Videokanál klubu

Pardon. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ako som avizoval, cítim takú malú potrebu niečo, by sa aj niekto začudoval, že ako a prečo k tomu. Skúsim vysvetliť, už či ma pochopíte, alebo nie, nechám na vás, ale pre moje srdce a svedomie mám pocit, že by sme, niečo by som k tomu povedať mal. Tak skúsim, len pre záznam.
My sme takí králi, že my vlastne splachujeme pitnou vodou. To (povedané so smiechom) je fakt. Málokto už málokde, ale takí sme my a ešte si to stále, stále si to nevážime. Ja budem hovoriť možno, neviem, či vystúpim k meritu, ale k tej procesnej stránke, že my hovoríme o skrátenom, a procesné záležitosti sú tie dôležité, lebo dávajú kultúru procesom, hej, že vlastne človek vie, že čo a ako a podľa toho sa snaží postupovať. Tak možno využijem aj, pán minister, tú chvíľku, že ste tu, lebo vy teda odmietate byť tam, kde som ja a vôbec so mnou rozprávať, tak tu sa nemôžte schovať (povedané so smiechom), tak len procesne, vy ste, my, opozícia nemôže zvolať výbor pre pôdohospodárstvo, nemôže, lebo nás je málo. Viete, na to, aby bol uznášaniaschopný, tam musí byť niekoľko, musí byť sedem a my sme piati, ak dobre počítam, hej? Čiže len to je procesná stránka veci, dôležité si ju povedať, hej, aby ste potom pri formulácii toho, ja viem, že to znie efektne na kamere a jak teda je opozícia nemožná. Viete, prísne vzaté, opozičných poslancov včera na tom mimoriadnom výbore bolo osemdesiat... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šimečka, Michal, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ospravedlňujem sa, ale musím vás upozorniť, že prerokúvame teda návrh na skrátené konanie toho vládneho návrhu.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Máte pravdu, ale toto je k tej procesnej a opozičných tam bola nula, nula percent poslancov. Čiže možno pre tú korektnosť procesov je to dôležité povedať a k procesnej stránke tohto návrhu, čo, čo by sme si mohli povedať. Viete, ten zákon je plus-mínus o tom, plus-mínus o tom, a teraz sa budem snažiť formulovať tak, aby som nebol nejaký expresívny, plus-mínus o tom, že to, čo vyprodukujeme, aj nejako vyčistíme, hej, že (povedané so smiechom), bože, no patrilo by sa, hej? Dakedy sa to nečistilo (povedané so smiechom), potom sme sa civilizovali a teraz sa to už čistí a volá sa to ČOV-ka, hej, v niektorých prípadoch, hej, čistička odpadových vôd. No a teraz sme sa vývojom, evolúciou dopracovali k tomu, aj zákonmi, že teda máme tie ČOV-ky a už ich nejako aj definujeme, už ich nejako aj, máme požiadavky na kvalitu a to, aby to aj fungovalo, hej, aby to nebolo len akože ČOV-ka, ale aby to bolo fun... no a toto je celý ten proces.
Čiže ten zákon hovorí o tom, že proste aby sme to, čo vyprodukujeme, vyčistili. Bola tam nejaká lehota a nestihli sme ju. A teraz to treba korektne zase povedať, že pán Taraba je v tom nevinne, hej, s tým fakt nič nemá, hej? Ale je to záležitosť taká všeobjímajúca nás všetkých, že to sme my, hej, že to sme my, hej, že proste my máme niečo urobiť, my to proste neurobíme, lebo však ešte stále na pozadí máme, však ešte to stále môžme šupnúť ešte raz do parlamentu a zmeníme účinnosť, hej?
Takže viete, ono ten zákonodarca alebo niečo definovalo, že to, čo má, to, čo sa tvári ako ČOV-ka, nech je naozaj ČOV-kou, nech to naozaj čistí, bola tam nejaká lehota, tá lehota sa nesplnila. Teraz že kto je na vine? Hej, že či bola krátka tá lehota, asi nejaká bola. Otázka je, že ja si myslím, že jeden aj druhý. Procesne nesedí, komu vznikne škoda, lebo štátu v zásade vôbec nevznikne škoda v tomto prípade. Ak by vznikla nejaká škoda, tak by vznikla škoda, pokuta alebo nejaké konanie voči tým, čo to nemajú, hej, čo si to, ale asi by to bolo nespravodlivé, preto tu sedíme, hej?
Áno, máme maslo na hlave všetci, všetci (povedané so smiechom) sa s tým musíme nejako vysporiadať, len, len bolo by dobré, keby sme aj toto zmenili, že svet sa mení, vody ubúda a my, my máme od Pána Boha to šťastie, že jej máme dosť a chcelo by to od nás aj to chcenie teda, že dobre, tak sme si toho vedomí a už to teda aj, aj čistíme. Takže viete, my sme naozaj v niečom úbohí a toto poviem tak, teda skúsim byť zase neexpresívny, že my si ani tie naše h... nevieme upratať. Viete, že to je, viete, že po všetkých tých, všetkej tej dobe, v tom všetkom, ale to nás vystihuje, to sme my, že ani to nevieme upratať, hej? Toto vlastne hovorí o tom, že sme to nezvládli, teraz vy ste tu a hovoríte, že nezvládli sme to a teraz ešte plus štyri roky, hej, že teda vlastne preložíme tú lehotu o ďalšie štyri roky, aby sme štyri roky mali čas na to, aby sme si to dali do poriadku. Uvidíme, ak nás bude päta tlačiť, možno o štyri roky sa tu niektorí stretneme a povieme, že nestihli sme to (povedané so smiechom), treba ďalšie štyri roky, bude tu možno iný minister, možno ten istý.
A ešte sme to teda my, že nielenže sme to nestihli a ešte aj to, že sme vedeli, že to nestíhame, sme nezmenili ten zákon v normálnom legislatívnom procese, ešte sme sa museli v tej úbohosti našej dopracovať k tomu, že ešte aj skrátene, hej, a teraz si to akože zlizne pán minister, ktorý je v tomto, v tomto svojím spôsobom nevinne. Mne to v tom obraze, keby som pokračoval, pripomína to, že, že, že to, čo sme, do tých ČOV-iek púšťame, sme to nestihli a už to máme niektorí aj v nohaviciach, čiže preto je toto už aj skrátené. Takže toto mi chcelo srdce povedať v tejto chvíli, že máme obrovské šťastie žiť v krajine, kde je vody dosť a mali by sme si to vážiť a mali by sme konečne aj uvažovať, že či náhodou tie pravidlá, ktoré upravujú a, a zabezpečujú, aby jej bolo stále dosť, či je nie je načim, hej, ako by pán Huliak povedal peknou írečitou očovčinou, mne sa to páči, hej? Čiže nie je načim aj sa teda tomu pozrieť čelom. Že keď už nejaké povinnosti sú, nech to čistí, keď to je, hej? Nech tá čistička je čističkou.
Ďakujem pekne.

Ďakujem všetkým trom kolegom za reakcie viac či menej vecné.
Pán poslanec Sulík, áno, pravidlá by sa mali dodržiavať a mali by sa dodržiavať aj tie pravidlá, ktoré nám, nám nevyhovujú, a prinajmenšom by sme mali strpieť kritiku, keď sme upozorňovaní na to, že tie pravidlá porušujeme.
Pán poslanec Vančo, pán minister naozaj nepovedal, že mu je jedno, že sa porušuje zákon, on iba povedal, že keď upozorňujeme na to, že sa porušuje zákon o rokovacom poriadku pri skracovaní legislatívneho konania, že ľudia na to kašlú, ľuďom je to jedno a že oni, rozumej vládna koalícia, si aj tak spravia, čo považujú za správne. Čiže nepovedal, že mu je jedno, že bude v Národnej rade porušovaný zákon, ale uznávam, že z toho, ako to povedal, dojem vzniknúť, vzniknúť mohol.
A pán poslanec Muňko, no to som rád, že nemusím mať obavy, ja teda som zadefinoval nejaké svoje očakávania, nie sú to vyčerpávajúce očakávania, ktoré mám od toho, kto sa stane členom Dozornej rady Sociálnej poisťovne, prípadne zastupuje štát v inej inštitúcii alebo zastáva inú verejnú funkciu, je skvelé, ak to tí navrhnutí kandidáti dodržiavajú. Neviem, aké konkrétne výhrady máte napríklad voči pánovi Ažaltovičovi, možno by bolo dobré, keby ste to povedali, povedali aj konkrétne, ale nemôžete, lebo nemôžete reagovať na moju faktickú, tak ako ja nemôžem reagovať na záverečné slovo pána ministra, ktorý miesto toho, aby vystúpil v rozprave, tak si svoje povie až v záverečnom slove. A neviem, aké 500-eurové tento ste mysleli, ale ja som za nič také nehlasoval.

Ďakujem pekne.
No, Ondrej, ja by som tiež sa chcel toho chytiť, čo si pred chvíľkou spomínal výrok pána ministra práce, že ľudia na to kašlú. Môže byť, pán minister, ale pre vás neplatí len to, na čo ľudia kašlú, nekašlú, pre vás platia aj nejaké pravidlá, napríklad rokovací poriadok, ktorý úplne jasne stanovuje, v ktorých prípadoch môžte použiť skrátené legislatívne konanie. Vaša reakcia na to bola, že teda aj predošlá vláda to robila, áno, robila, sám som to kritizoval, že došlo k masívnemu nadužívaniu skrátených konaní, zdá sa mi, že bolo to trikrát viac ako za, ako ešte jednu vládu skôr. Ale veď vy ste to masívne kritizovali rovnako s tým teda, že už vy to budete robiť lepšie, ako sa patrí a, a postupovať v zmysle pravidiel. Však preto ste to kritizovali v tej predošlej vláde. No a teraz vlastne sa na to odvolávate, že keďže sa to dialo vtedy, tak vy v tom budete pokračovať, a toto jednak nielenže nie je korektný prístup, mali ste teda predtým povedať, že budete pokračovať v tom, čo vám vyhovuje, a budete ignorovať pravidlá. Pred voľbami by to možno pár ľudí, pár ľudí zohľadnilo pri svojej voľbe. Ale teda dúfam, že spoločne, vy aj my, sa dohodneme na tom, že keď už raz pravidlá existujú, tak mali by sme ich dodržiavať, tak prinajlepšom by ste sa mohli o to snažiť alebo aspoň by ste mohli budiť ten dojem, že sa snažíte dodržiavať pravidlá, lebo vy ich tu ignorujete veľmi, veľmi masívne.
Ďakujem pekne.

Rokujeme o návrhu na odvolanie a voľbu zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne, čo je dobrá príležitosť povedať si niečo o tom, akí by mali byť kandidáti, ktorí sú či už menovaní, alebo volení do dôležitých orgánov, dôležitých verejných inštitúcií, a keďže Sociálna poisťovňa nepochybne je dôležitou verejnou inštitúciou a dozorná rada je dôležitým orgánom.
Aké by mali byť naše očakávania k ľuďom, ktorí zastupujú štát v takýchto verejných inštitúciách? Ja by som mal od nich prinajmenšom tri očakávania. Mali by to byť ľudia, ktorí majú rešpekt k zákonu a právu, mali by to byť ľudia, ktorí majú úctu k pravdu, a mali by to byť ľudia, ktorí majú odvahu stáť si za svojím presvedčením, za svojím názorom, za svojimi postojmi a schopnosť verejne vysvetľovať svoje kroky a svoje rozhodnutia a diskutovať o nich, pokiaľ sa ich na to niekto spýta. Veľmi stručne by som rozobral tieto tri očakávania vo vzťahu k navrhnutým kandidátom, ale a teda aj všeobecnejšie.
Zástupcovia štátu v dôležitých verejných inštitúciách by mali mať rešpekt k zákonu, pretože špeciálne Dozorná rada Sociálnej poisťovne kontroluje aj dodržiavanie zákona alebo zákonov. Čiže malo by to byť niečo iné, ako nám tu pred chvíľou predviedol pán minister financií, keď v reakcii na upozornenie, že sa tu nedodržiava zákon o rokovacom poriadku pri skracovaní legislatívnych konaní, konštatoval, že ľudia na to kašlú, ľuďom je to jedno, my sme na tom dohodnutí, my si to aj tak urobíme. Možno ľudia na to kašlú, ale členom vlády ani poslancom Národnej rady by nemalo byť jedno, či sa dodržiavajú alebo porušujú zákony a rovnako by sme mali mať takéto očakávania aj na zástupcov štátu v Dozornej rade Sociálnej poisťovne a vo všetkých iných verejných inštitúciách.
Druhý bod. Zástupcovia štátu vo verejných funkciách alebo v dôležitých verejných inštitúciách by mali mať úctu k pravde a nemali by si vymýšľať, ako pred chvíľou tu predviedol pán minister Tomáš, keď hovoril o tom, že ja som sa nevyjadroval k tomu, keď sa skracovali legislatívne konania v minulom volebnom období, ja som sa vyjadroval, keď som mal pochybnosti, tak som tie pochybnosti vyslovil a keď som, keď som si myslel, že sú dôvody, tak som na to upozornil a obhajoval som tie rozhodnutia. A nie za všetky skrátené legislatívne konania som v minulosti hlasoval, hoci som bol vládnym poslancom. A úcta k pravde je, je dôležitá pre verejných funkcionárov, je dôležitá aj pre zástupcov štátu v Dozornej rade Sociálnej poisťovne.
A ten tretí bod, ľudia vo verejných funkciách aj zástupcovia štátu vo verejných inštitúciách typu Sociálna poisťovňa by si mali stáť za svojím presvedčením a za svojimi názormi a mali by mať odvahu svoje rozhodnutia, kroky, postupy, vyjadrenia verejne vysvetľovať, odôvodňovať a diskutovať o nich. Nie ako tu pán minister Tomáš, ktorý keď mal možnosť alebo chuť zareagovať na vystúpenia poslancov v rozprave, neurobil to tak, že by vystúpil v rozprave, čo on môže kedykoľvek, s tým, že by tam bola možnosť dvojminútovej faktickej poznámky zo strany poslancov, ktorých on napadol, lebo to nebola vecná reakcia, to bol osobný útok, a miesto toho využil tú pohodlnú možnosť záverečného slova, keď už naňho nie je možná žiadna reakcia. Čiže v Dozornej rade Sociálnej poisťovne by obaja zástupcovia mali spĺňať presne tieto tri kritériá, mali by mať rešpekt k zákonom, mali by mať úctu k pravde a mali by byť schopní stáť si za svojím presvedčením a názorom, vysvetliť ich v diskusii a nevyhýbať sa tej verejnej diskusii. Ja len teda dúfam, že tí navrhnutí kandidáti na rozdiel od pána ministra Tomáša tieto tri očakávania budú schopní naplniť.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem pánovi poslancovi Hlinovi za reakciu vo forme faktickej poznámky. Neviem, či je to takto myslené zo strany vlády, že toto by mysleli tými značnými hospodárskymi škodami, ale teda je možné, že vlastne upozorňujú na to, že značné hospodárske škody štátu môžu vzniknúť práve v dôsledku tých opatrení, s ktorými prichádza, prichádza vládna koalícia alebo vláda v skrátenom legislatívnom konaní, pretože tie keď sa zrealizujú, tak budú znamenať väčšie rozhadzovanie verejných zdrojov, k čomu sa chystá vláda v skrátenom legislatívnom konaní. A rovnako to bude znamenať vyššiu záťaž pre daňovníkov, teda ľudia budú musieť zaplatiť na daniach a odvodoch viac, aby vláda mohla viacej rozhadzovať a byť za pekné, za peknú pred svojimi voličmi. A teda zvýšenie daňového a odvodového zaťaženia, samozrejme, sa zo strednodobého a dlhodobého hľadiska môže podpísať na tom, že sa spomalí rast ekonomiky a bude mať štát zo strednodobého a dlhodobého hľadiska aj nižšie príjmy a teda áno, hrozia značné hospodárske škody, nevieme ich síce v tejto chvíli vyčísliť, ale je pravdepodobné, že takéto niečo hrozí, ale obávam sa, že to, čo je napísané v zákone o rokovacom poriadku o tom, že hrozia značné hospodárske škody, nie je myslené práve takto.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, možno, milý pán kolega, že možno to my celý čas zle čítame a oni tie hospodárske škody štátu naozaj vznikajú za predpokladu, že si to ujasníme, lebo to bol taký, myslím, že Ľudovít XIV, ktorý povedal, že štát som ja a teraz my máme, viete, že ak vznikajú škody nejakým ľuďom, ktorí sú za tým a teraz potrebujú rýchlo predať tie byty a potrebujú do toho pichnúť, nech sa to rozhýbe a keď sa to nerozhýbe, vzniknú im škody, a sú to vlastne oni, tak im vznikajú hospodárske škody a keďže štát sú oni, tak z toho logicky teda vyplýva, že je to úplne v poriadku, čo sa týka rokovacieho poriadku. Tak nakoniec touto dedukciou prídeme k tomu, že nič také zlé nerobia, že keď sú štát vlastne oni. Len problém je, že, že tak, tak to nefunguje, my sme stále parlamentná demokracia a Ľudovít XIV bol historická postava a tuná nevznikajú hospodárske škody štátu, ale možno niekomu, nejakej finančnej alebo podnikateľskej skupine, ale kvôli tomu my si tu nemusíme krky a nohy lámať. Ďakujem.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, opäť tu máme návrh, ktorý sme tu z hľadiska zdôvodnenia už v zásade mali a teda každý, kto si prečítal návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie, môže mať pocit déja vu, keď si číta návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o pomoci pri splácaní úveru na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Rozdiel je len teda v tom, že ten predchádzajúci návrh, dva body dozadu, predkladal pán minister financií Kamenický, tento predkladá pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Tomáš.
Snaha vlády riešiť ceny hypoték je v poriadku z hľadiska toho, ako je, ako je hodnotovo nastavená vláda. My ako ľudia pravicovo zmýšľajúci to môžeme kritizovať a nepochybne to niektorí z nás urobia v prvom a možno aj v druhom čítaní. Teraz sme však pri prerokovaní bodu návrh na skrátené legislatívne konanie, čiže máme sa zaoberať tým, či sú alebo nie sú dané dôvody na skrátené legislatívne konanie.
Tu sa opäť operuje hroziacimi značnými hospodárskymi škodami, ktoré údajne majú hroziť štátu, ale podobne ako v tom predchádzajúcom prípade, nie je tu nijako zdôvodnené alebo nijako presvedčivo zdôvodnené, v čom by tie značné hospodárske škody mali spočívať. Lebo je to taká zložitá konštrukcia, že keď teraz nepomôžeme splácať hypotéky, tak bude, bude potom potrebné tým postihnutým občanom poskytnúť nejakú pomoc, ktorá bude stáť nejaké peniaze a tie peniaze budú tými značnými hospodárskymi škodami, tak tie peniaze preventívne vynaložíme už teraz, už vopred. Vôbec nie je zrejmé z toho návrhu, akým spôsobom by sa mohlo prípadne prejaviť tá hroziaca značná hospodárska škoda, teda, teda v akej výške by to zaťažilo štátny rozpočet, ak by sa niektorí ľudia, ktorí majú hypotéky a nevládali by ich splácať, ocitli v sociálnych, sociálnych problémoch. Žiadne takéto porovnanie tam nie je. Nie je tam nič, čo by nám umožnilo tvrdiť, že hrozia značné hospodárske škody, čiže tento dôvod, ktorý pozná zákon o rokovacom poriadku Národnej rady pre skrátenie legislatívneho konania, nemožno uplatniť vo vzťahu k predkladanému návrhu zákona. A rovnako nemožno z toho návrhu vyrozumieť alebo pochopiť, aké základné právo, alebo aké základné ľudské práva a slobody by mali byť ohrozené a čím by mali byť ohrozené, ak sa povedzme niekto ocitne v situácii, že sa mu zvýšia splátky za hypotéky, nebude si môcť dovoliť, dovoliť niečo iné alebo sa bude musieť, musieť obmedziť, ako to ohrozí právo na bývanie alebo právo na dôstojný život. To je tam konštatované v návrhu, ktorý vám predkladá vláda, ale nie je to nijako zdôvodnené, v čom je to ohrozenie základného ľudského práva mohlo spočívať.
Takže tak ako nie je v návrhu zdôvodnené, aké značné hospodárske škody štátu hrozia, nie je v návrhu zdôvodnené ani to, aké základné ľudské práva a slobody sú ohrozené a akým spôsobom najmä sú ohrozené, a preto ani tento návrh na skrátené legislatívne konanie nespĺňa tie požiadavky, ktoré od takýchto návrhov, s ktorými sa vláda obracia na Národnú radu, vyžaduje zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a preto ani tento návrh nie je možné podporiť. Ďakujem.

Pán kolega, bez toho, aby som sa vás dotkol, rozmýšľam, že jak to formulovať. Viete, naozaj však každému treba pomôcť. Podľa mňa aj taký Bašternák by zaslúžil, nie? Alebo viete, že je veľa ľudí, ktorí by aj ocenili, že sa štát o nich postará, len je to od rozumnosti a vyspelosti a zodpovednosti tých politikov, že oni vyabstrahujú tú množinu ľudí, že ktorým treba pomáhať. Vy si naozaj myslíte, lebo to nehovoríme o tom, tí, čo si už zobrali hypotéku, vy hovoríte o tom, že zvyšujete daňový bonus tí, ktorí si plánujú zobrať hypotéku. A vy si naozaj myslíte, že my sme v takej kondícii, že sme tu narazili na toľko ropy pod Poľanou, hej, že, že my vlastne tu môžeme úplne mirnix-dirnix akože všetko takto porozdávať. Neviem, neviem, kde beriete to, to presvedčenie. Ja mám hlboké presvedčenie, že toto nedopadne dobre. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, tak sociálna dávka, rozumiete? Že niekomu budeme priplácať na úroky za to, že si zobral hypotéku na byt a ešte to budeme volať aj sociálna dávka. Nuž neviem, kam sa to rútime, ale však zistíme, ja teda procesne, aby som spravil zadosť tak ťažko skúšanému rokovaciemu poriadku, tak len procesne k tomu poviem, k celému tomuto návrhu. A ešte ak dovolíte, vystúpim potom k tomu zákonu skrátenom o vodách, lebo tam je to ešte plastickejšie, že kto sme a čo sme, to vystihuje ešte lepšie.
Už to tu bolo spomenuté, tie notoricky známe dôvody, prečo je možné vôbec robiť to skrátené a teda jeden z nich je, keď hrozia vážne hospodárske škody, ale neviem teda, že kto to teda ako dočítal špeciálne z vládnej koalície, ale štátu, hej, štátu keď hrozia, to je tam úplne explicitne napísané. A ja mám pocit, že my teraz riešime, že teda vznikajú nejaké hospodárske škody, ale ani nie tak tým, ktorí si zobrali úver a chceli bývať, však v dobrom, hej, ale tu hrozia a tu mám obavu, že teda že kvôli tomu aj tu teraz to takto tlačíme, že vznikajú hospodárske škody developerom a tuná socialisti naši karpatskí potrebujú chlapcom pomôcť, hej, lebo realitný trh zamrzol. Realitný trh stojí, treba doňho trošku ho povzbudiť hej, povzbudiť. A to je vlastne to jedno z tých ustanovení, kde vlastne sa povzbudzuje tie nové hypotéky, kde sa navyšuje rádovo, hej, ten daňový bonus. Viete, ak bol doteraz ten daňový bonus, mali tam nejaké limitácie, ale bol nejakých približne, a ja som ani nevedel, že bol, ale dobre, tak je, 35, teraz to bude 100, to je dosť, hej. Áno, čiže to bude pre všetkých tých realitných agentov a ľudí, ktorí zastupujú developerov pri predaji nejakých veľkých bytových celkov, bude celkom povzbudivé do konania, podpíš, podpíš, však štát ti dá 100 euro mesačne, hej?
Že ak teda my tuná znásilňujeme tie procesy, znásilňujeme rokovací poriadok, zaštiťujeme sa tu Chartou OSN a neviem, čím všetkým, že iba vtedy a len vtedy a keď, tak vlastne nie, my tu vlastne pomáhame komu, Výbohovi alebo kto má, pán Žiga má nejaké projekty? Asi majú, no však viete, stojí to, mrzne to, hej, tak ideme to skúsiť naštartovať. Ale ja si myslím, že by sme mali trošku zmeniť tú polohu, prečo tu my vlastne sme, hej.
Viete mne chýbalo, chýbalo od politikov, že by kričali, nedávajte peniaze do BMG. Povedal to niektorý? Nepovedal. Ešte oni povzbudzovali. Mne chýbalo, keby nejakí politici povedali, neberte si peniaze od Pohotovosti, od úžerníkov. Povedal? Nepovedal. Mne chýbalo od politikov, keby niektorý povedal, berte teraz, keď je úrok pod 1 %, lebo je to anomália, berte, podpisujte, fixujte na ako dlho sa dá, lebo to dlho, dlho nebude. Povedal to niekto? Nepovedal. A teraz čo ideme robiť? Teraz ideme povzbudzovať realitný trh, hypotečný trh, ktorý zamrzol, lebo sa čaká na nízke ceny a ja to poviem, lebo keď to vy nepoviete, ja to poviem. Ľudia nekupujte, čakajte, počkajte, to musí ísť dole. Je to taká pekingská bublina. Ja vám poviem, čo je fenomén Pekingu.
V Pekingu je, bol vytvorený fenomén toho, že tam ste ráno kúpili byt a večer bol drahší. Viete, z čoho to vychádzalo? Vychádzalo to z toho, že každý v Číne, bohatší Číňan v nejakom regióne chcel mať byt v Pekingu, lebo to bola statusová vec. Každý bohatší Číňan v celej diaspóre vo svete chcel mať byt v Pekingu, lebo to bola statusová vec. To znamená, sa vytvoril umelý dopyt, obrovský dopyt po niečom, bola to jedna obrovská bublina. Toto je niečo obdobné, dajme tomu aj v Bratislave sa vytvára, vytvára tzv. bratislavská bublina, kde každý aj z regiónu, však kúpim pre istotu deťom, hej. Proste ale čo sa stalo, celé sa to nafúklo. Nemá to tú reálnu hodnotu, nemá. To nepostavili ani z takých materiálov, aby to mohlo mať takú hodnotu. Teraz to celé zamrzlo, stojí to, čaká sa na nižšiu cenu. A to je dobré. Počkajte, počkajte. Ale čo robí naša socialistická karpatská vláda? Povzbudzuje trh, rozhýbava hypotečný trh, dáva argumenty ľuďom, nejakým realitným maklérom teraz budú chudáka tam teraz trápiť, mladého, že zoberte si, zoberte, však Fico teraz dáva po 100 euro mesačne. A viete, ak vám chýba milisekunda k tomu rozhodnutiu, tak možno to vám pomôže.
Tak ja neviem teda, že či je naozaj, pán minister Tomáš, vy máte v rezorte, vy sa máte starať, viete, koľko je biednych ľudí na, na Slovensku? Viete, koľko je ľudí s problémami? Ja neviem, jak to ideme z čoho zvládnuť, kto to vyrobí tie peniaze a vy tu idete pomáhať ľuďom, ktorí vlastne ešte si ani nezobrali hypotéku, idú si zobrať hypotéku a ideme im pomáhať. Nebláznime už, preboha večného. Kto to vyrobí? Vy ste koľko vyrobili? Koľko ste vy, socialisti, vyrobili, keď takto bezprizorne rozdávate? Koľko ste vyrobili, keď máte tú silu, že môžete toľko rozdávať? Pán Tomáš, vy sa starajte, vy máte enormné množstvo, je, je strašne veľa. Až by to možno stálo za úvahu, že prečo až toľko ľudí, ktorí sú v núdzi. Ktorých budeme, ako my musíme pre nich vytvoriť sociálnu sieť. My ideme vytvárať teraz sociálnu záchrannú sieť pre ľudí, ktorí si berú hypotéku? A ešte to dávame do skráteného legislatívneho konania? Naozaj v tomto nebláznime. A ešte to dokonca nazveme sociálna dávka, hej? Takže Slovensko sa dopracovalo svojim vývojom špeciálnym v tejto karpatskej kotline do stavu, kde my niekomu, kto robí slobodné rozhodnutie, že zvyšuje svoj štandard, kupuje si nehnuteľnosť do svojho vlastníctva a my tu vytvárame očakávania od štátu, že mu tu bude dotovať tie úroky. A ešte to nazveme, aby teda sa ten mentálny nárok na to, tá väzba na ten nárok, vytváral aj do budúcna, ako sociálna dávka. Čiže my už vlastne budeme vytvárať, už prídavky budú, už bude neviem čo, už bude aj sociálnou dávkou bude bonifikácia úrokov na úvery. Roztočili ste takú špirálu, ktorá sa nedá, nedá zastaviť, tá už musí len nabúrať a tie škody budú obrovské.
Samozrejme, ja sa absolútne nestotožňujem s tým, aby sme to, toto robili, to vystúpim možno, ešte uvidím k meritu toho zákona a procesne detto. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pri čítaní návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, som mal také déja vu, lebo veľkú časť toho odôvodnenia som už čítal pri o dva body dozadu prerokovávanom návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín. Tá argumentácia je veľmi podobná, rovnako ako v tom predchádzajúcom prípade nesedí, nie je presvedčivá a neodôvodňuje skrátené legislatívne konanie. A podobne ako v tom návrhu o dorovnávacej dani, tak ani tu nie je zámerom konsolidovať verejné financie tak, že by sa šetrilo, ale tak, že sa bude ťahať viac peňazí od ľudí, aby mohla vláda viac rozhadzovať, aby mohla schváliť 13. dôchodky, kompenzovať to a ono, zriadiť si nové ministerstvo a podobne. Ale opäť tu máme argumentáciu mimoriadnymi výdavkami v súvislosti s pandémiou, v súvislosti s mimoriadnou situáciou na Ukrajine, v súvislosti s energetickou krízou a vysokou infláciou. Opäť tu máme, zdôrazňujem, že na konci roka 2023, tvrdenie, že tieto mimoriadne okolnosti nielenže nebolo možné vopred predvídať, povedzme, že nebolo, a pripraviť sa na ne, čo už ale na konci roka 2023 nesedí. Opäť je tu argument tým, že bez fiškálne zodpovednej reakcie vlády by sa dlh už do konca roka 2026 blížil k 70 % hrubého domáceho produktu, tak opäť sa tu skrátené legislatívne konanie odôvodňuje niečím, čo má nastať o tri roky.
Čiže nie je dôležitý proces, nie je dôležité dodržanie legislatívnych pravidiel, je dôležité, aby to bolo čím skôr a vzhľadom na množstvo zmien, ktoré sú obsiahnuté v tomto rozsiahlom návrhu zákona na rozdiel od toho predchádzajúceho, tak, tak o to viac by si zaslúžil tento návrh zákona riadny legislatívny proces, pripomienkové konanie, možnosť vyjadriť sa dotknutých subjektov a riadny legislatívny proces aj na pôde Národnej rady Slovenskej republiky s troma čítaniami, ktoré nebudú zhustené do niekoľkých dní, ale budú dokonca do niekoľkých hodín, tak ako je tvrdené, že je nevyhnutné okamžite nastaviť potrebné opatrenia.
Opakujem, bolo by to potrebné v situácii, keby sme tu reagovali na nejaké mimoriadne okolnosti, ktoré sa teraz objavili, ktoré dramaticky znížia príjmy alebo zvýšia výdavky verejnej správy, ale tak to nie je. Argumentuje sa tu okolnosťami, ktoré tu pôsobia už roky alebo prinajmenšom dlhé mesiace, a skutočný dôvod je opäť priznaný v tom materiáli, ktorý vláda doručila a ktorý sa ako vajce vajcu podobá tomu predchádzajúcemu alebo predpredchádzajúcemu bodu, kde sa hovorí napríklad, že nižšia zadlženosť krajiny poskytne vláde Slovenskej republiky väčšiu mieru flexibility pri uplatňovaní fiškálnej politiky. Čiže áno, ide o flexibilitu, flexibilitu v rozhadzovaní verejných zdrojov alebo, citujem, uvoľnené finančné zdroje bude možné využiť na ďalšie dôležité oblasti, akými sú napríklad sociálne programy, infraštruktúra alebo investície do vzdelávania.
Takže vláda sa ani netají tým, že tu nehrozia značné hospodárske škody, aleže potrebuje vytiahnuť od ľudí viac peňazí, aby mohla viac rozhadzovať, čo, opakujem, nie je v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky dôvod na skrátené legislatívne konanie.
To, čo je tam iné, je, že tu sa neargumentuje potrebou implementovať smernicu Rady Európy, Rady 2022/2353 z 15. decembra 2022 o zabezpečení globálnej minimálnej úrovne zdanenia medzinárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín v Únii, a teda pri tom predchádzajúcom návrhu zákona nám pán minister aj v záverečnom slove, ktorým nám, ktorým nás poctil, potom nás už ním nepoctil, tvrdil, že naliehavosť prijatia návrhu zákona vyplýva nielen z potreby konsolidácie verejných financií, stabilizácie dlhu, ale aj z nutnosti prijať legislatívny rámec v súvislosti so spomínanou európskou smernicou najneskôr do 31. 12. 2023. Tuto nás žiadna európska smernica nenúti, aby sme niečo schválili s účinnosťou od 1. januára. Dokonca viaceré z tých opatrení, jako v predchádzajúcej, v predchádzajúcom vystúpení v rozprave upozornil pán poslanec Jakab, nemajú nadobudnúť účinnosť hneď, resp. od začiatku nového roku, ale neskôr, až po, až po niekoľkých mesiacoch. Napriek tomu sa tento návrh prerokúva v skrátenom legislatívnom konaní a tak ako pri predchádzajúcich návrhoch na skrátené legislatívne konanie, ku ktorým som vystúpil, ani v tomto prípade neexistujú zákonom o rokovacom poriadku definované dôvody na skrátenie legislatívneho konania, a preto by sme tento návrh vlády nemali schváliť.
Ďakujem.