Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Musím uznať, že pán Dubéci má zmysel pre humor, aspoň vidíte, akým dojmom pôsobíte, že ste taký vážny bežne, musíte to rozptýliť účasťou v rozprave. To akože mi pripomína moje, moju 4 a pol ročnú dcéru, že hráme sa na akože toto je vlčiak, akože s ním ideme na prechádzku, ale teraz by som sa rád venoval niečomu vecnému z toho, z tej rozpravy. Ten Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bude tá moja téma, ale tentokrát z takéhoto pohľadu, ktorý som ešte do teraz ani v rozprave, ani vo faktických pripomienkach nerozoberal, dovolím si odcitovať z programového vyhlásenia vlády.
Ambíciou vlády je odpolitizovanie rezortu zdravotníctva. Takže vláda bude môcť odvolať šéfa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, keď bude mať čo len pochybnosti o odbornej alebo morálnej spôsobilosti. To je odpolitizovanie. Ďalej.
Vláda pripraví dlhodobú stratégiu, ktorá bude výsledkom konštruktívneho dialógu o plánovaných krokoch s celým politickým a odborným spektrom a každým z relevantných subjektov, ktoré v zdravotníctve pôsobia, aby zabezpečila stabilitu a kontinuitu začatých procesov naprieč viacerými volebnými obdobiami. Tak to je tento konštruktívny dialóg, že prečo sa to deje, nevieme. A nakoľko časový horizont niektorých opatrení presahuje volebné obdobie, bude sa hľadať široký odborný a politický konsenzus, aby sa zabezpečila kontinuita projektov aj po roku 2027. No v oblasti teda zmien v zdravotníctve sa toto v tomto konkrétnom skrátenom konaní vôbec nenapĺňa, a teda mám pocit, že tento návrh v tejto časti toho zákona je v rozpore s PVV.
Ďakujem.

Akože keď pán poslanec Dubéci skoro celé svoje vystúpenie v rozprave venuje zamysleniu sa nad tým, že aká je toto akože rozprava, ako sa z nás stáva akože parlament a dokonca hrozí, že Slovenská republika bude čoskoro akože republika, tak je úplne primerané a úplne k veci a úplne v súlade s rokovacím poriadkom, ak poslanec vo faktickej poznámke zareaguje tak, že tiež sa zamyslí nad ďalšími vecami, ktoré sú akože vecami a spomenie, že napríklad prísľub predsedu Národnej rady Petra Pellegriniho bol tiež len akože. Takže toľko k akože.
A pán poslanec Dubéci povedal, že čoskoro začne rozprava o zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry a pevne verím, že pán poslanec Dubéci sa v tejto jednej veci mýli, že tá rozprava až tak skoro nezačne, pretože ešte je veľmi veľa vecí, ktoré by sme si mohli a mali povedať k návrhu na zmenu kompetenčného zákona a ďalších dvadsiatich zákonov, ktoré obsahuje tento návrh. Potom nás čaká debata o rozpočte, to je zákon roka, to si tiež vyžaduje poctivú, poctivú diskusiu, čiže až tak skoro to, dúfam, nebude.
A musím súhlasiť s tým, že nie je jasné, prečo ideme robiť tie zmeny alebo prečo Národná rada ide robiť tie zmeny, ktoré jej vláda navrhuje, čo sa týka SIS, pravidiel licencií na vývoz zbraní, štatistického úradu alebo čohokoľvek iného, lebo nie je to napísané v dôvodovej správe, neuviedol to pán predkladateľ v úvodnom slove a nikto to nevysvetlil ani v rozprave. Takže nevieme.

Ďakujem, pani poslankyňa Kleinert. Mňa to veľmi mrzí, ale, žiaľ, musím dať v tomto prípade za pravdu pánovi predsedajúcemu Blahovi, lebo náš rokovací poriadok je, žiaľ, napísaný tak, že pozmeňujúci návrh poslanec prednesie na záver svojho vystúpenia v rozprave a to doslovným prečítaným pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu bez odôvodnenia. Začatie prednesu a skončenie prednesu písomne vyhotoveného pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu je poslanec povinný oznámiť predsedajúcemu. Ja si uvedomujem, že je to absolútne nelogické, lebo normálne je, že uvediem niečo, potom prečítam ten pozmeňovák alebo prečítam ten pozmeňovák a potom ho odôvodním, ale, žiaľ, tak to máme napísaný rokovací poriadok, čiže pre budúcnosť to treba naozaj urobiť tak, že najprv odôvodniť a potom už keď poslanec pristúpi k čítaniu pozmeňujúceho návrhu alebo teda poslankyňa, tak, tak, tak už potom nemal by veľmi nič, nič dodávať.
K tomu vecnému obsahu. Tam ma naozaj zaujalo, že z hľadiska cestovného ruchu by bolo dobré, keby bolo Slovensko bezpečnou krajinou aj pre LGBTI+ ľudí, že by to prilákalo ľudí aj zo zahraničia sem. Ale ja si myslím, že možno by sme nemuseli mať také vysoké ambície, možno by bolo fajn, keby Slovensko bolo bezpečnou krajinou pre LGBTI+ ľudí najmä kvôli tým ľudom, ktorí tu u nás dnes žijú, s ktorých mnohí sa bezpečne necítia. A nemusíme to riešiť v kontexte cestovného ruchu, aj keď to, samozrejme, má vplyv na to, či sú sem ľudia ochotní chodiť či na krátko, alebo na dlho. Ale je to dôležité pre našich ľudí, pre ľudí, ktorí tu žijú, pre našich občanov a občianky. Takže je to dôležité, áno.

Ďakujem.
Pán poslanec Pročko vo svojom vystúpení si sa okrem iného ohradzoval voči vyrušovaniu zo strany koaličných poslancov. Takže, ak sa niekto vyjadrí k tomu, k čomu si sa ty vyjadroval v rozprave, k vyjadrovaniu zo strany koaličných poslancov, je to v rámci faktickej poznámky, je to úplne v súlade s rokovacím poriadkom. Teda napríklad to, čo spravil pán poslanec Hargaš, ktorý reagoval na to, čo si hovoril v rozprave.
Ja sa budem vyjadrovať k inej časti tvojho vystúpenie, k tej kde si vyzýval opozičných poslancov, aby využili svoje právo diskutovať a diskutovali, a diskutovali, a dávali faktické, tak ja teda dávam faktickú. Ale možnože by veci trochu pomohlo, keby si sa vo svojom vystúpení viac zameral na návrh zákona, o ktorom rokujeme, lebo veď na tom návrhu zákona je množstvo veci, ktoré sa dajú kritizovať. Mnoho tu už zaznelo, ale mnohé sa dá, dá povedať ešte, ešte stále ďalej. A bolo by to, bolo by to lepšie nielen preto, že nehrozí ti potom, že ti predsedajúci bude chcieť odobrať slovo, ale možnože aj tých reakcií, ktoré by prišli na teba vo forme faktických poznámok, by bolo viac. Lebo áno, vieme, že táto koalícia je zlá, ale mali by sme hovoriť o návrhu zákona.
A ešte ma zaujala tá tvoja výzva na záver, že spojme sa, milá opozícia, ktorú si povedal asi dve minúty po tom, či si si kopol do predsedu poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska Martina Dubéciho, že si niečo šeptá s Pellegrinim. A teda vlastne si si kopol do predsedu poslaneckého klubu, vďaka ktorému tu ešte v tejto chvíli diskutujeme o tomto návrhu zákona. Lebo keby sa oni nezapájali do rozpravy a do faktických, tak už by sme asi skončili. Takže tento spôsob spájania opozície sa mi nezdá úplne opti... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem, pán predseda.
Pán poslanec, áno, to je taký, taký šport slovenský, že sa zriaďujú ministerstvá alebo že zriaďujú sa nejaké inštitúcie, alebo ešte, ešte inak, prijímajú sa nejaké zákony, vymýšľajú sa nejaké dotačné schémy, aby sa vyriešil nejaký problém alebo aby sa podporila, podporila nejaká, nejaká oblasť. Tu je to, samozrejme, spojené aj s mocenskými chúťkami jednej koaličnej strany, lebo dostatočný doterajší počet ministerstiev, ktoré v minulosti stačili trebárs štyrom koaličným stranám, no tak teraz trom koaličným stranám sa zdalo, že tých ministerstiev je málo, tak treba zriadiť ešte jedno, aby každý mal toľko členov vlády, koľko si myslí, že si zaslúži na základe výsledkov volieb, na základe toho, koľko má poslancov, na základe toho, koľko má hlavný, hladných krkov.
A ešte si to v tomto návrhu zákona, v tomto návrhu zákona idú poistiť cez rozšírenie počtu štátnych tajomníkov. Jedno aj druhé je nedostatočne odôvodnené alebo lepšie povedané, takmer nijak odôvodnené. Ešte k tomu športu a cestovnému ruchu pripojili nejaké všeobecné frázy, ale k tomu rozšíreniu počtu štátnych tajomníkov sa neobťažovali pripojiť ani, ani tie všeobecné nič nehovoriace frázy, ktorým by povedali, že niekde majú strašne veľa práce. No nemajú, jednoducho navrhneme a bude tých tajomníkov viac.

Ďakujem, pán poslanec Tankó, za vaše vystúpenie a je to presne tak, ako ste povedali v úvode svojho vystúpenia. Vládna koalícia si chce našiť zmeny zákonov, ktoré schvaľuje alebo chce schváliť hneď po nástupe k moci v skrátenom legislatívnom konaní len preto, aby ošetrila individuálne osoby, aby si vytvorila priestor na odvolanie šéfky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, aby vytvorila priestor pre vymenovanie pána poslanca Gašpara za riaditeľa SIS, opätovne využívam tú možnosť, aby som vyzval predkladateľov, ale aj pána Gašpara, aby sa vyjadrili k tomu, že či naozaj ideme robiť z SIS ústredný orgán štátnej správy len preto, aby sa prípadne mohol vrátiť do parlamentu, keby mu hrozilo väzobné stíhanie, lebo to je jediné vysvetlenie celej veci, ktoré doteraz, doteraz zaznelo. Ak by to naozaj malo byť tak, tak je to naozaj strašný bizár vzhľadom na to všetko, čo tu vládna koalícia ide robiť, čo už spravil minister vnútra s vyšetrovateľmi, ako pri tom postavení mimo štátnu službu porušil zákon o ochrane oznamovateľov, ako idete vykostiť zákon o ochrane oznamovateľov, ako idete zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry, máte policajného prezidenta, šéfa inšpekcie a ešte idete, ešte idete urobiť takúto zmenu, lebo žiadne iné vysvetlenie, prečo by sa SIS mala stať alebo by mala získať postavenie ostatného ústredného orgánu štátnej správy, dosiaľ nezaznelo.

Ďakujem, pán podpredseda. Pán poslanec Galko navrhol hlasovať o svojom pozmeňováku tak, že sa bude hlasovať bod po bode, a teda z toho vyplýva, že chce dať poslancom príležitosť, aby zvážili vypustenie niektorých častí. Ak by chcel teda rovno vypustiť všetky časti, no tak v tom prípade by navrhol, aby sa o všetkých bodoch jeho pozmeňujúceho návrhu hlasovalo naraz. Ja som to pochopil tak, že pán poslanec Galko chce, aby si poslanci mohli vybrať, že ktoré z tých ustanovení návrhu zákona považujú za také problematické, že ich vypustia alebo budú hlasovať za ich vypustenie z návrhu zákona. Čiže myslím si, že v súlade s rokovacím poriadkom aj s doterajšou parlamentnou praxou by sme mali rešpektovať vôľu navrhovateľa a hlasovať spôsobom, ktorý on navrhol.
Vo vystúpení pána poslanca Galka ma zaujalo to tvrdenie, že pán poslanec Gašpar nepoprel, že zmena postavenia Slovenskej informačnej služby na ústredný orgán štátnej správy sa má udiať preto, aby bol krytý pred prípadným väzobným stíhaním, ako sa všeobecne špekuluje, no tak to by som si rád vypočul aj ja od pána poslanca Gašpara, myslím, že má možnosť ešte vystúpiť v rozprave, bude sa dať prihlásiť ústne, lebo zdá sa mi to neuveriteľné po tom, čo pán minister vnútra postavil mimo služby vyšetrovateľov, po tom, čo idú zrušiť špeciálnu prokuratúru, po tom, čo porušujú zákon o ochrane oznamovateľov, idú zobrať ochranu oznamovateľov vyšetrovateľom, idú znižovať tresty za korupčné činy a ešte stále... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Šmilňák, no tá poznámka o politickej kultúre teda bola riadne sarkastická. To, ten váš odkaz predsedovi Národnej rady Pellegrinimu v súvislosti s tým, akým spôsobom rokujeme o novele kompetenčného zákona v skrátenom legislatívnom konaní bez akéhokoľvek priestoru pre vyjadrenie sa verejnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Rokovali sme doteraz až do polnoci, boli natiahnuté rokovania a teraz si koalícia, resp. na návrh pána predsedu Národnej rady Pellegriniho povedala, že nestačí rokovať do polnoci, budete rokovať až do rána. Tak naozaj oceňujem tú iróniu k pripomenutím politickej kultúry, ktorú tu chcel zniesť pán predseda Národnej rady a HLAS-u a prezidentský kandidát Pellegrini.
Z vecného hľadiska vo vašom vystúpení ma zaujal ten odkaz alebo poukaz, alebo poukázanie, alebo dôraz na decentralizáciu. Lebo myslím si, že práve decentralizácia je tá, je tá vhodná cesta, akým spôsobom sa môže rozvíjať krajina vrátane cestovného ruchu, vrátane športu, vrátane budovania infraštruktúry. Nie nové ministerstvá ale viac kompetencií, viac právomocí a viac financií pre samosprávy, pre regionálnu samosprávu aj pre miestnu samosprávu, teda samosprávu obcí a miest je tá správna cesta. Ale ten spôsob, akým k tomu dospieť, určite nie je skrátené legislatívne konanie, rokovanie parlamentu nonstop v nočných hodinách.

Pani poslankyňa Nash, myslím, že na vaše vystúpenie by sa dalo reagovať dvoma spôsobmi. Ten prvý je stručnejší a v podstate znie, nie, to je odpoveď na vašu otázku, či potrebujeme nové ministerstvo športu. Ak by som chcel byť trošku menej, menej stručný, tak by som sa aj ja chcel poďakovať za váš dôkladný rozbor rôznych aspektov vytvorenia nového ministerstva športu a cestovného ruchu a aj vaše vystúpenie je dôkazom pomýlenosti procesu, ktorým postupujeme, lebo o takýchto veciach sa malo hovoriť ešte dokonca pred pripomienkovým konaním v diskusii o nejakom zámere vytvoriť nové ministerstvo. Malo sa o ňom hovoriť v medzirezortnom pripomienkovom konaní, kde by sa k tým zámerom, ale aj k jednotlivým aspektom a technickým riešeniam mohli vyjadriť nielen poslanci Národnej rady, ale aj všetky dotknuté inštitúcie, organizácie, jednotlivci, odborná verejnosť, širšia laická verejnosť a tak ďalej a potom mal byť ten návrh prerokúvaný v riadnom procese, vo výboroch sa malo takýchto veciach hovoriť. Ale ako môžme hovoriť vo výboroch o takýchto veciach, keď výbor trvá hodinu cez obednú pauzu alebo hodinu pred začiatkom rokovania, už ani po rokovaní nemôže byť, lebo keď rokujeme do polnoci alebo nonstop, tak na to nie je priestor. A naozaj by som aj ja chcel vyzvať pána podpredsedu Národnej rady Danka, aby sa aj on vyjadril, aby vystúpil v rozprave, aby sa pokúsil obhájiť aspoň túto jednu vec z celého kompetenčného zákona, je to jeho dielo, tak nech aspoň s nami o tom diskutuje.

Ďakujem pekne za faktické. Mi to tak pekne vyšlo, tak môže v kľude ísť do tej Žiliny, tak ďakujem, že to bolo umožnené aj pánovi Dankovi ešte raz.
Čo ešte k tomu dodať? Som aj zabudol, tu som si to poznačil, že hovorím, že nič netreba vymýšľať, všetko bolo už vymyslené, len to treba aplikovať. Ak teraz budeme skladať, neviem, či teraz alebo niekedy tú špeciálnu linku a teda neviem, či to ide zo Stockholmu alebo z Göteborgu, proste zo Švédka, už dávno mal niekto tam objednávať nejaké bilbordové plochy, že, teda že poďte na Slovensko. Viete, že naozaj nepotrebujeme žiadnu stratégiu, nepotrebujeme žiadnu konferenciu, nepotrebujeme žiadnu štúdiu, nepotrebujeme štyridsať úradníkov a štyri poschodia, ja neviem, akých administratívnych síl a politických reprezentácií, nepotrebujeme nič. Ak máme peniaze, ak vravíte, že máme peniaze, sa čudujem skade, tak proste ich dajte do hardvéru, hej? Hardvér v tomto prípade je reklama, hej, reklamné nosiče, hej, atraktivita. Už keď sem prídu, už ich neoklameme, hej, že nebudeme im sľubovať a tu prídu do nejakej zbombardovanej, čiže naozaj nemajme ambíciu, že to my zrovna teraz ešte sa zamyslíme a uvidíme, netreba nič vymýšľať, treba len robiť to, čo iní robia, hej?
Takže to by ma zaujímalo napríklad, že už ten odbor, ktorý teraz je na tom ministerstve dopravy, či už sondoval možnosti hardvérovej komunikácie z Göteborgu, ak tá linka pôjde, hej? To je prístup, ktorý by sa mal takto riešiť. Netreba ministerstvo.
Ďakujem.