Videokanál klubu

Ďakujem za slovo.
Veľmi telegraficky, pani poslankyňa, zákony sú všeobecné. Ako nemôžte ísť do úplných detailov a presne rozpisovať, že na čo všetko to má byť. Ako som povedal v úvodnom slove, jediný a základný cieľ je umožniť aj ministerstvu kultúry, aby mala grantovú schému. Čo sa týka obsahu, je na školách slobodne, či programy, ktoré budú podporované, si objednajú alebo nie. Takže keď nebudú profilu školy alebo riaditeľa alebo rodičovské rady, tak ako nemusia, to je len možnosť fakultatívna. Takže k tomu toľko a na pána Pročka nebudem ani kom... no.
Prosím, idem načítať pozmeňovací návrh, ako som povedal, je z jednej strany legislatívno-technický, z druhej práve definuje obsah tých programov, ktoré by mali grantová schéma, grantové schémy na ministerstve kultúry poskytovať. Takže neviem, zastaviť čas alebo? Áno.
Takže:
1. V čl. I bod 1 znie:
„1. V § 2 sa odsek 1 dopĺňa písmenami h) a i), ktoré znejú:
„h) ochrana a rozvoj nehmotného kultúrneho dedičstva,^2b)
i) podpora a rozvoj vlastenectva a národného povedomia detí a mládeže.”.
Poznámka pod čiarou k odkazu 2b znie:
„^2b) Dohovor na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 375/2006 Z. z.)."."
2. V čl. I bod 3 znie:
„3. V § 5 ods. 1 za sa slovo „vyplniť" vkladajú slová „a zaregistrovať" a za slovo „vyplnenú” sa vkladajú slová „a zaregistrovanú."."
3. V čl. I bod 5 sa slová „e) až h)” nahrádzajú slovami „e) až i)”.
4. V čl. I bod 6 znie:
„6. Za § 13 sa vkladá § 13a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠13a
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným dňom vyhlásenia
Žiadosti na účel podľa § 2 ods. 1 písm. c) predložené na základe výzvy zverejnenej do dňa účinnosti tohto zákona posudzuje a vyhodnocuje ministerstvo kultúry."."
5. V čl. II sa slová „1 . januára 2025” nahrádzajú slovami „dňom vyhlásenia".
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem. V mene troch poslaneckých klubov žiadam o termínovanie novely zákona o Matici Slovenskej, tlač 821, na budúci štvrtok 5. 6. o deviatej hodine.
Ďakujem.

No, ak tu niekto zastrašuje, tak ste to len a len vy progresívci. Slovensko pozná také príslovie, podľa seba súdim teba. Tvrdili ste vo svojom príspevku, pán Vančo, že chceme týmto zákonom vyhadzovať ľudí z práce, takže takto je to asi v tom vašom svete, ktorý žijete. Máte plné ústa demokracie a slobody, ale občania Slovenska si veľmi dobre pamätajú, keď tu vládli, keď tu vládli Matovič, vlády Matoviča, Hegera a progresívneho Ódora. Pamätájú si túto hrôzovládu z rokov 2020 – ´23, kedy sa ľuďom zatvárali ústa, vypínali sa weby, dokonca pod hrozbou nejakého trestného stíhania sa im bránilo alebo zakazovalo, že čo si majú myslieť. Takže, pán Vančo, určite ak niečo hovoríte, dávajte pozor, aby ste to nehovorili zo svojho sveta na úkor niekoho iného. My takto nemyslíme ako vy.

No, pán poslanec Vančo mi síce dal otázku, ale potom zdrhol, ale ja mu teda na ňu aj tak odpoviem.
Pán poslanec Vančo, tak ako aj celá opozícia ukázala, ukázal v priamom prenose, ako manipuluje, klame a dezinformuje. Vložil mi do úst niečo, čo som vôbec nepovedala. Ja som nepovedala, že sa absolútne nijako to nedotkne mimovládnych organizácií, ktoré sú verejnoprospešné, záujmové, charitatívne, ja som povedala, že nič iné táto opozícia rok nerobí, len ich straší, čo strašné sa im stane, a pritom teda budú musieť akurát vyplniť jednu tabuľku. A ďalej som povedala, že, on teda tvrdil, že on vie, čo teda ako robiť, tak ja mu to zopakujem. Ak by ste za ten rok navrhli týmto politickým mimovládkam, aby sa dobrovoľne stransparentnili a ukázali, odkiaľ majú financie, odkiaľ ich berú, kam ich dávajú, kto za nimi stojí, nemusel sa dnes prijímať tento zákon. Takže takto, a buďte taký dobrý a neklamte a nevkladajte mi do úst to, čo som nepovedala. Ale teda znovu zopakujem, ukázali ste v priamom prenose, že vaším nástrojom nie je nič iné, len klamstvo, manipulácia, dezinformácie.

Ďakujem.
Pán poslanec, celým vaším príspevkom sa nieslo nič iné, len strašenie verejnoprospešných a záujmových mimovládok, čo celá opozícia vlastne robíte už celý rok, čo je tento zákon predložený. Neprišli ste s jedným jediným konštruktívnym návrhom ako teda stransparentniť politické mimovládky, po čom verejnosť skutočne volá a volá už dlhé roky a chce vidieť, odkiaľ sú financované, čo je v nich financované a aké záujmy vlastne, koho záujmy zastupujú. Naopak schovávate sa zbabelo za tieto charitatívne, kultúrne, záujmové, rôzne záhradkárske, čo je úplne otrasné, aj za tie, ktoré poskytujú tú poslednú pomoc, ešte aj za tie. Je to hnusné a bolo by veľmi dobré, keby ste dobrovoľne vyzvali tieto vaše politické mimovládky, nech ukážu, nech sa stransparentnia a nebude sa musieť prijímať žiadny zákon.

No, pani Kolíková, ani sama neveríte tomu, čo ste tuná hovorili, ale jedno ste mali všetci spoločné doteraz aj vo vašom vystúpení, a to je strach. Strach z toho, čo by sa asi verejnosť tak mohla dozvedieť po schválení tohto zákona a po jeho účinnosti. A či náhodou by sme sa nedozvedeli aj to, či nie sú nejaké prepojenia týchto politických mimovládok aj na niektorých politikov opozície. Spomeňme si napríklad na slová Micha... Šimečku staršieho, že nič by nedosiahli, pokiaľ by nedostali peniaze od Sorosa. Čiže absolútne sa priznal k tomu, že financie od Sorosa chodili a tým, ako bola aj pripravená, pripravený projekt pre Sorosovu Nadáciu otvorenej spoločnosti, ktorá dostala peniaze z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny za minulej vlády, napovedá, že v týchto krokoch pokračujete ďalej.
Takže za Slovenskú národnú stranu môžem povedať toľko, že je najvyšší čas, aby bol tento zákon pristúpený, aby bol tento zákon schválený.
Ešte by som chcela povedať, že je mi naozaj zle z toho, keď vidím, ako sa stále zaštiťujete verejnoprospešnými mimovládkami, tými, ktorí skutočne robia dobro pre túto spoločnosť. Môžete si byť istí, že tieto si veľmi vážime a určite nebudú postihnuté nijakým spôsobom týmto zákonom, len možno tým, že sa im ujde viac peňazí, keď sa zistí, na aké veci chodili tým politickým... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
No, pani Plaváková, neprekročili ste hranice notoricky známej opozičnej rétoriky, žiaľ. Dokazuje to aj to, že slovo kritika ste použili veľmi často a znelo z vašich úst, a to je typická rétorika opozície. Kritizovať všetkých všade a vždy. Skrátka ste nastavení na činnosť kritizovať, kritizovať, kritizovať a neviete dokopy nič iné. Napadá mi taká paralela s jednou rozprávkou z mojej mladosti, v ktorej hlavnou postavou bol čert a volal sa Brumteles. Viete, čo bolo jeho životným krédom? Škodiť, škodiť, škodiť. Tak sa mu nepodobajte. Skúste sa mu nepodobať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, no je toho veľa, na čo by som mal reagovať, idem postupne.
Pán Vaščo, Vančo hovoril o obscénnom návrhu. Ak je to obscénny návrh, tak to môže tvrdiť len človek, ktorý sa bojí.
Pán Valášek, verejnosť si vytvorí svoj názor sama, presne tak ako to bolo v tej našej spoločnej relácii, na to, kto má pravdu, a na to, kto má relevantné argumenty. Zle sa počúva tá otrepaná pseudoargumentačná pesnička opozície.
Pán Hargaš, my chodíme do regiónov a veľmi často nás tam ľudia aj radi vítajú, aj preto, že im dávame pocit dôležitosti a toho, že Slovensko netvorí iba Bratislava.
Pán Dubovický, protestovať v demokracii môže, samozrejme, každý, ale nie je demokratické, aby mimovládne organizácie typu Mier Ukrajine a podobní brojili proti vláde, huckali ľudí k nenávisti a rozdeľovali spoločnosť, to už je vážna vec na hrane zákona. To vedie iba k rozpadu spoločnosti.
Pán Prostredník, čo je perfídne na legitímnej kontrole, resp. práve na legitímnu kontrolu použitia finančných prostriedkov, stále tomu nerozumiem. Vychádza mi z toho iba jedno, že sa boja presne toho, na čo poukazujeme a čo je potrebné, a to je to, že verejnosť má právo a štát má právo vedieť, kam tie peniaze v mimovládnych organizáciách sú investované.
Pani Števulová, reálne riešenia Slovenska nemajú v kompetencii mimovládne organizácie, to by ste mohli vedieť, ale exekutíva a parlament. Presná citácia, ktorú ste hovorili: „bojí sa iba ten, kto má čo tajiť", a tým by som aj skončil, lebo to je pravda. (Potlesk.)

.

Vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, kolegyne, kolegovia, mám tú česť byť medzi prvými v dnešnom diskusnom pelotóne, tak to využijem. A využijem to na to, aby som skonštatoval, že moja úvodná konštatácia bude asi prijatá aj opozíciou, aj koalíciou ako zhodná.
Mimovládne organizácie sú horúcou témou týchto dní. V tom asi budeme súhlasiť jeden s druhým. Opozícia však podkuruje predkladateľom zákona zo všetkých strán, vrátane tej mediálnej. A je to niekedy až zúfalá kanonáda pochybnými a účelovo spájanými argumentmi. Uvediem príklad. Pred niekoľkými dňami som bol v televíznej relácii s kolegom pánom Valáškom, som veľmi rád, že je tu a môžem mu to povedať aj osobne, téma, okrem iných, samozrejme, aj mimovládnej organizácie. Pripravená tiráda, ktorú pán poslanec Valášek spustil, bola ozaj excelentná. Cunami plné pseudoargumentov o tom, načo a prečo rieši slovenská vládna koalícia práve mimovládky. Budem pána Valáška voľne parafrázovať: Veď sú tu desiatky iných problémov, máte tu slintačku a krívačku, máme tu vojnu na Ukrajine, máme to dokonca armagedon colnej vojny z amerických zdrojov a vláda tu rieši úplne odťažitú tému kontroly mimovládnych organizácií. Pán Valášek tiež hovoril o šikane a o trestaní mimovládok. Dokonca tomu nasadil úplne absurdnú korunu, a to počúvajte, keď prirovnal k označeniu ľudí žltou hviezdou v čase druhej svetovej vojny. To bol doslova naučený a odrecitovaný argumentačný balík. Keby som bol reagoval na všetky tieto argumenty, v úvodzovkách, tak sa relácia zmení na hádku, takže som zostal radšej vo vecnej rovine a nechal to na divákoch, nech si urobia svoj názor sami.
No vrchol argumentačnej pyramídy prišiel, keď pán poslanec Valášek vytiahol Ústavu Slovenskej republiky. Zaklincoval to citáciou Hlavy I čl. II. ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého, citujem presne: „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo." Koniec citátu. Čiže v ústave nie je žiadna explicitná zmienka o mimovládnych organizáciách. Takže pán Valášek si vysvetľuje ústavu po svojom, že priamy výkon štátnej moci majú občania uskutočňovať prostredníctvom mimovládnych organizácií alebo neziskoviek. Tak to už je myslím si naozaj argumentácia par excellence, samozrejme, v úvodzovkách. Priamym výkonom štátnej moci môže byť jedine plebiscit, v preklade teda referendum.
Postrehol to aj politológ Eduard Chmelár, ktorý to kritizoval na sociálnej sieti a dodal, že mimovládky sú preto mimo-vládky, že sa nezúčastňujú na vládnutí. Sledujú kroky aj činy, aj skutky vlády, ale nemajú kompetenciu konať ani v mene, ale ani proti vláde. No napokon treba povedať, že mnohé si toto buď neuvedomujú, alebo naopak veľmi dobre uvedomujú a robia to pod rúškom ľúbivých a neutrálnych sloganov či štatútov, v ktorých hlásajú ochranu ľudských práv, ochranu právneho štátu alebo ochranu princípov demokracie.
Pripomeňme si teda, čo by mali mimovládne organizácie robiť. Vo vymedzených kompetenciách pomáhať riešiť agendu a problémy v oblasti charity, boja proti chudobe, starostlivosti o zdravotne alebo sociálne odkázaných ľudí, ale aj v záujmových oblastiach, napríklad u mládeže, vo vzdelávaní, umení, v športe, v kultúre a tak ďalej. Mnohokrát suplujú mimovládne organizácie povinnosti štátu, vyvíjajú záslužnú, užitočnú a bohumilú spoločensky prospešnú činnosť, ktorej spoločným menovateľom je pomoc a starostlivosť. Chvályhodné aj úctyhodné a dodám ešte, že aj zmysluplné. Zaslúžia si preto uznanie a podporu zo strany občanov i samotného štátu. Mimovládnych organizácií je na Slovensku, teda sú na Slovensku desaťtisíce. Na činnosť dostávajú príspevky od občanov vo forme 2 % daní, alebo aj zo štátneho rozpočtu vo forme rôznych grantov, alebo od domácich či zahraničných darcov. Na prvý a letmý pohľad teda niet čo vlastne riešiť. Ale, ako to už v živote býva, nie je všetko zlato, čo sa blyští.
Je však veľa mimovládnych organizácií, ktoré pracujú naozaj v zmysle svojich stanov a štatútov a robia naozaj to, čo majú. Je však veľa mimovládnych organizácií, ktoré majú pekne znejúce štatúty, alebo stanovy, ak chcete, o ochrane ľudských práv, ako som hovoril, o ochrane právneho štátu, o ochrane princípov demokracie, ale ich samotná činnosť už taká nezištná a nevinná nie je. Lebo pekne znejúci štatút je len maskovanie ich skutočnej činnosti, tou je politický aktivizmus, nazvime to pravou mierou a pravým menom. Pomáhajú združovať občanov pod určitou ideológiou a s cieľom, ktorý nie veľmi korešponduje s dobre znejúcim štatútom. Ten skrytý ideologický cieľ je spravidla kritika vládnej moci, jej predstaviteľov a štátu. Ešte aj toto by sa dalo tolerovať, lenže s jedlom rastie chuť a ten skrytý ideologický cieľ je spravidla teda kritika a rozdiel je v tom, že často sa tá zamatová časť štatútu mimovládnej organizácie mení na krutú realitu. A tá krutá realita je často balansovaním na hrane zákona, napríklad organizovanie nekonečnej série protestov občianskym združením Mier Ukrajine. Pokiaľ ide o podporu mieru a ľudí utekajúcich pred vojnou a celkove humanitárneho základu, bolo by to všetko v poriadku. Ale to, čo v poriadku nie je, je vyslovene zameranie protestov proti vláde, ktorá vzišla z legitímnych volieb.
Nie je v priadku ani to, že na protestoch rečníci dehonestujú štát, dehonestujú predstaviteľov exekutívy a podnecujú účastníkov protestov k nenávistným prejavom. V konečnom dôsledku takto rozdeľujú spoločnosť, zasievajú nevraživosť a najmä účelovo zavádzajú či dokonca prepisujú históriu, ako príklad, že nás v druhej svetovej vojne údajne oslobodili Spojené štáty. Viď nezmyselné a zavádzajúce heslá ako Slovensko je Európa, Slovensko je v NATO, a keď už aj najvyšší ústavní činitelia Slovenskej republiky jednoznačne vyvrátili a potvrdili, že sme v Európe a že sme v NATO, čo dokonca potvrdil aj generálny tajomník NATO, keď tu bol v Bratislave, tak vytiahli dosť podľa mňa nejapný slogan v znení „Nie ruskému zákonu".
Pýtam sa na logiku. Občianske združenie Mier Ukrajine, ktoré vychádzajúc z názvu má poukazovať a protestovať za mier, v skutočnosti protestuje proti údajnému ruskému zákonu a proti vládnej moci, legitímnej vládnej moci na Slovensku. Aký to má iný než čisto a výhradne politický rozmer a politický zmysel? Keď občianske združenie Mier Ukrajine na proteste, ktorý by vychádzajúc z názvu mal byť za mier a ukončenie vojny, namiesto toho urobí protest proti vláde, ktorá má úplnú legitimitu v tejto spoločnosti. Všetky aktivity a zvlášť tohto druhu niečo stoja a nie sú to malé peniaze, to vieme všetci. Občania, verejnosť i štát majú preto legitímne právo pýtať sa mimovládnych organizácií, odkiaľ im plynú finančné prostriedky a to ešte veľkoryso až pri daroch nad sumu päťtisíc eur, ak má neziskovka ročne vyšší príjem ako 35-tisíc eur. Kto teda poskytuje financie, koľko poskytuje financií a na aký účel to mimovládna organizácia využíva, na čo to míňa, na aký účel boli peniaze minuté?
Prosím vás pekne, aká je toto šikana a aké je to trestanie? Je to len a len transparentnosť, ktorá pomôže aj samotným mimovládkam v konečnom dôsledku. Zvýši totiž ich spoločenskú dôveryhodnosť v očiach verejnosti. A na opakovanú mantru opozičných kolegov, že mimovládne organizácie majú obavy a strach z nejakej novej zákonom uloženej povinnosti, len stručná odpoveď: Prevažná, a toto zdôrazňujem a trikrát podčiarkujem, prevažná a drvivá väčšina mimovládnych organizácií na Slovensku robí svoju činnosť poctivo, čisto a v súlade so svojím štatútom a stanovami.
Na záver poviem len toľko, že bojí sa iba ten, kto nemá čisté úmysly. Bojí sa iba ten, kto musí a má čo tajiť.
Ďakujem. (Potlesk.)