Videokanál klubu

Všetkým prajem pekný deň a ja by som pokračoval v tom, v čom som minulý týždeň skončil, a síce v komentovaní návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi v takom poradí, v akom som vzhliadol tie dôvody, ktoré sú v tom návrhu samostatnom vyjadrené.
Minulý týždeň som sa dotkol § 46 a dôvodnosti podľa tohto postupu zo strany ministra vnútra a dosť podrobne sme zaoberali pojmom ohrozenie dôležitého záujmu služby, resp. objasňovania trestnej činnosti samotných policajtov, resp. právoplatnosti ich obvinenia.
V ďalšej texty... v ďalšom... časti textu návrhu sa uvádza, že minister vnútra, budem citovať, aby sme boli presní: ... „mal povinnosť skúmať, či na úkon, ktorý chce voči vyšetrovateľom vykonať, sa vyžaduje súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov alebo sa mohol domáhať preskúmania splnenia dôvodov zániku ochrany podľa § 8 zákona č. 54/2019 Z. z.“
Podľa § 7 citovaného zákona sa v odseku 1 rieši, kedy sa vyžaduje súhlas, a v druhej vete sa, samozrejme, rieši aj situácia, kedy súhlas od Úradu na ochranu oznamovateľov sa nevyžaduje.
Ja by som sa chcel dotknúť situácie, kedy sa súhlas od Úradu na ochranu oznamovateľov nevyžaduje, a síce z dôvodu, že je alebo nastala taká situácia, a rozhodnutie, ktoré vykonal minister vnútra vo vzťahu k svojim podriadeným vyšetrovateľom, si daný súhlas teda jednoznačne nevyžaduje. Minister vnútra tu pomerne podrobne vysvetľoval, aj keď v zásade to asi zaniklo v zmesi tých informácií, prečo nekontaktoval riaditeľku úradu, ktorý, ktorú okolnosť mu dosť často vytýkate, a hovoríte ako o fakte, ktorý nevyhnutne mal vykonať, pretože on považoval situáciu za takú jasnú, že si myslím, že nekontaktoval riaditeľku vedome po tom, ako sa poradil so svojím právnym tímom.
Minister vnútra sa odvolal na situáciu, ktorú rieši iný zákon, mali sme tu dneska spomenuté teda dva zákony alebo v predchádzajúcej diskusii, zákon na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, zákon o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru. A dnes tu dám do pozornosti zákon o štátnej službe, a teda preto, pretože v § 66 tohto zákona sa rieši situácia obdobná, ako riešil minister vnútra v súvislosti s čurillovcami, kedy je možné štátneho zamestnanca postaviť mimo štátnej služby, zdôrazňujem, štátneho zamestnanca, nie príslušníka Policajného zboru, z dôvodu, a teraz, čuduj sa svete, v zákone o štátnej službe sa používa ten istý pojem, a síce pojem o ochrane alebo o ohrození dôležitého záujmu služby. A práve v súvislosti s § 7, kde je táto situácia riešená, je v poznámke odkaz na § 50... § 66 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe, ktorý hovorí jednoznačne o tom, že pri tomto postupe, teda ak ohrozuje štátny zamestnanec dôležitý záujem služby, nepotrebuje súhlas úradu.
Myslím si, že všetci ste si to čítali, minister vnútra na to poukázal, a keby som porovnal znenie § 46 zo zákona o štátnej službe príslušníkov PZ s § 66 so zákonom o štátnej službe, zistíte, že je skoro analogický ten text a že tam nie je žiaden rozdiel a že sa v obidvoch ustanoveniach týchto dvoch zákonov pojednáva o ohrození štátnej služby, a teda dôležitého záujmu štátnej služby, a súčasne že sa tam rieši, aby platila druhá podmienka, že či už príslušník Policajného zboru, či štátny zamestnanec musí byť obvinený z trestnej činnosti.
Takže ak sa minister vnútra Matúš Šutaj Eštok rozhodol nežiadať o súhlas a nekomunikovať s riaditeľkou Úradu na ochranu oznamovateľov, urobil tak jednoznačne posúdením uvedeného ustanovenia, ktoré mu takúto povinnosť neukladá.
Ak ide o jeho právny názor, nemyslím si, že je dôvod mu to vytýkať, pokiaľ sa mýlil, ukáže nám to čas a budúcnosť, ale ak platí, že štátny zamestnanec, ktorý je obvinený a ohrozuje dôležitý záujem služby, môže byť postavený mimo výkon štátnej služby podľa zákona o štátnej službe, musí platiť, že obvinený policajt ohrozujúci výkon štátnej služby alebo záujem, dôležitý záujem výkonu štátnej služby a tiež je obvinený, môže byť dočasne pozbavený výkonu štátnej služby.
Takže ja sa domnievam, že tento dôvod, ktorý vysvetľoval minister vnútra vo svojom slove, vysvetlil dostatočne, a bude vecou ďalšieho posúdenia či už Správneho súdu, aby nám povedal, akým spôsobom sa bude ďalej postupovať a či tieto právne závery a názory, ktoré minister vnútra realizoval vo svojom personálnom rozhodnutí, boli platné, zákonné a alebo zdôvodniteľné.
Čo sa týka ďalšieho dôvodu, ktorý v návrhu na vyslovenie nedôvery je uvedený, citujem: Minister vnútra svojím konaním porušil aj ďalšie povinnosti vyplývajúce mu zo zákona č. 73/1998 Z. z., hovoríme o zákone o štátnej službe príslušníkov policajtov a ďalších ozbrojených zborov, konkrétne zákonné pravidlá vedenia konania vo veciach služobného pomeru tým spôsobom, že pred vydaním personálneho rozkazu nezistil skutočný stav veci a ani si neobstaral potrebné podklady. Opomenul dôkladne posudzovať všetky rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo neprospech dotknutých vyšetrovateľov.
V závere tohto odseku z návrhu sa ešte hovorí o tom, že teda svoj personálny rozkaz nedostatočne zdôvodnil, to ste tu argumentovali už vo faktických poznámkach v minulom týždni. Osobne sa domnievam, že minister vnútra preto postupoval podľa § 46 a pozbavil výkonu štátnej služby policajtov čurillovcov alebo aj ďalšie osoby, práve preto, že si veľmi dôsledne zistil skutočný stav veci a obstaral si potrebné podklady. Teraz prichádzame ku momentu, kedy je opäť nevyhnutné dať do súvisu všetko to, čo sa o čurillovcoch už povedalo za dva roky a čo bolo zverejnené, a že je nevyhnutné posudzovať všetky dôkazy, ktoré sú vo vzťahu k obvineniu čurillovcov alebo aj k iným okolnostiam ich správania. Kto by tieto podklady poznal dôsledne a veľmi podrobne, ani minútu by neváhal, že tento personálny rozkaz bolo potrebné vydať tak, ako ho vydal minister vnútra.
Ja na argumentáciu ešte by som opäť priblížil, momentíček, hneď to bude, jednu z komunikácií slávnych „apačov“, tak ako som to urobil v súvislosti s tým, keď sa riešilo to, aká, aká je hodnotová úroveň alebo akú majú, aký majú vzťah k otázke života a smrti čurillovci, tak vám priblížim jednu situáciu, ktorá sama osebe hovorí o tom, že pozbaviť výkonu štátnej služby čurillovcov bol skutočne nevyhnutý krok. Prenesme sa do komunikácie príslušníkov NAKA 25. októbra 2020, kedy riešili špeciálneho prokurátora Kováčika, ktorého v ten deň brala do väzby alebo rozhodovala o väzbe sudkyňa Špecializovaného trestného súdu Pamela Záleská. S obvineným Kováčikom bol vnútri v pojednávacej miestnosti príslušník NAKA, ktorý si dopisoval s ostatnými členmi skupiny na tému teda tejto kauzy a vôbec k osobe Kováčika ako takého.
Policajt Magula upozorňuje, že výsluch Kováčika bude na dlhšie, manželka ponúkla peňažnú záruku. Čurilla: „Z tých ujeba... peňazí?“ Magula: „Končím, idem dnu s Kováčikom.“ Ďurka: „Nabrúste harpúny.“ Chcem len povedať, že kauza, alebo teda prípad okolo Dušana Kováčika mal pracovný názov Moby Dick, aby ste si tie harpúny doplnili do kontextu, a tak... takýmto spôsobom oslovovali aj, alebo volali prezývkou v danej kauze Dušana Kováčika ako obvineného.
Staš, policajt Staš: „Ešte sa radí s advokátom.“ Ďurka: „S tými ko ... mladými?“ Chcem povedať, že Kováčik má troch mladých advokátov, ktorí teda boli v ten deň, samozrejme, prítomní na pojednávaní, a páni policajti z NAKA hodnotia aj činnosť týchto advokátov.
Čurilla: „To je ko...“ Ďurka: Však toto.“ Dunčko: „Stále je šokovaný?“ Čurilla: „Šokovaný ešte len bude.“ Čurilla: „Čo sa do neho Pamela zaľúbila či tam tri hodiny počúva ko...“
Z ďalšej komunikácie, Staš: „Je predmetom záujmu novinárskeho lynčovania, ale on sa nepoddá,“ interpretuje slová Kováčika pred sudcom. Čurilla: „Novinárom možno odolá, ale Paľovi nikdy.“ Staš: „Paľo, ten číta tých šesť A4-iek.“ Hovoríme o advokátovi, ktorý čítal na pojednávaní šesť A4-kových argumentácií. Čurilla: „Roman, zober mu to a roztrhaj.“ Ďurka: „Napchaj to do ri... a podpáľ.“ Čurilla: Roztrhané ťažko, Paľko, (vulgarizmus), daj si pivko, radšej.“
No, a ďalšia komunikácia k advokátom. Ďurka: „Takých troch mladých ko...“ Ďurka: ... čo by sa mali nakopať do riti od Bratislavy až do Trenksina.“ A aby som zavŕšil túto komunikáciu, 12. 11. 2020, čiže o nejakých desať dní vychádza článok, v ktorom obvinený Kováčik už nechce byť špeciálnym prokurátorom, na čo reaguje Magula: „Čo tam je písané? Však ja neviem po maďarsky, ja som z Trnavy.“ Dunčko: „Smrť Moby Dickovi! Boh nás potrestá, ak neuženieme Moby Dicka na smrť.“
Takže, páni a dámy, toto je len ďalší príklad toho, aký majú oni vzťah vo vzťahu ku klientom, ktorých vyšetrujú, voči ktorým majú konať nezaujato, nestranne, voči ktorým majú zadokumentovávať dôkazy v ich prospech, v ich neprospech.
V návrhu na vyslovenie nedôvery som sa totižto dočítal, že jeden z problémov je, že minister vnútra nezohľadnil dôkazy alebo skutočnosti pre a proti čurillovcom. Ja si sám kladiem otázku, aké sú v ich prospech? To by som rád chcel počuť od niekoho, aké fakty hovoria v ich prospech. Ja také nepoznám, ja poznám len fakty, ktoré hovoria v ich neprospech. Toto je opäť len ukážka toho, akým spôsobom uvažujú títo ľudia a akým spôsobom riešili všetky politické kauzy. Tie politické kauzy, ktoré aj v rozhodnutí mestských sudcov alebo mestského súdu, v tých prvých dvoch, budeme ich volať podľa čísla, sa uvádzajú ako dôvod na to, že bol voči nim vraj účelový postih a nezákonný prístup ministra vnútra, takže rád by som vám pripomenul spôsob, akým sa tieto kauzy riešili, a mohol by som tu čítať ešte množstvo ďalšej komunikácie podobnej tejto, ktorú ste práve počuli.
Čo sa týka hodnotenia alebo dôvodu, ktorý ste uviedli ako ďalší, a to je nezákonnosť konania ministra vnútra, potvrdil svojím uznesením aj Mestský súd Bratislava. Domnievam sa, že táto formulácia z návrhu je veľmi nesprávna, pretože mestský súd vôbec nehodnotil nezákonnosť, mestský súd pozastavoval vykonateľnosť personálneho rozkazu a už použitie tohto pojmu považujem za nešťastné. Nezákonnosť bude raz posudzovať možno správny súd, keď bude podaná správna žaloba, a to ešte nemáme vyriešený rozklad voči personálnemu rozkazu. Mestský súd teda neriešil nezákonnosť a okrem toho, že sa budem venovať aj niektorej argumentácii, ktorá zaznela v tých prvých dvoch rozhodnutiach, by som chcel spomenúť aj argumentáciu z tretieho rozhodnutia, ktoré bolo v prospech ministerstva vnútra.
Vo vzťahu k výroku, že konajúcemu sudcovi verejne hrozil disciplinárnym konaním, nemôžem dodať nič viac, pretože tento výrok som nepovedal ja, minister vnútra sa vo vzťahu k tomuto výroku ospravedlnil, povedal vám to osobne, takže toto ako dôvod ďalej komentovať nebudem, ale rád by som povedal, že žijeme dobu, kedy musíme hovoriť aj o zodpovednosti sudcov za svoje rozhodnutia, a to v prípadoch, keď treba kriticky, tak aj kriticky, a nerád by som bol, aby ste to zamieňali a používali slovíčko že zastrašovanie.
Viete, Ústavný súd za posledné dva roky rozhodol skoro v tridsiatich prípadoch o tom, že konkrétni sudcovia porušovali ľudské práva a slobody v konkrétnych konaniach, u niektorých sudcov je konštatovaných päť po sebe takýchto porušení, ale nevidím, že by sa viedla na túto tému verejná diskusia, a nevidím, že by sme hovorili o tom, že či takí sudcovia sú na svojom mieste správne, dôvodne a či tam majú naďalej ostať. Hovoríme o sudcoch, predovšetkým z Najvyššieho súdu, čo je teda inštancia, kde sa predpokladá najvyššia kvalita, odbornosť a skúsenosť vo vzťahu k sudcom, takže ak chceme byť objektívni a nechceme si zatvárať oči pred pochybeniami v niektorých súdnych rozhodnutiach, tak hovoriť o nich treba. Samozrejme, forma je na nás každom, ako budeme tieto rozhodnutia hodnotiť, ale to už vo vzťahu ku rozhodnutiam mestských súdov, ktoré dnes máme v pomere dva ku jednej. Ja síce tvrdím, že pomer je úplne jednoznačný, jedna k jednej minimálne, nie dva, jedna, pretože ak tu raz je právny názor, ktorý je v prospech ministerstva, a je tu nejaký právny názor v neprospech, tak je, to je to na tom naj podstatnejšie, bez ohľadu na to, či to určujú dve... dva, tri alebo štyri rozhodnutia. Uvidíme, aký bude ďalší postup vo vzťahu k siedmim. Niekto tu raz použil vetu, že ak niekto klame raz, že by mal klamať, a stále platí, že mohol by klamať aj, aj v iných prípadoch, takže ak platí právny názor jedného z tých sudcov vo vzťahu ku rozhodnutiu okolo návrhu na neodkladné opatrenie, tak môžme ho dávať do porovnania s tými rozhodnutiami bez problémov.
Aby som sa ďalej posunul, z predložených listinných dôkazov má súd za osvedčené, hovorím o tých rozhodnutiach prvých dvoch, ktorými bolo dané za pravdu navrhovateľom, teda žalobcom. Ja som si položil otázku, keď som čítal tie časti z toho rozhodnutia, ktoré sú vo vašom návrhu, že má za osvedčené, a položil som si hneď niekoľko otázok, pretože ja sa domnievam, že tieto závery sú veľmi predčasné, ktoré sú tam vyjadrené. Komentujem síce rozhodnutie sudcu, ale v súvislosti v kontexte odvolávania, a pretože ste to aj uviedli do toho návrhu, to musím povedať. Podieľali sa na vyšetrovaní viacerých politicky exponovaných káuz, čo je pravda, a medzi také kauzy potom sú tu vymenované, ktoré, ktoré sem patria. Práve v súvislosti s naposledy menovanou kauzou, Rozuzlenie – pre všetkých, aby som im to pripomenul, a pre tých, čo pozerajú – kauza Rozuzlenie je kauza, v ktorej bol obvinený riaditeľ Slovenskej informačnej služby pán Aláč, bol tam obvinený bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby pán Pčolinský, riaditeľ Národného bezpečnostného úradu pán Konečný a ešte ďalšie osoby - bola žalobcovi opatrením prokurátora poskytnutá ochrana. Tu sa prvýkrát dozvedáme, za čo vlastne majú tú ochranu, o ktorej tu toľko hovoríme, a dozvedeli sme sa, teda že v súvislosti s týmto prípadom podali nejaké oznámenie, ktoré posúdil nejaký prokurátor na Úrade špeciálnej prokuratúry a povedal, že ich berie do ochrany podľa zákona o ochrane oznamovateľov.
Žalobca spolu s ďalšími oznamovateľmi podali dňa 2. 10. 2023 trestné oznámenie. Tu sa pristavím prvýkrát. Kauza Rozuzlenie prebiehala, myslím si, že koncom augusta alebo začiatkom septembra, ešte stále pred voľbami, voľby boli 30. či 31., mi pripomeňte, 30., a my sa dozvieme, že 2. 10. 2023 podávajú hromadným spôsobom, to je tiež také zaujímavé, viaceré osoby trestné oznámenie. Už to, že to je po voľbách, po poznaní volebného výsledku, hovorí samo za seba, že ja si zato kladiem jednoznačnú odpoveď, že ide o oznámenie účelové, ktoré má až teraz nastoliť otázku ich ochrany, ak takýto pocit mali, tak kľudne mohli toto oznámenie urobiť oveľa skôr.
A poukázať je možné aj na článok zverejnený v Denníku N. No to ma najviac zarazilo. Ja som kritik Denníka N, takže neočakávajte, že teraz budem chváliť články v tomto denníku, ale zaráža ma to, že sudca sa drží článku a robí svoje závery a osvedčuje niektoré informácie z toho návrhu, ktorý mu podal žalobca z Denníka N. To je, to je pre mňa najviac zarážajúce.
A... a čo, čo by som ešte chcel dodať, viete, v rámci tej argumentácie sa hovorí, že to oznámenie smerovalo, a teraz dokončím, aj na čelných predstaviteľov politickej strany SMER - SD, Robert Fico, Robert Kaliňák, ja, zo snahy odstaviť vyšetrovateľov a operatívnych pracovníkov od vyšetrovania tzv. politicky exponovaných káuz a dosiahnuť zmenu výpovedí kľúčových svedkov v týchto kauzách.
No, kauza Rozuzlenie, som vymenoval, sa týka obvineného Aláča, obvineného Pčolinského, obvineného Konečného a neviem koho ďalšieho, ale nemám zatiaľ žiadnu vedomosť, že by sa týkala Roberta Fica, Roberta Kaliňáka, Tibora Gašpara, napriek tomu sudca hovorí, že to má súvis vo vzťahu k našim osobám, táto kauza. Ja som tam nebol, a pokiaľ mám vedomosť, ani Robert Fico, ani Robert Kaliňák vypočutí ani len ako svedkovia. Aká vzájomná súvislosť je medzi oznámením policajtov a kauzou Rozuzlenie?
No, dosiahnuť zmeny výpovedi kľúčových svedkov v týchto kauzách. Tak ja vám teda poviem, akým spôsobom sa dosahovala zmena a kto ju dosahoval. Opäť z nahrávok z ITP kancelárií čurillovcov. Vrátime sa do 11. 6. 2021, kedy František Imrecze hovorí tento výrok, kedže bol v tej kancelárii, ktorá sa nahrávala, a keď ho spovedali ku kauze KTAG, alebo bývalého prezidenta republiky Andreja Kisku: „Stopercentne sme nepreberali spis Kisku, toto, to viem odprisahať, hej.“ Tento typ výroku o tom, že stopercentne sa neriešilo niečo, stopercentne si pamätám, sa prelína vyjadreniami pána Imreczeho z daného dňa niekoľkokrát a on si je stopercentne teda istý, že veci sa neudiali tak, ako mu ich opisovali páni policajti. „Pamätám si stretnutie Fica v kancelárii, kde bol aj Kaliňák, kde som bol ja s Makóom.“
O nejakých dvadsať dní neskôr, 30. 6. 2021 v procesnom výsluchu po poučení, čo predchádzala tá, tá masirácia alebo tá preparácia toho, toho kajúcnika, sa vyjadruje nasledovne: „Stretnutie sa týkalo pochybností Roberta Fica o legitimite financovania prezidentskej kampane Andreja Kisku v súvislosti s daňovým deliktom spoločnosti KTAG. Vrátim sa: „Stopercentne sme nepreberali spis Kisku, toto to viem odprisahať.“ Výrok o pätnásť dní: „Týkalo sa pochybností Roberta Fica o legitimite financovania prezidentskej kampane Andreja Kisku. Pamätám sa, že na stretnutí bol Fico, Kaliňák, Makó. Na tomto stretnutí bol okrem Fica, Roberta Kaliňáka, Ľudovíta Makóa aj Norbert Bödör a Tibor Gašpar.“
Ak chce niekto hovoriť o manipulácii so svedkami, keď to hovorí Mestský súd Bratislava vo vzťahu k čurillovcom, tak tu ju máte v priamom prenose. Mohol by som čítať ten deň riadok za riadkom, ako upozorňujú a dávajú budúcemu kajúcnikovi informácie, aké bolo počasie v ten deň, na akom aute prišiel v ten deň, a aby si rozpamätal, s kým tam prišiel, že sa tam doniesol spis, a on im viackrát odpovedá, že stopercentne to tak nebolo. Zaujímavé, že o pätnásť dní to už tak bolo.
A ja tým chcem opäť sa vrátiť k pojmu, že je ohrozený dôležitý záujem služby. Ak títo vyšetrovatelia vyšetrujú takto aj ďalšie prípady po tom, čo boli právoplatne obvinení z manipulácie, no tak odporúčam každému z tých, ktorí sú ich klientami, obrazne povedané, aby sa domáhal toho, či toto vyšetrovanie je, alebo nie je zákonné. Toto bola ich rutinná prax a týmto spôsobom hodnotiť, alebo teda viesť to vyšetrovanie, to znamená pripravovať svedkov. Mohol by som vám... a to vám len dopoviem ústne, si predstavte, že po tom výsluchu tridsiateho na ďalší deň ho opäť doviezli do kancelárií NAKA, ktoré boli odpočúvané, a on tam hovorí tak úvahovo: „Aj tak som ale istý, že to bolo inak.“ Rozumiete? On deň predtým vypovedá o niečom, o čom hovorí na druhý deň, že aj tak to bolo inak a že si to pamätá tak, ako to hovoril vtedy v tej autentickej reakcii na to, čo po ňom chceli.
Takže, ak to zhrniem, mestský súd, ktorý, ktorého ste vy citovali do toho návrhu, robil nejaké závery a používal pojem, že konajúci súd má ďalej za osvedčené, tak si fakt kladiem otázku ja, z čoho a na základe čoho tvrdí, že to má za osvedčené, pretože podľa mňa, ak, tak disponoval samotným návrhom žalobcu, ktorý spracovával Kubina v mene svojich klientov, advokát Kubina, aby som ho neurážal, rozhodne tam asi neuviedol všetko to, čo som vám tu teraz povedal a čo ja vytrvale kritizujem už tretí rok.
Ďalšia nejaká dôležitá vec, ktorá sa spomína v tom návrhu, je, že žalobcovi bol pritom dočasne pozastavený výkon štátnej služby po viac ako dvoch rokoch od vznesenia obvinenia, pričom doposiaľ jediným súdnym rozhodnutím vo veci je rozhodnutie Krajského súdu Bratislava. Minister vnútra však vo svojom personálnom rozkaze poukázal výlučne na skoršie uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia.
Asi sa budeme točiť na mieste, ale ja to opäť zopakujem. Preto sa rieši toto až po dvoch rokoch, lebo bývalý minister vnútra, tam hore sediaci poslanec Mikulec, keď mal konať, nekonal. Mal k tomu všetky podklady, všetky dôvody a len pripomeniem, že nekonal preto, lebo je súčasťou tohto trestného činu tohto spolku, pretože tie dôkazy, ktoré som tu čítal o tom, sú nepochybné a jednoznačne poukazujú na to, že on nielen že kryl túto činnosť, ale dával aj pokyny, ako majú postupovať.
Čo sa týka súdnych rozhodnutí, aj to sme tu už rozoberali, opäť by sme sa točili v kruhu. Uznesenie vyšetrovateľa, na ktoré sa odvoláva minister vnútra, je uznesenie, ktoré je zákonné, právoplatné, nebolo zrušené nikým, naopak, bolo potvrdené prokurátorom, teda orgánom, ktorý v prípravnom konaní jediný môže akceptovať alebo potvrdzovať obvinenie, a to uznesenie, ktoré vy tu v návrhu spomínate a zdôrazňujete, že je jediné vo vzťahu ku čurillovcom, hovoríme o rozhodnutí Krajského súdu, ktorým boli prepúšťaní z väzby a bolo rozhodované o väzbe, tak tomu napríklad predchádzalo rozhodnutie sudcu okresného, ktorý ich bral do väzby, takže ani to z toho návrhu nie je správne vycitované a len účelovo ste vybrali rozhodnutie, ktoré nemá žiaden vplyv na právoplatnosť obvinenia a vyjadruje len právny názor pri posudzovaní dôvodnosti väzby. Takže ak minister poukázal na personálny rozkaz výlučne z uznesenia vyšetrovateľa o vznesení obvinenia, tak konal v súlade so zákonom a len na taký rozkaz sa mohol odvolávať.
Ďalším dôvodom, ktorý je na odvolávaní alebo na vyslovenie nedôvery, je, že minister vnútra postupoval odlišným spôsobom v porovnaní s inými príslušníkmi, porušil zásadu rovnakého zaobchádzania. Išlo pritom o formu tzv. priamej diskriminácie, s žalobcom sa zaobchádzalo menej priaznivo, ako by sa zaobchádzalo s inou osobou. Tak tu som sa tak, tak, samozrejme, trošku pousmial, mohol by som to povedať, až cez slzy, pretože, keď som tu povedal, že iní policajti (povedané so smiechom) sú prepúšťaní v zmysle § 192 písm. e) bez mihnutia oka za menej závažnú trestnú činnosť, tak títo boli, naopak, dva roky ešte vo svojich funkciách a, čuduj sa svete, boli povýšení do riadiacich funkcií, mali platy medzi štyri až päťtisíc euro, dostávali odmeny, mali neobmedzené používanie služobného motorového vozidla. Tak aká diskriminácia? Ja rozumiem, že mestský súd musel do svojho rozhodnutia vsunúť aj doložku diskriminácie, lebo inak už ozaj nevedel vydôvodiť, prečo vo vzťahu k nim konal, ale je absurdné, ak sa niekto odvoláva alebo napíše, že boli diskriminovaní práve oni. No tak to určite nie, práve tie benefity, ktoré im dávali ich nadriadení, ich minister vnútra, hovoria o tom, že mali nadštandardný prístup a z môjho pohľadu nezákonný prístup, takže tá argumentácia o tom, že sa s nimi zaobchádzalo menej priaznivo, ja, ja ju, samozrejme, kritizujem a nerozumiem, ako sa vôbec mohla objaviť v rozhodnutí súdu. Spomenul som to, zdôrazním to, oni mali byť na základe všetkých tých dôkazov, ktoré v tom trestnom konaní boli zhromaždené, prepustení po právoplatnom obvinení, a to na § 192 písm. e) zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru.
Nezákonné rozhodnutie je jeden z ďalších dôvodov... (Reakcia z pléna.) Pokiaľ viem, som v rozprave, alebo teda ako spravodajca, ktorý môže dokončiť svoju argumentáciu bez obmedzenia časového. (Reakcia z pléna.) Ja viem, že sa to zle počúva niektorým, ale teda ja to dokončím.
Nezákonné rozhodnutie v zmysle zákona, teda je v zmysle zákona správnym deliktom, za ktorý hrozí rezortu pokuta vo výške 100-tisíc eur a potom je tam v návrhu rozobraté, že pri siedmich čurillovcoch je to 700-tisíc eur. No, je to, samozrejme, hypotetická úvaha, ktorá podľa mňa nikdy nenastane, pretože ja si myslím, že jeho rozhodnutia boli zákonné, že nepotreboval súhlas úradu, už som povedal prečo, a že bude vecou možno správnej žaloby zo strany čurillovcov, aby sa tu vyriešila tá základná otázka, ktorá je s tým spojená, ale čo bude so škodou, ktorú narobili čurillovci.
Ja si myslím, že už tu sme mali jeden návrh na odškodnenie zo strany podnikateľa Haščáka, ktorý sa tu spomínal pri zdravotníckych zákonoch v každom treťom slove. Tak keby došlo na uplatnenie tej finančnej škody, bolo to len a len činnosťou čurillovcov a ja si myslím, že keď dôjde k uzavretiu a k nejakým rozhodnutiam vo vzťahu k všetkým tým takzvane politickým kauzám, tak až potom sa bude môcť vystavovať účet, ktorý spôsobili zástupcovia štátu fyzickým osobám svojím nezákonným postupom. Na margo teda tohto argumentu.
Chcel by som sa teraz na chvíľku ešte vrátiť k tomu rozhodnutiu Mestského súdu Bratislava, v poradí číslo tri. Vy ste totižto v návrhu, samozrejme, argumentovali najmä rozhodnutím, ktoré bolo v tom čase známe, to je prirodzené, možnože by ste tú argumentáciu zmenili, tak ja považujem za dôležité zacitovať z tohto rozhodnutia len krátke časti, ale dôležité:
Súd sa nestotožňuje s právnym názorom právneho zástupcu žalobcu, že zákon o ochrane oznamovateľov a zákon o štátnej službe policajtov je... teda že ten prvý zákon je lex specialis, nakoľko ide o dva právne predpisy rovnakej právnej sily. V rámci už faktických poznámok zaznelo, že jeden je vo vzťahu k druhému špeciálny. Či a ktorý z týchto predpisov je lex spelialis, je otázka výkladu in concreto, ktorý záujem je dôležitejší.
A tu by som chcel fakt teraz zdôrazniť to, čo sa píše ďalej, či je to ochrana oznamovateľa protispoločenskej činnosti, čiže čurillovcov a im podobným, alebo záujem štátu, aby služba policajta... alebo aby službu policajta nevykonávali osoby, proti ktorým je vedené trestné stíhanie. Píše sudca, bezosporu sú obidva záujmy veľmi významné a legitímne, a následne sa ďalej píše, že správnou úvahou sa vyhodnocuje, či by ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovali dôležitý záujem služby alebo priebeh objasňovania, tak ako sme si už hovorili pri § 46, avšak odpoveď na túto otázku môže byť tiež predmetom posúdenia v prípadnom konaní pred správnym súdom.
Ja keď dám do porovnania ich ochranu, o ktorej sa chcem ešte chvíľku rozprávať, akým spôsobom do nej vstúpili a kto im ju poskytol a či je dôvodná, s tým, čo tí čurillovci majú vo vzťahu k svojmu trestnému stíhaniu a k dôkazom, ktoré sú o nich, tak mám nepochybne rozhodnuté, ktorý záujem je v tomto prípade vyšší a ktorý záujem treba riešiť. Nepochybne ich bolo potrebné odstaviť od výkonu svojich právomocí tým rozhodnutím, ktoré nemá trvalý charakter, čiže pozbavením, dočasným pozbavením výkonu štátnej služby, pretože tam viac ohrozovali záujem štátu, než bol záujem na ochrane ich ako pseudooznamovateľov, zdôrazňujem, pseudooznamovateľov. To je na margo toho tretieho rozsudku.
A možno ešte jedna poznámka z tohto rozhodnutia. Pokiaľ by civilný súd rozhodoval o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by zasiahol do kompetencie iného orgánu verejnej moci, podľa názoru NSS je potrebné takýto návrh zamietnuť. Sám minister vnútra tu argumentoval, že považuje rozhodovanie civilného súdu, mestského súdu za zasahovanie do jeho kompetencií, čo, čo vyjadruje tretie rozhodnutie mestského súdu priamo vo svojom rozhodnutí, a odôvodňuje, že, že takéto, je potrebné takýto návrh zamietnuť, preto vlastne aj zamietol. Vecou samou je tu totiž preskúmavanie zákonnosti personálneho rozkazu. Ide o teda o zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, preto ani neplatí, že nadriadeným... nariadením neodkladného opatrenia je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov, naopak, pokiaľ nedôjde k zmene personálneho rozkazu na základe podania rozkladu, žalobca bude iniciovať konanie o správnej žalobe.
Myslím si, že toto tu bolo už pertraktované, povedané niekoľkokrát, štyridsaťšestka, dočasné pozbavenie má charakter dočasnej povahy, riešilo sa tam... sa tým dôležitý, aby neohrozovali dôležitý záujem služby, aby nemarili objasňovanie svojej trestnej činnosti v štádiu, keď sú právoplatne obvinení. Už sa nechcem točiť dookola, ale jednoznačne si myslím, že minister postupoval v súlade so zákonom, a... a to aj vo vzťahu ku posudzovaniu toho, že sú formálne v nejakom štádiu ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Ďalším z dôvodov, po... po... ja to mám očíslované, siedmy takýto konkretizovanejší dôvod z toho návrhu je, že hanebne odvolal prezidenta Policajného zboru a jeho teda prevelil teda do Popradu, bez osobného stretnutia, nezohľadňujúc jeho rodinné a sociálne väzby v mieste, kde žije. No, možnože sa to niekomu nepáčilo z pohľadu nejakej kultúry správania, rozhodne to bolo v súlade so zákonom. My tu vyslovujeme nedôveru preto, že minister vnútra mohol konať v nejakom prípade nezákonne, zaiste mi na to budete reagovať a poviete, ale mal konať aj v zmysle nejakej politickej kultúry. To, aký zvolil postup, to je, samozrejme, vec samotného ministra. Jednu z argumentácií, ktorú použil a ktorú sme počuli už aj my pri, pri niektorých stretnutiach vo vzťahu ku... alebo teda v diskusiách politických, bolo, že po svojom príchode na ministerstvo vnútra nenašiel personálnu agendu, ktorá by sa týkala policajného prezidenta Hamrana v nejakom štádiu podania žiadosti, alebo aby sa vedel oboznámiť a zistiť, že či má, nemá podanú žiadosť, či ju má podpísanú, či bude odchádzať z Policajného zboru dohodou, či to bude s výpovednou lehotou, a ďalšie okolnosti, ktoré s tým súvisia.
Ja by som mohol okomentovať policajného prezidenta Hamrana, nebudem to na tejto pôde robiť aj preto, že tu skutočne nie je, a vo vzťahu k jeho postupom a k tomu, či on sám nespôsobil civilné žaloby, alebo teda žaloby voči ministerstvu vnútra za postup, ktorý, ktorý zvoli voči svojim podriadeným, ale platí, že minister konal vo vzťahu k policajnému prezidentovi zákonne.
Ďalším dôvodom, číslo osem, je nominácia Branislava Zuriana na post riaditeľa Úradu inšpekčnej služby. Nepredchádzal jej riadny výberový proces. Tak opäť, musíme to zopakovať, ja som ako končiaci policajný prezident sa stretol niekoľkokrát s rôznymi mimovládkami a s osobami, ktoré v tom čase verejne tlačili na to, aby sa zmenila a zmenil spôsob nominácie policajného prezidenta, prípadne riaditeľa Úradu inšpekčnej služby. Stretával som sa so zástupcami VIA IURIS a neviem kým všetkým. A nakoniec bol prijatý, teda bola prijatá nejaká zmena, ktorá platila zas len chvíľu, pretože vládna koalícia z minulého obdobia sa rozhodla, že jej takýto postup bráni v kádrovaní, tak sa zmenil opäť zákon do de facto pôvodnej podoby a polohy. Žiadne výberové procesy.
Nemôžete vytýkať ministrovi niečo, čo v podstate zo zákona odstránila bývalá vládna koalícia zmenou zákona. Výbor pre obranu a bezpečnosť dnes má zo zákona možnosť vypočuť kandidáta, ktorej je predstavený, povinnosť ho vypočuť, ale nezaujíma k tomu žiadne stanovisko vo vzťahu k uzneseniu. V zákone je presne a taxatívne uvedené, aké náležitosti má spĺňať policajný prezident, prípadne riaditeľ Úradu inšpekčnej služby. Ak ich spĺňa, je predložený na vypočutie a môže byť následne ustanovený alebo vymenovaný do funkcie, takže neviem, aké výberové procesy ste mali na mysli.
„Neprečítal si ten kandidát pán Zurian základné dokumenty o činnosti ÚIS, nepoznal najzávažnejšie prípady, istý čas pobýval v Bielorusku.“ - No, ja som na tom vypočutí sedel. Vypočul som si podrobne všetky otázky zo strany poslancov či členov výboru a osobne sa domnievam, že to nevyhnutné, čo mal nominant splniť na to, aby mohol byť ustanovený, bolo splnené. Nerozumiem, ako by v tomto prípade sme chceli posudzovať, či si prečítal, neprečítal základné dokumenty. Vo vzťahu k takej otázke tam ani, pokiaľ viem, tak taká otázka na vypočutí ani nezaznela. Hej, čiže čo sa má na mysli pod základnými dokumentami, či budeme hovoriť o zákone, či budeme hovoriť o nariadeniach ministra vnútra, tých je totižto množstvo, ktoré majú súvis s Úradom inšpekčnej služby, a či nepoznal najzávažnejšie prípady. To tiež neviem, ako, ako na takúto otázku by mal odpovedať človek, ktorý nepôsobí na inšpekcii a ide sa ešte len oboznamovať s prácou inšpekcie. Považujem to za také pseudodôvody, ale teda už keď sú uvedené, tak som si dovolil ich okomentovať.
Deviaty dôvod v poradí, ktorý tu mám poznačený, je hrubo neprimeraný zásah jednej zložky inšpekcie voči zástupcovi riaditeľa odboru ochrany, prevencie a boja proti korupcii, hovoríme o policajtovi Kotekovi. Aj tento zásah ste tu viackrát spomínali a hovorili ste o ňom ako o hrubo neprimeranom. Ide o to, že, že z dôvodu podozrenia, že nemá oprávnenie na používanie služobného zákroku, bola tam zjavná neprimeranosť spôsobu a výkonu zásahu voči povahe skutku.
No, keby som to porovnal s primeranosťou zákrokov čurillovcov vo vzťahu k niektorým obvineným, tak toto nie je ani porovnateľné. Ja som síce pri zákroku nebol, tak ako ani vy nie, počuli sme tu z úst ministra vnútra, že ten, kto inicioval zaistenie páchateľa na mieste činu, bol predovšetkým prokurátor dozorový a policajt tam robil alebo policajti zrejme servis. Išlo o zastavenie vozidla na verejnom priestore a nešlo o invazívny zásah trebárs do domácnosti a obmedzenie osobnej slobody. To, že bola prítomná, ako som sa dozvedel, manželka, bola skôr vec náhody a z môjho pohľadu sa tým preukazovalo to, že bol priamo pristihnutý pri riadení motorového vozidla bez príslušného oprávnenia.
Ja nepoznám podrobnosti prípadu, ale rozhodne si nemyslím, že toto bol nejaký neprimeraný zásah a spôsob vo vzťahu k tomuto policajtovi, pretože vám dám do pozornosti, keď sa už dnes spomínaný obvinený Dušan Kováčik, v tom čase obvinený zadržiaval, tak sa to dialo sto metrov pred vjazdom do veľkého objektu Policajného prezídia na Račianskej len z jedného dôvodu, ako to vyplýva z komunikácie „apačov“, aby ho tom mohli fotiť médiá a aby bol vystavený dostatočne verejnosti, pretože to auto mohlo kľudne s ním vojsť do objektu, kde by boli splnené všetky bezpečnostné požiadavky na takýto zákrok, čo sa tak, samozrejme, nestalo.
Ďalej by som chcel pripomenúť niektoré vyjadrenia policajta Kaľavského o tom, ako sa písali obsahovo vymyslené úradné záznamy pre potreby nasadzovania tzv. kukláčov voči niektorým budúcim obvineným bez absolútneho zdôvodnenia. Vymyslené úradné záznamy, aby prikryli potrebu nasadenia kukláčov. A mohol by som pokračovať o neprimeranosti zásahov voči niektorým osobám. Už som niektoré tu minulý týždeň spomenul a nechcem sa opakovať.
Ale čo by som ešte chcel, je... moment (rečník listuje v podkladoch), kto je policajt Kotek. Totižto vy ste tu nad ním vyrobili obraz akéhosi martýra, chudiaka, voči ktorému sa zasiahlo len preto, lebo, chudiak, používal neoprávnene motorové vozidlo. Takže policajt Kotek mal veľmi nadštandardné vzťahy so spolupracujúcou osobou Petrom Petrovom, s ktorým sa, si pravidelne teda vypisoval, komunikoval, a čo je najhoršie v rôznych diskusiách v motorovom vozidle, ktoré bolo odpočúvané Slovenskou informačnou službou, s ním viedol rozhovory, rozhovory na tému, ako niektorým spolu v kauzách pomáhať, ako niektorým škodiť, ako vytvárať dôkazy a koho chrániť.
Ja vám len malinkú časť opäť prečítam, aby ste pochopili, že Kotek má za sebou oveľa väčšiu kriminálnu, teda podozrenia z trestných činov, nebudem hovoriť kriminálnu minulosť, kým nie je obvinený. Ale z môjho pohľadu, keď ho chceli obviňovať, to je jediná výtka, čo ja môžem dať o vzťahu k inšpekcii, tak to malo byť už na základe tých dôkazov, ktoré o ňom sú a akým spôsobom spolupracoval so spolupracujúcimi osobami.
Takže z rozhovoru, ktorý sa udial 23. februára roku 2021: „Ja som to presne chalan... Hovorí Kotek: „Ja som to presne chalanom povedal, že, chalani, že nebudeme si tu klamať, ja hovorím že Tiger“ - to je ten Peter Petrov - na sto percent zarobil na nejakých tých koko... okolo optimalizácie daní, neviem čoho, ale hovorím, že určite nie je taký ko..., že by si tie firmy nechal, keď som sa ho na to pýtal.“ Petrov mu odpovedal: „Všetky sú preč.“ Kotek: „Tak sú všetky v pi... Takže tým smerom sa už nemusíme ani vybíjať, že je to úplne zbytočné. Keby na neho niekto niečo mal, tak už dávno vypáli Makó za toto.“ Ďalšia vetička, Kotek: „Toto sme, pozri sa, toto sme vyčistili, že ty si dával Béďovi“ - spolupracujúcej osobe - „nejaký paušál,“ a potom ešte to, že mali nejaké odmeny.
Takže keď sa dohadovali na výsluchoch, tak si písali aj esemesky takéhoto typu: „Hovoril som aj s chalanmi z NAKA, v pondelok na výsluch u nás o deviatej. Nie je problém ku vám, ku Lidl-u, vieme všetci, o ktorej budove hovorím, ako sa na západe hovorí, aj kávu zrobím.“ Odpoveď Petrova: „Ty si zlatý.“
No, chcel som vám len povedať, že Kotek je človek, ktorý je podozrivý z môjho pohľadu z viacerej trestnej činnosti, pretože poskytoval nezákonné výhody spolupracujúcim osobám, za ktoré tie spolupracujúce osoby, samozrejme, následné podávali účelové svedectvá. Z textu, ktorý by sme si prečítali v kontexte a celý, ak tu niekto chce zase napádať, vytrhnuté z kontextu, tak vás upozorňujem, že nie je to vytrhnuté z kontextu, a môžem to dať prečítať tomu, kto bude mať záujem, aby ste pochopili, že kontext je jednoznačný. Takže to je Kotek. (Reakcia z pléna.)
A... (povedané so smiechom) to bolo z môjho pohľadu takých deväť top dôvodov, ktoré som v tom návrhu ja identifikoval a ku ktorým som sa chcel vyjadriť. Nechcem tu ďalej zaťažovať čítaním esemesiek a rôznych citácií z dôkazov, chcem ale na záver zhrnúť a zdôrazniť, čurillovci ohrozujú dôležitý záujem služby, keby zostali vo funkciách. Čurillovci sú právoplatné obvinení a čurillovci skutočne marili priebeh vyšetrovania vlastnej činnosti. Je o tom množstvo dôkazov.
Možno posledná poznámka na záver, ako sa dostali do toho stavu, že sú chránení oznamovatelia, som tu už sčasti prečítal. Ale treba povedať, že tie rozhodnutia sa týkajú vraj 20 až 30 osôb, nielen siedmich čurillovcov. A robili ich viacerí prokurátori ÚŠP a z rôznych dôvodov.
Ale jeden príklad za všetky. Pán Galko tu minulý týždeň obhajoval prvého viceprezidenta Branka Kišša, že to je teda jeden z tých poctivých policajtov a že s ním zamietlo. Mohol by som vám tu prečítať, ako Branko Kišš bol účastný v kanceláriách, keď sa vymýšľalo uznesenie na Dianu Santusovú a keď kladie otázky o tom, že vie, že je tam účelovo nejaké konania. A zase by mal platiť rovnaký meter, tak aj on bol účastný tým, že nekonal ako nadriadený, bol to riaditeľ NAKA v tom čase, voči svojim podriadeným a nezabránil tejto nezákonnej činnosti. Ale o Kiššovi by bolo možné hovoriť aj v iných súvislostiach. Ja mám len zatiaľ časť toho opatrenia, keďže som sa k tomu dostal, zdôrazňujem, zákonným spôsobom, ktorým rozhodol údajne prokurátor Šúrek, že Kišš a ešte jeden funkcionár NAKA sú teda v ochrane a že ich teda opatrením určuje do ochrany za to, že niekedy koncom roku 2020 mali byť svedkovia, nie je podstatné k čomu, pretože to neni k ničomu, ale teda svedčili v kauze Očistec. Oni sa zobudili o dva roky a išli podať nejaké oznámenie. Nikto nevie prečo a začo. A keby som tu začal citovať zákon, podľa ktorého sa oznamovateľ teda má, má urobiť nejaké obsažné oznámenie, na základe ktorého možno niekoho usvedčovať zo závažnej protispoločenskej činnosti, tak oni rozhodne nič také nespĺňajú.
A možno jeden dôvetok k tomu. Viete, prokurátor Šúrek je, samozrejme, zachytený na týchto nahrávkach tiež. Je to ich, by som povedal, spolupáchateľ, keď to vyjadrím právne, ktorý, ktorému píše, mimochodom, Ďurka obžaloby, lebo on ich asi nevie napísať, a nepochybujem o tom, že ktorý ich dal sa do tejto ochrany účelovo. Ak sa budeme viac rozprávať o súčasnom znení tohto zákona, ktorý bol prijímaný preto, aby chránil tých oznamovateľov, ktorí idú najmä oznamovať trestnú činnosť vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi, a práve zo strany zamestnávateľa im niečo hrozí, tak toto sú typické príklady, kedy to tak nie je.
Ak budú k dispozícii všetky tie opatrenia a budeme ich môcť zhodnotiť, tak sa k nim určite ešte verejne vyjadrím, ale domnievam sa, hovorím ešte raz, zo všetkých tých informácií, ktoré okolo toho mám, že tento zákon bol hrubo zneužitý.
Ja som tu povedal minulý týždeň, zopakujem to, že aj ja som už podal trestné oznámenie za niektoré rozhodnutia vo vzťahu k týmto opatreniam prokurátorov ÚŠP. Naposledy som započul, že to podal aj minister vnútra. Hneď na to politici reagovali. Reagoval na to samotný špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, reagovala na to riaditeľka Úradu na ochranu oznamovateľov, predsedkyňa, neviem, jaký... jak je správna funkcia, pani Dlugošová, že prečo sa teda veci idú riešiť trestnými oznámeniami. No preto, lebo v zákone máme nedostatočne upravené, akým spôsobom by mohli byť tieto rozhodnutia do budúcna preskúmavané pre prípadné podozrenia z ich zneužitia, a že bude treba v tomto smere zrejme na tom zákone popracovať a navrhnúť zmeny, ktoré do budúcna vylúčia takéto zneužitie tohto zákona.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Áno. Pán minister, ďakujem. To, čo ste tu uviedli, asi títo ľudia mladí nezažili 50. roky, kde sme sa dostali, len, bohužiaľ, celé Slovensko musí toto počúvať.
No ale vrátim sa, samozrejmá vec, to, čo ste povedali. Čo čakáte od ľudí, keď vlastného šéfa, vlastnému šéfovi, ktorého navrhnú za šéfa Slovenskej informačnej služby, vylomia dvere, zavrú. Potom zavrú druhého. Potom odvolajú ministra, ktorý nastúpil v Ódorovej vláde za ministerstva vnútra. Im nestačí nič. Im nestačia veci, ktoré tu prebiehali.
Páni, dozviete sa veci aj o smrti pána Lučanského, ako to v skutočnosti boli. Dozorcovia vám povedia, ako to v tom Prešove boli, prečo to musel operovať Martin. Dozviete sa aj ďalšie veci, priatelia. Len som zvedavý, či prídete, tak jak ste teraz dali odvolanie na pána ministra, že prídete sem a omluvíte sa tejto snemovni a omluvíte sa slovenskému národu, že toto sa robilo a že toto ste nevedeli. Čakám na toto, lebo tieto veci, ktoré tu bežia alebo ktoré tu pán minister povedal, to je desatina, páni, z toho, a, dámy, čo v skutočnosti táto partia napáchala.
Takže prosím vás, veď deväťkrát sme odvolávali pána ministra vnútra, koľkí zahlasovali opoziční, koaliční poslanci za jeho, za jeho neodvolanie. Veď strana SaS-ka, strana, ďalšie strany, ktoré akože boli, aby odstúpil. Samozrejme, že nemohol odstúpiť, lebo tie z... to zlo, čo tu páchal, bolo treba ďalej, udržiavať ďalej.
Nemusíte sa obávať, aj tí, čo sú vonku, aj tí sa vrátia naspäť, aby vypovedali. Len treba vydržať. Čas príde, každého dobehne jeho vlastná minulosť.

Ďakujem za slovo.
Vážení kolegovia, ak si odmyslíme ten balast, ktorý tu zaznieva v rámci rozpravy, tak celá tá naša polemika v podstate spočíva na dvoch bodoch. Na jednej strane máme jasné, zákonné rozhodnutie ministra vnútra, opreté o § 46 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, kde je stanovená, vážení kolegovia, povinnosť postaviť mimo služby príslušníka Policajného zboru, ktorý je len dôvodne podozrivý, nieto ešte obvinený. A tu máme predsa jasné obvinenia, čiže stačí tam dôvodné podozrenie.
Čiže máme tu jasné, imperatívne, kogentné ustanovenie zákona, podľa ktorého minister postupoval, a na druhej strane, čím teda vy argumentujete, je tu zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Ja sa chcem spýtať, lebo v diskusii to ešte nezaznelo, tak čo teda ten pán Čurilla oznámil? Čo oznámil, keď dostal ochranu? A pripomínam, že návrh na túto ochranu dala špeciálna prokuratúra, teda do určitej miery ich spolupáchatelia, o čom svedčí množstvo dôkazov a dokladov.
Čo teda oznámil ten pán Čurilla, keďže to oznámenie sa má týkať nejakých informácií, ktoré získal zo svojho pracovnoprávneho vzťahu? A keď to, keď tá ochrana prišla ešte pred nástupom nového vedenia ministerstva vnútra, tak čo oznamoval, pána exprezidenta Hamrana? O čom bolo to oznámenie?
Ja si myslím, že môžete hovoriť, kolegovia, čo chcete, ale fakt je ten, že chcete zabrániť, aby vláda si legitímnym spôsobom prevzala moc. Chcete zabetónovať prostredníctvom takýchto inštitútov ľudí vo svojich... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nie je možné reagovať na všetkých, samozrejme, takže budem len na niektoré. A verím, že ešte dnes dostanem slovo.
Ale začnem od konca. Viete, pán Matovič, ja som sa v Národnej rade vyskytol preto, lebo mi dalo skoro 140-tisíc ľudí svoj hlas. Dobre? A nie preto, že som robil cirkus, ako ho robíte vy, to je jednoznačné. (Potlesk.)
K tým, k tým ostatným, k ostatným veciam okolo vašej osoby sa ešte raz dostaneme, to sa neobávajte, ale dnes nie, diskutujeme o tomto.
Čo sa týka pána... pardon, hneď to bude... pána Polláka. Pán Pollák neni tu, ale chcem mu povedať, že rád si s ním sadnem, aby vedel, čo všetko som ja urobil pre riešenie rómskej problematiky ako policajný prezident, a bol som osobne, keď sa Kotleba chystal čistiť Krásnu Hôrku, na mieste, aby som riadil to, aby k nejakým takýmto veciam nikdy nedošlo. Ale to je len príklad toho, čo všetko sa na tejto téme a v tejto problematike robilo.
Pán Vančo, škoda nevznikla. Hovoril som, že ide o rozhodnutie dočasnej povahy, a nie trvalé rozhodnutie.
Pán Grendel, zmena zákona o ochrane oznamovateľov - aj k tej sa dostanem, keď budem ešte vystupovať k tej časti tohto zákona. Je tam čo meniť, pretože bolo podľa mňa zjavne dnes... a je jasné, že bol zneužitý. A ja už som sám podal na jedno z takých rozhodnutí toho prokurátora trestné oznámenie, to budem hovoriť o tom konkrétnejšie.
Pán Spišiak, ja súhlasím s vami, sú to úvahy. Dneska tu každý vyjadrujeme nejaké právne názory, tak jak povedal pán Dostál, môžme, nemusíme s nimi súhlasiť, ale rozhodne asi aj vo veciach personálnych nakoniec príslušný súd, ako teda to dopadne, budeme si musieť počkať, právoplatne.
Čo sa týka pána Galka, viete, o Kubišovi vám poviem za chvíľku pár veci, keď ste sa tak rozohňoval... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán presedajúci.
Ja sa tiež chcem veľmi pekne poďakovať pánovi poslancovi Gašparovi hlavne za to osvieženie pamäti, a teda za osvieženie pamäti aj v mene nás, v mene nás a v mene tých, čo na ministerstve vnútra v živote neboli, a dúfam, že ani v živote nepôjdu. Proste sú to isté fakty, ktoré jednoducho v tejto spoločnosti existujú, a ja, ešte raz, ďakujem veľmi pekne, že som si ich mohol vypočuť. Ťažko sa to, samozrejme, mnohým počúvalo a verím, že ešte počúvať bude, preto, lebo tento príbeh, pochopiteľne, bude pokračovať ďalej, a verím, že bude pokračovať ďalej až dovtedy, kým tí, čo si to zaslúžia, pôjdu tam, kam patria, aby som teda bol veľmi presný.
Nechutné sú tie, zo strany opozície, nechutné sú tie predstierané martý... martýrstva v tejto problematike. Je to ozaj nechutné, umelé, je z toho zle od žalúdka a skutočne sa to zle počúva. Tie martýrstva, to vám nepomôže. Stavať sa do pozície martýra v takejto situácii je naozaj, to je jedna, to je jedna tupá umelina.
No a viete, už len na záver (povedané so smiechom), ja mám taký pocit, že odvolávanie ministra vnútra sa otočilo práve proti tým odvolávateľom, a to z hľadiska tejto debaty je pre mňa asi v tento deň a v ten včerajší deň to najdôležitejšie poznanie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Prišiel som o tridsať sekúnd, ale budem sa snažiť byť stručný.
Pán poslanec Gašpar, trefne a správne si vystúpil za klub slovenská sociálna demokracia k danej problematike k odvolávaniu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, ktoré navrhla opozícia. Opozícia, tá, ktorá nám svojou nečinnosťou, svojím amaterizmom a darebáctvom doviedla túto krajinu na pokraj únosnosti. Teraz ich dobre počúvajte, čo tu rozprávajú, akí sú majstri sveta, a oni nám chcú teraz radiť, ako sa máme správať a čo máme robiť. Ja názory opozície rešpektujem, ale tie musia byť založené na fakte.
Faktom je, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok bol menovaný za ministra v rámci zákona, čiže je jeho povinnosťou, aby robil v rámci svojho výkonu funkcie kroky tie, ktoré sú protizákonné, a porušenie zákonov policajtami, ktoré urobili, jednoducho mu prikazujú, aby konal tak, ako konal. Čiže tým chcem povedať, že všetko toto divadlo, ktoré sa tu dneska deje, je len za to, aby sa opozícia tuná predvádzala a popritom štartovala slušných obyčajných ľudí, ktorí toto sledujú na televíznych obrazovkách, a hovoria si o nich ďalšie veci tie, ktoré si hovorili aj doteraz.
Čo by som povedal na záver svojho vystúpenia? Na záver svojho vystúpenia asi toľko. Viete, oni asi si uvedomujú, že Matúš Šutaj Eštok nekončí týmto, ale pôjde ďalej a jednoducho dostane sa k veciam, ktoré im nebudú príjemné, a pre toto je celé toto divadlo. Pán minister, držíme ti palce, sme pri tebe, pokrač... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega Gašpar, výborne, logicky, zreteľne a pochopiteľne. Ako však vidíme, nie pre našu opozíciu. A nie preto, že by bola nechápavá, ale preto, že to pochopiť nechce. Čistky, pomsta, o ktorej hovoria, včera dosť výrazne spochybnil v televízii JOJ, čo nie je nám naklonená televízia rozhodne, politológ Lenč, ktorý takisto, si dovolím povedať, že nám naklonený nie je, ktorý hovoril o tom, že tieto výmeny v Policajnom zbore sa dejú po každých voľbách periodicky, že to robí každá vláda, robí každý minister a že robil to aj minister Mikulec, akurát sa to vtedy nevolalo čistky, ale očista. A hovoril aj o tom, že pomsta, o ktorej hovoria, že tá vlastne bola, reálne bola za vlády Igora Matoviča.
Ty si povedal vo svojom vystúpení, že policajti, najmä tí vo vyšších funkciách, automaticky rátajú s tým, že, že keď sa vymení vláda, že sa vymenia ministri, že aj ich čas sa naplní a že aj oni svoje pozície uvoľnia. Každý s tým rátal v minulosti s výnimkou tých, ktorí majú uvoľniť pozície teraz, a osobitne čurillovci. A podľa mňa je to preto, že vedia, čo napáchali, boja sa, čo ich čaká, a aj preto sa nechali prostredníctvom Úradu špeciálnej prokuratúry zakryť Úradom na ochranu oznamovateľov. Už tento fakt je z môjho pohľadu veľmi, veľmi problematický a aj podozrivý.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, vo svojom vystúpení si spomenul aj špeciálneho prokurátora. Toho špeciálneho prokurátora, ktorý si na politickú pomstu najal okrem iných aj skupinu tzv. elitných vyšetrovateľov NAKA a zo strachu z volebnej prehry im udelil za ich prácu amnestiu, a to v podobe štatútu chránených oznamovateľov, a to podľa mňa aj protizákonne. A to len preto, aby im uľahčil zotrvanie na svojich pozíciách na NAKA. Po voľbách skončili tieto špeciálno-mediálne hry a platiť bude len a len zákon a právoplatné rozhodnutia, ktoré sa nový minister vnútra snaží uplatňovať. Preto si myslím, že ministra vnútra dnes odvolávame len a len preto, že opozícia sa nevie zmieriť s týmito rozhodnutiami.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán kolega Tibor Gašpar, bývalý policajný prezident, som veľmi rada, že ako človek znalý veci a z praxe tu odborne vysvetľujete postup pri výmene funkcionárov v polícii. Objasňujete postupy a zákony, aj keď si myslím, že občania si z toho veľa zoberú, ale naša opozícia asi nie, lebo ona to nechce počuť a nechce to pochopiť. Viete, v čom vás obdivujem? S takým kľudom, ktorý máte po roku väzby, ktorý ste prežili, a ktorý by som nepriala nikomu, kto tu sedí.
A viete čo? Oni sa teraz tvária, že my sa ideme pomstiť, alebo tu rozprávajú, že sa ideme pomstiť, oni sa neboja, že sa ideme pomstiť, oni sa boja, že my sa budeme chovať ako oni, že my sa budeme chovať ako oni. Takže viete, ja som tu bola a pamätám si pani Remišovú, ako tu škrtala hlavy ľuďom a rozprávala o tom, že pôjdu do väzby. Žiadne súdy neboli. Ona bola kat a všetci ste takí v tej opozícii, boli ste kati a sudcovia v jednej osobe. Vy ste odsúdili vopred človeka, poškrtali ste hlavy a povedali ste jednoducho, títo pôjdu do väzby alebo niektorí aj zomrú, však nám je to jedno. Čo sa bojíte, že sa budeme chovať ako vy? Toho sa bojíte?
A pamätám si ministra Naďa, veď toto nemá obdobu, ako ste vy hovorili, v Európskej únii, minister sa tu postavil, tuná ukázal prstom, my sme tu sedeli, všetkých vás zavrieme, šúchajte nohami, držte huby. Veď ja som tu sedela, preboha! Bojíte sa, že sa budeme chovať ako vy? Ja si myslím, že nie, aj keď, poviem vám pravdu, tak ste rozdelili národ, že si to praje tento národ, aby sme boli takí, ako ste boli vy.
Ale myslím si, že pravdu neutajíte, pravda sa bude musieť vyšetriť, aj keď tu robíte cirkus a neporiadok, proste nedali ste ani tridsať dní tejto vlády, už odvolávate ministra. Takže my ideme vždycky tou ces... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Všetkým prajem ešte raz pekný deň, keďže sme sa nevideli ešte v priebehu dňa, a dnes by som chcel v rámci vystúpenia za klub sa zamerať predovšetkým na tie dôvody, ktoré ako navrhovatelia ste uviedli, že majú byť dôvodmi na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi.
Včerajšie vystúpenie ste sa snažili zhodnotiť, že nemá žiaden súvis s týmito dôvodmi a že chcete, aby sme tu riešili predovšetkým kroky, ktoré vykonal minister vnútra, tak sa vám dnes pokúsim vysvetliť, že to má veľmi vážny súvis a že sa s tým musíme zaoberať, pretože tak ako tu dneska už odznelo od poslanca pána Vanča, alebo aj včera z príspevku pani poslankyne Števulovej, hovoríme o faktoch a pojmoch zo zákona, ktoré sú už len reakciou na nejakú predchádzajúcu akciu. Ak sa rozhodne minister vnútra postaviť dočasne alebo pozbaviť, dočasne pozbaviť výkonu služby nejakého policajta, tak tomu, samozrejme, niečo predchádza a to niečo by malo byť rozdiskutované aj v tomto parlamente. Rozumiem tomu, že niektorým sa to nepáči a zámerne sa snažia nejakým spôsobom predkladať to, že to nie je v poriadku a že, že o tom nehovorme, tak ja vám sa budem snažiť dnes vysvetliť, že o tom musíme hovoriť.
V prvom rade zjednoduším to, tu bolo používané zo strany navrhovateľa pána podpredsedu parlamentu, pána Šimečku, že sa deje pomsta, že sú tu nejaké osobné účty sa vybavujú, že sa to deje nekultúrne a že celé toto je označované aj vami viacerými, že sú to čistky. Čistky, ktoré robí minister vnútra v Policajnom zbore, a že to nemá nič spoločné so zákonnosťou.
Mimochodom, taká malá odbočka, pán poslanec Pročko, viete, zákon o štátnej službe bol prijímaný v roku 1998, hovorili ste tu, že ho prijímal Fico, možnože áno, v tom čase, ja neviem, kde bol, ale jednoducho ten zákon bol aj niekoľkokrát novelizovaný a my sa tu rozprávame o tom, či práve v súlade s týmto zákonom a s ustanovením § 46, ale aj ďalších ustanovení konal minister vnútra v súlade s nimi, alebo nekonal.
Čo sa týka čistiek. Ja to považujem za štandardnú personálnu prácu, ktorá sa deje po perso... po personálnej výmene na ministerstve vnútra s príchodom nového ministra vnútra. Tieto ustanovenia zo zákona o štátnej službe, ktorými sa oprávňuje minister vyskladať si svoj tím, riadiaci tím pre zabezpečenie vnútornej bezpečnosti, prechádzali rôznym vývojom a v istom období prechádzali aj kritikou najmä z vnútra radov polície, pretože mali sme tu už dnes aj, alebo včera spomenuté ustanovenie § 35, ktoré, ods. 2, ktoré umožňovalo v istom období ministrovi vnútra bez toho, že by udal dôvod, odvolať akéhokoľvek funkcionára v Policajnom zbore z akejkoľvek úrovne riadenia. Aby ste pochopili, dneska takéto odvolanie bez udania dôvodu sa týka v podstate len prezidenta Policajného zboru. Vo vzťahu ku ostatným policajtom máme síce opäť zavedený § 35 ods. 2, ale zákonodo... zákonodarcovia tam museli vsunúť predsa len akúsi doložku odôvodnenia, ktorú má spracovať priamy nadriadený. Odvolať bez udania dôvodu ste mohli aj riaditeľa obvodného oddelenia, alebo ešte aj nižšieho funkcionára, ktorý na tom oddelení je. Samozrejme, že takéto ustanovenie bolo vnímané dlhodobo v zbore ako politický inštitút, ktorý má umožniť kádrovanie a ktorý má možnosť ministrovi dávať teda priestor na to, aby si vymieňal funkcionárov akýmkoľvek spôsobom. Neni tu síce veľa funkcionárov za KDH, ale musím povedať, aj keď oni s tým nič nemajú, že bolo to za čias, keď ministrovali na ministerstve vnútra ministri z KDH. A tí ministri teda zaviedli ako prví takýto spôsob riadenia, čo sme vnútri v zbore, samozrejme, vnímali vždy negatívne, lebo každé štyri roky po parlamentných voľbách dochádzalo niekedy k masívnym výmenám, niekedy možno k menším výmenám, ale ten vyšší manažment automaticky bol pripravený na to, že odchádza a že teda prichádza iný manažment, ktorého si vyberá minister vnútra.
Aj v súčasnosti minister vnútra vykonal isté rozhodnutia zo zákona, ktoré sú rôzneho charakteru a sú voči rôznym ľuďom v rôznom postavení. Včera sme tu najviac hovorili o šiestich policajtoch Národnej kriminálnej agentúry, ktorí sú v súčasnosti právoplatne obvinení, aj to právoplatne obvinení tu niektorí spochybňujete, ale myslím si a môj názor... a nemyslím si, že to je názor, ktorý neni súladný s tým, ako je upravený Trestný poriadok, sú právoplatne obvinení. Rozhodol o tom prokurátor, to je pán prípravného konania, dominus litis, ktorý jednoducho rozhoduje o tom, či budete obvinený a či vás obžaluje a predstaví pred súd. To len na margo tých šiestich, k ktorým sa ešte dnes vrátim.
Čo sa týka toho zvyšku, sú to zmeny, ktoré buď sú spojené s organizačnými zmenami, ktoré umožňujú ministrovi opäť a nanovo ustanovovať policajtov, alebo v prípade v súlade budú s § 35 ods. 2, a to napríklad vo vzťahu k policajtom, ktorí nie sú obvinení. Aby sme teda rozumeli, že sa tu bavíme o skupine policajtov, ktorá bude dnes možno predm... podstúpená týmto výmenám personálnym, a vy všetko toto ste nazvali tak zjednodušene čistkou a v rámci tých dôvodov ste aj uviedli a spomenuli ste tam napríklad prezidenta Policajného zboru Hamrana, spomenuli ste tam obvinených policajtov, ale vo vzťahu ku každému z nich bol použitý iný inštitút zákona o štátnej službe. Čo však musím zhrnúť a povedať za všetky tieto inštitúty, minister vnútra postupoval v súlade s týmito ustanoveniami. Voči týmto personálnym rozkazom je možný rozklad a môžu byť podstúpené teda nejakému preskúmavaniu ďalšiemu, čo znamená, že policajti sú istým spôsobom chránení, aby sa mohli niekým takýmto rozhodnutiam brániť.
Ešte sa vrátim k tomu odvolávaniu bez udania dôvodu, ktorý by som najskôr prirovnal ku tým čistkám alebo takým tým zjednodušeným ustanoveniam. Voči takýmto rozhodnutiam sa v minulosti mnohí policajti odvolávali a uspeli. Myslím si, že patrí medzi základné právo každého z nás, aby počul dôvody, pre ktoré musí odísť z danej pozície, a práve preto sme v čase, keď som ja bol policajným prezident a ministrom vnútra pán Kaliňák prišli s tým, že § 35 dáme zo zákona preč. Čo sa však stalo v posledných troch rokoch?
Neviem, ja nerád používam tam ten kút ako kút hanby, ja skôr poviem, že ide o skupinu NEOĽANO, ktorá v súčinnosti s niektorými poslancami z SaS prišla opäť so zmenou zákona a opäť, opäť zaviedla § 35 do zákona o štátnej službe, ale ako som už pre objektivitu chcel povedať, je tam dnes už aj doložka nejakej potreby odôvodnenia. Môžme sa baviť, či to odôvodnenie je formálne, alebo aj dostatočne obsažné, ale to už je na jednotlivom rozhodnutí a na policajtovi, ktorý sa s tým môže vysporadúvať cez opravné prostriedky. Takže ak chceme do budúcna hovoriť o zmenách, ktoré budú políciu odpolitizovávať, tak sa vráťme aj k tomuto ustanoveniu a zvážme, či ho v zákone ozaj potrebujeme, nepotrebujeme spoločne s inými nástrojmi, ako je kariérny postup, ktorý by mal byť upravený jednoznačne v prepisoch do takej miery, aby nikto nepochyboval, že policajt, ktorý ide do konkrétnej pozície, spĺňa to, čo bude vyžadovať zákon o štátnej službe. A to je, samozrejme, povedzme dĺžka praxe, dĺžka praxe v riadiacej funkcii, skúsenosti na rôznych pozíciách a podobne.
Takže chcem vám tým povedať, že mnohé rozhodnutia ministra vnútra, ktoré sú mimo tých šiestich policajtov, o ktorých budem za chvíľu hovoriť, sú v súlade so zákonom, a pokiaľ máte nejaký, nejaký dôvod, informáciu konkrétnu, že by konal v rozpore voči iným policajtom než tým šiestim, tak prídite, predstavte to tu, aby sme vedeli posúdiť, či je ten postup ministra vnútra v rozpore so zákonom o štátnej službe.
A teraz k tým šiestim policajtom a k tomu rozhodnutiu § 46, ktoré, už tu bol po... už tu bol pokus niektorých poslancov ísť slovo po slovíčku, aj pán Vančo pred chvíľou sa snažil nám povedať, že sú tam teda nejaké fakultatívne podmienky, nejaké obligatórne a podobne, takže ja by som sa pokúsil byť dostatočne konkrétny, aby sme vedeli, o čom sa tu rozprávame. (Krátka pauza.)
No... (Krátka pauza.) Prepáčte mi, len okuliare sú nevyhnutné. Policajt sa musí dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby, potom budem čítať ďalšiu vetu. Myslím si, že ide, tak jak povedal pán poslanec Podmanický, o kogentné, striktné vyjadrenie bez možnosti ďalej o tom špekulovať, na to poukázal aj ten tretí rozsudok toho mestského súdu, ja ho budem často v rozsudku čítať, že treba brať do úvahy znenie tohto ustanovenia a pán minister teda vnútra nemal veľmi možnosť na výber, pokiaľ boli splnené tie následné podmienky, ktoré v tom zákone sú uvedené. Zdôrazňujem to, nemal na výber. Musel konať tak, ako konal. A tiež vám dnes vysvetlím, prečo tak nekonal bývalý minister vnútra pán Roman Mikulec alebo aj poverený minister vnútra Ódor napriek tomu, že podmienky podľa mojej úvahy boli naplnené, všetky, ktoré poznáme v tomto ustanovení. Budem pokračovať v tomto ustanovení ďalej.
Teda policajt sa musí dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby, ak by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby, toto ďalšie ponechanie sme tu mali, lebo právoplatne boli čurillovci, tí šiesti, obvinení už niekedy tuším začiatkom roku 2022, takže do dnešného dňa boli ponechaní, ale ak by ich ďalšie ponechanie ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania. Tuto máme dve podmienky, ktoré nemusia byť naplnené súčasne, stačí jedna alebo druhá. Ja sa vyjadrím aj k jednej, aj k druhej. Všetci ste totižto včera aj dnes zastali len pri definícii a, a trošku menej sme rozprávali, čo je to ten dôležitý záujem služby, aby sme mohli o ňom diskutovať a povedať si, či bol v tomto prípade naplnený a porušený alebo ohrozený, alebo nebol. Môžte si hneď kliknúť do Googlu a... a skúsiť si pozrieť, že do akej miery je toto ustanovenie vysvetlené, ale rozhodne ide o právny pojem, ktorý je podľa mňa sčasti neurčitý, najmä to ohrozenie toho dôležitého záujmu služby. To alebo, čiže priebeh objasňovania, je podľa mňa úplne jasné a potom tam nadväzuje nevyhnutná podmienka a je dôvodne podozrivý, buď že porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, alebo páchal trestný čin. Ja si dokonca osobne myslím, že (povedané so smiechom) sú naplnené už aj obidve tie veci vo vzťahu k čurillovcom. Áno, vychádzam z toho, že poznám množstvo dôkazov okolo čurillovcov, to znamená, keď si celé toto ustanovenie odseku 1 prečítate a máte ho otvorené, tak skutočne je naplnené všetko. Všetko. Bez pochýb.
A teraz k tomu možno bližšiemu vysvetľovaniu toho dôležitého záujmu služby. Medzi dôležitý záujem služby patrí napríklad aj dobré meno Policajného zboru. Patrí tam dôvera občanov v Policajný zbor. Patrí tam nevzbudiť pochybnosti u nezaujatého pozorovateľa o spôsobilosti naďalej vykonávať službu príslušníka PZ nestranne a nezaujato, v súlade s ústavou, s ústavnými zákonmi s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ja som uviedol len tri, ktoré vieme aplikovať na čurillovcov úplne absolútne. Viete dobre, že ich trestné stíhanie je v dostatočnej miere pretraktované v médiách, a tu je ten prvý moment a styčný bod toho, aby sme sa rozprávali o tom, za čo sú vlastne čurillovci obvinení, čoho sa dopustili a či to ohrozuje dobré meno Policajného zboru, či to spochybňuje dôveru v Policajný zbor zo strany občanov a či to nevyvoláva pochybnosti u nezaujatého pozorovateľa, pokiaľ ostanú títo policajti vo výkone služby. Oni sami potvrdili, že sú naplnené všetky tri podmienky, pretože, teraz to poviem za seba, v predvolebnej kampani som sa stretával tak ako vy všetci ostatní s množstvom občanov, a keď by som hovoril len za tých, ktorí možno dali ten krúžok mne, tak sú tu desiatky tisíc ľudí, ktorí spájali čurillovcov s znižovaním dôvery Policajného zboru, ktorí mali pochybnosti o tom, že konajú nezaujato a nestranne pri napĺňaní svojich právomocí. Sú v histórii Policajného zboru ročne zhruba stíhaní policajti v nejakom počte okolo 130-140 ľudí a osôb, ktoré, pod týmito dôvodmi, pretože ten pojem ohrozenie dôležitého záujmu služby sa prelína v zákone o štátnej službe vo viacerých ustanoveniach a ja ho za chvíľku prečítam aj v ďalšom ustanovení, prepúšťaní.
Sú rozhodnutia súdov, ktoré povedali, že policajt, ktorý mimo služby a v krčme požil alkohol a vyvolal tam nejakú roztržku, už ohrozuje dobré meno Policajného zboru, je ohrozená dôvera v Policajný zbor a všetko, čo som tu dnes čítal. Ak dám do porovnania toho, čoho sa dopustili čurillovci, a k tomu sa chcem ešte potom venovať v ďalších, v ďalších možnostiach mojeho vystúpenia, tak toto sú drobnosti. Títo policajti sú totiž obvinení zo zneužívania právomoci verejného činiteľa a spáchali trestný čin v súvislosti s tým, čo majú v popise svojich pracovných činností. Oni neurobili žiaden trestný čin mimo pracovnej doby, nie je to nedbanlivostný trestný čin, je to jednoducho niečo, čo spáchali v práci a za čo sú právoplatne dnes obvinení.
Čo sa týka toho druhého pojmu, ktorý hovoríme, že alebo - alebo, ohrozovanie priebehu objasňovania jeho konania, tento pojem je podľa mňa naplnený dostatočne a definovaný skutočne vecne a presne, osobitne prichádza do úvahy za situácie, že príslušník Policajného zboru spáchal určité konania z tej druhej skupiny podmienok, porušenie služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom, spáchanie trestného činu, čo je náš príklad, práve v súvislosti s tou pracovnou pozíciou, pred chvíľou som to vysvetľoval, na ktorej je zaradený a ktorú vykonáva, a existuje tu podozrenie, resp. možnosť, že ďalším zotrvaním na tejto pozícii, a teda dočasným nepozbavením výkonu štátnej služby sa bude môcť v záujme svojho vyvinenia, samozrejme, pôsobiť na priebeh objasňovania. Aby sme to nezúžili len do polohy, že policajt Ďurka, obvinený policajt Ďurka bo prevelený na inšpekciu, kde dokonca sa stal nadriadený tým policajtom, ktorí vyšetrovali jeho prípad a prípad ďalších čurillovcov, je ten typický dôvod, on to je vážny dôvod, pretože jednoducho nemôžete robiť nadriadený policajtom, ktorí vás vyšetrujú, to je neprípustné.
No a už len tak politicky dopoviem, že kvôli tomuto momentu odišiel minister vnútra pán Šimko, čo je teda úplne absurdné, a to len potvrdzuje ten úmysel zozadu toto nepripustiť, aby tu došlo ku riadnemu objasneniu celej tej trestnej činnosti.
Lenže priebeh objasňovania sa dá mariť aj spôsobom nasledovným. Budete v kontakte s osobami, ktoré môžu dosvedčiť okolnosti vo váš prospech. Šiesti čurillovci, samozrejme, pracujú na nejakom pracovisku, kde sú obklopení ďalšími policajtmi, ktorí vystupujú v ich veci ako svedkovia. My sme tu dokonca dnes konfrontovaní s tým, že sa dostali do funkcií po tom, čo spáchali trestný čin, mimochodom, na okraj, považujem to za schvaľovanie trestného činu a tí ľudia, ktorí o tom rozhodovali a dávali im tie odmeny a najnovšie počúvam, že platy okolo 5-tisíc euro, to, to nemal ani policajný prezident, spáchali trestný čin schvaľovania trestného činu inej osoby, ale oni dokonca sú nadriadení. Z pozície nadriadených oni dnes rozhodujú o ich platových náležitostiach, rozhodujú o tom, či zotrvajú na takom pracovisku, čiže šéfovali, ľudovo povedané, svedkom v ich trestnej činnosti. Aby bolo jasné, poviem čurillovci dnes mnohí aplikujeme na šiestich obvinených, ale tá situácia je taká, že okolo nich sa, samozrejme, pohybovalo podstatne viac policajtov, ktorých trestná zodpovednosť nebola dodnes vyhodnotená a ktorú je potrebné a nevyhnutné vyhodnocovať práve z dôkazov, ktoré sú zadokumentované za to celé obdobie. Môžu na tieto osoby vplývať v smere poskytnúť prípadne neoprávnené pozitívne vyjadrenia, to som už hovoril, majú k dispozícii dokumenty, listiny či dôkazy v akejkoľvek podobe spôsobilé preukázať ich zavinenie, a teda logicky, že sa môžu snažiť týchto dôkazov zbaviť.
Tak toto máte ten typický príklad toho Ďurku, ktorý následne pomocou kolegu Svítoka sa snažil získať všetky spisy, ktoré súviseli s vyšetrovaním ich trestnej činnosti, a záznamy, ITP záznamy a dôkazy, ktoré, si môžeme položiť rečnícku otázku, chceli len poznať obsahovo a pripraviť si obranu alebo chceli ich dokonca zničiť, to ja nechcem špekulovať, neviem. Jedna z vecí, ktorú možno budem na výbore iniciovať, aby nám minister vnútra prišiel vysvetliť, čo sa stalo so spismi a čo sa stalo s tými dôkazmi, pretože ide o závažnú spoločenskú otázku, ktorá má dosah prierezovo cez viacero politických trestných stíhaní, ktoré sa tu diali za posledné dva roky.
Takže teraz to uzavriem. Máme naplnenú podmienku ohrozenia dôležitého záujmu služby. Máme naplnenú alebo podmienku toho ohrozenia v priebehu objasňovania a môžeme sa teraz porozprávať o tých dvoch alebo jednej podmienke, a to je, ktorá tam musí byť v súbehu s týmito dvoma, že sú podozriví, že spáchali trestný čin, a... lebo je tam, prepáčte, ja si to hneď zase pozriem, lebo všetko v tej hlave, porušili služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom. Takže bola to aj diskusia, že kedy môžme hovoriť o policajtovi, že je dôvodne podozrivý, že spáchal trestný čin, či je možné toto formálne nejako obmedziť, vymedziť, lebo podozrivý môžete byť už vtedy, keď príde niekto a oznámi na vás trestné oznámenia, ktoré, samozrejme, môže skončiť odmietnutím a, a nič sa nepreukáže. U čurillovcov máme právoplatné uznesenie o vznesení obvinenia, čo je moment, ktorý je nespochybniteľný, takže z môjho pohľadu sú naplnené všetky podmienky, všetky podmienky, zdôrazňujem, a kto by poznal dôkazy, o ktorých tu hovorím, z pohľadu čurillovcov, tak musí vedieť, že je naplnené aj to hrubé porušenie, ktoré je v tom písmene a), ktoré musel minister vnútra jednoducho pri svojom postupe zohľadňovať a musel sa s tým vysporiadať. Vysporiadal sa tak, že ich dočasne pozbavil výkonu služby. To je k § 46.
A teraz by sme sa mohli dotknúť ešte jedného ustanovenia, ktoré považujem za dôležité a ktoré... moment... malo byť podľa mňa použité v minulosti. Ja vám aj poviem, prečo bývalý minister vnútra nepostupoval pri tom § 46 u tých čurillovcov obdobne ako u iných policajtov, pretože teraz chcem sa dostať k § 192 toho istého zákona o štátnej službe, hovoríme o prepustení z Policajného zboru, je to ďaleko, by som povedal, extenzívnejšie ako, ako to dočasné pozbavenie, pretože, ešte keď sme pri tom dočasnom pozbavení, vy, vy interpretujete častokrát, že je niečo, čo je nezvrátiteľné, že je niečo, čo znamená pre policajta definitívny koniec v tom výkone služby, tak pre to doplnenie treba uviesť, že ide o... dočasné pozbavenie výkonu služby je z titulu plynutia času iba prechodnou a nedefinitívnou formou postavenia policajta mimo výkon štátnej služby, kdežto § 192, o ktorom budem hovoriť, je tou definitívnou. Ten paragraf má dokonca také dôsledky, že v budúcnosti, pokiaľ by sa uchádzal takýto človek o znovuprijatie do Policajného zboru, tak nie je možné ho prijať do Policajného zboru a je to skutočne definitíva pre prácu v Policajnom zbore.
Ak sa vrátim k § 192, policajt sa prepustí zo služobného pomeru, a máme tam od písmena a) až po písmeno g) uvedené dôvody, kedy sa tak deje. Len pre taký príklad, my tak ľudovo hovoríme, prepúšťajú ho na efko, efko znamená, že ste právoplatne odsúdený, a teda je dôvod za úmyselný trestný čin, nie je dôvod, aby ste ďalej zotrval v Policajnom zbore. Ale ja prečítam písmeno e) ktoré je tak najčastejšie používané, skoro u deviatich z desiatich policajtov v čase, keď im je vznesené obvinenie, teda v situácii, v akej sa dnes nachádzajú čurillovci.
Dôvod písmena e) - porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Opäť sme pri tých dôležitých záujmoch štátnej služby a môžeme sa teraz zase rozprávať pol hodinu o tom, či porušili služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom. Ale túto otázku personalisti, ktorí dávajú ministrovi návrhy, a nadriadení rozhodujú len v okamihu, keď policajt spácha trestný čin, o ktorom som už tiež hovoril, povedzme mimo pracovnej doby, keď ide o nedbanlivostný trestný čin, ako je napríklad dopravná nehoda, a to aj s vážnym následkom, alebo niečo, čo sa dá vnímať tiež síce problémovo, lebo ide o trestný čin, ale nie tak zásadne ako u čurillovcov. Povaha trestného činu, z ktorého sú obvinení čurillovci, sama osebe, že pri výkone trestnej či... teda pri výkone svojho povolania vo vzťahu k vyšetrovateľom a k operatívcom fabulovali trestné stíhanie, že vytvárali trestné oznám... uznesenie o trestnom stíhaní z vymyslených podkladov a dôvodov, je tak vážna, že bez problémov môže byť subsumovaná pod pojmem... pojem porušili služobnú prísahu a služobnú povinnosť. Opäť zjednodušene, po právoplatnosti ich obvinenia mali byť prepustení na éčko.
Ak tu dneska diskutujeme o tom, či štyridsaťšestka je voči nim dostatočný - nedostatočný krok a či je v súlade s ďalším zákonom, č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, no tak musím jedným dychom dodať, že táto diskusia sa mi zdá vo vzťahu k tomu, o čom tu hovoríme, ako nie že zbytočná, ale nevyvážená, pretože tu sme už vôbec nemuseli diskutovať o tom, či títo policajti budú, alebo nebudú pod ochranou nejakého zákona.
Ja by som sa teraz v ďalšej časti dotkol toho, že prečo nebolo rozhodnuté v minulosti tak, aby, aby boli teda prepustení alebo dočasne pozbavení, pretože sem-tam zaznieva aj v médiách, aj vo verejnosti, že predsa to posúdenie toho dôležitého ohrozenia toho záujmu služby, ohrozenia dôležitého záujmu služby a podobné kategórie, ktoré som tu rozoberal, posúdil niekto inak. Áno? Takže keďže je to nejaká subjektívna kategória podľa niektorých, tak ja, ten minister vnútra bývalý Mikulec, viete, on nevidel, že by to znižovalo dôveru v Policajný zbor, on nevidel v tom všetky tie, tie veci, ktoré som tu spomenul. Tak citácia z toho včerajšieho rozhodnutia, ktoré, samozrejme, pardon, toto nie... ešte, ešte zmena (povedané so smiechom), vydržte chvílinku. (Krátka pauza.) No. Tak citujem.
Na strane 50 uznesenia Generálnej prokuratúry, ktorým bolo potvrdené právoplatné uznesenie, sa 16. 7. o 17.00 hod. policajt Guba vyjadruje: „Toto bude rodeo. Akože nám to povedal aj minister, že ja viem, že toto bude, že ja viem, že to bude masaker, ale že sa musíme, ale musíme ich zastaviť, robte, čo treba.“
Na strane 51, Čurilla: „O jednej idú za ministrom títo naši zas operatívci.“
Na strane 52, Čurilla: „Hovoril“ - riaditeľ ÚIS Scholtz -, „že určite sa budúci týždeň niečo udeje, a dúfam, že to ustojíme.“
Magula Jánovi: „Ale ministrovi musí byť jasné, že keď zoberú mobil, keď zoberú jeho ľudí, tak skončili aj oni... (vulgarizmus), však ich Fico zadusí do... (vulgarizmus), to bol koniec všetkého... (vulgarizmus).“
Strana 52, Čurilla, otázka: „No čo minister?“ Neidentifikovaná osoba: „Dobre. Ide za ním teraz riaditeľ ÚIS, idú vymyslieť, či sa im podarí zastaviť tú pani,“ Santusovú rozumej. Čurilla: „Však keď nie, tak nech dá echo. My ju zastavíme do...“
Neznáma osoba: „Povedal, čo máme robiť?“ Dunčko: „Ale dobre, ale robiť ju, alebo robiť robotu?“ Neznáma osoba: „Že ju môžeme spraviť, keď chceme.“ Neznáma osoba je podľa nás identifikovaná ako František Vojtuš, vyšetrovateľ. Jeden z tých, ktorý nie je obvinený, ale patrí do kategórie čurillovcov.
Strana 53, policajt po rusky: „Kto to mal v dozore?“ Ďurka: „Lipšic. Teraz s tým, teraz idú za... teraz s tým idú za ministrom aj s Kyselom.“ Kysel je prokurátor ÚŠP, Lipšica asi nemusím predstavovať.
Guba na strane 53: „Povedal mi...“ - rozumej minister Gubovi, policajtovi Gubovi, čurillovcovi: „že on ti je, že on ti si je vedomý toho, že lebo my sme my, mi Jano, mi povedal, že aby som s ním otvorene porozprával sa...“ - má sa na mysli Jano Čurilla - „... že teda situácia je taká, aká je, až odteraz sme sa bránili a treba prejsť ďalej do protiútoku a tak ďalej a tak ďalej.“ „Ešte je na ÚŠP minister, lebo to rieši aj minister, to riešia, že na našej strane sú, povedal Kovařík.“ (Úplná presnosť citácií nie je zaručená, keďže rečník číta rýchlo, bez dokonalej intonácie a voľne prelína citácie s vlastným komentárom, pozn. red.)
No, tu máte odpoveď, prečo minister Mikulec nerozhodoval. Nemôže spolupáchateľ prepúšťať spolupáchateľov. Toto sú dôkazy o priamej účasti ministra, povedané jazykom trestného práva, je to účastník na trestnom čine čurillovcom vo forme pomoci, spolupáchateľstva, už akokoľvek to posúdi ten, kto by mal konať, a na základe týchto dôkazov už dávno mal byť minister vnútra, bývalý minister vnútra, poslanec Mikulec, obvinený. To je dôvod, pre ktorý sa on dnes alebo aj včera snažil, aby sme, aby sme neponúkali vám tieto dôvody a tieto dôkazy.
Ja som vám to ponúkol preto, lebo vidím priamu súvislosť medzi tým, čo ste navrhli ako dôvody na odvolávanie, a keďže 30 minút mi je málo, tak sa budem snažiť dostať do tejto rozpravy ešte v ďalšej časti, aby som vám priblížil aj môj pohľad na zákon č. 54/2019 Z. z. a na to rozhodnutie súdu, ktoré je v rozpore s tými rozhodnutiami, ktoré boli vydané predtým, ale je vydané rovnakým typom súdu... (reakcie z pléna) a s iným, s iným, s iným... (Ruch v sále.)
Ďakujem.