, ale Taraba rozhodne o tom, čo tam bude podľa zákona. Toto čo je? To sme sa kde dostali? Toto vy chcete? Choré. A pozor, rozprávajú tu o kríčkoch. No áno, však ale keď hospodár chce hospodáriť a má trvalé trávnaté porasty, prípadne lúku, nech sa páči, nech sa páči, vyčistite si ju, pán poľnohospodár, a robte tam, čo chcete.
Ale poďme sa vrátiť k tým medveďom. Vy ste k medveďom pricapili naozaj kšeft a toto, čo idú robiť s našimi pozemkami a s pasienkami, to je kšeft. Opäť sa ide a naozaj, desiatky, čo stovky tisíc drevnej hmoty zase pôjdu na kamiónoch a zase na tom niekto zarobí. Toto je, ale medvede, no. Lebo musíme vyčistiť, aby ten medveď sa nemal kde skryť. Roman Malatinec, prepáč, absolútne s tebou nesúhlasím, že remízky treba likvidovať. Práve naopak, keď pôjdete niekedy z Lučenca do Haliče, pozrite sa na ľavú stranu, tam sú na veľkom poli také štyri remízky, sú tam už niekoľko desiatok rokov a na veľkých plochách by mali byť urobené remízky, aby sa tá drobná zver mala kde skryť. Remízky by mali tam byť. Remízky sú naozaj pre drobnú zver, veď nám, nám ubývajú bažanty a zajace. Roman mi povedal vzadu, že húúú, ja ti ukážem na Poľane, koľko je bažantov, no ubývajú. Pozri si, daj si do gúglu úbytok bažantov a to naozaj máme na Slovensku veľký úbytok bažantov. Na každom jednom poli veľkom by mali byť remízky a mali by tam byť naozaj vysadené kríky, kde by sa mohla, nie všade, ale kde by sa tá drobná zver mohla skryť.
No a medvede. Najväčší problém je to prikrmovanie a to vnadenie. Pán Huliak vám tu pred chvíľou rozprával o tom, že, pani Stohlová, veď to je len desať kilo kukurice, ktorú tam raz za mesiac niekto dá. Desať kilo kukurice? Poviem vám len môj príklad. V okolí mňa, nielen kde bývam, ale aj okolí mojej chalupy, kde som, tak vetriesku kukurice vysypú. Dennodenne do dediny jednej, nebudem ju menovať, lebo o mŕtvych len dobre, nosil jeden človek, každý jeden deň za vlečku, za veľkú vlečku dvaapoltonovú z pekárne do dediny, do dediny, z pekárne tam nosil chleba, makovníky, všetko možné. Do dediny. Ďalších štyristo metrov odo mňa tam to isté vysypali. To isté to vysypali, nie jedno. My prikrmuje divú, teda zver a to je jedno, akú zver my prikrmuje. Preto je natalita tej zveri taká, preto je na Záhorí niekoľko tisíc danielov viac, preto je aj okolo mňa niekoľko tisíc danielov viac. No tak medveď si strhne jeleňa, no chvála pánu bohu, nech si strhne jeleňa. Radšej nech ho strhne v hore, Roman, ako by mal ísť ten medveď niekde do Litovského Mikuláša na ulicu. Ale kedysi mali medvede jedno-dve malé, medvedica. Teraz? Teraz má štyri, lebo sa im darí. A áno, Krúpa mal pravdu, ako rozdelíte, budeme prikrmovať teda len dvesto metrov alebo dva kilometre od diala, budeme prikrmovať len diviaky a napíšeme tam, áno, toto je len pre diviakov.
Pán minister, veľmi dobrý podnet dal Kuffa, keď sme riešili ten poľovnícky zákon na ochranu, aby poľnohospodári neprichádzali k tým škodám. Chvála pánu bohu, chvála pánu bohu sme to tam dali, ale vy ste proti tomu poľovníckemu zákonu nakoniec boli a tvorili ste ho s nami. A aj teraz a aj teraz odstránenie vnadenia, odstránenie prikrmovania je najväčší problém, odstráňme to a zakážme, pán minister, poľovníkom, aby sypali nie desať kilo kukurice, ale sypú sa tam vetriesky a nosia tam všetko. Nehovor mi, Roman, že o tom nevieš. Že o tom nevieš. Mňa zavolali pred piatimi rokmi na poľovačku a povedali mi, Jozef, tuto sa posaď, tuná sypeme. Čo tam sypete? Prišiel som tam a hovorím, čo to je? No jadrové krmivo, vieš. Prídu sem jelene a strelíš si. Hovorím, ja som v živote nesedel na posede, v živote. Piršujem, piršujem, poľovníci vám povedia, čo to je, piršujem a chodím do lesa na poľovačku, nebol som dlho, nebol som asi dva roky, nestrelil som žiadne zviera. Chodím tak, že naozaj dávam šancu tej zveri. Nikdy som nesedel na posede a poľovníci si sypú krmivo.
Milí poľovníci, ktorí ste čestní, poznám vás veľmi veľa, poznám vás naozaj zodpovedných, ktorí sú slušní, ale Huliak pred rokmi rozprával, aká je poľovnícka komora a čo to je Slovenský poľovnícky zväz, čo sú zač a bojoval proti nim. Ako to vyriešil Lebocký? No dal mu funkciu. Je šéfom streleckej komisie. Ja chodím na tie strelecké, chodil som na tie strelecké povinne, na strelecké podujatia, ktoré organizujú poľovníci. Viete, čo tam dostanete? Malorážku a s tou malorážkou strieľate. Čo mi on rozpráva o tom. Niektorí tí poľovníci, tí starší, nevystrelili 20 rokov. Mne sa stalo to, že som sedel v tej vetrieske krytej vedľa takého starého uja a sme sa rozprávali, ujo niečo rozprával, buchol puškou a puška mu vystrelila, lebo si ju ani neodistil. Katastrofa. Ale nie všetci poľovníci sú takí, sú slušní. Z tých 60-tisíc poľovníkov je len malá, malé množstvo poľovníkov, ktorí poľujú.
A pán Taraba nám povedal, že nebude zásahové tímy teda vylepšovať, lebo nemáme desať na desaťtisíc. Je päť zásahových tímov, pán Taraba, a keby ste to robili profesionálne, tak tie zásahové tímy naozaj profesionalizovať dobre, je to, je, Budaj vám tam, tak si dajte ľudí, ale ľudí, ktorí majú profesionálne schopnosti. Predstavte si poľovníkov, ktorí dostanú možnosť streliť medveďa. Viete si to predstaviť? Všetci s puškami budú strieľať. A viete, prečo eliminovali toho medveďa tí poľovníci cez uspávaciu pušku? Lebo ten medveď, keď ho netrafíte dobre, keď ho trafíte na mäkko, tak vás, tak vás zabije všetkých, čo ste tam okolo. A môžte doňho strieľať, koľko chcete.
Ja mám príklad jedného poľovníka, nebudem ho menovať, Jožo P., nie Jožo Pročko, ale taký jeden veľmi známy človek. Nebudem to hovoriť, ktorý mi povedal, že boli sme, vieš čo, boli sme v lese a s kamarátom ideme a zrazu medveď bol pred nami na takej ceste. A on debil naňho vystrelil. Ja hovorím, čo robíš a ja som pri sebe nemal pušku, on mal len guľ a brok, tak strelil s tým, s tým, s tou guľou naňho strelil, no a medveď, trafil ho blázon namäkko, medveď začal na nás utekať. A utekali sme, utekali sme, utekali, pribehli k autu, mali šťastie a on potom strieľal z neho z toho broku.
Nie všetci poľovníci sú takí, ale, pán Taraba, vy ste povedali, že desať, že nemáte milión na 10-tisíc členov zásahového tímu. Viete, koľko je tých členov v tom zásahovom tíme? Päť až šesť je v jednom zásahovom tíme a máme ich päť tých zásahových tímov. Takže vypočítajte si, koľko to je? To je 30 ľudí. A ja hovorím, dajme zásahovým tímom, nech má jeden zásahový tím 20 ľudí, to 5 krát 20 je 100 ľudí a nech je to vyriešené naozaj lokálne. Nech aj niekto je v Hriňovej z toho zásahového tímu, nech niekto je tam a tam, aby sa ten reakčný čas skrátil. Toto je cesta.
Cesta je prestať kŕmiť, pán minister, nekŕmme a neobhajujte poľovnícku loby a poľovníkov, ktorí si prikrmujú preto, aby tam mali, aby tá holá zver tam bola, aby mali trofeje. Toto je ten problém. Nie to je problém, že budeme kŕmiť, aby sme mohli eliminovať diviačí mor. Ako eliminujeme diviačí mor? Že budeme kŕmiť len diviakov? Len diviakov budeme kŕmiť? Keď je diviačí mor. Aj na to je prostriedok, keď je diviačí mor v nejakom regióne, ako je teraz v okolí Topoľčian, no tak nech sa páči, poľovné združenia, nech dá ministerstvo životného prostredia príkaz, aby tie poľovné združenia robili nátlakové poľovačky a vystrieľali tých diviakov, ale to oni nedajú. Myslíte, že budeme čakať na tých diviakov, kým prídu na krmelec, a koľko ich tam strelíte? Ale nátlakovou poľovačkou strelíte 20, 30, 40 diviakov. Ale toto sa nedeje. Zrušme prikrmovanie. My sme viete čo urobili? My sme urobili z divej zveri dobytok. My im tam sypeme chleba, kukuricu. Veď v okolí Očovej je plno kukurice, tá zver tam má čo jesť. Ale oni tam ešte sypú a kŕmia a ich prikrmujú.
Hovorili sme tu o škodách, ktoré spôsobuje medveď. No medveď spôsobuje naozaj škody, ale, pán minister, čo vám vytýkal eurokomisár? My nerobíme prevenciu. My nevyužívame eurofondy na to, aby tí včelári mali poriadne ochrany. Veď na to ten včelár, milí včelári, viete o tom, že Európska únia vám dá peniaze, aby ste si urobili niekde v hore krásny oplotok, ale železný, na to, aby sa vám chránili tie včely? Alebo vy, milí bačovia, viete o tom, že Európska únia vám dá peniaze na tých drahých kaukazských ovčiakov alebo na tých, na slovenských veľkých psov, ktoré sú drahé? Pán minister, veď vám to vytýkal eurokomisár, prečo to my nevyužívame. Ale my ideme vyrubovať stromy, aby sme videli medveďa. Osemdesiatcentimetrové, 80-centimetrové. Každý normálny človek, naozaj každý normálny človek, ktorý vie, čo sa deje, a tá loby štiepková naozaj je, naozaj je, ale to nielen štiepková, popritom, pán Hlina, budú tie stromy voziť naozaj tam, kde vy ani nebudete vedieť.
Medveď je problém a, milí Slováci, ani ja a ani nikto z normálnych ľudí tu v sále vám nepovie, že nezastrelíme problémového medveďa. A ja si vyprosujem od niektorých poslancov, aby tu rozprávali, čo vám ľudia povedia. Ja žijem v tom prostredí, pán Malatinec, ja tam žijem. Takže neskrývajte sa za ľudí, áno, my žijeme s tým medveďom. Ja som stretol medveďa, ale vy tu naozaj robíte politickú tému. Vy idete vyriešiť toho medveďa? Teraz? Veď to je politická téma. Vyriešte problém, ktorý je, nekŕmte tie zveri a urobme naozaj prvotriedne zásahové tímy, ktoré budú eliminovať toho medveďa, nie poľovníkov, nie poľovníkov. Ospravedlňujem sa všetkým slušným a perfektným poľovníkom. Ale nie poľovníkom.
Ja viem, ja, ja síce už nie som v poľovnom združení, odišiel som z veľmi osobných dôvodov, lebo ja nie som za to, aby traja-štyria členovia poľovali, ale aby bolo naozaj poľovníctvo opäť ľudové, aby poľovalo v jednom združení 30-40. Teraz poľujú traja-štyria. Traja-štyria. A vy si čo myslíte, že tí traja-štyria budú strieľať tie medvede? Alebo komu dáte, dáte tým poľovníkom ostatným, ktorí nepoľujú nikde? Toto je ten problém. Viete, koľko ľudí poľuje? Teda koľko ľudí je členom poľovného združenia z tých 60-tisíc? Pán minister, viete o tom? (Reakcia navrhovateľa.) Aha, nie som poľovník. On tu rozpráva o 60-tisícoch poľovníkov, ale z tých 60-tisíc poľovníkov len jedna, maximálne jedna štvrtina poľuje. Jedna štvrtina. To znamená, že zvyšní nepoľujú.
Fakt ma bolelo brucho, keď ste rozprávali o tom, ako vy idete čistiť kanále, ako idete remízky likvidovať, lebo tam sa skrýva medveď. No predstavte si 10-hektárový, 10-hektárové pole, kde sa nemá tá srnčia zver kde skryť a keď idete do Bratislavy, tak si pozrite, aké sú tie polia veľké. No tak tam tie remízky, to by bolo ako riť na šerbeľ. Tam sa môže skryť aj ten vtáčik, ktorý spomínal pán Hlina.
Zhrniem to. Pán minister, prosím, prosím, zakážme kŕmiť divú zver. Zakážme kŕmiť zver, ktorá nám robí obrovské škody, obrovské miliónové škody. A keď sme robili ten zákon, vedeli ste o tom a aj Kuffovci aj vy ste presne o tom rozprávali, že pomôžme tým poľnohospodárom, pomôžme tým ľuďom na Záhorí, ktorí majú vinice, ktoré im tie daniele zožerú všetko. Pomôžme tým ľuďom. Nie, nie, neschválili sme ten poľovnícky zákon, lebo Lebocký a poľovnícka komora, to je silná loby, tak sme to neschválili, ale pomôžeme im tým, že prestaneme kŕmiť. Prinúťme tých poľovníkov, aby tú zver eliminovali, ale aj zver, nech nie je tritisíc danielov v revíri, ale nech je ich tristo, ako má byť. Prečo tí poľovníci, ktorým chcete dať strieľať medvede, nestrieľajú tú zver? Prečo na Záhorí nestrieľajú, vystrieľajú tritisíc danielov? Ale on im ide dať strieľať medvede. Prestaňme kŕmiť medvede, sprofesionalizujme naozaj tie zásahové tímy. A to, že zásahový tím eliminoval zver, teda tých medveďov tým, že ich uspávali, je normálne.
No a k pánovi Huliakovi a k tým streľbám. Ja som víťaz streleckých pretekov západného vojenského okruhu, z nejakých 10-tisíc vojakov som to vyhral ja v streľbe z samopalu, vzor 58, som víťaz na strednej škole, víťaz zo malorážky, takže ja viem strieľať, ale keby som stretol toho medveďa s puškou, tak sa tiež ako poľovník, oproti mňa, a stretol som ho dvakrát, dvakrát som ho tak stretol, že som naňho stúpil, bál som sa a bol oproti mňa 20 metrov a bál som sa.
Pán minister, prosím, prosím, nekŕmme zver. Nekŕmme ju.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne.
Ja dávam procedurálny návrh, v ktorom žiadam, aby Národná rada Slovenskej republiky odsúdila použitie severokórejských rakiet pri ruskom útoku na Ukrajinu.
Odôvodnenie: 17. januára 2024 na zasadnutí Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky sa Slovenská republika nepridala k ďalším 48 štátom, ktoré odsúdili ruské útoky severokórejskými balistickými raketami na Ukrajinu. Z krajín Európskej únie sa okrem Slovenskej republiky nepodpísalo iba Maďarsko a z krajín NATO iba Turecko. Včera vyšla správa, ktorou experti na základe nespochybniteľných dôkazov, experti OSN potvrdili, že Ukrajina je v týchto dňoch bombardovaná aj severokórejskými raketami, konkrétne Charkiv. Z toho dôvodu žiadam, aby Národná rada Slovenskej republiky odsúdila použitie týchto rakiet, ktoré sú na sankčnom zozname, ktorý schválil mimo iných krajín aj Rusko.
Ďakujem pekne.

Jasné, pán Danko, že vám dovolím. Tak pekne ste zametali, že vám dovolím všetko. Musím povedať, že, hore Jarovnice, perfektne ste sa pozdravili, máte, ešte raz si zatlieskajte, výborne, Jarovnice. (Potlesk.) Tak, išiel som do budovy, veľmi slušní, veľká pochvala. No a od pochvaly prejdem k faktickej, teda k mojej faktickej.
Gábor, hneď v úvode si hovoril o Petrovi Pellegrinim, ktorý si každý jeden deň tak nakakuškal do pusy, že to nie je možné. Peter Pellegrini jeden deň povedal, že nepôjde s Ficom, druhý deň s Ficom sa objíma. Peter Pellegrini jeden deň povedal, že nám nezruší rozpravu, druhý deň dal 12 hodín. Peter Pellegrini povedal, že nepôjde za prezidenta, ide za prezidenta. Peter Pellegrini povedal, že Danko bude poverený vedením schôdze, bolo to tam, na druhý deň bol už poverený Žiga. Naozaj toto je, my máme prezidenta človeka, ktorý si každý jeden deň, opakujem ešte raz, nakakuškal tak do pusinky, že to nie je až pekné. Máme prezidenta, ktorý je klamár. Máme prezidenta, ktorý nedrží slovo. Máme prezidenta, ktorý, ešte raz to zopakujem, povedal, že on vie, kto je Fico. On vie, čo Fico to tu urobil. On vie, ako Fico Slovensku ublížil. Nikdy v živote s týmto amorálnym človekom si nesadne za jeden stôl. Peter Pellegrini sa teraz s ním objíma.
No a k tým ústavným sudcom. Gábor, naše právo je poukazovať na to. Naše právo je hovoriť, čo idú robiť. Oni to aj tak urobia, oni sú, tá ich arogancia je neskutočná a dôkazom toho je aj to posledné video, ktoré zverejnili z tých troch videí Andreja Danka, ktorý havaroval, a je to naozaj, a Andrej si ešte urobil aj krásnu piár so zametaním a novinári mu to zožrali. Strašné.

14.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Začnem tým, že Peter Pellegrini rád podvádza. Aj tento návrh je toho dôkazom a hneď sa k tomu dostanem, prečo, ale najprv chcem záľubu Petra Pellegriniho v podvádzaní ilustrovať na poslednom, stále aktuálnom príklade. Záľubu v podvádzaní naposledy predviedol Peter Pellegrini pri svojom babráckom odchode z funkcie predsedu parlamentu. Po prezidentských voľbách najprv tvrdil, že zostane v tejto funkcii ešte niekoľko týždňov, že na vzdanie sa má čas a že je to otázka nie dní, ale týždňov. Na druhý deň po upozornení ústavných právnikov uznal, že už nie je nielen predsedom parlamentu, ale ani poslancom, pretože podľa ústavy zvolením za prezidenta prišiel o mandát. No a na tretí deň sa Peter Pellegrini pokúsil verejnosť presvedčiť, že už pred prezidentskými voľbami poveril podpredsedu parlamentu Petra Žigu svojím zastupovaním v prípade, že bude zvolený za prezidenta. Tento podvod so sfalšovaným poverením sa Peter Pellegrini pokúsil zakryť tým, že nechal vymazať z webovej stránky Národnej rady pôvodné poverenie na zastupovanie v čase neprítomnosti, podľa ktorého by ho mal dnes zastupovať Andrej Danko. Andrej Danko by mal zvolávať schôdze, prijímať zahraničné návštevy, chodiť na zahraničné návštevy k iným predsedom parlamentov. A môžme na to mať rôzne názory, či by to bolo lepšie, alebo horšie, ale podľa zákona by to tak malo byť, pretože v tejto chvíli jediné platné rozhodnutie o zastupovaní je z decembra minulého roka, podľa ktorého má Petra Pellegriniho zastupovať v jeho neprítomnosti ako prvý Andrej Danko.
No a teraz späť k voľbe kandidátov na sudcu Ústavného súdu. Aj tento príbeh podľa mňa dobre ilustruje, ako sú Petrovi Pellegrinimu zákonné pravidlá ukradnuté. V predkladacej správe k tomuto materiálu sa dočítame, citujem: „Sudkyni Ústavného súdu Slovenskej republiky Jane Laššákovej zanikla funkcia podľa čl. 138 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky dňa 30. septembra 2023. Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 134 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky navrhuje prezidentovi Slovenskej republiky dvojnásobný počet kandidátov na sudcu Ústavného súdu, ktorých má vymenovať. V tomto prípade je potrebné zvoliť dvoch kandidátov. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky z tohto dôvodu rozhodnutím č. 127 z 15. januára 2024 vyzval oprávnené subjekty, aby Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky podávali návrhy kandidátov na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky v termíne do 31. januára 2024 do šestnástej hodiny." Koniec citátu. Toľko vybrané fakty z predkladacej správy, ktorú, predpokladám, že napísal stranícky kolega Petra Pellegriniho, predseda ústavnoprávneho výboru, pán poslanec Čellár. Aspoň predpokladám, že to tak bolo, pretože je uvedený ako predkladateľ k tomuto materiálu.
No a táto predkladacia správa zamlčiava jeden taký drobný detail. Rád by som ten drobný detail pripomenul. Ten skoro až banálny detail je uvedený priamo v zákone o rokovacom poriadku Národnej rady, a to v § 116a ods. 1, citujem: „Voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu vyhlasuje predseda Národnej rady bezodkladne po zániku funkcie sudcu Ústavného súdu." Teraz sa vrátim k tej predkladacej správe a zopakujem úvodný odsek: „Sudkyni Ústavného súdu Jane Laššákovej zanikla funkcia 30. septembra 2023." Zhodou okolností 30. septembra 2023 boli aj parlamentné voľby, po ktorých vznikla súčasná vládna koalícia. Peter Pellegrini sa stal predsedom parlamentu 25. októbra minulého roka a po tomto dni mal podľa zákona o rokovacom v poriadku bezodkladne vypísať voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu. Lenže jeho bezodkladne trvalo viac ako 70 pracovných dní. Prečo to toľko trvalo? Kvôli neznalosti zákona to byť nemohlo, lebo opoziční poslanci, a najskôr to boli kolegovia z SaS a OKS a nakoniec aj ďalší opoziční poslanci, ho na to opakovane upozorňovali, na túto jeho zákonnú povinnosť. Takže z nevedomosti alebo neznalosti to byť nemohlo. Musel to byť zámer. Aký zámer mohol sledovať Peter Pellegrini takýmto konaním? Jediná logická odpoveď je, že chcel voľbu kandidátov oddialiť na čo najneskorší možný termín, aby o výbere sudcov už nerozhodovala prezidentka Zuzana Čaputová, ale už jej nástupca. Bol to podvod. Peter Pellegrini mal voľbu vypísať bezodkladne a on ju vypísal po vyše 70 dňoch. No a o tomto podvode v tomto materiáli a v predkladacej správe nie je žiadna zmienka. To podľa mojej mienky diskvalifikuje predsedu ústavnoprávneho výboru, ktorý nám tento materiál predkladá, a vysvetlím prečo.
V zákone o rokovacom poriadku Národnej rady sa slovo „bezodkladne" nachádza v rôznych paragrafoch, pri rôznych situáciách až 18-krát. A teraz si predstavte, že by pri každej povinnosti, ktorá sa má vykonať podľa zákona o rokovacom poriadku bezodkladne, by k tomu ústavní činitelia pristupovali tak ako Peter Pellegrini v tomto prípade, že by to trvalo viac ako 70 pracovných dní. Vymenujem teraz príklady z rokovacieho poriadku, aby ste si to vedeli lepšie predstaviť.
Takže § 32 ods. 2: „Ak výzva na zachovanie poriadku nevedie u poslanca k náprave, predsedajúci vykáže poslanca z rokovacej sály. Ak vykázaný poslanec ani po opätovnej výzve predsedajúceho neopustí rokovaciu sálu, predsedajúci preruší schôdzu Národnej rady na čas nevyhnutne potrebný na obnovenie poriadku a vykázaného poslanca môže dať vyviesť. Predseda Národnej rady bezodkladne zvolá poslanecké grémium." Tak si predstavme, že by sa tu prerušila schôdza nejak kvôli nejakému incidentu a predseda parlamentu by bezodkladne zvolal poslanecké grémium o 70 pracovných dní.
Alebo § 43 ods. 2 písm. h): „Predseda Národnej rady bezodkladne oznamuje mandátovému a imunitnému výboru zadržanie poslanca pri trestnom čine." Opäť skúsme si predstaviť, že zadržia poslanca pri nejakom trestnom čine a predseda parlamentu to oznámi mandátovému a imunitnému výboru bezodkladne po sedemdesiatich pracovných dňoch.
Paragraf 58a ods. 6: „Poverený člen vlády je povinný zúčastniť sa na rokovaní výboru pre európske záležitosti a informovať výbor o návrhoch podľa ods. 3 písm. a) a podávať bezodkladne informácie o výsledku rokovaní orgánov, ktorých je členom."
58a ods. 8: „Vláda alebo poverený člen vlády bezodkladne po doručení predkladá výboru pre európske záležitosti návrhy podľa ods. 3 písm. a), o ktorých budú rokovať príslušné orgány Európskej únie."
Paragraf 58 ods. a), 58a ods. 1: „Ak člen vlády uplatní iné stanovisko, ako je uvedené v ods. 3 písm. b), bezodkladne výboru pre európske záležitosti podá vysvetlenie a odôvodnenie svojho postupu."
Paragraf 58b, žaloba vo veci porušenia zásady subsidiarity legislatívnym aktom Európskej únie: „Predseda Národnej rady bezodkladne postúpi uznesenie Národnej rady obsahujúce znenie žaloby vláde. Vláda je uznesením Národnej rady a znením žaloby viazaná. Vláda predloží žalobu bezodkladne Súdnemu dvoru Európskej únie."
A takýchto bezodkladne máme dohromady v rokovacom poriadku 18. Nebudem ich teraz všetkých menovať. Bezodkladné povinnosti máme aj v ústave. Tam len dvakrát, takže tie odcitujem.
Článok 119 písm. p): „Vláda rozhoduje v zbore o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, ak ide o plnenie záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a to najdlhšie na čas 60 dní. Toto rozhodnutie vláda bezodkladne oznámi Národnej rade Slovenskej republiky." Tak si predstavme, že by vláda rozhodla o vyslaní vojakov do zahraničia a oznámila nám to bezodkladne po sedemdesiatich dňoch. Ako by sa to poslancom páčilo?
Článok 147 ods. 1: „Prezident Slovenskej republiky sudcu bezodkladne odvolá na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin, ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody na základe disciplinárneho rozhodnutia pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu, na základe rozhodnutia podľa čl. 141b ods. 2, alebo ak zanikla jeho voliteľnosť do Národnej rady Slovenskej republiky." Čiže prezident republiky odvolá sudcu bezodkladne, ak bol odsúdený za úmyselný trestný čin a on by to urobil po sedemdesiatich dňoch.
Prečo by bezodkladne nemalo trvať 70 pracovných dní sa najlepšie ale ilustruje na Trestnom poriadku. Tam sa slovo bezodkladne spomína 46-krát. Nebudem ich všetky menovať, ale zopár ilustračných príkladov. „Na žiadosť obvineného, ktorý bol zadržaný alebo zatknutý, orgán činný v trestnom konaní bezodkladne vyrozumie o tejto skutočnosti rodinného príslušníka." To by asi nemalo trvať 70 dní. „Ak súd vyhlásil oslobodzujúci výsledok, predseda senátu bezodkladne vydá príkaz na prepustenie obvineného z väzby." Ako by sa páčilo človeku, ktorý sedí vo väzbe, ak by v prípade oslobodzujúceho rozsudku vydal sudca bezodkladný príkaz po sedemdesiatich pracovných dňoch?
Posledný príklad: „Osobnú slobodu osoby, ktorá bola pristihnutá pri trestnom čine alebo bezprostredne po ňom, môže obmedziť ktokoľvek, ak je to potrebné na zistenie jej totožnosti, zabránenie úteku, zabezpečenie dôkazov alebo na zabránenie ďalšiemu páchaniu trestnej činnosti. Je však povinný takú osobu bezodkladne odovzdať útvaru Policajného zboru." Ani toto by asi nemalo trvať 70 dní.
Ak sa v materiály k tejto voľbe kandidátov na sudcu Ústavného súdu uvádza chronológia dnešnej voľby, bolo by čestné citovať v predkladacej správe nielen tie paragrafy zo zákona o rokovacom poriadku, ktoré predkladateľovi vyhovujú, ale všetky súvisiace paragrafy. Teda aj ten, ktorý Peter Pellegrini úplne odignoroval.
Zvyšok materiálu je v poriadku, iné nedostatky som nenašiel, ale tento jeden je natoľko závažný, že ak máme vykonávať svoj mandát v súlade s ústavným sľubom, ktorý sme všetci zložili, považoval som za nevyhnutné bezodkladne na tento závažný nedostatok upozorniť. Takýto postup spochybňuje čestný úmysel Petra Pellegriniho poslať na Ústavný súd najlepších kandidátov a vystavuje budúcich sudcov, či už právom alebo neprávom, ale vystavuje ich podozreniu, že rozhodujúcim kritériom pri ich výbere nebude odbornosť, ale politická lojalita. Inak to 70-dňové odkladanie bezodkladnej povinnosti nedáva žiadnu logiku.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ešte záverom pár myšlienok. Hovorí sa, že keď si niekto zle zapne prvý gombík, nemôže mať dobre zapnutú ani celú košeľu. Táto voľba je Pellegriniho zle zapnutým prvým gombíkom. Voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu mal podľa zákona vypísať bezodkladne. Ak by to urobil, dávalo by to nádej, že funkciu predsedu parlamentu bude vykonávať čestne a s rešpektovaním demokratických pravidiel. Ale Peter Pellegrini si zle zapol nielen prvý gombík na košeli, on si zle zapol aj sako a kabát. Dokazuje to nielen tento príklad, ale aj rekordný počet skrátených a hrubou silou ukončených rozpráv v tomto pléne, keď sa pod vedením Petra Pellegriniho až osemkrát siahlo na práva poslancov.
Ďalším pre dnešnú voľbu ešte dôležitejším dôkazom zle zapnutých gombíkov bolo umelé zdržiavanie novely Trestného zákona, aby nevyšla včas v Zbierke zákonov, aby ju Ústavný súd nestihol posúdiť a v prípade potreby zastaviť.
Aj o tomto dnes treba hovoriť, aby aj budúcim ústavným sudcom sme pripomenuli, že Peter Pellegrini, ale aj Robert Fico či Boris Susko slobodne fungujúcim Ústavným súdom pohŕdajú. Pre budúcnosť právneho štátu by bolo najlepšie, keby to tak aj zostalo. To by totiž znamenalo, že sa im Ústavný súd nepodarilo pokoriť a politicky ovládnuť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Mne sa strašne páčilo, pani poslankyňa, ako ste apelovali na pána Gašpara a ako ste povedali, že apelujete na neho, aby ten výber bol naozaj spravodlivý. Ja len k tomu poviem, že Tibor vybral výborne do SIS, Tibor je šikovný. Ja som to nikdy nerobil a nikdy, nikdy by som to neurobil, aby som svoju rodinu niekde protežoval, lebo to je, to by ma ľudia zožrali, zožrali by ma. Pročko si dosadil svoju dcéru niekde. Vidíte, tu si protekčne, naozaj to bolo protekčné, Tibor, dosadil svojho syna do SIS a vy očakávate od nich, že budú naozaj v rámci spravodlivosti, v rámci rovnosti, v rámci cti a hlavne toho, že tí sudcovia by mali mať takú tú morálku, že tam dosadia niekoho, kto bude zastávať zákon, spravodlivosť. Ja som hlboko presvedčený, že zase to bude niekto, kto pôjde po ruke Robertovi Ficovi a všetkým tým, možno to bude sesternica niekoho. Tibor, nemáš nejakého sudcu v rodine? Máte, že? Dobre. Takže to je o tom, skončili, skončili sme na Slovensku s výberovými konaniami, ktoré by mali byť spravodlivé, a ideme to, ideme to rezať hlava-nehlava. Ja si myslím, že ľudia, ktorí nevolili vládnu koalíciu, to vidia. Ľudia, ktorí ju volili, im je to jedno. Im je jedno, že sesternica Tibora bude niekde na vysokom poste, že syn je v SIS. Im je to jedno, lebo to tak je, to je super. V normálnom, vyspelom štáte, keby si dosadil politik svojho syna na vysokú, vysokú funkciu, ktorá naozaj súvisí s bezpečnosťou štátu, tak ho tam zožerú. U nás? (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Nebudem sa z úcty k vám ostatným naťahovať, a ak niektoré tie otázky ešte padnú, zopakujú sa, lebo tie námietky, môžme sa im venovať v rozprave. V každom prípade učím svoje deti a svojich žiakov k láske, k úcte ku každému človeku, a tak ako sú niektorí rodičia, ktorí zlyhávajú, sú aj niektorí učitelia, ktorí zlyhávajú. Ale preto nebudeme obviňovať ani rodinu, ani školu, ale budeme riešiť konkrétne prípady. Toto nie je argument, ktorý by sa týkal tohto zákona.
Ďakujem za slovo a rád si vypočujem ďalších kolegov.

Pán Hazucha, to ani fakt nemyslíte vážne. My sa prikrývame niečím? Neprikrývame sa. To plošne zasiahne všetkých. A vy na jednej strane poviete, teda že majú právo, ale na druhej strane no, no ale, viete, keď majú to právo, tak by nemali byť politicky aktívni. Vy rozhodujete o tom, vy bude rozhodovať, kto môže a kto nemôže byť politicky aktívny a kto nemôže? Pán Hazucha, nechajme to na ľudí, nech si to rozhodnú sami.
Pani, pani Kramplová, preboha, naozaj a ja vám hovorím veľmi úprimne, že už teraz sú, sú spôsoby, kedy si občania môžu transparentne pozrieť, transparentne, lebo my to musíme zverejňovať. My to musíme zver... (Reakcia z pléna.) Prečo, to teraz čo robíte toto? To ste mi... (Reakcia z pléna.) Jáj, aha, nemám kričať, no tak prep... Prepáčte. (Povedané šeptom.) Bolo to lepšie? Viete, to sú emócie, keď mi toto vy poviete.
A, ale to nie je pravda, ja som sa zasmial na vašom Seresovi... Sorosovi, čo ste rozprávali, ale zasmial som sa aj na Vaľovej. Vaľová čo tu posplietala minule, že treba zlikvidovať tie, tie, tie neziskovky, pretože i o nej natočili video. Pozrite si na Googli o video tej Vaľovej. To je, to je, ona je to... (Povedané so smiechom.) Ale to treba preto zlikvidovať, lebo to si dovolili o nej natočiť. A ešte aj Šudík, Šudík je nepríjemný, pretože Šudík jej robí zle v tom Humennom. Tomáš Šudík je náš poslanec bývalý a je to veľmi skvelý a čestný človek, ktorý naozaj bojuje proti zlu.
Takže toto vám vadí, keď niekto odkrýva to, čo robíte, toto vám vadí. Preto treba umlčať mimovládne organizácie, charitatívne organizácie, lebo tie si hovoria slobodne to, čo chcú, a toto je to, čo, to poviem ešte raz, vy chcete slobodu slova v tomto štáte umlčať. RTVS-ku likvidujete, likvidujete názor mimovládnych a charitatívnych organizácií, toto je, opakujem to ešte raz, nechutné!

Ďakujem.
Milé kolegyne, milí kolegovia, už sa tu niekto pýtal kolegýň, že čo robili okrem toho, že, teda že boli v mimovládkach, inak som sa pobavil na sebe sám, lebo som trikrát povedal medzivládkami minule naozaj, takže aj ja som omylný. A ja som od roku 1995 v treťom sektore. Pracoval som skorej v Úsmev ako dar, Nevädza, potom sme zalo... spolu som... spoluzakladateľ Nadácie Markíza, kde som bol osem rokov, a od roku 2002 som riaditeľom neziskovej organizácie Jožo Pročko deťom. Za svoj život som navštívil 73 okresov na Slovensku, kde som urobil 1 700 neziskových akcií, a popritom, popri tom, nielen v Haliči, pán Hazucha, a popritom, popritom som, mám spoločnosť, produkčnú spoločnosť, popritom som hral divadlo, účinkoval som v televízii, takže stíhal som, naozaj stíhal som všetko a robil som aj charitu. Čiže dá sa.
Určite je spôsob, akým sa dá eliminovať zlá nezisková organizácia, mimovládka, lebo aj také sú. Dve percentá z dane vždy každý rok dávame do posledného jednému malému chlapcovi, ktorý naozaj si to zaslúži, ale sú aj neziskové organizácie, ktoré dve percentá dane, a ja mám jeden taký príklad, kde jeden človek, som sa ho spýtal, že vy čo, na čo používate dve percentá dane. No a povedal mi, že 2 % dane používajú na dovolenky. – Na aké dovolenky? – No na naše dovolenky. A som povedal: Tebe, tebe, tebe nie je hanba?! Peniaze, ktoré majú ísť na charitu? – No však to sú naše peniaze. – Ale to nie sú vaše peniaze! Štát ti dovolil dávať tie peniaze ľuďom, ktorí to potrebujú, a vy to dávate na dovolenku?! Áno, aj takí sú.
Ale čo idete urobiť vy? Sú takí, ktorí vidia, čo robí Fico, čo robí Danko, sú takí, ktorí vidia, čo robí táto vláda, a Ficovi to dávajú! Prečo by mimovládka alebo nezisková organizácia, prípadne nejaká charitatívna organizácia nemohla vyjadriť svoj slobodný názor na vládu, na to, čo sa tu deje? Prečo? A to im idete zakázať. Pretože naozaj... a spolupracoval som s mnohými, stretol som mnohých, niekoľko tisíc ľudí, ktorí pracujú v týchto mimovládnych neziskových organizáciách, a sú to naozaj, mini... minimálne percento bolo ľudí, ktorí nemali rozhľad a tak ďalej, ale sú to veľmi vzdelaní, veľmi intelektuálne obdarení ľudia, ktorí vedia analyzovať, dedukovať, ktorí majú svoj názor. Majú svoj názor! A vy chcete eliminovať týchto ľudí, to vám vadí! Vám vadí pravda! Vy nás chcete umlčať.
Teraz taký krátky príklad vám poviem. Išiel som do sály a Migaľ dával rozhovor. Tak som sa postavil a počúval som chvíľočku. A Migaľ: „Choďte preč!“ Hovorím: „Prosím?“ – „Choďte preč, vadíte mi!“ A dával rozhovor. Nič som nerobil, len som stál. Vám vadíme. Vám vadí pravda.
Minule som sa tak krásne pobavil, prepáčte, pani poslankyňa, aj na vás, vy ste tu rozprávali o tom, ako nás Soros financuje (povedané so smiechom), čo tu robíme. Mne, mne to prišlo smiešne. Mne nikto, ja som nikdy nedostal od tohto štátu a vždy, keď som pracoval a naša nezisková organizácia, vždy som to robil za svoje. Áno, ale vy zlikvidujete tých, ktorí nemajú peniaze, ktorí nemôžu, ale chcú robiť! Vy zlikvidujete čestných a nezištných ľudí, nezištných! Vy ich chcete zlikvidovať. A to, to mi vadí. To mi veľmi vadí. Trošku mi vadí aj tuto kádeháci teraz, že vyrušujú, ale to nevadí, lebo tu nikto nie je. Ono to vadí, pán Janckulík, ale nevadí. (Reakcia z pléna.) Nie, nie, vy môžete, vy ste kresťan, vy aj, vy aj s tými smerákmi ste zadobre, takže vy môžte.
Takže vy idete zlikvidovať čestných ľudí, naozaj čestných ľudí. A prečo? Lebo títo čestní ľudia... Teraz išiel vyrušovať dozadu (rečník ukazuje smerom k predsedníckemu pultu), on je, on je už neskutočný. (Povedané so smiechom. Rečník sa obrátil k predsedníckemu pultu.), Janckulík, skúste chvíľočku len, dobre, choďte sa pomodliť a potom príďte... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šimečka, Michal, podpredseda NR SR
Pokračujte, pán poslanec.

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem, ďakujem. A trošku mi to vadí, lebo je tu málo ľudí, a viete, fakt to vyrušuje.
Čiže váš princíp, milý pán Lučanský, milá pani poslankyňa, je v tom, že umlčať tých, ktorí nehovoria názor, ktorý máte vy, ktorí hovoria iný názor na vás. Vy ste to aj povedali, že to nie je z vašej hlavy.
A pán Farkašovský je z SNS, človek, ktorý pracoval v médiách, ktorý vie, čo je sloboda. A vy, pán Farkašovský, aj vy vaším hlasom idete umlčať slobodu. Slobodu ľudí, ktorí nesúhlasia s tým, čo robí Danko. Ľudia, ktorí píšu o tom, že, že kde je ten semafor, kde je to video z toho semafora? (Povedané so smiechom.) Vy to chcete umlčať. Hovorím teraz o RTVS. Ale to je taký jeden obrovský balík.
Neziskové organizácie a mimovládne organizácie naozaj sú zastúpené ľuďmi, ktorí chcú pomáhať. A vy, vy idete ľudí, ktorí chcú pomáhať, označiť zahraničnými agentami. Prečo? Prečo? Pretože dostane peniaze, pretože dostane peniaze od, čo ja viem, od nejakého biskupa z Talianska, tak dostane peniaze kresťanská organizácia a tú označíte, teda že je zahraničný agent? To je, to je choré, to je choré! Už teraz je, teraz, v súčasnosti, a ja som riaditeľom neziskovej organizácie a poviem vám, sme veľmi prísne kontrolovaní, veľmi, veľmi prísne! Už teraz je, sú naozaj na to spôsoby, aby, aby tie organizácie dodržiavali platné legislatívne pravidlá. Sú na to. Len tu je politicky, naozaj politická objednávka od Roberta Fica, ktorý láme a, a, a robí od, od... Fico chcel získať políciu, má ju. Fico chcel získať prokuratúru, má ju. Fico teraz ide ovplyvňovať súdy, dosadia tam Harabina, Fico chce lámať Slovensko tak, ako diktátor, ako Orbán. Toto robíte! No a Danko, ktorý, ktorý vie, ako sa dá zarobiť, poslušne Ficovi pomáha, a tento zákon Ficovi bude pomáhať.
Budeme tu mať mimovládky, ktorí budú rozprávať, ako ten Fico to dobre robí, ako ten Robert Fico výborne, výborne pracuje pre rozvoj Slovenska. A mimovládky alebo neziskové organizácie, ktoré budú rozprávať, že Robert Fico, ale toto nie je v platnom s pravidlami právnymi, s Európskou úniou. Robert Fico, toto, čo robíte, veď vy, Robo, veď vy idete umlčať slobodu slova! Nie, nie, toto je zlá, toto je veľmi zlé, he-he, toto tu nebude! Fico sa stal taký diktátor. Jemu, ja som bol v tom ’97., keď prišiel a prosil ma, aby mohol účinkovať v Slávikoch na ulici, on bol taký slušný, taký, že viete, my sa chceme, pán Pročko, my to chceme, tú sociálnu demokraciu robiť. My sme ho nechceli tam dať, ale falošne spieval a dodnes falošne spieva. Dodnes falošne spieva.
Čiže to, čo idete urobiť, pán Lučanský a pani poslankyňa Kramplová, je naozaj (krátka pauza), ospravedlňujem sa, nechutné. Vy idete ľudí, ktorí nezištne pomáhajú, tak vy idete tých ľudí mlátiť palicami, idete ich utláčať za ich prejav, za slobodu. Pán Lučanský, veď keď sa vás spýtam, skúsite dať faktickú, odpoviete mi, ste za slobodu slova? (Reakcia z pléna.) Výborne! Výborne. To znamená, že keď niekto slobodne povie, že Robert Fico nie je dobrý premiér, má na to právo? A keď to povie nezisková organizácia, má na to právo? No ale tú musíme zlikvidovať! Má na to právo, ale toto tu predsa nebude! Bude tu presne to, že niekto rozbije Matovičovi hubu a nič sa mu nestane. Niekto na ulici označí poslanca koalície, že je kkt, tak to sa nesmie! Ale keď na ulici niekto označí moju mamu, že je to... špatným slovom, to je v pohode, však ty si to zaslúžiš! To je tá spravodlivosť.
Viete, čo povedal Pellegrini? Že oni tu prinesú inú morálku. Ja som nikdy nepočul niekoho z vás, že by tu nadával ľuďom do bláznov, že by tu nadával do hyen ľuďom. Toto robia! Toto robia. Myslíte si, že, že predsedajúci Žiga, o ktorom naozaj... A to je pravda! Veď to je obvinený, obvinený človek! Nám parlament, náš parlament teraz vedie obvinený človek! Kde to je možné? Bielorusko, Rusko, Maďarsko? A ešte? Pomôžte mi, pani poslankyňa... (Rečník lúska prstami smerom k navrhovateľke). Aha, áno, pomoc som chcel. Takže nikde, len v týchto štátoch. Len v týchto štátoch.
A potom tu máme výkonných práporčíkov, ktorí prídu, donesú nám zákony, ktoré chce ministerka Šimkovičová, a to budeme robiť. Sloboda slova je na Slovensku teraz veľmi nevhodná. Veľmi to vadí. SNS, SMEROHLAS-u a všetkým tým, ktorí, len oni vedia, ako to je správne.
Tento zákon je odporný, nechutný a po tridsiatich rokoch mojej práce v neziskovom sektore vám poviem, že to je také chrapúnstvo, čo idete urobiť, slušných a ľudí, ktorí pomáhajú nezištne, idete biť po hlave.
Ďakujem. (Potlesk.)