Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Pán predseda, vy ste sľubovali, keď sme vás zvolili za predsedu parlamentu, novú politickú kultúru. Chcem vás upozorniť, že bol hrubo porušený rokovací poriadok, a domnievam sa, že aj ústava s odkazom na demokratický a právny štát a to, že štátne orgány majú konať len to, čo im vlastne zákon prikazuje. My sme mali ústavnoprávny výbor k prerokovaniu skráteného legislatívneho konania k otázke Trestného zákona, predseda výboru ukončil vlastne rozpravu bez toho, aby poslanci a poslankyne mali možnosť klásť otázky. Rovnako tu bola hrubosť spôsobu, ako bol vedený celý výbor, nebola možnosť, aby sme diskutovali vlastne s ministrom, boli zozberávané otázky, nemohli sme sa dopýtať, ten spôsob, ako naozaj tu nebol priestor na diskusiu k takémuto vážnemu 67-stranovému textu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Váš procedurálny návrh? (Hovorené súbežne s rečníčkou.)

Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR
... je proste obludnosť. Tak na to upozorňujem.

Dobrý deň prajem. Ja len sa chcem spýtať pána poslanca, či si náhodou nepomýlil zákony, lebo mal som pocit, že celý čas rozprával o tom zákone, ktorý predkladá pán minister sociálnych vecí, to je tlač 84, áno, ale v tých pozmeňovákoch som sa ešte nezorientoval, neviem isto, lebo som mal taký pocit, že stále rozprávate o tom ďalšom zákone, ktorý ide potom.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Pán kolega Hajko, ďakujem pekne, ďakujem pekne za vaše vystúpenie. Absolútne súhlasím, zákon nepomáha tým, ktorí to potrebujú, a pomáha aj tým, ktorí tú pomoc nepotrebujú. Aj my v SaS vnímame, že teda pomáhať treba tam, kde je to potrebné, a tá cielenosť by, je, je dôležitá, je zásadná. Navrhovali sme riešenia, no vláda sa rozhodla inak.
Ale teda dotácia zvýšenia splátky v kombinácii s tým, že, že pri presune hypotéky medzi bankami, to znamená, že tá pomoc už nie je možná, táto kombinácia, paradoxne, a teda verím, že nechcene, pomôže práve bankám a na konci znovu zostane klient, ktorý bude platiť vyšší úrok. Áno, tomu, komu teda štát doplatí dotáciu dočasne, tak ten si povie, že okej, veď dobre, štát mi doplatil, ale aj takémuto klientovi zostane tá vyššia sadzba aj, aj po ukončení pomoci. No a vyššia sadzba, samozrejme, budú, zostane všetkým, ale budú ju mať aj ľudia, ktorí sa nie, ktorí neparcipujú, ne-par-ti-ci-pu-jú na pomoci. No a proste obmedzením konkurencie, ktoré týmto štátnym vstupom nastane, jednoducho to vždy znamená nižšie ceny. Nižšia konkurencia... pardon, vyššie ceny. Hej? Nižšia konkurencia znamená, že banky si budú vedieť aplikovať vyššie ceny.
No a ako málo týmto trhovým silám rozumejú, rozumejú aj, aj na ministerstve financií sa fakt ukázalo včera na minister... na, na výbore, kde teda ministerstvo tvrdilo, že dokáže zabezpečiť vlastne anonymnosť toho, aby banky nevedeli, že teda či sa klient kvalifikuje, alebo nekvalifikuje na tú pomoc. Toto je absolútne mylná myšlienka, banka vie o našich príjmoch, banke bolo treba aj pri hypotéke do... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Tak skúsim reagovať takto, aby sme sa rozumeli, že ja teraz tak, ako je ten systém nastavený, je to okej, hej, že proti, proti, proste globálne firmy je, dáva zmysel zdaňovať na globálnej úrovni, to je okej, aj tá sadzba je okej, hej? Toto, toto je vlastne v poriadku. Len dovolil som si upozorniť, že vlastne otvára to cestu k ďalším veciam, ktoré by už nemuseli byť tak v poriadku a ani by nemuseli byť dobré, hej? Daňová konkurencia namiesto daňového kartelu je vždy rozumnejšie riešenie z pohľadu ekonomiky, z pohľadu čohokoľvek, hej, takto. Ale tento samotný zákon je v poriadku.
Áno, na tú sumu som sa nepýtal, pretože pán Jakab ná pravdu, debatovali sme o tom na výbore a myslím si, že tá suma, ja si to pamätám ako 48 mil. ročného teda plusového konta pre verejné financie. Na pohľad je to možno, možno nízka suma, ale presne tak, pýtali sme sa aj na okolité krajiny a tie čísla, ktoré pán Jakab hovorí, sú, sú, takto padali. Takže ale zasa je to niečo, takisto ministerstvo financií hovorilo, že nie je s tým ešte skúsenosť žiadna, ani aplikačná, ani teda, že koľko to reálne bude. Je to niečo nové, čo sa teda uvádza do praxe, a áno, sme povinní to uviesť do praxe, tak ako to uvádzajú do praxe aj ostatné krajiny, takže sami uvidíme. Len hovorím, dovolil som si upozorniť na to, že to otvára niečo, čo v tomto momente je okej, ale ak sa to bude veľmi-veľmi rozvíjať, môže to spôsobiť viac škody ako úžitku.
Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si vystúpiť fakt len na chvíľu, možno nie už s úplne ideálnym vystúpením do druhého čítania, pretože skôr chcem tak akoby tak filozoficky povedať pár slov než konkrétne ku ustanoveniam, ale teda chvíľu.
Takže toto je vlastne skutočne. zasa je to nejaké zvýšenie daní, okej, možno je to jasné v tom, že globálne firmy, globálne zdanenie. Áno, týka sa to veľkých firiem, a vlastne ktoré teda fungujú na povedzme území celej Únie, tak okej. Únia si povie, že teda ide to zdaňovanie riešiť. Do nejakej, do nejakej miery to, samozrejme, má význam, pretože keď tie firmy fungujú na globálnej úrovni, tak tie jednotlivé národné zdaňovacie systémy sú častokrát krátke, keďže fungujú len národne. Takže toto je povedzme že okej, s tým sa dá súhlasiť. Ale chcem len upozorniť, že ono väčšinou to býva potom tak, že ten diabol sa skrýva vždy v detailoch a treba si uvedomovať, že teraz je to povedzme že dobre, sadzba je zmysluplná, návrh je zmysluplný, Únia sa na ňom dohodla, Slovensko aj všetky okolité krajiny ho aplikujú, okej. Ale treba dávať pozor, že napríklad predstavte si, začína to takto, hej, Únia sa pustila do zdaňovacej politiky, dobre, robí to na globálnej úrovni, ale ja by som bol strašne rád, keby to tiež malo svoj koniec, malo svoju hranicu, pretože teraz si zoberte, že je tam sadzba 15, okej. Teraz ak si niekto myslí, že si celá Únia povie jedného dňa že 30, však dane sa zvyšujú, prečo by si nepovedala, tak toto vie mať potom ten problém, že sa môže stať Únia niečím, čím, kde, čomu sa vedia vyhýbať potom všetky firmy zase na globálnej úrovni. Čiže treba aj na toto dávať pozor.
A ďalšia vec je tá, že fakt treba dávať pozor, aby sa Únia nepúšťala veľmi ďalej, lebo, ešte raz to poviem, tuná to má zmysel. Globálna firma, globálne zdaňovanie. Ale aby sa nepúšťala Únia do toho, že vlastne prídeme každá krajina o tú schopnosť si ten svoj daňový systém určovať a nastavovať podľa vlastného rozhodnutia. Totižto Únia tie snahy má a nebude to dobré. Pretože daňový systém je jeden z dnes už možno mála vecí, kde sa tá krajina jedna od druhej vie odlíšiť, kde si vie urobiť nejakú konkurenčnú výhodu, ak ten systém nastaví zmysluplne, ak ho nastaví rozumne, alebo opačne, samozrejme, krajina vie mať aj obrovskú nevýhodu a potom ju obchod obchádza, ak to nastaví zle.
Čiže špeciálne pre menšiu krajinu s otvorenou ekonomikou s pár ľuďmi je určite veľmi dôležité, aby sme aj do budúcna mali náš daňový systém vo vlastných rukách, takto to poviem, aby mohlo sa tuná v Bratislave rozhodnúť, čo a ako, v akej výške budeme zdaňovať, alebo nebudeme zdaňovať, a aby sme z tohto dokázali ako krajina profitovať. A toto je vlastne to potom, však máme ďalšie zákony, kde teda mám veľa výhrad voči zvyšovaniu daní, pretože práve to je šanca malej krajiny, mať nižšie dane, byť zaujímavý a na tomto, na tomto získať. Dalo by sa tu povedať viacero malých krajín, ktoré práve profitujú z toho, že majú zmysluplne nastavený daňový systém alebo nejakú jeho časť, že sú napríklad veľmi zaujímaví pre, čo ja viem čo, krypto investorov alebo proste nejakú inú oblasť. Takže toto, prosím, majme na pamäti, netýka sa to tohto zákona, ale majme na pamäti, že mať daňový systém vo vlastných rukách je špeciálne pre malú krajinu veľmi dôležité.
A ešte to využijem dve-tri minútky, aby som povedal, takéto niečo, jednu časť vlastne, kde sme mohli mať výhodu a jedna z vecí, ktoré sa podarili, ani neviem, či mám povedať že bývalej koalícii, ono sa to podarilo krížom cez, cez politické spektrum, v minulom volebnom období sme schválili výrazné zníženie zdaňovania kryptomien a niektorých foriem investícií a to sa ide teraz zrušiť vlastne v tom veľkom lex konsolidácia. Málokto aj z koalície o tom vôbec vie, tak využívam aj túto možnosť, aby ste si to akoby uvedomili, pretože tam to výrazné zníženie napríklad toho krypta, keď to zjednoduším, z dnešných 25 dane z príjmu plus 14 % zdravotného odvodu by sa to znížilo len na 7 % a, alebo by sa znížilo, to aktuálne platí, len to ešte nie je účinné, a teda zdravotný odvod by sa neplatil vôbec. Ak by toto zostalo zachované, tak Slovensko sa stáva veľmi zaujímavou krajinou práve pre týchto investorov do týchto kryptomien a proste by bolo veľmi zaujímavé, aby to tu zdaňovali. Dnes máme príjmy zo zdaňovania kryptomien veľmi, veľmi malé, blízke nule. Možno pán minister bude povedať, bude vedieť povedať presnejšie. Ale jednoducho je kopu Slovákov, ktorí to, buď to nezdaňujú, lebo tie sumy sú fakt veľké, tie sadzby sú veľké, alebo sú v Čechách alebo sú v iných okolitých krajinách, veľa z nich už bolo pri... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, venujte sa téme, prosím vás, predmetného zákona.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Jasné. Každopádne súvisí to s daňami, súvisí to proste s Európskou úniou. Toto chcem povedať, že prosím, fakt, skúste sa všetci zamyslieť. Ten zákon nie je účinný, nevieme, čo prinesie. Dajte mu rok. O nič neprídete. V tomto prípade to nie je žiadny výpadok verejných financií, dajte tomu aspoň rok, uvidíme, čo sa stane, uvidíme, koľko to prinesie, uvidíme, či sa nestane Slovensko trošku mekkou týchto investorov, pomohlo by to krajine a ľuďom na Slovensku.
Ďakujem pekne a ospravedlňujem sa, že som trošku odbočil od témy.