Videokanál klubu

Vážený pán minister spravodlivosti, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, pánovi ministrovi Suskovi sa dnes muselo od takej jednej veľmi intenzívne čkať, pretože veľmi často sme ho tu v rámci rozpravy k skráteným konaniam spomínali a pripomínali si jeho dôraznú kritiku mnohých, nie všetkých, ale mnohých skrátených legislatívnych konaní v uplynulom volebnom období, keď bol opozičným poslancom a myslím, že pomerne vyčerpávajúci príspevok na túto tému mal pán poslanec Grendel, ktorý vystúpil predo mnou, tak nemám potrebu sa až tak v tom, v tom vŕtať. Otázka, či predložený návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, spĺňa zákonom o rokovacom poriadku stanovené dôvody na skrátené legislatívne konanie, alebo nie. Odpoveď je, myslím, úplne jasná aj bez toho, aby sme to podrobne rozoberali. Nie, nespĺňa.
Napriek tomu by som chcel byť dnes, zdôrazňujem to slovo ´dnes´, k pánovi ministrovi o čosi zhovievavejší ako môj predrečník a teda ten kritickejší tón si nechám na zajtra, alebo kedy to bude, keď nám pán minister prinesie do parlamentu na prerokovanie v skrátenom konaní právnu úpravu, ktorá bude deštruovať boj s organizovaným zločinom. Takže tomu sa nejdem, nejdem dnes venovať. Dnes sa chcem venovať práve návrhu na skrátené legislatívne konanie o kompetenčnom zákone. Ten môj o niečo zhovievavejší pohľad je daný tým, že si uvedomujem, že niektoré návrhy na skrátené legislatívne konanie sú také, že si tam viete nájsť dôvody, prečo to spĺňa zákonom stanovené dôvody, aj také dôvody, ktoré to spochybňujú alebo popierajú teda, že je ten pohár poloplný alebo, alebo poloprázdny a, samozrejme, to, či ste ministrom spravodlivosti alebo opozičným poslancom, do istej miery ovplyvnia aj váš pohľad na ten poloplný či poloprázdny pohár. A teda musím uznať, že niektoré vystúpenia pána poslanca Suska v minulom volebnom období kritizujúce návrhy na skrátené konania boli účelové aj z môjho pohľadu a nezdalo sa mi, že tie dôvody, ktoré uvádza, sú opodstatnené. Ale boli aj také vystúpenia, kde som musel uznať, že niečo na jeho argumentácii je, čiže boli aj, boli aj také, s ktorými sa dalo prinajmenšom čiastočne súhlasiť.
Teraz k samotnému návrhu, ktorý pán minister prináša a ktorý, ako povedal predrečník pán poslanec Grendel, z pozície opozičného poslanca by zrejme skritizoval. Keď to veľmi zjednoduším, tak argumentuje sa v návrhu, že hrozia značné hospodárske škody, lebo nemáme ministerstvo cestovného ruchu a športu. Tým, že nemáme ministerstvo cestovného ruchu a športu, tak nie je zabezpečená vyššia miera komplexnej podpory cestovného ruchu a športu a z toho dôvodu hrozia značné hospodárske škody. Je to dosť divoká konštrukcia, lebo to znamená, že vlastne 31 rokov už pomaly to bude samostatnej existencie Slovenskej republiky sme tu mali neuveriteľné hospodárske škody len z dôvodu, že tu neexistovalo ministerstvo športu a cestovného ruchu, čo uznajme, asi, asi nie je celkom tak, ale takto to znie až, až smiešne. Ale to, čo chcem povedať na obhajobu, alebo prečo som bol naladený na začiatku, že by som možno bol o niečo zhovievavejší, je, že toto sa deje vždy. Vždy vláda sa dohodne na nejakých úpravách v kompetenciách ministerstiev, zriadi nejaké ministerstvo, zruší nejaké ministerstvo, presunie nejaké právomoci z jedného ministerstva na druhé, dohodne to v koaličnej zmluve, v programovom vyhlásení vlády a nerieši to normálnym legislatívnym procesom, ale vymyslí si takéto smiešne dôvody o tom, že hrozia nejaké, nejaké značné hospodárske škody tým, že ministerstvá nie sú nastavené presne tak, ako sa na tom dohodla nová vláda v koaličnej zmluve.
Tu by som dal tak do pľacu na úvahu, či nedoplniť zákon o rokovacom poriadku o nejaký nový dôvod pre skrátené legislatívne konanie, že by sa povedzme prvýkrát po, po schválení programového vyhlásenia vlády v priebehu nejakého času mohla vláda prísť s nejakým návrhom, ktorý upravuje kompetenčný zákon, ktorý by dal štruktúru ministerstiev a ich právomocí do tej podoby, v akej by mala, mala pôsobiť vláda nasledujúce štyri roky. Lebo naozaj ak by mali, malo dva mesiace prebiehať medzirezortné pripomienkové konanie v štandardnej dĺžke aj s rozporovými konaniami a potom ďalšie dva mesiace by, by sa novela kompetenčného zákona prerokovávala, no tak nejaká, neviem, osmina alebo desatina volebného obdobia uplynie kým, kým sa vláda dostane vlastne do tej zostavy, v akej by mala, mala fungovať. Čiže áno, možno stojí za úvahu, keďže sa to opakuje, či by, či by sa nemal upraviť rokovací poriadok tak, že, že bude možnosť, aby vláda navrhla v skrátenom konaní, v skrátenom konaní novelu kompetenčného zákona hneď po tom, ako, ako dostane dôveru. Malo by to mať asi nejaké limity, nemalo by to byť skrátené konanie zo dňa na deň, teda že v priebehu jedného dňa sa odsúhlasí skrátené konanie, potom prejde zákon prvým čítaním, potom hneď druhým aj tretím, a teda v priebehu jedného alebo dvoch dní je po tom, mohlo by to byť napríklad tak, že by, že by aj medzirezortné pripomienkové konanie prebehlo, povedzme to skrátené, a že by povedzme s nejakým odstupom pár dní alebo týždňa, teda nie zo dňa na deň, sa o tom rokovalo v parlamente, teda bol by vytvorený aspoň nejaký priestor, ktorý by nebol ten klasický, lebo ide tu o to, ako si vláda nastaví svoje vzťahy, ako bude fungovať. A, a teda toto by možno bolo oprávnené miesto toho, aby sme sa tu vždy doťahovali a nabudúce, keď pán minister Susko bude zasa opozičným poslancom, tak bude vystupovať, že tá budúca vláda, ktorá príde s návrhom na zmenu kompetenčného zákona v skrátenom konaní, že na to nie sú splnené dôvody.
Ale ten druhý dôvod, ktorý by to malo spĺňať okrem nejakej minimálnej dĺžky, teda aby to nebolo zo dňa na deň, by asi len asi malo byť to, že vlastne tie úpravy by sa mala striktne týkať iba nejakého vymedzenia právomocí v rámci vlády, ministerstiev, členov vlády. Nemalo by to ísť nad rámec, nemali by sa tam upravovať iné veci, a to je ďalší problém predkladaného návrhu, že ak by sa, ak by aj hypoteticky platila nejaká iná úprava, ktorá by umožňovala dať prvú novelu kompetenčného zákona po vyslovení dôvery vlády do nejakého nie úplne, ale predsa len skráteného konania, tak ten návrh, ktorý máme, nerieši predsa len vytvorenie ministerstva športu a cestovného ruchu, rieši skryto alebo otvorené, otvorene aj ďalšie veci, ktoré sa netýkajú koaličnej zmluvy v ktorej je napísané, že vznikne nové ministerstvo a Slovenská národná strana dostane, dostane nové ministerstvo, no tak ho chce čo najskôr.
Je tam napríklad to, že sa Slovenská informačná služba stane ústredným orgánom štátnej správy, čo bude mať za následok, že keď bude napríklad niektorý poslanec vymenovaný za riaditeľa Slovenskej informačnej služby, mandát mu nezanikne, ale nebude sa uplatňovať, to znamená, že keby takýto riaditeľ tajnej služby a zároveň poslanec so spočívajúcim mandátom bol trestne stíhaný a náhodou napriek tým poistkám, ktoré zajtra donesie pán minister spravodlivosti ako návrhy, ktoré chce tiež schváliť v skrátenom konaní, náhodou by sa našiel nejaký vyšetrovateľ a prokurátor, ktorý by ho navrhol zobrať do väzby, no tak takémuto riaditeľovi tajnej služby bude stačiť, že sa vzdá funkcie riaditeľa, tým sa mu obnoví mandát a poslanec môže ísť do väzby iba so súhlasom Národnej rady.
Je to vec, s ktorou, a budeme o tom asi diskutovať v prvom čítaní, môžeme vecne nesúhlasiť, že kvôli jednému konkrétnemu poslancovi, ktorého by strana SMER rada videla ako riaditeľa tajnej služby, sa takto účelovo ide meniť zákon, ale už vôbec, lebo sme v návrhu na skrátené legislatívne konanie, už vôbec takáto záležitosť nemá byť predmetom skráteného legislatívneho konania.
Alebo vytvorenie priestoru pre to, aby šéfovia nezávislých inštitúcií ako je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou alebo Štatistický úrad boli vďaka pomerne gumovým ustanoveniam, ktoré sa navrhujú do príslušných zákonov, pomerne jednoducho odvolateľní. Opäť, ak má, ak má vláda predstavu o tom, že nemajú to byť nezávislé inštitúcie, majú byť ich šéfovia v rukách, v rukách výkonnej moci, je to, je to názor, o ktorom sa má rokovať v normálnom, riadnom legislatívnom procese, nie v skrátenom legislatívnom konaní. Alebo napríklad to, že ministerstvá, ktoré dnes majú dvoch štátnych tajomníkov s výnimkou, s výnimkou tých, kde to definuje priamo zákon, zrazu budú môcť mať viac štátnych tajomníkov. Ja rozumiem tomu, že v koalícii môže vyhovovať, že rozdistribuuje viacej poslancov na posty štátnych tajomníkov, vytvoriť si... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán poslanec, len chcem pre istotu, prevzal som riadenie schôdze, či teda venujeme sa návrhu na skrátené alebo samotnému podsta... podstatu zákona v prvom čítaní.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
... áno, áno, ja, ja ku každej veci, nemusíte mi skákať do reči, pán predseda, ja ku každej, ku každej veci hovorím, že to, čo je obsiahnuté v návrhu zákona, či je alebo nie je dôvod na skrátené konanie, možno keby ste ma počúvali aj predtým, tak ja som uznal, ja som uznal, že novelu kompetenčného zákona robia na začiatku svojho funkčného obdobia všetky nové vlády v kompete... v skrátenom legislatívnom konaní, teda s výnimkou tých, ktoré pokračujú aj po voľbách v rovnakom alebo podobnom zložení, ale nemali by tam byť veci, ktoré sa netýkajú priamo zmeny štruktúry vlády alebo rozloženia kompetencií medzi, medzi jednotlivé rezorty. A v tomto návrhu je takých vecí viac a sú to závažné veci a určite nespĺňajú dôvody, ktoré zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky stanovuje pre skrátené legislatívne konanie.
Takže aj keď som bol prerušený pánom predsedom Národnej rady, tak som sa striktne snažil pridržiavať toho, o čom rokujeme, teda toho, či sú alebo nie sú zákonom stanovené dôvody pre skrátené legislatívne konanie, a v tomto prípade nie sú podľa súčasného znenia zákona a neboli by vzhľadom na obsah zákona ani v prípade, keby sa realizovala tá zmena rokovacieho poriadku, ktorú som tu načrtol, že by vláda dostala možnosť meniť kompetenčný zákon v skrátenom legislatívnom konaní alebo v nejakej forme skráteného legislatívneho konania po tom, čo jej bola vyslovená dôvera, ak by sa to teda vzťahovalo na usporiadanie vzťahov medzi ministerstvami.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Naozaj možno preto dovysvetlenie, že áno, 80 % z opozičných poslancov, čiže štyria z piatich sme tam boli včera na tom výbore, a nula percent zo sto koaličných tam nebolo, hej? Tak toto, to sú fakty a fakty nepustia.
A k tomu, čo pán Muňko hovoril, že ono pokiaľ tomu dobre rozumiem, ja sa ne, ne, nepasujem za nejakého super znalca, ale zbežne som to pozrel. To prísne vzaté nie je o tom, že či nejaká dedina má ČOV-ku veľkú a tam asi máme resty a budeme mať resty, to je o tom, že tí, čo majú ČOV-ku, že sa o ňu treba prípadne aj starať. Lebo častokrát máme ČOV-ku, máme certifikát, však na úrad sme to dali, ale z ČOV-ky to ide rovno (povedané so smiechom), rovno tam, kde treba a, a, a ani, ani sa to neodváža. Takže toto asi bolo merito, alebo to bol úmysel zákonodarcu, hej, nech ČOV-ka je ČOV-ka, no ale zdá sa, že ideme si to o štyri roky preložiť, lebo však vody máme, máme dosť, tak sa to teda hovorí, ale rešpektujem, že áno, vzniká už aj polemika o tom, že či, či naozaj je to tak.
Ďakujem.

Pardon. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ako som avizoval, cítim takú malú potrebu niečo, by sa aj niekto začudoval, že ako a prečo k tomu. Skúsim vysvetliť, už či ma pochopíte, alebo nie, nechám na vás, ale pre moje srdce a svedomie mám pocit, že by sme, niečo by som k tomu povedať mal. Tak skúsim, len pre záznam.
My sme takí králi, že my vlastne splachujeme pitnou vodou. To (povedané so smiechom) je fakt. Málokto už málokde, ale takí sme my a ešte si to stále, stále si to nevážime. Ja budem hovoriť možno, neviem, či vystúpim k meritu, ale k tej procesnej stránke, že my hovoríme o skrátenom, a procesné záležitosti sú tie dôležité, lebo dávajú kultúru procesom, hej, že vlastne človek vie, že čo a ako a podľa toho sa snaží postupovať. Tak možno využijem aj, pán minister, tú chvíľku, že ste tu, lebo vy teda odmietate byť tam, kde som ja a vôbec so mnou rozprávať, tak tu sa nemôžte schovať (povedané so smiechom), tak len procesne, vy ste, my, opozícia nemôže zvolať výbor pre pôdohospodárstvo, nemôže, lebo nás je málo. Viete, na to, aby bol uznášaniaschopný, tam musí byť niekoľko, musí byť sedem a my sme piati, ak dobre počítam, hej? Čiže len to je procesná stránka veci, dôležité si ju povedať, hej, aby ste potom pri formulácii toho, ja viem, že to znie efektne na kamere a jak teda je opozícia nemožná. Viete, prísne vzaté, opozičných poslancov včera na tom mimoriadnom výbore bolo osemdesiat... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šimečka, Michal, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ospravedlňujem sa, ale musím vás upozorniť, že prerokúvame teda návrh na skrátené konanie toho vládneho návrhu.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Máte pravdu, ale toto je k tej procesnej a opozičných tam bola nula, nula percent poslancov. Čiže možno pre tú korektnosť procesov je to dôležité povedať a k procesnej stránke tohto návrhu, čo, čo by sme si mohli povedať. Viete, ten zákon je plus-mínus o tom, plus-mínus o tom, a teraz sa budem snažiť formulovať tak, aby som nebol nejaký expresívny, plus-mínus o tom, že to, čo vyprodukujeme, aj nejako vyčistíme, hej, že (povedané so smiechom), bože, no patrilo by sa, hej? Dakedy sa to nečistilo (povedané so smiechom), potom sme sa civilizovali a teraz sa to už čistí a volá sa to ČOV-ka, hej, v niektorých prípadoch, hej, čistička odpadových vôd. No a teraz sme sa vývojom, evolúciou dopracovali k tomu, aj zákonmi, že teda máme tie ČOV-ky a už ich nejako aj definujeme, už ich nejako aj, máme požiadavky na kvalitu a to, aby to aj fungovalo, hej, aby to nebolo len akože ČOV-ka, ale aby to bolo fun... no a toto je celý ten proces.
Čiže ten zákon hovorí o tom, že proste aby sme to, čo vyprodukujeme, vyčistili. Bola tam nejaká lehota a nestihli sme ju. A teraz to treba korektne zase povedať, že pán Taraba je v tom nevinne, hej, s tým fakt nič nemá, hej? Ale je to záležitosť taká všeobjímajúca nás všetkých, že to sme my, hej, že to sme my, hej, že proste my máme niečo urobiť, my to proste neurobíme, lebo však ešte stále na pozadí máme, však ešte to stále môžme šupnúť ešte raz do parlamentu a zmeníme účinnosť, hej?
Takže viete, ono ten zákonodarca alebo niečo definovalo, že to, čo má, to, čo sa tvári ako ČOV-ka, nech je naozaj ČOV-kou, nech to naozaj čistí, bola tam nejaká lehota, tá lehota sa nesplnila. Teraz že kto je na vine? Hej, že či bola krátka tá lehota, asi nejaká bola. Otázka je, že ja si myslím, že jeden aj druhý. Procesne nesedí, komu vznikne škoda, lebo štátu v zásade vôbec nevznikne škoda v tomto prípade. Ak by vznikla nejaká škoda, tak by vznikla škoda, pokuta alebo nejaké konanie voči tým, čo to nemajú, hej, čo si to, ale asi by to bolo nespravodlivé, preto tu sedíme, hej?
Áno, máme maslo na hlave všetci, všetci (povedané so smiechom) sa s tým musíme nejako vysporiadať, len, len bolo by dobré, keby sme aj toto zmenili, že svet sa mení, vody ubúda a my, my máme od Pána Boha to šťastie, že jej máme dosť a chcelo by to od nás aj to chcenie teda, že dobre, tak sme si toho vedomí a už to teda aj, aj čistíme. Takže viete, my sme naozaj v niečom úbohí a toto poviem tak, teda skúsim byť zase neexpresívny, že my si ani tie naše h... nevieme upratať. Viete, že to je, viete, že po všetkých tých, všetkej tej dobe, v tom všetkom, ale to nás vystihuje, to sme my, že ani to nevieme upratať, hej? Toto vlastne hovorí o tom, že sme to nezvládli, teraz vy ste tu a hovoríte, že nezvládli sme to a teraz ešte plus štyri roky, hej, že teda vlastne preložíme tú lehotu o ďalšie štyri roky, aby sme štyri roky mali čas na to, aby sme si to dali do poriadku. Uvidíme, ak nás bude päta tlačiť, možno o štyri roky sa tu niektorí stretneme a povieme, že nestihli sme to (povedané so smiechom), treba ďalšie štyri roky, bude tu možno iný minister, možno ten istý.
A ešte sme to teda my, že nielenže sme to nestihli a ešte aj to, že sme vedeli, že to nestíhame, sme nezmenili ten zákon v normálnom legislatívnom procese, ešte sme sa museli v tej úbohosti našej dopracovať k tomu, že ešte aj skrátene, hej, a teraz si to akože zlizne pán minister, ktorý je v tomto, v tomto svojím spôsobom nevinne. Mne to v tom obraze, keby som pokračoval, pripomína to, že, že, že to, čo sme, do tých ČOV-iek púšťame, sme to nestihli a už to máme niektorí aj v nohaviciach, čiže preto je toto už aj skrátené. Takže toto mi chcelo srdce povedať v tejto chvíli, že máme obrovské šťastie žiť v krajine, kde je vody dosť a mali by sme si to vážiť a mali by sme konečne aj uvažovať, že či náhodou tie pravidlá, ktoré upravujú a, a zabezpečujú, aby jej bolo stále dosť, či je nie je načim, hej, ako by pán Huliak povedal peknou írečitou očovčinou, mne sa to páči, hej? Čiže nie je načim aj sa teda tomu pozrieť čelom. Že keď už nejaké povinnosti sú, nech to čistí, keď to je, hej? Nech tá čistička je čističkou.
Ďakujem pekne.

Ďakujem všetkým trom kolegom za reakcie viac či menej vecné.
Pán poslanec Sulík, áno, pravidlá by sa mali dodržiavať a mali by sa dodržiavať aj tie pravidlá, ktoré nám, nám nevyhovujú, a prinajmenšom by sme mali strpieť kritiku, keď sme upozorňovaní na to, že tie pravidlá porušujeme.
Pán poslanec Vančo, pán minister naozaj nepovedal, že mu je jedno, že sa porušuje zákon, on iba povedal, že keď upozorňujeme na to, že sa porušuje zákon o rokovacom poriadku pri skracovaní legislatívneho konania, že ľudia na to kašlú, ľuďom je to jedno a že oni, rozumej vládna koalícia, si aj tak spravia, čo považujú za správne. Čiže nepovedal, že mu je jedno, že bude v Národnej rade porušovaný zákon, ale uznávam, že z toho, ako to povedal, dojem vzniknúť, vzniknúť mohol.
A pán poslanec Muňko, no to som rád, že nemusím mať obavy, ja teda som zadefinoval nejaké svoje očakávania, nie sú to vyčerpávajúce očakávania, ktoré mám od toho, kto sa stane členom Dozornej rady Sociálnej poisťovne, prípadne zastupuje štát v inej inštitúcii alebo zastáva inú verejnú funkciu, je skvelé, ak to tí navrhnutí kandidáti dodržiavajú. Neviem, aké konkrétne výhrady máte napríklad voči pánovi Ažaltovičovi, možno by bolo dobré, keby ste to povedali, povedali aj konkrétne, ale nemôžete, lebo nemôžete reagovať na moju faktickú, tak ako ja nemôžem reagovať na záverečné slovo pána ministra, ktorý miesto toho, aby vystúpil v rozprave, tak si svoje povie až v záverečnom slove. A neviem, aké 500-eurové tento ste mysleli, ale ja som za nič také nehlasoval.

Ďakujem pekne.
No, Ondrej, ja by som tiež sa chcel toho chytiť, čo si pred chvíľkou spomínal výrok pána ministra práce, že ľudia na to kašlú. Môže byť, pán minister, ale pre vás neplatí len to, na čo ľudia kašlú, nekašlú, pre vás platia aj nejaké pravidlá, napríklad rokovací poriadok, ktorý úplne jasne stanovuje, v ktorých prípadoch môžte použiť skrátené legislatívne konanie. Vaša reakcia na to bola, že teda aj predošlá vláda to robila, áno, robila, sám som to kritizoval, že došlo k masívnemu nadužívaniu skrátených konaní, zdá sa mi, že bolo to trikrát viac ako za, ako ešte jednu vládu skôr. Ale veď vy ste to masívne kritizovali rovnako s tým teda, že už vy to budete robiť lepšie, ako sa patrí a, a postupovať v zmysle pravidiel. Však preto ste to kritizovali v tej predošlej vláde. No a teraz vlastne sa na to odvolávate, že keďže sa to dialo vtedy, tak vy v tom budete pokračovať, a toto jednak nielenže nie je korektný prístup, mali ste teda predtým povedať, že budete pokračovať v tom, čo vám vyhovuje, a budete ignorovať pravidlá. Pred voľbami by to možno pár ľudí, pár ľudí zohľadnilo pri svojej voľbe. Ale teda dúfam, že spoločne, vy aj my, sa dohodneme na tom, že keď už raz pravidlá existujú, tak mali by sme ich dodržiavať, tak prinajlepšom by ste sa mohli o to snažiť alebo aspoň by ste mohli budiť ten dojem, že sa snažíte dodržiavať pravidlá, lebo vy ich tu ignorujete veľmi, veľmi masívne.
Ďakujem pekne.

Rokujeme o návrhu na odvolanie a voľbu zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne, čo je dobrá príležitosť povedať si niečo o tom, akí by mali byť kandidáti, ktorí sú či už menovaní, alebo volení do dôležitých orgánov, dôležitých verejných inštitúcií, a keďže Sociálna poisťovňa nepochybne je dôležitou verejnou inštitúciou a dozorná rada je dôležitým orgánom.
Aké by mali byť naše očakávania k ľuďom, ktorí zastupujú štát v takýchto verejných inštitúciách? Ja by som mal od nich prinajmenšom tri očakávania. Mali by to byť ľudia, ktorí majú rešpekt k zákonu a právu, mali by to byť ľudia, ktorí majú úctu k pravdu, a mali by to byť ľudia, ktorí majú odvahu stáť si za svojím presvedčením, za svojím názorom, za svojimi postojmi a schopnosť verejne vysvetľovať svoje kroky a svoje rozhodnutia a diskutovať o nich, pokiaľ sa ich na to niekto spýta. Veľmi stručne by som rozobral tieto tri očakávania vo vzťahu k navrhnutým kandidátom, ale a teda aj všeobecnejšie.
Zástupcovia štátu v dôležitých verejných inštitúciách by mali mať rešpekt k zákonu, pretože špeciálne Dozorná rada Sociálnej poisťovne kontroluje aj dodržiavanie zákona alebo zákonov. Čiže malo by to byť niečo iné, ako nám tu pred chvíľou predviedol pán minister financií, keď v reakcii na upozornenie, že sa tu nedodržiava zákon o rokovacom poriadku pri skracovaní legislatívnych konaní, konštatoval, že ľudia na to kašlú, ľuďom je to jedno, my sme na tom dohodnutí, my si to aj tak urobíme. Možno ľudia na to kašlú, ale členom vlády ani poslancom Národnej rady by nemalo byť jedno, či sa dodržiavajú alebo porušujú zákony a rovnako by sme mali mať takéto očakávania aj na zástupcov štátu v Dozornej rade Sociálnej poisťovne a vo všetkých iných verejných inštitúciách.
Druhý bod. Zástupcovia štátu vo verejných funkciách alebo v dôležitých verejných inštitúciách by mali mať úctu k pravde a nemali by si vymýšľať, ako pred chvíľou tu predviedol pán minister Tomáš, keď hovoril o tom, že ja som sa nevyjadroval k tomu, keď sa skracovali legislatívne konania v minulom volebnom období, ja som sa vyjadroval, keď som mal pochybnosti, tak som tie pochybnosti vyslovil a keď som, keď som si myslel, že sú dôvody, tak som na to upozornil a obhajoval som tie rozhodnutia. A nie za všetky skrátené legislatívne konania som v minulosti hlasoval, hoci som bol vládnym poslancom. A úcta k pravde je, je dôležitá pre verejných funkcionárov, je dôležitá aj pre zástupcov štátu v Dozornej rade Sociálnej poisťovne.
A ten tretí bod, ľudia vo verejných funkciách aj zástupcovia štátu vo verejných inštitúciách typu Sociálna poisťovňa by si mali stáť za svojím presvedčením a za svojimi názormi a mali by mať odvahu svoje rozhodnutia, kroky, postupy, vyjadrenia verejne vysvetľovať, odôvodňovať a diskutovať o nich. Nie ako tu pán minister Tomáš, ktorý keď mal možnosť alebo chuť zareagovať na vystúpenia poslancov v rozprave, neurobil to tak, že by vystúpil v rozprave, čo on môže kedykoľvek, s tým, že by tam bola možnosť dvojminútovej faktickej poznámky zo strany poslancov, ktorých on napadol, lebo to nebola vecná reakcia, to bol osobný útok, a miesto toho využil tú pohodlnú možnosť záverečného slova, keď už naňho nie je možná žiadna reakcia. Čiže v Dozornej rade Sociálnej poisťovne by obaja zástupcovia mali spĺňať presne tieto tri kritériá, mali by mať rešpekt k zákonom, mali by mať úctu k pravde a mali by byť schopní stáť si za svojím presvedčením a názorom, vysvetliť ich v diskusii a nevyhýbať sa tej verejnej diskusii. Ja len teda dúfam, že tí navrhnutí kandidáti na rozdiel od pána ministra Tomáša tieto tri očakávania budú schopní naplniť.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem pánovi poslancovi Hlinovi za reakciu vo forme faktickej poznámky. Neviem, či je to takto myslené zo strany vlády, že toto by mysleli tými značnými hospodárskymi škodami, ale teda je možné, že vlastne upozorňujú na to, že značné hospodárske škody štátu môžu vzniknúť práve v dôsledku tých opatrení, s ktorými prichádza, prichádza vládna koalícia alebo vláda v skrátenom legislatívnom konaní, pretože tie keď sa zrealizujú, tak budú znamenať väčšie rozhadzovanie verejných zdrojov, k čomu sa chystá vláda v skrátenom legislatívnom konaní. A rovnako to bude znamenať vyššiu záťaž pre daňovníkov, teda ľudia budú musieť zaplatiť na daniach a odvodoch viac, aby vláda mohla viacej rozhadzovať a byť za pekné, za peknú pred svojimi voličmi. A teda zvýšenie daňového a odvodového zaťaženia, samozrejme, sa zo strednodobého a dlhodobého hľadiska môže podpísať na tom, že sa spomalí rast ekonomiky a bude mať štát zo strednodobého a dlhodobého hľadiska aj nižšie príjmy a teda áno, hrozia značné hospodárske škody, nevieme ich síce v tejto chvíli vyčísliť, ale je pravdepodobné, že takéto niečo hrozí, ale obávam sa, že to, čo je napísané v zákone o rokovacom poriadku o tom, že hrozia značné hospodárske škody, nie je myslené práve takto.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, možno, milý pán kolega, že možno to my celý čas zle čítame a oni tie hospodárske škody štátu naozaj vznikajú za predpokladu, že si to ujasníme, lebo to bol taký, myslím, že Ľudovít XIV, ktorý povedal, že štát som ja a teraz my máme, viete, že ak vznikajú škody nejakým ľuďom, ktorí sú za tým a teraz potrebujú rýchlo predať tie byty a potrebujú do toho pichnúť, nech sa to rozhýbe a keď sa to nerozhýbe, vzniknú im škody, a sú to vlastne oni, tak im vznikajú hospodárske škody a keďže štát sú oni, tak z toho logicky teda vyplýva, že je to úplne v poriadku, čo sa týka rokovacieho poriadku. Tak nakoniec touto dedukciou prídeme k tomu, že nič také zlé nerobia, že keď sú štát vlastne oni. Len problém je, že, že tak, tak to nefunguje, my sme stále parlamentná demokracia a Ľudovít XIV bol historická postava a tuná nevznikajú hospodárske škody štátu, ale možno niekomu, nejakej finančnej alebo podnikateľskej skupine, ale kvôli tomu my si tu nemusíme krky a nohy lámať. Ďakujem.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, opäť tu máme návrh, ktorý sme tu z hľadiska zdôvodnenia už v zásade mali a teda každý, kto si prečítal návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie, môže mať pocit déja vu, keď si číta návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o pomoci pri splácaní úveru na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Rozdiel je len teda v tom, že ten predchádzajúci návrh, dva body dozadu, predkladal pán minister financií Kamenický, tento predkladá pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Tomáš.
Snaha vlády riešiť ceny hypoték je v poriadku z hľadiska toho, ako je, ako je hodnotovo nastavená vláda. My ako ľudia pravicovo zmýšľajúci to môžeme kritizovať a nepochybne to niektorí z nás urobia v prvom a možno aj v druhom čítaní. Teraz sme však pri prerokovaní bodu návrh na skrátené legislatívne konanie, čiže máme sa zaoberať tým, či sú alebo nie sú dané dôvody na skrátené legislatívne konanie.
Tu sa opäť operuje hroziacimi značnými hospodárskymi škodami, ktoré údajne majú hroziť štátu, ale podobne ako v tom predchádzajúcom prípade, nie je tu nijako zdôvodnené alebo nijako presvedčivo zdôvodnené, v čom by tie značné hospodárske škody mali spočívať. Lebo je to taká zložitá konštrukcia, že keď teraz nepomôžeme splácať hypotéky, tak bude, bude potom potrebné tým postihnutým občanom poskytnúť nejakú pomoc, ktorá bude stáť nejaké peniaze a tie peniaze budú tými značnými hospodárskymi škodami, tak tie peniaze preventívne vynaložíme už teraz, už vopred. Vôbec nie je zrejmé z toho návrhu, akým spôsobom by sa mohlo prípadne prejaviť tá hroziaca značná hospodárska škoda, teda, teda v akej výške by to zaťažilo štátny rozpočet, ak by sa niektorí ľudia, ktorí majú hypotéky a nevládali by ich splácať, ocitli v sociálnych, sociálnych problémoch. Žiadne takéto porovnanie tam nie je. Nie je tam nič, čo by nám umožnilo tvrdiť, že hrozia značné hospodárske škody, čiže tento dôvod, ktorý pozná zákon o rokovacom poriadku Národnej rady pre skrátenie legislatívneho konania, nemožno uplatniť vo vzťahu k predkladanému návrhu zákona. A rovnako nemožno z toho návrhu vyrozumieť alebo pochopiť, aké základné právo, alebo aké základné ľudské práva a slobody by mali byť ohrozené a čím by mali byť ohrozené, ak sa povedzme niekto ocitne v situácii, že sa mu zvýšia splátky za hypotéky, nebude si môcť dovoliť, dovoliť niečo iné alebo sa bude musieť, musieť obmedziť, ako to ohrozí právo na bývanie alebo právo na dôstojný život. To je tam konštatované v návrhu, ktorý vám predkladá vláda, ale nie je to nijako zdôvodnené, v čom je to ohrozenie základného ľudského práva mohlo spočívať.
Takže tak ako nie je v návrhu zdôvodnené, aké značné hospodárske škody štátu hrozia, nie je v návrhu zdôvodnené ani to, aké základné ľudské práva a slobody sú ohrozené a akým spôsobom najmä sú ohrozené, a preto ani tento návrh na skrátené legislatívne konanie nespĺňa tie požiadavky, ktoré od takýchto návrhov, s ktorými sa vláda obracia na Národnú radu, vyžaduje zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a preto ani tento návrh nie je možné podporiť. Ďakujem.

Pán kolega, bez toho, aby som sa vás dotkol, rozmýšľam, že jak to formulovať. Viete, naozaj však každému treba pomôcť. Podľa mňa aj taký Bašternák by zaslúžil, nie? Alebo viete, že je veľa ľudí, ktorí by aj ocenili, že sa štát o nich postará, len je to od rozumnosti a vyspelosti a zodpovednosti tých politikov, že oni vyabstrahujú tú množinu ľudí, že ktorým treba pomáhať. Vy si naozaj myslíte, lebo to nehovoríme o tom, tí, čo si už zobrali hypotéku, vy hovoríte o tom, že zvyšujete daňový bonus tí, ktorí si plánujú zobrať hypotéku. A vy si naozaj myslíte, že my sme v takej kondícii, že sme tu narazili na toľko ropy pod Poľanou, hej, že, že my vlastne tu môžeme úplne mirnix-dirnix akože všetko takto porozdávať. Neviem, neviem, kde beriete to, to presvedčenie. Ja mám hlboké presvedčenie, že toto nedopadne dobre. Ďakujem pekne.