Videokanál klubu

Milý Jožko, ja neviem, kde ty naberáš proste nejakú silu na tieto tvoje teatrálne vystúpenia. Je iks svedkov na to, ako si chodil po prednostoch okresných úradov, krajských úradov, ako si ich obsadzoval, ako si tam chodil v šušťákových teplákoch, nadával si im do smeráckych kuriev a podobne, do zlodejov, do neviem čoho. Choval si sa absolútne nedôstojne k ženám, ktoré prišli so silnými okuliarmi, a vravel si, čo ste, veď vy ste slepá, vy nebudete vedieť dokument prečítať. V živote si nič pre ľudí neurobil! Ale absolútne nič! Môžeš sa hanbiť, ako pristupuješ k všetkému, robíš tu naozaj len jedno pofidérne divadlo. S holou riťou behať po námestí už nemôžeš, tak tu zo seba robíš obyčajného pajáca. Všetkým si tu na smiech, všetci ťa tam majú plné zuby, ale komplet plné zuby, je im z teba na zvracanie a je len otázka času, kedy ti dakto priondie.
Ďakujem pekne.

Termín hlasovania navrhujem dnes o jedenástej hodine. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené plénum, ja som veľmi pozorne počúval všetky relevantné vystúpenia v rozprave, nie všetky boli relevantné. Ale predovšetkým sa chcem vyjadriť k argumentom pani prezidentky.
Najprv chcem povedať, že nič nového pod slnkom. Bolo to presne CtrlC-CtrlV, ako výhrady formulovala kolegyňa Jaurová, čiže presne tie isté argumenty. Takže vieme, odkiaľ vietor fúka, ale však to sa dalo čakať. Chcem najprv povedať niekoľko poznámok k tomu, k téme, alebo k debate, ktorá bola aj na výbore a tam je taký komunikačný faul, a to je ten, že názor sa vydáva za fakt.
Takže veľakrát, a bolo to vyvrátené, keď sa hovorilo, ja priznávam, že legislatívny proces nebol ukážkový v tomto prípade zákona, že na výz... povedzme, že duch zákona alebo duch legislatívnej tvorby nebol úplne tak, ako mal byť, ale priamo na výbore dostala pani kolegyňa otázku: ktorý paragraf rokovacieho poriadku bol porušený? No žiaden. Začala sa tam rozvíjať debata, či je to protiústavný zákon. Presne citát z ústavy, že každý človek má nárok na prístup ku kultúrnym hodnotám. Ako tento zákon toto obmedzuje? No nijako. Naozaj musela byť nekonečná sofistika, aby toto vedeli nejak naformulovať, že tento zákon je protiústavný, ale však v poriadku. Teoreticky, prezidentka po vrátení alebo prelomení veta, bude mať šancu to ešte podať na Ústavný súd, aj keď to nepredpokladám, ale bol by som extrémne prekvapený, keby niečo také bolo konštatované.
No a teraz poďme k tým výhradám, aby sme boli jasní a jednoznační. Ony sú v dvoch rovinách. Prvá absolútne absurdná, ľahko vyvrátiteľná, absolútne nerealistická. Trinásť členov fondu bude posudzovať 5 000 žiadostí. Úplný nonsens, absurdné. Nie. Budú komisie a fond bude akýsi odvolací orgán, kde budú, ako som už ix-krát povedal, predstavitelia, pokiaľ možno, nespochybniteľných profesných autorít v jednotlivých druhoch umenia, ktoré budú plus-mínus kopírovať zloženie komisií fondov. A to nebude, že budú rozhodovať. Budú len v prípade, ak tam naozaj niečo bude veľmi problematické, môcť zasiahnuť. Vypýtať si, vyargumentovať a prípadne v malom percente, možno promile prípadov, urobiť zásah a korupciu, korekciu, ak, ha-ha-ha, korekciu, jasné. Korupcia tam nič nestojí, lebo na nezávislej a neziskovej kultúre sa nedá, nedá zarobiť. To vie každý človek okrem smejúceho sa blázna, ktorý nedokáže pochopiť, ale dobre, však čo už. Dneska v pinelke bolo zase, asi mali nejaký výlet do parlamentu. No dobre.
Poďme teda k, poďme teda k tým veciam. Je to zjavná lož, čo bola napísaná. Rada fondu bude môcť, teda nieže rada fondu, väčšina rady fondu, ak presvedčí napríklad nejaký predstaviteľ nejakého typu umenia, že nejaký projekt je veľmi nekvalitný a naopak nejaký je kvalitný, ak presvedčí väčšinu, má šancu urobiť korekciu. Nie sám, nie jeden, nie minister, nie ja. Ja v rade fondu nebudem, to ste si nevšimli. Ani nemôžem a ani nechcem. Aj keď si viem predstaviť, že v literatúre mám celkom slušný prehľad, takže tam by som mohol byť aj celkom veľkým prínosom. Dobre, poďme k ďalšej veci.
Kolaps. Takže pýtal som sa všetkých úradníkov, expertov, odborníkov, pýtal som sa najpovolanejších, vo veľmi korektnej partnerskej debate sme sa stretli s vedením fondu a prešli sme si, čo nastane, ak nastane deň D. Účinnosť tohto zákona po prelomení veta bude na 1. augusta. Medzitým začnú veľmi intenzívne rokovania už od zverejnenia zákona v Zbierke s protimonopolným úradom, aby sa nanovo nastavila schéma štátnej pomoci, nebude treba riešiť Európsku úniu, Brusel, nič podobné. Je to záležitosť týždňov maximálne jeden a pol mesiaca. Toto sú obvyklé veci. Vo výnimočných prípadoch, raz sa stalo, možnože takéto niečo sa stalo okolo dvoch-troch mesiacov, ale akože to je úplne že žiadnych sedem, žiadnych deväť mesiacov, žiaden kolaps.
Čo sa týka vízie, keďže účinnosť zákona začne v polovici leta, na august bola jedna jediná výzva. S najväčšou pravdepodobnosťou niekedy v polovici septembra sa urobia všetky potrebné zmeny a úpravy, aby sa zosúladil zákon s chodom fondu, a v polovici septembra najneskôr budú ďalšie vízie a žiaden kolaps nenastane. Toto sme sa rozprávali. Samozrejme, 1. augusta, 2. augusta po účinnosti zákona budú nominovaní predstavitelia rady fondu. Rada fondu v spolupráci s riaditeľom fondu urobí nové pravidlá, nový štatút, podľa ktorého sa pôjde. Je to otázka dvoch-troch týždňov, maximálne mesiaca. Niet pochýb o tom, že ak tam nebude sabotáž, čo nebude, pretože pán riaditeľ si uvedomuje, že on je úradník, ktorého povinnosťou je rešpektovať zákon. Ako občan má právo ho nerešpektovať a ako občan má právo, ak s tým bytostne nesúhlasí, abdikovať, odísť preč. Ale pokiaľ je teda štátny zamestnanec, tak jeho povinnosťou je napĺňať zákon a myslím si a z toho, čo sme v diskusii s ním mali, mieni ísť podľa zákona a nemieni to obštruovať. Dal aj výzvu členom komisie, aby zvážili svoje rozhodnutie alebo svoju deklaráciu, že sa vzdajú členstva v komisiách. Tie členstvá v komisiách sa kreujú tak, že z väčšieho výberu sa nejakí traja vyžrebujú a mnohí sa nevyžrebujú a tí ostávajú v osudí, teda keby tí odišli, tak, samozrejme, je tam množstvo ďalších náhradníkov, dvaja sa tam menujú, aby daná komisia mala pokryté všetky okruhy odborníkov, ktorí sú v danej komisii.
No a teraz pôjdem na perličku, na obrovskú nahrávku na smeč. Na absolútne popretie všetkých tých argumentov, ktoré ste tuná dávali, až som bol prekvapený, že takúto fatálnu chybu, takúto nevyžiadanú chybu urobil fond. Ja som tu celé dni a týždne počúval, aké sú tie komisie objektívne, nestranné, ako špičkoví odborníci detailne posudzujú každý jeden projekt, ja som tu počúval, akí sú to na slovo vzatí odborníci, ktorí sú absolútne nestranní, a naraz bác, rozhodnutie. A teraz si predstavte tú vysokú kvalifikovanosť. Bola grantová schéma pre literatúru a, samozrejme, jednotliví žiadatelia si dali desať, dvanásť, pätnásť, osemnásť projektov. A aká prišla odpoveď? Milý žiadateľ, z vašich osemnástich projektov vyberte podľa vlastného výberu desať. To je presnosť, to je cizelovanosť, to je - lekárnické váhy. Akože a nie je to jeden žiadateľ, boli takí viacerí. To znamená, na čo sú také komisie? Stačí excelovská tabuľka. To by sa mohlo saskárom páčiť. Skrátka máme 56 % pokrytie žiadostí, no tak vy máte 18 projektov, desať je finančne krytých, vyberte si, žiadateľ. Ako toto je (povedané so smiechom) naozaj totálne popretie všetkého, čo ste mi tu tvrdili. Takýto prístup vznik... teda prijal fond a ukázal, o čom to je.
Ešte taká krátka posledná vec. Viete, že teda celá kultúrna obec. No ani zďaleka nie celá kultúrna obec. Ja dostávam dnes a denne množstvo podnetov na to, aby sme korigovali niektoré veci. Tí ľudia v komisiách naozaj boli veľmi často krajne subjektívni a dali nepochopiteľné podpory. Mali si uvedomiť, že je na nich obrovská reflexia. Mali si uvedomiť, že sú pod obrovským drobnohľadom a s podstatne väčšou zodpovednosťou mali pristupovať k podporám, pretože vzniklo nadkritické množstvo výhrad, ktoré viedli k tomu, že bolo nutné prijať nejaký korekčný mechanizmus. To sa teraz deje a minimálne polovica... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Podávam procedurálny návrh. Na základe poverenia navrhovateľov žiadam o vypustenie a preloženie bodu 50, tlač 245, na vydanie zákona o neziskových organizáciách na schôdzu začiatkom 10. septembra 2024.
Odôvodnenie: Uvedený bod žiadame preložiť, nakoľko ešte prebiehajú rokovania.
Ďakujem.

Ďakujem.
Súhlasím s vami, pani kolegyňa, v tom, že naozaj oslovovanie a vôbec správanie sa poslancov v pléne parlamentu má byť slušné, zdvorilé a úctivé. Platí to, samozrejme, všetko aj na koalíciu, aj na opozíciu. Je dôležité pozrieť sa aj do vlastného svedomia, do vlastných radov.
Viackrát ste spomenuli slovo objektivita a objektívne spravodajstvo, ja k tomu len poznamenávam, že objektívne spravodajstvo znamená nestrannosť, vyváženosť, nezávislosť. A rovnako vyváženosť nielen v spravodajských materiáloch, ale aj vyvážený priestor pre koaličných a opozičných politikov, názorovú vyváženosť v programoch RTVS.
Poznamenali ste, že je to televízia, ktorú z daní platia všetci občania, súhlasím. Ale rovnako platí aj to, že televízia má pre všetkých občanov vysielať, čiže berie peniaze od všetkých občanov, ale rovnako musí rešpektovať najširšie spektrum ľudí, poslucháčov a divákov, najširšie spektrum informácií a názorov.
A po tretie, kritika posúva dopredu, aj s tým súhlasím, ale pri kritike je dôležitá konštruktívnosť. Kritika len pre to, aby človek kritizoval a míňal drahocenný čas, nemá veľký význam.
Ďakujem.

Ďakujem.
Pani kolegyňa Jurík, som rád, že ste otvorili tému aktu slobody médií. Vítame, že sa Európska únia zaoberá médiami a ich slobodou, ale rovnako by sme srdečne privítali aj to, keby sa Európska únia zaoberala nielen slobodou médií, čo je zrejme veľmi chrumkavé a ľúbivé, ale keby sa mohla zaoberať aj zodpovednosťou novinárov. Rovnakú pozornosť sústrediť nielen na slobodu, ale aj na zodpovednosť novinárov. Čiže ruka v ruke sloboda a zodpovednosť, lebo sloboda novinárov musí mať mantinel práve v osobnej i profesionálnej zodpovednosti za to, čo novinár povie, napíše alebo odvysiela.
No a vo vzťahu k RTVS práve na tú zodpovednosť tvorivých pracovníkov bude mať kompetenciu dohliadať a reagovať etická komisia.
No a len tak na záver, mimochodom, pokiaľ dobre viem, akt slobody médií bude platiť až od roku 2025.

Ďakujem.
Pán kolega Pročko, povedal si, že liberalizmus je v RTVS potrebný, tak k tomu podotýkam iba toľko, že potrebná je programová rôznorodosť, nestrannosť informácií, pluralita názorov, objektívnosť a dôveryhodnosť.
Po druhé, v RTVS sa vraj šíri strach. Pýtam sa, prečo a z čoho? Strach môže mať ten, kto robil nadprácu a je vedomý si toho, že robil nadprácu. Ja som alternatívne média nevelebil vo svojom vystúpení, ja som im len poďakoval za to, že práve v kritickom období sa nebáli odvysielať aj iné informácie, než len tie, ktoré hlásala vládna propaganda. A v tomto suplovali aj RTVS.
Pamätá si niekto z nás, prosím vás pekne, že by práve RTVS ako médium pre najširšiu verejnosť odvysielala čo i len jednu diskusiu o pozitívach či negatívach očkovania? Áno, očkovaciu lotériu, to odvysielala, a na túto lotériu prijala od vlády a štátu 9 miliónov eur. Verejnoprávnosť neznamená beznázorovosť. Pokojne môže mať svoj názor aj akýkoľvek moderátor, ale nesmieme ho dávať najavo v relácii alebo v programe. Na to nemá žiadne legitímne právo. Má právo viesť diskusiu, dohliadať na tému, dohliadať na vyváženosť diskusie, na výber hostí.
Povedal si, že STVR bude slúžkou vládnej koalície. Tak mám na záver iba otázku. Čo bola RTVS v rokoch 2020 až ´23? Nebola náhodou slúžkou vládnej moci?

Ďakujem pekne za všetky faktické pripomienky.
Pani Gažovičová, istota dôveryhodnosti neexistuje. Istota sa dá len vytvoriť, tvoriť postupne a budovať. Rozhodne nová inštitúcia RTVS by nemala byť menej dôveryhodná, ako je táto, ale má šancu ísť na vyššie poschodie dôveryhodnosti. To je môj názor. Nemusíte to akceptovať, ale je tam, je tam programová etická dôveryhodnosť, manažérska dôveryhodnosť. Hádam nechcete povedať, že treba stavať médium verejnej služby na tom manažmente, ktorý nemá dostatočné profesionálne skúsenosti. Ako môže budovať takýto manažment dôveryhodnosť?
Pán Hargaš, ďakujem pekne za ohodnotenie môjho vystúpenia. Samozrejme, snažím sa a snažil som sa vždy vystupovať v tomto parlamente slušne a pokojne.
No a, pán Pročko, alternatívne médiá ja som nikdy nevelebil, iba som poznamenal to, že v čase 2020-2023 v mnohom suplovali médiá verejnej služby a médiá hlavného prúdu, ktoré boli naklonené presne ako servilná slúžka vládnej elite a robili vládnu propagandu. Či sa to týkalo testovania, očkovania, vojny na Ukrajine alebo dodávky zbraní, alebo ďalších vecí. Samozrejme moderátor sa má právo sa rozhodnúť, ale je rozdiel, keď sa rozhodne po zrelom uvážení a je rozdiel, keď sa rozhodne z večera na ráno, a že dokonca musí vystúpiť a skončiť s moderovaním danej relácie. A s tým aj skončí daná relácia v televízii.
Takže nepopieram slobodu rozhodovania, nepopieram možnosť vybrať si ďalšiu životnú dráhu, ale, samozrejme, malo by to mať nejakú logiku. Nie pre mňa, lebo mňa do toho nič nie je, ale pokiaľ ide o osobu, ktorá je moderátorkou verejnoprávneho média, čiže má isté spoločenské a profesionálne postavenie, tak tu platí zvlášť, že naozaj by to mal byť krok, ktorý má byť premyslený, a po nejakom čase niesť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, existenciu média verejnej služby nespochybňuje v tomto parlamente a myslím si, že v tomto štáte nikto. Má plné opodstatnenie, veď žijeme a pracujeme a fungujeme v duálnom mediálnom systéme za existencie privátnych komerčných médií a, samozrejme, aj verejnoprávnych médií.
Moju rozpravu alebo leitmotívom mojej rozpravy bude otázka: "Plní médium verejnej služby to poslanie, ktoré mu zo zákona prináleží?" Podľa jeho súčasného manažmentu zrejme áno. Manažment je o tom dokonca skalopevne presvedčený a doslova nepripúšťa iný názor. Tam manažment RTVS robí zo značky živý symbol a glorifikuje sám seba za jediného ochrancu slobody prejavu a slobody novinárskej tvorby. Nepripúšťať iný názor znamená nedostatok alebo absenciu sebareflexie. Odtiaľ je už len kúsok k profesionálnej slepote, teda ku stavu, v ktorom manažment sám seba presviedča o svojej vlastnej dokonalosti a neomylnosti. Hovorím o stave, keď človek nie je schopný prijať ani tú najmenšiu kritiku, ani tú najmenšiu pochybnosť. A ba čo viac, nie je schopný a nie je ochotný sa ani nad tým zamyslieť, či náhodou na tých pochybnostiach a na tej kritike nie je aspoň zrnko pravdy. Takejto situácii sa ľudovo hovorí spánok na vavrínoch. A to je jedna z najväčších výčitiek voči manažmentu RTVS.
Prečo nový zákon? Preto, lebo treba robiť systémové zmeny. Je nevyhnutné, aby sme urobili systémové zmeny. Najväčšou zmenou, ktorú v RTVS treba urobiť, je odpolitizovanie spolitizovaného média. RTVS treba vrátiť do verejnoprávneho, etického, programového a vysielacieho formátu. Tam je jeho legitímne miesto v slovenskom mediálnom prostredí. RTVS má byť pre najširšiu, opakujem a zdôrazňujem, najširšiu verejnosť zdrojom aktuálnych, objektívnych, vyvážených informácií. Okrem toho tieto informácie musia byť nestranné a maximálne dôveryhodné. Médium verejnej služby nemá byť zdrojom hotových postojov, ktoré servíruje divákom a poslucháčom, postojov, do ktorých si redaktori pretavujú vlastné emócie, také alebo onaké presvedčenie, také alebo onaké emócie alebo antipatie. Ale že to, žiaľbohu, je pravda, dokazujú spravodajské aj publicistické relácie. Tie majú byť výkladnou skriňou tobôž takého média, akým je médium verejnej služby.
RTVS má byť jedinečné médium. Ruku na srdce, je také naozaj? RTVS má byť dôveryhodné médium. Je také naozaj? Namiesto toho, aby médium tejto, tohto formátu bolo jedinečné, snaží sa kopírovať trendy komerčných médií. Platí to o čiastkových príspevkoch a platí to aj o väčších spravodajských a publicistických formátoch. Čo je smutné a čo je tiež výčitkou, je to, že RTVS sa štýlom snaží porovnávať a de facto konkurovať komerčným médiám. To je kardinálna hlúposť a kardinálny omyl manažmentu RTVS. RTVS má byť médium jedinečné formátovo, programom, zvukom a obrazom, informačnou hodnotou, špičkovou spisovnou slovenčinou, kultivovaným prejavom a rešpektovanými moderátormi. Ruku na srdce, je to naozaj tak?
Faktom je, že RTVS sa od svojho zákonom stanoveného poslania odklonil. Problém RTVS je aj v tom, že v rokoch 2020 až 2023 nerobil RTVS informačnú žurnalistiku, ale robil aktivistickú žurnalistiku a vykonával nadprácu. Namiesto kontroly a kritiky, zdravej kritiky štátnej moci sa stal servilným voči vládnej elite a voči vládnej propagande. Stal sa šíriteľom vládnych postojov ku covidu, k celoplošnému testovaniu, k očkovaniu ako k slobode, teda k vakcinácii, potom aj k ďalším témam, ako sú vojna na Ukrajine, dodávky zbraní, alebo aktuálne témy veto z Európskej únie, ktoré plánuje zrušiť pre menšie štáty, alebo spomeniem ešte pandemickú zmluvu WHO, o ktorej sa takmer vôbec nehovorí. Namiesto konštruktívnej debaty, názorovej plurality a informačnej plurality, striktnej objektívnosti nabral propagandistický charakter v spravodajských príspevkoch aj v diskusiách. Z programu RTVS začala vyžarovať tendenčnosť, obhajoba vládnych doktrín, nátlakovosť a s tým súvisiaca manipulatívnosť. A toto je najlepšia cesta ako divákov a poslucháčov médií a verejnej služby od takého médiá odstrašiť a odpudiť a nasmerovať ho k alternatívnym médiám.
Ja si alternatívne médiá nesmierne vážim, pretože presne v časoch, ktoré som spomínal, v rokoch 2020 až 2023 práve alternatívne médiá do značnej miery suplovali informačnú a názorovú pluralitu, ktorú mali zabezpečovať práve médiá verejnej služby, alebo ak chcete, médiá hlavného prúdu. Takže na Slovensku došlo v mediálnom prostredí k takému zaujímavému presunu alebo preskupeniu síl, kedy sa v tom období, ktoré som spomínal, z médií alternatívnych vlastne stali médiá hlavného prúdu, a naopak, z médií hlavného prúdu sa z mnohých týchto médií stali v podstate alternatívne médiá.
Veľkým problémom RTVS je aj to, že samo osebe nie je najvyšším štandardom, nie je najvyšším štandardom žurnalistickej tvorby, skôr naopak. Ak dovolíte jednu moju osobnú profesionálnu skúsenosť a porovnanie s BBC. Sedem rokov som pracoval v Londýne vo svetovej verejnoprávnej jednotke, ktorou je rozhlasová a televízna stanica BBC, ako zahraničnopolitický komentátor a tímlíder. Pamätám si dodnes na slová generálneho riaditeľa, ktorý nás vítal v ´posh house´ ako najnovších nováčikov vtedy, a okrem iného povedal, budem to parafrázovať: Berte to v dobrom, prosím, a berte to jednoznačne ako stanovisko BBC k vám, ktorí prichádzate ako nováčikovia. Vaše politické názory, vaše náboženské presvedčenie, vaša akákoľvek orientácia, vaše akékoľvek sympatie, antipatie, vaše emócie si nechajte doma. Do redakcie do BBC príďte ako do svätostánku, ktorý si ctí informačnú pluralitu a nezávislosť a nestrannosť. Ak nie ste toho schopní, nech sa páči, tam sú dvere, ušetríte čas nám aj vám a môžete ísť preč. Toto boli slová generálneho riaditeľa BBC na privítanie. Samozrejmé, že nikto nevstal, lebo všetci, ktorí sme tam boli vybratí na základe konkurzov, sme boli stotožnení s touto filozofiou a s touto mierou obrovskej slobody. Čo tým chcem povedať? Týmto príkladom chcem povedať to, že do BBC, ktorá je nespochybne svetovou verejnoprávnou jednotkou, chodia pracovať a idú pracovať profesionálne aj osobnostne vyzretí novinári, ktorí svoju prácu pre takéto médium považujú za najvyššiu česť. Považujú to dokonca za vrchol svojej profesionálnej kariéry. Takýmto ľuďom so životnými a profesionálnymi skúsenosťami verejnosť verí a dôveruje. Tu je jeden príklad, ako sa dá budovať dôveryhodnosť značky.
Ako to je u nás? U nás idú mladí absolventi žurnalistiky s diplomom, na ktorom ešte neuschol atrament, samozrejme ako do prvého média do RTVS. RTVS ich prijíma, samozrejme, čo je dobré, lebo generačná výmena tiež musí byť. Ale v podstate mladým redaktorom, nechcem ich všetkých kritizovať a hádzať do jedného vreca, samozrejme, ale týmto redaktorom bez životných skúseností a bez náležitých profesionálnych skúseností umožní realizovať sa v praxi. Lenže títo mladí redaktori sa po pár týždňoch aklimatizácie v RTVS začínajú obzerať na Kolibu, do Záhorskej Bystrice alebo do Ružinova, kde, v ktorej komerčnej televízii sa uvoľňuje nejaké miesto s lepším a vyšším zárobkom. Takže toto by nemalo tak byť a RTVS aj preto si musí budovať svoju dôveryhodnosť, aj značky, aj inštitúcie ako celku, aby sa mohla vydať na naozaj cestu k dôveryhodnosti.
Ďalším problémom RTVS je, a ten, ktorý vyvoláva problémy, je odbornosť a profesionalita manažmentu. O tej mám vážne pochybnosti a myslím si, že nie som jediný. Manažmentu RTVS sa situácia vymkla spod racionálnej kontroly. Manažment zlyháva a zlyháva nielen v spravodajstve a publicistike, kde dovoľuje vysielať názorovo jednostranné, jednostranným, vyhroteným indivíduám, ako napríklad, keď spomeniem konkrétnu reláciu "Večer s Havranom", kde sme počas existencie tejto relácie nikdy, podotýkam, nikdy nenašli názorovú pluralitu. Je to vždy relácia s jednofarebnými odborníkmi a s jednofarebnou témou a, samozrejme, aj postojmi k nej.
Ďalším príkladom je relácia "Silná zostava", ktorá sa už skončila, skončila sa veľmi neslávnym spôsobom, keď si pani moderátorka z večera na ráno uvedomila, že je načase vymeniť moderátorské kreslo v RTVS za iné kreslo a bude kandidovať do európskeho parlamentu. RTVS ukončila pracovnú zmluvu, čo jej slúži ku cti, teda RTVS hlavne, ale nič sa tým nemení na probléme, že v RTVS pracujú ľudia, ktorí sú aj živnostníci, a toto je jeden ďalší porovnávací prvok z BBC, kde nemôžete pracovať, ak robíte pre nejaké iné médium, to je nonsens ´no way´. Nemôžete pracovať pre Denník SME alebo pre iné ultrapravicové médiá a vysielať večer ako moderátor spravodajskú reláciu alebo diskusnú reláciu takéhoto formátu. To je absurdné. V tomto spočíva zlyhanie manažmentu.
Samozrejmé, že sú sťažnosti a množia sa sťažnosti a mnohé sťažnosti sú na Radu pre mediálne služby, ktorá dennodenne dostáva podnety na neobjektívnosť, tendenčnosť príspevkov alebo tendenčnosť moderátorov. Paradoxné je, že zákon, ktorý v súčasnosti platí, Rade pre mediálne služby neumožňuje dať RTVS finančnú pokutu. Rada pre mediálne služby má, čuduj sa svete, usmievajme sa všetci, Rada pre mediálne služby má iba tri možnosti, ako postihnúť RTVS za akýkoľvek prehrešok. Prvým nástrojom je upozornenie, druhým nástrojom je prinútiť zverejniť oznam o porušení zákona alebo pozastaviť danú reláciu, alebo zobrať médiu licenciu. Pri tejto príležitosti sa nám ukazuje aj veľmi vážna potreba rozšíriť kompetencie Rady pre mediálne služby, aby mala aj prísnejšie represie voči médiám verejnej služby, rovnako ako voči médiám komerčným, kde naozaj lietajú niekoľkotisícové pokuty za akékoľvek prehrešky.
Aké sú kľúčové zmeny v návrhu zákona o RTVS, resp. STVR? Ako všetci vieme už z prečítania tohto zákona, návrh stanovuje financovanie, teda finančný model naviazaný na štátny rozpočet, ktorý, podotýkam, nie je dielom Slovenskej národnej strany, ale je dielom liberálneho spektra parlamentu, teda konkrétne Slobody a Solidarity. Návrh zákona stanovuje naviazanie na štátnu, na štátny rozpočet vo výške najmenej 0,12 HDP, podotýkam najmenej, čo znamená, že tá podpora, finančná, môže byť, samozrejme, aj vyššia podľa možností štátneho rozpočtu. A tento príspevok je garantovaný a nárokovateľný príspevok štátu. Pomoc predstavuje aj rozšírenie balíka reklamy na 5 % vysielacieho času a príjmov z nej. Pokiaľ ide o príjmy, tak predpoklad príjmov je niekoľko desiatok miliónov eur. No a podľa môjho názoru aj tretia forma financovania sa, samozrejme, len čiastková existuje, a to je úspora vlastná, úspora RTVS. Vďaka precíznym a dokonalým auditom pracovných pozícií si myslím, že je tam možné ušetriť pekných pár peňazí, pretože v RTVS, či sa to páči niekomu, alebo nie, je značná prezamestnanosť. A stačí úplne urobiť audit pracovných pozícií, opodstatnenie jednotlivých pozícií, či sa nedajú kumulovať, či sa nedajú nahradiť, a určite tam budú veľmi výrazné úspory aj v samotnej inštitúcii.
Ďalšia zmena smerom k odpolitizovaniu inštitúcie je zmena spôsobu voľby generálneho riaditeľa. Prechádza z parlamentu na odborný orgán Radu STVR. V jej právomoci bude voľba generálneho riaditeľa samozrejme za vopred stanovených a verejne vypísaných podmienok v rámci výberových konaní a jej právomocou bude aj v rámci svojich kompetencií odvolať generálneho riaditeľa, samozrejme za stanovených podmienok. Novinkou je návrh etickej komisie, ktorá bude vyhodnocovať dodržiavanie etických štandardov tak vo fungovaní inštitúcie, ako aj v tvorivej práci redaktorov a v samotnom programe. Čiže etická komisia bude nápomocná Rade RTVS a nápomocná aj generálnemu riaditeľovi a nápomocná aj manažmentu.
Etická stránka je veľmi dôležitá. Keď som ja chodil na rozhlasovú a televíznu žurnalistiku, naši profesori nám vždy zdôrazňovali etickosť práce novinára. A tá etickosť spočíva nielen v tom, že novinár má právo na všetko, ale aj v tom, že novinár nesie plnú osobnú a profesionálnu zodpovednosť za všetko, čo vyprodukuje, čo odvysiela a čo podáva verejnosti. Etická komisia bude teda nápomocná v tomto. Samozrejme nebude zasahovať do dramaturgie programov, ale bude v konečnom dôsledku posudzovať a nastavovať štandardy pre redaktorov, či už v tvorivom procese, ale aj v procese bežného občianskeho žitia týchto redaktorov. Pretože redaktor verejnoprávneho média je redaktorom verejnoprávneho média nielen za mikrofónom alebo pred kamerou, ale aj vo svojom civilnom a osobnom živote. A tak sa má aj správať. On je reprezentantom nielen od 18. do 16. hodiny v redakcii, kde potom stiahnu rolety a je po všetkom, ale on je reprezentantom verejnoprávneho média celý svoj profesionálny život, pokiaľ tam pracuje. To znamená, aj vo svojej činnosti na sociálnych sieťach, na Facebookoch, na Instagramoch a podobne, kde jednoducho z titulu toho, že robí pre verejnoprávne médium, nemôže ventilovať svoje osobné názory, svoje antipatie alebo sympatie, alebo emócie. Jednoducho pracovníkovi a redaktorovi verejnoprávneho vysielania toto v žiadnom prípade neprislúcha.
Ja viem, že akákoľvek zmena v inštitúcii, a to je jedno, či to je RTVS alebo hocijaká firma, organizácia, zmena v riadení prináša vždy určité obavy, strach zamestnancov, formu neistoty a veľa pochybností. Tu však opakujem, že nejde v žiadnom prípade o likvidáciu média verejnej služby, čo som zdôraznil hneď v mojej prvej vete v rozprave, ale o jeho prinavrátenie na piedestál ozajstnej a pravej verejnoprávnosti.
Predpokladom zvládnutia zmien a manažmentu zmien bude citlivá, rozumná a logická, dobrá komunikácia manažmentu. Ako zvládne odkomunikovanie novej stratégie zamestnancom, ako si dokáže získať ich dôveru, ako ich dokáže presvedčiť o potrebe racionalizácie a trebárs aj personálneho zoštíhlenia, že aj s menším počtom ľudí, ale dobre a nadštandardne zaplatených sa dá robiť veľká a dobrá muzika. RTVS má veľa šikovných a kreatívnych ľudí, zamestnancov, a tí predstavujú obrovský potenciál, na ktorom sa dá budovať. Budovať to, čo RTVS najviac chýba, a to je dôvera verejnosti. Podaktorí kolegovia a kolegyne si stotožňujú prieskumy objektívneho vysielania s dôveryhodnosťou. Podotýkam, že to vôbec nie je to isté. Samozrejme, má to vplyv jedno na druhé, ale nedá sa to stotožňovať. Pretože prieskum dôveryhodnosti nemôže byť prieskumom, ale mal by to byť seriózny výskum, nie prieskum agentúry, ktorá robí na tisícke, na vzorke tisíc respondentov a veľmi často aj telefonicky.
Takže dôvera verejnosti, tá sa nedá kúpiť, tá sa nedá ukradnúť a tá sa nedá ani naočkovať. Tá sa dá dlhodobo tvoriť, dlhodobo krok po kroku dôsledne budovať. Šanca je tu veľká, len to chce menej manažérskej a marketingovej teatrálnosti, menej strašenia, menej účelovej hystérie, ale o to viac sebareflexie, súdržnosti a spolupráce. Keď to všetci pochopia, STVR sa bude tešiť aj pod novým menom, aj pod novým manažmentom rastúcej dôvere, rastúcej hrdosti svojich zamestnancov a bude v nej naozaj radosť pracovať.
V rámci svojho vystúpenia v rozprave ešte by som sa na záver chcel dotknúť listu, ktorý som dostal od iniciatívy zamestnancov a spolupracovníkov RTVS za verejnoprávnosť a nezávislosť. V liste okrem iného ma žiadajú, aby som nepodporil návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase. Argumentujú napríklad tým, citáciou istej výtvarníčky, signatárky, údajne signatárky Charty 78 (správne: Charty 77, pozn. red.), pani Kyry Matuštíkovej, ktorá okrem iného uvádza, že novinári sú tu na to, aby boli ako strážni psi nad politikmi, lebo politici sa zaviazali slúžiť ľuďom a nie opačne.
No na prvý pohľad celkom rozumné, ale je to guláš. Je to ideologický a myšlienkový guláš, pretože nielen politici sa zaviazali slúžiť ľuďom a verejnosti, ale slúžiť ľuďom a verejnosti sú zaviazaní aj tí, ktorí robia novinárske povolanie, žurnalisti, lebo žurnalistika nie je profesia, to nie je robota, to je poslanie. To je presne tak, ako poslanie je poslanie lekára napríklad. Z toho, z toho vyžarujú a vyžadujú sa nejaké, nejaké konzekvencie a nejaké dispozície pre tých novinárov. Takže áno, novinári by mali byť strážnymi psami demokracie a politiky, ale nie strážni psi nad politikmi. Veľmi zlá konštrukcia, vetná. Novinár je skrátka poslanie a slúži rovnako ľuďom, ako, ako slúži poslanec, resp. politik.
Druhá myšlienka, ktorú tu zdôrazňujú v liste, je základný zákon nášho štátu, ktorý hovorí: "Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.". Veta pravdivá, požiadavka pravdivá a ľudia sa s ňou snažia zžiť a riešiť. Pýtam sa však na záver, kde bola tá sloboda prejavu a právo na informácie, ktoré má byť zaručené, v rokoch 2020 až 2023? Bola vari, športovo povedané, v ofsajde, v postavení mimo hry? Kde bola vtedy sloboda prejavu a právo verejnosti na informácie, keď sa zatvárali médiá, najmä alternatívne médiá, keď sa zatvárali weby a keď sa začal odklon verejnoprávnych médií a médií verejnej služby od svojho zákonom stanoveného poslania? Pýtam sa, kde vtedy boli poslanci? Kde vtedy bola politika? Kde vtedy bola Rada pre mediálne služby? Uznávam, bolo to veľmi kom... obdobie, ktoré bolo netradičné, v histórii sa neopakovalo ešte a nestalo, ale bez ohľadu na to tie kroky, ktoré mali viesť práve k zaručeniu informovanosti a plurality názorov, vám sa zdá, že v týchto rokoch televízia verejnej služby a rozhlas verejnej služby vystupoval ako nezávislá inštitúcia rešpektujúca tento článok ústavy? Môžete, môžeme sa nad tým všetci zamyslieť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)