Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem pekne aj kolegovi Dostálovi za pekný pravicový príspevok. Je taký naozaj ovlažujúci dušu pri tom všetkom, že kam ideme. Vďaka zaň. Krásnym dôsledkom toho, že ako nezodpovední sme a ako, ako sa pristupuje aj k verejným financiám, je aj dnešná novinka, že ho potriasli s niekým, viete, to je jak v tom príbehu, že oslíček, otras sa, čiže asi minister financií je nejaký oslíček, ktorý sa otriasol a vypustil ešte ďalších 200 miliónov eur. Viete, na peniaze sa robí. My, čo robíme na peniaze a robíme dlho na peniaze, vieme, o čom hovoríme. Vy, čo ste, s prepáčením, nevyrobili ani vindru, tak rozhadzujete miliardy, ktoré ste nikdy nevyrobili, nikdy nevyrobíte. Skade ich chcete zobrať? Ja naozaj šaliem z toho, že, že tu miliarda nie je peniaz. A možno taký malý odkaz niektorým dôchodcom, naozaj veľmi, veľmi zle ste volili a cena za toto, čo sa ide teraz robiť, bude veľmi vysoká. Dlhy odpisuje len vojna. Nikto nevymyslel lepší mechanizmus na odpisovanie dlhov. Buď ich vrátite, alebo potom príde vojna a tá ich odpisuje. Naozaj nás to vyjde veľmi draho.
Neviem, či poznáte taký príbeh o bohatom kupcovi, ktorý sa príde pozrieť do chrámu a hovorí, že: "Pozri sa na nich, chudobní sú jak kostolné myši, ale vymaľovať si kostol od Tintoretta dajú." Mne to tak trošku pripomína nás. Naozaj, že ideme niekam z požičaných peňazí, ani, ani netušíme, ako ich chceme vrátiť. Takže na tú cestu do toho pekla na tom bielom koni, na ktorom teraz ideme, držme si, držme si klobúky, držme si, ja neviem, čo všetko možné, bude to zlé a bude to bolieť.
Ďakujem.

Ďakujem.
Vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pani poslankyňa Kolíková tu hovorila o začínajúcom sa, nedá sa povedať, že iba pripravovanom, ale už začínajúcom sa únose právneho štátu v podaní novej vládnej garnitúry, ktorý aj ja považujem za najvážnejší problém, ktorý prichádza so štvrtou vládou Roberta Fica. Nie je to však jediný problém.
V tomto vystúpení by som sa chcel dotknúť aj toho, ako Ficova vláda poškodí Slovensko nielen z hľadiska právneho, ale aj z hľadiska ekonomického. Štvrtá Ficova vláda bude ľavicovou vládou. To samé o sebe je v poriadku a tvoria ju de strany, ktoré majú v názve označenie sociálna demokracia. Dostali mandát od voličov, budú teda presadzovať aj ekonomickú politiku, akú oni považujú za správnu.
To, čo je problém, je, že už z programového vyhlásenia vlády je zrejmé, že ľavicová politika bude znamenať ďalšie zvyšovanie vplyvu štátu na ekonomiku a na životy ľudí a bude nezodpovedná z hľadiska verejných financií. Ľavicová politika, keď sa robí v dobrých časoch, tak nemusí mať nutne hneď negatívne následky na fungovanie ekonomiky. Teraz však nie sme v dobrých časoch a keď sa bude vláda správať rozpočtovo nezodpovedne teraz, tak to bude mať nielen dlhodobo, ale aj krátkodobo negatívne následky na ekonomiku, na jej výkonnosť a aj na životnú úroveň bežných ľudí.
Tu sa aj v rozprave rozhorel taký spor, že ako sme na tom z hľadiska verejných financií a kolegovia z hnutia kedysi zvaného OĽANO tu argumentujú tým, že koľko zanechali hotovosti v štátnej kase a porovnávajú to s tým, že koľko zanechali vlády SMER-u. No len problém nie je len v tom, že koľko máme hotovosti, ale aj v tom, ako sú dlhodobo udržateľné verejné financie a z hľadiska tohto parametra patrí Slovensko k najhorším v rámci Európskej únie. Tie vyhliadky sú, sú možno, možno najhoršie zo všetkých krajín Európskej únie a teda my sa nemôžeme pozerať iba na to, že toľkoto je teraz, toľko máme teraz v hotovosti, ale aj z hľadiska, ako to bude do budúcnosti. A k tomu, áno, prispela aj politika vlád v minulom volebnom období, ktorá bola rozhadzovačná a ktorá prehĺbila krízu verejných financií. Ale nie je pravda, ako sa nám to pokúšajú nahovoriť vládni politici prostredníctvom svojho programového vyhlásenia, že to začalo už v minulom volebnom období.
Problémy s dlhodobou udržateľnosťou verejných financií aj problémy so zaostávaním Slovenska voči iným krajinám Európskej únie začali už za vlád SMER-u. A začali práve preto, že vlády SMER-u nerobili žiadne potrebné reformy. Neurobili žiadne opatrenia, aby využili dobré časy na znižovanie dlhu, na, na vytvorenie rezerv, rozhadzovali, lebo mali z čoho. To, že je potrebná zásadná konsolidácia verejných financií, na tom sa zhodujú všetci odborníci. To, čo ponúka vláda, teda konsolidácia na úrovni pol percenta ročne v budúcom roku a zrejme aj v tých ďalších, nie je žiadna konsolidácia verejných financií. Je to nepatrný zlomok z toho, čo je potrebné urobiť, aby sa slovenská ekonomika dostala z tých problémov, v ktorých sa v súčasnosti nachádza, a aby sme sa nevybrali na grécku cestu.
Vláda neplánuje žiadne úspory verejných výdavkov. Žiadne. Naopak. Plánuje ďalšie verejné výdavky, nové verejné výdavky, nárast verejných výdavkov a ide to pokryť vyššími daňami. To je jedna z mála konkrétnych vecí, ktoré sa v programovom vyhlásení nachádzajú. Budeme mať vyššie dane, také, hentaké, tamtaké. V tomto je programové vyhlásenie vlády pomerne konkrétne. Štvrtá Ficova vláda bude vládou zvyšovania daní. Deklaratívne síce hovorí o tom, že politika, sociálna politika bude adresná, že využije aj tie zdroje, ktoré získa z nových daní na adresnú sociálnu politiku, ale výsmechom je, že jedno z prvých a významných opatrení bude práve, budú práve trináste dôchodky, ktoré sú plošnou dávkou a nemajú s adresnosťou nič spoločné.
Vláda vychádza z predstavy, že zdrojom hospodárskeho rastu sú štátne investície a lepšie riadenie ekonomiky štátom. Nie je to tak. Zdrojom hospodárskeho rastu, zdrojom bohatstva ľudí, zdrojom zvyšovania životnej úrovne je slobodná ekonomika, súkromné vlastníctvo a menej zásahu štátu. To, čo môžme očakávať od súčasnej vlády, je, že pôjde presne opačným smerom, aký je potrebný, aby sme sa dostali k hospodárskemu rastu a aj k zvyšovaniu životnej úrovne ľudí. A bude sa zvyšovať zadlženie, budú sa, budú sa prehlbovať deficity a Slovensko nie je v dobrých časoch, Slovensko potrebuje šetriť. Táto vláda nemá najmenší zámer a úmysel šetriť a tak hrozí, že sa opäť poberieme gréckou cestou, cestou, ktorá hrozí, že budeme mať vážne problémy normálne financovať aj tie základné funkcie štátu.
Okrem hospodárskej nezodpovednosti je zásadným problémom, a ten vnímam ako, ako najväčší, podobne ako moja predrečníčka pani poslankyňa Kolíková, únos právneho štátu a ohrozenie liberálnej demokracie, ktoré prichádza s touto vládou. Či už ide o zásahy do trestných konaní, do, do vyšetrovania korupcie počas predchádzajúcej vlády, alebo boj proti médiám, boj proti mimovládnym organizáciám, snahy zmeniť trestnú politiku tak, nie aby bolo trestné stíhanie efektívnejšie, ale aby sa dalo jednoduchšie vyhnúť trestu, a ak ten trest príde, aby bol nižší, aby bol nižší aj, aj za korupčné trestné činy, čo doteraz vláda nevylúčila, že sa má, alebo že sa môže to znižovanie trestných sadieb, sadzieb dotknúť aj korupčných trestných činov.
Posledná vec, Ukrajina. Je v životnom záujme Slovenska aj všetkých našich občanov, aby sa Ukrajina ubránila a preto ak za predchádzajúceho volebného obdobia vlády pomáhali Ukrajine, aby sa ubránila, nebolo to iba preto, že je to správne, ale aj preto, že je to v záujme Slovenska a jeho občanov. Je nebotyčná drzosť, ak niekto z predstaviteľov súčasnej vlády hovorí o korupcii na Ukrajine. Hovoria to predstavitelia politických strán, ktoré z korupcie spravili na Slovensku štátnu a vládnu doktrínu. Slovensko za vlád SMER-u bol skorumpovaný štát.
Pán poslanec Bartek v reakcii na vystúpenie pani poslankyne Kolíkovej povedal, že Ukrajina môže ruky-nohy bozkávať Slovensku za to, ako jej Slovensko pomohlo. V skutočnosti je to práve naopak. Slovensko by malo ruky-nohy bozkávať Ukrajine, za to, že sa bráni, pretože bráni aj Slovensko, bráni celý západ. Ak sa neubráni Ukrajina, budeme v bezprostrednom ohrození aj my a celý západný svet. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za všetky poznámky. Boli naozaj, by som to povedala, veľmi výživné a neviem, či tieto dve minúty mi vystačia, ale skúsim.
V prvom rade ďakujem veľmi pekne za tie poznámky, ktoré súviseli naozaj s rozhovorom s pani Kotekovou. Rozhovorom, ktorý sa ťažko počúval a preto som aj chcela naňho upozorniť. Pretože ja si myslím, že stojí za vypočutie. A stojí za vypočutie, že v akom ohrození je Slovensko teraz. V ohrození, že ľudia prestanú veriť, že sa oplatí na Slovensku konať čestne a postaviť sa zlu. O tom je ten rozhovor. A to, čo urobila táto vláda, čo umožnila, je, hrubú šikanu, zastrašovanie v priamom prenose. Toto urobila.
A teraz k pánovi Gašparovi, k pánovi Saloňovi, k obidvom pánom poslancom si dovolím spoločne zareagovať. Kriminálno-expertízny ústav povedal jasne: nahrávka, ktorou ste tu mesiace, dá sa povedať už roky masírovali verejnú mienku, že dochádza k manipulácii trestných konaní. Nuž táto nahrávka bola zmanipulovaná. Koniec. Netreba k tomu žiadne dovetky, vyťahovať teraz kadečo bez kontextu. Ako to, samozrejme, sa dá, radi to robíte, ale to je proste iba zavádzanie.
K pánovi Bartekovi, to ja neviem ani, či mám vôbec komentovať. Prepáčte, to, čo som povedala, je, ak nepomôžeme Ukrajine, budeme mať ruského agresora na východnej hranici a nie je to ani bezpečné a vôbec si nemyslite, že budeme potom Ukrajine pomáhať z európskych fondov, ak to, nebodaj, sama ustojí s pomocou ostatných.

Ďakujem veľmi pekne.
Mária, pomenovala si niekoľko zásadných skutočností, ktoré sú aj takto vágne definované, ale už jasne naznačujú, čo je v tom programovom vyhlásení vlády a kam sa to má všetko a všade uberať. Jedným z takých tých krásnych príkladov je únos vietnamského občana, kde si predstavme, že v Nemecku už súdy odsúdili niekoľko zodpovedných za tento únos so všetkým vyšetrovaním, so všetkým zapojením vyšetrovacích spôsobov a metód aj spravodajských služieb Nemecka, po spolupráci so Slovenskom. A my na Slovensku sme rozdelili tento prípad a vyšetrujeme, že či tu ten Vietnamec vôbec bol. A to vyšetrujeme a budeme vyšetrovať dovtedy, dokedy táto vec nebude premlčaná. A presne týmto smerom sa momentálne uberáme a uberá sa táto vláda. Bude tu naozaj že únos orgánov činných v trestnom konaní, aby sa všetky tieto veci zahladili. Čo je ale smutnejšie, že sa uberáme nielen tým, že vlastne ideme uniesť orgány činné v trestnom konaní, ale ideme uniesť v podstate celý štát.
Uberáme sa, a ten cieľ je jasný, od liberálnej demokracie k autokracii. Robíme pre to všetko. Boli tu pokusy, ako obmedziť občiansku spoločnosť aj financovanie cez 2 %, teda tú asignačnú daň. Ale teraz tu máme aj obmedzovanie médií a vyzdvihovanie dezinformačných médií, ktoré len papagájujú to, čo táto vláda hovorí, resp. populistické reči. Čiže ešte nám tu hrozí zmena volebného systému, na ktorý, dúfam, žiadna opozičná strana sa nebude podieľať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja som veľmi rada, Mária, že si spomenul rozhovor pani Kotekovej. Ja som si ho včera vypočula a musím povedať, že ten rozhovor ma zasiahol a bolo to pre mňa aj prekvapením, že vlastne človek z civilu dal takýto odvážny rozhovor. Ale je to len dôkazom toho, že vlastne čestní ľudia, ktorí nemajú čo skrývať a ktorí žijú slušný život, nemajú problém odpovedať na akékoľvek otázky médií, nemajú problém sa pred médiami skrývať, nemusia sa pred médiami skrývať a naozaj bez váhania vedia odpovedať aj na nepríjemné otázky. Kdežto ten kontrast k ľuďom, ktorí sa majú prečo skrývať, nechcú odpovedať, nechcú čeliť kritike, je tu zjavný. Sú to dva svety veľmi vzdialené od seba.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážený pán minister a vážení páni ministri, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja si dovolím nadviazať na moje prvé vystúpenie, ktoré ešte bolo na základe písomne prihlásených, takže mala som trošku väčší časový priestor, ale budem si to teraz už lepšie sledovať. Ja by som sa rada prizastavila teraz v mojom krátkom vystúpení pri, osobitne pri dvoch častiach programového vyhlásenia vlády, a to ešte sa vrátim späť k spravodlivosti, preto si osobitne cením, že je tu pán minister spravodlivosti. Nestihnem povedať všetko, ale predsa len niečo by som rada spomenula. A potom si dovolím sa venovať v krátkosti aj zahraničiu.
Ja si dovolím začať tým základným mottom celého programového vyhlásenia vlády, ktoré je lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť. Takže ja skúsim si dovoliť teraz dať zopár poznámok, ako vidím rozpor medzi týmto mottom v programovom vyhlásení vlády, ale najmä so skutkami tejto vlády, že jednoducho nemôžme čítať predsa len to programové vyhlásenie vlády bez toho, aby sme si predstavovali tých, ktorí vlastne majú to programové vyhlásenie realizovať. Ja som si dnes prečítala a vypočula rozhovor s pani Kotekovou v Denníku N, bolo to veľmi poučné a ja si dovolím na to nadviazať, lebo myslím si, že je to veľmi dôležité, lebo to ukazuje, že k čomu sa vlastne hlási vládna koalícia a ako to vlastne realizuje.
Pani Koteková, pre tých, čo nepoznajú toto meno, je manželkou policajta pána Koteka, ktorý bol zastavený v skorých ranných hodinách, tam som sa dozvedela detaily, bolo to pred siedmou ráno, vo svojom vozidle, ktoré predpokladal, že má ho oprávnené ako služobné vozidlo a bol zastavený s majákmi s pánom prokurátorom Chylom a pani manželka Koteková ho vlastne našla na hlavnom námestí v Jabloňovom, kde bývajú, a tam vlastne zistila, že bol takto zastavený s majákmi s tým, že neoprávnene používa motorové vozidlo aj so svojím synom, v ktorom bol aute. Ja som tiež veľmi rada, že prišiel aj pán minister Blanár, lebo, myslím, aj od jeho, z jeho úst a od viacerých vládnych predstaviteľov som započula, že toto služobné vozidlo bolo zneužívané a osobitne často asi aj deťmi a blízkymi príbuznými, takže naozaj, aké je to hrubé, škaredé, fuj, zneužívanie takýchto, takéhoto štátneho majetku.
No z tohto rozhovoru som sa dozvedela, že nikdy toto služobné vozidlo nebolo používané blízkymi príbuznými, ani deťom, ani dieťaťom na jeho prevoz, ani manželkou. To znamená, boli to hrubé, naozaj škaredé poznámky, ktoré tu zaznievali pri komunikácii vládnych predstaviteľov, aby spochybnili česť a dôstojnosť policajta pána Koteka, pričom keď som si vypočula tento rozhovor, bolo zrejmé, že táto hrubosť, kedy došlo k výmene jeho nadriadeného, a išiel odviezť toto služobné motorové vozidlo do práce, kde by sa mohol dozvedieť, že asi už to oprávnenie nemá, tak mohli normálne v pokoji vyriešiť.
Tým chcem poukázať na všetky časti programového vyhlásenia vlády, kde táto vláda tvrdí, že pomsta tu bola, šikana tu bola, ale teda naozaj s touto vládou prichádza pokoj. No tak to je zjavne hrubý omyl. A ja si dovolím ešte poukázať na poslednú medializovanú informáciu kriminálno-expertízneho ústavu, kde sme sa dozvedeli, že nahrávka, s ktorou tu pracoval už dnešný pán premiér Fico ako s nahrávkou, ktorá mala byť kľúčovým dôkazom, že dochádza k manipulácii trestných konaní, tak, čuduj sa svete, táto nahrávka bola zmanipulovaná. To znamená, že ja by som teraz očakávala pri týchto informáciách, že ak chceme teda lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť, tak asi aj ten dokument, ktorý je kľúčový ako programové vyhlásenie vlády, tak by mal asi vychádzať z nejakých uveriteľných skutočností. A ja teda očakávam, že tieto časti budú prepísané, teda tam všade, kde hovoríme o tej manipulácii trestných konaní, že vlastne, prosím vás, na základe čoho hovoríme o tej manipulácii trestných konaní? Kde sú tie dôkazy? Tak ako máme teraz pracovať s programovým vyhlásením vlády, ktoré odvíja sa od takýchto nejakých základných premís a tie sa ukázali ako nepravdivé? Takže ako prepíšeme to programové vyhlásenie vlády? Ja by som očakávala od pána premiéra a od vlády, že k tomu zaujme nejaký postoj.
A ani minulosť sa nedá prepísať. Ja si dovolím znovu spomenúť únos vietnamského štátneho občana, lebo ako keby tu nad tým, na to sme zabúdali. V Nemecku, nemecká krajina je spôsobilá, Nemecko, aby vyšetrovalo toto konanie a dospelo k záveru, k skutočnostiam, ktoré sa týkajú našej krajiny, ale u nás jednoducho prebieha vyšetrovanie, nič o tom nevieme a kľúčové postavy pri tomto únose vietnamského štátneho občana sú súčasný premiér a súčasný minister obrany. Vládnym špeciálom zjavne bol unesený vietnamský občan a my o tom nevieme nič. Takže ja sa pýtam, ako tu ideme lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť, keď vlastne sme tu postavení na klamstvách a samotné programové vyhlásenie vlády je zjavné, že je postavené na vymyslených tézach, ktoré sa preukázali ako hrubo nepravdivé.
Ja by som očakávala, samozrejme, oveľa viac ambícií pri časti k spravodlivosti a očakávala by som, kde všade tam, kde tá ambícia je pomenovaná, tak vychádza aspoň z nejakých skutočností, ktoré môžeme uveriť, že dávajú nejaký zmysel a veľmi rada by som, tak ako môj predrečník pán Szalay, pochválila nejakú časť k spravodlivosti, ale príde mi teraz zbytočné míňať tento krátky čas na to, aby som vyberala časti, ktoré sú prehlásenia, bez toho, aby som videla ich reálny obsah a vedela si predstaviť, čo naozaj bude pozitívne pre Slovensko a nevidela za tým pomstu a šikanu, ktorá sa ukazuje v skutkoch tejto vlády.
Ja si dovolím teraz iba v krátkosti prizastaviť pri zahraničí, aj keď nie úplne mi náleží táto oblasť, ale predsa len ja by som tiež chcela, aby sa mi tu lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žilo a veľmi ťažko sa mi počúvajú všetky prehlásenia ohľadom dostatočnej humanitárnej pomoci pre Ukrajinu. Takže ja len chcem dobre rozumieť, že ako tu mám teda bezpečne žiť, ak dovolím ruskému agresorovi priblížiť sa k východnej hranici. A čo to znamená za pomoc Ukrajine, aby som teda zastavila túto agresiu, ak teda dovolím tomuto agresorovi, aby posielal ďalej rakety, aby tam vraždil deti, lebo môže sa stať, že tá humanitárna pomoc už nebude, nebude mať byť komu určená. A ja musím sa priznať, že časť v programovom vyhlásení vlády práve k tejto zahraničnej politike na časti 83, kde je ambícia tejto vlády, že sa zasadí za využitie fondov Európskej únie pri podpore prihraničných regiónov Slovenska a zapojení sa slovenských firiem do obnovy Ukrajiny, to mi príde ako vtip. Akože to znamená, že niekto nás volá, niekto volá o pomoc, my mu nepomôžeme a potom očakávame, že sa budeme podieľať na obnove tej krajiny. Ako ja by som teda chcela vidieť naozaj tých Ukrajincov, ktorí budú mať záujem spolupracovať so slovenskými firmami, že prosím vás, tak my sme síce vás potrebovali, ale nevadí, viete čo, vôbec nám to nevadí a kľudne poďte k nám a poďte nám teraz pomôcť z tých európskych fondov nám dať dokopy tú našu krajinu. My sme na všetko zabudli a my si nebudeme vyberať ani francúzskych, ani projekty z Nemecka. Vôbec nie, my sme radi, že sú to Slováci a hádam sa polepšíte. No tak to určite nebude. Takže to podľa mňa tiež by ste mohli asi vymazať z programového vyhlásenia vlády, lebo takto to nedáva žiadny zmysel.
A ja si dovolím iba na záver iba zopár poznámok k takému naozaj hrubému pokrytectvu, keď počúvam o slovenských záujmoch a ako keby sme nevnímali ani minulosť Slovenska, toho premiešavania jednotlivých kultúr a toho, čo sa deje na Slovensku. A tak ja sa len opýtam, mrzí ma, že tu nemám pána premiéra alebo pána ministra Tarabu, ale kde dali študovať svoje deti? Tak pán premiér dal študovať svoje, svojho syna na prestížnu medzinárodnú školu na Slovensku, aby mohol ísť zjavne, asi mohol ísť študovať do zahraničia a predpokladám, že buď do Ameriky alebo do západnej Európy. A pán minister Taraba, tak som si prečítala, že vaše deti študujú na zase prestížnej francúzskej škole na Slovensku. No tak určite sú tu vzdelávané k hodnotám iným, ako tým, ku ktorým vedie programové vyhlásenie vlády. Tak ja len chcem poukázať na pokrytectvo, ktoré, sa tvárime, že ide nám tu o lepšie Slovensko, ale vlastne naše deti chceme, aby žili niekde inde. Tak to považujem naozaj za hrubé farizejstvo. Tak si potom povedzme, čo chceme, či chceme mať naozaj krajšie Slovensko, aby sa nám tu všetkým lepšie žilo a školy chceme pre všetkých také, aby mohli študovať na nich aj deti aj tých možno menej zámožných a vedeli si to dovoliť a mali kvalitné vzdelávanie, alebo len pre seba si ideme teda niečo vytvoriť a nevadí nám, keď to Slovensko pôjde niekde, kde sa naozaj ľuďom nebude chcieť žiť.
Ďakujem veľmi pekne. Ostalo mi desať sekúnd, tak ja len si dovolím ešte raz vyzvať vládu, aby prehodnotila programové vyhlásenie vlády, pretože je založené na klamstvách, ktoré... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Vidím, že budem musieť zopakovať, možno podrobnejšie za dve minúty vysvetliť, čo sa tu deje s čakacími lehotami. Ja som ten posledný, ktorý by bojoval proti čakacím dobám, dvanásť rokov za ne, sa snažím ich presadiť do zákona, dokonca som ich raz do toho zákona aj napísal, kým ich potom zase odtiaľ niekto nevyškrtol. Čakacie doby sú silným nástrojom nároku pacienta, dokedy sa má dostať k zdravotnej starostlivosti a je dobré, aby tie čakacie doby boli uzákonené, aby boli niekde kodifikované, aby bol ten nárok pacienta hmatateľný. Čiže opakujem, je to správne riešenie, ale do zákona ste, bohužiaľ, napísali, že čakacie doby sa majú od 1. januára 2024 uplatňovať bez toho, aby sme ich mali zmerané, lebo od 1. januára 2024 sa majú začať merať a vy nemôžete niečo vymáhať pred tým, než to máte zmerané. Najprv tá súslednosť musí byť, najprv to musíte zmerať a potom to začnete vymáhať.
Prijali ste zlý zákon, ktorý treba opraviť, ale všetkým nám tu ide o to, aby čakacie doby boli nejakým spôsobom kodifikované. A teraz vám k tomu vložím ešte jeden aspekt, nad ktorým treba rozmýšľať. Keď budú čakacie doby kodifikované, budú zdravotné poisťovne povinné tvoriť technické rezervy na zdravotnú starostlivosť pre pacientov na čakačkách. Technické rezervy sú nákladová položka, ktorá znižuje a zhoršuje hospodársky výsledok zdravotnej poisťovne. Čoho sa obávam, že po fantastickom manažovaní verejných financií, ktoré sa vám podarilo za posledné tri a pol roka, nebude dostatok peňazí na to, aby Všeobecná zdravotná poisťovňa bola schopná tvoriť technické rezervy pre čakajúcich pacientov a preto sa obávam, že možno nebude ani vôľa v budúcnosti tie čakacie doby vymáhať, ale v prvom rade ich treba začať merať.