Videokanál klubu

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, deklarovaným zámerom návrhu zákona je zjednodušenie a urýchlenie procesu verejného obstarávania. Odvoláva sa predkladateľ na potreby praxe, na, na, na to, že je to požiadavkou zo strany, zo strany samospráv. Problém však je, že to, akým spôsobom sa chce dosiahnuť urýchlenie a zjednodušenie procesu verejného obstarávania, môže a veľmi pravdepodobne aj bude mať za následok zníženie transparentnosti procesu verejného obstarávania a značné obmedzenie možnosti podnikateľov na Slovensku uchádzať sa o verejné zákazky. A obmedzí sa aj kontrola verejného obstarávania zo strany verejnosti a zo strany, zo strany konkurencie. To môže viesť a ako máme skúsenosť zo Slovenska z nie dávnejšej aj dávnejšej minulosti, to môže viesť k svojvôli pri rozhodovaní o verejných zákazkách a tým pádom aj k vyšším cenám alebo k nižšej kvalite obstarávaných tovarov, služieb a stavebných prác. Samozrejme, že to iba v tom lepšom prípade, v tom horšom prípade, samozrejme, to zvýši aj riziko korupčného správania pri verejnom obstarávaní a reálne to poškodí hospodársku súťaž malých a stredných podnikateľov. Navrhované zmeny pritom nie sú podložené nejakými relevantnými analýzami či podkladmi odôvodňujúcimi opodstatnenosť práve takýchto návrhov.
Zákon sa už nebude vzťahovať na zákazky do 50-tisíc eur, dnes je táto hranica na úrovni 10-tisíc eur. Takže do 50-tisíc euro sa bude môcť obstarávať napriamo, priamym oslovením a nebude potrebné oslovovať viacej, viacej uchádzačov alebo viacej možných dodávateľov tovaru, služieb alebo stavebných prác a zvýši sa tým riziko úplnej svojvôle alebo uprednostňovania vybraných uchádzačov zo strany, zo strany verejného obstarávateľa. Mnohé samosprávy, najmä tie menšie, nebudú musieť obstarávať podľa zákona o verejnom obstarávaní nič alebo takmer nič. Lebo mnohé samosprávy hospodária s rozpočtami, kde položka nad 50-tisíc je veľmi výnimočná, prípadne sa vôbec nenachádza, nenachádza v ich rozpočtoch.
Pán minister Raši hovoril, že, že samosprávy sú aj tak pod veľkou kontrolou, že máme tu zastupiteľstvo, máme tu zverejňovanie zmlúv, zverejňovanie objednávok a faktúr. Máme tu hlavného kontrolóra, máme tu Najvyšší kontrolný úrad, máme tu občanov, ktorí pozerajú samosprávam na prsty, máme tu mimovládne organizácie, máme tu orgány činné v trestnom konaní, infozákon. To všetko je pravda, to ja nespochybňujem, lenže to zastupiteľstvo častokrát je so starostom, so starostom jedna ruka, v takom prípade býva napríklad aj hlavný kontrolór, kontrolór jedna ruka, hej, to je, to je najhorší variant, že tam, že tam tá reálna kontrola neexistuje. Najvyšší kontrolný úrad, samozrejme, že nemá kapacitu kontrolovať, kontrolovať všetky, všetky zákazky, ktoré idú cez, cez samosprávy, a ak to zákon bude umožňovať, no tak si budú vyberať napriamo. A tá vetička, tá formulácia, že, že sú potrebné nakladať s verejnými zdrojmi hospodárne, to je tak všeobecné ustanovenie, že nájsť jeho konkrétne, konkrétne vyjadrenie a prípadne dokonca konštatovať jeho porušenie je veľmi zložité a je to možné iba v prípadoch, ktoré sú naozaj do očí, do očí bijúce.
Tie mimovládne organizácie ani nemusia byť obmedzované, alebo médiá zo strany, zo strany nejakej novej legislatívy, ale ani mimovládne organizácie nemajú dostatočnú kapacitu, aby, aby odkontrolovali všetko obstarávanie a všetky, všetky zákazky. Takže, takže áno, áno, a niečo sa dostane, dostane aj, aj na stôl orgánov činných v trestnom konaní, ale opäť to pôjde iba o nielenže porušenie zákona o verejnom obstarávaní, ktorého bude menej, lebo, lebo povedzme do tých 50-tisíc vôbec nebudú musieť nič obstarávať, ale pôjde, musí ísť o naplnenie trestného, trestného činu. Čiže to opäť nie je komplexná kontrola verejnej, verejného obstarávania.
A aj pán minister konštatoval, že už teraz, kto si chcel nájsť tú cestu, tak si našiel a obchádzal tie pravidlá, len teda ja neviem, či je to argument, alebo či je to dobrý argument pre to, aby sme tie pravidlá ešte viac rozvoľňovali, prípadne zrušili do určitých limitov akékoľvek pravidlá, alebo dali iba veľmi, veľmi nezáväzné pravidlá. Lebo tí, ktorí dnes museli vynaložiť, ak chceli porušovať, porušovať pravidlá, tak museli vynaložiť istú energiu a mohli byť potom pri tom pristihnutí, že tie pravidlá obchádzajú, tak dnes už ich nebudú ani obchádzať, jednoducho napriamo sa rozhodnú, že dám to tomu alebo dám to, dám to hentomu. A ja, samozrejme, že nehovorím o všetkých starostoch, primátoroch, županoch, o všetkých samosprávach, samozrejme, že aj, aj v samospráve, aj v štátnej správe je kopu zodpovedných ľudí, ktorí sa snažia obstarať čo najlepšie, ale tie pravidlá tu predsa nemáme pre tých, ktorí sa správajú, ktorí sa správajú poctivo a chcú to najlepšie zohnať, obstarať pre svoju samosprávu nejaký tovar, službu alebo stavebné práce v čo najvyššej kvalite a za čo najlepšiu cenu. Tie pravidlá sú tu najmä pre tých, ktorí by chceli postupovať nie celkom korektným spôsobom alebo ktorí by chceli zneužiť svoje, svoje postavenie vo svoj vlastný prospech, ktorí by chceli kradnúť, ktorí by sa chceli nechať, nechať korumpovať. Však keby tu vládli anjeli, všetci by boli slušní, čestní a poctiví, no tak načo by nám bol zákon o verejnom obstarávaní? Veď celkom prirodzene by, by, by sa všetci správali otvorene, dali by, dali by možnosť zúčastniť sa na súťaži všetkým a vybrali by tých, tých najlepších.
A to, čo je zvlášť závažné v súvislosti s týmto návrhom, je, že sa obmedzuje kontrola prostredníctvom konkurencie, prostredníctvom, prostredníctvom konkurenčných ponúk, konkurenčných uchádzačov o zákazky, lebo tá je najefektívnejšia, lebo keď idem do hospodárskej súťaže a keď mám záujem, zištný záujem dostať nejakú zákazku a realizujem ho prostredníctvom toho, že ponúknem najlepšiu cenu, najlepšiu kvalitu, tak to je najlepšia forma kontroly, lebo, lebo to robím vo vlastnom záujme, a teda aj upozorním na chyby, ak, ak sú napríklad v nastavených, nastavených súťažných, súťažných podmienkach. Ak sa tej súťaže nebudem môcť zúčastniť, pretože žiadna súťaž nebude a bude, bude niekto oslovený napriamo alebo budú oslovení traja vybraní a tí ostatní sa o tom, o tom nedozvedia, tak, samozrejme, že ten prirodzený konkurenčný tlak, ktorý predstavuje najúčinnejšiu formu kontroly verejného obstarávania, úplne z toho vypadáva.
A tuto je dôležité a na to by som chcel poukázať, že sa navrhuje vypustiť inštitút podávania žiadostí o nápravu, ktorý je práve takým revíznym postupom, ktorý je efektívnejší a efektívnejšie dokáže upozorniť na chyby v obstarávaní, chyby v nastavení pravidiel v porovnaní, v porovnaní s tým, ak to kontroluje niekto iba preto, že chce robiť kontrolu, či už sú to, či už sú to nahnevaní občania v obci, alebo sú to nejaké, nejaké mimovládky, ktoré to musia realizovať v rámci nejakých projektov, nájsť si na to kapacitu, alebo je to Najvyšší kontrolný úrad, ktorý sa k tomu dostane iba, iba námatkovo pri tom počte obcí, ktoré, ktorý, ktorý na Slovensku máme.
Žiadosťami o nápravu hospodárske subjekty vlastne na vlastné náklady opravujú chybné verejné obstarávania, žiadosťou o nápravu záujemcovia o verejné zákazky vo veľkej miere prispievajú, prispievajú k opravám súťažných podmienok, ktoré sa účastníkom predmetného trhu zdajú diskriminačné alebo sú inak v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Povinnosťou, povinnou náležitosťou žiadosti o nápravu je opis rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov, to znamená, že záujemca, účastník alebo osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom verejného obstarávateľa, musí presne opísať pochybenie, podložiť ho dôkazmi, ktoré sú často, ktorými sú často výkladové stanoviská či rozhodnutia úradu v obdobnej veci. Týmto teda, naopak, v konečnom dôsledku urýchľujú proces verejného obstarávania, nakoľko predmetné súťaže v prípade, že by neboli na podnet záujemcu upravené, môžu byť neskôr zrušené z dôvodu porušenia zákona, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.
Navrhované znenie zákona znemožňuje účinnú právnu obranu prostredníctvom revíznych postupov, napríklad žiadosti o nápravu, a to hlavne pre malých a stredných podnikateľov, ktorí sa zúčastňujú verejného obstarávania. Následkom prijatia novely môže byť úplne opačný efekt, teda nie skrátenie verejného obstarávania, pretože namiesto toho, aby si verejný obstarávateľ sám opravil súťažné podklady, možno aj pod hrozbou, že jeho postup bude ešte kontrolovať Úrad pre verejné obstarávanie, tak celá vec sa bude musieť podstúpiť priamo na ÚVO, ktorý bude o nej rozhodovať a namiesto jednoduchej opravy súťažných podkladov vznikne situácia, kedy personálne kapacity uchádzača aj ÚVO sú používané na vypracovanie a podanie a riešenie námietok, k podaniu ktorých ani nemuselo dôjsť. Následná kontrola je v tomto prípade nedostatočná náhrada, nakoľko žiadny hospodársky subjekt nebude v praxi investovať čas a finančné prostriedky do uplatňovania sankčných mechanizmov, keď sa z dôvodu diskriminačných podmienok verejného obstarávania nemohol zúčastniť, pretože jeho záujem je zúčastniť sa na súťaži, nie sankcionovať a postihovať konkurentov, ktorí boli úspešní, úspešní v súťaži.
Ďalšia vec, ktorej by som sa chcel dotknúť, sú aj pánom ministrom spomenuté amnestie pre obce a mestá, ktoré obchádzali zákon o verejnom obstarávaní pri obstarávaní nájomných bytov a ktorým bola právoplatne udelená pokuta. Pán minister tu tvrdil, že tie obce sú v tom vlastne nevinne, že ony boli, boli zavedené, že im niekto povedal, že je to v poriadku, ale nie je to tak, my sme v minulom volebnom období mali v parlamente opätovne na stole rôzne návrhy, ktoré sa túto amnestiu dokáz... snažili, snažili dosiahnuť, ale mestá a obce, ktoré takýmto spôsobom postupovali, postupovali vedome, zväčša vedome obchádzali zákon o verejnom obstarávaní, pretože tieto samosprávy postupovali pri verejnom obstarávaní nájomných bytov v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Dobre, mohli si ho zle vysvetliť, ale aj v rozpore s dlhoročnou metodickou a aj rozhodovacou činnosťou Úradu pre verejné obstarávanie a aj Najvyššieho kontrolného úradu a potvrdili to aj v niektorých prípadoch rozhodnutia, rozhodnutia súdov, ktoré sa tým zaoberali, keď samosprávy odmietli zaplatiť tie pokuty. A tie metodické usmernenia napríklad Úradu pre verejné obstarávanie sú z roku 2006, dve sú z roku 2006, jedno je z roku, dve sú z roku 2013, ďalšie z roku 2014, v roku 2016 vydal úrad k tejto problematike všeobecné metodické usmernenie, rovnako Najvyšší kontrolný úrad vydal v tejto, v tejto veci všeobecné, alebo tlačovú správu Výstavba nájomných bytov musí prejsť verejným obstarávaním, čiže tie samosprávy vedeli alebo mali vedieť, v niektorých prípadoch dokonca boli na to samosprávy upozorňované na zasadnutí zastupiteľstva, známy je príklad Šale, ktorá dostala asi tú najväčšiu pokutu, kde poslanec zastupiteľstva Michael Angelov upozorňoval, keď sa rozhodovalo o tej forme obstarávania nájomných bytov obídením procesu verejného obstarávania, že ten postup nie je v poriadku, že sa má uskutočniť verejné obstarávanie, upozorňoval na to, že ako sa k veci stavia ÚVO, napriek tomu sa tá samospráva rozhodla, že tak bude postupovať. Čiže to nebolo nevinné, že niekto zaviedol, zaviedol samosprávy a samosprávy v dobrej viere postupovali, to bolo vedomé obchádzanie pravidiel verejného obstarávania.
Čiže áno, teraz keďže je to vládny návrh, tak, tak predpokladám, že na rozdiel od tých predchádzajúcich iniciatív to bude úspešné, ale nemyslím si, že je to správny postup, lebo tie obce, ktoré postupovali korektne a postupovali pri obstarávaní nájomných bytov tak, že absolvovali proces verejného obstarávania, teraz sú vlastne sankcionované tým, že, že tie obce, ktoré zákon porušili, vlastne nebudú nijakým spôsobom sankcionované. A dokonca tie, ktoré boli sankcionované, zaplatili pokutu, tak budú postihnuté, lebo, lebo tie, ktoré nezaplatili, si teraz vylobujú, vylobujú amnestiu cez, cez zmenu zákona. Nemyslím si, že je to, že je to dobrý postup.
Aby som to teda zhrnul, je možné, že keď tento zákon prejde, sa bude stavať trochu rýchlejšie, obstarávať jednoduchšie a trochu, trochu rýchlejšie najmä tam, kde sa obstarávať nebude, ale stavať bude len užšia skupina podnikateľov, a to bez hospodárskej súťaže, a tak je pravdepodobné, že sa bude obstarávať za vyššiu cenu a pri nižšej kvalite, ako by to bolo, keby sa hospodárska súťaž neobmedzovala. A poškodí to, poškodí to verejné financie, ktoré sa na to vynakladajú, poškodí to malých a stredných podnikateľov, ktorí nebudú mať tie správne kontakty a nebudú medzi tými či už priamo oslovovanými, alebo tými oslovovanými ako jedna z troch možností, áno a zvýši sa riziko korupčného a klientelistického správania a dohadzovania zákaziek podnikateľom spriazneným s politickou mocou, ktorá bude o nich rozhodovať. Opakujem, nemyslím si, že všetci predstavitelia politickej moci, či už na úrovni štátu, alebo samosprávy, sú skorumpovaní, ale nájdu sa tam aj takí a im tento zákon zjednodušuje situáciu a otvára im cestu k tomu, aby to, čo teraz museli robiť za cenu obchádzania a porušovania pravidiel, robili v súlade, v súlade s pravidlami, ale s rovnako korupčným rozmerom.
Úplne na záver by som chcel povedať, že držím palce kolegom z KDH a Progresívneho Slovenska, ktorí vystúpili predo mnou a nádejajú sa, že ešte v tých veciach, v ktorých majú výhrady k tomuto návrhu zákona, sa im ho podarí v priebehu druhého čítania opraviť, kiežby, však aj ja sa budem pokúšať, len skepticky musím poznamenať, že ja som už jeden pokus absolvoval, keďže som bol spoluiniciátor jednej hromadnej pripomienky verejnosti, absolvoval som rozporové konanie a keď môžem vychádzať zo svojich skúseností z toho, že čo sa dá ovplyvniť na návrhu zákona v rámci rozporového konania ako zástupca verejnosti a čo sa dá ovplyvniť v druhom čítaní ako opozičný poslanec, tak vzhľadom na to, že aké minimum vecí sa nám podarilo zmeniť v rámci toho medzirezortného pripomienkového konania, som dosť skeptický, že tento zákon môže doznať nejaké výraznejšie zmeny v druhom čítaní. No ale skúsme to.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, vážení páni poslanci, pani poslankyne, už bolo veľa povedaného k pozmeňovaciemu návrhu a vôbec k návrhu na zmenu Fondu na podporu umenia, a ja si dovolím možno ešte aj v krátkosti povedať zopár vecí, ako sme sa dostali sem, ako nás sem doviedol pán poslanec Michelko a ako sa vlastne z takého veľmi jednoduchého krátkeho návrhu zákona, ktorý mal v zásade byť iba zmenená, zmenené, počet členov dozornej komisie z troch na päť, zrazu zmenilo radikálne celé zloženie a fungovanie Fondu na podporu umenia.
Treba povedať, že naozaj pán poslanec Michelko sa nezaprel a urobil, nedá sa to povedať inak, ako špinavú prácu za vládu aj za ministerku kultúry, pretože takýto návrh by sa očakával, že pôjde do riadneho medzirezortného pripomienkového konania a my si na to nechceme a nebudeme si na to zvykať, že takéto zásadné zmeny by mali ísť riadnym pripomienkovým konaním, a potom by aj takáto zmena, ak ste sa už rozhodli, pán poslanec, že urobíte vlastne túto radikálnu zmenu návrhom, ktorý pôjde vlastne iba cez výbor a pôjde takouto krátkou cestou, no tak aspoň by ste ho mohli riadne odôvodniť, pretože povedať do odôvodnenia to, čo je text zákona, to naozaj nie je žiadne odôvodnenie.
Ale to vlastne, ako ste sem prišli s týmto návrhom, je len ukážkou toho, ako, ako vládnete. Je to, samozrejme, nepredvídateľné, je to hanebné a ak chcete ovládnuť kultúru, chcete jej dať svoju pečať a vlastne aj to veľmi jasne priznávate, a preto si dovolím možno trošku aj odkryť, možno už k tomu bolo niečo povedané, ale ako to vlastne je aj s vaším záujmom alebo nezáujmom na tom, aby došlo k nejakej zásadnej zmene pri podpore z Fondu na podporu umenia. Veď nakoniec z verejne dostupných informácií vyplýva, že vy ste člen Spolku slovenských spisovateľov, ktorý vydáva aj Literárny týždenník, aj časopis Dotyky, a pravdou je, že práve tieto časopisy podporené neboli. Ja sa pozriem potom, rada, keď dôjde k týmto zásadným zmenám, ako to dopadne s týmito časopismi.
Ja som si, aj z tých verejne dostupných informácií som si pozrela, prečo vlastne podporené neboli, ale predtým ako k tomu dôjdem, tak rada by som povedala, že nedá sa povedať zase, že by ste sa ako člen Spolku slovenských spisovateľov mohli cítiť, že ste nejak diskriminovaný. Pretože keď som sa pozrela na počet žiadostí, ktoré prišli z tohto spolku od roku 2016, prišlo ich 111, a len 19 nebolo podporených. Keď som sa pozrela vlastne na čiastku, ktorá bola podporená, tak dokopy bolo, tá čiastka bola 380-tisíc eur z požadovaných 800-tisíc eur. To znamená, keď sa pozrieme vôbec na počet žiadostí, ktoré prichádzajú do toho fondu, tak približne vlastne je, 60 miliónov je požiadavka a podpora je 20 miliónov, vlastne. To znamená, že nedá sa povedať pri tomto pomere, že keď ste žiadali 800-tisíc, dostali ste 380-tisíc, že by v tom bol nejaký nepomer k žiadostiam, ktoré prichádzajú na Fond podpory umenia. Nevie jednoducho podporiť všetky.
Takže mne by sa páčilo, keby ste prišli s tým, že treba zvýšiť túto podporu, treba dať viac pracovníkov Fondu na podporu umenia, ale určite to, že zmeníte teraz radu, ktorá bude rozhodovať, a nebudete riešiť vlastne celé fungovanie toho fondu, tvrdíte, že to trvá dlho, že je to administratívne náročné, no ale tomu sa vôbec nevenujete. Naopak, naopak, ak vlastne spravíte to, že spravíte takúto radikálnu zmenu bez kultúrnej obce, už sa vyjadrila kultúrna obec, stovky ľudí odchádzajú, to znamená, v tých komisiách už nebudú. To vlastne momentom, ako bude schválená táto právna úprava, už tam nebudete mať ľudí, ktorí by rozhodovali, tak ja by som chcela vidieť, som si pozrela teda, som zatiaľ iba pri tých číslach, že vlastne tých trinásť členov ako rýchlo posúdi počet žiadostí, za rok 2023 bolo 5-tisíc, podporených bolo 2 600. Tak ja by som chcela vedieť, ako to potom vlastne tých 13 členov urobí, lebo tí budú vlastne rozhodovať. To znamená, keď vy hovoríte, že no veď oni budú brať do úvahy nejaké odporúčania, no ale keď nebudú vlastne podľa tých odporúčaní rozhodovať, urobia úplne iné rozhodnutie, tak sa predpokladá, že tých 5-tisíc žiadostí si pozrú, lebo ako vlastne posúdia potom vhodnosť, že dajú, urobia iné rozhodnutia ako to, kto im, ktoré im teda bolo navrhnuté. Takže samozrejme, úplne rozumiem potom tým členom odborných komisií, že načo oni budú strácať svoj čas a energiu, keď nakoniec výsledok bude iný a už vám dali vopred vedieť, že vlastne tí ľudia v tých komisiách nebudú.
Takže v skratke. Som si pozrela aj odôvodnenie, prečo vlastne Fond na podporu umenia nepodporil projekty, ktoré súviseli s Literárnym týždenníkom alebo s Dotykmi, a musím povedať, že to vyjadrenie a to odôvodnenie je pomerne zrozumiteľné. Ja si dovolím iba k tým posledným odmietnutým projektom, nebudem k všetkým, k Dotykom z roku 2024 žiadateľ adekvátne nešpecifikuje prácu s cieľovou skupinou, mladí, začínajúci autori, autorky, neplní koordinačnú, intergrujúcu funkciu mladej literatúry, ktorú v ostatnom období prevzali iné subjekty pôsobiace v oblasti kultúry. A podobne keď som si pozrela vlastne tie vyjadrenia z predchádzajúcich rokov, bolo zrejmé, že na tých projektoch sa nič nezmenilo.
Pozrela som si, samozrejme, aj odôvodnenie k Literárnemu týždenníku, ktoré, ktoré ako projekt nebol podporený. Je zrejmé, že tie vyjadrenia zo strany Fondu na podporu umenia, ktoré boli, vy sa s nimi možno nestotožňujete, ale dávajú aj navonok objektívnu logiku. Ja si dovolím iba z toho roku 2024, po obsahovej, vizuálnej stránke nespĺňa aktuálne kvalitatívne kritériá. Komisia odporúča opätovne sa uchádzať o podporu, po zásadnom prehodnotí koncepcie realizačného tímu projektu, dalo by sa, samozrejme, pozrieť konkrétne na tie projekty, ale zjavne asi tam k žiadnym zmenám nedošlo.
Ale ako som povedala, keď si pozrieme tú celkovú sumu projektov, ktoré prichádzali zo Spolku slovenských spisovateľov, tak s ohľadom na celkový obnos treba povedať, že je tam primeraný pomer a nedá sa povedať, že by do toho vstupovali nejaké politické rozhodnutia. Ja som si dovolila trošku všímať aj vaše vyjadrenia, že boli podporené projekty s ohľadom aj na nejaký obscénny alebo vulgárny obsah, a to je teda nechutné, ak som dobre porozumela, že takéto niečo Fond na podporu umenia podporuje, tak ja, ja sa teraz naozaj obávam, že keď Fond na podporu umenia a o projektoch z neho budú rozhodovať vlastne politici, lebo keď dáme politikovi, ministrovi kultúry ten priestor, aby rozhodoval, ktoré projekty to teda budú, že ako to teda dopadne, a ja som rada, že je tu aj pán poslanec Náhlik, lebo ja si myslím, že určite sa nestotožňoval s tou časťou kampane v rámci prezidentskej kampane, ktorú robil Igor Matovič, a bola nechutná, vulgárna, a ja to odsudzujem aj ako predstaviteľ opozičného tábora. Predsa my sme podporovali iného kandidáta, ale bolo to nechutné, a ja určite nechcem, aby politici, ktorí majú predstavu o takejto kampani, rozhodovali o kultúrnych projektoch.
A takisto si myslím, pán poslanec Michelko, že bolo nechutné, ako pán poslanec Blaha, v tom čase ešte nebol podpredsedom parlamentu, nechutne útočil na prezidentku naozaj vulgárnymi výrazmi na politických demonštráciách. Toto je nechutné. Naozaj je nechutné, ako súčasný minister Taraba, vtedy poslanec, útočil na deti pani prezidentky. Toto je nechutné. Toto je nechutné. A toto ukazuje, že proste politici nemajú vôbec žiadnu kultúru. Tí majú nenávistné, nechutné prejavy, nekultúrne. A tým chcete dať priestor, aby tu určovali, ktoré kultúrne projekty sa majú podporiť, prosím vás.
Toto chcete, pán poslanec Náhlik? Naozaj chcete, dať politikom takýto priestor? Naozaj si myslíte, že oni podporia tú dobrú kultúru v našej krajine? Naozaj si to myslíte? Ja si nemyslím, že vy si to myslíte. A preto naozaj treba z tej krátkej cesty sa vrátiť späť a tento návrh jednoducho stiahnuť, pretože toto nechceme. Ja sa domnievam, že chceme inú kultúru v tejto krajine. Chceme zmeniť túto hrubosť, vulgárnosť, ktorú tu máme, ktorá tu opantala našu krajinu, toto naozaj nechceme. Ja si myslím, že na tomto máme zhodu aj s, aj s viacerými z vás, ktorí ste tu z koalície.
A ja si dovolím na ten spôsob, ako vy tu obhajujete, pán poslanec Michelko, tento váš návrh, že teda tie produkty literárne, ktoré boli podporené, boli vulgárne a opakovane sa stretávame s tým, že v rámci tohto politického boja sú vytrhávané veci z kontextu. A mrzí ma, že už tu nie je pán poslanec Gašpar, pretože ten by vedel čo to povedať o vytrhávaní z kontextu, keď sme tu mali hanebnú novelu Trestného zákona... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Jaurová, v jednej veci si dovolím jemne nesúhlasiť, a teda konkrétne vo vašom konštatovaní, že najväčší problém je v tom procese. V tom procese je veľmi vážny problém, je to absolútne neštandardný proces. Tým, že nie je, nie je to vládny návrh z MPK, ale, ale poslanecký, ku ktorému aj to skrátené MPK bolo v podstate k niečomu, čo je podružné z hľadiska celého zákona, lebo to, to dôležité prišlo až v druhom čítaní cez spoločnú správu výborov. Ale samozrejmé, že dôležitejší je ten výsledok a ten obsah. Ak, ak výsledkom by bolo, že sa urobia nejaké drobné úpravy, tak áno, nebude, nebude zásadný problém, že teda bolo to takýmto procesom, ale keď sa realizujú takéto zásadné zmeny týmto procesom, no tak tie zásadné zmeny, ktoré v podstate znivočia nezávislosť fondu, budú, budú ten hlavný problém.
Pán poslanec Michelko mal v podstate pravdu, že aj toto je taký pomerne rozsiahly návrh, ktorý v druhom čítaní sa, keď sa predkladá, tak ako nie je to úplne štandardné. Na druhej strane vy ho predkladáte ako opozičná poslankyňa, čiže vaša šanca, že by to prešlo, je závislá iba od dobrej vôle vládnej koalície, ktorú celkom nemožno, nemožno predpokladať. Ale, ale je dobré, že teda ukazujete svoju predstavu a tento systém sa mi zdá lepšie nastavený a vyváženejší aj z hľadiska nezávislosti, zachovania nezávislosti rady, aj z hľadiska nejakého korekčného mechanizmu voči prípadným zlým rozhodnutiam, rozhodnutiam komisií, ale určite by si to zaslúžilo ešte teda väčšiu diskusiu, tak možno cestou by bolo, že keby predkladatelia stiahli návrh zákona, a potom sa s vami spojili a spoločne ste dali do budúcej schôdze nejaký nový spoločný návrh.

Ďakujem kolegyniam a kolegom za reakcie.
Pani poslankyňa Gažovičová, ja som mal teda presne ten istý pocit, keď som včera počúval pána poslanca Michelka, že on má nejaký vkus, ktorý je legitímny, a fond nerozhoduje podľa jeho vkusu. Nedostali podporu tí žiadatelia, o ktorých si on myslí, že by mali dostať a možno mali dostať, ja to neviem posúdiť, ja sa necítim byť kompetentný toto posudzovať, ale presne preto si myslím, že nemáme to robiť my politici. Nemáme, nemáme my meniť systém tak, aby doňho politici mohli, mohli zasahovať, lebo nie politici majú byť tí, ktorí majú mať na to, na to vplyv, lebo sú politici s lepším vkusom, s horším vkusom, politici, ktorí sa vyznajú v kultúre, nevyznajú v kultúre, ale to nie je naša úloha, to má byť úloha tých odborných komisií.
A teda pán poslanec Michelko síce nereagoval celkom na mňa, reagoval na to, čo pred ním povedal pán poslanec Grendel vo faktickej poznámke, čo teda nie je celkom v súlade so zákonom o rokovacom poriadku, ale myslím si, že to bolo užitočné z hľadiska toho, aby sme pochopili, ako, ako uvažuje, no a áno, presne to je tak, že ten žiadateľ sa to nemusí dozvedieť napriamo, ale teda keď v rade budú politickí nominanti, on má nejaké kontakty na tých, ktorých tam nominovali, tak si môže nájsť cestu na to, aby sa dozvedel aj, aj predtým ako bude definitívne rozhodovať, rozhodovať rada. A že to má byť obmedzené na do neba volajúce absurdity, ktoré nesedia, že ak projekt nejakého kvalitného umelca nedostane podporu, ale však aj kvalitný projekt môže, kvalitný umelec môže mať projekt, ktorý je menej kvalitný ako iné projekty a aby som to posúdil, tak by som musel všetky pozrieť, nie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia to, že tu nie je pani poslankyňa Vaľová, lebo chcel som reagovať na ňu, keďže opakovane sa tu vnáša ten, ten regionálny rozmer a ako jeden, jeden z dôvodov nespokojnosti žiadateľov je práve to, že nadproporčne sú, sú podporované projekty z Bratislavského kraja v porovnaní s inými krajmi. Tak ja som tu už, teda že opakovane sa snažil, snažil argumentovať tým, že regionálne rozdelenie z hľadiska úspešnosti žiadateľov je od 52 - 60 % a že, že je pomerne malý rozptyl a že sú dva kraje, to tu zaznelo aj od rečníčky, pani poslankyne Kleinert, myslím že, že dva kraje sú percentuálne úspešnejšie, ako Bratislava, 60 % a 59 %, čiže Žilinský kraj a Banskobystrický kraj. Bratislava je tretia z 58 % a najhoršie na tom je Prešovský kraj s 52 %. Ale hovorím, sú to rozdiely, ale nie sú to dramatické, dramatické rozdiely. Ale keď je to, samozrejme, že keď tých žiadostí príde viacej, tak percento je v celkovej, v celkovom počte projektov v absolútnych číslach, samozrejme že, že väčšie, áno. A je to tak, že najviac projektov, ktoré sú podporené, prichádza z Bratislavy. Ale najmä najviac žiadostí prichádza, prichádza z Bratislavy.
A možno by teda, keď toto je argument, tak sa na to pozrime aj z opačnej strany, že koľko projektov je nepodporených. Celkove za rok 2016 - 2023 prišlo 47 657 žiadostí o podporu. Z nich 27 236 bolo podporených, 20 421 bolo nepodporených. Z tých 20 421 nepodporených projektov najviac bolo, čo myslíte? Z Bratislavského kraja. 7 394 nepodporených žiadostí bolo z Bratislavského kraja. To je suverénne, suverénne najviac. Z Prešovského kraja napríklad bolo nepodporených 2 263, to je tretina v porovnaní s Bratislavou. Alebo z Banskobytrického 2 524, ešte menej, alebo z Nitrianskeho kraja 1 571 nepodporených, z Trnavského 1 209 nepodporených v porovnaní zo 7 394 nepodporených žiadostí Bratislavského kraja. Čiže s celkového počtu nepodporených žiadostí 36 %, až 36 % bolo, bolo z Bratislavského kraja. Čiže áno, sú, sú, Bratislavský kraj nadproporčne z hľadiska absolútnych čísel je medzi úspešnými, ale rovnako nadproporčne z hľadiska, z hľadiska čísel je aj medzi, medzi tými neus, nepodporenými. Takže teoreticky, ak by sme, ak by sme toto vzali ako kritériu, no tak najviac nespokojných žiadateľov je z Bratislavy. Lebo tuto je najviac nepodporených projektov, ale teda z Bratislavského kraja.
Ale nemyslím si, že toto je ten správny spôsob, akým by sme mali, mali nazerať na veci. A ešte raz, to čo, to čo je moja hlavná výhrada je, že nemyslím si, že ten systém, ktorý sa teraz ide zmeniť, z nezávislej inštitúcie na politickú ovládanú inštitúciu, kde rozhodujúce slovo bude mať rada, nie komisie, ich, ich odporúčania budú len nezáväzné, môže akokoľvek pomôcť napríklad v tom...
=====

Pán poslanec Grendel, ohľadom toho predloženého doplňujúceho návrhu, teda asi sa obávam, že nepadne ešte na úrodnú pôdu, ale napriek tomu je dobré, že takýto návrh bol predložený, lebo prinajmenšom môže začať vážne tú debatu o tom, že či pevné nastavenie súm je lepšie alebo je lepšie ho nejako valorizovať alebo, alebo vyjadriť nejakým koeficientom z nejakej, z nejakej hodnoty a teda áno, ak to neprejde teraz, tak prinajmenšom pri nejakej ďalšej novelizácii už budú tí, ktorí o tom budú rozhodovať, mať na pamäti aj to, že toto je otázka, s ktorou by sa mohli a mali vysporiadať a že takéto nastavenie je lepšie, ako proste ad hoc povedzme zvyšovať ten príspevok po niekoľkých, po niekoľkých rokoch.
A k tej druhej časti tvojho vystúpenia si myslím, že je to, že je to presne tak, že naozaj sa tu nebavíme o konkrétnych ľuďoch, lebo v tejto sále asi okrem pána Michelka, pána poslanca Michelka, ktorý o tom asi má nejaké tušenie, tak my nikto netušíme, kto konkrétne budú, budú tí ľudia, ktorí tam budú nominovaní zo strany ministerky kultúry, ale ide, ide o nastavenie systému, ide o to, či sme stotožnení s tým, že pre nespokojnosť časti žiadateľov vrátane časti poslancov, ktorí, ktorí tú nespokojnosť s neuspokojenými žiadateľmi zdieľajú, sama zmeniť systém, sama zmeniť charakter inštitúcie z nezávislej inštitúcie na inštitúciu, ktorá bude politicky ovládaná.

Pán poslanec Hajko, vyjadril ste sa aj k tomu procesu, a teda to opakujeme, opakujeme teda viacerí, že to nemalo ísť ako poslanecký návrh. A ak to išlo ako poslanecký, tak, tak malo to ísť už do prvého čítania so všetkými podstatnými náležitosťami. Nieže to podstatné sa tam dostane cez pozmeňujúci návrh v druhom čítaní. Ale teda okrem toho, lebo to tu, myslím, tu už zaznelo viackrát a hovorili sme to aj v prvom čítaní, a okrem toho mňa teda zaujala tá vaša poznámka, že však aj vy máte výhrady k viacerým konkrétnym rozhodnutiam. Otázka je, že či výhrady k rozhodnutiam sú dôvodom na to, aby sa zmenil zákon tak, že sa zmení celý systém a že sa zmení charakter inštitúcie. Lebo hoci to predkladatelia sa snažia bagatelizovať, to, čo je obsiahnuté v poslaneckom alebo teda v pozmeňujúcom návrhu, ktorý sa cez kultúrny výbor dostal do, do spoločnej správy, je zmena charakteru tej inštitúcie z nezávislej inštitúcie na politicky ovládanú inštitúciu. A ja teda neviem, že niekto by tu priamo hovoril, že, že tí ľudia, ktorí tam budú nominovaní, budú nejakí niemandi alebo tupí politickí nominanti, alebo nekompetentní a nezorientovaní v kultúre. Možno to niekto hovoril a ja som to nepočul, ale veď my sa tu bavíme o nastavení systému hej, aj keď tam budú daní kompetentní ľudia alebo ľudia, ktorí majú nejakú skúsenosť s kultúrou, aj tak to bude zmena charakteru inštitúcie, z nezávislej inštitúcie na inštitúciu ovládanú politikmi. A presne ako ste povedali, teraz si tam dajú svojich, ale otvoria tým dvere preto, aby si ten budúci... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Michelko, myslím, že ohľadom toho, ako reagujete na diskusiu, by ste mohli slúžiť príkladom iným predkladateľom a teda dúfam, že sa vaši kolegovia aj kolegovia z vlády budú tým inšpirovať, lebo tým, že ste teraz vystúpili, tak v zásade aj tí, čo sú prihlásení do rozpravy, môžu na vás reagovať a môžu reagovať aj s faktickými. Takto by sa to teda z formálneho hľadiska malo robiť.
Ale teraz z hľadiska toho, ako ste predložili ten návrh, tak áno, asi už aj sami cítite, že, že takto sa to nemalo, nemalo robiť, že teda najprv mal byť pomenovaný problém a teda, že v optimálnom prípade by, by to malo byť vydiskutované aj s nejakou odbornou obcou, aj so zainteresovanou verejnosťou a v úplne ideálnom aj s opozíciou. Ale, samozrejme, však vy nie ste povinný predkladať návrhy potom po dohode, po dohode s opozíciou. Ale aspoň tie dôvody, keby boli jasne pomenované, už pri predkladaní návrhu zákona, už to by bolo, to by bolo, povedal by som, že dobré, aj keby sme možno s tým nesúhlasili z hľadiska obsahového. Ale to teraz hovoríte, že je neskoro. No ale, ale to naozaj tá diskusia, keď už tak má prebehnúť v parlamente medzi, medzi prvým a druhým, druhým čítaním a problém teda nie je v tom, že keď už bol predložený a schválený ten, ten pozmeňujúci návrh, že, že nikto sa neozval a nebola, nebola diskusia.
A dve otázky mám. Jednak vy hovoríte o tých ľuďoch, ktorí budú nominovaní do rady, ako by ste už vedeli, koho tam pani ministerka nominuje. Tak sa chcem spýtať, či už to viete. A druhá, že ste stiahli z tejto schôdze nejaké návrhy. To tiež som teda nezaregistroval, ktoré návrhy boli stiahnuté.

vymazať nadbytočný prázdny rámček!

Poprosil by som kolegov, ak sa chcú baviť, nech idú mimo sálu.
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, vrátim sa do prvého čítania, kde veľká časť rozpravy sa niesla o tom, že, alebo sa viedla o tom, že to, o čom rokujeme v prvom čítaní, nie je to, čo má byť zmyslom toho, toho zákona potom, ako prejde druhých a tretím čítaním a že tam určite budú ešte nejaké podstatné, podstatné zmeny. A ja som parafrázoval ten známy Solženicynov výrok: "My vieme, že klamú. Oni vedia, že klamú. Oni vedia, že my vieme, že klamú. My vieme, že oni vedia, že my vieme, že klamú. Napriek tomu stále klamú." Takže som povedal, že my vieme, že to, čo ste predložili do prvého čítania, nie je všetko. Vy viete, že to nie je všetko. Vy viete, že my vieme, že to nie je všetko. My vieme, že vy viete, že my vieme, že to nie je všetko, a aj napriek tomu sa tvárite, že je v poriadku, že to robíte práve takto.
A teraz sa ukazuje, že áno, je to tak. To, čo ste, to, čo ste predložili do, do prvého čítania, nie je všetko. A naozaj vy ste to, vy ste to nevylučovali, že ešte nejaký pozmeňovák príde, ale zároveň ste hovorili, že to nebudú zásadné zmeny. A v jednej z faktických poznámok ste povedali: "Ja samozrejme nespochybňujem celý ten systém a nijakým spôsobom nechceme zásadne prekopávať a môžem dopredu jasne povedať, že ak niečo bude v druhom čítaní, tak určite to nebude 52 paragrafov, to teda určite nie." No áno, nie je to 52 paragrafov, ale pozmeňujúci návrh, ktorý ste predložili vo výbore a ktorý bol schválený a teraz je súčasťou spoločnej správy, má de facto 42 bodov, aj keď sú tak zosumarizované do siedmich bodov, ale v tých bodoch sú podbody, ktorými sa menia konkrétne ustanovenia. Čiže áno, dodržali ste slovo, nie je to 52 paragrafov, je to 42 bodov. O desať menej. Ale neplatí, že nemeníte zásadne systém, lebo meníte zásadne systém. Ak tú zodpovednosť prenášate z odborných komisií, odborných komisií na radu, ktorá bude politicky zložená, kde budú, kde budú mať väčšinu nominanti ministra kultúry alebo teda v súčasnosti pani ministerky kultúry. A teda či medzi 42 a 52 bodmi je až taký zásadný rozdiel, o tom by sa tiež dalo, dalo pochybovať.
Zároveň ste povedali, že takže áno, bude veľká diskusia v druhom čítaní, nejak zásadne sa nezmení filozofia a charakter týchto fondov. Opäť v tom že, v tom, že diskusia bude veľká v druhom čítaní, ste mali pravdu, to bola dobrá predpoveď, ale, ale že či sa týmto mení alebo nemení filozofia týchto fondov, to opäť by som skôr povedal, že, že tak nie je, lebo tým vaším pozmeňujúcim návrhom sa filozofia mení. Rozhodujúci faktor doteraz v tom, ako je systém nastavený, sú odborné komisie, ktoré rozhodujú nepoliticky, odborne, po novom, konečné slovo bude mať rada, kde budú mať väčšinu politickí nominanti.
Druhá vec, ku ktorej sa chcem vrátiť, sú tie, sú tie dôvody, lebo z dôvodovej správy sme sa skutočné dôvody predloženia tohto návrhu zákona nedozvedeli. Dozvedeli sme sa ich čiastočne, čiastočne z rozpravy, ktorá bola v prvom čítaní, dozvedeli sme sa ich z včerajšieho úvodného slova predkladateľa pána poslanca Michelka, kde o nich pomerne obsiahlo hovoril. A dozvedeli sme sa ich aj z niektorých faktických vystúpení koaličných poslancov, resp. aj z vystúpenia pána spravodajcu pána poslanca Malatinca. Ale tie dôvody nemajú v zásade nič spoločné s tým, čo je v návrhu zákona, tak ako bol predložený do prvého čítania. Sú to úplne, úplne iné dôvody, lebo zmenou zloženia dozornej komisie, čo je vlastne obsahom toho návrhu, sa nijako nerieši z tých problémov.
Čo je ale ešte vážnejší problém, je, že tie dôvody, ktoré ste pomenovali, v zásade nemajú nič spoločné ani s tým, čo je predložené v pozmeňujúcom návrhu, lebo tvrdili ste a teraz, teraz pán poslanec Michelko včera hovoril o tom obsiahlo, že neboli podporené niektoré diela. Neboli podporené niektoré diela alebo aktivity, ktoré podľa jeho názoru mali byť, mali byť podporené. Ale čo sa na tom zmení, ak bude, nebudú rozhodovať komisie alebo rada, ale teda rada, že budú podporené tie diela, ktoré si, a aktivity, ktoré si pán poslanec Michalko myslí, že by mali byť, mali byť podporené? Alebo, alebo sa tu argumentuje nespokojnosťou žiadateľov, že sú nespokojní, že im nebola daná podpora a keď sa zmení to rozhodovanie a nenavýšia sa finančné zdroje, tak takisto budú žiadatelia, ktorí nebudú uspokojení, nedostanú podporu na svoje projekty no a tak tí, tí predpokladám, že tiež budú, budú nespokojní. Alebo tu zaznieva, že problém je, že tie rozhodnutia, odmietavé rozhodnutia nie sú dostatočne odôvodňované. Ale ja neviem teda, či som nejako nepozorne, nepozorne pozeral, to možno pán poslanec Michelko mi povie, že ako to je, že čo sa tým zmení, ak sa prijme ten pozmeňujúci návrh, ktorý predložil a ktorý je obsiahnutý v spoločnej správe, že píše sa tam niečo o podrobnejšom odôvodňovaní rozhodnutí? Alebo, alebo je tam niečo, čo dá záruku alebo aspoň vytvorí predpoklady pre to, aby tie rozhodnutia, odmietavé rozhodnutia, boli lepšie odôvodňované? Lebo samotný fakt, že o tom bude v konečnom dôsledku rozhodovať rada a nie riaditeľ na základe návrhu komisie a že pre radu budú odporúčania komisie, komisie nezáväzné, to nie je, nie je predpoklad, že, že rozhodnutia budú lepšie. Len že budú iné, že, že v niektorých prípadoch, prípadoch si rada povie, no tak tohoto nepodporím a podporím niekoho, niekoho iného. Lebo ani rada nebude môcť nafukovať rozpočet. Keď jej komisie dajú nejaké odporúčania a rada si povie, že chce ešte podporiť niekoho ďalšieho, no tak niekomu tie peniaze bude musieť zobrať. Ale to nehovorí nič o tom, že aká bude kvalita odôvodnení tých odmietavých rozhodnutí, alebo aj pozitívnych rozhodnutí.
Argumentuje sa tu a teda to registrujem najmä od pána poslanca Malatinca, že sú nespokojní žiadatelia, ktorí sú podľa jeho názoru kvalitní a mali kvalitné projekty a neboli, neboli podporení. Nespokojnosťou, nespokojnosťou žiadateľov argumentuje aj pán poslanec Jarjabek vo svojich príspevkoch vo faktických poznámkach. Ale tak to je asi normálne, že keď niekto neuspel so svojou žiadosťou, je nespokojný. Je normálne, že keď nemáme prostriedky na to, aby sme podporili všetky projekty, dokonca ani všetky projekty, ktoré splnia tie formálne náležitosti a možno by si aj podporu, podporu zaslúžili, no tak niektoré sú podporené, niektoré sú nepodporené. Rovnako je logické, že budú podporené aj projekty, ktoré sa niekomu subjektívne nepáčia, ako tu včera pán poslanec Michelko citoval z jedného nemenovaného diela, teda ktoré on nemenoval, od nemenovaného autora, ktorého teda on nemenoval. Ja som teda chvíľami mal pocit, že, že je to taká snaha dostať sa do Zomri, lebo to, keď si Zomri všimne, tak predpokladám, že pán poslanec Michelko bude, bude chvíľu hviezdou. A ale, ale jednak, jednak, a toto už myslím že pani Jaurová hovorila, že samozrejmé, že v svetovej literatúre aj v slovenskej literatúre nájdete citáty, citáty, ktoré ak vytrhnete z kontextu, no tak sa vám zdá, bude zdať, že je to, je to vulgárne a nevhodné. Možno sa tu niekto k tomu ešte dostane, ale, ale hlavne samozrejmé, že nemôžete byť vy subjektívne, ja subjektívne, ktokoľvek z nás subjektívne absolútne spokojný so všetkým, čo podporí, podporí nejaká inštitúcia, na čo dá, na čo dá peniaze.
Ale teraz sme my tí arbitri? Vieme my ako poslanci lepšie posúdiť, ktorý projekt si zaslúži podporu a ktorý si nezaslúži? Vieme my ako poslanci povedať, že tie projekty, ktoré boli podporené, nemali byť podporené, a tie, ktoré neboli podporené, mali byť podporené? Na základe čoho? Na základe našich subjektívnych dojmov? Vieme to my lepšie, ako tie odborné komisie? Samozrejme, keby tie odborné komisie boli inak zložené, možno by, možno by dali iné odporúčania. Ale, ale my nie sme lepší arbitri toho, čo sa má podporiť, ako odborné komisie, ktoré sú kreované, kreované nepoliticky. A politicky, politicky kreovaná rada bude lepším arbitrom na rozhodovanie o tom, čo sa má podporiť a čo sa nemá podporiť ako odborné, odborné komisie? V čom? Ako v tej rade bude viacej odborníkov na danú oblasť, napríklad na literatúru, ako je, ako je v odbornej komisii? Alebo, alebo budú, budú, budú iní odborníci? Nemyslím, hej? Aj keď tam môže byť nejaký, nejaký odborník na jednu, druhú, tretiu oblasť, ale bude to iný odborník. To neznamená, že to jeho rozhodnutie bude lepšie, ako, ako, alebo kvalitnejšie, alebo odbornejšie ako, ako rozhodnutie, rozhodnutie komisie.
A ďalšiu vec, ktorú spomínal pán poslanec Michelko ako dôvod, prečo prichádza s tým návrhom, teda hovoril najmä o pozmeňujúcom návrhu, je, že tie odborné komisie nemali proklientsky prístup k žiadateľom, častokrát ich dokonca, komisie, fond, hej, tu neboli, neboli, neboli komisie, predpokladám, že častokrát ich dokonca šikanovali, žiadali ich vrátiť nejaké prostriedky, ktoré boli použité iným spôsobom, a o ktorom si, a o ktorom si žiadatelia mysleli, že je v poriadku, alebo že, že na niečo nestačila letenka, ale vyžadoval sa palubný, palubný lístok z lietadla. To sú veci, o ktorých sa dá hovoriť, ale o ktorých sa dá hovoriť aj v mnohých iných súvislostiach. Mnohé iné dotačné fondy, eurofondy častokrát sú nastavené tak, že si tam žiadajú veci, ktoré keď sa na to pozrie človek, ktorý nie je hlboko v tej téme, tak sa mu zdajú, že sú, že sú absurdné, že by to mohlo byť jednoduchšie, že je to prebyrokratizované, že veci by mohli byť napísané, napísané jasnejšie. To určite nie je problém iba vo Fonde na podporu umenia, ale nejaké pravidlá musia byť. A keď sú tie pravidlá nastavené, tak keď sa má vykazovať, ja neviem, použitie prostriedkov fondu nejakým spôsobom, tak sa má a keď, keď neboli použité prostriedky fondu, tak ako bolo schválené v projekte, ako, ako je nastavené v pravidlách, no tak áno, môže to mať aj konzekvencie, že, že musí časť tých prostriedkov, prostriedkov vrátiť.
A hlavná otázka ale je, že ako, ako tento pozmeňujúci návrh rieši tento problém? Opäť, pán poslanec Michelko mi možno odpovie. Možno som nepozorne čítal, ale ako schválenie toho pozmeňujúceho návrhu zabráni tomu, aby, aby sa diali také veci? Aby napríklad fond nevyžadoval pri kontrole použitia prostriedkov veci, ktoré, ktoré možno nie sú nevyhnutné. Alebo aby, aby tie inštrukcie, že čo sa má ako vykazovať, boli, boli jasnejšie. Však to, z toho, čo je obsiahnuté v tom pozmeňujúcom návrhu, podľa môjho názoru, názoru, nevyplýva. Samozrejmé, že tá prax sa môže zmeniť, môže sa, môže sa zlepšiť, ale samotný fakt, a v tom je podstata toho návrhu, že sa konečné rozhodovanie prenesie na úroveň rady, predsa nezmení spôsob implementácie projektov a ich vykazovania a vykazovania finančných nákladov.
Pán poslanec Malatinec hovoril o tom, že ako je to nespravodlivo rozdelené, že projekty z Bratislavy dostávajú, dostávajú viacej ako projekty z iných krajov a že je množstvo žiadateľov z Prešovského alebo Banskobystrického kraja, ktorí sú kvalitní a neboli, a neboli podporení. Ale je rovnaké množstvo, dokonca aj väčšie množstvo žiadateľov z Bratislavského kraja, ktorí sú kvalitní a neboli, neboli podporení. Ja som tu opätovne, myslím si, že som to robil aj, aj v rámci prvého čítania a teraz vo faktickej v reakcii na, na vystúpenie pána poslanca Malatinca, tu citoval konkrétnu úspešnosť, úspešnosť žiadostí a tá sa pohybuje za všetky kraje od 52 do 60 %. Bratislava ani nie je percentuálne najúspešnejším. Ale teda keď príde viacej žiadostí z Bratislavského kraja, tak snáď nemá, nemajú komisie postupovať tak, že, že budú odmietať žiadosti len z dôvodu, že sú z Bratislavského kraja, majú, majú posudzovať kvalitu. Ale aj pri tej, pri tom posudzovaní kvality je zohľadnená, zohľadnené regionálne zastúpenie 52 až 60 %. Však si zoberte akékoľvek iné kritérium o regio, ktoré vypovedá o nejakých regionálnych rozdieloch alebo rozdieloch medzi Bratislavou a regiónmi. Hrubý domáci produkt alebo, alebo, alebo, ja neviem, príjmy alebo, alebo životné náklady, tak tie rozdiely asi budú väčšie ako medzi 52 a 60 percentami, ktoré sú tam.
Ale opäť, ak je to problém, a ak teda má väčšina parlamentu, parlamentu pocit, že má byť, ja neviem, to rozdelenie, konečné rozdelenie prostriedkov má zohľadňovať, zohľadňovať počet obyvateľov kraja, a že sa to má deliť nejako, nejako, nejako podľa, podľa krajov a nie, nie podľa kvality, tak v čom ten pozmeňujúci návrh prináša riešenie tohto problému, ak to teda je problém? V tom, že v rade budú ľudia, ktorí budú na to, na to bdieť, a keď vidia, že bude sa im zdať, že príliš veľa podporených projektov alebo navrhovaných projektov z Bratislavského kraja, no tak ich škrtnú a nejako, nejako sa rozhodnú, že, že ich dajú projektom z iných krajov, ktoré, ktoré neboli komisiou odporúčané?
Čiže mne sa páčila, páčila tá výzva, ktorú, ktorá bola obsiahnutá vo vystúpení pána poslanca Malatinca, že skúsme o tom diskutovať, kde je pes zakopaný. Len problém je, že naozaj diskutovať, kde je pes zakopaný, sa má pred tým, ako sa nejaký návrh predloží do druhého čítania, či do, do, do parlamentu vôbec. Tá diskusia mala tomu predchádzať. Mali, mali sa pomenovať problémy a malo sa, mali sa navrhnúť riešenia a samozrejmé, že poslanec si môže dať návrh, návrh, aký chce, a nie je, nie je povinný pred tým usporiadať verejnú diskusiu, ale keď navrhovatelia komunikujú, že je tu nejaký problém alebo sú tu nejaké problémy, ktoré sa snažia svojím návrhom vyriešiť, by tie návrhy, tie problémy mali najprv pomenovať a pomenovať ich ešte pred tým, ako s tým návrhom prídu, resp. najneskôr v dôvodovej správe a v úvodnom vystúpení v prvom čítaní. Nie tak, ako sa to stalo teraz, že diskutujme o pozmeňujúcom návrhu. Tých osem alebo koľko dní od, od predloženia toho pozmeňujúceho návrhu, to nie je ten reálny priestor na diskusiu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)