Vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, kolegyne, kolegovia, mám tú česť byť medzi prvými v dnešnom diskusnom pelotóne, tak to využijem. A využijem to na to, aby som skonštatoval, že moja úvodná konštatácia bude asi prijatá aj opozíciou, aj koalíciou ako zhodná.
Mimovládne organizácie sú horúcou témou týchto dní. V tom asi budeme súhlasiť jeden s druhým. Opozícia však podkuruje predkladateľom zákona zo...
Vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, kolegyne, kolegovia, mám tú česť byť medzi prvými v dnešnom diskusnom pelotóne, tak to využijem. A využijem to na to, aby som skonštatoval, že moja úvodná konštatácia bude asi prijatá aj opozíciou, aj koalíciou ako zhodná.
Mimovládne organizácie sú horúcou témou týchto dní. V tom asi budeme súhlasiť jeden s druhým. Opozícia však podkuruje predkladateľom zákona zo všetkých strán, vrátane tej mediálnej. A je to niekedy až zúfalá kanonáda pochybnými a účelovo spájanými argumentmi. Uvediem príklad. Pred niekoľkými dňami som bol v televíznej relácii s kolegom pánom Valáškom, som veľmi rád, že je tu a môžem mu to povedať aj osobne, téma, okrem iných, samozrejme aj mimovládnej organizácie. Pripravená tiráda, ktorú pán poslanec Valášek spustil, bola ozaj excelentná. Cunami plné pseudoargumentov o tom, načo a prečo rieši slovenská vládna koalícia práve mimovládky. Budem pána Valáška voľne parafrázovať: Veď sú tu desiatky iných problémov, máte tu slintačku a krívačku, máme tu vojnu na Ukrajine, máme to dokonca armagedon colnej vojny z amerických zdrojov a vláda tu rieši úplne odťažitú tému kontroly mimovládnych organizácií. Pán Valášek tiež hovoril o šikane a o trestaní mimovládok. Dokonca tomu nasadil úplne absurdnú korunu, a to počúvajte, keď prirovnal k označeniu ľudí žltou hviezdou v čase druhej svetovej vojny. To bol doslova naučený a odrecitovaný argumentačný balík. Keby som bol reagoval na všetky tieto argumenty, v úvodzovkách, tak sa relácia zmení na hádku, takže som zostal radšej vo vecnej rovine a nechal to na divákoch, nech si urobia svoj názor sami.
No vrchol argumentačnej pyramídy prišiel, keď pán poslanec Valášek vytiahol Ústavu Slovenskej republiky. Zaklincoval to citáciou Hlavy I, čl. II. ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého, citujem presne: „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo," koniec citátu. Čiže v ústave nie je žiadna explicitná zmienka o mimovládnych organizáciách. Takže pán Valášek si vysvetľuje ústavu po svojom, že priamy výkon štátnej moci majú občania uskutočňovať prostredníctvom mimovládnych organizácií alebo neziskoviek. Tak to už je myslím si naozaj argumentácia par excellence, samozrejme v úvodzovkách. Priamym výkonom štátnej moci môže byť jedine plebiscit, v preklade teda referendum.
Postrehol to aj politológ Eduard Chmelár, ktorý to kritizoval na sociálnej sieti a dodal, že mimovládky sú preto mimo-vládky, že sa nezúčastňujú na vládnutí. Sledujú kroky aj činy, aj skutky vlády, ale nemajú kompetenciu konať ani v mene, ale ani proti vláde. No napokon treba povedať, že mnohé si toto buď neuvedomujú, alebo naopak veľmi dobre uvedomujú a robia to pod rúškom ľúbivých a neutrálnych sloganov či štatútov, v ktorých hlásajú ochranu ľudských práv, ochranu právneho štátu alebo ochranu princípov demokracie.
Pripomeňme si teda, čo by mali mimovládne organizácie robiť. Vo vymedzených kompetenciách pomáhať riešiť agendu a problémy v oblasti charity, boja proti chudobe, starostlivosti o zdravotne alebo sociálne odkázaných ľudí, ale aj v záujmových oblastiach, napríklad u mládeže, vo vzdelávaní, umení, v športe, v kultúre a tak ďalej. Mnohokrát suplujú mimovládne organizácie povinnosti štátu, vyvíjajú záslužnú užitočnú a bohumilú spoločensky prospešnú činnosť, ktorej spoločným menovateľom je pomoc a starostlivosť. Chvályhodné aj úctyhodné a dodám ešte, že aj zmysluplné. Zaslúžia si preto uznanie a podporu zo strany občanov i samotného štátu. Mimovládnych organizácií je na Slovensku, teda sú na Slovensku desaťtisíce. Na činnosť dostávajú príspevky od občanov vo forme 2 % daní, alebo aj zo štátneho rozpočtu vo forme rôznych grantov, alebo od domácich či zahraničných darcov. Na prvý a letmý pohľad teda niet čo vlastne riešiť. Ale, ako to už v živote býva, nie je všetko zlato, čo sa blyští.
Je však veľa mimovládnych organizácií, ktoré pracujú naozaj v zmysle svojich stanov a štatútov a robia naozaj to, čo majú. Je však veľa mimoriadnych organizácií, ktoré majú pekne znejúce štatúty alebo stanovy, ak chcete, o ochrane ľudských práv, ako som hovoril, o ochrane právneho štátu, o ochrane princípov demokracie, ale ich samotná činnosť už taká nezištná a nevinná nie je. Lebo pekne znejúci štatút je len maskovanie ich skutočnej činnosti, tou je politický aktivizmus, nazvime to pravou mierou a pravým menom. Pomáhajú združovať občanov pod určitou ideológiou a s cieľom, ktorý nie veľmi korešponduje s dobre znejúcim štatútom. Ten skrytý ideologický cieľ je spravidla kritika vládnej moci, jej predstaviteľov a štátu. Ešte aj toto by sa dalo tolerovať, lenže s jedlom rastie chuť a ten skrytý ideologický cieľ je spravidla teda kritika a rozdiel je v tom, že často sa tá zamatová časť štatútu mimovládnej organizácie mení na krutú realitu. A tá krutá realita je často balansovaním na hrane zákona. Napríklad organizovanie nekonečnej série protestov občianskym združením Mier Ukrajine. Pokiaľ ide o podporu mieru a ľudí utekajúcich pred vojnou a celkove humanitárneho základu, bolo by to všetko v poriadku. Ale to, čo v poriadku nie je, je vyslovene zameranie protestov proti vláde, ktorá vzišla z legitímnych volieb.
Nie je v priadku ani to, že na protestoch rečníci dehonestujú štát, dehonestujú predstaviteľov exekutívy a podnecujú účastníkov protestov k nenávistným prejavom. V konečnom dôsledku takto rozdeľujú spoločnosť, zasievajú nevraživosť a najmä účelovo zavádzajú, či dokonca prepisujú históriu, ako príklad, že nás v druhej svetovej vojne údajne oslobodili Spojené štáty. Viď nezmyselné a zavádzajúce heslá ako Slovensko je Európa, Slovensko je v NATO, a keď už aj najvyšší ústavný činitelia Slovenskej republiky jednoznačne vyvrátili a potvrdili, že sme v Európe a že sme v NATO, čo dokonca potvrdil aj generálny tajomník NATO, keď tu bol v Bratislave, tak vytiahli dosť podľa mňa nejapný slogan v znení „Nie ruskému zákonu".
Pýtam sa na logiku. Občianske združenie Mier Ukrajine, ktoré vychádzajúc z názvu má poukazovať a protestovať za mier, v skutočnosti protestuje proti údajnému ruskému zákonu a proti vládnej moci, legitímnej vládnej moci na Slovensku. Aký to má iný než čisto a výhradne politický rozmer a politický zmysel? Keď občianske združenie Mier Ukrajine na proteste, ktorý by vychádzajú z názvu mal byť za mier a ukončenie vojny, namiesto toho urobí protest proti vláde, ktorá má úplnú legitimitu v tejto spoločnosti. Všetky aktivity a zvlášť tohto druhu niečo stoja a nie sú to malé peniaze, to vieme všetci. Občania, verejnosť i štát majú preto legitímne právo pýtať sa mimovládnych organizácií, odkiaľ im plynú finančné prostriedky a to ešte veľkoryso až pri daroch nad sumu päťtisíc eur, ak má neziskovka ročne vyšší príjem ako 35-tisíc eur. Kto teda poskytuje financie, koľko poskytuje financií a na aký účel to mimovládna organizácia využíva, na čo to míňa, na aký účel boli peniaze minuté?
Prosím vás pekne, aká je toto šikana a aké je to trestanie? Je to len a len transparentnosť, ktorá pomôže aj samotným mimovládkam v konečnom dôsledku. Zvýši totiž ich spoločenskú dôveryhodnosť v očiach verejnosti. A na opakovanú mantru opozičných kolegov, že mimovládne organizácie majú obavy a strach z nejakej novej zákonom uloženej povinnosti, len stručná odpoveď: Prevažná, a toto zdôrazňujem a trikrát podčiarkujem, prevažná a drvivá väčšina mimovládnych organizácií na Slovensku robí svoju činnosť poctivo, čisto a v súlade so svojím štatútom a stanovami.
Na záver poviem len toľko, že bojí sa iba ten, kto nemá čisté úmysly. Bojí sa iba ten, kto musí a má čo tajiť.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
