Videokanál klubu

Ďakujem. Takže veľmi telegraficky.
Pán Dostál, zákon o Audiovizuálnom fonde bol v minulej schôdzi v prvom čítaní, nie na tejto schôdzi v druhom čítaní. Takisto pamiatkový zákon bol v prvom čítaní, nie v druhom čítaní na tejto schôdzi. Bude až možno na tej ďalšej. A bude až potom, keď sa vydiskutujú veci s ľuďmi, ktorí vieme, čo chceme dosiahnuť, ale chceme to urobiť čo najelegantnejšie a najefektívnejšie. Takže máme sebareflexiu, a keď si nie sme istí riešením, tak radšej to pozdržíme.
Ďalšia vec. V zásade sa ohradzujem voči tomu podsúvaniu a nejakému možno, že ja nejako dehonestujem ministerku. Nie. My máme, a veľakrát som to povedal, pracovné, priateľské a korektné vzťahy. A áno, chodím aj na ministerské porady, vyjadrujem sa a keďže ma vníma ako človeka, ktorý bol v období alebo v oblasti kultúry pôsobil v podstate celú profesionálnu kariéru, tak, samozrejme, predpokladám, že niektoré moje návrhy akceptuje, ktoré si, samozrejme, zdôvodním a že budem mať nejaký vplyv povedzme na to, aby vhodní ľudia boli na dôležitých miestach. To je všetko. Akože hádzanie piesku medzi nás dvoch alebo tak, je úplne také až smiešne, ale dobre. Toto som povedal.
A posledná vec, pani Kleinert, ja tu celý deň počúvam, normalizácia, mečiarovské časy, pomaly ešte, teda normalizácia pred rokom ´89. Vtedy neviem, či socialistické ministerstvo kultúry majú nejakú grantovú schému pre nejaké občianske združenie, ktoré vtedy ani neboli. Možno nejaké z národného frontu. Takže vy ich hovoríte. Vy hovoríte, že pokiaľ ministerstvo nominuje takýchto ľudí, no tak to bude znamenať presne to. Takže nevkladajte mi niečo. Ja, naopak, ich obhajujem, tých ľudí.

Ďakujem za slovo. Nebude sa dať všetko vo faktickej poznámke, ale však v ústnej rozprave ešte vystúpim a možno potom ešte na konci, keď sa zosumarizujú všetky veci. Veľmi intenzívne to počúvam. Takže zopár otázok alebo teda zopár vecí.
Hovorili ste tu o tom, že, že teda my vieme, kde je problém a ako to riešiť. No rieši to možno nedokonale, ale rieši ten systém v tom zmysle, že, samozrejme, rada bude vlastne robiť to, čo predtým robil minister a bude mať to posledné slovo v prípade, ak tam niečo bude kričať. To bol zámer, to bolo jasné. Ľudia, ktorí sú zorientovaní v danom období, alebo v danom, v danej časti kultúry, vedia o niektorých menách, o niektorých projektoch, o niektorých tvorcoch.
Čo sa týka zdôvodňovania, tak rada fondu nastavuje pravidlá a rada fondu povie, že instantná opakujúca sa veta CtrlC-CtrlV nestačí. Nestačí to pri špičkových autoroch, ktorí majú obrovské množstvo literárnych ocenení, ktorí v podstate sú etalónom kvality, a teda, ak nie je podporené, tak bolo by slušnosťou im to zdôvodniť, vyargumentovať.
To isté nastavovanie tých byrokratických šikán. Takisto aj tam povie, viete, vždy sa tie veci kontrolovali, aj keď bol štátny fond, ale tam ste mali presne v zmluve prísne účelovo viazané projekty, teda náklady, vy ste ich zdokladovali a nemuseli ste vypisovať traktáty, ktoré vám niekto stále vracal, že sú nedostatočné a podobne. Čiže áno, toto sú veci, ktoré nastavuje rada fondu. A tá má byť zorientovaná a má to urobiť inak.

Ďakujem pekne za slovo. Skúsim sa vrátiť ku konštruktívnosti v dnešnej debate.
Pani kolegyňa, ja súhlasím s tým, že čo ste povedali v prvej vete, resp. v jednej z tých vašich viet, že ak je nespokojnosť, tak treba navýšiť finančné prostriedky pre fond. S tou druhou časťou vety súhlasím, lebo kultúra je chrbtová kosť spoločnosti a zaslúži si investície. Ale samotné navýšenie fondu nerieši spokojnosť alebo nespokojnosť adeptov alebo uchádzačov o granty. Ja si myslím, že princíp transparentnosti je adekvátny a treba ho zabezpečiť aj z pohľadu štátu, pretože keď štát dáva investície a finančné prostriedky, tak má legitímne právo kontrolovať ich využitie. Samozrejme je nevyhnutné vytvoriť mechanizmus, ktorý bude garantovať spravodlivosť v rozdeľovaní peňazí a v podpore projektov.
A ak dovolíte, ja by som sám ponúkol jednu osobnú skúsenosť. Podal som projekt v roku 2020, alebo ´21 to bolo, a neodsúhlasený bol, samozrejme, komisiou. A odpoveď komisie bola, viete aká? Projekt je príliš profesionálny a komerčný. To bola jednovetová odpoveď komisie, ktorú som dostal. Tak som sa nad tým zamyslel, hovorím dobre, tak skúsim to na ďalší rok pri ďalšej výzve podobnej, tak som to prepracoval do ešte podrobnejšej podoby a odpoveď viete, aká bola, komisie? Projekt je príliš komerčný a profesionálny.
To je všetko. Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Jurík.

Pán predsedajúci, podávam procedurálny návrh, ako predkladateľ žiadam na presunutie bodu č. 47, tlač 250, na koniec schôdze.

Ďakujem pekne.
Reagujem teda na predrečníka. Stále sa nemôžem zbaviť, že vy ten zákon myslíte tak zase ako nejakú palicu na koalíciu, a poďme a Fico a zase Mečiar a tak ďalej a tak ďalej.
Teoreticky, keby tento zákon bol prijatý, čo nebude, a vysvetlím prečo, tak na to nemáme ani dostatočne dimenzované daňové úrady, aby toto preverovali, to by sa museli nafúknuť minimálne päťkrát. Nie je to technicky realizovateľné. Ja skutočne úprimne som za to, aby ľudia, ktorí, aby sa zamedzilo nelegálnemu získavaniu majetku a kradnutiu. Asi takto. A funguje to tak, že raz to navrhne teraz opozícia, chce to ako bič na koalíciu, potom to o štyri roky navrhne, ja neviem, nová vláda zas to bude chcieť ako... alebo opozícia zas bič možno na vás. Aby to celé fungovalo, tak sa treba spojiť, koalícia opozícia, urobiť taký návrh, aby nemal retroaktívnu účinnosť. Jednoducho už čo sa stalo za tie desaťročia, stalo sa. A aby to malo účinnosť iba na tých nových politikov. Všetci dávame teraz nejaké daňové priznania, priznáva sa tam nejaký majetok. Za štyri, za 10, za 40 rokov nech sa zhodnotí, ako som to získal. Jedine takto to bude fungovať.
A kto potom bude, ako budú preukazovať pôvod majetku napríklad noví majitelia strategických podnikov, elektrárne, plynárne a tak ďalej, keď to dostali zadarmo, keď tam boli... alebo skoro zadarmo, keď tam boli silné podozrenia z korupcie rovnajúce sa istote, keď sa vyplácali dve miliardy korún za privatizačných poradcov, kde poradila privatizačná poradenská firma vybrať jedného účastníka z jedného a tak ďa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani Remišová, určite nebudem spochybňovať, že tento návrh zákona myslíte úprimne, len mám niekoľko otázok.
Prečo za vašej bývalej vlády sa to nedotiahlo do konca? Mali ste na to v podstate štyri roky, keď rátam aj Hegerovu vládu, aj Ódorovu vládu, takže to asi neni také zložité. A zákon o preukazovaní majetku je určite potrebný, alebo fungujúci zákon o preukazovaní pôvodu majetku. A nerozumel som, prečo na začiatku, pravdepodobne pre verejnosť, musíme nakopať do premiéra Roberta Fica, lebo Robert Fico býval v nejakom prenajatom byte a tak ďalej. Vy viete lepšie ako ja, že Robert Fico je v podstate v politike viac ako 30 rokov a jeho príjmy sú nadštandardné, takže o čom sa tu vlastne bavíme. Nechcem mu teraz akože robiť advokáta.
Je potrebné ten zákon urobiť tak, aby z toho nebola obyčajná šikana a hádzanie polien pod nohy bežným politikom. Hej, ja som teraz akože krátko nový politik, vybavoval som si výmenu starého autíčka 15-ročného za nové na lízing, urobil som to naschvál na začiatku obdobia, aby mi o rok, o dva, keby som to urobil, niekto nevyčítal, aha, to si kúpil za nakradnuté, ale keďže už som politicky exponovaná osoba, 10 dní trvá schvaľovanie lízingu. Obyčajná akontácia nejakých 14-15-tisíc eur. Desať dní, preverovanie na mraky, nie je to tak... ako neni je normálne celkom.
A ešte by som dal krátku poznámku, spomínali ste, že sa prevádza na tých blízkych, blízke osoby. Čo takto prevod pána Matoviča majetku na Pau... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Ja osobne určite podporím každý zákon a každú snahu o to, aby Slovensko ochránilo svoje hranice pred nelegálnou migráciou. Neviem prečo, ale mám taký pocit, že od pána navrhovateľa to neni až tak celkom úprimné, ale zase nechcem nikomu vstupovať do svedomia, pretože za ktorej vlády sa bezbreho otvorili stavidlá nelegálnej migrácie na Slovensko. Už neviem, či to bola vláda Hegera, alebo až tá posledná úradnícka vláda, ale treba sa skôr zamyslieť nad príčinami. Kto organizuje a riadi migráciu?
Taký návrh, ktorý zaslúži pozornosť, ale nebol realizovaný, bol návrh pána poslanca Sulíka, že zriadiť záchytné tábory v Líbyi a tam v podstate riešiť, kto má nárok a kto nemá nárok na vstup do Európskej únie.
Ale takisto vieme, že to gro tej migrácie riadia a organizujú mimovládne organizácie rôzne. To znamená, nalodia migrantov v Líbyi na gumové čluny, odplávajú sto-dvesto metrov od pobrežia, príde, prídu lode, ktoré vlastnia mimovládne organizácie a dovážajú ich do Španielska, do Grécka, do Turecka a tak ďalej. A to, potom čo príde ku nám, to už je iba tá posledná kvapka v mori, ktorú ja osobne určite potvrdím... podporím ako sprísnenie trestov, a treba sa zamyslieť nad tým, či tzv. Kalergiho plán na odstránenie alebo premiešanie bielej rasy, či toto, ktoré je riadené mimovládnymi organizáciami s tichým súhlasom Európskej únie, či toto už nie je finálny Kalergiho plán.

Ja len také krátke jazykové okienko k vystúpeniu pána Dostála. Nazvali ste návrh pána Kočiša v minulom období, že to bola konšpirácia. Ja by som navrhol presnejší pojem, a to je eliminácia možných rizík, a to je úlohou každého riadiaceho orgánu vrátane Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. No, kým pri predchádzajúcich troch zákonoch som si hlúpo a naivne myslel, že nebudú vyvolávať takúto búrku, tak, samozrejme, človek sa učí celý život, v tomto prípade som ju očakával a bol som na to nastavený.
Takže podstata toho zákona je vlastne návrat do roku 2022, kedy zriaďovatelia na všetkých úrovniach, to znamená ministerskej, župnej alebo samosprávnej v podstate mohli menovať a odvolávať šéfov galérií a múzeí v plnej vlastnej kompetencii a nebolo nevyhnutné verejné vypočutie a zároveň nebolo päťročné funkčné obdobie.
Na prvý pohľad sa zdá, že ako však to bolo takto fajn a že prečo to meníme. No tak aplikačná prax ukázala, že niekedy sa stalo, že človek, ktorý aj prešiel cez výberové konanie, potom manažérsky zlyhal. Odvolanie takéhoto manažéra kultúrneho, ktorý má, zásadne a zjavne nezvláda svoju úlohu, je relatívne komplikované, aj keď si myslím, že pri miere zlyhania, pri silných argumentoch by to zriaďovateľ možno vedel ustáť, ale riskuje dlhodobé súdne procesy, tri, tri a pol roka, potom vrátia toho človeka naspäť do funkcie, medzitým bude všeličo iné, takže toto je hlavná idea tohto zákona. Idea zákona, že zriaďovateľ v plnej miere zodpovedá za toho, koho tam nominuje. On má zodpovednosť pred svojimi voličmi, aby inštitúcie, ktoré sú v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, fungovali v poriadku. A pokiaľ niekto tam funguje a on naňho nemá v zásade žiadne páky alebo len veľmi komplikované a veľmi neisté, tak, samozrejme, ťažko môže mať zodpovednosť za funkčnosť a chod tohto orgánu.
Zároveň chcem vyvrátiť nejaké hoaxy, pretože médiá začali písať niečo v tom zmysle, že sa zakazujú verejné vypočutia, čo je absolútna hlúposť. Každý zriaďovateľ môže si povedať, ak má troch-štyroch kvalifikovaných kandidátov, že ich podrobí verejnej kontrole, že urobí verejné vypočutia a v dobrej viere vyberie toho najkvalifikovanejšieho. Takže nič sa nezakazuje, je to len fakultatívne, nie je to nevyhnutné. Častokrát sú niektoré inštitúcie, ktoré sú naozaj už v rozvrate a potrebujú tam rýchlo dať nejakého schopného kultúrneho manažéra, ak taký človek je poruke, tak je to oveľa jednoduchšie.
Zároveň však, a to chcem zdôrazniť, toto tu, ak teda to prijme parlament, dáva oveľa väčšiu zodpovednosť na zriaďovateľa. Nebude sa môcť potom vyhovárať, že však to nie ja, to komisia, to ako ľudia, ktorí tam boli a to sú akože experti a teraz oni vybrali a ja vlastne, no však dobre, ja som dal na dobrozdanie expertov, odborníkov.
No a druhá vec, ktorú chcem ja povedať, je, že už prestaňme byť, také tie falošné veci, že komisie sú všeliekom, lebo ono naozaj platí, povedz mi, kto je v komisii, a ja ti poviem, kto to vyhrá. Takže zase nerobme si tie potemkinovské dediny, že vždycky komisie sú len nestranné, odborné, a hlavne teda na tých nižších úrovniach. Ja si raz pamätám, kedy jedinýkrát, čo sa do tých verejných vypočutiach, kedy možno tie výberové, verejné výberové konania majú zmysel, tuším keď Béla Bugár chcel presadiť svojho človeka na post šéfa Úradu pre verejné obstarávanie a ten naozaj na tom verejnom vypočutí vybuchol, tak potom ho aj potichu stiahli. Ale jednoducho naozaj, pokiaľ sú tam porovnateľne orientovaní ľudia, kvalifikovaní, tak je to, samozrejme, na tom, ako sa tá komisia dohodne a možnože aj pred vypočutím. Ale dobre, ja to nebudem a priori spochybňovať.
Čo je pre mňa podstatné, a teda za seba poviem, ak by zriaďovateľ, povedzme na úrovni ministerstva, chcel bezdôvodne a bez veľmi zásadného, argumentačne podloženého, teda argumentačne podložených faktov, len tak spakruky vymieňať štatutárov erbových kultúrnych inštitúcií, tak ja ako osoba to nikdy, to zdôrazňujem, obhajovať nebudem. Keďže v médiách nikto iný neobhajuje, tak bude ten zriaďovateľ v plnej miere zodpovedať za povedzme že potenciálne nepremyslené kroky. Takže robím to preto, alebo predkladám tento zákon preto, lebo naozaj niektoré inštitúcie, teda minimálne jedna si naozaj vyžaduje povedzme že zákrok v nie dlhom časovom období a nechcem dávať priestor na dlhodobé problematické súdne žaloby, ťahanice a podobne.
A ešte raz poviem, základný princíp tohto zákona je tento, dávam zriaďovateľom na všetkých úrovniach väčšie kompetencie, ale zároveň im dáva plnú osobnú zodpovednosť za akékoľvek nominácie.
Ďakujem.