Videokanál klubu

Ďakujem za slovo.
Naozaj, keď som sa rozprával s ľuďmi, ktorí teda ma požiadali, aby som toto predložil, tak ani náznak tam nebol, že by sa chcelo niečo riešiť inak. Naozaj už sú tu konšpirácie. Viete čo? Ja som počul také absurdnosti, že až žasnem. A ešte viacej žasnem, že to niekto berie vážne. Volali mi nejakí novinári, že vraj Matica slovenská zoberie pod seba pamiatkový ústav. No to je úplne absurdné. Matica slovenská nemá také štruktúry, má úplne iný charakter, má úplne iné odborné pracoviská, nikdy sa pamiatkovou starostlivosťou nezaoberala a nemá na to kapacity, rozpočet. Ja neviem, kde takéto hoaxy vznikajú a vymýšľajú. Dokonca rektorka vysokej školy výtvarných umení prišla s takýmto mega hoaxom. Niekedy sa mi zdá, že naozaj žijeme v totálnej paranoickej dobe, kde nikto nikomu nevidí, teda neverí, kde každý každého podozrieva, že, že... ako vždy a len z tých najhorších úmyslov.
Ja naozaj nemám žiadnu informáciu, že by sa nejakým spôsobom malo ísť do zásadnejších zmien. Lehota z 30 na 60 dní sa mi zdala logická, tam niet je podľa mňa čo vysvetľovať. Naozaj získavanie peňazí zo štátneho rozpočtu aj pre ministrov je veľmi ťažké a niekedy to musí zdôvodniť. Takže žijeme v paranoickej dobe, bohužiaľ, hlboká nedôveru tu je. Bol by som rád, keby postupne bola menšia a menšia, a teda ja za seba s plným vedomím a s čistým svedomím hovorím, že ja neviem o tom, že by k tomuto zákonu boli pripravené nejaké zásadnejšie doplnky, pozmeňováky. Naozaj to pre mňa absolútne ne, nebe... teda bezproblémová novela.

Ďakujem za slovo. No, tento návrh zákona neni žiadna konšpirácia je to úplne jednoduchý, jasný, transparentný zákon, ktorý má jediný cieľ. V prípade, ak súkromník má kultúrnu pamiatku a nemá ďalej záujem do nej investovať alebo ďalej ju zveľaďovať, pretože, samozrejme, takéto pamiatky majú veľa obmedzení pre vlastníkov, tak má predkupné právo štát.
Problém je v tom, že keď teda súkromník navrhne štátu takúto pamiatku, tak dneska je lehota v zákone 30 dní a minister kultúry musí, je pod časovým stresom a tlakom a hľadá niekde v rezorte peniaze na odkúpenie tejto pamiatky, rokuje s ministrom financií, hľadá všade možne. A vlastne cieľom tejto novely je iba to, aby lehota, za ktorú musí nájsť minister kultúry peniaze na odkúpenie pamiatky, sa zvýšila z 30 na 60 dní.
Žiadna konšpirácia, žiadni reptiliáni, úplne jednoduchá vec, dáva väčší časový priestor pre to, aby štát si mohol nájsť peniaze na to, aby nejakú dobrú kultúrnu pamiatku alebo kultúrnu pamiatku, na ktorej záleží, získal do, do štátneho vlastníctva a ďalej ju zveľaďoval, keďže veľakrát sa stáva, že súkromní vlastníci historických alebo teda pamiatkovo chránených budov a objektov jednoducho zlyhávajú, nemajú na to, vykašlali sa na to. Máme veľa veľmi nepríjemných prípadov, kedy súkromní vlastníci naozaj sa správajú k tým pamiatkam macošsky. Ony jednoducho padajú a niekedy je naozaj vo výsostnom záujme štátu, aby sa dostali do štátneho vlastníctva. Čiže jediný zásadný rozdiel, šanca ministra získať peniaze sa presúva alebo rozširuje z 30 na 60 dní. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
No, jedna z definícií bolo, že sa konečne zjednocuje dozorná komisia v oboch fondoch, a práve v fonde audiovizuálnom to nebolo celkom s kostolným poriadkom, pretože ten fond kontroval sám seba. Dvaja členovia fondu, teda dvaja členovia dozornej komisie boli priamo nominovaní radou Audiovizuálneho fondu, takže, takže mali väčšinu v tej dozornej komisii. Teraz je to tak, keďže väčšina, nie všetky, ale väčšina prostriedkov do Audiovizuálneho fondu ide z verejných prostriedkov, mala by tam byť zvýšená kontrola teda štátu prezentovaná minister... nominantmi ministerstva kultúry a ministerstva financií. A teraz obe fondy majú rovnako kreovanú a zloženú dozornú komisiu, takže je to v poriadku, je to takto systémové a takto to má fungovať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
No chcem dať takú, neviem, ako to nazvať, nechcem povedať edukáciu alebo čo, ale ak by pán kolega Pročko dokázal čítať s porozumením, tak by pochopil, a teraz to skúsim veľmi jednoducho, rukolapne a neviem ako vysvetliť. Takže my sme teda akože rozšírením, rozšírením dozornej komisie chceme niečo ovládnuť a neviem čo.
Tak, pán Pročko, za pani Milanovej mala dozorná rada Fondu na podporu umenia troch členov, dvoch menovaných ministerkou kultúry a jedného minist... teda tiež ministerkou kultúry, ale na návrh ministra financií. Čiže všetci traja členovia dozornej komisie boli z ministerstva. A my dopĺňame dvoch členov, ktorých nominuje priamo rada. To znamená, že pomer štátu sa mení z tri nula na tri ku dvom, takže to je absolútne mimo. Ako vecne je to úplne absurdné. A áno, zjednocuje sa to s Audiovizuálnym fondom, kde dneska je absurdita, že sám seba kontroluje, a to bude v ďalšom zákone, kde dvaja z troch ľudí sú z fondu a iba jeden je z ministerstva kultúry. Čiže áno, tam je kontrola absurdná, lebo keď inštitúcia, ktorú mám kontrolovať, dá väčšinu do dozornej komisie, no tak to potom je aká kontrola?
Takže toto, celá pointa tohto príbehu bola totálne mimo.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. No, ja mám, do dvoch poznámok by som okomentoval faktickou vaše vystúpenie, pani kolegyňa.
Troška sa mi zdá, že falzifikujete alebo vy hovoríte, že teda vzniká nejaká vzbura kultúrnej verejnosti. A vy teda sa pasujete za akúsi hovorkyňu alebo predstaviteľku celej kultúry. Ja vám môžem povedať, že minimálne, odkedy bola obštrukcia, tak každý jeden deň som sa stretával medzi 14.00 hod. a 17.00 hod. s predstaviteľmi všetkých druhov umenia u mňa na výbore, či už to bolo divadlo, tanec, hudobné, audiovízia, televizácia, rozhlasáci, nasal som obrovské množstvo podnetov a, samozrejme, že značná časť týchto výhrad bola, alebo pripomienok aj k fungovaniu Fondu na podporu umenia, neviem vám to presne kvantifikovať, ale áno možno nie verejná, ale teda veľmi intenzívna a do hĺbky idúca debata tu bola a naozaj neroz... rozhodne by som nepovedal, že, že monopolne má kultúrna obec taký pohľad ako máte vy. Naozaj to nie je monopol, a dokonca by som nepovedal, že ani väčšinovo.
No a potom ale predsa len dobrý podnet ste povedali. Pokiaľ je naozaj problém, že všetky materiály sa musia archivovať a FPU si musí prenajímať nejaké sklady, tak to je slovo do bitky a výzva, ak v druhom čítaní dáte podmeňovák, pozmeňovák, že sa stačí digitalizovať a na cloudoch všetky tie materiály alebo tie dokumenty skladovať, tak ja vás veľmi rád podporím, takže len do toho konečne nejaký pozitívny výstup konkrétny.

Ďakujem za slovo.
Ja som, samozrejme, počúval tú vašu debatu s pánom Dankom a dneska som mal viacero dopytov rôznych médií. A v tomto zmysle chcem troška apelovať na kompetentnosť či už novinárov, alebo ľudí, ktorí teda vytvárajú nejaké katastrofické scenáre, tak predovšetkým neexistuje možnosť dneska odvolať riaditeľa televízie, teda tá možnosť je v zákone jasne daná, ak trikrát po sebe by rada odmietla rozpočet, tak môže to ísť do výboru pre kultúru a médiá, a ten to môže posunúť do pléna. Vieme, že rozpočet na druhýkrát bol schválený, takže ako žiadna výmena v dohľadnom čase na tomto poste nebude, taký je zákon a žiadna legislatíva, ktorá by ovplyvňovala televíziu, dneska nie je v legislatívnom procese ani v parlamente, ani nikde inde, takže naozaj to nezačína, takže začneme personáliami.
Druhá vec, to, čo povedal pán Danko, asi nebolo celkom šťastné, ale bolo to dehonestujúce hlavne pre pána Rezníka, pretože politik nemá žiaden inen, iba neformálny vplyv, pán Rezník mal obrovské, silné postavenie, nebolo možné ho len tak odvolať, to, že on konzultoval nejaké veci, je vlastne jeho vizitka, nikdy to nemusel robiť, a keď vás tam inštaloval, tak je to manažérske rozhodnutie a nemusel si a nemal si to dávať nikým odobriť, takže toľko len k tomu.
No a naozaj tieto zákony nie sú o personáliách, možno s výnimkou jedného, a tam teda k tomu mám jasné a jednoznačné argumenty.
Takže ďakujem.

Ďakujem za slovo.
No, najprv tri také poznámky. Takže prvá a základná. Ja, samozrejme, nespochybňujem celý ten systém a nijakým spôsobom nechceme zásadne prekopávať a môžem dopredu jasne povedať, že ak niečo bude v druhom čítaní, tak určite to nebude 52 paragrafov, to teda určite nie.
Druhá vec je ale, že my tu máme, nám sa tu predkladá, že vlastne tie komisie sú akože dokonalé a neomylné, a neexistuje korekčný mechanizmus. Viete, v 19. storočí bol prvý vatikánsky koncil, ktorý prijal dogmu o neomylnosti pápeža vo veciach viery, no tak vy tu nám vsugeruvávate, že komisie sú neomylné, pretože neexistuje žiadna možnosť korigovať ich rozhodnutie, a to je troška problém. Ja mám problém aj s tou dogmou prvého vatikánskeho koncilu. Nie som si úplne istý, že či naozaj je pápež neomylný. Ale v prípade komisií som si teda veľmi veľmi istý, že nie sú neomylné.
Zároveň, áno, štyri alebo päť grantových komisií som mal tú česť alebo nečesť okúsiť ako žiadateľ a môžem povedať, že sú rôzne, rôznej kvality. Bola minimálne jedna komisia, kde v zásade nemám problémy, naozaj tie výsledky boli také, že sa dali v zásade prijať. A, samozrejme, že som nikdy nečakal, že všetky projekty budú podporené. Mňa len frustrovalo, ak tie najlepšie alebo najkvalitnejšie neboli podporené a priemerné a podpriemerné boli nepodporené.
Takže áno, bude veľká diskusia v druhom čítaní. Nejak zásadne sa nezmení filozofia a charakter týchto fondov. Ale naozaj neverím v neomylnosť komisií a táto dogma by mala byť teda falzifikovaná a bude falzifikovaná veľmi konkrétnymi príkladmi.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Dúfal som, že táto debata bude vecná, neosobná, ale dobre. Keď som bol takto vyvolaný, alebo chcem povedať, neviem, ako to kolegyňa Kleinert myslela, ja ako osoba som nikdy nežiadal na seba, na svoje rukopisy grant, aj keď mám osem kníh, nikdy neboli podporené. A, samozrejme, nemám s tým problém.
Ale čo sa týka projektov, ktoré som žiadal, ja, samozrejme, chápem, že nie všetko môžu byť podporené, pretože je obmedzený počet, teda suma. Ale budem v druhom čítaní verejne deklarovať a na príkladoch ukazovať, čo všetko podporené bolo a čo všetko podporené nebolo. A to som naozaj zvedavý, ako budú reagovať minimálne poslanci z KDH, ktorí možno ani netušia, a teda naozaj najviac ma štve nie to, že nie sú všetky veci podporené, ale že častokrát tie najkvalitnejšie podporené nie sú a tie veľmi priemerné a podpriemerné sú. A na toto mám množstvo argumentov.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Oceňujem relatívne vecný a neosobný, neosobné vystúpenie, ale zopár falošných tónov tam predsa len zaznelo, tak prvá základná. Hovoríte alebo vydávate sa za hovorkyňu celej kultúrnej obce; môžem vám garantovať, že ako človek, ktorý sa profesne pohyboval v kultúre, tak minimálne porovnateľná časť kultúrnej obce má veľký problém s fungovaním fondov, mám obrovské množstvo aj vlastných skúseností s tým, ako to nefunguje, a teraz som dostal množstvo a množstvo ďalších podnetov, ktoré potom v druhom čítaní veľmi rád budem prezentovať a teda myslím si, že mám tak silnú argumentačnú funkci... teda muníciu, že sa veľmi teším na túto debatu.
Druhá vec k tomu, čo je teda v prvom čítaní, tak doteraz to bolo tak, že v dozornej komisii boli traja členovia, dvaja menovaní priamo ministerkou, jeden bol teda takisto ministerkou kultúry, ale teda na návrh ministra financií, my to teraz rozširujeme a de-mo-kra-ti-zu-je-me a zve-rej-no-práv-ňu-je-me tým, že dvaja budú z rady fondu. To znamená, fond nemal do dneska zastúpenie a teraz sa to ako keby zlepší v jeho prospech. A zjednocujeme to z Audiovizuálneho fondu, kde je to naopak, kde sám seba kontroluje, lebo z troch členov dnešných dvaja sú z Audiovizuálneho fondu, čo je asi troška na hlavu, že niekto kontroluje sám seba.
Bude ešte veľa vecí v rámci ďalšej rozpravy, ja teda určite sa mienim prihlásiť do druhého čítania a teším sa na, verím, že odbornú, fundovanú, faktickú rozpravu, naozaj nám ide o podporu kvalitnej kultúry a možno niekedy nájdeme aj spoločné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským výborom Národnej rady, počkajte chvíľu (rečník sa zhlboka nadýchol), pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač č. 123.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.