Videokanál poslanca

Prítomných je 142 poslancov, 92 za, 52 sa zdržalo hlasovania.

Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Vážený pán predseda, prosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písmena c zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Presne mi je

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi z poverenia gestorského výboru, zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady so zmluvou o priateľstve a spolupráci v juhovýchodnej Ázii a jej prvému, druhému a tretiemu protokolu. Predmetný návrh bol pridelený rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1631 zo 17. septembra 2026 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a zahraničnému výboru. Uvedeným rozhodnutím predseda Národnej rady zároveň určil, aby zahraničný výbor Národnej rady ako gestorský výbor podal Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady. Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 515 z 23. septembra 2026 a zahraničný výbor Národnej rady uznesením č. 94 z 23. septembra 2026 odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas so zmluvou o priateľstve a spolupráci v juhovýchodnej Ázii a jej prvému, druhému a tretiemu protokolu a rozhodnúť, že zmluva o priateľstve a spolupráci v juhovýchodnej Ázii a jej prvému, druhému a tretiemu protokolu je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Zahraničný výbor Národnej rady rokoval ako gestorský výbor 23. septembra 2026 a na základe stanovísk výborov Národnej rady odporučil Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so zmluvou o priateľstve a spolupráci v juhovýchodnej Ázii a jej prvému, druhému a tretiemu protokolu a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Zahraničný výbor uznesením č. 96 z 23. septembra 2026 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného návrhu. Týmto uznesením ma zároveň poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu. Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Hlási sa niekto do rozpravy?

Predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s hostiteľskou dohodou medzi Slovenskou republikou a Stálym arbitrážnym dvorom. Tlač 1477. Predmetný návrh bol pridelený rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1621 zo 14. septembra 2026 na prerokovanie ústavnoprávneho výboru a zahraničnému výboru. Uvedeným rozhodnutím predseda Národnej rady zároveň určil, aby Zahraničný výbor Národnej rady ako gestorský výbor podal Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady. Ústavnoprávny výbor uznesením č. 514 z 23. septembra 2026, Zahraničný výbor č. 93 z 23. septembra 2026 odporučili Národnej rade podľa čl. 86 písmeno d Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s hostiteľskou dohodou medzi Slovenskou republikou a Stálym arbitrážnym dvorom a zároveň rozhodnúť, že dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Zahraničný výbor Národnej rady rokoval ako gestorský výbor 23. septembra 2026, na základe stanovísk výborov odporučil Národnej rade podľa čl. 86 písmeno d Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s hostiteľskou dohodou medzi Slovenskou republikou a Stálym arbitrážnym dvorom a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Zahraničný výbor Národnej rady uznesením č. 95 z 23. septembra 2026 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného návrhu. Týmto uznesením ma poveril aj plniť úlohy spoločného spravodajcu. Pán podpredseda Národnej rady, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlási sa niekto do rozpravy?

Ďakujem za všetky pripomienky. Myslím si, že vás niekde treba trošku upokojiť. Niektoré body boli vysvetlené. Ja som odôvodnil jednotlivé body a pán Michelko dodal opis situácie, aká nastala. A myslím si, že treba vášne upokojiť a práve preto navrhujem ako predkladateľ, aby sme o každom z tých deviatich bodov hlasovali zajtra samostatne a tým vlastne vyjadrili svoj názor. Ďakujem.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený predseda, predsedajúci. V zmysle prerokovaného bodu dovoľte mi podať pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Farkašovského k vládnemu návrhu zákona Občiansky zákonník, parlamentná tlač 1312. V súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 z 1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňovací návrh k vládnemu návrhu zákona Občiansky zákonník, tlač 1312. Po prvé, § 919 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie: „(4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nepoužijú na nájom dohodnutý na dobu kratšiu ako 5 rokov.“ Odôvodnenie: Pri nájme dohodnutom na dobu kratšiu ako päť rokov sa vylučuje osobitný režim úprav bytu z dôvodu zmeny zdravotného stavu nájomníka alebo člena jeho domácnosti. Zohľadňuje sa časovo obmedzené užívanie bytu a náklady spojené s jeho úpravami aj následným uvedením do pôvodného stavu. Prípadné úpravy bytu sa pri týchto nájmoch spravujú všeobecnými ustanoveniami o zmenách na prenajatej veci. Po druhé, v § 930 sa bodka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to neplatí, ak je dohodnutá doba nájmu kratšia ako päť rokov“. Odôvodnenie: Pri nájme dohodnutom na dobu kratšiu ako päť rokov sa vylučuje prechod nájmu podľa § 930 po smrti nájomníka na členov jeho domácnosti. Prenajímateľ tak nebude zo zákona povinný pokračovať v tomto časovo obmedzenom nájomnom vzťahu s inou osobou, než s ktorou uzavrel zmluvu. Osobitná úprava spoločného nájmu manželov podľa § 929 ostáva nedotknutá. Bod 3. Doterajší text § 939 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsek 2, ktorý znie: „(2) Ustanovenie § 893 neplatí pre zánik nájmu bytu.“ Odôvodnenie: Vylučuje sa použitie všeobecného ustanovenia o obnovení nájmu podľa § 893 na nájom bytu. Samotné pokračovanie v užívaní bytu po skončení nájmu tak nebude viesť k jeho obnoveniu podľa tohto ustanovenia. Ďalšie trvanie nájomného vzťahu bude vyžadovať dohodu strán. Zachováva sa tým riešenie, z ktorého vychádza aj doterajšia osobitná úprava nájmu bytu. Bod 4. V § 936 sa vypúšťa odsek 3. Odôvodnenie: Vypúšťa sa povinnosť prenajímateľa informovať orgán obce o výpovedi pri dôvodnej obave z trvalej straty bývania nájomníka a pravidlo, podľa ktorého výpovedná doba neskončí pred splnením tejto povinnosti. Skončenie súkromnoprávneho nájomného vzťahu sa tak nebude viazať na oznámenie obci. Osobitná výpovedná doba pre osoby uvedené v § 936 ods. 2 zostáva zachovaná. Na vypustenie odseku 3 nadväzuje bod 7 tohto pozmeňovacieho návrhu. Bod 5. V § 937 ods. 1 znie: „(1) Prenajímateľ je oprávnený vypovedať zmluvu, ak a) nájomník hrubo poruší svoju povinnosť z nájmu, b) nájomník prenechal byt alebo jeho časť do podnájmu bez predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa, c) je nájomník odsúdený pre úmyselný trestný čin spáchaný proti prenajímateľovi alebo členovi jeho domácnosti, alebo proti osobe, ktorá býva v dome, v ktorom sa byt nachádza, alebo ak sa takýto trestný čin týka majetku v byte alebo v dome, d) byt má byť vyprataný, pretože z dôvodu verejného záujmu je potrebné s bytom alebo domom naložiť tak, že byt nebude možné vôbec užívať, e) potrebuje byt pre seba alebo pre svoju blízku osobu, alebo f) je daný iný dôvod výpovede dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájmu.“ Odôvodnenie: Zákonné dôvody výpovede zo strany prenajímateľa sa dopĺňajú o dôvod dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájmu. Samotné dojednanie dôvodu preto nepostačuje, ak táto zákonná podmienka nie je splnená. Posilňuje sa zmluvná voľnosť pri zachovaní súdneho preskúmania výpovede podľa § 941. Riešenie nadväzuje na § 7 ods. 1 písmeno e) zákona č. 98 z roku 2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu. Ostatné dôvody výpovede zostávajú zachované. Bod 6. V § 937 ods. 3 sa slová „šesť mesiacov“ nahrádzajú slovami „tri mesiace“. Odôvodnenie: Výpovedná doba pri výpovedi prenajímateľa bez uvedenia dôvodu z nájmu dohodnutého na dobu neurčitú sa skracuje zo šiestich na tri mesiace. Zachováva sa tak čas na zabezpečenie ďalšieho bývania pri posilnení možnosti prenajímateľa disponovať. Zmena sa týka výlučne výpovede podľa § 937 ods. 3 a nemení všeobecnú výpovednú dobu podľa § 936 ods. 1. Bod 7. V § 939 sa vypúšťa odsek 5. Odôvodnenie: V nadväznosti na vypustenie § 936 ods. 3 sa vypúšťa aj ustanovenie, ktoré odkazuje na jeho primerané použitie pri odstúpení prenajímateľa od zmluvy. Odstraňuje sa tým odkaz na vypustenú oznamovaciu povinnosť. Dôvody odstúpenia od zmluvy upravené v ostatných odsekoch § 939 sa nemenia. Bod 8. V § 941 ods. 2 sa slová „je nájomníkom“ nahrádzajú slovami „je nájom dohodnutý na dobu aspoň päť rokov alebo na dobu neurčitú a nájomníkom je“. Odôvodnenie: Pri nájme dohodnutom na dobu určitú nepresahujúcu päť rokov sa v záujme právnej istoty prenajímateľa vylučuje automatický odklad účinkov výpovede alebo odstúpenia od zmluvy v dôsledku podania žaloby aj pri osobách uvedených v § 941 ods. 2. Právo nájomníka domáhať sa určenia neplatnosti výpovede alebo odstúpenia zostáva zachované. Pri nájme na dobu neurčitú alebo na dobu určitú dlhšiu ako päť rokov zostáva osobitná ochrana uvedených osôb nedotknutá. Bod 9. V § 1741 ods. 4 sa posledná veta nahrádza týmito vetami: „Každá zmluvná strana môže od dedičskej zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu. Právo odstúpiť od dedičskej zmluvy bez uvedenia dôvodu nemožno vylúčiť ani obmedziť.“ Odôvodnenie: Navrhuje sa, aby právo odstúpiť od dedičskej zmluvy bez uvedenia dôvodu patrilo každej zmluvnej strane priamo zo zákona. Jeho uplatnenie nebude závisieť na predchádzajúcej dohode ani od súhlasu druhej zmluvnej strany. Zákaz vylúčenia alebo obmedzenia tohto práva zabráni tomu, aby sa zákonom priznaná možnosť odstúpenia zmluvne odňala alebo podmienila splnením ďalších požiadaviek. Doterajšie zákonné a zmluvné dôvody odstúpenia zostávajú zachované. Rovnako zostáva zachovaná aj možnosť dohodnúť vylúčenie odstúpenia z osobitného dôvodu podľa § 1741 ods. 2. Takáto dohoda však nebude obmedzovať samostatné právo odstúpiť bez uvedenia dôvodu. Úprava nadväzuje na existujúci mechanizmus odstúpenia od dedičskej zmluvy. Zachováva sa požiadavka notárskej zápisnice podľa § 1742, pravidlá účinnosti podľa § 502 ods. 2 a § 1743 a aj neprípustnosť odstúpenia po smrti poručiteľa. Výpovedná doba sa nezavádza. Vyporiadanie poskytnutých plnení a zachovanie súvisiacich nárokov sa spravujú § 502 ods. 3, § 503 a ustanoveniami o bezdôvodnom obohatení. Pravidlá vzájomnej závislosti dedičských zmlúv podľa § 1739 ods. 3 zostávajú nedotknuté. V súvislosti s bodmi 4 a 5 môjho pozmeňovacieho návrhu navrhujem vyňať body 146 a 147 správy ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 1312a, na osobitné hlasovanie a odporúčam ich neschváliť. Ďakujem pekne za pozornosť. To je všetko. Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona tlač 1479. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do začiatku rokovania Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za príspevok do rozpravy. Samozrejme, v rámci druhého čítania je možné poopraviť alebo doplniť tieto návrhy, takže tam je otvorené pole pôsobnosti aj pre vás, pán kolega. Ja len by som to preložil trošku do tej ľudskej reči, aby tomu porozumelo čo najviac ľudí. Nedostupné bývanie je dnes priamou prekážkou zamestnanosti. Ak človek nemá kde bývať, jednoducho nemôže nastúpiť do práce, aj keď práca existuje. Ak firma nevie zamestnať ľudí, nemôže rásť a nemôže ani vytvárať hodnoty. V tom sa zhodneme. Ak štát nevytvorí podmienky, ak firmy do bývania nebudú investovať peniaze, pretože návratnosť pri 40-ročnom odpisovaní je pre väčšinu z nich ekonomicky neudržateľná. Skrátenie odpisovania nerieši účtovníctvo, ale odstraňuje bariéru investície. Každá firma, ktorá postaví alebo kúpi bývanie pre zamestnancov, rieši konkrétny problém na trhu práce bez nároku na verejné zdroje. To treba podčiarknúť. Každý byt pre zamestnanca znamená obsadené pracovné miesto. K tomu netreba nič dodávať. Každé obsadené pracovné miesto znamená odvody, dane a ekonomickú aktivitu. Bez dostupného bývania budú pracovné miesta prázdne bez ohľadu na výšku mzdy. Tento návrh prepája bývanie s prácou spôsobom, ktorý dnes chýba. Nejde o výhodu pre podnikateľa, ide o nástroj, ktorý umožní zamestnancom bývať tam, kde pracujú, a zamestnávateľom zamestnať ľudí, ktorých potrebujú. Nedostatok bývania priamo obmedzuje dostupnosť pracovnej sily, lebo ľudia odmietajú prácu mimo svojho bydliska, ak si nemôžu dovoliť samozrejme bývanie a cestovanie. Zamestnávatelia v regiónoch neobsadzujú pracovné miesta, aj keď ponúkajú prácu, pretože potenciálni záujemcovia a pracovníci nemajú dostupné bývanie. Mladí ľudia nemajú dostatočný kapitál na kúpu bytu ani prístup k hypotékam a preto sú závislí od nájomného bývania. Trhové nájomné je v mnohých regiónoch neprimerané príjmom zamestnancov, čo znižuje ich mobilitu. Zamestnanec, ktorý zabezpečí bývanie, priamo zvyšuje dostupnosť pracovnej sily a samozrejme aj stabilitu zamestnania. Investícia zamestnávateľa do bytového domu predstavuje okamžitý kapitálový výdavok v miliónoch eur, ktorý musí byť ekonomicky návratný, ale v reálnom čase. Odpisovanie počas 40 rokov rozkladá náklady tak pomaly, že nezodpovedá investičnému cyklu firmy. Firma potrebuje návratnosť investície v horizonte rokov, a nie desaťročí, pretože financuje projekt úverom a nesie trhové riziko. Rýchlejšie odpisovanie znižuje daňové zaťaženie v prvých rokoch, čo zlepšuje schopnosť splácať úver. Zlepšený cash flow v prvých rokoch umožní firme financovať údržbu, rekonštrukciu alebo prípadne rozšírenie bývania. Bez rýchlejšieho odpisovania je investícia do zamestnaneckého bývania pre mnohé firmy ekonomicky neatraktívna. Ak firma neinvestuje do bývania, problém nedostatku pracovnej sily sa prenáša na štát a na samosprávy. Budova určená na bývanie zamestnancov má priamu funkciu v zabezpečení pracovnej sily, preto má iný ekonomický význam ako investičná nehnuteľnosť. Daňový systém má rozlišovať medzi majetkom na investovanie a majetkom na zabezpečenie prevádzky podniku. Rýchlejšie odpisovanie nemení celkovú výšku dane, ale posúva a presúva jej platenie v čase. Stabilná pracovná sila zvyšuje produktivitu podnikov a vyššia produktivita zvyšuje aj daňové príjmy štátu, nepriamo cez výkon ekonomiky a samozrejme prílev peňazí do nášho rozpočtu. Takže dovoľte mi na záver povedať, že tento návrh nie je v prvom rade o štáte, je to o zamestnancoch, ktorí chcú bývať dôstojne, o mladých ľuďoch, ktorí chcú začať život, o rodinách, ktoré chcú zostať žiť a pracovať na Slovensku a o zamestnávateľoch, ktorí im chcú vytvoriť podmienky. Ak chceme, aby ľudia pracovali, žili a ostávali v našich regiónoch, jednoducho je nevyhnutné riešiť bývanie. A ak máme nástroj, ktorý motivuje firmy investovať, pomáha zamestnancom, stabilizuje ekonomiku, tak ho musíme a máme využiť. Nie ako pomoc štátu podnikateľom, ale ako pomoc ľuďom, ktorí pracujú a firmám, ktoré im chcú dať šancu, aby zostali na Slovensku. To je všetko. Ďakujem pekne.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predseda. Predkladaný návrh zákona upravuje daňové odpisovanie pri presne vymedzenom okruhu budov, ktoré slúžia prevažne na bývanie vlastných zamestnancov s cieľom vytvoriť osobitný daňový režim pre majetok, ktorého použitie je bezprostredne spojené so zabezpečovaním pracovnej sily. Platná právna úprava vychádza pri budovách zaradených do odpisovej skupiny 6 zo všeobecnej doby odpisovania bez rozlišovania medzi budovami používanými na bežné podnikateľské účely a budovami, ktoré sú obstarávané alebo využívané na zabezpečenie bývania vlastných zamestnancov. Doterajší stav preto neumožňuje osobitne zohľadniť situácie, v ktorých je obstaranie alebo výstavba takýchto budov priamo previazaná s potrebou stabilizácie pracovnej sily a s podmienkami výkonu práce. V aplikačnej rovine to znamená, že majetok slúžiaci na zamestnanecké bývanie podlieha rovnakému časovému režimu daňového uplatnenia ako budovy bez tohto osobitného účelu, hoci jeho hospodárska a sociálna funkcia je odlišná. Osobitná úprava sa navrhuje pre daňovníka, ktorý je obchodnou spoločnosťou alebo družstvom, zamestnáva viac ako 49 zamestnancov a ide o vlastné budovy zatriedené do kódov klasifikácie stavby 112 a 113, v ktorých podlahová plocha každého bytu nepresahuje 100 m štvorcových a ktoré boli nadobudnuté kúpou alebo vlastnou činnosťou a slúžia najmenej v rozsahu 70 % na bývanie v pracovnom pomere k zamestnávateľovi. Návrh zákona preto nesmeruje k všeobecnému prehodnoteniu systému odpisovania budov, ale k zavedeniu úzko viazaného daňového zvýhodnenia, ktorého vecný dôvod je zákonom presne vymedzený a stanovený. Súčasťou navrhovanej právnej úpravy sú aj pravidlá zabezpečujúce, aby bol tento režim viazaný na trvanie zákonných podmienok a aby sa neuplatňoval mimo sledovaného účelu. Ak k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia nebudú súčasne splnené všetky ustanovené podmienky, odpis budovy sa určí pri použití doby odpisovania platnej pre odpisovú skupinu 6. Zároveň sa pri vyradení budovy pred uplynutím 10 rokov od začiatku uplatňovania osobitného režimu ustanovuje povinnosť zvýšiť základ dane o kladný rozdiel medzi uplatnenými odpismi podľa osobitného režimu a odpismi vyčíslenými podľa všeobecného režimu. Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ale sleduje podporu investícií do bývania vlastných zamestnancov v prípadoch, v ktorých je zabezpečenie bývania spojené s potrebou pracovnej mobility a zároveň stability pracovnej sily. Vplyv na podnikateľské prostredie spočíva vo vytvorení osobitného daňového režimu pre zamestnávateľov, ktorí zabezpečujú bývanie vlastných zamestnancov prostredníctvom vlastných budov. Pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu vyplýva z podpory stabilnejších bytových podmienok domácností viazaných na výkon práce. Navrhovaná účinnosť sa ustanoví na 1. január 2027. Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, ctené kolegyne, vážení kolegovia. Dovoľte mi stručne odôvodniť tento predložený návrh zákona, ktorým sa zavádza nový pamätný deň Slovenskej republiky, Deň štátnej vlajky Slovenskej republiky. Štátne symboly nie sú len formálnou legislatívnou kategóriou alebo grafickým zobrazením v ústave. Predstavujú základný pilier našej identity, zvrchovanosti a historickej kontinuity. Slovenská trikolóra a naša štátna vlajka sprevádzali slovenský národ vo všetkých kľúčových okamihoch histórie v jeho emancipačnom úsilí a moderných dejín. Cieľom tohto návrhu je posilniť úctu k štátnej symbolike. Vlajka patrí všetkým občanom bez ohľadu na politickú príslušnosť či svetonázor. Je symbolom štátnosti, solidarity a rešpektu k vlasti. Výchovný a vzdelávací rozmer zavedenia pamätného dňa vytvorí prirodzený priestor na školách a vo verejných inštitúciách na pripomenutie si významu štátnych symbolov a protokolu ich používania. Štandardná európska prax, podobné pamätné dni venované národnej vlajke úspešne fungujú aj v mnohých iných krajinách sveta. Napríklad v Spojených štátoch, v Kanade, vo Fínsku, Estónsku alebo susednom Poľsku. Z legislatívno-technického hľadiska ide o nekonfliktnú novelu zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Zavedenie tohto dňa nie je dňom pracovného pokoja, teda nemá žiadny negatívny vplyv na štátny rozpočet, hospodárenie samospráv či podnikateľské prostredie. V dobe, kedy čelíme naozaj veľkej polarizácii a fragmentácii spoločnosti, je posilňovanie symbolov, ktoré nás spájajú, viac než potrebné. Preto vás, vážení členovia ústavnoprávneho orgánu, vyzývam na podporu tohto návrhu. Ďakujem pekne.