Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne.
No, pán kolega Hlina, tak som to prepočítala, bola som sa pre istotu spýtať aj pána ministra, aby som sa nepomýlila, čiže v roku 2026 to bude 920 eur, čiže to je o 170 eur viac. A v roku dvetisíc deväťsto... v ´27 970, čiže to je o 220 eur. Čiže toho masla, toho bude dosť. Ale hlavné, že máme záujem, aby naozaj tie vrstvy, ktoré najmenej zarábajú a ktoré, môžte tu chrániť podnikateľov, ako chcete, podnikateľ, ja ho chápem, akože musí, akože musí, samozrejme, zabezpečovať prácu a stará sa, ale väčšina podnikateľov si povedzme, že pracuje pre zisk. Ako to je normálna vec. Takže my chceme tie štandardy pre tých zamestnancov.
No a keď ste hovorili, že my tak vieme zdochlinu navoňať a urobíme z toho veľkú, veľkú reklamu, tak si myslím, že takú zdochlinu, jak ste vy tuná navoňali, keď prišlo, keď predstavil pán minister Kamenický, že knihy budú z 20 % na 23, tak mi povedal jeden kolega, mi zavolal a povedal, počúvaj, vy už ste sa úplne zbláznili? Veď dvanásť, ak stojí kniha desať euro, 20 % bolo DPH, to bolo 12 euro, a o 23 %, to je 12,30, Lojzko, o 30 centov. Viete, to je to, že vy vlastne viete tie zdochliny fantasticky navoňať a pritom ste tie zdochliny sami vytvorili v bývalej vláde, lebo neskutočný deficit ste urobili v tejto republike a my naozaj musíme kopu vecí sanovať. A napriek tomu chceme ľuďom, tým, ktorí najmenej zarábajú, chceme im ponechať tie životné štandardy, aby normálne prežili. Lebo keby sme mali robiť to, čo nám napísal pán Ódor z Progresívneho Slovenska, tak vám poviem, že tí ľudia neprežijú do zajtra a nebudú si mať za čo kúpiť, nieže budeme vyberať, že či budú mať bezlepkový chlieb, ale nemali by žiadny.
Takže naozaj my sa snažíme tie sociálne istoty za každú cenu udržať.

Ďakujem pekne. No nárast o 3 % minimálnej mzdy, potenciálne aj ostatných miezd, kritizujete a zosmiešňujete, ale 3 % nárastu DPH, resp. 0,4-percentnú transakčnú daň, to strašíte, myslím, nielen vy, ale aj celá opozícia, ako s kataklizmom a rozkladom ekonomiky. Teda nárast nákladov na život je strašné zlo, o 3 %, ale zároveň nárast príjmov o 3 % je pre vás len marketingový ťah, ktorý nemá žiadny praktický význam pre ľudí. Resumé toho všetkého teda, že ten pekne navoňaný kadáver, ktorý tu predávate práve vy, uznávam, že ste veľmi dobrý marketér a preto vás a vaše vystúpenia aj rád počúvam a možno sa od vás aj učím v tomto. Takže myslím, že tým marketérom, ktorého ste na začiatku spomenul, ste teraz ukázal, že ste práve vy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na základe poverenia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 22. októbra 2024 vás informujem, že výbor prerokoval uvedenú informáciu a poveril ma, aby som predložil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Dovoľte mi prečítať uznesenie.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 22. októbra 2024 k informácii Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o zániku mandátu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na uprázdnený a neuplatňovaný mandát poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie
1. podľa čl. 81 Ústavy Slovenskej republiky
– že Zuzana Dolinková, ktorej mandát poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky za politickú stranu HLAS – sociálna demokracia sa neuplatňoval počas výkonu funkcie členky vlády Slovenskej republiky, poverenej riadením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, 10. októbra 2024 doručila predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky písomné rozhodnutie o tom, že sa vzdáva mandátu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky; dňom doručenia písomného rozhodnutia jej zanikol mandát poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky, teda 10. októbra 2024;
2. že podľa čl. 102 ods. 1 písm. g) a čl. 111 Ústavy Slovenskej republiky prezident Slovenskej republiky 10. októbra 2024 prijal demisiu členky vlády Slovenskej republiky Zuzany Dolinkovej, poverenej riadením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky;
3. že prezident Slovenskej republiky 10. októbra 2024 vymenoval Kamila Šaška za člena vlády Slovenskej republiky, povereného riadením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorého vláda Slovenskej republiky odvolala dňom 9. októbra 2024 z funkcie štátneho tajomníka Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky; vymenovaním za člena vlády Slovenskej republiky podľa čl. 77 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sa jeho mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky neuplatňuje;
4. vyhlásenie Jána Hrubého, narodeného 14. augusta 1987, bytom Voderady, že sa vzdáva práva nastúpiť ako náhradník podľa poradia na kandidátnej listine za politickú stranu HLAS – sociálna demokracia podľa výsledkov volieb do Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v zápisnici Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky 30. septembra 2023 na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Erika Tomáša z dôvodu, že vykonáva funkciu generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky;
5. podľa § 71 ods. 1, 4 a 5 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 10 ods. 1 a 2 písm. b) a c) a ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a podľa poradia uvedeného v zápisnici Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky 30. septembra 2023 predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 582 z 15. októbra 2024 vyhlásil dňom 11. októbra 2024 nastúpenie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za politickú stranu HLAS – sociálna demokracia
– na uprázdnený mandát poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Dolinkovej nastupuje poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Štefan Gašparovič, ktorý od 25. októbra 2023 vykonáva mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky ako náhradník na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Erika Tomáša;
– na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Erika Tomáša nastupuje poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Čellár, ktorý vykonával mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky ako náhradník na neuplatňovaný mandát poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Dolinkovej;
6. že poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Zdenka Mačicová, ktorá od 2. novembra 2023 vykonáva mandát poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky ako náhradníčka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Kamila Šaška, ktorý vykonával funkciu štátneho tajomníka Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ostáva náhradníčkou na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Kamila Šaška, ktorý vykonáva funkciu člena vlády Slovenskej republiky, povereného riadením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky;
7. informáciu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o zániku mandátu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na uprázdnený a neuplatňovaný mandát poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, Národná rada schválila dňa 17. septembra 2024 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tzv. vodný zákon, v znení neskorších predpisov.
Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) (Ústavy Slovenskej republiky, pozn. red.) prerokoval a vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky.
Na základe uvedeného predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 511 z 23. septembra 2024 podľa § 90 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku pridelil predmetný zákon, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ako gestorský výbor určil výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a súčasne určil lehotu na jeho prerokovanie.
Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 20. septembra 2024 č.
3611-2024-Kancelária prezidenta Slovenskej republiky uviedol dôvody na vrátenie zákona, ktoré sú odôvodnené v časti II a navrhol, aby Národná rada zákon po opätovnom prerokovaní schválila so zmenami, ktoré sú uvedené v časti III nasledovne:
„1. Článok 1 bod 27 schváleného zákona sa vypúšťa.
2. Článok 2 schváleného zákona znie:
(2) Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.“
Určené výbory prerokovali predmetný zákon v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky takto:
Ústavnoprávny výbor rokoval dňa 24. septembra 2024 avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 84 ods. 3 ústavy a § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval zákon a uznesením č. 74 z 24. septembra 2024 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zákon schváliť v znení pripomienok prezidenta Slovenskej republiky.
Gestorský výbor prijal odporučenie pre Národnú radu podľa § 90 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku hlasovať
1. spoločne o pripomienkach prezidenta pod bodmi 1 a 2 uvedených v druhej časti spoločnej správy s odporúčaním schváliť,
2. o predmetnom zákone vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou s odporúčaním gestorského výboru zákon schváliť v znení pripomienok prezidenta Slovenskej republiky.
Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania predmetného zákona, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 75 z 24. septembra 2024.
V citovanom uznesení ma výbor ako spoločného spravodajcu výborov poveril informovať Národnú radu v súlade s § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko výboru na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Pán poslanec, som veľmi rád, že ste povedali, že ako sa tvorila minimálna mzda, pretože pokiaľ som bol v Sociálnej poisťovni, tak na hranici chudoby bolo a z hľadiska minimálnej mzdy boli niekedy až 500- až 600-tisíc ľudí. Postupne, keď sa renovoval zákon 461, ktorú nastavil ešte Kaník, dopracovali sme sa prakticky, stále sme zvyšovali minimálnu mzdu, samozrejmá vec, bolo to vždycky po dohode v tripartite. Nakoniec bol zákon prijatý ten, ktorý bol prijatý z hľadiska 60-percentný, čo tu aj pán poslanec povedal. A riešilo to, samozrejmá vec, to, že tá minimálna mzda predsa len vzrástla, a tá, tie, to etnikum, ktoré je jednak rómske, ale aj ľudia, ktorí sú a ktorí nemajú základné návyky pracovné, sú na tej minimálnej mzde. Sociálna poisťovňa má ešte ďalšie, hŕba vecí, ktoré by sme mali vylepšiť. To, toto je dobrý nápad, aby čo najskôr sme sa vrátili na pôvodnú záležitosť, a pokiaľ by to ekonomika dovoľovala, ja by som až... už za rok, od roku 2025.
Vrátim sa ešte k jednej poznámke k pánovi ministrovi a chcem mu povedať jednu vec, že to isté nás čaká z hľadiska ministerstva vnútra a ministerstva národnej obrany a vôbec silových zložiek, pretože po 25 rokoch im vzniklo, samozrejme, nárok na ďalší dôchodok, ktorý predtým bol nejako ináč nastavený, ako je dneska. My sme to vtedy spracovali s odborármi z ministerstva vnútra a zo SIS-ky aj z proste ministerstva národnej obrany, pretože keď sme chodili do Bruselu, výsluhový dôchodok by mali brať až po... pri dovŕšení dôchodkového veku. Treba sa k tomu vrátiť, minister práce plus príslušné rezorty, ktorí sú, ktoré sú, pretože ja som navrhoval zrušiť ten valorizačný prípravok... príplatok, ktorý... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega, ďakujem. (Povedané so smiechom.) O. K.
No, milé kolegyne, milí kolegovia, sme v prvom čítaní, ja mám pripravených trošku viacej myšlienok, ale tie by som skôr použil v druhom čítaní, prvé čítanie malo by byť o hlavnej filozofii zákona, možnože trošku nadviažem aj nad môjho predrečníka a skôr sa budem snažiť povedať, prečo je nevyhnutné, aby takáto novela bola predložená aj schválená, aj podporená do druhého čítania, aby nadobudla účinnosť v čase, keď k 1. 1. ’26 by mala byť aktuálna, to znamená, aby sa v ’26. roku minimálna mzda formovala buď na základe dohody sociálnych partnerov, alebo keď nie, tak na základe automatu, ktorý nebude vo výške 57 % priemernej mzdy, ale 60 %.
Tu treba povedať jednu vec hneď úvodom, že 60 % úroveň minimálnej mzdy tu už bola, len nastúpila prvá vláda Matoviča, ďalšia vláda Hegera, ďalšia vláda Ódora a... (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.) No, no veď to bolo v jednom volebnom období tri vlády, pán kolega, o tomto hovorím, ak ste celkom nepochopil, alebo nechcete pochopiť. Hovorím o tom, čo naznačil predtým kolega, že sme predložili nejakú konsolidáciu na základe toho, ako ste vy bačovali, a to boli tieto tri vlády, ktoré tu treba pomenovať, a to sa týka aj 60% minimálnej mzdy, ktorá tu bola a ktorú Krajniak zrušil, on toho porobil ďaleko viacej, tých, by som povedal, tých zlodejstiev, on napríklad nechal zamrznúť aj príplatky, ktoré sa odvíjajú z minimálnej mzdy, a to sme ešte chvalabohu ako opoziční poslanci dokázali odblokovať, ale tu treba vidieť jednu vec, že je tu – a vy na to dosť dbáte na tej pravej strane – zásadné odporúčanie Európskeho výboru pre sociálne práva, je tu zásadné odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce, to sú všetko partneri, s ktorými má Slovenská republika podpísané zmluvy, a my do istej miery chceme, aby to bolo akceptované.
Ale hlavná myšlienka, prečo je nevyhnutné, aby táto novela bola prijatá, viete, v čom spočíva? Deväť percent pracujúcich zamestnancov, ktorí robia za minimálnu mzdu, čo je veľké, veľké množstvo, je na hranici chudoby. To nemôže byť, aby niekto, kto robí, robí na plný pracovný úväzok na základe Zákonníka práce, vzťahu zamestnanec – zamestnávateľ bol na hranici chudoby, to je niečo choré, a preto je to potrebné jednoducho riešiť. A ako to inak riešiť, vidím, že môj priateľ Ivan Štefunko pozerá ako ľavičiar, ktorý sa prezentuje v tom tábore PS, asi podporí tiež tento návrh zákona, je nevyhnutné s tým niečo robiť.
Ja ako minister som napríklad robil, urobil takú formu, ktorá tu doteraz beží, že sme spravili súbeh, nechať ešte tomu, kto sa zamestná a neberie už podporu v nezamestnanosti, na pol roka aj, aj príplatky, ktoré vyplývajú z toho sociálneho systému, aby bral tú minimálnu mzdu, aby sa na Slovensku oplatilo pracovať. A toto, na na tomto by nám malo záležať všetkým. A o toto tu ide, z toho sa to odvíja a myslím si, že, toto je základná podmienka, základný predpoklad pre to, aby sme takýto zákon prijali.
Opakujem ešte raz, 9 % zamestnancov, ktorí pracujú na minimálnu mzdu, je na hranici chudoby, to nemôže byť, toto je prostriedok, ako to odstrániť, samozrejmá vec, že to veľmi úzko súvisí, a tých podnikateľov ani tak netrápi tá minimálna mzda, skôr tie príplatky za nadčasy, za nočné a za ďalšie veci, ktoré sa odvíjajú, odvíjajú z výšky minimálnej mzdy. Ale možno aj pre nich treba povedať, možno to nie je aktuálne teraz, lebo konsolidujeme a nebolo by dobré navaliť aj na tých zamestnávateľov možno viac, ako znesú, dve tretiny krajín Európskej únie uplatňuje tie príplatky nie z minimálnej mzdy, ale z priemernej mzdy alebo, ak chcete, z dovolenkového priemeru. (Reakcia z pléna.) Tak. Viete, aký je to rozdiel? Minimálna mzda 750, priemerná mzda je niekde 1 400 v súčasnosti. To znamená, o 100 % by platili viac, keby sme opísali celú tú Európu, ktorá na takýto spôsob funguje aj z hľadiska príplatkov. A potom je to celkom prirodzené, že na Slovensku tie nadčasy, nočné sú jedny z najvyšších v Európe. Nehovoriac o tom, že čo sa týka eurozóny, z hľadiska minimálnej mzdy spolu s Lotyšskom sme úplne na chvoste. Sme piati, keď berieme aj krajiny, ktoré nie sú v eurozóne, to znamená, to sú všetko objektívne dôvody, aby sme riešili. Aby sme riešili v prvom rade to, že na Slovensku sa pracovať oplatí, a preto je nevyhnutné, tí, ktorí príjmu prácu menej kvalifikovanú, možno aj v hociktorých iných regiónoch, aby, aby boli tak zaplatení, aby z tej hranici chudoby jednoducho vypadli. Preto som ja osobne – aj vždy budem – proti tomu, aby sme sa napríklad išli baviť o nejakej regionálnej minimálnej mzde. My nemôžme tých ľudí v Prešove a niekde na východe trestať za to, že tam žijú a mali by mať napríklad nižšiu minimálnu mzdu ako ľudia v Bratislave. To znamená, že v tejto chvíli je dôležitá rovnaká minimálna mzda všade, ale je nevyhnutné urobiť všetko pre to, aby sme tých ľudí, ktorí pracujú, dostali z tej hranici chudoby.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 410. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel... (Krátky výpadok zvukového zariadenia.) Zopakujem.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, je v súlade s programovým vyhlásením vlády.
V zmysle opatrení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 441 z 27. augusta tohto roku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárskej záležitosti a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dni po prerokovaní návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Pán poslanec Dostál, musím súhlasiť s vami, že skupiny priateľstva by nemali a ich kreovanie trvať tak dlho, ako to trvá nám vo vládnej koalícii.
Na druhej strane ja si ctím politické dohody. Vy ste veľmi skúsený parlamentár na to, aby ste vedeli, že kreovanie skupín priateľstva sa nerobí predložením pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ale je na to určitý postup. Ale máme tu 13 skupín priateľstva, z toho sedem predsedov budú obsadzovať poslanci vládnej koalície a šesť poslancov a poslankýň je z radov opozície. Ja by som vám chcel pripomenúť iné. Či sa pamätáte, v minulom volebnom období, či ste jednak boli k nám takto naklonený priaznivo, a že ste dali opozícii taký počet predsedov skupín priateľstva, ako by si zaslúžila? Lebo ja si pamätám, že nás vtedajší kolega Ľuboš Blaha, že ste ho nechceli akceptovať ani za predsedu skupiny priateľstva, čo som považoval za veľmi hrubý zásah do fungovania parlamentnej demokracie.
Takže tento návrh, ktorý tu je, sa zrodil na základe politických dohôd a absolútnym spôsobom rešpektuje prerozdelenie mandátov v Národnej rade Slovenskej republiky. Verím, že si to zapamätáte aj do budúcna.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán minister, ďakujem za vašu odpoveď. Mohol by som ešte jednu doplňujúcu otázku v súvislosti s možno nejakými personálnymi náležitosťami, vzhľadom na to, že v niektorých prípadoch pôjde aj o – nazvime ich – nováčikov v tejto oblasti, či sú to ľudia z nejakého biznis prostredia, ktorí budú zastupovať Slovenskú republiku v rámci ekonomických veľvyslancov, alebo v prípade, ak by to boli úplne čerství ľudia, či budú nejakým spôsobom len, poviem to tak metaforicky, hodení do bazéna a budú plávať, alebo je pre nich pripravené nejaké, nejaký program alebo kurz, alebo proste nejaké školenie, zaučenie a podobne.
Ďakujem pekne.