Videokanál klubu

Dobrý deň prajem, dámy a páni. Dovoľte mi, vyjadriť sa k tomuto uzneseniu. Ako prvé by som chcel povedať, že EXPO Dubaj a najmä teda slovenská účasť na ňom bol veľký úspech. Prišlo 600-tisíc návštevníkov, vyše 500 obchodných rokovaní, konkrétne firmy, ktoré z toho ťažili. Mali sme veľký pavilón, vyše 2 200 m² s veľmi slušnou zľavou, ako sme počuli od pána navrhovateľa. A toto všetko bolo pod extrémnou časovou tiesňou.
Totiž keď ja som sa stal ministrom hospodárstva, to bolo začiatkom apríla 2020, tak sme na ministerstve nenašli nič, že doslova nič. V tom čase EXPO malo začínať 1. októbra 2020, teda šesť mesiacov neskôr a my sme tam stáli s holými rukami. Okrem jednej veci, to bola architektonická štúdia za 115-tisíc eur. Spojili sme sa teda s, s ľuďmi z EXPO. Dozvedeli sme sa, že ministerstvo hospodárstva nekomunikovalo v poslednej fáze, ani už len na maily neodpovedali a že sme o ten pozemok, ktorý bol pre Slovensko rezervovaný, kde mal teda stáť ten slovenský pavilón, že sme oň prišli. A, samozrejme, taká štúdia za tých 115-tisíc bola úplne zbytočná.
Jediné, čo sme mali na výber, prenajať si existujúci objekt. To sme spravili a našča... ja som ešte pôvodne rozmýšľal, že vôbec sa nezúčastníme EXPO, ak by naozaj malo byť 1. októbra 2020, ale našťastie niekedy v júli to posunuli o rok, takže na 1. októbra 2021. Mali sme de facto rok na všetky tie prípravy. Kto tam bol, kto to videl, tak chápe, že rok na takéto veci je extrémne krátka doba a navyše EXPO nebolo jediné, čo som riešil. Tak riešili sme vtedy napríklad Volvo alebo Mochovce 3. A kopec, kopec iných vecí ako minister. Správa konštatuje 634-tisíc eur, ktoré mali byť nehospodárne vynaložené. Ja som, bohužiaľ, nemal možnosť sa k tejto správe vyjadriť vopred, lebo keby som tú možnosť mal, tak by som upozornil Najvyšší kontrolný úrad, že síce sme museli doplácať nájomné 329-tisíc eur plus 25-tisíc za oneskorené preclenie. Lebo áno, tie exponáty boli dovezené štyri mesiace neskôr na nas... naspäť na Slovensko, približne štyri mesiace, ale zároveň sme platili za tú prepravu omnoho menej.
To, čo tu držím v rukách, toto, to je tzv. predbežná hodnota zákazky na dovezenie tých exponátov späť. Suma, odhadovaná suma 704-tisíc eur. V tom čase totiž 200 krajín z celého sveta chcelo z Dubaju prepravovať, to sa bavíme o tisíckach kontajnerov a tie ceny vyleteli. Ešte navyše bolo aj celosvetovo, došlo k výraznému spomaleniu svetového obchodu. Kto chce, si môže vygoogliť taký prístav v Šanghaji, kde stovky lodí čakalo celé týždne na vyloženie. Výsledok bol, že ceny takýchto preprav vyleteli do astronomických výšok. Tu som dostal predbežnú hodnotu zákazku, zákazky za 704-tisíc eur. Preto bolo výhodné, že ten, že ten spätný dovoz tovaru sa realizoval približne štyri mesiace neskôr, lebo už to nebolo za 704-tisíc, ale vysúťažená suma bola 249. To znamená, podarilo sa ušetriť 450-tisíc. Áno, 300-tisíc, 329, bolo to skladné. Stále to bolo pre štát výhodné. Túto informáciu NKÚ nemal preto, lebo mi nedal možnosť sa ako bývalému štatutárovi ministerstva hospodárstva vyjadriť k veci. Keby som tú možnosť mal, tak už to v správe predpokladám, že bude napísané.
Takže prvá položka - 115-tisíc vyhodené do vzduchu, vďaka pánovi Žigovi, môjmu predchodcovi, ministrovi Žigovi, ktorý vo veci EXPO neurobil vôbec nič. Ďalších 320-tisíc, áno, boli vyššie náklady, ale oproti tomu stála omnoho nižšia suma za tú skutočnú prepravu. Ostáva ubytovanie 164-tisíc. No priznávam a za toto preberám politickú zodpovednosť, i keď neviem, čo to konkrétne znamená. Ale áno, v tej evidencii bol zjavne zmätok. Ale tá podstata veci, to znamená, ministerstvo hospodárstva prenajalo celkovo 8 apartmánov. Na tom, na tom našom pavilóne robilo približne štyridsať ľudí. Však ako predpokladám, každý súdny človek chápe, že tí ľudia niekde bývať museli, a teda aj niekde bývali. A ja som, teda sa som dohliadol na to, aby tie ceny boli primerané, aby tam neboli žiadne predražené nájmy. To neboli, tých 8 apartmánov na 6 mesiacov skrátka malo tú cenu, ktorá už bola spomínaná. Zároveň, áno, priznávam, v evidencii je, teda bol zmätok. Snáď nečakáte, že minister hospodárstva bude chodiť kontrolovať, komu kedy boli vydané kľúče. Takže stalo sa. Áno, to beriem. Ale to neznamená, že tie peniaze boli prehajdákané, prešustrované alebo nehospodárne minuté. Tí ľudia museli niekde bývať.
No tak teda ak niekde naozaj vznikla že reálna škoda, je to 115-tisíc za architektonickú štúdiu môjho, kt... ktr... ktoré zadal môj predchodca Peter Žiga a pán predklad... pán navrhovateľ, ja som veľmi prekvapený, že odo mňa žiadate túto sumu. (Povedané so smiechom.) To je naozaj na smiech. Na smiech je toto celé, hej? Ale však k tomu ešte dojdem, že žiadate odo mňa nejakých 115-tisíc a takisto tých 164, čo máte v pôvodnom uznesení žiadate odo mňa dvakrát. Keby ste si prečítali riadne správu, tak by ste zistili, že to žiadate dvakrát.
Výsledok tohto môjho konania, že teda som vždy dbal na to, aby sme veci kúpili čím lacnejšie a čím hospodárnejšie. A áno, ešte raz priznávam. V niektorých evidenciách bol zmätok. Áno. Na základe tej extrémnej časovej tiesne, iné krajiny sa pripravovali na EXPO tri roky. My sme mali na to reálne rok. Tak áno, stalo sa, že napríklad stánok sme otvorili dva dni neskôr. Nie 1. októbra, ale tretieho. Alebo stalo sa, že v tom vydávaní kľúčikov, bol, bol, nebolo to riadne vedené, tak potom ku koncu dali nejakého, áno, chudáka kuchára, mu dali to podpísať, on to somár podpísal. A výsledok je, že štát teraz od neho a ja teda dúfam, že ten kuchár tento spor vyhrá, vymáha asi za dva týždne, čo tam býval 36-tisíc eur. To je jeden príklad, takýchto je tam viacero.
Takže toľkoto k tomuto. A ešte raz. Najväčšia položka z tých akože nehospodárne použitých peňazí 329-tisíc, áno, boli to náklady navyše, ale zároveň tá preprava nestála 704, ako bola predbežná hodnota zákazky, ale 259, ako bola vysúťažená suma. Toto je kľúčové.
No mal som hodinovú tlačovú besedu k tomuto, kde som aj všetkým novinárom povedal: Budem tu stáť do poslednej otázky. Všetko sa pýtajte, ja vám na všetko veľmi rád odpoviem. Mám tu teraz ešte niekoľko poznámok, čo pred tým, ako budem pokračovať, čo pán navrhovateľ spomenul, slovenské pivo nebolo na pavilóne. No nebolo. Toto bolo nad naše sily. Ja som to už vysvetľoval na tlačovej besede. Hovoríte, že ste ju počúvali. Možnože nie dostatočne pozorne, lebo potom by ste to tu nespomínali. Ale naozaj pri maximálnej snahe nebolo možné doviesť nejaký alkohol do Dubaja, ktorý by predtým už nebol zalistovaný u jednej z dvoch spoločností dubajských, ktoré majú licenciu. Iba dve spoločnosti môžu dovážať do Dubaju alkohol vôbec, iba dve. A žiadna z nich nemala slovenské pivo a keď sme chceli, aby to zalistovali, aby si to zobrali do sortimentu, tak to jednoducho odmietli, lebo že to je strašne drahé. Aj tak sme sa o to skúšali, ale toto nešlo, ako nejde všetko. Človek aj keď je ministrom a podpredsedom vlády, keď si povie, že zajtra slnko nevyjde alebo keď si povie, doveziem slovenské pivo do Dubaju, tak nemusí sa všetko zadariť.
Potom ste hovorili pán navrhovateľ doslova, že teda pol milióna eur z tržieb reštaurácie išlo prevádzkovateľovi. No šak to je logika, nie? Keď niekto prevádzkuje reštauráciu a má tam tržby a predáva tam produkty, tak, samozrejme, že z tržieb, tie tržby sú jeho. A otázka je, že prečo to išlo z účtu ministerstva hospodárstva. Ja vám, nie vy ste hovorili, najprv vysvetlím toto, že dôvod bol ten, že iba ministerstvo hospodárstva mohlo mať registračnú kasu. Nikto iný. Prevádzkovateľ reštaurácie nemohol mať registračnú kasu, mohlo to mať iba ministerstvo hospodárstva. To znamená, všetky tie halušky, ktoré sa tam predali, mimochodom s pravou ovčou bryndzou, lebo tú som ja osobne vo vládnom špeciáli tam doviezol. Bryndza ovčia bola pravá. No takže, takže jednoducho nemohlo, ten, ten prevádzkovateľ reštaurácie nemohol inkasovať priamo, musel, mohlo inkasovať iba ministerstvo hospodárstva, a preto úplne logicky, všetky tržby išli na neho. Mimochodom, áno, vy ako aj spomínate, on nejaké peniaze nevyplatil, ale aj ministerstvo hospodárstva nevyplatilo jemu vyše 130-tisíc eur. Áno, tu musí dôjsť k urovnaniu sporu, preto som to aj na tej mojej tlačovej besede navrhol, že ten úspech dubajský bol natoľko veľký, natoľko významný.
Rozpočet, to ste zabudli spomenúť, ale rozpočet bol podkročený. Namiesto 8,7 to celé stálo 7,7, ja som ušetril Slovenskej republike milión eur oproti rozpočtu. Namiesto 8,7; 7,7. No šak ja som zvedavý, kedy ušetríte vy niečo, keď budete za niečo niekedy zodpovedný a keď budete mať niečo realizovať. No ale toľkoto teda k tomu.
A teraz celkovo musím ale povedať, že mňa teda dosť prekvapuje, že SMER dal návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze, kolegovia, lebo jak som si pozrel v záznamoch, niečo som aj osobne zažil, tak dokopy, ja som našiel päť kontrol. Na ministerstve hospodárstva za posledné roky. Päť kontrol Najvyššieho kontrolného úradu. Ani raz ste nedošli s mimoriadnou schôdzou. Ani raz. Napríklad keď sa kontrolovalo za roky 2016-2018, to boli, to bola vláda Roberta Fica. Členom predstavenstva spoločnosti MH Management, tá patrí na 100% štátu, bol pán Gedra. No tak zrazu za tie roky sa znížil, znížilo množstvo peňažných zdrojov, za tri roky z 39 miliónov na 4. Tomu sa hovorí tunel. MH Management mal na účte 39 miliónov pri nástupe vášho nominanta pána Gedru na MH Management a ku koncu už iba 4 milióny. A čo sa stalo s tými peniazmi? No tak 30 miliónov z týchto peňazí išli na právne služby a zastupovanie v súdnych sporoch, 19 miliónov napríklad boli uhradené pánovi Bžánovi. Toto EXPO sú drobné, počúvajte, takto sa, takto sa to robí, 19 miliónov pán Bžán za dokopy nič. Tam v prípade spor tých ohľadne Gabčíkova, 19 miliónov za... (Reakcia z pléna.) Ja som vám neskákal do reči. Devätnásť miliónov za právne služby. A teraz si predstavte, že účastník sporu, jeden účastník bola, bola spoločnosť MH Management, ktorá patrí na 100 % štátu a spravuje ju ministerstvo hospodárstva a druhý účastník sporu bolo samotné ministerstvo hospodárstva. Tak ministerstvo hospodárstva za ten istý súdny spor platilo 200-tisíc eur, 200-tisíc eur platilo ministerstvo hospodárstva za súdny spor ohľadom Gabčíkova. Zastupoval ju, to ministerstvo zastupoval pán doktor Martin Bednárik, ktorý ma mailovú adresu bednarik@bžan.sk, teda bzan. Čiže z tej istej kancelárie ministerstvo hospodárstva platilo 200-tisíc, MH Management platil 20 miliónov, za to isté, 200-tisíc a 20 miliónov. Rozdiel 19,2.
Idete zvolávať mimoriadnu schôdzu, aby pán Gedra zaplatil, lebo to sú ukradnuté peniaze, hej. Lebo štát za to nedostal nič, za tých 19,2 milióna rozdiel. Lebo právne zastupovanie už dostalo ministerstvo hospodárstva za 200-tisíc. MH Management platil 20 miliónov. Bude mimoriadna schôdza? Alebo firma Port service, to už je trošku staršie, ale je to strašne fikané. To sa roky súdilo. V tom čase predseda predstavenstva Port service bol Pavol Pavlis, tiež niekedy potom bol minister hospodárstva, váš nominant, momentálne ho máte na Úrade pre metrológiu. Normalizáciu, metrológiu, skúšobníctvo, áno. Tak tento pán Pavol Pavlis bol predsedom predstavenstva Slovenské plavby a prístavy, žaloval ministerstvo hospodárstva, teda vtedy ešte Fond národného majetku a, a niekoľko dní neskôr Robert Fico ho nominuje ako zástupcu do Fondu národného majetku. A pán Pavlis podpísal čestné vyhlásenie, že nevykonáva činnosť, ktorá by bola v rozpore so záujmami fondu. Samozrejme, úplne jasný konflikt záujmov. No ale čo je pointa, vtedy už mal, ten súd už bol vyhratý. Len vtedajší generálny prokurátor. Takto, Fond národného majetku ten súd vyhral, nieže bol vyhratý, reálne ho vyhral na Najvyššom súde Slovenskej republiky. A potom vstupuje do hry pán Dobroslav Trnka a jeho námestník Ladislav Tichý a dali mimoriadne dovolenie a znovu sa ten spor rozbehol. Zároveň MH Management vymenil dovtedajšieho právnika. Dovtedajší právnik inkasoval 4 milióny za štyri roky zastupovania. A dal to novému právnikovi, pánovi Dvoreckému. A pán Dvorecký išiel jeden jediný krát na súdne pojednávanie a inkasoval, tipnite si koľko. Aby sme teda neboli za trochárov, 8 miliónov, 8 miliónov za jedno jediné pojednávanie inkasoval právnik, ktorého najal člen predstavenstva MH Management. Fond národného majetku sa premenoval na MH Management, najal tohto pána doktora Dvoreckého a ten za jednu jedinú návštevu inkasoval 8 miliónov eur. Celý Dubaj toľko nestál. Šesť mesiacov makačky, 40 ľudí a naozaj že významná reprezentácia Slovenska vo svete, stála menej ako jedna jediná návšteva doktora Dvoreckého na Najvyššom súde. Tak toľko k MH Managementu.
Ale mali sme aj ďalšie kontroly. ISKRA, to bol informačný systém pre krízové riadenie. Ministerstvo hospodárstva ešte v roku 2013, kto tam vtedy z vás bačoval? Oný Jahnátek. A tuto kolega Žiga po ňom pokračoval. Úplne nezmyselné, zbytočné, nejaké zariadenie na neviem čo ani, 24 miliónov. Tak nebudeme trocháriť. 24 miliónov, minulo sa 8. Samozrejme, celý systém bol komplet zbytočný a NKÚ konštatovalo, že to je ukážkový príklad plytvania so štátnymi prostriedkami. A túto vec postúpili orgánom činným v trestnom konaní. Čo pri Dubaji nikto nič nikam nepostúpil, ani sa nekonštatuje, že to je ukážkový príklad. Ale nemali dosť veľa informácií, lebo ma neoslovili, tak niektoré veci tam chýbajú. Čiže druhú kontrolu vykonal NKÚ kvôli tejto Iskre. Osem miliónov vyhodených von oknom. Ukážkový príklad plytvania so štátnymi prostriedkami a SMER čo robí? Zvolá mimoriadnu schôdzu, žiada peniaze od pána Gedru, tej je mimochodom teraz na úrade vlády, hej. Nič také.
Máme aj tretí príklad, hej. A tak jak som hovoril, kontrolóri svoje zistenia odstúpili na ďalšie správne konaniu, konanie úradu vlády, ale aj na prešetrenie orgánom činným v trestnom konaní. Mochovce, tam kontrolujú iba maličký zlomok, v tých Mochovcach, Mochovciach, a teda aj tam píše v správe Najvyšší kontrolný úrad, identifikoval veľmi závažné zistenia a existuje riziko ešte rozsiahlejších ekonomických škôd. Lebo kontrolovalo iba 3,3 % zazmluvnených prostriedkov. Mimochodom tie Mochovce, počúvajte, tam ministerstvo hospodárstva nemalo ani len svojho človeka, až ja som ho tam musel dať. Ten pán, čo tam robil projektové riadenie, nejaký španiel, za skromných, za 32-tisíc mesačne, sa neunúval chodiť do roboty. Kde bol vtedy dohľad, napríklad zo strany štátu, ktorému stále patrí ešte tretina. Až my sme museli prísť, dupnúť si, že ten človek bude vymenený. My sme inštalovali človeka, ktorý chodil tam kontrolovať a tak ďalej. K tým slovenským elektrárňam sa ešte vrátim.
Na ÚRSO bola takisto kontrola Najvyššieho kontrolného úradu. Píšu vo svojej správe: porušenia rozpočtových pravidiel finančnej kontroly či pri nakladaní s majetkom a pri verejnom obstarávaní považujú kontrolóri v prípade ÚRSO za tak závažné, že ich predseda odstúpil túto vec orgánom činným v trestnom konaní. Kto bol vtedy na ÚRSO? Kto tam bačoval? Jahnátek, váš nominant. Kde vtedy bola schôdza? Zvolajte teraz schôdzu. Poďme sa baviť o Jahnátkovi, ako bačoval najprv na MH, po ňom tam kolega Žiga a predtým ešte na ÚRSO.
No a ešte piata kontrola, ktorú som si tu stihol vypísať. Investičná pomoc, regionálne rozdiely. V roku 2018 NKÚ spracoval štúdiu o tom, že investičná pomoc pre západné Slovensko predstavovala 44 % celkového objemu a výška čerpanej investičnej pomoci za obdobie 10 rokov, nemala preukazný vplyv na znižovanie regionálnych rozdielov. A dokonca Žilinský kraj, ktorý zaznamenal, že najviac, najväčší podiel tak mal ešte pokles v HDP v porovnaní s ostatnými. Až ja som musel prísť, aby investičná pomoc naozaj išla tam, kam patrila. Viete, vo vedení SMER-u vtedy boli traja kapovia, Paška, Žiga a Raši. Traja Košičania. A čo spravili pre Košice? Dotiahli Jaguar Land Rover do Nitry, kde už vtedy bol dostatok pracovných miest. Do Košíc musel prísť Bratislavčan, aby, aby tam išlo to Volvo.
Čiže toľkoto spomenutých päť prípadov. Päť kontrol NKÚ. Päťkrát veľmi závažné zistenia. Nebavíme sa o, že 25-tisíc preclenie, 2-tisíc nevrátená záloha, nie, my sa bavíme o miliónoch, o desiatkach miliónov. Jedna jediná návšteva právnika za vašej vlády stála viac ako komplet celý Dubaj. Toto sú dôležité zistenia.
No a mám ešte jeden príklad, pre konanie, lebo nie len to, čo sa urobilo, ale aj to, čo sa neurobilo, hrá pomerne veľkú rolu. A to je predkupné právo tých investorov, keď štát privatizoval. Nechal si 51 %, tých zvyšných 49 % niekomu patrilo. Tak napríklad ja som urobil to, že 49 % Východoslovenskej energetiky, ktoré patrili nemeckému RWE, bolo predaných nemeckému E.ON-u. Štát teda naďalej si nechal svoj 51 % podiel. A za tento predaj, za to, že štát dal súhlas na tento predaj, z toho nemeckého RWE na nemecký EON, som vypýtal pre, do štátnej kasy 35 miliónov eur. 35 miliónov eur. Alternatíva by totiž bola, kúpiť to celé, ale bolo to strašne drahé. Robert Fico takejto situácii čelil trikrát. V prípade Stredoslovenskej energetiky, kedy 49 % z niekoho išlo na český, od niekoho, asi Francúzi to vlastnili, išlo na český EPH. Potom pri SPP Distribúcia to isté, od Gaz de France a nemeckého Ruhrgas sa mi zdá, išlo to na EPH tých 49 %. Ani tam, aj tam dal súhlas, aj pri prvom dal súhlas, aj pri druhom dal súhlas a pri slovenských elektrárňach tiež dal súhlas. Trikrát dal súhlas. No koľkokrát vybavil do štátnej kasy a koľko? Trikrát nula, pán Kaliňák. Trikrát nula. Ja som jedenkrát vybavil 35 miliónov, 5-násobok celého Dubaju alebo 4-násobok. Viete, takto sa hospodári s peniazmi. A práve pri tých Slovenských elektrárňach Robert Fico dal súhlas na to, že sa to prevedie, z dnešného pohľadu za smiešnu sumu, za 150 miliónov. Dnes vďaka Robertovi Ficovi, Slovensko mohlo vlastniť a nevlastní dve tretiny Slovenských elektrární. Vlastníme len tretinu, nič tam nemôžme do toho hovoriť. Manažérska kontrola bola odovzdaná pri tejto škandalóznej privatizácii v roku 2004 za čias Ivana Mikloša, to tiež treba povedať, a Robert Fico mal šancu to zvrátiť v 2013 roku. Mohol, vtedy mohol povedať, nie chlapci, toto berie späť slovenský štát. Robert Fico mal plné ústa národno-štátnych záujmov. No a vtedy mohol, doslova že za babku, za 150 miliónov eur mohol získať ďa... minimálne ďalšiu tretinu do štátneho vlastníctva, dnes by mal štát dve tretiny a nespravil to. Ja si tak občas kladiem otázku, že tak ako prečo to asi tak nespravil, ale to nech zodpovie on. No. Takže Robert Fico trikrát dal súhlas nejakým cudzím firmám na prevody, trikrát inkasoval nulu, ja som dal jedenkrát súhlas, vypýtal som si 35 mil. a mimochodom, 10 mil. z tých 35 išlo na výstavbu parku v Rimavskej Sobote, priemyselného parku, už sa stavia, ďalší príklad toho, ako treba znižovať regionálne rozdiely. Robotu treba dotiahnuť tam, kde je najväčšia nezamestnanosť, a to je Rimavská Sobota. Žiadne také, že ľudia majú chodiť za prácou. Ne, ne, ne, práca musí chodiť za ľuďmi a počas môjho ministrovania teda okrem už spomínaného Volva pri Košiciach, máme ešte Záborské pri Prešove, máme Sabinov, máme Rimavskú Sobotu, štyri priemyselné parky.
No tak si teda kladiem otázku, že čo to teda vlastne chce byť, že vy idete takto tunák mimoriadnu schôdzu a, a keď päť kontrol predtým ste odignorovali a tam išlo o stokrát vyššiu sumu celkovo, no že čo, čo vás tu teda ako na tom, čo môže byť ten dôvod. A jediné, čo mi napadlo, že potrebujete prekryť tie svinstvá, ktoré tu teraz páchate. Čaká nás najvyššie zvyšovanie daní v histórii Slovenska. Akože ten balík, páni koaliční poslanci, to, čo máte v pláne, to je riadna okrádačka. Všetkých, ktorí v tejto krajine tvoria hodnoty, idete skasnúť. Ale že všetkých. Okrem toho ešte idem zo.. idete im aj zobrať to, aby si, možnosť, aby si mohli šetriť na dôchodok. Toto masívne poškodí slovenskej ekonomike. Masívne.
Neviem, či ste už boli plnoletí v čase, keď ja som robil daňovú reformu, ale naštudujte si tie čísla, pán Kaliňák. Naštudujte si ich. V roku 2003, teda rok pred zavedením daňovej reformy, bol súčet všetkých základov dane, všetkých právnických osôb, približne 100 mld. korún. A v roku 2005, rok po zavedení daňovej reformy, teda s odstupom dvoch, od 2003 do 2005, za dva roky tento súčet všetkých základov dane stúpol zo 100 mld. na 192, na takmer dvojnásobok. A viete prečo? Nie kvôli rovnej dani. Lebo sme zrušili daň z dividend. Váš Kažimír, vtedy minister financií, ju zaviedol vo výške 7 % a vy ju teraz idete zvýšiť na 10 %, lebo vy si myslíte, že keď zvýšim sadzbu zo 7 na 10, tak budem aj v tom pomere teda o polovicu viac inkasovať. Nebudete. Firmy vám to platiť nebudú. Ale keď sme zrušili daň z dividend, tak zrazu základ dane právnických osôb počas dvoch rokov sa zdvojnásobil. To sú tvrdé dáta, nájdete to na stránke štatistického úradu alebo na stránke daňového úradu. Zdvojnásobil sa základ dane, to bola, to bola tá iskra a ten, ten, tá skutočná podpora ekonomiky. Lebo ľuďom sa, firmám sa alebo majiteľom firiem sa neoplatilo tie peniaze kade-všade cez Cyprus a neviem čo čistiť. A vy to teraz idete zabiť. Už ste akože hodne dokaličili tú rovnú daň a teraz to idete robiť ďalej. Preto sme, preto sme na predposlednom mieste v Európe, lebo vy ničíte ekonomiku.
Hádam nemyslíte vážne, prosím vás pekne, že za to, že 40 ľudí nepísalo poctivo, kto, kedy tam spal, že, že kvôli tomu je Slovensko na predposlednom mieste. To nemôžete myslieť ani vážne vy, aj keď ste schopný ako veľa rôznych výrokov. Nie, to že sme na predposlednom mieste je, že vy beriete hodnoty tým, ktorí tvoria, a dávate ich tým, ktorí netvoria. Celé vaše konsolidačné úsilie, ktoré tu dnes idete akože teda robiť, je len o zvyšovaní výdavkov. Vy nešetríte nikde. Nikde nešetríte, nič neznižujete. Ani počet úradníkov, ani žiadne nejaké dávky, nič neprehodnocujete, nikde sa nezamýšľate, či štát by náhodou musel niečo robiť, nerobiť alebo niekde platiť menej. Nie. Jediné, čoho ste schopní, pýtať viac peňazí. Nie čo pýtať, žmýkať. Žmýkať viac peňazí od ľudí, ktorí tvoria hodnoty. Chápem, vy musíte mať v náplni vašej práce a politickej ideológii, že fuj, tí hnusní podnikatelia, ktorí vás mimochodom živia, hej, tak musíme ich skasnúť. Každý, kto tu zarába, každý, kto sa hýbe, a každý, každý, kto si dovolí mať trochu viac ako ostatní, tak toho pekne skasneme až, až ho to omrzí, až tie hodnoty tvoriť prestane alebo ich bude tvoriť inde. Pre toto je Slovensko od konca druhé v Európe. Pre nič iné, pán Kaliňák.
Mám posledných 40 sekúnd, ja sa tohto divadla spolu s mojimi kolegami zúčastňovať nebudem, my teda vás opustíme, ja vám prajem plodnú debatu, páni, plodnú, držte sa, hľadajte skutočne riešenia pre krajinu, vy máte kľúče od miešačky a tí medzi vami, čo sú teda že chytrejší a, a trochu ešte dokážu aj, aj sa zamyslieť nad niečím, tak budete vidieť o štyri roky, Slovensko ostane tam, kde je, touto vašou politikou, keď budete len a len rozdávať a žmýkať tých, ktorí tvoria hodnoty.
Ďakujem vám pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Pán podpredseda, chcel by som navrhnúť, aby ste pána navrhovateľa upozornili, že pozmeňujúce návrhy alebo návrhy nových uznesení sa dávajú v rozprave v zmysle § 29 zákona o rokovacom poriadku. My tu rokujeme, odôvodnene rokujeme tu o návrhu uznesenia, ktoré bolo predložené spolu s návrhom na zvolanie schôdze, a teda o tom by sme mali hlasovať. A, samozrejme, každý poslanec vrátane pána navrhovateľa má právo podať aj pozmeňujúci návrh alebo návrh nového uznesenia, ale zákon o rokovacom poriadku predpokladá, že sa tak udeje v rozprave. Čiže je irelevantné, že pán navrhovateľ predčítal návrh nového uznesenia v rámci svojho úvodného slova. Takže by som vás chcel poprosiť, aby ste pána navrhovateľa o tom informovali. Ďakujem.

No, páni poslankyne, páni poslanci, veľmi rada by som reagovala na každú z poznámok, ale za dve minúty sa to nedá. Na to by sme museli zmeniť procesné pravidlá pre rokovanie, aby aspoň na záver ten rečník mohol na všetko reagovať. Ale nedá sa to stihnúť. Takže veľmi rada asi aj osobne Vám poviem k tým veciam, ktoré ste uviedli, ale za tie dve minúty všetko nestihnem, ale skúsim v skratke ešte raz.
Je mi úprimne ľúto každého tragického úmrtia, každej smrti človeka. Nikdy som sa nejakým spôsobom zo smrti človeka nevysmievala. Je časť poslancov, politikov, ktorí chcú zo mňa urobiť cynickú obludu, a robia to, osobitne na dezinformačných weboch. Robí to Štefan Harabin, vy sa k nim pridávate, zneužívate na to naozaj odsúdeniahodným spôsobom tragické úmrtie človeka, ku ktorému bolo jasne konštatované, že zomrel bez cudzieho zavinenia. A to na základe riadneho vyšetrovania orgánmi činnými v trestnom konaní, potre... potvrdené príslušnou prokuratúrou aj generálnym prokurátorom. A používate tieto tragické úmrtia vtedy, keď chýbajú argumenty.
Spolupracujúci obvinení, dohoda o vine a trestu. Dohoda o vine a trestu, keď by ste si pozreli štatistiku, tak je využívaná vôbec ako inštitút páchateľmi trestnej činnosti, pretože ak sa doznajú trestnému činu, majú za to, že je to pre nich lepšie východisko. Zaiste to nerobia vtedy, ak nie sú páchateľom trestnej činnosti. To aj ich máme považovať za udavačov vlastných... seba samých? Že sa doznajú a urobia dohodu o vine a treste? To hádam nie.

Pani poslankyňa Kolíková, veľmi správne si poukázala na to, akú výpovednú hodnotu má skutočnosť, akým jazykom hovoria predstavitelia súčasnej vládnej koalície o spolupracujúcich obvinených. Používajú ten mafiánsky termín, kajúcnici, alebo dokonca hovoria o udavačoch a prirovnávajú to k udavačom z 50. rokov, z čias komunistickej totality.
Pritom vďaka spolupracujúcim obvineným boli aj na Slovensku odhalené závažné formy trestnej činnosti a niekedy dokonca skoro je vylúčené, aby, aby niektoré závažné trestné činy boli odhalené bez toho, aby sa našiel niekto zvnútra tej organizácie zločineckej, ktorý prehovorí, ktorý prizná vinu, áno, premietne sa mu to potom aj, aj do výšky trestu, ale pomôže odhaliť trestnú činnosť.
Je absolútne perfídne, keď niekto prirovnáva spolupracujúcich obvinených, ktorí pomáhajú odhaliť závažnú trestnú činnosť, a teraz je to jedno, či je to mafia, alebo, alebo je to, je to korupcia a korupčná mafia, k tomu, čo sa dialo napríklad v Československu v 50. rokoch alebo v iných komunistických krajinách v období, v období stalinizmu, predsa odhaľovanie závažnej trestnej činnosti je verejný záujem. Keď niekto pomôže odhaliť vraždu, keď niekto pomôže odhaliť korupciu, to je dobrá vec, to nie je to isté, ako keď si niečo vymyslím na svojho suseda a obviním ho z neexistujúceho zločinu.
To snáď nemyslíte vážne, kolegovia z vládnej koalície?!

Ďakujem, Mária, za tvoj príspevok.
Tak ako som očakával, tak v podstate aj celá táto diskusia sa vedie v tom duchu rôznych konšpirácií, a jedna z nich, na ktorú si reagovala, je aj konšpirácia o smrti generála Lučanského.
Mne to je osobne veľmi ľúto, ja som bol tiež súčasťou tej vyšetrovacej komisie a prešli sme si v rámci tej komisie celým tým procesom, kde, musím povedať, že som zažil rôzne veci. A napríklad si spomínam aj na to, ako niektorí kolegovia spochybňovali kamerové záznamy, lebo tie kamerové záznamy v tom nápravnom ústave v Prešove, boli nastavené na systém pohybového senzora, teda vždy sa zapli vtedy, keď tam niekto na tej chodbe bol. A keď tam boli nejaké že tie presmyčky alebo čo, hej, tak to oni tvrdili, že to bolo vtedy. A väčšinou to tvrdia ľudia, ktorí zneužívajú dezinformácie.
A tie dezinformácie zneužívali aj v prípade vraždy Jána a Martiny. Tvrdili, že to tak nebolo, to bolo ináč. To isté tvrdia o smrti generála Lučanského.
Viete, ale to máte tak, ako keď niekto dokáže tvrdiť a uveriť tomu, že existuje vegánska masť. Počujete? Vegánska masť. Ja neviem, ona sa asi robí zo šošovice. A táto vegánska masť sa natiera na chleba s cibuľou a predáva sa za 10 eur v Bratislave. A niekto, niekto tomuto reálne uverí. A čo keď ten chleba je z pšenice z Talianska a cibuľa je z Ameriky? Púú, možno preto stojí 10 eur.
Takže toto sú tí ľudia, ktorí šíria takéto informácie. Niet sa čomu potom diviť.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Som veľmi rada, že dnes máme aj možnosť ako opozícia asi povedať viac k dôvodom odvolávania ministra vnútra Eštoka, a je zaiste škodou, že pri dialógu dochádza k monológu, pretože pán minister tu väčšinou času nie je. A nie je len slušnosťou vypočuť si dôvody, pre ktorý je odvolávaný, ale považujem to za nevyhnutnosť fungovania demokracie, že jednoducho ak je odvolávaný minister parlamentom, tak minister je prítomný na schôdzi parlamentu a odpovedá mu na otázky, ktoré sú mu kladené, pretože je síce momentálne ministrom vnútra na základe výsledkov parlamentných volieb, s ohľadom na pravidlá, ktoré máme pre spočítavanie hlasov, ale nie je pravdou, že by bol volený všetkými občanmi a všetci občania teraz sú spokojní s tým spôsobom vládnutia, ako má. A zaiste ani to, že má nejaký počet lajkov pod nejakou jeho reakciou, neznamená, že jeho konanie je správne.
Takže ak je tu legitímny dôvod na jeho odvolanie a splnil všetky náležitosti pre začatie takej schôdze, tak v tom, takom prípade by tu mal byť prítomný a mal by byť pripravený odpovedať na všetky otázky, ktoré poslanci na neho majú.
A považujem to naozaj za hrubú, vážnu, neslušnosť. Nielen to, že tu nie je prítomný, ale aj to, keď je tu prítomný, tak nepočúva, čo mu je kladené ako námietky zo strany poslancov Národnej rady.
Veľa dôvodov k odvolávaniu ministra vnútra Eštoka už tu bolo povedaných. Možno sa budem opakovať, ale s ohľadom na to, že tie dôvody sú také vážne, tak si myslím, že je dôležité k niektorým sa aj vrátiť.
Zaiste nie je náhodou, že dôvody odvolávania ministra vnútra Eštoka sú v úplnej zhode aj s dôvodmi, prečo sme podali trestné oznámenie pre zneužívanie právomoci verejného činiteľa práve osobou, ktorú považujeme za hlavnú podozrivú, a to je minister vnútra Eštok. A osobitne práve s ohľadom na okolnosti za ktorých došlo k vydaniu rozhodnutí o postavení príslušníkov Policajného zboru mimo služby v hrubom rozpore so zákonom a v hrubom rozpore so zákonom o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. A teraz môžme sa tu vzájomne sporiť, že my sme podali trestné oznámenie, on podal trestné oznámenie, ale zaiste tá následnosť tých krokov, ktorá sa diala, hovorí jasne, že podané trestné oznámenie v posledných dňoch ministrom vnútra Eštokom je jednoznačne zastieranie jeho nezákonného postupu. Je to spôsob, akým nielenže vytvára vojnu v inštitúciách, medzi inštitúciami, osobitne tými, ktoré sú kľúčové pre očistu spoločnosti od korupcie, ale že to je jednoducho spôsob akým je mätený bežný občan, čo sa to vlastne v krajine deje.
A túto zmätočnosť ohľadom konania inštitúcií štátu začal Robert Fico na svojej povestnej tlačovke s gestapáckymi uniformami, kde vytiahol nahrávku ako kľúčový dôkaz, že tu dochádza k manipulácii trestných konaní. A čuduj sa svete, tá nahrávka sa ukázala, že bola zmanipulovaná, ako ukázal Kriminálno-expertízny ústav v jeho poslednom vyhodnotení.
A ako som už viackrát uvádzala, okrem toho že malo byť teda prepísané programové vyhlásenie vlády, že tu dochádzalo k politickej manipulácii trestných konaní, čo sa ukazuje, že ten hlavný dôkaz, ktorý predkladala vlastne, predkladal Robert Fico a vlastne celá táto vládna garnitúra, pre kľúčovú sme ako dôvod, pre kľúčovú zmenu trestných konaní, tak teraz sa jednoducho pokračuje v tomto ohlupovaní časti národa, že, a ľudia majú byť klamaní, že darebáci sú tí, ktorí tú spoločnosť očisťujú od korupcie, hej. Darebáci sú tí vyšetrovatelia, ktorí tu boli už predtým.
My sme nepriniesli nových vyšetrovateľov, my sme si nedoniesli ani nových prokurátorov, dokonca ani nových sudcov sme nepriniesli do systému. Tí ľudia tu boli, tu pracovali. Jednoducho naozaj dostali možnosť vyšetrovať trestné činy. A keď sa to dostalo prokurátorom na stôl, tak sa zhodli, že to je na podanie obžaloby. A keď sa to dostalo sudcom na stôl, ktorí v tom systéme boli, tak jednoducho mali za to, že sú splnené dôvody k tomu, aby tí ľudia boli odsúdení, či už právoplatným rozsudkom, alebo na základe dohody o vine a trestu. My ste tých ľudí nepriniesli do systému, tí ľudia tam naozaj boli. Dokonca keď došlo k zloženiu vlády na jar roku 2020, vôbec nedošlo k takejto hrubej obmene policajných funkcionárov. Proste táto vláda vôbec nenastúpila s takýmto hrmotom, pretože mala naozaj záujem konať v súlade so zákonom.
Takže ako som uviedla, ten spôsob konania, nielenže máme za to, že došlo k hrubému pochybeniu zo strany ministra vnútra tým, že odstavil týchto policajtov mimo služby a že porušil hrubo zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru a porušil zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ale ten samotný spôsob, ako to urobil, a to, čo nasledovalo, je naozaj hrubo treba odsúdiť.
To, že podal trestné oznámenie v posledných dňoch, ktorým fakticky označuje akoby za páchateľov trestného činu zneužívania svojej moci či už Špeciálnu prokuratúru, alebo Úrad na ochranu oznamovateľov, je naozaj do oči bijúce a mne to skutočne pripomína postupy, ktoré tu mal Štefan Harabin. To, čo robil Štefan Harabin, je, že dal, vydal rozhodnutie o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcom, ktorí boli nepohodlní, boli voči nemu kritickí, a nepáčilo sa mu, akým spôsobom v justícii fungujú. A javilo sa to, javilo sa mu to ako ohrozujúce jeho vplyvy a jeho moc. Tak týchto ľudí, z jedného dňa na druhý pozastavil im výkon funkcie sudcu. A presne sa im stalo to, čo sa stalo teraz týmto vyšetrovateľom. Museli byť doma počas toho, ako mali dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu, nemohli chodiť do práce, samozrejme, že sa im radikálne zmenšil príjem, to znamená, bola ohrozená ich vlastná existencia. Samozrejme, že to bolo pre nich ponižujúce aj vo vzťahu k im kolegom a osobitne aj doma, pretože nevedeli zabezpečiť vlastne rodine ten príjem, ktorý, ktorý bol pre nich štandardný a zabezpečoval im tiež pokrytie všetkých výdavkov. To znamená, dostanete tých ľudí, samozrejme, do stresu, nemôžu si hľadať inú prácu, lebo je to v rozpore vlastne s tým postavením, ktoré majú. Musia sa teda vyskytovať doma, nemôžu si hľadať inú prácu, lebo by to bolo v rozprave vlastne so zákonom. Majú znížený príjem a nemôžu robiť nič. Tak to je spôsob vlastne, ako šikanujete ľudí a zneužívate systém, ktorý nie je pre takéto situácie určený. A presne toto robil Harabin, presne toto robil.
A to, čo súčasne robil Harabin, že veľmi často používal slovo zákon. Vždy keď urobil niečo hrubo šikanujúce a zneužíval svoju moc, tak kľúčový pojem, ktorý použil, je zákon. Tak kľudne si môžme dať zoznam všetkých jeho šikanóznych konaní a koľkokrát tam použil zákon a koľkokrát to urobí a ako to robí minister vnútra Eštok. Ja keď si, ja keď vidím týchto dvoch politikov, tak naozaj tu vidím jednoznačne veľmi hrubé paralely. A veľmi mi to pripomína, ale je to dnes už mladšie vydanie.
Veľmi často v tej argumentácii sa používa pri tých 40 odsúdeniach, že to nie sú naozajstní odsúdení, že veď tí ľudia, oni, to za od... za odmenu sa dohodli. Tak ja by som teda chcela vidieť, že kto za odmenu sa dohodne o vine a treste. Prosím vás (povedané so smiechom), kto chce za odmenu mať v registri trestov zapísané, že je teda páchateľ trestnej činnosti súvisiacej s korupciou? Ja by som teda chcela vidieť, že kto sa mi tu k tomu prihlási. Ako to je naozaj taká vynikajúca odmena?
Je to spochybňovaný inštitút spolupracujúceho obvineného pri tejto argumentácii. Áno, je tu používaný pojem kajúcnici. (Reakcia z pléna.) Vy, áno, vykrikujete, pán poslanec, nech sa páči, budete mať faktickú poznámku, ktorá je krátka, nech sa páči, tak tú využite. Prosím, neprerušujte sa.
Takže áno, je tu, je tu naozaj snaha inštitút, ktorý je kľúčový pre potieranie ťažkej zločineckej činnosti organizovaných skupín, a k tomu máme inštitút spolupracujúceho obvineného, tak tento je spochybňovaný. Ale keby sme ho nemali, tak my nevieme potierať závažnú kriminalitu. Jednoducho nevieme. Veď tí ľudia sú ochotní vypovedať, áno, samozrejme, preto, že im bude daná nejaká výhoda. Ale oni keby neboli súčasťou toho systému, nemali by záujem, samozrejme, nejakým spôsobom na tom participovať. Nemali by záujem čo odhaľovať. Veď nikto predsa nechce mať zápis v registri trestov. Veď to je samo osebe odsudzujúce. Takže nejakú výhodu tí ľudia musia mať, aby ste mohli s nimi odhaliť ten celý zločinecký systém.
Ja som si to vypočula tiež v argumentácii, že, a to už naozaj keď dochádzajú argumenty pri... akékoľvek argumenty aj v diskusiách, používa ich často pán minister Taraba, používa ich minister Kaliňák, používa ich aj Štefan Harabin, som si všimla na jeho výborných kanáloch, a používa ich, samozrejme, aj Robert Fico, premiér, používa ich súčasný minister vnútra a to sú argumenty, ktoré súvisia s tragickým úmrtiami. Áno, tragické úmrtia sú tu zneužívané na politické účely ale hrubým spôsobom.
Najčastejšie je používané úmrtie obvineného generála Lučanského. Naozaj veľmi smutný prípad. Nikdy, nikdy som nemala žiadnym spôsobom žiadne vyjadrenie, z ktorého by bolo nejakým spôsobom zrejmé, že mi to nie je ľúto. Samozrejme, že mi to bolo osobitne ľúto ako šéfky rezortu, kde sa také niečo stalo. Ale faktom je, ak ma z čohokoľvek obviňujete, že šéfom väzenstva v tom čase bol váš človek, milá koalícia, váš človek. To bol človek, ktorého si vybral Pellegrini s Ficom a s ich človekom ministrom Gálom. Vy ste si ho vybrali, ja som nijakým spôsobom na tom neparticipovala. Vy ste obmenili človeka, ktorého si vybrala Lucia Žitňanská. Vy ste si ho obmenili a ja som ho nezmenila, keď som nastúpila, pretože som nemala za to, že sú tu jasné dôvody, pre ktoré by k takej obmene malo dôjsť. Ale vy ste tam mali svojho človeka, vy ste mali svojho človeka a tvrdíte, že teda dochádzalo tam k nejakým nekalým praktikám. Ale to nebol človek môj, ktorý by šéfoval väzenstvu. Ja som ho následne vybrala, to máte pravdu, ale až následne, ale po úmrtí Milana Lučanského. Takže ak mi tvrdí tuto pán generál Ševčík, pán poslanec, neviem teraz kde sa nachádza, že dochádzalo k nejakým nekalým konaniam, tak treba si to vysporiadať s koalíciou. Oni tam mali svojho človeka, ten šéfoval väzenstvu, ak si to myslíte.
Ale ja si to nemyslím, ja si to nemyslím, pretože z ničoho to nevyplynulo a zo žiadnych vyšetrení, ktoré súviseli s akýmikoľvek podozreniami zvonku, tak jednoznačne bolo preukázané, že príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže nepochybili, a bolo to zrejmé či už z výsledkov vyšetrenia orgánov činných v trestnom konaní, prokuratúry generálnym prokurátorom. Veď tu nie je žiadny vzťah, že by som mala s prokuratúrou, alebo generálnym prokurátorom, z ktorého by mohlo vyplývať, že by tu niekto mal potrebu kryť nejaké nekalé konanie, ktoré bolo väzenstve, práve naopak.
Ale orgány činné v trestnom konaní jednoznačne preukázali, že k cudziemu zavineniu, že to úmrtie nedošlo cudzím zavinením. Proste to je fakt. Je to smutné, stalo sa to, ale to proste je fakt. A vy to zneužívate politicky, hrubo to zneužívate politicky vtedy, keď vám dochádza argumentácia.
Ja som sa tu dopočula, že za mučením, mučenícky spôsob bolo aj to, že v tom čase keď zomrel pán Lučanský, že bol v Ústave na výkon väzby v Prešove. Tak ja si dovolím k tomu zopár slov aj na vysvetlenie.
Máme sedem ústavov na výkon väzby, dúfam, že som žiadny nezabudla. Ale oveľa viac ich určite nie je. Je ich okolo sedem. Máme ich po celom Slovensku, a keď máte ľudí, ktorí sú obvinení z trestného činu toho istého, alebo tie trestné činy spolu súvisia, sú v kolúznej väzbe, nemali by byť v tom istom ústave. Áno, stalo sa, že v to čase bolo súčasne vyšetrovaných viacero trestných činov, bolo tu obvinených viacero osôb, ktoré spolu súviseli, a preto nemohli byť v jednom ústave na výkon väzby, aj keby boli z Bratislavy. Takže bez ohľadu na to, že by sme riešili, kde vlastne bolo miesto pobytu pána Lučanského, jednoducho dochádzalo k priebežným presunom počas vyšetrovania. Jednoducho počas vyšetrovania dochádza k tomu, že tí ľudia nie sú stále v tom istom ústave. Takže aj keď bol v Bratislave, potom bol chvíľu v Nitre, potom bol chvíľu napríklad v Prešove. Jednoducho je to správne, aby sa nevytvárali vzťahy, osobitne ak sa jedná o kolúznu väzbu, a myslíme to naozaj celé vážne. A tiež k tomu, aby tí ľudia neboli naraz vlastne v tom istom ústave. Ako to sú, to sú štandardné postupy a boli aj tu dodržané. Nič viac a nič menej.
A ja som nepočula ináč pána poslanca Gašpara, nikdy som nepočula od neho, že by sa akokoľvek sťažoval na konanie príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže. Aj sme sa spolu o tom osobne rozprávali. Nikde sa k tomu tak nevyjadril, takže vôbec nie je pravdou, že by sa tu niekto vyvršoval nejakým spôsobom na komkoľvek, kto bol vo väzbe. Vôbec to nie je pravda, nijako to nie je pravda, dokonca naopak. Mne ako ministerke spravodlivosti na tom osobitne záležalo, aby nijakým spôsobom sa nikde neprejavilo čokoľvek, ba naopak, aby to tak niekto mohol vnímať alebo cítiť.
Osobitne som sa zaujímala, aby všetky štandardy boli vysoko dodržané. A, naopak, od ľudí, keď som sa ich priamo opýtala, pýtala som sa aj pána poslanca, nijaká námietka smerom k príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže nezaznela, takže ja si vyprosujem, pán poslanec Ševčík, aby ste tu vy, vy rozprávali tu nejaké svoje dogmy, pojmy a ste tu riešili to, čo riešite na svojich dezinformačných kanáloch, a osobitne, keď ste boli v pozícii človeka, ktorý mal na starosti inšpekciu, tak by ste mali veľmi dobre vedieť, čo to znamená, keď takéto dogmy vypúšťate a takéto klamstvá, ako to vlastne znehodnocuje celú inštitúciu. Takéto hrubé klamstvá. Ale vy viete, že si to môžte dovoliť, lebo ste na pôde parlamentu, môžte povedať čokoľvek, ale hrubo ničíte dôveru v právny štát a v inštitúcie, ktoré si to nijako nezaslúžia.
Ja si dovolím zopár slov ešte k súdom a neodkladným opatreniam, ktoré boli vydané, a následne aj k reakcii pána ministra vnútra. Mali sme tu dve súdne rozhodnutia ohľadom toho, že je dôležité, aby sa policajti, ktorí boli odstavení mimo službu, vrátili späť do služby. A tie neodkladné opatrenia, následne ako boli vydané, tak na to prišla rekcia ministra vnútra. A tá reakcia, ktorá prišla, mi príde zo všetkých asi tých počinov, ktoré urobil, za najvážnejšiu a úplne sa zhodujem aj s poslancom Hlinom, že na to takto jasne poukázal, pretože to, že minister vnútra vyhrážal disciplinárnym a trestným stíhaním, považujem za jeden z najzávažnejších prehreškov, ktoré sa stali, pretože osobitne to považujem za vážne, že to urobil minister, ktorý má pod sebou Policajný zbor, ozbrojené zložky, ktoré majú vo svojej kompetencii vyšetrovať.
Osobitne za závažné to považujem aj preto, že použil vlastne teraz ten nástroj trestného oznámenia, a to v čase, kedy je zrejmé, že jednoducho tá argumentácia na jeho strane je krátka. Jednoducho zjavne zneužíva priestor, ktorý má ako minister vnútra. A zneužíva ho spôsobom, že dáva jasne najavo, že všetci, ktorí sú mu nepohodlní, tak môžu byť šikanovaní trestným oznámením. A to je závažné, že to robí minister vnútra. A toto je pre mňa kľúčový dôvod, prečo by mal odstúpiť.
A na záver by som len povedala, že to, čo ma osobitne mrzí pri ministrovi vnútra, je, že je právnik. Akože ako právnik, jednoducho má k dispozícii určité vedomosti a znalosti a zneužíva ich. A ja som presvedčená, že každý, kto má právnické vzdelanie, tak by mal naozaj obratne narábať s týmito vedomosťami a zručnosťami. A najhoršie je, keď sa spreneveruje aj tomuto právnickému vzdelaniu, ktoré má. A to, si myslím, že sa teraz hrubo deje, pretože svoju právnu argumentáciu by mal využiť napr. pri svojej obhajobe v trestnom konaní, ktoré sme začali vlastne podaním nášho trestného oznámenia, ale takisto v rozkladovom konaní, kde vlastne prebieha konanie ohľadom tých príkazov, ktoré sú napadnuté, ktoré vydal voči policajtom, ktorí sú odstavení mimo služby, ale takisto v súdnom konaní, kde boli vydané neodkladné opatrenia. A takisto by ho mohol využiť na stretnutí s predsedníčkou Úradu na ochranu oznamovateľov. Tam všade by mal využiť svoje znalosti a vysvetliť, prečo konal v súlade so zákonom.
Ale nie spôsobom, že zneužíva svoje postavenie, podáva trestné oznámenie a takýmto spôsobom naozaj rovnakým, ako to robil Štefan Harabin, vytvára strach a napätie a namiesto pokoja je tu obava, že ľudia, ktorí sú čestní a budú chcieť očistiť spoločnosť od korupcie, tak budú za to postihovaní.
Za tento strach, čo vytvára, za toto napätie, za to by mal odstúpiť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Hlina, za tvoje vystúpenie. Ja najviac oceňujem tú časť, kde si sa snažil vysvetliť, že ospravedlnenie pre určité skutky jednoducho nestačí.
Ja k tomu tiež poviem viac, a najmä to ospravedlnenie, ktoré tu bolo, tak tiež bolo len také čiastočné, lebo tá vyhrážka bola nielen k disciplinárnemu stíhaniu, ale aj k trestnému stíhaniu a pri tom trestnom stíhaní tých sudcov sme sa teda zatiaľ toho ospravedlnenia nedočkali, takže toto považujem ja osobne za jedno najzávažnejších vecí, ktorá sa tu stala zo strany ministra vnútra. A mne to skutočne pripomína roky, kedy justícii vládol minister spravodlivosti Harabin, pretože malo to presne takéto dozvuky aj také efekty, aj taký slovník, len toto jednoducho teraz také mladšie vydanie. Ale keď sa pozrieme bližšie, aká bola vlastne politika ministra spravodlivosti Harabina voči nepohodlným, tak naozaj minister vnútra Eštok ide ako cez kopirák.
Takže ospravedlnenie v tomto prípade je skutočne nedostatočné a ďakujem veľmi pekne, že si jednoznačne takto na to poukázal.

Ďakujem veľmi pekne.
Alojz, ako vždy veľmi elokventný, plný farby a zaujímavých výrazov v tvojom prejave. Myslím si, že Bin Ládin z Jabloňovej zľudovie, a priznám sa, že odteraz ho budem používať.
To, ale na čo si narážal, je to, čo tu všetci vidíme a zažívame, a to je tá arogancia. Oni ako keby každé ráno si dali väčšiu dávku arogantínu, ako znesú a oni sú tak predávkovaní arogantínom, sú tu nafúknutí, frajeri, chodia a nič nevedia. Vie... že to, že nevedia, viem veľmi dobre napríklad z diplomatických zdrojov zahraničných, keď zahraniční diplomati, naši spojenci a partneri majú záujem rokovať alebo stretávať sa s týmito ľuďmi, ktorí sa tu dostali slepo k moci ako slepé kura k zrnu, a nič nevedia. A dokonca sa im vyhábajú... vyhýbajú a rozprávajú im také hlúposti, že tie špagáty a tie správy, ktoré posielajú domov, len dotvárajú ten obraz hrôzy, ktorý tu vzniká. Takže toto všetko, čo tu zažívame, budeme zažívať ešte viac, ešte s väčšou aroganciou, väčšou tupotou.
A s týmto, samozrejme, treba bojovať a budeme s tým bojovať tvrdo, pretože my nechceme zostať v Rusku, tak ako drvivá väčšina kolegov, ktorý tu je, a keď si pozrie človek ich CV-čka, tak majú že kuchynskú ruštinu. Tak toľko aj rozumejú svetu a takto aj vnímajú celé okolie aj fungovanie, ako by Slovensko podľa nich malo v budúcnosti fungovať.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi do toho vstúpiť a niečo k tomu povedať.
Skôr ako začnem a rozmýšľal som, ako začať, takú jednu drobnú poznámku si neodpustím, lebo si tu pripadám teda na takom (povedané so smiechom) kurze právničtiny z pohľadu takého správneho práva, asi aj pracovného práva, hej, mám taký rýchlokurz a medzitým som aj absolvoval taký kurz toho, že ako sa má rozprávať v parlamente, od tuná kolegov insiderov, pána ministra a pána predsedajúceho, že to si ináč pozrite, fakt to dám odporúčanie, keď rozprával pán Vančo, tak oni sa dvaja medzi sebou rozprávajú, fakt to bolo milé, takto, potom takto. (Rečník sa nakláňa do strán a rukou si kryje ústa.) Viete, že (povedané so smiechom) úplne dôkladne, do milimetru dodržiavali to, že proste si kryli... Dobré vedieť, ja teda akože dobre, ale tak neviem, kto tu má čítačku z pier, asi tu niekto disponuje tou čítačkou z pier, čiže ak chcete, máte niečo tajné, tak pozrite si ten, pán Vančo keď rozprával, presne tam bol aj kurz aj toho, že ako sa treba rozprávať o tajných veciach v parlamente, aby vás nikto iný nepočul. Bohvie o čom rozprávali? (Povedané so smiechom. Rečník sa obrátil k navrhovateľovi.) Možno o Romane Tabák, že čo s ňou.
Otázka stojí, že aj pre mňa, že, hej, že chcem robiť správne veci, je aj celkom očakávané od poslancov, že by také mali robiť. Otázka, teda že či robíme teda správnu vec. Hej, či tretí alebo koľký deň odvolávame a či to je dôvodné. Je to dôvodné. Aj moje vnútorné nastavenie, sám som sa v tom hľadal, je to určite, určite dôvodné. Tých okolností je niekoľko, ja ich spomeniem. Ale okrem iného teda sme sa aj dozvedeli, alebo dávame fakt ľuďom taký zlý signál, ktorý ich môže rozrušiť, hej, čo v tejto dobe nie je dobré, hej, že tých istôt je pramálo, hej, a ešte ďalšiu strácajú, že tie vlastne súdy sú o ničom, polícia je o ničom. Viete, že jeden policajt tak, druhý hentak. Jeden súd tak, druhý hentak. Prokurátor sedí v kríkoch, druhý nesedí v kríkoch, že proste my naozaj búrame to, čo ľudia, ľudia chcú niečomu veriť, však preto vznikli aj náboženstvá, že ľudia potrebujú niečomu veriť, a je dobré, keď veria v tom primeranom rozsahu, hej, a sile aj inštitúciám štátu. A my ich tu fakt poctivo, naozaj veľmi poctivo (povedané so smiechom) spochybňujeme v dlhých vystúpeniach mojich kolegov, hej, že jeden tak, druhý tak.
Čiže čo sa týka tých dôvodov, sú štyri, ja ich tu identifikujem štyri. Ja mám v takej skratke, hej, že prvý je pán Hamran... Hamran, dobre hovorím, prezident, hej? Sa mi pletie Havran, to je zas, poznám z iného prípadu. Že pán Hamran, potom čurillovci, sudca, vyhrážanie sudcovi a Kotek, resp. pani Koteková, teda Bin Ládin z Jabloňového, hej. Čiže to sú, ja identifikujem štyri, štyri veci, o ktorých sa tu rozprávame a že ako s nimi naložiť, plus sa nám tam primiešala taká firemná kultúra.
Ja som sa snažil minule o tom rozprávať. Tá firemná kultúra SMEROHLAS-u, ktorá teda okrem iného sa vykazuje silnými znakmi arogancie, obrovskej arogancie, hej, nie nonšalantnosti, lebo viete, vy viete byť aj šarmantne, šarmantne viete vyhadzovať, hej, s takou nonšalanciou (povedané so smiechom), a potom viete vyhadzovať tak grobiansky, hej, čiže a to je taký pre mňa tuná jasný prípad, pán minister, že a teda, chcel som to aj, hej, aby že sa to nedotklo, hej, že v určitom momente by ste mohli sa javiť aj niekomu, že jako ten Limonádový Joe, ktorý vojde do tej hospody, do tej krčmy a spravodlivo ju vyhádže, hej, s koltami proklatě nízko u pasu, a povie, že teda: „Se mnou přichází zákon, Dagu Badmane!“ Ale viete, on mal, on mal, to, že preto si to pamätáme, neviem, ktorí z vás ti to pamätajú, ja si to ešte pamätám, hej, staršia generácia, tí mladší neviem, prípadne si pozrite. Ale to malo nejaký šarm, hej. To vaše konanie nemalo dokopy žiaden, teda žiaden šarm, tak si to povedzme.
Čiže štyri dôvody plus tá firemná kultúra a tá arogancia. A ja by som ešte pridal jeden, taký môj osobný, moje vnímanie z toho, ako mám napočúvané, a aj výsledovka mi z toho tak vychádza, hej, a tá výsledovka je u mňa, teda u vás, vo vašom prípade aj určité nezvládnutie, prípadne môžme povedať, čo by sa to aj, keby sa to aj dotklo - aj neschopnosť, hej, zastávať túto funkciu.
Hej, lebo vlastne výsledky sú ukazovateľom. My čo sme tak pragmaticky zameraní, nerozprávaj mi, prečo si to nedokázal, hej, povedz mi, či si to dokázal, hej, lebo všetci majú kopu dôvodov (povedané so smiechom), prečo niečo neurobili, ale manažérsky zaujíma, či si urobil, alebo neurobil.
Viete, vy ste mali plniť nejaké úlohy, len dopadlo to zle. Vy ste mali, viete, vyhádzať dvojníkov, grázlov a všetky adjektíva, čo tu zazneli, hej, z vášho uhla pohľadu, ale vlastne ste vyrobili martýrov a ľudí, ktorí tu, ktorí tu ešte s nami vo verejnom priestore dlho budú. Z toho to tak celé vychádza. Skúsim v rýchlosti preletieť.
Pán Hamran, viete, keby ste chceli odstaviť pána Hamrana, tak ste mali vydržať tie tri dni alebo štyri. Ako by ste krajšie odstavili Hamrana, ako keby vám chcel dať podpísať papier, že chce ísť do Thajska, hej, že keby to naozaj bolo tak, hej, on by vlastne, by ste dokázali to, že teda on sa chcel nejako sa spratať do sveta, ísť do Thajska, tak toho chlapa by ste odpísali na sto rokov. Hej, proste on politicky by akože neprežil nič. A vy ste toto nezvládli a vyrobili ste politika. Hej, vlastne... (Ruch v sále. Rečník sa obrátil k predsedníckemu pultu.) Ak dovolíte, mňa to ruší. Môžem? Nemusíte mňa počúvať, mne je to jedno, len nerozprávajte, kolegovi povedzte, hej. (Smiech v sále.) Demokracia je o tom, že keď treba počúvať, treba počúvať, aspoň sa tváriť, a keď niekto rozpráva, tak môžte ísť za dvere, mne to nevadí. (Reakcia z pléna.) Pre mňa, za mňa. Dobre, čiže vrátim sa k tomu.
Čiže ak ste chceli odstaviť Hamrana, sa vám podaril presný opak, vyrobili ste martýra. Hej, máme tu proste z pána Hamrana a ja mu fandím, však nech, budeme mať asi ďalšieho politika, hej, aj také sú nejaké proklamácie, že sa, že má nejaké ponuky, že sa o to zaujíma, uvidíme, hej, či, či nájde v sebe tú silu.
Tu len chcem upozorniť na jeden fenomén, ktorý sa stáva fenoménom, a aby to neprerástlo tú únosnú mieru, že aby to nebolo too much, lebo viete, už tu máme dneska dvoch policajných prezidentov, šéfa inšpekcie (povedané so smiechom), že už sa vás tu zbiera, čo ja nehovorím, že to je dobré, len vždycky, viete, aby tu nebolo, a tiež by nebolo dobré, keby tu bolo tridsať poľnohospodárov, hej, alebo viete, že. Čiže do určitej miery, hej, aby sme týmto zápasom, ktorý sme teraz, o spravodlivosť, vytvorili v našej krajine, na konci nespôsobili to, že v parlamente bude päťdesiat bývalých policajtov, hej. To tiež nemusí byť dobre, hej, nemusí to byť dobre pre... pre... čo potrebujeme.
Čiže prvý ten Hamran, potom páni čurillovci. Viete, hovorilo sa, že teda druhá chyba, hej, čo ste nezvládli. Hovorilo sa, že Beatles, nie, že oni boli, že slávnejší (povedané so smiechom) ako Ježiš Kristus, viete, keby nám Kuffa nepripomenul Krista kráľa, tak čurillovci by to mohli povedať, hej, že sú, sú dneska populárnejší naozaj, že to je až, že koľkokrát, keby to niekto počítal, však to sa dá vytiahnuť možno z tých viet, že koľkokrát zaznelo čurillovci, no strašne veľa. Len viete, oni tu nie sú.
A tuto, myslím, pán minister, vy ste to povedali, že z nejakého prepisu ste citovali, že chceli strieľať deti. Viete, že, že naozaj, že podľa mňa, to je hrozné, lebo keď, viete, že nič nedokazuje viac, vytrhnuté z kontextu, ako to, že vy to tu poviete úplne meritórne, že chceli strieľať deti. No, povedzte mi, kto chce strieľať deti? Viete, to naozaj, to naozaj sa nerobí, hej, že, lebo to nemôžte takto vytrhnúť, hej, že, niekto chcel strieľať deti, a aj tu pre vás nenávidení čurillovci. Nemôžete to robiť, nie je to fér, nemôžu sa brániť. A znova ste to nezvládli, lebo vieš č... viete, čo ste vyrobili?
Vyrobili ste si nepriateľov. Podľa mňa ste si vyrobili dosť silných nepriateľov a tí chlapci možno poodchádzajú zo zboru, ja neviem, možno tam budú, ale poznajúc niektoré povahy, ja sám napríklad, keby ste toto mne urobili, tak demokracia mi umožňuje si urobiť súkromnú detektívnu kanceláriu, aby som snoril, aby som išiel jak po údenom. Viete, lebo keď niečomu verím, tak to, čomu verím, to sa snažím preukázať. Čiže ani tu ste nevyhrali, ani v pohľade čurillovcov, ste si vytvorili podľa mňa dosť silnú skupinu, počúvať tu, že kto sú a čo sú a s kým, s kým vy... kým, koho vyriešili, hej. Toto ma zaujalo, čo povedal pán Galko, že vyriešili piťovcov a všetky tieto skupiny, lebo to tu bolo v Bratislave. Ja v Bratislave žijem, podnikám, ja viem, jak to tu chodili a kto sa im skláňal, opätky zrážal, hej. A keď tu boli ľudia, ktorí sa im postavili, klobúk dole.
Ja som sám zažil piťovcov, kde som sa tri roky s nimi naťahoval, policajti sa ma pýtali: „A, pán Hlina, vy viete, kto to je?“ Hovorím: „Viem. No a čo?“ Prokurátor sa ma pýtal, prokurátorka: „A vy viete, kto to je?“ „Viem. No a čo?“ Tri roky to trvalo a dvoch z nich a jedného z nich odsúdili. Sme si dali tú robotu, že sme vydržali napriek tomu, že sme vedeli, že kto to je. No a čo. Aj som sudcovi vtedy na súde v justičáku povedal: „Pán sudca, ja som prežil dlhé roky za Uralom, za Kaukazom, videl som, čo som videl, počul som, čo som počul, ale ja som v Európskej únii, ja som na Slovensku, v krajine Európskej únii a ja chcem, aby tu platilo právo.“ A... a stálo ich tam, myslím, že vtedy desať v tej chodbe a sudca povedal, čo povedal.
Viete, čiže o to väčší rešpekt mám k ľuďom, ktorí, poznajúc tie reálie, tiež stáli za slovom, hej. Čiže to bol pre mňa dosť silný impulz na to, aby som ich v tomto kontexte spomenul.
Máte, to je druhý, tretí, máte sudcu, že teda pán Eštok na neho vybehol, jak sa treba ospravedlniť, či teda jak mu treba dať kárne, a potom že sa ospravedlnil, že netreba. Akože... (Povedané so smiechom.) Nuž, no tak to poviem, že sviatosť zmierenia, spoveď, je... je teda, že môžte. A to je dobre, že môžte, hej, vlastne uvoľňuje to tú dušu. Má to, naozaj to, nechcem do tejto debaty ísť hlbšie. To je úplne v poriadku. Ale my sme parlamentná demokracia a pán minister Eštok je minister. To nemôže, že, viete, že ukradol som telku (povedané so smiechom), vrátil som ju a ospravedlňujem sa, však nechajte ma, však mne je tam dobre. Viete... A to možno nebol vhodný príklad. Alebo že zbil som ženu, ospravedlňujem sa. Však sme tu mali Kollára, nie, ktorý sa ospravedlnil, neospravedlnil, že podľa mňa to tak nefunguje. A podľa mňa my máme právo, hej, robiť veci dobre a my musíme chcieť od politikov, že nech nerobia niektoré veci. A keď ich urobili, však síce sa ospravedlnili, O. K., ale my máme právo chcieť politikov, chcieť ministrov, ktorí sa nemusia ospravedlniť, aj keď sa ospravedlnili. Nech ich urobili. Urobil si chybu, chlapče, plať! To platilo a je to v celku funkčné. Ľudia si vedia dávať pozor, lebo keď nebudeme trestať za chyby, potom sa, potom tie chyby budú množiť, množiť a dopadneme tak, ako sme teraz. Že ja, ja... neočakávajte odo mňa nejaké (povedané so smiechom), veľkú empatiu, hej, že teda, že ospravedlnil sa, ergo, ergo vybavené. Nie, pre mňa to nie je vybavené, urobil to.
Posledný, ten štvrtý čierny bod bol pani Koteková, resp. pán Kotek. Trošku ich spájam. Ja som si vypočul ten rozhovor s pani Kotekovou a tam som sa vlastne dozvedel, že prečo vlastne pána Koteka chytali jak Bin Ládina (povedané so smiechom), viete, že s tou veľkou výpravou a s tou a s tou epickosťou. Pani Koteková spomínala v tom rozhovore, že oni s manželom trénujú deti karate, hej.
A teraz, že vlastne neviem, neviem, ktorí ste si všimli pri úvodnom slove Roberta Fica, pri odôvodňovaní toho, že vláda za ním stojí, on spomenul karate. On fakt, skúste si to, priamo spomenul, nemal tú odvahu to rozviezť. Možno niekoho z nich to povedali, ale nikto to nemal odvahu rozviezť, že celý ten epický zásah na Bin Ládina z Jabloňového bol preto, lebo však on je karatista, a báli sa, že by vyhádzal, viete, že, celú tú posádku v Malackách, hej. Čiže oni preto to urobili, hej. Ale zdá sa, že nikoho nenašli, hej. Zdá sa, že... (povedané so smiechom) sa nenašli odvážni. A... ale viete, takto absurdne my tu žijeme, že toto sa niekde v tých kruhoch hovorí. Robert Fico to v tom úvodnom slove povedal. Karate, všimnite si, počúvajte. Karate. Aký kontext to dával? Presne taký, aby oni mali výhovorku, že prečo.
Nie, viete, čo chceli urobiť? Chceli ho pokoriť a to sa nerobí. Viete, pokoriť človeka v jeho rodnej dedine pred jeho ženou a jeho synom, no, to poviem, to sa nerobí. Viete, to máte nepriateľa na život a na smrť. To sa nerobí. Pri chlapovi sa to nerobí, hej, že proste to, no nevychádza to, hej. Čiže nech sa páči.
No, čiže bilancia, bilancia, pán minister. Len ne-ne-ne-nejde do plusu (povedané so smiechom), nejde do plusu. Je to skôr hrubý mínus.
Takže mám tu ešte taký jeden bod, ten, ten si poviem, lebo sa mi to aj celkom rýmuje, že (povedané so smiechom), že k tomu zásahu v tom Jabloňovom, hej, lebo, viete, že čo si tí ľudia môžu myslieť, že keď my tu chytáme ich kolegu, ktorý vlastne len išiel autom do roboty, išiel ho odovzdať a chytajú ho ako Bin Ládina, čiže čo si oni môžu myslieť, tí, čo vedia, aké sú problémy, lebo však teraz sa stretávame.
Viete, tu bijú ženy, hej, násilie, je toho dosť. Podľa mňa sa to nejako čoraz častejšie zjavuje. Okrádajú tu dôchodcov, to tu je normálne nejaký národný šport. Ja som sa venoval nebankovkám, ale teraz vyzerá, že tu je iný šport, hej, že cez telefóny okráda dôchodcov, a potom tu šikanujú deti, hej, to tiež vieme, takže podľa mňa polícia má čo robiť. Viete, že úlohy polície podľa mňa sú definované, a keby to bolo tak, že neni čo robiť, krútime prstom, no tak ideme chytať kolegu. Ale viete, že naozaj, že, je čo robiť, tak nech polícia robí to, čo má robiť. To by som naozaj chcel povedať. A myslím, že aj občania to očakávajú, a preto aj platia tú políciu.
Viete, políciu neplatí pán Šutaj Eštok ani Robert Fico, hej, políciu platí štát, hej. A my máme mať nejaké očakávania. My sme tu na to, aby sme sledovali, či tie očakávania, očakávania sa plnia. Je taká mocenská zásada v Číne, ja som to vedel aj čínsky, že „sha ji jing hóu.“ Možno už teraz nemám ten, tieto tóny, tie štyri čínske tóny, ale to je tá mocenská zásada, hovorí, že „kill the chicken to scare monkey“ - zabi sliepku, aby si vystrašil opicu. To vyskúšal pán minister, hej. Chcel vyslať signál, že teda jak, ja sa vysporiada s tými, len pozor, to je čínska zásada, hej. Ona nefunguje v parlamentnej demokracii. A tým chcem končiť, hej, že ona, ona funguje niekde, ale nefunguje v parlamentnej demokracii, lebo sa to nedá, hej.
Pán Hamran bude politik, čurillovci budú asi nahnevaní policajti alebo možno súkromní detektívi, pán Kotek bude si tiež riešiť, proste tá bilancia jemu vyšla zle a bude sa s tým musieť on vysporiadať.
Pán minister, končím. Zle ste začali, mali ste sa ovládnuť. Viem, že ste boli asi nabudený a koniec-koniec možno v niečom (povedané so smiechom) by sa to ľudsky dalo aj chápať, že, že ste boli tak pripravený v tej, v tej stajni vyštartovať – obrazne hovorím –, hej, že ste potom, jako vás pustili, tak ste jak ten žrebec vybehli, nepozerali ste napravo, naľavo. Len to je tá schopnosť muža... aj a aj ženy, hej, sa ovládnuť, hej.
Naozaj keby ste chvíľku počkali, urobili to kulantnejšie, elegantnejšie, tak my tu nie sme, sme doma, hej (povedané so smiechom), vy nemáte čierny, štyri čierne puntíky. A to, a to sa bude s vami niesť, lebo vy ste si do toho štartovacieho balíčka nabalili, by som povedal, že dosť ťažký batôžtek, ktorý vás bude ťažiť a ťahať k zemi.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

No... nenapočítal som do dvoch, takže mi neplynie čas. Takže ako povedal pán poslanec Grendel... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, čas vám naozaj nejde, tak poprosím technikov. (Krátka pauza pre nastavenie hlasového zariadenia.) Veď to refrešujete, žiadne stopky. Normálne to pustite.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Už to ide. Ďakujem.
Čiže ako povedal pán poslanec Grendel, tie základné otázky sú jasné. Musel, alebo nemusel pán minister vnútra pozbaviť výkonu štátnej služby obvinených policajtov? Otázka je jasná, nemusel. Ak by aj zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru hovoril, že musel, mohol pri tom prie... porušiť zákon o ochrane oznamovateľov. Nemohol. V kolízii dvoch zákonov si vybral ten, ktorý nemal dostať prednosť podľa ustálených právnych zásad. A nezachráni to ani žiadna výnimka cez druhú vetu, lebo sa nevzťahuje na tento prípad, a rovnako to nezachráni ani odvolávanie sa na poznámkou, poznámku pod čiarou.
A to, že sa minister mal obrátiť na úrad, tvrdí aj samotný Úrad na ochranu oznamovateľov. V reakcii na to sa pán minister nevyhráža predsedníčke úradu trestným stíhaním, ale vyhráža sa tým, že bude zmenený zákon. A teda buď ten zákon treba meniť, ale to, tým sa vlastne koalícia priznáva, že minister vnútra postupoval v rozpore so zákonom, alebo ten zákon meniť, meniť netreba, ak je to tak, ako tvrdí koalícia, že minister zákon neporušil.
A toto, čo tu zažívame, nie je útok len na konkrétnych vyšetrovateľov, nie je útok len na boj proti korupcii, ale je to útok na demokratické inštitúcie a na právny štát. A ide o inštitúciu, ktorá bola vytvorená legislatívne za čias vlády SMER-u, teraz keď začína fungovať, keď sa ukazuje jej opodstatnenosť, tak ju vláda SMER-u ide zrušiť.