Videokanál klubu

Ďakujem za odpoveď, pán minister, no hlasovali sme za ústavu, pretože SME RODINA vydierala vtedy koaličných partnerov v súvislosti s novelou ústavy, ktorá sa týkala, týkala reformy súdnictva. Ja súhlasím s tými vecnými výhradami, možnože až prekvapivo by sme sa zhodli na výhradách voči tým negatívnym aspektom rodičovského dôchodku. Nehlasovali sme za, za to konkrétne riešenie v zákone práve z dôvodu, že, povedzme, to riešenie cez dane by nám prišlo menej zlé ako to riešenie cez, cez odvody, ale v ústave nie je napísané, že tá asignácia má byť zmiešaná s asignáciou pre mimovládne organizácie. Vy by ste naplnili znenie ústavy, keby ste vytvorili nejaký nový mechanizmus, prostredníctvom ktorého by jedno, dve, tri, koľko by ste uznali za vhodné, percent z dane príjmu zaplatených osôb mohli pracujúce deti pou... alebo zarábajúce deti poukázať svojim rodičom a nemiešali to s tým, s modelom poukazovania 2 % daní, z daní príjmov fyzických osôb pre mimovládne neziskové organizácie, k tomu smerovala moja otázka, ja, ja, samozrejme, že viem to všetko, že je to možné robiť cez dane alebo cez odvody, otázka je, prečo to miešate. Lebo nemusíte to miešať. Aj keď vytvoríte nový mechanizmus, tak to nebude, bude to naplnenie toho, čo je, čo je v ústave.

Pán podpredseda, ja vás upozorňujem, že žiadne ustanovenie rokovacieho poriadku neumožňuje spájať otázky, ja som podložil tri odlišné otázky, ktoré síce súvisia, ale každá je iná. Priateľka alebo kamarátka pána ministra pani poslankyňa Tabák v minulosti dávala desať úplne identických od slova do slova a nikto jej nespá... nespájal tie otázky do jednej. Ja som sa pýtal, že či pani ministerka mala alebo nemala vedomosť, tak ako z odpovede usudzujem, že nemala o tom žiadnu vedomosť a to rozhodnutie urobilo múzeum samé o sebe, aj keď ako explicitne som to tam nepočul, počul som argumentáciu, argumentáciu ministerstvom.
Ale ďalšia moja otázka sa týkala toho, že či pani ministerka vydala nejaký pokyn alebo inštrukciu, ktorá by mala viesť k tomu, akým spôsobom sa má postupovať pri aktivitách, projektoch, podujatiach, ktoré sa majú konať v zariadeniach a inštitúciách rezortu kultúry, prípadne k finančnej podpore takýchto aktivít z prostriedkov rezortu, rezortu kultúry, či teda niečo v tejto veci pani ministerka urobila. A keby tu bola, tak by som sa jej spýtal, že či aj plánuje urobiť, keďže strana, ktorú reprezentuje, sa vyhráža bojom s gender ideológiou, takže mám obavy, že ministerstvo kultúry bude pristupovať k aktivitám, ktoré sa týkajú LGBTI+ ľudí spôsobom, ktorý bude vyvolávať kritiku zo strany opozície. Takže len som bol zvedavý, že či už niečo v tejto veci pani ministerka podniká, nielen vo vzťahu k tej, k tej výstave pani Doroty Holubovej, ktorá bola pripravovaná, evidentne bola pripravovaná, nebola zaradená v pláne, ale prebiehala tam komunikácia, ale všeobecne aj k ďalším, k ďalším takýmto podobným podujatiam.
Ďakujem.

Je prirodzené, pán minister, že ste predmetom záujmu aj teda čo sa týka otázok, aj čo sa týka odvolávania, budete prvý člen vlády, ktorý bude čeliť návrhu na vyslovenie nedôvery, takže zrejme si robíte svoju robotu tak, ako sa od vás očakáva.
Ale v súvislosti s tým, že neboli použité žiadne donucovacie prostriedky, naozaj by som sa chcel spýtať, že či pri trestnom čine a pri podozrení, že niekto neoprávnene používa služobné vozidlo je bežné, že je v tom služobnom vozidle zastavený svojimi kolegami alebo teda príslušníkmi, príslušníkmi Policajného zboru s majákmi, že je pri tom prítomný prokurátor krajskej prokuratúry.
Môžem túto otázku potom položiť aj cez infozákon a ak, ak teda z hlavy asi nebudete vedieť, len teda či si myslíte, že takto sa bežne postupuje pri preverovaní takýchto podozrení, lebo teda mne sa to zdá veľmi neobvyklé.

Áno, či bude apelovať na svojich koaličných poslancov, aby sa zúčastnili ústavnoprávneho výboru, aby dostal možnosť pán minister vysvetliť to aj na pôde výboru, kde to patrí.

Ďakujem, pán minister, asi bolo dobré, že som to položil vo forme dvoch otázok, lebo dostali ste väčší priestor, aby ste vysvetlili svoj postoj, čo teda vítam. A povedali ste, že rešpektujete môj názor, ale nesúhlasíte s ním a že o tom je demokracia. Ale v prípade, že nesúhlasíme s niečím, čo je napísané v zákone, tak s tým síce môžme nesúhlasiť, ale musíme to rešpektovať a postupovať tak, ako je to podľa zákona, o tom je zase právny štát. V tomto prípade naozaj ide o úkon vo vzťahu k zamestnancovi, ktorý závisí od posúdenia zamestnávateľa, a v tomto prípade to nie je že môj názor, to nie je názor právneho zástupcu vyšetrovateľov, je to názor Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorý bol verejne prezentovaný, a je to zároveň názor dvoch súdov, ktoré vydali neodkladné opatrenie v tejto veci, počkáme si na tie ďalšie, ďalšie rozhodnutia.
A aby som teda doformuloval tú, tú otázku, doplňujúcu, tak ja si myslím, že táto debata patrí primárne na pôdu výboru. Vy síce hovoríte, že ústavnoprávny výbor sa podľa vás nemá zaoberať touto témou, ale výbory sú práve na to, aby kontrolovali dodržiavanie zákonov v ich pôsobnosti. V pôsobnosti ústavnoprávneho výboru je zákon o ohrane oznamovateľov. My chceme kontrolovať dodržiavanie tohto zákona, ale vďaka tomu, že vaši kolegovia, koaliční poslanci, neprídu na ten výbor, obštruujú ho, tak je nám to znemožnené. A ja si myslím, že aj vy by ste boli rád, keby ste dostali priestor obšírnejšie vysvetliť, odpovedať na naše otázky a ak, ak sa cítite silný vo svojej argumentácii, tak prídite, my ten výbor znova zvoláme a dúfam, že teda presvedčíte koaličných poslancov, aby ho tentokrát neobštruovali, aby ste naozaj mohli vysvetliť na pôde, kde to patrí. Lebo to patrí na pôdu výboru, toto je také náhradné riešenie, že ja sa vás tu pýtam od rečníckeho pultu, tam by ste mali, tam by ste mali dostatok priestoru, médiá sa o to zaujímajú, určite ich bude zaujímať ich, teda váš názor aj podrobnejšie ako ste, ako ste tu práve teraz prečítali, čiže moja otázka.. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem za odpoveď, nedokončenú, pán minister. A ja by som chcel upozorniť, že tá výnimka sa týka situácií, keď ten úkon nezávisí od posúdenia zamestnávateľa. V tomto prípade závisí od posúdenia zamestnávateľa, lebo zákon hovorí o tom, že musí postaviť mimo, dočasne postaviť mimo štátnu službu v situácii, keď je dôvodne podozrivý z trestnej činnosti, čo teda vznesením obvinenia je zrejme naplnené, ale zároveň je ohrozený dôležitý záujem štátnej služby alebo objasňovanie skutku. To, či je ohrozený dôležitý záujem štátnej služby alebo objasňovanie skutku, evidentne závisí od posúdenia zamestnávateľa, v tomto prípade ministra, pretože ak by to tak nebolo, tak je v zákone jednoducho napísané, že ak je niekto obvinený, je postavený mimo službu dočasne. Tak to v zákone nie je napísané. V tomto ohľade tá poznámka pod čiarou nie celkom zodpovedá tomu, čo je uvedené v texte zákona, lebo prednosť má to, čo je v texte zákona, nie, nie, čo je v poznámke pod čiarou. Toto zodpovedá aj stanovisku Úradu na ochranu oznamovateľov trestnej činnosti, ktoré prezentovala pani predsedníčka tohto úradu, pani Zuzana Dlugošová. Zodpovedajú tomu dnes už dve rozhodnutia súdov vo forme neodkladných opatrení, takže dovolím si vysloviť názor, že v tejto veci nemáte pravdu.
A teda ak môžem položiť doplňujúcu otázku na tú druhú alebo prvú odpoveď, tak by bola, že či neprídete na ústavnoprávny výbor, lebo my sme sa už dvakrát pokúsili prebrať túto vec na ústavnoprávnom výbore... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán premiér. Ale teda neodpovedali ste mi celkom, lebo to nebolo, že vy ste niekomu bránili. Tá situácia v minulých volebných obdobiach bola taká, že otázky na premiéra masovo kládli poslanci SMER-u. Kládli v postate tie isté otázky, alebo s drobnými obmenami. Boli do servilné otázky, kde sa vás pýtali, že ako hodnotíte ďalší úspech, ktorý dosiahla vláda, aké máte zážitky z cesty do Sobraniec, kde bolo výjazdové zasadnutie vlády. A keďže 20-30 otázok od smeráckych poslancov smeruje na predsedu vlády, no tak potom nepríde na tie, na tie opozičné. A ak náhodou sú vyžrebované tie opozičné, tak pán premiér má neodkladné povinnosti. Ja sa to pýtam preto, lebo vy ste komunikačne veľmi zdatný. Ja mám voči vám milión výhrad, ale, ale vy ste schopný reagovať na otázky, však aj táto diskusia to potvrdzuje, čiže podľa mňa vy tú barličku od koaličných poslancov nepotrebujete. A teda mohli by ste umožniť opozícii, aby vám kládla aj nepríjemné otázky. A nepochybujem o tom, že dokážete na ne odpovedať spôsobom, ktorý vás aj vašich poslancov, aj vašich voličov uspokojí a trošku sa nejako priblížime k tým štandardným pomerom, že nebudete tu iba hovoriť o úspechoch vašej vlády v odpovediach na vašich vládnych poslancov. Ďakujem.

Ďakujem.
Ďakujem za odpoveď, pán premiér, a ak ste mali nejaké výhrady k spôsobu, aký, akým informovalo ministerstvo v minulom volebné období, verím, že ste upozornili na to a dožadovali ste sa nápravy. Ja by som vás len rád upozornil, že ak, ak podľa vášho názoru si médiá neplnia nejakú povinnosť, povinnosti, ktoré im ukladá zákon, tak to nezbavuje úrad vlády, vládu a iné štátne orgány a orgány verejnej moci plniť povinnosti, ktoré im zákon ukladá. Takto svojvoľne postupovať nemôžu. To je niečo podobné ako keď tuto pán predseda Národnej rady včera nás upozornil, že pán poslanec Igor Matovič sa správal nejako neprístojne vo vzťahu k priamemu vysielaniu v nejakej televízii, kde napádal pána poslanca Mažgúta slovne. A v reakcii na to, keďže poslanecký klub hnutia kedysi zvaného OĽANO nebol schopný garantovať, že sa to už nezopakuje, tak pán Guspan, riaditeľ kancelárie, zakázal všetkým médiám, aby kládli otázky, nielen robili prenosy, ale aj kládli otázky poslancom v priestoroch Národnej rady mimo, mimo knižnice. Nepostihuje tým pána poslanca Matoviča, postihuje tým médiá, postihuje tým verejnosť.
Takže moja otázka smerovalo k tomu, že či si uvedomujete, že je rozdiel medzi tým, ak sa prípadne rozhodnete, že nebudete odpovedať na otázky alebo pozývať novinárov z Denníka N, Aktualít, SME a Markízy na snem SMER-u. Kde SMER je právnická osoba, ktorá môže robiť všetko, čo jej zákone nezakazuje, a tým, ak by ste im odopreli prístup úrad vlády, lebo orgány verejnej moci môžu robiť iba to, čo im zákon povoľuje. Napokon tieto ústavné princípy citujete priamo vo vašom programovom vyhlásení vlády, tak len som sa chcel uistiť, že či si uvedomujete rozdiel medzi tým, keď by ste odmietali novinárov ako politik strany SMER a ako predseda vlády, respektíve vláda ako štátny orgán. Ďakujem.

Ďakujem kolegom za reakcie. Ja dúfam, že sa stretneme nielen o šiestej na Námestí SNP, ale aj o štvrtej na námestí Jakubovom pri Pamätníku obetí komunizmu, kde zase OKS robí akciu, ale teda k tomu, čo hovorili kolegovia.
Jasné, že je to len zámienka, je strašná hanba, že v predvečer 17. novembra, ako povedal pán poslanec Grendel, predseda Národnej rady ide obmedzovať normálnu prácu novinárov pod zámienkou, že reaguje na Igora Matoviča. Lebo, a ja z toho prečítam: „Zástupcom médií je umožnené robiť rozhovory, živé vstupy alebo diskusie s poslancami Národnej rady, členmi vlády Slovenskej republiky alebo inými oprávnenými osobami, ktoré sú zvukovo alebo obrazovo nahrávané, len v priestoroch knižnice umiestnenej vo vestibule na prízemí hlavnej budovy Národnej rady." To je maličký priestor, novinári budú tam musieť dotiahnuť všetkých politikov, ktorí im vôbec budú ochotní odpovedať, je to obmedzenie práce novinárov, je to absolútne neadekvátne.
A, pán poslanec Pročko, delenie na štandardné a neštandardné politické strany na Slovensku vzniklo v deväťdesiatych rokov. Za štandardné boli považované tie demokratické politické strany KDH, DÚ, DS, maďarské strany, SDĽ. Za neštandardné boli považované Mečiarovo HZDS, Slotova SNS, Ľuptákovo Združenie robotníkov Slovenska a potom sa k nim do tejto partie pripojil aj SMER. Nie je pravda, že niečo medzi Matovičom a Mažgútom bola ich osobná vec. Poslanci by sa mali správať slušne a dôstojne nielen v rokovacej sále a, bohužiaľ, na novinárov neútočia iba politici SMER-u, útočia na nich aj vaši kolegovia, predstavitelia hnutia kedysi zvaného OĽANO, naposledy k tomu vystupoval včera pán Galko, kde obviňoval SME a N z toho, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ďakujem Ondrejovi za to, že pripomenul ten zajtrajší 17. november. 17. november ´89 bol takisto piatok, slobodný piatok a je smutné, že po tých tridsiatich štyroch rokoch sa vracia revanšizmus, prichádzajú k moci ľudia, ktorí si ten november vtedy ani nevšimli, a v tom spore, ktorý sme pred tridsiatimi štyrmi rokmi viedli, zase vedieme spor medzi štátom a občianskou spoločnosťou. A teraz tá občianska spoločnosť ťahá za kratší koniec a ten štát chce byť silný, ale môžme si za to sami. Môžme si za to sami, ako sme naložili s tou slobodou my, deti novembra. Budem rád, keď sa zajtra stretneme na námestí o osemnástej hodine na SNP-čku a som rád, že tu mám takého kolegu ako je Ondrej Dostál, ktorý si toto uvedomuje, na to upozorňuje a upozorňuje aj na potrebu budovania alternatívy. Ďakujem pekne, Ondrej.