Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre kultúru a médiá za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Vážený pán podpredseda, ďakujem, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne.
No, ďakujem pekne aj za tento príhovor a ja som na jednej strane veľmi rád, že už všetci hovoríme o slove nedôvera, ja som si najskôr pripadal taký osamotený, keď som hovoril, že preto hovoríme o tejto novelizácii všetkých týchto fondov, preto, lebo tá nedôvera v spoločnosti je taká, že už je to ďalej neúnosné. Aj to je pravda, že by som chcel, aby to bolo čo najrýchlejšie, ja osobne. Má pani poslankyňa pravdu, idú ďalšie finančné prostriedky. Tie komisie znovu budú takýmto spôsobom prerozdeľovať finančné prostriedky, ako to robili doteraz? Opäť budú tie davy nespokojných? Opäť budú tí ľudia sa domáhať na výbore, aby mohli rozprávať o tom, ako to všetko bolo zlé? To všetko je pravda.
No a prečo tie, prečo ten návrh, ktorý, o ktorom, zase to hovorím úplne otvorene, aby ministerstvo mohlo lepšie realizovať svoju kultúrnu politiku, a teraz sa chytíte tohoto slova a budete mi to vyčítať, preto, lebo tomu ministerstvu kultúry nikto nedôveruje. Ale tá vláda v tom programovom vyhlásení vlády má nejaké priority aj v oblasti kultúry a tento zákon tak, ako doteraz existuje, jej to znemožňuje. Ale neviďme v tom, prosím vás pekne, zlý úmysel. Ja vás len o toto prosím, ten zlý úmysel tuná absolútne neexistuje. Tu ide len a len o to, aby sme tú nedôveru nejakou legislatívnou priezračnosťou mohli aspoň troška obmedziť, lebo ona vždy ostane, preto, lebo tí nespokojní, samozrejme, budú, ale aby sme vedeli tým nespokojným zdôvodniť, prečo sú nespokojní. Aj o tom bude to druhé čítanie, som o tom presvedčený.

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, a teším sa, že sme vlastne otvorili takú malú konferenciu. Je to fajn, že je to tu aj na tejto pôde, hoci vy teda tvrdíte, že ako nie. A som rád, že práve parlament a že to z parlamentu ide von toto všetko, preto lebo trošičku aj pri tomto všetkom, v dobrom hovorím, že zahmlievate ten problém, o ktorom sa my tuná bavíme, preto lebo ten problém nie je celkom v tom, o čom vy ste rozprávali.
Ja sa vrátim k tomu, prečo, prečo, prečo my sme tu. Toto nie je vzbura neúspešných žiadateľov. Toto je vzbura neinformovaných žiadateľov. A to je rozdiel, pani poslankyňa. Toto treba vyriešiť, aby sme tento problém odstránili.
No a pri tom vašom výpočte kultúr, o ktorom ste hovorili, zabudli ste ešte na jednu dôležitú vec, s ktorou sa tiež stretáme veľmi často. A to je dekadentná kultúra. O tom ste nepovedali, pani poslankyňa, ani slovo.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
No trošku sa vráťme do tej atmosféry fondovej, tak ako, tak ako o nej hovoril pán poslanec Roman Malatinec. Ja sa chcem veľmi pekne poďakovať, lebo ako to bol taký prvý príspevok, ktorý hovorí o tom, ako to v praxi funguje mimo Bratislavy, ako sa na to pozerajú ľudia, ktorí sú mimo toho centra, kde teda sa tie fondy rozdávajú. No a ja si myslím, že toto treba, toto treba skutočne dať ako všetkým, aby si toto pozreli, ako to funguje.
Pán poslanec tiež hovoril o tom, o čom sa tu bavíme v podstate celý deň. To je tá nedôvera stále, dokonca aj pani poslankyňa už hovorila o nedôvere.
No a zase sa vrátim k tomu, o čom sme sa tuná bavili, tá nedôvera sa dá poraziť len kontrolou. Stále chodíme okolo horúcej kaše, stále. Proste ten najväčší je problém je nedôvera, ktorá voči týmto fondom, resp. fondovým komisiám existuje. A existuje u tých žiadateľov, ktorí nevedia, prečo sú neuspokojení so svojimi žiadosťami. To znamená, máme tých spokojných a nespokojných. Toto treba nejakým spôsobom dať, dať, dať na pravú mieru, aby tí nespokojní vedeli, čo je dôvodom ich nespokojnosti a aby s tým, aby sa o tom mohli rozprávať, aby to mohli riešiť, ale nie aby zostali visieť vo vzduchoprázdne.
A to, o tom teda hovoril pán, pán poslanec Malatinec, čiže ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Ak dovolíte, stanovisko v mene troch vládnych poslaneckých klubov.
Samozrejme, že podporíme tento návrh. Podporíme ho preto, že tá predchádzajúca časť ukázala, že je nevyhnutné v čase, keď je veľmi vysoká inflácia, prijať opatrenia, pretože trh všetko nevyrieši, musí do toho vstúpiť štát a tie predchádzajúce mesiace ukázali, že pozitívne. Inflácia sa zastavila a postupne klesá. Čo je dôležité a čo chceme aj pripomenúť, je to v súlade so schémou štátnej pomoci pre členské krajiny, ktorá súvisí s konfliktom na Ukrajine.
Opakujem ešte raz, ideme ďalej znižovať infláciu, aby sa to prejavilo pozitívne pre ľudí na Slovensku.
Ďakujem. (Potlesk.)

(Rečník hovorí, ale nefunguje zvukové zariadenie. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne za slovo.
Pán minister, rád by som ťa v niektorých veciach doplnil, možno trošku rozšíril to tvoje vystúpenie a možno trošku viacej hovoril hlavne o komunikácii s Európskou komisiou, ktorá tu bola veľmi nevyhnutná. Treba si uvedomiť jednu vec, že celý ten proces, ktorý sme rozbehli, obnášal dva či tri návštevy Bruselu a museli sme prijať isté, nazvem to, zásady, ja si ich dovolím aj pomenovať, ktoré v tomto smere Európska komisia predložila, pretože my sme museli postupovať podľa schémy štátnej pomoci pre členské krajiny, ktoré súvisia s konfliktom na Ukrajine a z toho vyplývajúcej inflácie a hlavne pre susedné krajiny. To znamená, to nebol len výmysel náš. Aj ten výber tých komodít, ktorý sa robil, potom robili hlavne komora, robili obchodníci a robila štátna obchodná inšpekcia. To znamená, aj to nebola náhoda a nešlo sa vyberať podľa toho, kto ako je ziskový aká firma, ale aká je potreba pre riešenie inflácie jednotlivých výrobkov, aby sa to pozitívne prejavilo v samotnom, samotnom obchode.
To znamená, že tie zásady, po prvé ide o zamestnávateľa vykonávajúceho prevažujúcu časť vo vybraných triedach divízie SK NACE Rev. 2. Prevažujúca ekonomická činnosť je ekonomická činnosť, ďalej, ktorú vykonáva pre zamestnávateľa väčší počet zamestnancov. Za ďalšie, musí to byť zamestnanec, tým dávam, pán Čaučík, odpoveď na vás, nemôže to byť živnostník ani samostatne hospodáriaca osoba.
To boli podmienky, ktoré v tomto prípade nastavila Európska komisia. My sme ich museli akceptovať. Vyjadroval sa protimonopolný úrad na Slovensku k tomu a samozrejmá vec, že museli sme dosiahnuť, aby to nebolo charakterizované ako štátna pomoc... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
No, pani poslankyňa, nemôžem s vaším názorom súhlasiť, pretože do roku 2022 tu žiadna téma nejakého dvojitého financovania v prípade akademických knižníc nebola. Čiže ten argument absolútne neobstojí, pretože my sme v tej novele zákona na podporu fondu... na... Fondu na podporu umenia riešili len výnimku so spolufinancovania nákupu odbornej a inej knižnej literatúry z vlastných zdrojov verejných vysokých škôl a pripravili sme ten návrh zákona tak, aby bol fiškálne neutrálny. To znamená Fond na podporu umenia to finančne vôbec nezaťažovalo a verejné vysoké školy, ktoré nemali alebo nepodali by si žiadosť o grant z toho titulu, že by nemali prostriedky na spolufinancovanie, sa mohli o v jednotlivých podprogramoch o tento nákup odbornej a knižnej literatúry uchádzať. Čiže tu nejde o žiadne zamedzenie nejakého dvojitého financovania a vôbec to už nemá nič s pravidlami, ktoré sú bežne používané pri štrukturálnych a investičných fondov Európskej únie.
Či táto téma má, alebo nemá byť predmetom rozpravy k novele zákona na Fondu na podporu umenia, ja si myslím, že má. Nemôžete určovať to, čo niekto chce alebo nechce povedať, pretože už aj v ostatných týždňoch a mesiacoch tu zaznievali v rámci jednotlivých diskusií alebo faktických poznámok témy, ktoré, môžem ja povedať, z môjho pohľadu, že vôbec do tejto snemovne a do tohto priestoru nepatria, ale to, čo som spomenul ja, a upozornil som na problém nedodržiavania zákona, platného zákona smerom k Fondu na podporu umenia, tak to... táto diskusia do tohto pléna patrí. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Ja sa chcem naozaj poďakovať kolegovi Habánikovi, že tento prípad spomenul, preto, lebo naozaj v dobrej viere sme pomohli trom vysokým školám takým spôsobom, ako to potrebovali, a vlastne to, čo im chýbalo, sme takto nahradili, samozrejme, z rezortu ministerstva kultúry. Vy hovoríte, teda padla tuná, tak aby som reagoval na pána Habánika, že teda bola obava, aby nám ktosi čosi, niekto nevyčítal nejaké netransparentné financovanie a domnievali sme sa a tak ďalej a tak ďalej.
Prosím vás pekne, ak by sa niečo takéhoto stalo, tak by ste to mohli riešiť takýmto spôsobom, ako hovoríte, ale nič takéhoto sa nestalo a vy ste v podstate tie vysoké školy umelecké tri, ktoré existujú konkrétne, dostali, proste ste ich obrali o finančné prostriedky bez toho, aby niekto, nehovorím konkrétne pani poslankyňa, ale proste boli obraté o finančné, o finančné prostriedky, ktoré im mohli pomôcť. Nestalo sa a dobrý úmysel ste jednoducho hodili do koša. Podľa môjho názoru úplne zbytočne a jednoducho ja sa pýtam prečo. Veď, veď ide o politiku? Veď predsa tu na ide o istú pomoc inštitúciám, ktoré sú na to aj v podstate odkázané. Pre umelecké školy každá koruna dobrá. Každá koruna, či sú to výtvarníci, alebo umelci, ja neviem, v Bratislave alebo Bystrici. Tie vysoké školy sú stále na rozhraní, proste majú problém. Vzťahujú sa na nich často tie kritériá, ktoré sa vzťahujú na ostatné vysoké školy, čo je, tiež čaká na riešenie ministerstva školstva. Alebo aj ten návrh, aby tieto vysoké školy patrili pod ministerstvo kultúry, tuná už raz bol. Čiže ako predbiehate, teda tí predbiehajú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, určite sa zhodneme na tom, že Fond na podporu umenia je významná inštitúcia, ktorá patrí do verejného priestoru a je financovaná verejnými prostriedkami, to znamená, mala by plniť istý verejný záujem a najmä ako inštitúcia dodržiavať zákon a vlastné zásady. Prečo o tom hovorím?
V roku 2022, v minulom volebnom období som spoločne s pánom poslancom Jarjabkom, ako opoziční poslanci vtedy, sme predložili novelu zákona o Fonde na podporu umenia. V tejto novele zákona sme sa snažili pomôcť verejným vysokým školám, osobitne umeleckým verejným vysokým školám s istou výnimkou vo spolufinancovaní pri získavaní grantov a projektov z tohto fondu. Novela, ktorú sme pripravili v tomto roku, pardon, v tom roku ’22, prešla riadnym, klasickým legislatívnym procesom, prvým, druhým čítaním, prešla aj pripomienkami, prešla legislatívnou radou vlády, prešla všetkými komisiami, ktorými prejsť mala, mohla sa k tomu vyjadriť akákoľvek verejnosť, odborná, široká, kto chcel, sa k tomu mohol vyjadriť. Novela nadobudla účinnosť, nikto tu nemá nejaké výhrady, dokonca ako opoziční poslanci... ako opozičným poslancom nám táto novela prešla v širokej zhode celým plénom, myslím, že viac ako 120 poslancov vtedy za ňu hlasovalo, ale môžem sa mýliť, ale viem, že prešla pomerne širokou zhodou.
Verejné vysoké školy v tom čase prechádzali ťažkým obdobím, pretože vláda im škrtla z dotačných programov viac ako 70 mil. eur a viaceré z nich sa nemohli uchádzať o granty a žiadosti najmä v tých oblastiach, kde bolo treba vynakladať vlastné zdroje na spolufinancovanie, či už šlo, išlo o výšku 5, 10, 15 alebo 20 %, preto sme túto novelu pripravili.
Čo sa stalo, ak nadobudla táto novela účinnosť? Stala sa jedna jednoduchá vec. Fond na podporu umenia zmenil svoje zásady a obmedzil prístup verejným vysokým školám k istej časti predkladania žiadostí osobitne sa dotýkajúcich akademických knižníc. Každá verejná vysoká škola má, je to integrálnou súčasťou verejnej vysokej školy, je aj akademická knižnica. Táto akademická knižnica neslúži len študentom a zamestnancom danej vysokej školy, ale aj pomerne širokej verejnosti. Plní knižničné služby, ale výpožičné a iné činnosti, ktorá táto akademická knižnica zabezpečuje. Namiesto toho, aby sme im podporili, osobitne tie umelecké vysoké školy, nákupom odbornej literatúry, ale aj iných prostriedkov, ktoré môžu alebo iných tovarov a služieb, ktoré by mohli z týchto grantov získať, tak fond prišiel s myšlienkou, že táto novela je svojím spôsobom diskriminačná oproti ostatným žiadateľom fondu, a upravil zásady tak, aby akademické knižnice verejných vysokých škôl nemohli podávať žiadosti o financovanie z jednotlivých programov alebo programov tohto fondu.
To je tá spravodlivosť, o ktorej tu hovoríme, to je ten prístup, ktorý tu žiadame. Žiadame len to, aby Fond na podporu umenia a jeho orgány rešpektovali platné, schválené zákony, tie, ktoré prijme Národná rada Slovenskej republiky, sú podpísané prezidentom alebo pani prezidentkou a vyšli v Zbierke zákonov.
Hovorilo sa tu o kontrole, že prebieha vo fonde, vo fonde kontrola, ja chcem povedať a tým budem končiť svoje vystúpenie, neviem, či bude stačiť len táto kontrola, bude treba urobiť akýsi poriadok aj vo vnútri tejto inštitúcie, aby naspäť mohli sa opäť po dvoch rokoch akademické knižnice verejných vysokých škôl uchádzať o zdroje tohto fondu.
Ďakujem pekne.