Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Dámy a páni, dovoľte mi, aby som predniesol správu zahraničného výboru o prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Kéryho na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k teroristickému útoku hnutia Hamas proti Izraelu a následnému konfliktu, tlač č. 98.
Návrh pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 103 zo 6. decembra 2023 na prerokovanie zahraničnému výboru, ktorý zároveň určil aj za gestorský výbor. Predložený návrh prerokoval Zahraničný výbor Národnej rady na 3. schôdzi výboru dňa 7. decembra 2023 a prijal k nemu uznesenie č. 6, v ktorom Národnej rade Slovenskej republiky odporúča schváliť uznesenie Národnej rady k teroristickému útoku hnutia Hamas proti Izraelu a následnému konfliktu, tlač 98.
Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady uviedol správu o prerokovaní návrhu vo výbore a predložil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, toľko správa, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

Ďakujem pekne. Reagujem teda na predrečníka.
Stále sa nemôžem zbaviť, že vy ten zákon myslíte tak zase ako nejakú palicu na koalíciu, a poďme a Fico a zase Mečiar a tak ďalej a tak ďalej. Teoreticky, keby tento zákon bol prijatý, čo nebude, a vysvetlím prečo, tak na to nemáme ani dostatočne dimenzované daňové úrady, aby toto preverovali, to by sa museli nafúknuť minimálne päťkrát. Nie je to technicky realizovateľné. Ja skutočne úprimne som za to, aby ľudia, ktorí, aby sa zamedzilo nelegálnemu získavaniu majetku a kradnutiu. Asi takto. A funguje to tak, že raz to navrhne teraz opozícia, chce to ako bič na koalíciu, potom to o štyri roky navrhne, ja neviem, nová vláda zas to bude chcieť ako... alebo opozícia zas bič možno na vás. Aby to celé fungovalo, tak sa treba spojiť, koalícia a opozícia, urobiť taký návrh, aby nemal retroaktívnu účinnosť. Jednoducho už čo sa stalo za tie desaťročia, stalo sa. A aby to malo účinnosť iba na tých nových politikov. Všetci dávame teraz nejaké daňové priznania, priznáva sa tam nejaký majetok. Za štyri, za 10, za 40 rokov nech sa zhodnotí, ako som to získal. Jedine takto to bude fungovať.
A kto potom bude, ako budú preukazovať pôvod majetku napríklad noví majitelia strategických podnikov, elektrárne, plynárne a tak ďalej, keď to dostali zadarmo, keď tam boli... alebo skoro zadarmo, keď tam boli silné podozrenia z korupcie rovnajúce sa istote, keď sa vyplácali dve miliardy korún za privatizačných poradcov, kde poradila privatizačná poradenská firma vybrať jedného účastníka z jedného a tak ďa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani Remišová, určite nebudem spochybňovať, že tento návrh zákona myslíte úprimne, len mám niekoľko otázok.
Prečo za vašej bývalej vlády sa to nedotiahlo do konca? Mali ste na to v podstate štyri roky, keď rátam aj Hegerovu vládu, aj Ódorovu vládu, takže to asi neni také zložité. A zákon o preukazovaní majetku je určite potrebný, alebo fungujúci zákon o preukazovaní pôvodu majetku. A nerozumel som, prečo na začiatku, pravdepodobne pre verejnosť, musíme nakopať do premiéra Roberta Fica, lebo Robert Fico býval v nejakom prenajatom byte a tak ďalej. Vy viete lepšie ako ja, že Robert Fico je v podstate v politike viac ako 30 rokov a jeho príjmy sú nadštandardné, takže o čom sa tu vlastne bavíme. Nechcem mu teraz akože robiť advokáta.
Je potrebné ten zákon urobiť tak, aby z toho nebola obyčajná šikana a hádzanie polien pod nohy bežným politikom. Hej, ja som teraz akože krátko nový politik, vybavoval som si výmenu starého autíčka 15-ročného za nové na lízing, urobil som to naschvál na začiatku obdobia, aby mi o rok, o dva, keby som to urobil, niekto nevyčítal, aha, to si kúpil za nakradnuté, ale keďže už som politicky exponovaná osoba, 10 dní trvá schvaľovanie lízingu. Obyčajná akontácia nejakých 14-15-tisíc eur. Desať dní, preverovanie na mraky, nie je to tak... ako neni je normálne celkom.
A ešte by som dal krátku poznámku, spomínali ste, že sa prevádza na tých blízkych, blízke osoby. Čo takto prevod pána Matoviča majetku na Pau... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Ja osobne určite podporím každý zákon a každú snahu o to, aby Slovensko ochránilo svoje hranice pred nelegálnou migráciou. Neviem prečo, ale mám taký pocit, že od pána navrhovateľa to neni až tak celkom úprimné, ale zase nechcem nikomu vstupovať do svedomia, pretože za ktorej vlády sa bezbreho otvorili stavidlá nelegálnej migrácie na Slovensko. Už neviem, či to bola vláda Hegera, alebo až tá posledná úradnícka vláda, ale treba sa skôr zamyslieť nad príčinami. Kto organizuje a riadi migráciu?
Taký návrh, ktorý zaslúži pozornosť, ale nebol realizovaný, bol návrh pána poslanca Sulíka, že zriadiť záchytné tábory v Líbyi a tam v podstate riešiť, kto má nárok a kto nemá nárok na vstup do Európskej únie.
Ale takisto vieme, že to gro tej migrácie riadia a organizujú mimovládne organizácie rôzne. To znamená, nalodia migrantov v Líbyi na gumové čluny, odplávajú sto-dvesto metrov od pobrežia, príde, prídu lode, ktoré vlastnia mimovládne organizácie a dovážajú ich do Španielska, do Grécka, do Turecka a tak ďalej. A to, potom čo príde ku nám, to už je iba tá posledná kvapka v mori, ktorú ja osobne určite potvrdím... podporím ako sprísnenie trestov. A treba sa zamyslieť nad tým, či tzv. Kalergiho plán na odstránenie alebo premiešanie bielej rasy, či toto, ktoré je riadené mimovládnymi organizáciami s tichým súhlasom Európskej únie, či toto už nie je finálny Kalergiho plán.

Ja len také krátke jazykové okienko k vystúpeniu pána Dostála. Nazvali ste návrh pána Kočiša v minulom období, že to bola konšpirácia. Ja by som navrhol presnejší pojem, a to je eliminácia možných rizík, a to je úlohou každého riadiaceho orgánu vrátane Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. No, kým pri predchádzajúcich troch zákonoch som si hlúpo a naivne myslel, že nebudú vyvolávať takúto búrku, tak, samozrejme, človek sa učí celý život, v tomto prípade som ju očakával a bol som na to nastavený.
Takže podstata toho zákona je vlastne návrat do roku 2022, kedy zriaďovatelia na všetkých úrovniach, to znamená ministerskej, župnej alebo samosprávnej v podstate mohli menovať a odvolávať šéfov galérií a múzeí v plnej vlastnej kompetencii a nebolo nevyhnutné verejné vypočutie a zároveň nebolo päťročné funkčné obdobie.
Na prvý pohľad sa zdá, že ako však to bolo takto fajn a že prečo to meníme. No tak aplikačná prax ukázala, že niekedy sa stalo, že človek, ktorý aj prešiel cez výberové konanie, potom manažérsky zlyhal. Odvolanie takéhoto manažéra kultúrneho, ktorý má, zásadne a zjavne nezvláda svoju úlohu, je relatívne komplikované, aj keď si myslím, že pri miere zlyhania, pri silných argumentoch by to zriaďovateľ možno vedel ustáť, ale riskuje dlhodobé súdne procesy, tri, tri a pol roka, potom vrátia toho človeka naspäť do funkcie, medzitým bude všeličo iné, takže toto je hlavná idea tohto zákona. Idea zákona, že zriaďovateľ v plnej miere zodpovedá za toho, koho tam nominuje. On má zodpovednosť pred svojimi voličmi, aby inštitúcie, ktoré sú v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, fungovali v poriadku. A pokiaľ niekto tam funguje a on naňho nemá v zásade žiadne páky alebo len veľmi komplikované a veľmi neisté, tak, samozrejme, ťažko môže mať zodpovednosť za funkčnosť a chod tohto orgánu.
Zároveň chcem vyvrátiť nejaké hoaxy, pretože médiá začali písať niečo v tom zmysle, že sa zakazujú verejné vypočutia, čo je absolútna hlúposť. Každý zriaďovateľ môže si povedať, ak má troch-štyroch kvalifikovaných kandidátov, že ich podrobí verejnej kontrole, že urobí verejné vypočutia a v dobrej viere vyberie toho najkvalifikovanejšieho. Takže nič sa nezakazuje, je to len fakultatívne, nie je to nevyhnutné. Častokrát sú niektoré inštitúcie, ktoré sú naozaj už v rozvrate a potrebujú tam rýchlo dať nejakého schopného kultúrneho manažéra, ak taký človek je poruke, tak je to oveľa jednoduchšie.
Zároveň však, a to chcem zdôrazniť, toto tu, ak teda to prijme parlament, dáva oveľa väčšiu zodpovednosť na zriaďovateľa. Nebude sa môcť potom vyhovárať, že však to nie ja, to komisia, to ako ľudia, ktorí tam boli a to sú akože experti a teraz oni vybrali a ja vlastne, no však dobre, ja som dal na dobrozdanie expertov, odborníkov.
No a druhá vec, ktorú chcem ja povedať, je, že už prestaňme byť, také tie falošné veci, že komisie sú všeliekom, lebo ono naozaj platí, povedz mi, kto je v komisii, a ja ti poviem, kto to vyhrá. Takže zase nerobme si tie potemkinovské dediny, že vždycky komisie sú len nestranné, odborné, a hlavne teda na tých nižších úrovniach. Ja si raz pamätám, kedy jedinýkrát, čo sa do tých verejných vypočutiach, kedy možno tie výberové, verejné výberové konania majú zmysel, tuším keď Béla Bugár chcel presadiť svojho človeka na post šéfa Úradu pre verejné obstarávanie a ten naozaj na tom verejnom vypočutí vybuchol, tak potom ho aj potichu stiahli. Ale jednoducho naozaj, pokiaľ sú tam porovnateľne orientovaní ľudia, kvalifikovaní, tak je to, samozrejme, na tom, ako sa tá komisia dohodne a možnože aj pred vypočutím. Ale dobre, ja to nebudem a priori spochybňovať.
Čo je pre mňa podstatné, a teda za seba poviem, ak by zriaďovateľ, povedzme na úrovni ministerstva, chcel bezdôvodne a bez veľmi zásadného, argumentačne podloženého, teda argumentačne podložených faktov, len tak spakruky vymieňať štatutárov erbových kultúrnych inštitúcií, tak ja ako osoba to nikdy, to zdôrazňujem, obhajovať nebudem. Keďže v médiách nikto iný neobhajuje, tak bude ten zriaďovateľ v plnej miere zodpovedať za povedzme že potenciálne nepremyslené kroky. Takže robím to preto, alebo predkladám tento zákon preto, lebo naozaj niektoré inštitúcie, teda minimálne jedna si naozaj vyžaduje povedzme že zákrok v nie dlhom časovom období a nechcem dávať priestor na dlhodobé problematické súdne žaloby, ťahanice a podobne.
A ešte raz poviem, základný princíp tohto zákona je tento, dávam zriaďovateľom na všetkých úrovniach väčšie kompetencie, ale zároveň im dáva plnú osobnú zodpovednosť za akékoľvek nominácie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Naozaj, keď som sa rozprával s ľuďmi, ktorí teda ma požiadali, aby som toto predložil, tak ani náznak tam nebol, že by sa chcelo niečo riešiť inak. Naozaj už sú tu konšpirácie. Viete čo? Ja som počul také absurdnosti, že až žasnem. A ešte viacej žasnem, že to niekto berie vážne. Volali mi nejakí novinári, že vraj Matica slovenská zoberie pod seba pamiatkový ústav. No to je úplne absurdné. Matica slovenská nemá také štruktúry, má úplne iný charakter, má úplne iné odborné pracoviská, nikdy sa pamiatkovou starostlivosťou nezaoberala a nemá na to kapacity, rozpočet. Ja neviem, kde takéto hoaxy vznikajú a vymýšľajú. Dokonca rektorka vysokej školy výtvarných umení prišla s takýmto mega hoaxom. Niekedy sa mi zdá, že naozaj žijeme v totálnej paranoickej dobe, kde nikto nikomu nevidí, teda neverí, kde každý každého podozrieva, že, že... ako vždy a len z tých najhorších úmyslov.
Ja naozaj nemám žiadnu informáciu, že by sa nejakým spôsobom malo ísť do zásadnejších zmien. Lehota z 30 na 60 dní sa mi zdala logická, tam niet je podľa mňa čo vysvetľovať. Naozaj získavanie peňazí zo štátneho rozpočtu aj pre ministrov je veľmi ťažké a niekedy to musí zdôvodniť. Takže žijeme v paranoickej dobe, bohužiaľ, hlboká nedôveru tu je. Bol by som rád, keby postupne bola menšia a menšia, a teda ja za seba s plným vedomím a s čistým svedomím hovorím, že ja neviem o tom, že by k tomuto zákonu boli pripravené nejaké zásadnejšie doplnky, pozmeňováky. Naozaj to pre mňa absolútne ne, nebe... teda bezproblémová novela.

Ďakujem za slovo. No, tento návrh zákona neni žiadna konšpirácia je to úplne jednoduchý, jasný, transparentný zákon, ktorý má jediný cieľ. V prípade, ak súkromník má kultúrnu pamiatku a nemá ďalej záujem do nej investovať alebo ďalej ju zveľaďovať, pretože, samozrejme, takéto pamiatky majú veľa obmedzení pre vlastníkov, tak má predkupné právo štát.
Problém je v tom, že keď teda súkromník navrhne štátu takúto pamiatku, tak dneska je lehota v zákone 30 dní a minister kultúry musí, je pod časovým stresom a tlakom a hľadá niekde v rezorte peniaze na odkúpenie tejto pamiatky, rokuje s ministrom financií, hľadá všade možne. A vlastne cieľom tejto novely je iba to, aby lehota, za ktorú musí nájsť minister kultúry peniaze na odkúpenie pamiatky, sa zvýšila z 30 na 60 dní.
Žiadna konšpirácia, žiadni reptiliáni, úplne jednoduchá vec, dáva väčší časový priestor pre to, aby štát si mohol nájsť peniaze na to, aby nejakú dobrú kultúrnu pamiatku alebo kultúrnu pamiatku, na ktorej záleží, získal do, do štátneho vlastníctva a ďalej ju zveľaďoval, keďže veľakrát sa stáva, že súkromní vlastníci historických alebo teda pamiatkovo chránených budov a objektov jednoducho zlyhávajú, nemajú na to, vykašlali sa na to. Máme veľa veľmi nepríjemných prípadov, kedy súkromní vlastníci naozaj sa správajú k tým pamiatkam macošsky. Ony jednoducho padajú a niekedy je naozaj vo výsostnom záujme štátu, aby sa dostali do štátneho vlastníctva. Čiže jediný zásadný rozdiel, šanca ministra získať peniaze sa presúva alebo rozširuje z 30 na 60 dní. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
No, jedna z definícií bolo, že sa konečne zjednocuje dozorná komisia v oboch fondoch, a práve v fonde audiovizuálnom to nebolo celkom s kostolným poriadkom, pretože ten fond kontroval sám seba. Dvaja členovia fondu, teda dvaja členovia dozornej komisie boli priamo nominovaní radou Audiovizuálneho fondu, takže, takže mali väčšinu v tej dozornej komisii. Teraz je to tak, keďže väčšina, nie všetky, ale väčšina prostriedkov do Audiovizuálneho fondu ide z verejných prostriedkov, mala by tam byť zvýšená kontrola teda štátu prezentovaná minister... nominantmi ministerstva kultúry a ministerstva financií. A teraz obe fondy majú rovnako kreovanú a zloženú dozornú komisiu, takže je to v poriadku, je to takto systémové a takto to má fungovať.
Ďakujem.