Ďakujem, pán predseda.
Vážený pán minister, vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne a kolegovia, rokujeme o novele kompetenčného zákona a súvisiacich právnych predpisov. Ten návrh vyplýva z toho, ako sa vládna koalícia na začiatku svojho fungovania dohodla na tom, ako si rozdelí moc a mocenské posty. Súčasťou tej dohody je aj to, že vznikne nové Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky presunom kompetencií...
Ďakujem, pán predseda.
Vážený pán minister, vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne a kolegovia, rokujeme o novele kompetenčného zákona a súvisiacich právnych predpisov. Ten návrh vyplýva z toho, ako sa vládna koalícia na začiatku svojho fungovania dohodla na tom, ako si rozdelí moc a mocenské posty. Súčasťou tej dohody je aj to, že vznikne nové Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky presunom kompetencií v oblasti cestovného ruchu z ministerstva dopravy a presunom kompetencií v oblasti športu z ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu a, samozrejme, že potom sa ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a, teda vedy a športu, výskumu a športu premenuje, keď šport nebude, nebude súčasťou kompetencií ministerstva školstva.
Samozrejme, že každá vládna koalícia má právo namodelovať si, v akej zostane chce fungovať vrátane zostavy, zostavy rezortov, ale treba povedať, že tu nevstupujeme do situácie, že kompetencie v oblasti cestovného ruchu a športu nevykonáva žiadne ministerstvo, naopak, časť tých kompetencií vykonáva ministerstvo školstva a časť ministerstvo, ministerstvo dopravy. Takže nie je pravda, že, že doteraz by tieto oblasti neboli koordinované, boli koordinované, ale boli koordinované samostatne, je veľmi pravdepodobné, že aj po vytvorení ministerstva cestovného ruchu a športu nedôjde k tomu, že budú tieto dve oblasti nejako dramaticky, dramaticky prepojené a, samozrejme, možno si predstaviť aj, aj iné usporiadanie.
Čiže hlavný účel, ktorý, samozrejme, že nie je napísaný v dôvodovej správe, je, aby vzniklo nové ministerstvo, aby Slovenská národná strana mala ďalšieho, ďalšieho ministra. V situácii, keď sme tu doobeda aj poobede sa zaoberali potrebou konsolidácie verejných financií, keď sme tu hovorili o tom, v akom žalostnom stave sú verejné financie a že potrebovali by sme šetriť alebo teda zvyšovať príjmy, čo sa, čo sa vláda a vládna koalícia pokúšajú cez zvyšovanie daní, tak miesto toho, aby sme šetrili, tak vytvárame nové ministerstvo, nový post ministra, nových, nových štátnych tajomníkov. To určite nie je cesta, cesta k šetreniu a určite to nie je niečo, čo by bolo nevyhnutné z hľadiska efektívneho fungovania štátu a štátnej, štátnej správy. Opakujem, koalícia má právo si to upraviť, ako chce, ale je to výsostne politické rozhodnutie, nie je to rozhodnutie, ktoré by malo nejaké vecné opodstatnenie.
Kým vo vzťahu k tejto úprave, ktorá je taká najviditeľnejšia, ktorá obvykle sa robí vždy po vytvorení novej vlády, keď sa koalícia dohodne, že vznikne nejaké nové ministerstvo alebo sa zlúčia nejaké ministerstvá, alebo sa pomenia kompetencie, tak to sú také viditeľné úpravy, tak návrh zákona obsahuje aj viacero ďalších zmien, ktoré sú konštatované, ktoré sú navrhnuté, ktoré nie sú nijako vecne odôvodnené, a čo je chyba, lebo z hľadiska požiadaviek, ktoré na návrh zákona kladie zákon o tvorbe právnych predpisov, evidentne, evidentne dôvodová správa k tomuto návrhu zákona nespĺňa tie náležitosti, ktoré, ktoré si vyžaduje zákon o tvorbe právnych predpisov.
Dôvodová správa je povinnou náležitosťou návrhu zákona, podľa § 7 ods. 2 sa člení na všeobecnú a osobitnú časť. Všeobečná, všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje zhodnotenie súčasného stavu s uvedením potreby novej právnej úpravy, spôsobu jej vykonávania a zhrnutie vplyvu v súlade s doložkou vybraných vplyvov, súlad právneho predpisu s inými právnymi predpismi, právom Európskej únie a s medzinárodno-právnymi záväzkami a ďalšie skutočnosti nevyhnutné na posúdenie návrhu právneho predpisu a osobitná časť dôvodovej správy obsahuje vecné odôvodnenie jednotlivých navrhovaných ustanovení právneho predpisu, pričom do odôvodnenia sa nesmie preberať tex, text týchto ustanovení.
Vo všeobecnej časti je v zásade zdôvodnené alebo vysvetlené, prečo sa vláda domnieva, že je potrebné vytvoriť nové ministerstvo, tomu som sa už venoval a naozaj je to vecou politického posúdenia a, ale chcel by som sa dotknúť troch ďalších, ďalších zmien, ktoré, ktoré sú obsiahnuté v návrhu zákona a ktoré podľa môjho názoru nie sú vysvetlené, nie je zdôvodnené, prečo vláda s takýmito zmenami prichádza.
Tou prvou je možnosť, aby ministerstvá s výnimkou tých, ktoré sú zákonne definované, nemali iba dvoch štátnych tajomníkov, alebo najviac dvoch, ale mohli mať aj viacerých. Čím je tento návrh odôvodnený? Zacitujme si z osobitnej časti dôvodovej správy, čl. I k bodu 6: „Navrhuje sa, aby na tých ministerstvách, ktoré sú viac odvetvové, ale plnia značný rozsah úloh, mohli pôsobiť viacerí štátni tajomníci."
Ja teda neviem, že či toto možno považovať za vecné odôvodnenie navrhovaného ustanovenia právneho, právneho predpisu, lebo sa z neho dozvieme akurát to, čo sa navrhuje, čo, čo teda priemerné, priemerne sčítaný čitateľ návrhu zákona zistí aj z paragrafového znenia, ale vôbec sa nedozvieme, prečo takýto, takýto návrh prichádza. Tu chcem povedať, že, že to, že ministerstvá majú najviac dvoch štátnych tajomníkov s výnimkou tých, myslím, že ministerstvo financií a ministerstvo školstva majú troch, tak má nejaké opodstatnenie, lebo, lebo štátny tajomník nemá v hierarchii ministerstva postavenie povedzme námestníka ministra, v Českej republike námestník ministra si volí alebo vyberá samotný minister a môže ich mať viac, a v zásade námestníci zodpovedá za nejakú konkrétnu oblasť, riadia nejaké, nejaké útvary na ministerstve. Áno, aj štátni tajomníci môžu mať nejakú koordinačnú právomoc, ale teda v podstate podliehajú, podliehajú ministrovi a je to politická funkcia, je to funkcia, ktorá, ktorá vzniká tak, alebo teda je do nej človek ustanovený tak, že, že ho na návrh ministra vymenúva vláda a pokiaľ ide napríklad o, o poslanca Národnej rady, tak dôsledkom toho vymenovania je, že mu, že sa mu mandát neuplatňuje, ale spočíva mu, čiže je to niečo iné ako, ako výkon funkcie povedzme námestníka ministra v Českej republike alebo, alebo v iných krajinách.
A samozrejme, že to vyvoláva otázky vzhľadom na, na to, ako je nastavená, nastavená vládna koalícia, či to nie je len vytváranie si ďalšieho priestoru, aby sa, aby sa mohla riešiť situácia s poslancami, ak by, povedzme, poslanecký klub SNS potreboval mať iné zloženie z hľadiska straníckeho, či sa tým nevytvára priestor, aby sa umelo vytvárali posty štátnych tajomníkov, na ktoré budú rozdistribuovávaní poslanci z klubu SNS, ktorí nie sú členmi politickej strany SNS. Ak by to tak bolo, no tak je veľmi nesprávne, že z takéhoto dôvodu meníme zákon a umožňujeme, aby miesto dvoch štátnych tajomníkov existovalo viacej štátnych tajomníkov, v zásade neobmedzený, neobmedzený počet. A možno by tieto špekulácie nevznikli, keby v dôvodovej správe bolo napísané, prečo sa tak deje. Pretože z všeobecného pravidla, že ministerstvá majú dvoch štátnych tajomníkov, sa urobili nejaké výnimky vo vzťahu najprv k ministerstvu financií, potom k ministerstvu školstva a malo to, malo to nejaké odôvodnenie, že prečo práve v týchto rezortoch. V tomto prípade je to jedna vetička, ktorá reprodukuje v dôvodovej správe to, čo je, to, čo je napísané v paragrafovom znení návrhu zákona, ale nijako to nevysvetľuje, nijako to, nijako to neodôvodňuje.
Ďalšia zmena sa týka toho, že sa má postavenie ústredného orgánu štátnej správy prideliť aj Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, Slovenskej informačnej službe, Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky a Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky, pričom opäť sa niektoré ustanovenia nemajú vzťahovať na, na tieto ostatné ústredné orgány štátnej správy. A opäť celé vysvetlenie tohto návrhu je, že: Navrhuje sa, aby postavenie ostatného ústredného orgánu štátnej správy mal aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetí, Slovenská informačná služba, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky a Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, pričom § 37, 39 až paragraf štyri... a § 40 sa na tieto ostatné ústredné orgány štátnej správy nebudú vzťahovať. Opäť, prečo? Prečo doteraz nebol problém, že tieto orgány nemali postavenie ostatných ústredných orgánov štátnej správy a teraz ich majú mať?
A opäť vzhľadom na to, že to nie je nijako inak vysvetlené, neexistuje žiadne vecné zdôvodnenie, tak to najlogickejšie zdôvodnenie, ktoré sa, ktoré sa núka, je, že na čelo Slovenskej informačnej služby by mal ísť trestne stíhaný a obžalovaný poslanec SMER-u pán Gašpar. Za dobrého kandidáta ho už označil aj pán premiér Fico. A keď, keď Slovenská informačná služba získa postavenie ostatného ústredného orgánu štátnej správy, tak vzhľadom na znenie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcie verejných funkcionárov je to pozícia, ktorú ak obsadí poslanec, tak mu mandát nezaniká, iba sa neuplatňuje, a teda v prípade, že by sa tu opäť objavila nejaká hrozba, že by nebodaj niekto ho išiel zobrať do väzby, tak sa môže vrátiť do parlamentu a, a musel, musela by s rozhodovaním alebo s jeho vzatím do väzby súhlasiť aj Národná rada. Ak to tak nie je, tak malo byť v tomto bode nejaké vysvetlenie, že prečo tieto orgány, ktoré doteraz nemali postavenie ústredných orgánov štátnej správy, ho zrazu majú mať.
Tretí okruh, ktorý sa netýka, netýka priamo kompetenčného zákona, ale ďalších dvoch novelizovaných právnych predpisov, v podstate umožňuje jednoduchšie odvolávanie ako predsedu štatistického úradu, tak predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, v podstate spolitizovanie týchto funkcií, pretože sa tam dopĺňajú dôvody pre ich odvolanie, ktoré sú značne vágne, gumové, závislé na subjektívnom posúdení toho, kto o ich odvolaní bude rozhodovať. A v poriadku, ak, ak vládna koalícia má záujem, aby tieto orgány, ktoré by z povahy svojej veci mali mať istú nezávislosť, napríklad Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, keď sa vládna koalícia domnieva, že majú to byť funkcie obsadzované politicky, na ich čele majú stáť nominanti aktuálnej vládnej moci, tak by bolo poctivé aspoň priznať, že toto je zámer a nie sa tváriť na to, že tam dopĺňame nejaké dôvody, lebo, lebo veď ani vlastne nie je jasné celkom, celkom prečo tam tie dôvody dopĺňame. V prípade, v prípade štatistického úradu to nie je zdôvodnené vlastne nijako, akurát v prípade, v prípade úradu na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa hovorí, že sa oplet... opätovne dopĺňajú medzi dôvody na odvolanie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou aj ďalšie závažné dôvody, ktorými je najmä konanie, ktoré je spôsobilé vyvolať pochybnosti o osobnostných, morálnych alebo odborných predpokladoch na výkon jeho funkcie, pričom vymenované dôvody neznáme, neznamenajú, že nie je možné odvolať predsedu aj z iných ako vymenovaných dôvodoch v prípadoch, ak by činnosť predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bola v rozpore s činnosťou a poslaním úradu ako takého.
Takže na to minister, nové ministerstvo sa nejdem pýtať, to je, to je v zásade právo vládnej koalície, ale chcem sa spýtať na tie ďalšie veci, že ako je vecne zdôvodnené, alebo čo je vecným dôvodom pre to, aby sa tie orgány, ktoré doteraz nemajú postavenie ústredného orgánu v štátnej správy, stali ústrednými orgánmi štátnej správy. A ak je dôvod na to, aby štátni tajomníci neboli na ministerstvách iba dvaja, ale viacerí, a teda aj súčasný pán minister Susko a ja máme skúsenosť s funkciou štátneho tajomníka, takže to vieme posúdiť nielen z hľadiska vonkajšieho pozorovania, ale aj z hľadiska zúčastneného pozorovania toho, čo robia štátni tajomníci, tak naozaj by ma zaujímal ten dôvod, prečo by zrazu mali byť viacerí štátni tajomníci. A tretia otázka je, že prečo sa majú zmeniť podmienky pre odvolávanie šéfov štatistického úradu a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
