Všetkým prajem pekný deň a ja by som pokračoval v tom, v čom som minulý týždeň skončil, a síce v komentovaní návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi v takom poradí, v akom som vzhliadol tie dôvody, ktoré sú v tom návrhu samostatnom vyjadrené.
Minulý týždeň som sa dotkol § 46 a dôvodnosti podľa tohto postupu zo strany ministra vnútra a dosť podrobne sme zaoberali pojmom ohrozenie dôležitého záujmu...
Všetkým prajem pekný deň a ja by som pokračoval v tom, v čom som minulý týždeň skončil, a síce v komentovaní návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi v takom poradí, v akom som vzhliadol tie dôvody, ktoré sú v tom návrhu samostatnom vyjadrené.
Minulý týždeň som sa dotkol § 46 a dôvodnosti podľa tohto postupu zo strany ministra vnútra a dosť podrobne sme zaoberali pojmom ohrozenie dôležitého záujmu služby, resp. objasňovania trestnej činnosti samotných policajtov, resp. právoplatnosti ich obvinenia.
V ďalšej texty... v ďalšom... časti textu návrhu sa uvádza, že minister vnútra, budem citovať, aby sme boli presní: ... „mal povinnosť skúmať, či na úkon, ktorý chce voči vyšetrovateľom vykonať, sa vyžaduje súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov alebo sa mohol domáhať preskúmania splnenia dôvodov zániku ochrany podľa § 8 zákona č. 54/2019 Z. z.“
Podľa § 7 citovaného zákona sa v odseku 1 rieši, kedy sa vyžaduje súhlas, a v druhej vete sa, samozrejme, rieši aj situácia, kedy súhlas od Úradu na ochranu oznamovateľov sa nevyžaduje.
Ja by som sa chcel dotknúť situácie, kedy sa súhlas od Úradu na ochranu oznamovateľov nevyžaduje, a síce z dôvodu, že je alebo nastala taká situácia, a rozhodnutie, ktoré vykonal minister vnútra vo vzťahu k svojim podriadeným vyšetrovateľom, si daný súhlas teda jednoznačne nevyžaduje. Minister vnútra tu pomerne podrobne vysvetľoval, aj keď v zásade to asi zaniklo v zmesi tých informácií, prečo nekontaktoval riaditeľku úradu, ktorý, ktorú okolnosť mu dosť často vytýkate, a hovoríte ako o fakte, ktorý nevyhnutne mal vykonať, pretože on považoval situáciu za takú jasnú, že si myslím, že nekontaktoval riaditeľku vedome po tom, ako sa poradil so svojím právnym tímom.
Minister vnútra sa odvolal na situáciu, ktorú rieši iný zákon, mali sme tu dneska spomenuté teda dva zákony alebo v predchádzajúcej diskusii, zákon na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, zákon o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru. A dnes tu dám do pozornosti zákon o štátnej službe, a teda preto, pretože v § 66 tohto zákona sa rieši situácia obdobná, ako riešil minister vnútra v súvislosti s čurillovcami, kedy je možné štátneho zamestnanca postaviť mimo štátnej služby, zdôrazňujem, štátneho zamestnanca, nie príslušníka Policajného zboru, z dôvodu, a teraz, čuduj sa svete, v zákone o štátnej službe sa používa ten istý pojem, a síce pojem o ochrane alebo o ohrození dôležitého záujmu služby. A práve v súvislosti s § 7, kde je táto situácia riešená, je v poznámke odkaz na § 50... § 66 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe, ktorý hovorí jednoznačne o tom, že pri tomto postupe, teda ak ohrozuje štátny zamestnanec dôležitý záujem služby, nepotrebuje súhlas úradu.
Myslím si, že všetci ste si to čítali, minister vnútra na to poukázal, a keby som porovnal znenie § 46 zo zákona o štátnej službe príslušníkov PZ s § 66 so zákonom o štátnej službe, zistíte, že je skoro analogický ten text a že tam nie je žiaden rozdiel a že sa v obidvoch ustanoveniach týchto dvoch zákonov pojednáva o ohrození štátnej služby, a teda dôležitého záujmu štátnej služby, a súčasne že sa tam rieši, aby platila druhá podmienka, že či už príslušník Policajného zboru, či štátny zamestnanec musí byť obvinený z trestnej činnosti.
Takže ak sa minister vnútra Matúš Šutaj Eštok rozhodol nežiadať o súhlas a nekomunikovať s riaditeľkou Úradu na ochranu oznamovateľov, urobil tak jednoznačne posúdením uvedeného ustanovenia, ktoré mu takúto povinnosť neukladá.
Ak ide o jeho právny názor, nemyslím si, že je dôvod mu to vytýkať, pokiaľ sa mýlil, ukáže nám to čas a budúcnosť, ale ak platí, že štátny zamestnanec, ktorý je obvinený a ohrozuje dôležitý záujem služby, môže byť postavený mimo výkon štátnej služby podľa zákona o štátnej službe, musí platiť, že obvinený policajt ohrozujúci výkon štátnej služby alebo záujem, dôležitý záujem výkonu štátnej služby a tiež je obvinený, môže byť dočasne pozbavený výkonu štátnej služby.
Takže ja sa domnievam, že tento dôvod, ktorý vysvetľoval minister vnútra vo svojom slove, vysvetlil dostatočne, a bude vecou ďalšieho posúdenia či už Správneho súdu, aby nám povedal, akým spôsobom sa bude ďalej postupovať a či tieto právne závery a názory, ktoré minister vnútra realizoval vo svojom personálnom rozhodnutí, boli platné, zákonné a alebo zdôvodniteľné.
Čo sa týka ďalšieho dôvodu, ktorý v návrhu na vyslovenie nedôvery je uvedený, citujem: Minister vnútra svojím konaním porušil aj ďalšie povinnosti vyplývajúce mu zo zákona č. 73/1998 Z. z., hovoríme o zákone o štátnej službe príslušníkov policajtov a ďalších ozbrojených zborov, konkrétne zákonné pravidlá vedenia konania vo veciach služobného pomeru tým spôsobom, že pred vydaním personálneho rozkazu nezistil skutočný stav veci a ani si neobstaral potrebné podklady. Opomenul dôkladne posudzovať všetky rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo neprospech dotknutých vyšetrovateľov.
V závere tohto odseku z návrhu sa ešte hovorí o tom, že teda svoj personálny rozkaz nedostatočne zdôvodnil, to ste tu argumentovali už vo faktických poznámkach v minulom týždni. Osobne sa domnievam, že minister vnútra preto postupoval podľa § 46 a pozbavil výkonu štátnej služby policajtov čurillovcov alebo aj ďalšie osoby, práve preto, že si veľmi dôsledne zistil skutočný stav veci a obstaral si potrebné podklady. Teraz prichádzame ku momentu, kedy je opäť nevyhnutné dať do súvisu všetko to, čo sa o čurillovcoch už povedalo za dva roky a čo bolo zverejnené, a že je nevyhnutné posudzovať všetky dôkazy, ktoré sú vo vzťahu k obvineniu čurillovcov alebo aj k iným okolnostiam ich správania. Kto by tieto podklady poznal dôsledne a veľmi podrobne, ani minútu by neváhal, že tento personálny rozkaz bolo potrebné vydať tak, ako ho vydal minister vnútra.
Ja na argumentáciu ešte by som opäť priblížil, momentíček, hneď to bude, jednu z komunikácií slávnych „apačov“, tak ako som to urobil v súvislosti s tým, keď sa riešilo to, aká, aká je hodnotová úroveň alebo akú majú, aký majú vzťah k otázke života a smrti čurillovci, tak vám priblížim jednu situáciu, ktorá sama osebe hovorí o tom, že pozbaviť výkonu štátnej služby čurillovcov bol skutočne nevyhnutý krok. Prenesme sa do komunikácie príslušníkov NAKA 25. októbra 2020, kedy riešili špeciálneho prokurátora Kováčika, ktorého v ten deň brala do väzby alebo rozhodovala o väzbe sudkyňa Špecializovaného trestného súdu Pamela Záleská. S obvineným Kováčikom bol vnútri v pojednávacej miestnosti príslušník NAKA, ktorý si dopisoval s ostatnými členmi skupiny na tému teda tejto kauzy a vôbec k osobe Kováčika ako takého.
Policajt Magula upozorňuje, že výsluch Kováčika bude na dlhšie, manželka ponúkla peňažnú záruku. Čurilla: „Z tých ujeba... peňazí?“ Magula: „Končím, idem dnu s Kováčikom.“ Ďurka: „Nabrúste harpúny.“ Chcem len povedať, že kauza, alebo teda prípad okolo Dušana Kováčika mal pracovný názov Moby Dick, aby ste si tie harpúny doplnili do kontextu, a tak... takýmto spôsobom oslovovali aj, alebo volali prezývkou v danej kauze Dušana Kováčika ako obvineného.
Staš, policajt Staš: „Ešte sa radí s advokátom.“ Ďurka: „S tými ko ... mladými?“ Chcem povedať, že Kováčik má troch mladých advokátov, ktorí teda boli v ten deň, samozrejme, prítomní na pojednávaní, a páni policajti z NAKA hodnotia aj činnosť týchto advokátov.
Čurilla: „To je ko...“ Ďurka: Však toto.“ Dunčko: „Stále je šokovaný?“ Čurilla: „Šokovaný ešte len bude.“ Čurilla: „Čo sa do neho Pamela zaľúbila či tam tri hodiny počúva ko...“
Z ďalšej komunikácie, Staš: „Je predmetom záujmu novinárskeho lynčovania, ale on sa nepoddá,“ interpretuje slová Kováčika pred sudcom. Čurilla: „Novinárom možno odolá, ale Paľovi nikdy.“ Staš: „Paľo, ten číta tých šesť A4-iek.“ Hovoríme o advokátovi, ktorý čítal na pojednávaní šesť A4-kových argumentácií. Čurilla: „Roman, zober mu to a roztrhaj.“ Ďurka: „Napchaj to do ri... a podpáľ.“ Čurilla: Roztrhané ťažko, Paľko, (vulgarizmus), daj si pivko, radšej.“
No, a ďalšia komunikácia k advokátom. Ďurka: „Takých troch mladých ko...“ Ďurka: ... čo by sa mali nakopať do riti od Bratislavy až do Trenksina.“ A aby som zavŕšil túto komunikáciu, 12. 11. 2020, čiže o nejakých desať dní vychádza článok, v ktorom obvinený Kováčik už nechce byť špeciálnym prokurátorom, na čo reaguje Magula: „Čo tam je písané? Však ja neviem po maďarsky, ja som z Trnavy.“ Dunčko: „Smrť Moby Dickovi! Boh nás potrestá, ak neuženieme Moby Dicka na smrť.“
Takže, páni a dámy, toto je len ďalší príklad toho, aký majú oni vzťah vo vzťahu ku klientom, ktorých vyšetrujú, voči ktorým majú konať nezaujato, nestranne, voči ktorým majú zadokumentovávať dôkazy v ich prospech, v ich neprospech.
V návrhu na vyslovenie nedôvery som sa totižto dočítal, že jeden z problémov je, že minister vnútra nezohľadnil dôkazy alebo skutočnosti pre a proti čurillovcom. Ja si sám kladiem otázku, aké sú v ich prospech? To by som rád chcel počuť od niekoho, aké fakty hovoria v ich prospech. Ja také nepoznám, ja poznám len fakty, ktoré hovoria v ich neprospech. Toto je opäť len ukážka toho, akým spôsobom uvažujú títo ľudia a akým spôsobom riešili všetky politické kauzy. Tie politické kauzy, ktoré aj v rozhodnutí mestských sudcov alebo mestského súdu, v tých prvých dvoch, budeme ich volať podľa čísla, sa uvádzajú ako dôvod na to, že bol voči nim vraj účelový postih a nezákonný prístup ministra vnútra, takže rád by som vám pripomenul spôsob, akým sa tieto kauzy riešili, a mohol by som tu čítať ešte množstvo ďalšej komunikácie podobnej tejto, ktorú ste práve počuli.
Čo sa týka hodnotenia alebo dôvodu, ktorý ste uviedli ako ďalší, a to je nezákonnosť konania ministra vnútra, potvrdil svojím uznesením aj Mestský súd Bratislava. Domnievam sa, že táto formulácia z návrhu je veľmi nesprávna, pretože mestský súd vôbec nehodnotil nezákonnosť, mestský súd pozastavoval vykonateľnosť personálneho rozkazu a už použitie tohto pojmu považujem za nešťastné. Nezákonnosť bude raz posudzovať možno správny súd, keď bude podaná správna žaloba, a to ešte nemáme vyriešený rozklad voči personálnemu rozkazu. Mestský súd teda neriešil nezákonnosť a okrem toho, že sa budem venovať aj niektorej argumentácii, ktorá zaznela v tých prvých dvoch rozhodnutiach, by som chcel spomenúť aj argumentáciu z tretieho rozhodnutia, ktoré bolo v prospech ministerstva vnútra.
Vo vzťahu k výroku, že konajúcemu sudcovi verejne hrozil disciplinárnym konaním, nemôžem dodať nič viac, pretože tento výrok som nepovedal ja, minister vnútra sa vo vzťahu k tomuto výroku ospravedlnil, povedal vám to osobne, takže toto ako dôvod ďalej komentovať nebudem, ale rád by som povedal, že žijeme dobu, kedy musíme hovoriť aj o zodpovednosti sudcov za svoje rozhodnutia, a to v prípadoch, keď treba kriticky, tak aj kriticky, a nerád by som bol, aby ste to zamieňali a používali slovíčko že zastrašovanie.
Viete, Ústavný súd za posledné dva roky rozhodol skoro v tridsiatich prípadoch o tom, že konkrétni sudcovia porušovali ľudské práva a slobody v konkrétnych konaniach, u niektorých sudcov je konštatovaných päť po sebe takýchto porušení, ale nevidím, že by sa viedla na túto tému verejná diskusia, a nevidím, že by sme hovorili o tom, že či takí sudcovia sú na svojom mieste správne, dôvodne a či tam majú naďalej ostať. Hovoríme o sudcoch, predovšetkým z Najvyššieho súdu, čo je teda inštancia, kde sa predpokladá najvyššia kvalita, odbornosť a skúsenosť vo vzťahu k sudcom, takže ak chceme byť objektívni a nechceme si zatvárať oči pred pochybeniami v niektorých súdnych rozhodnutiach, tak hovoriť o nich treba. Samozrejme, forma je na nás každom, ako budeme tieto rozhodnutia hodnotiť, ale to už vo vzťahu ku rozhodnutiam mestských súdov, ktoré dnes máme v pomere dva ku jednej. Ja síce tvrdím, že pomer je úplne jednoznačný, jedna k jednej minimálne, nie dva, jedna, pretože ak tu raz je právny názor, ktorý je v prospech ministerstva, a je tu nejaký právny názor v neprospech, tak je, to je to na tom naj podstatnejšie, bez ohľadu na to, či to určujú dve... dva, tri alebo štyri rozhodnutia. Uvidíme, aký bude ďalší postup vo vzťahu k siedmim. Niekto tu raz použil vetu, že ak niekto klame raz, že by mal klamať, a stále platí, že mohol by klamať aj, aj v iných prípadoch, takže ak platí právny názor jedného z tých sudcov vo vzťahu ku rozhodnutiu okolo návrhu na neodkladné opatrenie, tak môžme ho dávať do porovnania s tými rozhodnutiami bez problémov.
Aby som sa ďalej posunul, z predložených listinných dôkazov má súd za osvedčené, hovorím o tých rozhodnutiach prvých dvoch, ktorými bolo dané za pravdu navrhovateľom, teda žalobcom. Ja som si položil otázku, keď som čítal tie časti z toho rozhodnutia, ktoré sú vo vašom návrhu, že má za osvedčené, a položil som si hneď niekoľko otázok, pretože ja sa domnievam, že tieto závery sú veľmi predčasné, ktoré sú tam vyjadrené. Komentujem síce rozhodnutie sudcu, ale v súvislosti v kontexte odvolávania, a pretože ste to aj uviedli do toho návrhu, to musím povedať. Podieľali sa na vyšetrovaní viacerých politicky exponovaných káuz, čo je pravda, a medzi také kauzy potom sú tu vymenované, ktoré, ktoré sem patria. Práve v súvislosti s naposledy menovanou kauzou, Rozuzlenie – pre všetkých, aby som im to pripomenul, a pre tých, čo pozerajú – kauza Rozuzlenie je kauza, v ktorej bol obvinený riaditeľ Slovenskej informačnej služby pán Aláč, bol tam obvinený bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby pán Pčolinský, riaditeľ Národného bezpečnostného úradu pán Konečný a ešte ďalšie osoby - bola žalobcovi opatrením prokurátora poskytnutá ochrana. Tu sa prvýkrát dozvedáme, za čo vlastne majú tú ochranu, o ktorej tu toľko hovoríme, a dozvedeli sme sa, teda že v súvislosti s týmto prípadom podali nejaké oznámenie, ktoré posúdil nejaký prokurátor na Úrade špeciálnej prokuratúry a povedal, že ich berie do ochrany podľa zákona o ochrane oznamovateľov.
Žalobca spolu s ďalšími oznamovateľmi podali dňa 2. 10. 2023 trestné oznámenie. Tu sa pristavím prvýkrát. Kauza Rozuzlenie prebiehala, myslím si, že koncom augusta alebo začiatkom septembra, ešte stále pred voľbami, voľby boli 30. či 31., mi pripomeňte, 30., a my sa dozvieme, že 2. 10. 2023 podávajú hromadným spôsobom, to je tiež také zaujímavé, viaceré osoby trestné oznámenie. Už to, že to je po voľbách, po poznaní volebného výsledku, hovorí samo za seba, že ja si zato kladiem jednoznačnú odpoveď, že ide o oznámenie účelové, ktoré má až teraz nastoliť otázku ich ochrany, ak takýto pocit mali, tak kľudne mohli toto oznámenie urobiť oveľa skôr.
A poukázať je možné aj na článok zverejnený v Denníku N. No to ma najviac zarazilo. Ja som kritik Denníka N, takže neočakávajte, že teraz budem chváliť články v tomto denníku, ale zaráža ma to, že sudca sa drží článku a robí svoje závery a osvedčuje niektoré informácie z toho návrhu, ktorý mu podal žalobca z Denníka N. To je, to je pre mňa najviac zarážajúce.
A... a čo, čo by som ešte chcel dodať, viete, v rámci tej argumentácie sa hovorí, že to oznámenie smerovalo, a teraz dokončím, aj na čelných predstaviteľov politickej strany SMER - SD, Robert Fico, Robert Kaliňák, ja, zo snahy odstaviť vyšetrovateľov a operatívnych pracovníkov od vyšetrovania tzv. politicky exponovaných káuz a dosiahnuť zmenu výpovedí kľúčových svedkov v týchto kauzách.
No, kauza Rozuzlenie, som vymenoval, sa týka obvineného Aláča, obvineného Pčolinského, obvineného Konečného a neviem koho ďalšieho, ale nemám zatiaľ žiadnu vedomosť, že by sa týkala Roberta Fica, Roberta Kaliňáka, Tibora Gašpara, napriek tomu sudca hovorí, že to má súvis vo vzťahu k našim osobám, táto kauza. Ja som tam nebol, a pokiaľ mám vedomosť, ani Robert Fico, ani Robert Kaliňák vypočutí ani len ako svedkovia. Aká vzájomná súvislosť je medzi oznámením policajtov a kauzou Rozuzlenie?
No, dosiahnuť zmeny výpovedi kľúčových svedkov v týchto kauzách. Tak ja vám teda poviem, akým spôsobom sa dosahovala zmena a kto ju dosahoval. Opäť z nahrávok z ITP kancelárií čurillovcov. Vrátime sa do 11. 6. 2021, kedy František Imrecze hovorí tento výrok, kedže bol v tej kancelárii, ktorá sa nahrávala, a keď ho spovedali ku kauze KTAG, alebo bývalého prezidenta republiky Andreja Kisku: „Stopercentne sme nepreberali spis Kisku, toto, to viem odprisahať, hej.“ Tento typ výroku o tom, že stopercentne sa neriešilo niečo, stopercentne si pamätám, sa prelína vyjadreniami pána Imreczeho z daného dňa niekoľkokrát a on si je stopercentne teda istý, že veci sa neudiali tak, ako mu ich opisovali páni policajti. „Pamätám si stretnutie Fica v kancelárii, kde bol aj Kaliňák, kde som bol ja s Makóom.“
O nejakých dvadsať dní neskôr, 30. 6. 2021 v procesnom výsluchu po poučení, čo predchádzala tá, tá masirácia alebo tá preparácia toho, toho kajúcnika, sa vyjadruje nasledovne: „Stretnutie sa týkalo pochybností Roberta Fica o legitimite financovania prezidentskej kampane Andreja Kisku v súvislosti s daňovým deliktom spoločnosti KTAG. Vrátim sa: „Stopercentne sme nepreberali spis Kisku, toto to viem odprisahať.“ Výrok o pätnásť dní: „Týkalo sa pochybností Roberta Fica o legitimite financovania prezidentskej kampane Andreja Kisku. Pamätám sa, že na stretnutí bol Fico, Kaliňák, Makó. Na tomto stretnutí bol okrem Fica, Roberta Kaliňáka, Ľudovíta Makóa aj Norbert Bödör a Tibor Gašpar.“
Ak chce niekto hovoriť o manipulácii so svedkami, keď to hovorí Mestský súd Bratislava vo vzťahu k čurillovcom, tak tu ju máte v priamom prenose. Mohol by som čítať ten deň riadok za riadkom, ako upozorňujú a dávajú budúcemu kajúcnikovi informácie, aké bolo počasie v ten deň, na akom aute prišiel v ten deň, a aby si rozpamätal, s kým tam prišiel, že sa tam doniesol spis, a on im viackrát odpovedá, že stopercentne to tak nebolo. Zaujímavé, že o pätnásť dní to už tak bolo.
A ja tým chcem opäť sa vrátiť k pojmu, že je ohrozený dôležitý záujem služby. Ak títo vyšetrovatelia vyšetrujú takto aj ďalšie prípady po tom, čo boli právoplatne obvinení z manipulácie, no tak odporúčam každému z tých, ktorí sú ich klientami, obrazne povedané, aby sa domáhal toho, či toto vyšetrovanie je, alebo nie je zákonné. Toto bola ich rutinná prax a týmto spôsobom hodnotiť, alebo teda viesť to vyšetrovanie, to znamená pripravovať svedkov. Mohol by som vám... a to vám len dopoviem ústne, si predstavte, že po tom výsluchu tridsiateho na ďalší deň ho opäť doviezli do kancelárií NAKA, ktoré boli odpočúvané, a on tam hovorí tak úvahovo: „Aj tak som ale istý, že to bolo inak.“ Rozumiete? On deň predtým vypovedá o niečom, o čom hovorí na druhý deň, že aj tak to bolo inak a že si to pamätá tak, ako to hovoril vtedy v tej autentickej reakcii na to, čo po ňom chceli.
Takže, ak to zhrniem, mestský súd, ktorý, ktorého ste vy citovali do toho návrhu, robil nejaké závery a používal pojem, že konajúci súd má ďalej za osvedčené, tak si fakt kladiem otázku ja, z čoho a na základe čoho tvrdí, že to má za osvedčené, pretože podľa mňa, ak, tak disponoval samotným návrhom žalobcu, ktorý spracovával Kubina v mene svojich klientov, advokát Kubina, aby som ho neurážal, rozhodne tam asi neuviedol všetko to, čo som vám tu teraz povedal a čo ja vytrvale kritizujem už tretí rok.
Ďalšia nejaká dôležitá vec, ktorá sa spomína v tom návrhu, je, že žalobcovi bol pritom dočasne pozastavený výkon štátnej služby po viac ako dvoch rokoch od vznesenia obvinenia, pričom doposiaľ jediným súdnym rozhodnutím vo veci je rozhodnutie Krajského súdu Bratislava. Minister vnútra však vo svojom personálnom rozkaze poukázal výlučne na skoršie uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia.
Asi sa budeme točiť na mieste, ale ja to opäť zopakujem. Preto sa rieši toto až po dvoch rokoch, lebo bývalý minister vnútra, tam hore sediaci poslanec Mikulec, keď mal konať, nekonal. Mal k tomu všetky podklady, všetky dôvody a len pripomeniem, že nekonal preto, lebo je súčasťou tohto trestného činu tohto spolku, pretože tie dôkazy, ktoré som tu čítal o tom, sú nepochybné a jednoznačne poukazujú na to, že on nielen že kryl túto činnosť, ale dával aj pokyny, ako majú postupovať.
Čo sa týka súdnych rozhodnutí, aj to sme tu už rozoberali, opäť by sme sa točili v kruhu. Uznesenie vyšetrovateľa, na ktoré sa odvoláva minister vnútra, je uznesenie, ktoré je zákonné, právoplatné, nebolo zrušené nikým, naopak, bolo potvrdené prokurátorom, teda orgánom, ktorý v prípravnom konaní jediný môže akceptovať alebo potvrdzovať obvinenie, a to uznesenie, ktoré vy tu v návrhu spomínate a zdôrazňujete, že je jediné vo vzťahu ku čurillovcom, hovoríme o rozhodnutí Krajského súdu, ktorým boli prepúšťaní z väzby a bolo rozhodované o väzbe, tak tomu napríklad predchádzalo rozhodnutie sudcu okresného, ktorý ich bral do väzby, takže ani to z toho návrhu nie je správne vycitované a len účelovo ste vybrali rozhodnutie, ktoré nemá žiaden vplyv na právoplatnosť obvinenia a vyjadruje len právny názor pri posudzovaní dôvodnosti väzby. Takže ak minister poukázal na personálny rozkaz výlučne z uznesenia vyšetrovateľa o vznesení obvinenia, tak konal v súlade so zákonom a len na taký rozkaz sa mohol odvolávať.
Ďalším dôvodom, ktorý je na odvolávaní alebo na vyslovenie nedôvery, je, že minister vnútra postupoval odlišným spôsobom v porovnaní s inými príslušníkmi, porušil zásadu rovnakého zaobchádzania. Išlo pritom o formu tzv. priamej diskriminácie, s žalobcom sa zaobchádzalo menej priaznivo, ako by sa zaobchádzalo s inou osobou. Tak tu som sa tak, tak, samozrejme, trošku pousmial, mohol by som to povedať, až cez slzy, pretože, keď som tu povedal, že iní policajti (povedané so smiechom) sú prepúšťaní v zmysle § 192 písm. e) bez mihnutia oka za menej závažnú trestnú činnosť, tak títo boli, naopak, dva roky ešte vo svojich funkciách a, čuduj sa svete, boli povýšení do riadiacich funkcií, mali platy medzi štyri až päťtisíc euro, dostávali odmeny, mali neobmedzené používanie služobného motorového vozidla. Tak aká diskriminácia? Ja rozumiem, že mestský súd musel do svojho rozhodnutia vsunúť aj doložku diskriminácie, lebo inak už ozaj nevedel vydôvodiť, prečo vo vzťahu k nim konal, ale je absurdné, ak sa niekto odvoláva alebo napíše, že boli diskriminovaní práve oni. No tak to určite nie, práve tie benefity, ktoré im dávali ich nadriadení, ich minister vnútra, hovoria o tom, že mali nadštandardný prístup a z môjho pohľadu nezákonný prístup, takže tá argumentácia o tom, že sa s nimi zaobchádzalo menej priaznivo, ja, ja ju, samozrejme, kritizujem a nerozumiem, ako sa vôbec mohla objaviť v rozhodnutí súdu. Spomenul som to, zdôrazním to, oni mali byť na základe všetkých tých dôkazov, ktoré v tom trestnom konaní boli zhromaždené, prepustení po právoplatnom obvinení, a to na § 192 písm. e) zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru.
Nezákonné rozhodnutie je jeden z ďalších dôvodov... (Reakcia z pléna.) Pokiaľ viem, som v rozprave, alebo teda ako spravodajca, ktorý môže dokončiť svoju argumentáciu bez obmedzenia časového. (Reakcia z pléna.) Ja viem, že sa to zle počúva niektorým, ale teda ja to dokončím.
Nezákonné rozhodnutie v zmysle zákona, teda je v zmysle zákona správnym deliktom, za ktorý hrozí rezortu pokuta vo výške 100-tisíc eur a potom je tam v návrhu rozobraté, že pri siedmich čurillovcoch je to 700-tisíc eur. No, je to, samozrejme, hypotetická úvaha, ktorá podľa mňa nikdy nenastane, pretože ja si myslím, že jeho rozhodnutia boli zákonné, že nepotreboval súhlas úradu, už som povedal prečo, a že bude vecou možno správnej žaloby zo strany čurillovcov, aby sa tu vyriešila tá základná otázka, ktorá je s tým spojená, ale čo bude so škodou, ktorú narobili čurillovci.
Ja si myslím, že už tu sme mali jeden návrh na odškodnenie zo strany podnikateľa Haščáka, ktorý sa tu spomínal pri zdravotníckych zákonoch v každom treťom slove. Tak keby došlo na uplatnenie tej finančnej škody, bolo to len a len činnosťou čurillovcov a ja si myslím, že keď dôjde k uzavretiu a k nejakým rozhodnutiam vo vzťahu k všetkým tým takzvane politickým kauzám, tak až potom sa bude môcť vystavovať účet, ktorý spôsobili zástupcovia štátu fyzickým osobám svojím nezákonným postupom. Na margo teda tohto argumentu.
Chcel by som sa teraz na chvíľku ešte vrátiť k tomu rozhodnutiu Mestského súdu Bratislava, v poradí číslo tri. Vy ste totižto v návrhu, samozrejme, argumentovali najmä rozhodnutím, ktoré bolo v tom čase známe, to je prirodzené, možnože by ste tú argumentáciu zmenili, tak ja považujem za dôležité zacitovať z tohto rozhodnutia len krátke časti, ale dôležité:
Súd sa nestotožňuje s právnym názorom právneho zástupcu žalobcu, že zákon o ochrane oznamovateľov a zákon o štátnej službe policajtov je... teda že ten prvý zákon je lex specialis, nakoľko ide o dva právne predpisy rovnakej právnej sily. V rámci už faktických poznámok zaznelo, že jeden je vo vzťahu k druhému špeciálny. Či a ktorý z týchto predpisov je lex spelialis, je otázka výkladu in concreto, ktorý záujem je dôležitejší.
A tu by som chcel fakt teraz zdôrazniť to, čo sa píše ďalej, či je to ochrana oznamovateľa protispoločenskej činnosti, čiže čurillovcov a im podobným, alebo záujem štátu, aby služba policajta... alebo aby službu policajta nevykonávali osoby, proti ktorým je vedené trestné stíhanie. Píše sudca, bezosporu sú obidva záujmy veľmi významné a legitímne, a následne sa ďalej píše, že správnou úvahou sa vyhodnocuje, či by ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovali dôležitý záujem služby alebo priebeh objasňovania, tak ako sme si už hovorili pri § 46, avšak odpoveď na túto otázku môže byť tiež predmetom posúdenia v prípadnom konaní pred správnym súdom.
Ja keď dám do porovnania ich ochranu, o ktorej sa chcem ešte chvíľku rozprávať, akým spôsobom do nej vstúpili a kto im ju poskytol a či je dôvodná, s tým, čo tí čurillovci majú vo vzťahu k svojmu trestnému stíhaniu a k dôkazom, ktoré sú o nich, tak mám nepochybne rozhodnuté, ktorý záujem je v tomto prípade vyšší a ktorý záujem treba riešiť. Nepochybne ich bolo potrebné odstaviť od výkonu svojich právomocí tým rozhodnutím, ktoré nemá trvalý charakter, čiže pozbavením, dočasným pozbavením výkonu štátnej služby, pretože tam viac ohrozovali záujem štátu, než bol záujem na ochrane ich ako pseudooznamovateľov, zdôrazňujem, pseudooznamovateľov. To je na margo toho tretieho rozsudku.
A možno ešte jedna poznámka z tohto rozhodnutia. Pokiaľ by civilný súd rozhodoval o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by zasiahol do kompetencie iného orgánu verejnej moci, podľa názoru NSS je potrebné takýto návrh zamietnuť. Sám minister vnútra tu argumentoval, že považuje rozhodovanie civilného súdu, mestského súdu za zasahovanie do jeho kompetencií, čo, čo vyjadruje tretie rozhodnutie mestského súdu priamo vo svojom rozhodnutí, a odôvodňuje, že, že takéto, je potrebné takýto návrh zamietnuť, preto vlastne aj zamietol. Vecou samou je tu totiž preskúmavanie zákonnosti personálneho rozkazu. Ide o teda o zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, preto ani neplatí, že nadriadeným... nariadením neodkladného opatrenia je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov, naopak, pokiaľ nedôjde k zmene personálneho rozkazu na základe podania rozkladu, žalobca bude iniciovať konanie o správnej žalobe.
Myslím si, že toto tu bolo už pertraktované, povedané niekoľkokrát, štyridsaťšestka, dočasné pozbavenie má charakter dočasnej povahy, riešilo sa tam... sa tým dôležitý, aby neohrozovali dôležitý záujem služby, aby nemarili objasňovanie svojej trestnej činnosti v štádiu, keď sú právoplatne obvinení. Už sa nechcem točiť dookola, ale jednoznačne si myslím, že minister postupoval v súlade so zákonom, a... a to aj vo vzťahu ku posudzovaniu toho, že sú formálne v nejakom štádiu ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Ďalším z dôvodov, po... po... ja to mám očíslované, siedmy takýto konkretizovanejší dôvod z toho návrhu je, že hanebne odvolal prezidenta Policajného zboru a jeho teda prevelil teda do Popradu, bez osobného stretnutia, nezohľadňujúc jeho rodinné a sociálne väzby v mieste, kde žije. No, možnože sa to niekomu nepáčilo z pohľadu nejakej kultúry správania, rozhodne to bolo v súlade so zákonom. My tu vyslovujeme nedôveru preto, že minister vnútra mohol konať v nejakom prípade nezákonne, zaiste mi na to budete reagovať a poviete, ale mal konať aj v zmysle nejakej politickej kultúry. To, aký zvolil postup, to je, samozrejme, vec samotného ministra. Jednu z argumentácií, ktorú použil a ktorú sme počuli už aj my pri, pri niektorých stretnutiach vo vzťahu ku... alebo teda v diskusiách politických, bolo, že po svojom príchode na ministerstvo vnútra nenašiel personálnu agendu, ktorá by sa týkala policajného prezidenta Hamrana v nejakom štádiu podania žiadosti, alebo aby sa vedel oboznámiť a zistiť, že či má, nemá podanú žiadosť, či ju má podpísanú, či bude odchádzať z Policajného zboru dohodou, či to bude s výpovednou lehotou, a ďalšie okolnosti, ktoré s tým súvisia.
Ja by som mohol okomentovať policajného prezidenta Hamrana, nebudem to na tejto pôde robiť aj preto, že tu skutočne nie je, a vo vzťahu k jeho postupom a k tomu, či on sám nespôsobil civilné žaloby, alebo teda žaloby voči ministerstvu vnútra za postup, ktorý, ktorý zvoli voči svojim podriadeným, ale platí, že minister konal vo vzťahu k policajnému prezidentovi zákonne.
Ďalším dôvodom, číslo osem, je nominácia Branislava Zuriana na post riaditeľa Úradu inšpekčnej služby. Nepredchádzal jej riadny výberový proces. Tak opäť, musíme to zopakovať, ja som ako končiaci policajný prezident sa stretol niekoľkokrát s rôznymi mimovládkami a s osobami, ktoré v tom čase verejne tlačili na to, aby sa zmenila a zmenil spôsob nominácie policajného prezidenta, prípadne riaditeľa Úradu inšpekčnej služby. Stretával som sa so zástupcami VIA IURIS a neviem kým všetkým. A nakoniec bol prijatý, teda bola prijatá nejaká zmena, ktorá platila zas len chvíľu, pretože vládna koalícia z minulého obdobia sa rozhodla, že jej takýto postup bráni v kádrovaní, tak sa zmenil opäť zákon do de facto pôvodnej podoby a polohy. Žiadne výberové procesy.
Nemôžete vytýkať ministrovi niečo, čo v podstate zo zákona odstránila bývalá vládna koalícia zmenou zákona. Výbor pre obranu a bezpečnosť dnes má zo zákona možnosť vypočuť kandidáta, ktorej je predstavený, povinnosť ho vypočuť, ale nezaujíma k tomu žiadne stanovisko vo vzťahu k uzneseniu. V zákone je presne a taxatívne uvedené, aké náležitosti má spĺňať policajný prezident, prípadne riaditeľ Úradu inšpekčnej služby. Ak ich spĺňa, je predložený na vypočutie a môže byť následne ustanovený alebo vymenovaný do funkcie, takže neviem, aké výberové procesy ste mali na mysli.
„Neprečítal si ten kandidát pán Zurian základné dokumenty o činnosti ÚIS, nepoznal najzávažnejšie prípady, istý čas pobýval v Bielorusku.“ - No, ja som na tom vypočutí sedel. Vypočul som si podrobne všetky otázky zo strany poslancov či členov výboru a osobne sa domnievam, že to nevyhnutné, čo mal nominant splniť na to, aby mohol byť ustanovený, bolo splnené. Nerozumiem, ako by v tomto prípade sme chceli posudzovať, či si prečítal, neprečítal základné dokumenty. Vo vzťahu k takej otázke tam ani, pokiaľ viem, tak taká otázka na vypočutí ani nezaznela. Hej, čiže čo sa má na mysli pod základnými dokumentami, či budeme hovoriť o zákone, či budeme hovoriť o nariadeniach ministra vnútra, tých je totižto množstvo, ktoré majú súvis s Úradom inšpekčnej služby, a či nepoznal najzávažnejšie prípady. To tiež neviem, ako, ako na takúto otázku by mal odpovedať človek, ktorý nepôsobí na inšpekcii a ide sa ešte len oboznamovať s prácou inšpekcie. Považujem to za také pseudodôvody, ale teda už keď sú uvedené, tak som si dovolil ich okomentovať.
Deviaty dôvod v poradí, ktorý tu mám poznačený, je hrubo neprimeraný zásah jednej zložky inšpekcie voči zástupcovi riaditeľa odboru ochrany, prevencie a boja proti korupcii, hovoríme o policajtovi Kotekovi. Aj tento zásah ste tu viackrát spomínali a hovorili ste o ňom ako o hrubo neprimeranom. Ide o to, že, že z dôvodu podozrenia, že nemá oprávnenie na používanie služobného zákroku, bola tam zjavná neprimeranosť spôsobu a výkonu zásahu voči povahe skutku.
No, keby som to porovnal s primeranosťou zákrokov čurillovcov vo vzťahu k niektorým obvineným, tak toto nie je ani porovnateľné. Ja som síce pri zákroku nebol, tak ako ani vy nie, počuli sme tu z úst ministra vnútra, že ten, kto inicioval zaistenie páchateľa na mieste činu, bol predovšetkým prokurátor dozorový a policajt tam robil alebo policajti zrejme servis. Išlo o zastavenie vozidla na verejnom priestore a nešlo o invazívny zásah trebárs do domácnosti a obmedzenie osobnej slobody. To, že bola prítomná, ako som sa dozvedel, manželka, bola skôr vec náhody a z môjho pohľadu sa tým preukazovalo to, že bol priamo pristihnutý pri riadení motorového vozidla bez príslušného oprávnenia.
Ja nepoznám podrobnosti prípadu, ale rozhodne si nemyslím, že toto bol nejaký neprimeraný zásah a spôsob vo vzťahu k tomuto policajtovi, pretože vám dám do pozornosti, keď sa už dnes spomínaný obvinený Dušan Kováčik, v tom čase obvinený zadržiaval, tak sa to dialo sto metrov pred vjazdom do veľkého objektu Policajného prezídia na Račianskej len z jedného dôvodu, ako to vyplýva z komunikácie „apačov“, aby ho tom mohli fotiť médiá a aby bol vystavený dostatočne verejnosti, pretože to auto mohlo kľudne s ním vojsť do objektu, kde by boli splnené všetky bezpečnostné požiadavky na takýto zákrok, čo sa tak, samozrejme, nestalo.
Ďalej by som chcel pripomenúť niektoré vyjadrenia policajta Kaľavského o tom, ako sa písali obsahovo vymyslené úradné záznamy pre potreby nasadzovania tzv. kukláčov voči niektorým budúcim obvineným bez absolútneho zdôvodnenia. Vymyslené úradné záznamy, aby prikryli potrebu nasadenia kukláčov. A mohol by som pokračovať o neprimeranosti zásahov voči niektorým osobám. Už som niektoré tu minulý týždeň spomenul a nechcem sa opakovať.
Ale čo by som ešte chcel, je... moment (rečník listuje v podkladoch), kto je policajt Kotek. Totižto vy ste tu nad ním vyrobili obraz akéhosi martýra, chudiaka, voči ktorému sa zasiahlo len preto, lebo, chudiak, používal neoprávnene motorové vozidlo. Takže policajt Kotek mal veľmi nadštandardné vzťahy so spolupracujúcou osobou Petrom Petrovom, s ktorým sa, si pravidelne teda vypisoval, komunikoval, a čo je najhoršie v rôznych diskusiách v motorovom vozidle, ktoré bolo odpočúvané Slovenskou informačnou službou, s ním viedol rozhovory, rozhovory na tému, ako niektorým spolu v kauzách pomáhať, ako niektorým škodiť, ako vytvárať dôkazy a koho chrániť.
Ja vám len malinkú časť opäť prečítam, aby ste pochopili, že Kotek má za sebou oveľa väčšiu kriminálnu, teda podozrenia z trestných činov, nebudem hovoriť kriminálnu minulosť, kým nie je obvinený. Ale z môjho pohľadu, keď ho chceli obviňovať, to je jediná výtka, čo ja môžem dať o vzťahu k inšpekcii, tak to malo byť už na základe tých dôkazov, ktoré o ňom sú a akým spôsobom spolupracoval so spolupracujúcimi osobami.
Takže z rozhovoru, ktorý sa udial 23. februára roku 2021: „Ja som to presne chalan... Hovorí Kotek: „Ja som to presne chalanom povedal, že, chalani, že nebudeme si tu klamať, ja hovorím že Tiger“ - to je ten Peter Petrov - na sto percent zarobil na nejakých tých koko... okolo optimalizácie daní, neviem čoho, ale hovorím, že určite nie je taký ko..., že by si tie firmy nechal, keď som sa ho na to pýtal.“ Petrov mu odpovedal: „Všetky sú preč.“ Kotek: „Tak sú všetky v pi... Takže tým smerom sa už nemusíme ani vybíjať, že je to úplne zbytočné. Keby na neho niekto niečo mal, tak už dávno vypáli Makó za toto.“ Ďalšia vetička, Kotek: „Toto sme, pozri sa, toto sme vyčistili, že ty si dával Béďovi“ - spolupracujúcej osobe - „nejaký paušál,“ a potom ešte to, že mali nejaké odmeny.
Takže keď sa dohadovali na výsluchoch, tak si písali aj esemesky takéhoto typu: „Hovoril som aj s chalanmi z NAKA, v pondelok na výsluch u nás o deviatej. Nie je problém ku vám, ku Lidl-u, vieme všetci, o ktorej budove hovorím, ako sa na západe hovorí, aj kávu zrobím.“ Odpoveď Petrova: „Ty si zlatý.“
No, chcel som vám len povedať, že Kotek je človek, ktorý je podozrivý z môjho pohľadu z viacerej trestnej činnosti, pretože poskytoval nezákonné výhody spolupracujúcim osobám, za ktoré tie spolupracujúce osoby, samozrejme, následné podávali účelové svedectvá. Z textu, ktorý by sme si prečítali v kontexte a celý, ak tu niekto chce zase napádať, vytrhnuté z kontextu, tak vás upozorňujem, že nie je to vytrhnuté z kontextu, a môžem to dať prečítať tomu, kto bude mať záujem, aby ste pochopili, že kontext je jednoznačný. Takže to je Kotek. (Reakcia z pléna.)
A... (povedané so smiechom) to bolo z môjho pohľadu takých deväť top dôvodov, ktoré som v tom návrhu ja identifikoval a ku ktorým som sa chcel vyjadriť. Nechcem tu ďalej zaťažovať čítaním esemesiek a rôznych citácií z dôkazov, chcem ale na záver zhrnúť a zdôrazniť, čurillovci ohrozujú dôležitý záujem služby, keby zostali vo funkciách. Čurillovci sú právoplatné obvinení a čurillovci skutočne marili priebeh vyšetrovania vlastnej činnosti. Je o tom množstvo dôkazov.
Možno posledná poznámka na záver, ako sa dostali do toho stavu, že sú chránení oznamovatelia, som tu už sčasti prečítal. Ale treba povedať, že tie rozhodnutia sa týkajú vraj 20 až 30 osôb, nielen siedmich čurillovcov. A robili ich viacerí prokurátori ÚŠP a z rôznych dôvodov.
Ale jeden príklad za všetky. Pán Galko tu minulý týždeň obhajoval prvého viceprezidenta Branka Kišša, že to je teda jeden z tých poctivých policajtov a že s ním zamietlo. Mohol by som vám tu prečítať, ako Branko Kišš bol účastný v kanceláriách, keď sa vymýšľalo uznesenie na Dianu Santusovú a keď kladie otázky o tom, že vie, že je tam účelovo nejaké konania. A zase by mal platiť rovnaký meter, tak aj on bol účastný tým, že nekonal ako nadriadený, bol to riaditeľ NAKA v tom čase, voči svojim podriadeným a nezabránil tejto nezákonnej činnosti. Ale o Kiššovi by bolo možné hovoriť aj v iných súvislostiach. Ja mám len zatiaľ časť toho opatrenia, keďže som sa k tomu dostal, zdôrazňujem, zákonným spôsobom, ktorým rozhodol údajne prokurátor Šúrek, že Kišš a ešte jeden funkcionár NAKA sú teda v ochrane a že ich teda opatrením určuje do ochrany za to, že niekedy koncom roku 2020 mali byť svedkovia, nie je podstatné k čomu, pretože to neni k ničomu, ale teda svedčili v kauze Očistec. Oni sa zobudili o dva roky a išli podať nejaké oznámenie. Nikto nevie prečo a začo. A keby som tu začal citovať zákon, podľa ktorého sa oznamovateľ teda má, má urobiť nejaké obsažné oznámenie, na základe ktorého možno niekoho usvedčovať zo závažnej protispoločenskej činnosti, tak oni rozhodne nič také nespĺňajú.
A možno jeden dôvetok k tomu. Viete, prokurátor Šúrek je, samozrejme, zachytený na týchto nahrávkach tiež. Je to ich, by som povedal, spolupáchateľ, keď to vyjadrím právne, ktorý, ktorému píše, mimochodom, Ďurka obžaloby, lebo on ich asi nevie napísať, a nepochybujem o tom, že ktorý ich dal sa do tejto ochrany účelovo. Ak sa budeme viac rozprávať o súčasnom znení tohto zákona, ktorý bol prijímaný preto, aby chránil tých oznamovateľov, ktorí idú najmä oznamovať trestnú činnosť vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi, a práve zo strany zamestnávateľa im niečo hrozí, tak toto sú typické príklady, kedy to tak nie je.
Ak budú k dispozícii všetky tie opatrenia a budeme ich môcť zhodnotiť, tak sa k nim určite ešte verejne vyjadrím, ale domnievam sa, hovorím ešte raz, zo všetkých tých informácií, ktoré okolo toho mám, že tento zákon bol hrubo zneužitý.
Ja som tu povedal minulý týždeň, zopakujem to, že aj ja som už podal trestné oznámenie za niektoré rozhodnutia vo vzťahu k týmto opatreniam prokurátorov ÚŠP. Naposledy som započul, že to podal aj minister vnútra. Hneď na to politici reagovali. Reagoval na to samotný špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, reagovala na to riaditeľka Úradu na ochranu oznamovateľov, predsedkyňa, neviem, jaký... jak je správna funkcia, pani Dlugošová, že prečo sa teda veci idú riešiť trestnými oznámeniami. No preto, lebo v zákone máme nedostatočne upravené, akým spôsobom by mohli byť tieto rozhodnutia do budúcna preskúmavané pre prípadné podozrenia z ich zneužitia, a že bude treba v tomto smere zrejme na tom zákone popracovať a navrhnúť zmeny, ktoré do budúcna vylúčia takéto zneužitie tohto zákona.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
