Videokanál klubu

Ďakujem pekne. No áno, ja si myslím, že na tom asi toto je najväčšia debata, ktorá je, že ako sa to bude dokazovať. A myslím, že aj je dobré, že sa tu o tom takto rozprávame, a ja som rada, že sa k tomu vraciate, že ako kebyže to bola tá zábrana, urobiť inú definíciu pre znásilnenie a iné formy sexuálneho násilia, lebo chcem stále rozprávať o tých chlapcoch a mužoch. Akože naozaj tými obeťami sú, teraz nebavme sa o početnosti, ale patria tam aj, aj chlapci a patria tam aj muži. A ja nehovorím, že to bude jednoduchšie a v niečom rozumiem pripomienke vyšetrovateľov, a kto iný potom, samozrejme, ju má aj vyššie komunikovať ako, ak nie prezident Policajného zboru, že vidí, že to bude zložité, ale nie neprekonateľné.
A o tom to pripomienkové konanie aj je, že jednoducho každý ten orgán vám povie svoj postoj. A ja nehovorím, že to bude, ja, ja, my sa tu zhodneme na tom, že tá dôkazná situácia, keď jeden tvrdí niečo iné ako druhý a nie je tam násilie, že je zložitá. Ale to, to je aj pri hrozbe násilia. Takže skutočne je to len o tom, že či si povieme, že považujeme za trestný čin akýkoľvek sexuálny akt, ktorý jednoducho je bez súhlasu tej druhej obete. Toto je, ako pred touto otázkou stojíme spolu. A jednoducho neobstojí, že bude to zložité dôkazne.
Naozaj je to aj množstvo iných trestných činov, nielen tá vyhrážka, ktoré máme v Trestnom zákone. Ja vám môžem dať celý zoznam, kde je zrejmé, že to vlastne stojí na tých dvoch osobách, ktorých sa to, ten skutok, týka. Toho poškodeného, tej obete a toho páchateľa. Máme tam množstvo iných skutkov. To, že vyšetrovatelia tvrdia, že tak budeme tu mať ďalší trestný čin, ktorý bude zložitý, áno, budeme. A my ako zákonodarcovia v tomto, v tomto prípade si musíme povedať, považujeme tento skutok za trestný a ak áno, dáme ho do Trestného zákona. A vyšetrovatelia sa s tým vysporiadajú tak, ako sa vysporiadali so všetkými ostatnými trestnými činmi, pri ktorých je zložitejšia dôkazná situácia.
A to, že zjavne, zjavne tá, tá cesta je potrebná, aby sme ňou prešli, tak ukazuje, že my už tu nebudeme žiadna lastovička, my už tu skôr dobiehame ostatné krajiny v rámci európskeho priestoru aj v rámci celosvetového. Ja teraz akože, ak je potrebné, môžem tu povedať zoznam všetkých krajín, ale naozaj by mi to chvíľu trvalo, pretože ten zoznam už je obrovský.
A ja si pamätám, že vlastne keď aj som bola ministerka spravodlivosti, som, tak som o to dôslednejšie sledovala tú právnu úpravu vo všetkých krajinách naprieč svetom a som sa dozvedala pomaly každé, každý mesiac o tom, že ďalšia a ďalšia krajina pristupuje k redefinícii toho znásilnenia naprieč celým svetom, hej? Takže si pamätám, že poslednú, ktorú som vtedy registrovala, bolo Japonsko. Naozaj naprieč celým svetom. Okrem toho, že tu bol aj priamo uvedený judikát z Európskeho súdu pre ľudské práva, ja ho mám uvedený aj v dôvodovej správe, kde jednoznačne sa vlastne v tom prípade Európsky súd pre ľudské práva vyjadril, toto jednoducho patrí do trestnoprávnej ochrany, je dôležité to tam mať.
A takže my priznávame tiež, si myslím, že naprieč, tí, ktorí navrhujú, aby to v tom Trestnom zákone bolo, dôkazná situácia bude rovnako zložitá ako pri ostatných trestných činoch, pri ktorých jednoducho nie je páchané násilie. Tak bude tam zložitá dôkazná situácia. Áno, je to tak a máme ich, hej, máme. A chceme ich tam mať a nechceme vyhodiť, chcete vyhodiť trestný čin vyhrážania z Trestného zákona? Asi nechcete. Vyhodíme teraz zo znásilnenia aj hrozbu násilia? Asi nie. Tak ja len, proste to neobstojí, že je zložitejšia dôkazná situácia.
A môžem vám súčasne povedať, že si nepamätám vyšetrovateľa, s ktorým by som sa o tom rozprávala, že na konci sme sa nezhodli na tom, že je dôležité, aby sme to do toho Trestného zákona dostali. Pretože vlastne aj oni sa dostávajú pod zložitý problém, že aj v prípadoch, kedy dnes tá hrozba násilia tam je, tak je pre nich zložité vlastne vedieť aj vzniesť obvinenie s ohľadom na dôkaznú situáciu, ktorá je pri tom zložitá. To znamená, že vedia, že to bolo bez súhlasu, je to zrejmé, majú v to presvedčenie a súčasne si uvedomujú, že pri tom vznášaní obvinenia tá situácia je zložitá. Tak teraz by sme aspoň vedeli, že aj keď je tam už aj to, aj tá hrozba násilia, jednoznačne toho páchateľa pred... pred... aj ho vieme, vzniesť obvinenie a s veľkou pravdepodobnosťou ho pred ten súd postaviť vieme, otázka bude pri tej škále dokazovania, či súd na konci dňa vlastne v tých pochybnostiach nerozhodne o tom oslobodení. Ale určite sa netreba báť toho, že dôjde k vzneseniu obvinenia na základe jednej výpovede obetí a na základe toho, že, že to by bolo jediné, čo proste by tam mohlo obstáť, hej? To myslím si, že takúto obavu naozaj netreba mať s ohľadom na ostatné ustanovenia či už Trestného poriadku, alebo Trestného zákona, jednoducho takto si to netreba predstavovať, to ani neumožňuje vlastne celý trestný proces.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v niečom je ako keby aktualizačný moment práve teraz v tomto čase prichádzať do parlamentu s návrhom na redefiníciu trestného činu znásilnenia.
Ten aktualizačný moment je ten, že sme sa jednoducho začali naprieč celou spoločnosťou rozprávať o tom, ako vlastne vnímame tieto násilné prejavy voči ženám a v akej miere sme ochotní a schopní poskytovať obetiam osobitne tohto násilia pomoc, a v akej miere sme vlastne pripravení a schopní tak aj nastaviť právnu úpravu, aby sme to naozaj vedeli dôsledne urobiť. A som rada, že sú tu nielen poslankyne a poslanci opozície, ale aj koalície, lebo si myslím, že toto je spoločná téma. A naozaj si myslím, že sme sa spoločne dostali do bodu, kedy by sme mohli spoločne v tomto urobiť zmenu. A ja sa domnievam, že aj s ohľadom na všetky verejné prejavy, ktoré mali práve aj predstavitelia koalície, že jednoducho v tom zhodu máme. Naozaj tomu úprimne verím.
Chcem poukázať na to, že táto právna úprava, ktorú prinášam a súvisí s redefiníciou znásilnenia, prešla naozaj niekoľkomesačným, by som povedala až ročným pripomienkovým procesom, kedy sa k tomu vyjadrovala naprieč celou spoločnosťou či už odborná široká verejnosť, ale osobitne sa k tomu, samozrejme, vyjadrovali príslušné a justičné orgány.
To, čo vlastne navrhujem, je, aby sme mali ako súčasť definície trestného činu znásilnenia podmienku súhlasu. Ja navrhujem súčasne, aby sme spojili trestné činy znásilnenia, tú skutkovú podstatu, a sexuálneho násilia pod jednu skutkovú podstatu trestného činu. To znamená, že by sme mali potom v Trestnom zákone trestný čin s názvom znásilnenie a iné formy sexuálneho násilia, čím by sme vlastne súčasne pre všetky obete takéhoto sexuálneho násilia dali podmienku súhlasu. To znamená, že by sa to vzťahovalo, keď už to mám povedať úplne konkrétne a priamo, nielen na ženy, dievčatá, ale aj na chlapcov, aj na mužov, u ktorých by došlo k sexuálnym aktivitám bez ich súhlasu. A považujem to za dôležité, že súčasne to proste vyriešime pre všetky takéto obete.
Ja by som začala možno aj niektorými dátami a to práve kvôli tomu, že si myslím, že na tom máme spoločnú zhodu. Jednoducho naprieč voličstvom celej Slovenskej republiky je súhlas s tým, že keď sa bavíme o akýchkoľvek aktivitách, ktoré súvisia so sexom, tak sa predpokladá súhlas. A je jednoznačné naprieč celým voličstvom, že ak to tak nie je, tak je to vlastne znásilnenie. A teraz dám bokom, že ako to presne definujeme, čo je znásilnenie, ale to, že každý predpokladá na Slovensku, že jednoducho tí, ktorí sa toho zúčastňujú, tak dali súhlas a vtedy je to rešpektujúce ľudskú dôstojnosť človeka, že na tom máme proste vzájomnú zhodu. A to, že keď to tak nie je, tak by to malo byť trestné podľa Trestného zákona, na tom jednoducho máme zhodu. Tak ja len skúsim k tomu len dopovedať, ale v Trestnom zákone na tom zhodu nemáme. Takže vlastne tú zhodu, ktorú máme naprieč, naozaj naprieč celou spoločnosťou, akéhokoľvek voličstva, či voličstva, ktoré je viac konzervatívne, alebo voličstva, ktoré je viac liberálne, jednoducho viac ako 90 % ľudí na Slovensku si toto myslí, to vyplýva z prieskumov.
Takže tu ja si myslím, že tu naozaj nie je ani nezhoda, nie je tu žiadna nezhoda ani, ja si myslím, že ani medzi nami ako poslancami a poslankyňami nie je tu nezhoda, nie je. Nie je tu nezhoda ani, čo sa týka našich voličov, voličiek, nie je tu nezhoda. Je to jednoducho len na nás, či tú zmenu spravíme. A tá zmena je dôležitá preto, aby sme jednoducho vedeli aj odstíhať potom tie skutky, kde sa to jednoducho takto nestane.
Ja kým dôjdem vlastne k tomu a budem sa možno aj ešte bližšie venovať možno aj niektorým číslam, lebo myslím si, že tie čísla sú dôležité aj si povedať. Veľa sa tu toho povedalo, keď sme si tu vymieňali vo veľkých emóciách svoje názory a predstavy, ako je to s tou dobou, ktorú treba na objasňovanie trestných činov. Ja to dám teraz celé bokom. Ja, ja chcem rozprávať o číslach, ktoré, ktoré sú zachytené zo Slovenska. Sa robili prieskumy, ktoré súviseli s obeťami sexuálneho násilia. A tie čísla sú podľa mňa dôležité, aby sme videli, že keď potom nám niekto ukazuje štatistiky napríklad, ktoré máme ohľadom trestných činov, osobitne znásilnenia, koľko ich máme a koľko sa objasnilo a keď vám ich niekto ukazuje a je tam nejaké číslo okolo 100, že to číslo vôbec nezohľadňuje realitu na Slovensku ohľadom reálnych sexuálnych násilí. A ja si, ja si dovolím pomôcť, teraz budem trošku čítať, lebo všetky čísla úplne v hlave nemám, ale myslím si, že je to dôležité. Dôležité, aby sme vzájomne o tých číslach hovorili, že ako to je a vlastne ako to teda chceme mať.
V roku 2017 urobil Inštitút pre výskum práce a rodiny, robil taký výskum ohľadom sexuálneho násilia. Z toho výskumu vyplynulo, že v priebehu svojho života približne 100-tisíc žien, 100-tisíc žien zažilo násilie. 100-tisíc žien! A hovorím to preto, že keď niekto tu hovorí o stovke prípadov, ako to vôbec nezohľadňuje to, koľko takých prípadov jednoducho je. Ženy podľa tohto prieskumu zažívali ako formu sexuálneho násilia najčastejšie znásilnenie, to je z toho počtu 38 %, pokus o znásilnenie 42 %, súhlas so sexom zo strachu, čo by nasledovalo, ak by nesúhlasila 36 %, nútené dotyky na intímnych miestach 35 % a iné formy 31 %, napríklad nútenie k pohlavnému styku, fyzické sexuálne obťažovanie alebo nevyžiadané sexuálne návrhy. To číslo, to najdôležitejšie z toho je 100-tisíc, 100-tisíc žien v roku 2017!
Takže keď my máme v štatistike, koľko vlastne trestných činov bolo oznámených a koľko sa z toho objasnilo a je to okolo stovky, tak tu je proste ten zjavný nepomer, zjavný nepomer.
A teraz prečo to tak je? Ja si k tomu dovolím tiež povedať zopár slov, ale ešte aj predtým len ešte trochu čísiel.
Výsledky toho prieskumu tiež ukazujú, a teraz sa vrátim aj k tým páchateľom, lebo tu bola veľká debata aj práve pri tej debate o objasňovaní trestného činu, že treba to čo najskôr ohlásiť, aby sme našli páchateľa. No len ono je to trošku inak. Veľká väčšina žien, 88 %, páchateľa poznala. Páchateľa poznala. Najčastejšie išlo o bývalých alebo súčasných partnerov žien, alebo známych žien.
V 10 % boli páchateľmi príbuzní, čím chcem povedať aj v súvislosti s tým objasňovaním trestného činu, no to nie je o tom, že by žena nepoznala páchateľa, to vôbec nie je o tom.
A teraz s tým objasňovaním trestného činu. Až 80 % žien nevyhľadalo po incidente sexuálneho násilia žiadnu pomoc. Nevyhľadalo. A to nie je o tom, že by si niečo nevšimla, samozrejme, ale necítila žiadnu oporu v spoločnosti, to je jedna vec, a druhá vec je, že je to taká silná negatívna stopa, že urobiť to hneď po incidente je neuveriteľne zložité. Keď sa rozprávate s obeťami týchto násilí, tak prvá otázka, ktorú tie obete majú, ako budem žiť ďalej s tým, čo sa mi stalo? To nie je o tom, že ako čo najskôr dostanem páchateľa preč, no toto teda vôbec tá obeť nerieši. Tá obeť rieši, ako budem s týmto žiť ďalej? Ako budem s týmto žiť ďalej na Slovensku? Na Slovensku plnom predsudkov, ktoré súvisia práve s takýmto násilím.
Takže ak s tým chceme niečo robiť, ak sa spoločne tu zhodneme, že chceme vedieť postaviť tých páchateľov pred súd a nechceme, aby sme tu mali toľko páchaného násilia, tak najprv si musíme povedať, že naozaj chceme zadefinovať aj v Trestnom zákone akúkoľvek takúto sexuálnu aktivitu bez súhlasu ako trestnú, aby sme to mohli naozaj potom aj stíhať.
Ja v rámci akýchkoľvek debát, ktoré mám, ktoré sú či už súkromné, verejné, akékoľvek, ktoré súvisia vlastne aj s touto otázkou, je, ako to budeme dokazovať? Osobitne, ak tam nebude žiadne násilie. No ono už aj to, ako to máme dnes, je zložité, ak sa bavíme o hrozbe bezprostredného násilia. Veď keď je to priama hrozba, tak tiež tam nemusí byť žiadne násilie a žiadne stopy po násilí.
A tam to vnímame okamžite, že je dôležité, že veď keď sa niekto vyhráža nejakým násilím, máme to tam mať. Tak aký je problém dostať tam aj to, že je to bez súhlasu? A ten páchateľ to veľmi dobre vie. S ohľadom na jeho prevahu, osobitne ak sa bavíme o páchateľoch mužov voči ženám. Ale môže to byť rôzneho, rôznej povahy tá prevaha, ktorá môže súvisieť, samozrejme, aj s tým, že sa jedná o zamestnávateľa, môže sa jednať o ženu, ktorá si veľmi ťažko získala toto zamestnanie.
K tomu dokazovaniu. Ja poviem iné trestné činy, ktoré vlastne sú o tom, že len tí dvaja vedia, ako to bolo. Vyhrážanie. Pri vyhrážaní to je veľmi ťažké dokazovať a napriek tomu máme vyhrážanie v Trestnom zákone. Jednoducho ako spoločnosť sme si povedali, že sú skutky, ktoré sú tak závažné, že urobíme všetko pre to, aby sme ich odstíhali. Takže je to len na nás, či si povieme, že aj skutok, že niekto bez súhlasu druhého jednoducho zneužije na svoju sexuálnu aktivitu, na akúkoľvek, akéhokoľvek druhu, že to je jednoducho trestné a nechceme to. Toto si len musíme povedať. A keď si to povieme, no tak potom, samozrejme, musíme nastaviť spoločnosť, celkovo spoločnosť k tomu, aby sme boli schopní to aj odstíhať a postaviť nakoniec páchateľa pred súd a preukázať vinu.
V rámci toho dokazovania, áno, môže sa stať, že to bude len tvrdenie proti tvrdeniu. Ale v rámci tých dôkazných prostriedkov existuje množstvo dôkazných prostriedkov, ktoré sú nielen o tom, že vlastne dôjde k výpovedi jedného a druhého. Je tu, samozrejme, sú tu znalecké posudky. Znalecké posudky, ktoré súvisia s otázkou, či tu bola nejaká trauma. To znalci vlastne k tomu sa vedia jasne vyjadriť. Osobitne, ak tá trauma súvisí so skutkami, ktoré boli viaceré. Potom sú situácie, že vlastne keď prvá žena alebo prvá obeť oznámi takéto, že došlo k takýmto násilným aktivitám alebo k sexuálnym aktivitám akýchkoľvek bez súhlasu, tak sa objavia ďalšie obete, ktoré dostanú odvahu proste o tom rozprávať. To znamená, že ako veľmi často sú to práve tieto situácie, že to nie je len jedna obeť, že sú to viaceré obete.
Mať tu obavu z toho, že dôjde tu k zneužívaniu takejto novej právnej úpravy, ja som sa už dozvedela aj o takej situácii, že čo keď bude taká situácia potom, že žena chce kožuch, nedostane kožuch a bude sa vyhrážať teda svojmu partnerovi, manželovi, že ak mi ten kožuch nekúpiš, tak ja potom pôjdem ohlásiť, že som bola znásilnená. No tak ja, samozrejme, treba reagovať asi na akékoľvek možné situácie a príbehy, ale príde mi to v niečom naozaj absurdné. Ak by, na toto môžem reagovať asi takým spôsobom, je, že nebude určite stačiť v trestnom konaní len vyjadrenie, že došlo k takejto situácii. Bude musieť byť, ako som už povedala, aj znaleckým posudkom preukázaná takáto, takáto skutočnosť, takáto trauma. Potom dôjde aj k tomu, za akých okolností vlastne došlo k takejto situácii. Budú tam ďalší svedkovia, ktorí budú môcť o tom vypovedať. A ak to bude len tvrdenie proti tvrdeniu, tak to bude zložité a vlastne nemožné aj postaviť páchateľa pred súd. Takže ja by som sa naozaj neobávala toho, že dôjde k zneužívaniu tohto, tohto inštitútu takejto právnej úpravy. Lebo to potom by sme museli rezignovať na akékoľvek trestné činy, ako hovorím, ktoré vlastne súvisia so zložitejšou dôkaznou situáciou.
Ja si myslím to, že takáto právna úprava je jednoznačne nevyhnutná pre spoločnosť, ktorá je vyspelá a ktorá má rešpekt k ľudskej dôstojnosti nielen voči ženám, pretože tie obete nemusia byť len ženy, ako som povedala. Preto navrhujem, aby došlo k spojeniu tých skutkových podstát znásilnenia a iných foriem sexuálneho násilia. A tam sme to spoločne vyriešili. Tú podmienku súhlasu dostať do skutkovej podstaty trestného činu je práve kvôli tomu, aby sme tam obsiahli tie situácie, kedy obeť z dôsledku strachu, tzv. zamrznutia, jednoducho nie je schopná, nie je schopná inak, inak reagovať. Takže nie je to tak, že veď mohla utiecť, hej? To, to proste vôbec nie je taká situácia. Práve aj z toho, z tých výskumov, ktoré boli k týmto situáciám, takýchto skutkov, ktoré boli, boli urobené, vyplýva, že dokonca skoro vo väčšine prípadov jednoducho tá obeť zamrzne, keď k takémuto skutku dochádza.
Ja k tej, k tomu, ako by to mohlo byť v tom Trestnom zákone, dovolím si tu povedať ešte zopár slov, lebo tiež som v rámci tých výmen aj v rámci tej odbornej diskusie som zaregistrovala, že je tu obava, že keď zmeníme takto právnu úpravu, tak potom budú spochybňované všetky predchádzajúce rozhodnutia, ktoré súviseli s trestnými činmi znásilnenia. Bolo mi pripomínané, že bola podobná situácia v Španielsku a tam sa to potom stalo, že tie rozhodnutia, ktoré vlastne boli predtým ohľadom znásilnenia, tak že zrazu tie boli spochybňované. No tak k tomu tiež chcem povedať, pretože, samozrejme, môžete čeliť všeličomu a potom tie čiastkové informácie môžu sťažiť vlastne aj prijatie takejto zmeny a hlavne nepravdivé informácie, ktoré sa začnú šíriť.
Určite by sa nemalo stať, že to, že vložíme jednoznačne do Trestného zákona podmienku pre takéto akékoľvek sexuálne aktivity, podmienku súhlasu, že by to znamenalo, že tieto, tie súčasné skutky, ktoré sú už trestané, že by mali byť menej trestané. Takže ja, len to riešenie vlastne technické je, že tie skutky, ktoré sú dnes zadefinované v Trestnom zákone, necháme s tou trestnou sadzbou, ktorá je, a my vlastne jej k nej doplníme novú skutkovú podstatu trestného činu, ktorá bude mať, samozrejme, miernejšiu trestnú sadzbu. Dnes máme za znásilnenie trestnú sadzbu päť až desať rokov a pri vlastne vložení do Trestného zákona takejto skutkovej podstaty trestného činu ja navrhujem, že poviem aj konkrétne znenie tohto odseku: „Kto vykoná na inej osobe bez jej súhlasu súlož alebo inú sexuálnu praktiku, alebo ju bez jej súhlasu zapojí do sexuálnych praktík s treťou osobou, potrestá sa odňatím slobody na tri až osem rokov." To znamená, že my vložíme novú skutkovú podstatu trestného činu, áno, s miernejšou trestnou sadzbou ako pre tie skutky, pri ktorých aj dnes máme, máme situáciu, že páchateľ spácha takýto čin násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo na taký čin zneužije bezbrannosť tejto osoby. To znamená, my necháme súčasnú trestnú sadzbu aj s popisom toho skutku, ako máme, ale ešte k nemu pridáme vlastne skutkovú podstatu trestného činu, kedy sa jedná o situáciu, že tam jednoducho súhlas nie je, ale nie je si tam naplnenie už tých, by som povedala, kvalifikovaných ďalších znakov, ako to máme dnes. Takže žiadnej takej situácii, že by boli zrazu tie skutky, ktoré boli dnes odsúdené, že by sa tie mali nanovo otvárať, pretože im dáme nejaký láskavejší trest, také nič nehrozí, ani nič také nenavrhujem. Takúto žiadnu obavu netreba mať.
Takže keď to zhrniem, ja si myslím, že nám skutočne nič nehrozí, keby sme takú právnu úpravu prijali, ale, naopak, nám hrozí, keď ju neprijmeme, že nebudeme vedieť jednoducho nikdy odstíhať páchateľov sexuálneho násilia. Lebo súčasne to znamená to, že vlastne aj keď dôjde k tej hrozbe násilia, vzhľadom na to, že tam nemáme takúto skutkovú podstatu trestného činu, že bez súhlasu, že bez súhlasu jednoducho takýto akt je trestný, tak vlastne aj tam, kde už dnes je zrejmé, že to bolo bez súhlasu, len nebola preukázaná hrozba násilia, tak tí páchatelia sú samozrejme oslobodzovaní a ani sa nevedia postaviť pred súd. Hej? To vlastne aj, aj toto sa deje dnes, tým, že to nemáme takto zadefinované. My dnes vlastne nevieme, aj keď máme preukázané, že súhlas tam nebol, toto preukázané je jednoznačne, tak keďže my máme v tej skutkovej podstate hrozbu násilia a tá jednoznačne preukázaná nebola, takže nebavím sa o situáciách, že tam bolo priamo násilie, tak nevieme vlastne vôbec toho páchateľa stíhať. Nevieme ani vzniesť obvinenie.
Ja som bola teraz v diskusii s pani Burajovou a hovorila, ja si dovolím, aj odkážem na ňu, pretože ona hovorila o takom prípade, že vlastne to naozaj prísne ako keby upnutie sa na túto právnu úpravu, dokonca v jednom prípade ako hovorila, došlo k tomu, že žena počas vlastne znásilnenia kričala na svojho syna vo vedľajšej izbe, zavolaj deda o pomoc, a nemala, a mala kričať zavolaj políciu o pomoc. Že to bol proste problém, preto, aby bolo jednoznačné, že vlastne by tam mala byť takáto hrozba, ona žiada o nejakú pomoc a ochranu, tak ja len že proste dochádza tu k absurdným situáciám aj pri potom tom preukazovaní, čo sa vlastne pri tom skutku stalo. Jednoducho to, že nám tam chýba tá podmienka súhlasu, tak nám skutočne vlastne ani nedovoľuje odstíhať to, čo nakoniec v tom Trestnom zákone dnes máme.
Vlastne ja si dovolím skončiť s tým aj tento môj vstup, že dovolím si požiadať, poprosiť poslancov naprieč opozície, koalície, aby sme sa posunuli ďalej. Aby sme sa naozaj posunuli ďalej ako krajina, ako parlament, ako poslanci a posunuli sme tento návrh zákona do druhého čítania, lebo si myslím, že tu máme zhodu. A ja sa chcem vyhnúť akýmkoľvek vzájomným emocionálnym vystúpeniam, ale tu chcem požiadať a poprosiť o podporu, je to naozaj návrh zmeny zákona, ktorý prešiel veľmi vážnou odbornou debatou a nie je tam nič problematické, čo by sa navrhovalo, ale čo je kľúčové pre to, aby sme vedeli páchateľov násilia sexuálneho postaviť pred súd.
Ďakujem veľmi pekne a som pripravená odpovedať na akékoľvek otázky, ktoré prípadne vystanú z debaty.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 149. Prikladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 147 zo 16. januára 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci, a ja by som teda uviedol spravodajskú informáciu k obom návrhom zákonov, a podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku uvádzam v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom spravodajskú informáciu k návrhu novely ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon o spolupráci Národnej rady a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, tlač 164, a zároveň aj k návrhu novely rokovacieho poriadku, alebo zákona o rokovacom poriadku, tlač 165.
Oba návrhy spĺňajú z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojich rozhodnutiach navrhol, aby ústavný zákon prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre európske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní. Rovnaké výbory na prerokovanie navrhol vrátane určenia gestorského výboru aj lehoty na prerokovanie vo výboroch, aj vo vzťahu k návrhu toho druhého zákona.
Zo znenia oboch návrhov je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom k obom návrhom odporúčam, aby sa Národná rada vo vzťahu k obom uzniesla na tom, že návrh zákona, resp. návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. A odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady a rovnako aj vo vzťahu k návrhu zákona výbory, lehotu aj gestorský výbor v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, spojenú rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja by som chcel navrhnúť, ak s tým teda bude pán predkladateľ súhlasiť a aj plénum, aby sme spojili rozpravu k nasledujúcim dvom bodom, keďže nejde len o rovnakú tému, ako už avizoval vo svojom vystúpení pán predkladateľ, ako tento návrh zákona, ktorý sme už prebrali, ale dokonca ide aj o rovnakú matériu, akurát je rozdelená medzi zmenu ústavného zákona a zmenu rokovacieho poriadku, ale tie zmeny z ústavy sa premietajú aj do, do zmeny, zmeny rokovacieho poriadku. Čiže ešte užšie tie, tie dve, dva body súvisia, takže dávam takýto procedurálny návrh, spojiť rozpravu k týmto dvom bodom. A má aj rovnakého predkladateľa oba body, aj rovnakého spravodajcu.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre európske záležitosti, za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
V prvom rade musím povedať, pani poslankyňa, že oceňujem návrh na efektívnejšiu implementáciu zákona. Jasné, že ten zákon bol podaný a treba ho precizovať, ale ako ste spomínali vlastne v tých štatistikách, že tie štatistiky vlastne nám nevyjadrujú nič, lebo keď máme obec, kde nie je žiadna materská škôlka, tak je logické, že žiadny rodič, a žije tam ešte rómska komunita, ktorá vie, že do iného mesta alebo dediny ich deti do škôlky nezoberú, tak je jasné, že nikto nepodá žiadosť o materskú škôlku. Ja poznám vedľa lokalitu, ktorá má asi 150 detí v predškolskom veku a nemajú tam materskú škôlku a tie deti sedia doma a dám krk na to, že nikto nepodal žiadosť o prijatie do materskej škôlky, lebo, lebo nemalo to žiadny zmysel. Tiež je zarážajúce, že tie, tí starostovia a to, tie zastupiteľstvá vedia presne, odkedy sa to dieťa narodí, to znamená de facto majú tri roky na to, aby tú materskú škôlku postavili alebo rozšírili, rovnako základnú školu, a potom sú prekvapení a potom sú prekvapení, že majú nával v materskej škole, nechápem to, lebo som dlhé roky robil starostu a pokladal som to za dôležité, aby každé jedno dieťa od dvoch rokoch malo možnosť chodiť do tejto školy.
Ale čo je ešte dôležité pri tomto zákone, ja už som to spomínal, naozaj nám treba vytvoriť podmienky v lokalitách, kde si to nevedia zabezpečiť, aby tie podmienky deti aj mali a možno spomeniem prípad Richnava, Kluknava, kde nevedeli zabezpečiť v týchto dvoch obciach, kde sa nevedeli dohodnúť, nevedeli v Richnave zabezpečiť základnú, povinnú základnú školskú dochádzku a vlastne musel zasiahnuť štát a ako asi jediné miesto na Slovensku tento problém vyriešil štát, že postavil vlastnú školu, a asi je to dôvod na zamyslenie, rovnako sa zamýšľať nad tými materskými školami.

Pani poslankyňa Jurík, ja, samozrejme, že rozumiem tomu, že tie konkrétne trestné činy, krádež, znásilnenie sú ako špecifické a tu je ambícia pokryť celostne to konanie, ktoré sa týka domáceho násilia voči blízkej osobe alebo inej osobe v rodinnom alebo v obdobnom, obdobnom pomere. Pokiaľ nedosahuje tú intenzitu ako, ako v § 208 týranie blízkej osoby a zverenej osoby, lebo aj tam je aj fyzické násilie, psychické násilie, môže tam byť sexuálne násilie, je tam ekonomické násilie, je tam, je tam ponižovanie, čiže, čiže ide mi len o to, že, že akým spôsobom to jednoznačne, jednoznačne rozlíšiť, lebo kým vo vzťahu k tým teda nejakým špecifickým trestným činom, ktoré sa týkajú iba, ja neviem, sexuálneho násilia alebo ekonomického násilia, alebo ekonomickej trestnej činnosti, je mi to jasné, že toto má ambíciu byť, byť všeobecnejšie, komplexnejšie pokrývajúce všetko.
V tomto prípade, v tomto prípade si myslím, že možnože ešte stojí za tú diskusiu, aj preto by to bolo dobré posunúť do druhého čítania, že akým spôsobom rozlíšiť tie skutkové podstaty § 208 a § 208a, lebo, lebo ani týranie blízkej osoby a zverenej osoby nemusí mať vždy charakter, že, ja neviem, partner do, do krvi zmláti, zmláti svoju manželku, ale môže tam môže ísť o dlhodobé, dlhodobé psychické týranie, ktoré nedá sa, nedá sa považovať iba za nejaké jednorazové, ale ak dochádza k nemu, dochádza k nemu dlhodobejšie.
Ale tak dobre. Nechajme si to na druhé čítanie a dúfajme, že presvedčíte koaličných poslancov.

Ďakujem, kolega Dostál, za, za vaše vystúpenie, ale, samozrejme, ďakujem aj kolegom, že predložili takýto návrh zákona, ja si osobne myslím, že keď môže mať nejaké, nejaké nedostatky a možno otázniky, ktoré kolega Dostál má, ja si myslím, že je dobré, že sa touto témou zaoberáme, a je určite lepšie, že sa v tejto téme niečo urobí, ako keby sa neurobilo nič, tak ako sa tu neurobilo nič za posledných, no vlastne od vzniku Slovenskej republiky, že áno. A zakaždým, keď dôjde na túto tému, na domáce násilie, práva žien a podobne, tak narážame na taký ten, ten civilizačný stret na Slovensku, kedy sme to videli napríklad v prípade Istanbulského dohovoru, kde sme tu z toho mali taký cirkus, aký málo... málokedy zažívame, alebo zažívame ho vlastne pravidelne, ale je to vlastne tak trošku aj hanba, ktorú si robíme nielen tu doma, ale aj v zahraničí pri takýchto diskusiách, kde vlastne viac-menej to skĺzne do takých invektív, ako sme zažili napríklad aj v prípade rokovania o Trestnom zákone, kde istý poslanec koalície v podstate vysvetľoval, že vlastne za to si môže žena, a dokonca v Amerike po osemnástich rokoch žalujú ženy mužov za znásilnenie a podobné veci, čo sa mu zdalo až zvrátené, hej, takže tu vyslovene bojujeme voči predsudkom. A takisto aj tie ženy častokrát sa nevníma aj ten psychologický rozmer alebo tých, ktoré sú tie týrané osoby, koľkokrát keď dôjde k týmto situáciám, tak ten policajt koľkokrát je vystavený, že tvrdenie proti tvrdeniu, ktorý paragraf a tak ďalej, v podstate niečo, na čo poukázal kolega Dostál, že tu máme tieto problémy, ktoré, ktoré sami si nevieme vyriešiť, a je najvyšší čas, aby sme sa nimi začali zaoberať.
Ďakujem.

Na úvod sa ospravedlňujem pánovi predsedovi Národnej rady, že som sa prihlásil aj k tomuto návrhu zákona.
Naozaj sa nehlásim úplne ku všetkému, ale túto tému považujem za mimoriadne dôležitú, a keď predkladateľky a predkladateľ odovzdávali do podateľne tento návrh zákona, tak, predpokladám, že netušili, v akom kontexte širšom bude táto téma rezonovať vzhľadom na to, čo vládna koalícia schválila v novele Trestného zákona vo vzťahu k... k skráteniu premlčacej doby znásilnenia a toho, čo to sprevádzalo, vrátane postojov niektorých koaličných poslancov.
Na úvod by som sa vrátil ešte aj k tomu, čo pani poslankyňa Jurík hovorila o svojom vystúpení o tom istom Istanbulskom dohovore, ja som si to tu ako jeden z mála tu v tejto chvíli prítomných zažil aj, aj úplne, úplne naživo, a teda Sloboda a Solidarita a moje kolegyne a kolegovia a ja sme sa snažili zabrániť tomu, aby Slovenská republika prostredníctvom Národnej rady odstúpila od záväzku ratifikovať Istanbulský dohovor. Zažili sme si všetky tie absurdné argumentácie, ktoré, ktoré to sprevádzali, a opakované pokusy, keďže sa im to nepodarilo dobre naformulovať na, na prvý raz, ale teda nakoniec to naformulovali dobre a Slovenská republika tým prostredníctvom svojich zvolených zástupcov dala najavo, že aký má postoj k téme násilia páchaného na ženách a rodovo podmieneného násilia.
A ale keďže aj, aj tí, čo kritizovali Istanbulský dohovor, lebo teda vadilo im tam najmä slovo rod, tak tvrdia, že však áno, chceme bojovať proti domácemu násiliu, tak treba im dávať príležitosť, ako to sa snažia aj predkladatelia tohto návrhu zákona robiť, aby teda, dobre, tak nebude ratifikovaný Istanbulský dohovor, ale, ale robme tie opatrenia, ktoré reálne zlepšia situáciu žien a ďalších, ale teda aj mužov, na ktorých je páchané, páchané partnerské násilie, násilie v blízkych vzťahoch, domáce násilie, akokoľvek to nazveme.
A chcem teda osobitne vyzdvihnúť to upozornenie na, na nebezpečnosť páchania násilia v prítomnosti detí, nielen násilia, ktoré je páchané povedzme rodičmi na deťoch, ale aj násilia, ktoré je páchané v prítomnosti detí, lebo, lebo keď deti sú svedkami partnerského násilia, tak to násilie je fakticky páchané aj na nich, aj keď sa im nič fyzicky nestane, aj keď ony nie sú jeho priamou a bezprostrednou obeťou, tak aj oni sú ním postihnuté a rovnako teda platia aj tie ďalšie veci, ktoré v tejto súvislosti pani predkladateľka povedala, že, že aj k spúšťaniu toho partnerského násilia často dochádza práve v období tehotenstva, keď si je muž istý tým, že, že, že partnerka alebo manželka od neho, od neho neodíde v tomto štádiu, tak, tak veľmi často práve vtedy sa zmení a začína, začína ten cyklus násilia, áno, a pokračuje potom aj v tom postpartnerskom období, keď sa, keď sa teda aj žena dokáže vymaniť z toho vzťahu, a, a pokračuje často práve prostredníctvom, prostredníctvom detí, a teda tam zaznieva častokrát absurdný argument alebo absurdné tvrdenie, že však áno, tak bil ten muž ženu, ale vo vzťahu k deťom sa správal pekne, no tak, tak je to, je to dobrý otec. No žiadny, žiadny otec, ktorý bije svoju manželku alebo partnerku, alebo teda matku svojich detí, alebo ju inak týra, nie je dobrý otec. To len teda na margo toho.
No a sme v prvom čítaní síce, ale, ale mám takú jemnú obavu, že do druhého čítania sa nemusíme dostať, tak by som si dovolil aj nejakých pár poznámok, ktoré by som za iných okolností možno povedal až v druhom čítaní. A chcel by som sa teda lepšie zorientovať v tom návrhu, lebo rozumiem tomu tak, že zámerom je dostať do Trestného zákona novú skutkovú podstatu trestného činu, ktorá bude pokrývať tie konania, ktoré vo vzťahu k existujúcej skutkovej podstate § 208 týranie blízkej a zverenej osoby nie sú pokryté a sú policajtmi častokrát zbagatelizované, že však to nie je trestný čin, a sú riešené maximálne ako priestupok, alebo teda nie sú riešené, nie sú riešené vôbec. Plus ešte, ešte sú tam, samozrejme, iné skutkové podstaty, pod ktoré to môže, môže spadnúť.
To, čo je moja otázka, a teda povedal by som aj istá pochybnosť, je, že či, či je to dostatočne rozlíšené, existujúca skutková podstata § 208 týranie blízkej a zverenej osoby a navrhovaná skutková podstata § 208a domáceho násilia, pretože aj dnes je trestným podľa § 208 spôsobovanie fyzického utrpenia, aj, aj aj v tom návrhu sa hovorí o spôsobovaní fyzického utrpenia, aj dnes je trestným spôsobovanie psychického utrpenia, aj v tom návrhu sa hovorí o, o spôsobovaní psychického utrpenia, dnes je trestné vyhrážanie sa, vyvolávanie strachu alebo stresu, násilná izolácia, navrhuje sa, aby trestné bolo, bolo vyvolávanie, vytváranie zastrašujúcej, nepriateľskej, zahanbujúcej, ponižujúcej, urážlivej, urážlivej atmosféry, že akým spôsobom sa teda reálne rozlíšia niektoré konania, lebo áno, je zrejmé, že niektoré konania spadnú buď do jednej, alebo do druhej skutkovej podstaty, ale, ale teda viem si predstaviť aj konania, že, že, ktoré bude mať aj ten policajt alebo orgán činný v trestnom konaní problém, že či ich má zaradiť pod existujúci doteraz § 208, alebo pod navrhovaný, navrhovaný § 208a.
Keď napríklad muž bije svoju partnerku a spôsobuje jej fyzické násilie a utrpenie podľa § 208a alebo jej spôsobuje fyzické utrpenie bitím podľa § 208, keď ponižuje a vyhráža sa a spôsobuje psychické násilie ponižovania a vyhrážaní sa, ako je to už dnes zadefinované v § 208, alebo to bude len – v úvodzovkách len –, lebo, lebo je tam miernejší trest, vytvárať ponižujúcu atmosféru a vyhrážať sa takýmito činmi podľa § 208a.
Ak by nanovo bol zadefinovaný trestný čin, ktorý dnes máme zadefinovaný ako, ako týranie blízkej a zverenej osoby, tak viem si predstaviť, že niečo je základná skutková podstata, niečo je kvalifikovaná skutková podstata a podľa tej intenzity to, to spadne do jednej, alebo do druhej. Ale keď sú to dva rôzne trestné činy, alebo keby to boli dva rôzne, dva rôzne trestné činy, tak nie je mi úplne jasné, že akým spôsobom by sa, by sa ten-ktorý skutok, ktorý má znaky zaraditeľné aj do jednej, aj do druhej skutkovej podstaty, zaraďoval buď tam, alebo, alebo do druhého.
Keby bolo zjavné, že povedzme § 208a sa má uplatniť subsidiárne iba v prípade, ak intenzita toho činu neumožňuje postupovať podľa § 208, kde je, kde je prísnejšia sadzba, tak by to bolo jasné, ale mne z toho, ako je to teda naformulované, to paragrafové znenie, nie je úplne jasné, že, alebo nie je evidentné, že, že sa má § 208a, ako je navrhnutý, uplatňovať iba subsidiárne, ak nie je dosiahnutá intenzita povedzme toho útoku fyzického, psychického, emočného, ďalšieho, ktorá je zaraditeľná pod § 208, a teda môže to teoreticky vytvárať aj nejakú nejasnosť, že dnes policajt príde a nevie, že pod ktorú skutkovú podstatu to má zaradiť a že či naozaj je to týranie zverenej a blízkej osoby, ale, ale ak toto bude schválené, tak, tak možno bude riešiť dilemu, že či to je týranie zverenej a blízkej osoby, alebo je to domáce násilie, čiže chcel som položiť tieto otázky, lebo len z prečítania textu návrhu zákona, z dôvodovej správy a ani teda z vypočutia si, si vystúpení dvoch predkladateliek nemám na tieto otázky úplnú odpoveď, takže by som bol rád, ak by, ak by mi mohli kolegyne na toto nejakým spôsobom odpovedať, že aká podľa ich predstava... predstavy by mala byť tá línia, ktorá bude rozlišovať skutky medzi, medzi tieto dva trestné činy.
Ďakujem.