Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani ministerka, pokúsim sa vrátiť diskusiu do rozmedzí a do takých mantinelov, aby sme boli vecní a konštruktívni. Myslím si, že už vidím aspoň svetielko na konci tunela v dnešnom popoludní, pretože čas nám beží a polemika je tu ostrá ako britva, takže ju treba trošku zjemniť a možno zapracovať na tom, aby sme začali cítiť ako jeden tím. Za chvíľu to nastane, pretože o 16.20 h nastúpi hokejová reprezentácia Slovenska na majstrovstvách sveta k úvodnému zápasu, takže verím, že všetky politické rozdiely a politické tričká zahodíme a dáme si na seba tričká so znakom Slovenskej republiky a budeme fandiť našim chlapcom.
Ale idem k veci. Odvolanie ministra či ministerky je legitímny nástroj na uplatnenie demokracie v politike aj v exekutíve. Dôležité však je, aby dôvody na odvolanie mali racionálny základ, aby to nebolo motivované takými alebo onakými pocitmi a emóciami. V prípade odvolávania ministerky Šimkovičovej ale podľa všetkého je priveľa emócií a priveľa pocitov na úkor racia. Musím s poľutovaním skonštatovať, že nielen veľa emócií, ale aj veľa hrubosti, hrubozrnnosti a vulgárnosti.
Žiaľ, súvisí to s rozpoltenosťou, s polarizáciou, rozladenosťou našej spoločnosti, ktorú sme dopustili a na ktorej má podiel vláda, najmä vláda v rokoch 2020 až 2023, ktorá bola vládou hašterenia a vládou národnej katastrofy. V takejto situácii nečudo, že emócie dokážu prevalcovať zdravý rozum. Emócie vyplývajú nielen z fatálnej rozhádanosti, ale najmä z nepochopenia reality, že ministerka Martina Šimkovičová v prvom rade zodpovedá za plnenie programového vyhlásenia vlády a jeho realizáciu v oblasti kultúry. To, že sa to nemusí páčiť kolegom v opozícii, ja plne chápem, ale celkom nechápem, že opozícia tvrdošijne ignoruje povolebnú skutočnosť. Že sa akoby stále nevie zmieriť s tým, ako dopadli voľby, ako rozhodli slovenskí voliči v legitímnych parlamentných voľbách. Jednoznačne rozhodli, rozdali karty a čo je dôležité, dali zelenú súčasnej vládnej koalícii, stranám SMER, HLAS a Slovenská národná strana. Dali dôveru tejto koalícii a dali jej aj zodpovednosť za riadenie štátu. To, že rezort kultúry mení dlho zaužívané stereotypy a kontúry a nastavuje priority v súlade s programovým vyhlásením vlády, je zase, a to musíte uznať aj vy, úplne legitímne.
Dovolím si odcitovať úvodnú pasáž z programového vyhlásenia vlády v odseku kultúrna politika, citujem: "Vláda má záujem, aby národná kultúra bola v popredí spoločenského záujmu a preto jej bude poskytnutá adekvátna podpora na jej rozvoj." Toľko citácia z programového vyhlásenia vlády.
A teraz niekoľko postrehov k tomu, čo uvádza dôvodová správa na odvolanie ministerky Martiny Šimkovičovej a čo potvrdzuje tie moje slová úvodné o škodlivosti emócií. "Každý ďalší deň ministerky", to citujem, "vo funkcii je pre slovenskú kultúru ohrozením." Koniec citátu. Pýtam sa, kto a ako môže takto bohorovne tvrdiť túto skutočnosť a na základe čoho. Akým právom sa vytvára nejaký všeobecný spoločenský naratív, ktorý sa infikuje a infiltruje do povedomia verejnosti a celej slovenskej spoločnosti. Pýtam sa analogicky, keď je ministerka Šimkovičová pre slovenskú kultúru ohrozením, potom sa pýtam, čím bola pre Slovensko najlepšia vláda všetkých čias v roku 2020. Čo a koľko nám toho ubrala zo života? Bola vari pre Slovensko iba romantickou selankou?
Ďalší argumentačný bonmot. Citujem: "Ministerka Šimkovičová vraj svojou rétorikou a zámermi vracia rezort kultúry o tridsať rokov dozadu." Koniec citátu.
Pýtam sa, prečo práve tridsať? Prečo nie tridsaťdva, štyridsať alebo päťdesiat? To by sa aj lepšie skloňovalo, bolo by to okrúhle. Ďalej: "Ministerka odmieta zmiešavanie iných kultúr na úkor slovenskej národnej kultúry." Opäť sa pýtam, nie je to náhodou účelové zámerne zúžené videnie?
Ukážte mi, prosím vás, jeden príčetný národ v Európe, ktorý si svoju identitu, alebo ktorý by favorizoval zmiešanie kultúry na úkor svojej vlastnej kultúry.
Myslím si, že taký národ na svete ani v Európe nenájdete. Každý národ totiž aj ten najtolerantnejší si svoju kultúrnu identitu chráni ako oko v hlave, ako najväčší poklad a, samozrejme, vie aj prečo. Má na to plné právo a má právo aj stanoviť si pravidlá, mantinely a podmienky na prijímanie prvkov cudzích kultúr. Na tom nie je nič nehumánne ani spiatočnícke. Rovnako nie je nič spiatočnícke a nehumánne na tom, ak sa ministerka kriticky stavia k akčnému plánu stratégie kultúry a kreatívneho priemyslu, ktorý vypracovala bývalá úradnícka vláda v júni v roku 2023. Ministerka sa totiž riadi platným a legitímne odsúhlaseným, parlamentom odsúhlaseným aktuálnym vládnym programom.
Čo sa týka ďalšej výčitky, že ministerke nestačilo 180 alebo 190-tisíc podpisov na petícii na to, aby sama sa rozhodla a sama odstúpila z funkcie. Podotýkam, že vôbec nešlo o overené podpisy. No ale opäť adekvátna a analogická otázka. O čo inakšia je skutočnosť, že pani prezidentke nestačilo 600-tisíc overených podpisov na referendum k predčasným voľbám. Ani 600-tisíc, a ešte k tomu legitímnych podpisov nebolo dosť na to, aby vyhlásila referendum o de facto budúcnosti, budúcnosti štátu.
V dôvodovej správe predkladanej Progresívnym Slovenskom a opozíciou ma zaujala ešte jedna konštatácia. Citujem: "Cieľom vlády a ministerstva kultúry nie je budovať a tvoriť, ale likvidovať to, čo funguje a ovládnuť priestor slobodnej kultúry." Opäť založené len na emócii, lebo to tak autor asi pociťuje. Klasická opozičná rétorika. Ja voči nej nenamietam, rešpektujem, ale dovolím si ju takto charakterizovať. Tejto rétorike totiž chýba elementárna logika, prečo by mala vláda ničiť niečo, alebo likvidovať niečo, čo sama môže ďalej rozvíjať. Iba vláda vidí a preferuje iné možnosti rozvoja kultúry pri rešpektovaní tvorivej slobody a je to úplne legitímne. A len tak, mimochodom, v dobre fungujúcej spoločnosti sloboda tvorby neznamená bezbrehosť a neznamená iba extravaganciu, ale rovnako aj vysokú mieru zodpovednosti neurážať svojou kultúrou a svojou tvorbou iných. Moja sloboda končí tam, kde začína sloboda iných.
A ešte k jednému bodu, výčitke, že "ministerka bez udania", citujem, "pádneho dôvodu v decembri 2023 si dovolila zrušiť výzvu zameranú na boj s dezinformáciami a na mediálnu výchovu." Časť peňazí ako vieme, presunula na opravu strechy Slovenskej filharmónie. Neviem, priznám sa, čo je na tom kritiky hodné alebo hriešne, deti to prežili bez ujmy na psychickom zdraví, treba to rešpektovať a skôr to vyhodnotiť ako pohotové gesto, účinnú pomoc a racionálne rozhodnutie. Za ten čas čo strechu opravili, dezinformácií nám určite nepribudlo, ani neubudlo, a navyše urobila sa osožnejšia a užitočnejšia aktivita.
Samozrejme, mohol by som tu hovoriť o ďalších témach ako sú RTVS alebo kultúrne fondy, ale tie si nechám na inú príležitosť.
Takže na záver, mohol by som hovoriť o mnohých veciach, ktoré sa týkajú naliehavej potreby upevnenia našej národnej kultúry, za ktorú sa rozhodne nemusíme hanbiť, na ktorú môžeme byť právom hrdí, ktorou Slovensko prispieva do kultúrnej klenotnice Európy bez toho, aby niekoho iného urážalo alebo provokovalo, či prekračovalo etické limity. Ale vážim si váš čas i vašu pozornosť a nechcem túto rozpravu zbytočne predlžovať.
Dovoľte mi vyzvať na záver ku zmysluplnej korektnej komunikácii tak predstaviteľov kultúrnej obce, umelcov, tvorivých pracovníkov, ako aj pani ministerku a rezort kultúry. Nevraživosť, ktorú sme dopustili a ku ktorej sme dospeli, totiž nikam nevedie. Nech je platformou diskusie vecnosť, konštruktívnosť, úcta a rešpekt. Podľa môjho názoru iba toto je cesta vpred.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
