Videokanál klubu
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
26.9.2024 o 10:41 hod.
RNDr. Ing.
Marián Viskupič
Videokanál poslanca
No, ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, no sme v rozprave v SLK, budem sa snažiť čo najviac držať sa teda toho, že sme v SLK. No dokonca sme v spojenej rozprave ku dvom bodom, tak, prosím, len na začiatok si hneď povedzme, že o čom diskutujeme. Jedná sa fakt o 2,7 mld. eur. Bavíme sa o množstve strán legislatívneho textu, ale aj tabuliek a čísiel. Ide o zásahy do množstva zákonov. Súčasťou a teda tým, vlastne tým jedným z tých dvoch spojených bodov je dokonca úplne nový zákon a úplne nová daň, daň z finančných transakcií.
To, čo tu dnes preberáme, má zásadný dosah na každého jedného občana. Bavíme sa o dosahu na každého jedného živnostníka, na každú jednu firmu, od najmenšej až po tie úplne najväčšie firmy. Predložené zákony majú dosah na niekoľko rezortov, alebo na množstvo rezortov. Majú v podstate dosah na celú verejnú správu vrátane zásadného vplyvu na samosprávy. To inak vôbec nezaznieva, ten vplyv na samosprávy je zásadný. No a zasa raz ide vláda takto zásadné zmeny predstaviť alebo presadiť narýchlo, vylúčením štandardných súčastí legislatívneho procesu. Zasa raz ide vláda zásadne sťažiť život ľuďom a ekonomike, ale bez toho, aby sa tí všetci dotknutí mohli zapojiť do diskusie, aby mohli povedať svoj názor, aby mohli povedať svoj pohľad.
Predložený konsolidačný balíček, ale fakt by sa skôr mal volať ako balíček zdražovania a ničenia ekonomiky, je toxický kokteil množstva opatrení, ktoré zásadne zdražia život bežným ľuďom, skomplikujú fungovanie firiem, znížia ich konkurencieschopnosť. Je to danajský dar vlády občanom, ktorý spôsobí vysokú infláciu. Budúci rok nás čaká vyše päťpercentná inflácia, čo ak si odmyslíme dva roky krízové, európske roky, kedy bola tá inflácia, samozrejme, ešte výrazne vyššia, tak je to najvyššia inflácia, ktorej bude Slovensko čeliť od roku 2008, vyše 5 %. Samozrejme, tento balíček spôsobí zásadné zabrzdenie ekonomiky. Jednoducho tak to je, keď zvyšujete dane, keď zvyšujete náklady, brzdíte ekonomiku. Rast bude maximálne 2 %. Zasa to nehovorím ja, to hovoria analytici, ktorí majú k tomu všetky čísla, ktorí vychádzajú z toho, čo nás čaká. A pozor, aj tie 2 % budú len vtedy, ak bude plnohodnotné čerpanie plánu obnovy a odolnosti. A myslím si, že už len toto je, toto je problém, pretože vôbec máme problém čerpať či už eurofondy, alebo aj plán obnovy a odolnosti, to je problém zasa ani nieže tejto vlády, to bol problém aj predchádzajúcej vlády, aj všetkých vlád predtým.
Ale je tam ešte, samozrejme, ďalšie, ďalšie riziko ani nie na našej strane, ale to, že Európska únia veľmi citlivo vníma všetky tie útoky na právny štát, ktoré sa tu jednoducho udiali za posledný rok. A už keby som aj hneď tento fakt proste dal preč, tak jednoducho má už teraz aktuálna vláda vôbec problém so samotným plnením míľnikov. Dokonca sa niektoré tie míľniky zvrátili. Takže je vôbec otázne, či budeme mať čo míňať. Či teda tie európske zdroje z plánu obnovy a odolnosti sem prídu a tým pádom, či budú vôbec môcť naplniť aspoň ten nejaký dvojpercentný rast ekonomiky. Len tak medzi rečou ako ekonomika, ktorá rastie menej ako 3 %, v podstate neprodukuje nové pracovné miesta, je veľmi-veľmi limitovaný rast miezd a proste v podstate je to ekonomika, ktorá je v problémoch. A to, koľko toho celého sa zmení, to pridá zásadné, zásadné problémy fakt našej ekonomike celej.
No, ale teraz že čo je to úplne najťažšie, najproblematickejšie, je práve tá, jak by som to povedal, kombinácia jednotlivých opatrení, alebo to vrstvenie, jedno opatrenie na druhé a tam sa veľmi ťažko odhadujú aj dopady, veľmi ťažko. To určite tu sedia kolegovia z ministerstva financií, toto je veľmi ťažké odhadovať. Ale tie dopady sa väčšinou skôr zvyšujú. A ja použijem len jeden príklad, aby to bolo veľmi, veľmi jasné. Tak zoberme si, zoberme si benzín, hej. Už dnes platia slovenskí občania najvyššiu cenu benzínu zo všetkých okolitých krajín. Dokonca ešte aj Rakúsko má o nejaký cent-dva nižšie. A čo sa teda stane budúci rok? Budúci rok sa stane to, že v prvom rade bude osobitný odvod z regulovaných odvetví aj pre našu rafinériu, to znamená dodatočný náklad vlastne osobitný odvod. To je jedna vec. Už to by bol, samozrejme, nejaký dosah, samozrejme, na cenu, ale poďme ďalej. Takisto sa im zvýši korporátna daň, ak budú mať nejaký zisk, zaplatia už teraz namiesto dvadsaťjeden 22 %, to je tiež zasa vplyv.
Ďalšia vec je, samozrejme, zvyšuje sa mýto, veď aj všetky tie suroviny do toho Slovnaftu treba dovážať, ale teda hlavne odvážať, takisto proste to treba voziť na pumpy. To je ďalšia vec. No a, samozrejme, nezanedbateľné tri percentuálne body nárastu DPH na palivá z 20 na 23. Toto všetko proste, to sa takto celé naráta a stane sa to jediné, čo sa môže stať, že výrazne zdražejú palivá na Slovensku. Už dnes chodia ľudia ich kupovať do zahraničia. Je to vidieť na tom, ako sa vyvíja maloobchodný predaj palív, benzínu a nafty. A po tomto budú chodiť ľudia do zahraničia ešte viacej, 1,7 mil. Slovákov býva v dosahu hraníc, takže si vie ísť nakúpiť. A teraz toto si treba uvedomiť, že len jeden človek, keď ide si tú nádrž kúpiť do zahraničia, tak tam nechá kompletne celú spotrebnú daň, kompletne celú dépeháčku, to je inak už dnes asi 65 % tej konečnej ceny benzínu. Koľko ďalších ľudí sa tu musí naskladať a ísť teda natankovať na Slovensku, aby sa tento výpadok aspoň vyrovnal? Tuto si, akože to je fakt jeden jediný prípad, toto si treba uvedomiť, že menej je niekedy viacej. Tie odhady sú veľmi, veľmi optimistické proste, že sa teda vyberie 2,7 mld. eur. Ale to sa vôbec nemusí naplniť. Takto špeciálne ten benzín je v tom, že tam ten každý jeden občan, ktorý odíde do zahraničia, ten daňový výpadok je veľmi veľký. Nielen to navyše, čo sa pridáva, ale to kompletne všetko, čo tam je, spotrebná daň atď. Čiže fakt si tu to treba veľmi, veľmi uvedomovať.
No a potom je tu ešte ďalšia vec, áno, rafinéria je súkromná a ono povedzme by to štát nemuselo zaujímať, ale tá rafinéria potrebuje investovať. Ak ich proste štát oholí o ešte väčšiu časť ich disponibilných prostriedkov, ak budú mať aj povedzme nižší obrat tým, že teda sa toho kúpi na Slovensku menej, aj na tú investíciu im zostane, alebo na tie investície im zostane menej peňazí a áno, štát si môže, čo nás zaujíma, či Slovnaft investuje. No, pomaličky to množstvo, množstvo petrochemických výrobkov sa bude znižovať, ktoré je potrebné. No jednoducho čo sa stane? Prestanú byť konkurencieschopní, prestanú toľko vyrábať a zasa aj ten Slovnaft, veď ten platí kopu daní, či už na korporátnej dani alebo, samozrejme, na daniach a odvodoch všetkých tých zamestnancoch, ktorí v tom Slovnafte sú. Čiže aj na toto musí štát pozerať. Nie pozrieť sa, jéj, hurá, zisková firma, treba ju oholiť, však teda majú zisky. Proste treba dávať pozor, aby to zlaté vajíčko vedelo byť zlaté vajíčko aj v budúcnosti. Aby investovalo, aby bolo konkurencieschopné a aby prinášalo tie pravidelné príjmy do štátneho rozpočtu aj v budúcnosti. Hovorím o jedom príklade, ale toto sa týka ďaleko, ďaleko viacej firiem, ďaleko, ďaleko viacej odvetví, kde presne to vrstvenie tých opatrení jednoducho je veľmi veľmi zlé.
No, bavíme sa teda, čo prinesie tento balíček, prinesie zásadné zdražovanie, teda rast inflácie už spomínané, bavíme sa ale aj o zásadných zásahoch do konkurencieschopnosti celej slovenskej ekonomiky a teda to, samozrejme, má následok zásadné zabrzdenie rastu slovenskej ekonomiky. Tiež už som spomínal. Bavíme sa o 2,7 mld. eur v skrátenom legislatívnom konaní. Dotýka sa to skôr, budete hľadať ako ihlu v sene niekoho, koho sa na Slovensku nedotýka tento balíček, než toho, koho sa dotýka, lebo sa to týka takmer každého a proste ide sa to tu robiť v skrátenom legislatívnom konaní. Boli vyradené všetky alebo takmer všetky odborné, odborné časti legislatívneho procesu. Bola vyradená diskusia, ale aj pripomienkovanie odbornou obcou, ale aj dotknutými subjektami, to je úplne že celé zle.
No a čo je minimálne rovnako zlé ako to, čo som teraz spomínal, je to, že sa vlastne bavíme v čase a v priestore, kedy ani nie je verejne známe a ani my nevieme, čo tu sedíme, že východiská rozpočtu budúceho roku. Proste my tu sa bavíme o niečom, že potrebujeme teda, alebo teda pán minister si myslí, že potrebuje vybrať ďalších 2,7 mld. eur, ale my vôbec nevieme, aké budú celkové príjmy budúcoročného rozpočtu. My nevieme, aké sú plánované výdavky budúcoročného rozpočtu. My tu niekde máme, niekde v strede proste nejaký balík 2,7 mld. a proste vôbec ho nevieme zasadiť vlastne. Treba 2,7 mld.? A toto všetko. Normálne by bolo férové, čo by sme tu potrebovali, normálne že volá sa to že no policy change, že rozpočet ´25 bezo zmeny všetkých týchto vecí, to znamená, ako by vyzeral rozpočet pre budúci rok za dnes platných pravidiel, jeden pohľad. Druhá verzia, ako teda by vyzeral budúcoročný rozpočet s novými príjmami, s novými výdavkami, to je kľúčové, lebo o miliarde vôbec netušíme, ktorá je už v tomto balíčku, ani tam vlastne nevieme, čo sú to tam za výdavky. A potom vlastne by sa dalo baviť. Ja teda pevne verím, že to aspoň minister financií má nejakú internú verziu a že to teda nepozerá taký obláčik a posúva ho jedným, druhým smerom, aleže to zasadzuje do tých celých čísel, ale teda veľmi by som bol rád, keby nám ich ukázal. Všetky tieto parametre fakt by mal minister Kamenický prezentovať.
No a teraz poďme samotne k tej sume. Fakt je hmla v tom, že konsolidačný balík hovorí o 2,7 mld. eur, ale jednoducho zo všetkého sa javí, že teda tá 1 mld. je pripravená na nové výdavky, na nové výdavky. A zasa, to nehovorím ja, dnes už ráno vyšlo aj stanovisko RRZ, ktoré hovorí to isté, to isté. Áno, pán minister, kde je pán minister (reakcia z pléna), okej, ďakujem, pán minister avizoval a áno, mal to v tej jeho prezentácii, nejakú sumu vlastne že nových výdavkov, ktoré treba, ale ja použijem čísla Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, tak on ich ocenil teda tou miliardou, lebo tak z toho vychádzame, že to tak vychádza, ale samotná RRZ hovorí, že maximálne 360 mil. je teda nových, nepokrytých rozpočtom, nepokrytých legislatívou. Takže už keď, tak v tomto momente mohla byť tá, ten balík, ja poviem, ožobračovací balík skutočne o 640 mil. menší. To nie je málo. To je vlastne tá dépeháčka, stačilo ju zvýšiť už len o polovicu, keby sme takto brali. Alebo ešte lepšie, jednoducho to je vlastne, minister tvrdí, že 600 mil. by mala byť transakčná daň, no nebolo treba zaviesť transakčnú daň. Nebolo ju treba zaviesť. Stačí, keby jednoducho si vláda nevytvorila 650 mil. eur na nové výdavky.
A keď aj sa tu bavíme možno o nejakej, o tom, či tento proces by zniesol pravidlá teda ústavnosti, hej, že či teda sa dá so zažmúrením všetkých očí toto vôbec riešiť v skrátenom legislatívnom konaní, tak ešte jedna vec je tam taká, že sa dá, že keď to je o tom, že to vylepšuje rozpočet, znižuje deficit, je to nejaká konsolidácia, o tom sa ešte dá baviť. Ale ak je či už miliarda alebo teda 650 mil. navyše, ktorým vlastne tu vyrábajú sa nové, alebo teda sa vyrába priestor na nové výdavky, tak to podľa mňa je zasa nový pohľad a nová situácia a také niečo by už určite, že úplne že určite nemalo byť v skrátenom legislatívnom konaní. A ešte keď ten pohľad kúsok posuniem, tak vláda by mala, samozrejme, vždy najprv šetriť. A keď už teda na tých výdavkoch šetriť nevie a nedokáže, poviem za chvíľku bližšie, ale teraz už keď som pri tomto, poviem aspoň to, že tak aspoň nemá vyrábať nové výdavky. To je normálne, že už ľudia doma, každé osobné financie. Keď mi to celé nevychádza, keď som každý mesiac v dlhu, keď mi po roku už ani banka nechce požičať a mám vôbec problém s tým, aby mi neurobila splatné všetky úvery hneď, tak nemôžem v rovnakom čase vyrábať ďalšie výdavky. A keď to už prenesiem sem, nemôže vláda chceť po ľuďoch, aby sa teraz zložili ešte aj na nové výdavky, ktoré im ani nepovedala ešte, aké sú.
No, vláda, a to je asi fakt možno to najhoršie úplne, že rezignovala na šetrenie. Proste vláda rezignovala na úspory na strane štátu, vláda rezignovala na napravenie pokrivených parametrov rôznych, ktoré tu máme. Jednoducho rezignovala na ozdravenie verejných financií. Pán minister tu hovorí o nejakom ozdravnom balíčku, ale čo je v tom balíčku ozdravné. To, že máme platiť za to isté viacej? To je na tom ozdravné? Že proste služby diaľničnej siete sú úplne rovnaké ako vlani, nula kilometrov pribudlo a máme za to platiť o 50 % viacej? To sa nemôže zdať ozdravné nikomu, ani pánom doktorom, čo tu sedia. Takže toto je to najväčšie, najviac smutné, že jediné, čo vláda urobila, je preniesla problém na plecia ľudí, živnostníkov a firiem, ale to živnostníkov a firiem vo finále znamená, aj tak v konečnom dôsledku to preniesla na ľudí. Fakt to nechá zaplatiť občanov. A toto je to zásadné a základné klamstvo, či už pána premiéra alebo pána ministra, ktorí rozprávali ľuďom o zachovaní sociálnych štandardov, ale fakt im priniesli len ožobráčenie.
Už keď sa na jednej veci zhodneme, že áno, konsolidovať treba a, samozrejme, ono sa nedá konsolidovať bez toho, aby sa to niekoho dotklo. Toto normálne že treba priznať, to treba priznať, že akákoľvek konsolidácia sa niekoho dotkne, ale má tam byť vždy to ozdravné, hej. Napríklad poviem jeden príklad, vlaky zadarmo, či pre seniorov alebo pre juniorov. Dnes funguje to tak, že naše železnice 20 % svojich finančných potrieb dokážu vybaviť teda svojimi výkonmi, cenami lístkov generálne, 80 % sú dotované zo strany štátu. Ale zároveň vozíme proste aj študentov, aj seniorov úplne zadarmo. Ale aj tak to platíme, to nie je zadarmo, aj tak sa to platí. Čiže a konsolidácia, áno, bolela by, normálne že bolela by aj toho študenta, aj toho seniora, treba zrušiť lístok zadarmo a nahradiť ho výraznou zľavou, samozrejme, tak ako to inak bývalo aj v minulosti a tým pádom a takisto aj proste valorizovať ceny lístkov, inak tie ceny lístkov železnica jedenásť rokov nemenila. A tým pádom by sa pokrivilo to, že vláda musí, alebo verejné financie musia sanovať 80 % fungovania železníc so všetkými tými negatívami, aké sú tam.
Čiže áno, keby som takéto opatrenie našiel v tom skrátenom legislatívnom konaní, tak poviem, že áno, bolí to ľudí, ale napráva to niečo, čo je pokrivené v ekonomike, a prinesie to vlastne tým narovnaním ekonomických pravidiel nejaké bonusy v budúcnosti. Ja len poviem, možno ma nebudú mať radi teraz ani mladí, viete, ako to dnes funguje? Dneska keď je mladý týždeň na intráku, tak nenájde si nejakú práčku a neoperie si tie svoje veci na intráku a cez víkend pôjde brigádovať. Prečo by to spravil? Veď si zarezervuje lístok zadarmo, špinavé veci naloží do tašky, vo vlaku si pekne posedí na wifine a na telefóne a ide domov. A mamina mu to operie. A jednoducho namiesto toho, aby sa učil samostatnosti, aby získaval prvé skúsenosti na brigádach, tak sa proste vozí vo vlaku domov a späť, hej. Lebo nevníma nijak tú hodnotu. Nech sa vozí, samozrejme, vozme sa všetci, ale nejaká hodnota tam musí byť. Toto už takéto veci, už keď to musia ľudia zaplatiť, tak treba aj vyrovnávať nejaké skrivodlivosti, ktoré sú tam, aby to bol nejaký ozdravný balíček, ale ja som tam nič také nenašiel, nič také nenašiel.
No a aby som teda neodišiel ďaleko od témy, keďže riešime SLK, tak prečítam alebo odcitujem hneď druhý odstavec z toho, z odôvodnenia skráteného legislatívneho konania. Citujem: „Deficit verejných financií a dlh verejnej správy v uplynulých rokoch výrazne vzrástli," pravda „a to najmä v súvislosti s nepredvídanými výdavkami štátu spojenými s viacerými mimoriadnymi okolnosťami, ktoré enormne zaťažili rozpočet." Koniec citátu. No už len keď si toto, túto prvú vetu prečítame, alebo prečítate, tak proste by to malo automaticky znamenať, že by sme to nemali riešiť v skrátenom legislatívnom konaní. Toto, čo ten odstavec popisuje, sa nestalo včera, ani pred rokom, to sa stalo dávnejšie, rok o tom, vieme o tom dlhšie, ale minimálne táto vláda v podstate za chvíľočku už tu bude skoro rok, tak o tom, o tom rok vie a jednoducho mala to a mohla to riešiť dávno, pred rokom. A ja poviem, že SLK by bolo malo zmysel počas prvého mesiaca fungovania tejto vlády a poviem, že áno, vláda mala a mohla zrušiť väčšinu zákonov z obdobia legislatívnej smršte z konca predchádzajúceho volebného obdobia, keď sa skutočne v parlamente, ktorý viac-menej nemal kontrolu, lebo úradnícka vláda ho nedokázala nijak kontrolovať a ani ho nejak nekontrolovala, proste tu prechádzali zákony so zásadne negatívnym vplyvom na verejné financie. Takto to poviem. Prechádzali tú zákony so zásadne negatívnym vplyvom na verejné financie. Pán minister mal prísť a prvý týždeň tu mal búchať v skrátenom legislatívnom konaní po stole, že tieto zákony tu treba zrušiť. A ja sa teraz nejdem sporiť, že či boli dobré, alebo zlé, či tie zákony pomáhali, alebo nepomáhali. Jednoducho proste na ne nemáme. Nemáme na ne, ani vtedy sme na ne nemali, ani dnes na ne nemáme, mala ich vláda zrušiť, nie teraz po roku rozprávať, že 1,6 mld. to zaťažilo rozpočet. Mali ich zrušiť a ešte by, ja osobne by som im ešte aj zatlieskal.
A teraz, že tie opatrenia, aké boli. Viete, tu keď si postavím, a poviem to tu, veľký, silný Mercedes, tuto nejakú Škodovku. Všetkým je nám jasné, že ten Mercedes je kvalitnejší, bezpečnejší, rýchlejší, ja neviem, trvanlivejší a tá Škodovka teda neni až taká dobrá, ale ten štát aj občan sa musíme pozerať na čo máme, pretože keď raz mám na tú Škodovku, tak si nemôžem objednať a snažiť sa zaplatiť ten Mercedes. Bez ohľadu na to, že má samé výhody. Nemôžem. Toto isté je aj s tou legislatívnou smršťou, toto isté je aj s konaním vlády, ktorá mala robiť. Proste nieže nezrušili, nezrušili tie veci, ktoré, niektoré ani neboli v platnosti. A aj tie, čo boli v platnosti, boli v platnosti chvíľu, ľudia na ne neboli zvyknutí. Nie, nezrušili nič, ale prišli sem a vyrobili nové výdavky. Veď ten deficit v, keď sa bavíme o roku ´21, pardon, 2023, tak bol, že 4,1 %, čo to je tiež teda samozrejme veľa, išlo na vrub teda vlády pôvodnej, 0,4 % hrubého domáceho produktu, tam sa pridalo za úradníckej vlády, hej, už sme boli na 4,5 % deficitu. A 4,1 % tam pridala už nová vláda za tie necelé dva mesiace fungovania... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, chcem vás poprosiť, keby ste hovorili ku skrátenému legislatívnemu konaniu. Budete mať priestor v prvom čítaní, nehovoriac o druhom čítaní. Skúsme sa venovať len skrátenému legislatívnemu konaniu.
Viskupič, Marián, poslanec NR SR
No venujem, dobre, ďakujem za upozornenie, venujem. Každopádne výsledok je ten, že proste už vlaňajší rozpočet bol deficitnejší kvôli opatreniam, na ktoré jednoducho Slovensko nemá. No dobre a teda, ale nič z toho, čo som povedal, sa nestalo a už sa vraciam k tomu skrátenému legislatívnemu, prečo hovorím aj pánovi predsedajúcemu, že teda je. Čiže skrátené legislatívne konania boli aj v tej dobe, áno, áno, pamätáme si dobre aj prvý, aj druhý, aj tretí mesiac, keď tu, keď tu už vládla aktuálna vláda. Nuž, ale, bohužiaľ, tie skrátené legislatívne konania neriešili ekonomiku. Neriešili slovenské verejné financie, riešili seba, riešili beztrestnosť, respektíve nízke tresty pre korupčníkov, útočilo sa na právny štát, rušil sa Úrad špeciálnej prokuratúry, ovládnutie SIS. Toto boli, toto boli tie skrátené legislatívne konania, ktoré tu boli, ale mali tu byť iné. No a teraz teda po roku, po roku vládnutia sa riešia problémy verejných financií v skrátenom legislatívnom konaní. Tie problémy, ktoré vznikli počas poslednej krízy, ktorá, pamätáme si dobre, začala v marci 2020, bude to drahé, to si pamätajú aj kolegovia z dnešnej koalície, nasledované energetickou krízou, čiže covid, energetická kríza, vojna na Ukrajine. Tie krízy tu reálne boli aj so svojimi dôsledkami.
No ale naspäť, naspäť k skrátenému legislatívnemu konaniu. So všetkými, so všetkými problémami, ktoré som už spomínal, je ešte teda ďalší problém ten, že všetky tieto narýchlo prijaté zákony, ktoré majú fakt v sebe množstvo chýb a zabudovaných problémov, budete ich musieť znovu opravovať. Ja som presvedčený, že prvé úpravy už prídu zároveň s rozpočtom a ešte budú ďalšie. A to zasa, zasa to budú skrátené legislatívne konania. Jednoducho toto je ďalší, ďalší problém. No a ja si pani štátnu tajomníčku veľmi, veľmi vážim, ministerstva financií, ale bolo tristné počuť včera na výbore, kde sme riešili skrátené legislatívne konanie, že teda predložené návrhy zákonov sú v poriadku. Veď ich predsa videl legislatívny odbor ministerstva financií. Áno, má svoju kvalitu, sú tam múdri ľudia, ale ešte raz, takto zákony nemôžu vznikať. Nebolo medzirezortné pripomienkové konanie, neboli rozporové, nebola legislatívna rada vlády, nebola debata na tripartite, tým ste to tiež len tak ukázali, že aha, niečo máme, s niečím ideme do parlamentu. Nebola debata teda tripartita, zamestnávatelia a odborári. Proste ale je to len jeden pohľad jedného ministerstva a okej, rozumiem, nejaká dohoda na koaličnej úrovni. Ale, bohužiaľ, toto je, toto je úroveň zákonov, o ktorých sa tu bavíme. Proste to len z princípu, to sú tak ťažké a náročné legislatívne texty. Transakčná daň je úplne nový zákon, ktorý ani sa nie je kde inšpirovať okrem teda Maďarska, ktorým si úplne myslím, že minimálne v tomto by sme sa v žiadnom prípade nemali inšpirovať. Proste to má iks rôznych problémov.
No a ešte mám tri minúty. Ja zareagujem (reakcia z pléna), neušetrím, neušetrím. (Povedané s pobavením.) Pán minister, budem reagovať ešte chvíľku na pána ministra, hovoril o gréckej ceste, chce jej zabrániť. No tak akože zatiaľ sa mu to, v úvodzovkách, veľmi darí, pretože dôchodkové náklady v tomto roku narástli o 17 %. To sú čísla z prvého polroka. Sedemnásť percent. Inak to keď sa pozriete, tak to takto presne bolo v tom Grécku. Strašne rýchlo rástli dôchodky, miera vyplácaných dôchodkov a výška, až to potom padlo, že tým dôchodcom nakoniec to museli ešte zobrať. Nieže im prestali rásť, 30 % im zobrali. Takže, pán minister, to, čo ste si dali do tohtoročného rozpočtu, 1,6 mld. dofinancovanie Sociálnej poisťovne, to som tu na začiatku roka hovoril, jak je to strašne veľa, historicky veľa, tak to vám tak stačilo na pol roka. Tam bude treba naliať ešte do konca roka ďalšiu 1,5 mld. Proste to je fakt desivé. Tak toľko ku gréckej ceste.
No a pán minister ešte spomínal, že teda predchádzajúca vláda, alebo neviem teraz ktorá, asi všetky tri to mu to nachystali, že mu nachystali gilotínu a slučku a povraz a teda, že sa mal do neho navliecť a neviem, čo ďalej mal s tým spraviť. Ale teda okej, tak pán minister ho hrdinsky, ten povraz, zobral, teda vytiahol si ho a zavesil ho na plecia ľuďom a firmám. Tak to už je teda len riešenie. Teda keď teda namiesto seba takto ide ublížiť, ublížiť (reakcia z pléna), pán minister, bolo to také prirovnanie, ja viem, že je to tak na hrane, tak ale používam to aj ja, pretože nič iné sa nestalo. Žiadny z tých problémov, a však sú tu aj problémy, nebol vyriešený. Normálne bol takto preložený na plecia občanov a firiem. Nič sa z toho nevyriešilo, že by vláda si sadla, ušetrila na sebe, vymyslela ozdravné opatrenia, vymyslela rastové opatrenia, pozrela sa do Írska, ktoré má, viete, aký problém? Nevie, čo s rozpočtovým prebytkom. Ktoré, možno týmto to ukončím, povedzte mi, kolegovia z koalície, jedno opatrenie z toho celého balíka, z tých, ja neviem, koľko to je dokopy, aj s tabuľkami, vyše sto strán textu, povedzte mi jedno opatrenie, ktoré je inšpirované v Grécku. Ja vám nato potom ukážem pár opatrení, ktoré je inšpirované v Maďarsku, ktoré je veľmi zadlžené, s veľkými problémami. Toto by som tam chcel vidieť, Írsko. Krajiny, ktoré fungujú, ktoré majú rozpočtové prebytky.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Rozpracované
Vystúpenia klubu
Vystúpenie v rozprave 26.9.2024 18:15 - 18:30 hod.
Hlina AlojzDostali sme ako plnokrvná pravica nejakých 52 minút na obhajobu tohto, čo ste sem doniesli. To sa mi zdá málo. Musíte uznať, tí, ktorí ešte aký-taký racionálny postoj k veciam máte, ale tak si tu my žijeme. Začnem a skončím príbehom, uvidím, koľko stihnem, má to trvať 15 minút, Maroš ma dúfam upozorní, keby som preťahoval.
Bol taký bohatý kupec a bol sa pozrieť v takej chudobnej, v chudobnom meste sa bol pozrieť do chrámu a čuduje sa, že: pozri ich, chudobní jak kostolné myši, ale od Tintoretta si fresky vymaľovať dajú. Hej? A toto je presne také niečo, že proste my si tu tak žijeme. Vieme, že na to nemáme, ale od Tintoretta si fresky namaľovať dá. Tvárime sa ako keby nič, dovtedy, kým nám niekto požičia. Zdá sa, že máme trošku problém, lebo hrozí, že to začína škrípať, nuž tak sa ozývajú. Dobehlo vás to. Dobehlo vás to. Koniec koncov to raz muselo prísť. Muselo to prísť a ja o tom hovoriť budem. Avizujem, že sa prihlásim aj do tretieho čítania, pán podpredsedajúci. Bude o čom, však pozmeňováky nejaké budú. Čiže áno, treba sa o tom rozprávať. Vy sa o tom nechcete rozprávať, lebo bude treba hovoriť pravdu, preto sa tej debaty bojíte, preto ju skracujete, preto ju obmedzujete, úplne hrozné veci robíte, lebo prišiel ten čas, keď ľuďom treba povedať pravdu. Treba povedať pravdu, že na to nemáme. Môžeme si porozprávať o dôvodoch, ale neviem, ku koľkým sa dostaneme. Proste na to jednoducho nemáme. Namiesto Poľany neni hruda zlata, na Záhorí neni plyn ani ropa, proste je tu len zopár ľudí, kto ešte chcú robiť a nevyrobia to, proste to nevychádza. A vy ste to vedeli, že to nevychádza. Robert Fico to vedel, že to nevychádza, napriek tomu ste si kúpili vládu. Kúpili ste si vládu za sľuby.
Mám takú knižku, nemám tu pána ministra, aleže populizmus a ekonómia. Populizmus v konečnej fáze zabíja. Vždycky na konci proste populizmus končí zle, lebo len vojna odpisuje dlhy. Nikto v zásade nevymyslel lepší spôsob. Buď to vrátiš, alebo to odpíše v nejakom systéme vojna. Nikto nič lepšie nevymyslel, tam ste to dopracovali, ja tú knižku nájdem, neviem, čo to bude z pohľadu rokováku, neviem, či sa ešte môže doniesť knižka do rokovacej sály, však si overím. Kebyže áno, tak ju tu odovzdám a pánovi ministrovi, že nech ju prípadne posunie, som si ju kúpil v Dubaji v tom Malle, dobrá knižka, iba po anglicky, ale však to zvládne, dobrá knižka, nech ju dá Robertovi Ficovi. Populizmus zabíja. Prišiel čas povedať pravdu. Nedá sa to. Vy ju musíte povedať, nedá sa to, nedá sa to zaplatiť, nedá sa to uplatiť, nie je z čoho, nie sú peniaze. Proste musíte začať hrať s ľuďmi fér. Nemáme ekonomiku, nemáme podnikateľov.
Povedzte mi, smeráci, HLAS a SNS, akého áčkového podnikateľa ste stvorili. Povedzte mi, ktorý podnikateľ sa ku vám hlási s jeho silným príbehom. Jedného áčkového mi povedzte, okrem tých známych Kočner, Bašternák, všetko hviezdne mená podnikateľského neba Slovenska. Kočner, Bašternák, koho to tam ešte máte? Široký, Výboh, už naozaj toto sú skvostné príbehy, to je na knižku, ale okrem týchto áčkových, koho ešte máte? Povedzte mi jedného áčkového podnikateľa, ktorého ste stvorili. Áno, lebo podnikatelia a politika vie stvoriť, politika vie stvoriť podnikateľa. Ktorý áčkový sa ku vám hlási. Ktorého, keď sa naňho pozriem, tak poviem, že tento vie vyrobiť peniaze. Povedzte mi jedno meno, jedno.
Stvorili ste ekonomiku, ktorá nedokáže stavať diaľnice. Sme na hanbu celému vyspelému svetu. Jedna mizerná krajina v strede Európy, je tak úbohé, vytvorila, vygenerovala takú ekonomiku, ktorá nedokáže postaviť páru kilometrov diaľnic. Na hanbu celému svetu. Vy ste stáli pri zrode tejto ekonomiky. Vy ste vytvorili túto ekonomiku. Toto je vaša ekonomika. Pre vás je znalostná ekonomika, viete, jak si vy vysvetľujete znalostnú ekonomiku? Že koho poznám. Toto nie je znalostná ekonomika. Znalostná ekonomika je o tom, či si dobrý. Ekonomika je o tom, či si dobrý, či si najlepší, či niečo dokážeš. Nie o tom, či niekoho poznáš, lebo tak to vyzerá, za sebou ťaháte suitu darebákov, ktorí dokážu jedine podnikať tak, že budú vyciciavať štát. Jedine tak dokážu podnikať. Keby vás nemali, sú na úrade práce. Silnej ekonomike by ich kariéru, u nás sú to milionári a miliardári, podnikatelia, z vášho pohľadu áčkoví, v silnej ekonomike by vyberali vstupné na záchodoch pod stanicou. To ste sem dotiahli, to je tá vaša ekonomika. Táto ekonomika nemá šancu nagenerovať tie zdroje, ktoré ste vy nasľubovali, neexistuje, neexistuje. Aj keby direkt teraz ste našli pod celou Poľanou hrudu zlata.
Keď ste prichytení pri tom, že je zle, tak riešením pre vás je zaťažiť všetkých. Ale viete, logika hovorí, že keď nemáš príjmy, tak sekáš na výdajoch najskôr, nie? Ja neviem, pomôžte mi, poraďte mi, že či zle hovorím? Keď nemáš príjmy, sekáš na výdajoch. Ak nechceš sekať na výdajoch, ideš si požičať. Už som to tu hovoril, dovtedy, kým ťa niekto nestopne, hej, alebo potom príde ešte niečo horšie a príde úplný fatálny crash. Takže zdá sa, že zaškrípalo, už vám nechcú požičať, tak ste sa zbadali, ale nechcete sekať výdaje. Chcete všetkých rovno, rovnako zaťažiť, lebo vy nechcete povedať, vy nechcete povedať tým dôchodcom, že to skončilo. Že skončilo to uplácanie, že skončilo to kupovanie, že skončilo to, čo ste vytvorili, tú chiméru toho, že my sme tu nejakí brüneri. Vy im to nechcete, vy sa im to bojíte povedať. Vy sa bojíte tej suite, čo chodí za vami jak ovečky, parazitov a príživníkov, lebo to sú pre mňa paraziti a príživníci, tak tým sa bojíte povedať, že dojenie skončilo. Že ich podnikateľský príbeh skončí, lebo už neni čoho, z čoho dojiť, bojíte sa im to povedať. Vy nechcete, vy nehovoríte to, čo máte hovoriť, že idete sekať výdaje. Vy hovoríte, že sa všetci, teda už je zle, chytili nás, prichytili nás, dajte všetci trošku dokopy, toho bude veľa. A nemusíte to robiť. Prečo to korektne a férovo nepoviete, že až v tej druhej fáze treba zaťažiť všetkých, pokiaľ už tie opatrenia z tej prvej fázy na strane sekania výdajov nepostačujú. Prečo nešetríte na výdajoch štátu? Ja vám garantujem, keby polka zamestnancov ministerstiev neprišla ráno do roboty zajtra, tak si to všimne iba bufetárka, lebo má nižšiu tržbu. Tak sme my dopracovali, tam máte rezervy, veľké rezervy. Prečo nepoviete férovo, tu niekto vypočítal nejaký INESS alebo kto, pol miliardy sa dá na prevádzke štátu ušetriť. Dá. Treba trošku priťať, treba možno prísť o nejakého voliča. Prečo nepoviete férovo dôchodcom, 13. dôchodok nebude, nebude z čoho, prepáčte. Prečo to nepoviete? Bojíte sa, čo? Bojíte sa? Ohádžu vajcami tam niekde v Hriňovej alebo kde, čo? Bojíte sa, hrdinovia.
Koľko zaplatila tá vaša suita na daniach? Lebo tam je tiež priestor. Výber daní, daňová medzera. Koľko zaplatil taký Jano Počiatek? Dohovoril mu niekto? Počuj, Jano, však si nabral dosť. Koľko si zaplatil? Koľko zaplatil Jano Počiatek na dani z príjmu. Koľko? Koľko zaplatil na dani z príjmu taký Výboh? Koľko zaplatil tá banda ako Kočner? Koľko zaplatili títo ľudia, čo sa motajú okolo vás? Lebo z daní sa platí štát. Koľko zaplatili tí ľudia, čo sa motajú okolo vás? Ako trieskate, ako búchate do daňovej medzery? Tam máte rezervu tiež. Či to sa bojíte? Bojíte sa, že povyťahujú šuflíky?
Prečo napríklad Robert Kaliňák nepovedal, že viete čo, daň z vojny by som, keby ja vám hľadal opatrenia. Počúvajte veď jak, viete, jak teraz idú zbrojovky? Idú jak jedna šupa. Rastú im obraty, tržby, výnosy, prečo sa tam neobjavila daň z vojny? Prečo neni dodatočný odvod pre zbrojárske podniky. Prečo? Bojíte sa Strnada? Bojíte sa Výboha? Bojíte sa vašich? Či Robo Kaliňák zakázal, že tam nemôžete? Z biedy treba vytrieskať? Z knižiek vytrieskajte? Bojíte sa zbrojárov? Daň z vojny, ja neviem koľko, je tam dosť. Podľa mňa berú, teraz šľapú tak, trojzmenná prevádzka idú. Prečo nie? Prečo, pán minister tu nie je, ale mali ste tam nejakého ekonóma a teraz už že vraj od vás odišiel, písal nejaký článok. V Nemecku sa posudzuje obranný príspevok, lebo obranný príspevok pre obranu je aj sociálna stabilita, čiže Nemci deklarujú, že príspevok pre obranu je aj sociálna stabilita, nejaké príspevky. No tak preformátujte zbrojárske výdavky, ktoré sú obrovské, na sociálnu stabilitu. Prečo my tu ideme z biedy dreť posledné euro, ľuďom ideme hovoriť, že si majú utiahnuť neviem kde, po akú dierku opasky, a Robo Kaliňák sa rozutekal po celom svete a nakupuje za miliardy. Prečo nepreformátujete po vzore Nemecka, áno, obranný výdajok je aj sociálna stabilita. Preformátuj, nenakúpte 4x4, dajte do sociálnej stability. Či aj to sa bojíte? Čoho sa vlastne nebojíte, hrdinovia?
Končím už pomaly. Správa štátu nie je žiadna atómová fyzika, kolegovia. Nič zložité. Má dať, dal, príjmy, výdaje, rovnováha, balans, plus-mínus jednoduché. Jednoduché. Rozdali ste to, čo ste nevyrobili, žúrka skončila. Povedzte to už tým ľuďom. Povedzte im už konečne pravdu. Povedzte, že je koniec. Nezarobili sme, nevyrobili, tá ekonomika na to nemá, bude zle, bude, bude treba robiť. Pošlite ľudí do roboty. Ja vás proste, ľudia, prosím vás, robte, robte, kým vládzete. Vy, čo nevládzete, sa modlite, lebo bude zle. Bude zle. Ekonomika na to nemá. Aj po prijatí tohto všetkého sa to celé kľakne a zrúti, lebo ste sa rozrozdávali tak, nevytvorili ste to, čo by tu tie príjmy mali generovať, vy ste sem nevytvorili to podhubie, čo by generovalo príjmy. Vy ste tých, ktorí by mohli generovať tie príjmy, vyhnali z tejto krajiny. Vy ste kvalitu vyhnali z tejto krajiny. Tristotisíc ľudí, ktorí by mohli generovať príjmy, odišli a nechali ste nám tu Kočnera a Bašternáka. Táto ekonomika á la Kočner, Bašternák nevygeneruje tie príjmy, ktoré ste vy nasľubovali. Je koniec. Žúrka skončila. Treba to ľuďom férovo povedať. Nemáte na tie výdaje, kúpili ste si za sľuby túto vládu, začnite ľuďom hovoriť pravdu.
Trošku som predĺžil ten príbeh, ktorý som chcel, že skončím príbehom, poviem v druhom čítaní.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave 26.9.2024 16:30 - 16:45 hod.
Viskupič MariánVážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, no, koalícia práve urobila bezprecedentný krok, zabránila diskusii o 2,7 mld. eur, ale majme, a všetci to majme na pamäti, sú to peniaze občanov, ktoré im štát ide zobrať zákonným násilím. Zbytočne tu pán minister hovorí, že je pripravený na diskusiu, keď čas rozpravy bol zásadne obmedzený. Ale myslím si, že najväčším problémom ani nie je to, že...
Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, no, koalícia práve urobila bezprecedentný krok, zabránila diskusii o 2,7 mld. eur, ale majme, a všetci to majme na pamäti, sú to peniaze občanov, ktoré im štát ide zobrať zákonným násilím. Zbytočne tu pán minister hovorí, že je pripravený na diskusiu, keď čas rozpravy bol zásadne obmedzený. Ale myslím si, že najväčším problémom ani nie je to, že koalícia zabránila diskutovať nám poslancom, ale najväčší problém je to, že koalícia takto ukazuje absolútnu ignoranciu. Koalícia ukázala, že si neváži, neváži peniaze občanov a ani svojich voličov si neváži. To takto to je. Koalícia nechce a nie je schopná obhajovať svoje riešenia, nechce a nevie obhájiť, prečo chce každému občanovi vytiahnuť z vrecka približne 500 eur ročne. No a pán minister nechce a nevie odpovedať na otázku, prečo chcú vyrobiť ďalšiu miliardu nových výdavkov, alebo ešte inak to poviem, koalícia ide vybrať miliardu bez toho, aby to malo nejaký dosah na zníženie deficitu verejných financií. Z toho 2,7-miliardového balíka sa maximálne 1,7 mld., možno len 1,6 mld. prejaví v nejakom znížení deficitu. Ostatné sú podľa slov ďalšie výdavky. No a aj týmto ide koalícia úplne zbytočne deštruovať ekonomiku. Samozrejme, ekonomika takto postihnutá potom spôsobí ďalšie problémy verejných financií, ktoré zasa bude minister financií musieť riešiť. Som presvedčený, že bez vytvárania nových výdavkov, tých, o ktorých nevieme, aké budú, resp. povedzme, dnes RRZ povedala, že asi 360 mil. sa dá považovať za skutočne nové výdavky, zvyšok nie. No proste keby toto nebolo, tak sa dá z toho návrhu škrtnúť asi tá najškodlivejšia časť, ktorá je, a to je transakčná daň. Cca 650 mil. chce koalícia z nej vybrať. Reálne to asi bude o niečo menej, lebo transakčná daň bude náklad, ktorá zníži potom korporátnu daň, ale toto keby si koalícia uvedomila, nevytvárala nové výdavky v čase, keď mala škrtať a nie vytvárať, tak proste mohlo byť to najškodlivejšie z toho balíčka odstránené a už by sme sa tu bavili fakt o niečom úplne inom.
No, máme ako strana SaS, celá strana iba 50 minút na vyjadrenie sa k zákonom, ktoré budú ľudí stáť 2,7 mld. eur. No a ja teda rozmýšľam, že ako v skratke predstaviť, akú pohromu pripravil premiér Fico a Ladislav Kamenický. Ako to predstaviť, aby si to vedel obyčajný človek nejak akože uchytiť a predstaviť, lebo viete, tých 2,7 mld. to je taký pojem, nikto z nás si nevie predstaviť, aká je to hodnota, koľko vlastne peňazí to je. No a najlepšie si myslím, že tento balíček, ktorý sa, bohužiaľ, nijak nedá nazvať ozdravný, tento balíček ožobračujúci, zdražovací a najlepšie to teda vystihne diaľničná známka. Namiesto 60 eur budeme platiť od budúceho roka 90 eur. To je o čistých 50 % viacej. A otázka znie, čo za to občan dostane? No nič. Nič za to nedostane, pretože od posledného zdraženia nepribudol ani jeden jediný kilometer diaľnic, ani jeden jediný. No a toto je, toto je princíp celého tohto vládneho balíčka. Občania aj firmy budú platiť viac, ale služby štátu sa nijak nezlepšia. Nič viac nedostanú.
Ďalší príklad, DPH sa zvýši z 20 % na 23 %, o tri percentuálne body. Čo dostane občan navyše? No nič nedostane. Dostane ten istý produkt, len musí štátu na daniach zaplatiť o 15% viac. Tie tri percentuálne body je 15-percentné zvýšenie dane z príjmu. Nič človek nemá navyše, iba zaplatí štátu viacej. No a áno, znižujú sa nejaké sadzby, veď áno, ale môže minister o tých znížených sadzbách hovoriť, koľko chce. Tá realita je tá, že ľuďom za rok sa vyberie z vreciek o jednu miliardu viac. Toto je tá realita. Viete, človek nejde kupovať len slovenské mlieko, zeler s listami alebo bez listov, inak majú rôznu dépeháčku, výsledok je ten, že človek chodí, nákupný košík obsahuje aj potraviny, aj lieky, áno, ale aj oblečenie, topánky, čokoľvek iné, akýkoľvek spotrebný materiál, všetky služby, a výsledok je ten, že bežný občan každý jeden zaplatí výrazne viacej, dokopy o jednu miliardu ročne. Toto je tá krutá realita.
Ďalší príklad, transakčná daň. Firma ide zaplatiť svojmu dodávateľovi 10-tisícovú faktúru za dodaný materiál alebo služby, čo to je proste, to také, to je normálna faktúra, čo dva kotle elektrické alebo jeden, jedno tepelné čerpadlo a v momente, keď stlačí úhradu účtovníčka, 40 eur ďalších nákladov, transakčná daň. Štyridsať euro. To sú náklady, ktoré napríklad poľský konkurent tej slovenskej firmy nemá. No ale teraz účtovníčka ešte nejde domov, pretože tú transakciu spravila za päť minút alebo ešte skôr, no a ide platiť ďalšiu faktúru, ďalších 10-tisíc, ďalších 40 euro nákladov. Čo za to má tá firma navyše, nič nemá navyše. Akurát má horšiu konkurenčnú pozíciu, pretože tá poľská firma takýto náklad nemá. Ja sa už len rečnícky spýtam hlavne kolegov z vládnej koalície, ktorí tu vlastne sedia traja-štyria? Štyria. Čo bude viac obchodov, v obchode bude viacej poľských produktov, alebo slovenských? Viacej slovenských potravín, alebo poľských? Pretože ony si medzi sebou konkurujú. A jednoducho sme teraz znížili konkurencieschopnosť slovenských firiem, veľkých, malých, všetkých.
No, sedí tu aj, myslím, že minimálne jeden kolega z SNS, ja nerozumiem ďalšej veci ohľadne transakčnej dane, to tak potichu, to sa ani nehovorí, ale vlastne koalícia tou transakčnou daňou núti firmy aj živnostníkov používať bezhotovostné formy platenia. Dokonca pod hrozbou pokuty, ja neviem, či to taký pán Ľupták vie. No a akože kde sú vaše predvolebné sľuby o ochrane hotovosti? Kde sú, ja neviem, po roku vládnutia, aj fakt aj ten najmenší živnostník bude musieť používať alebo umožniť použiť bezhotovostné formy platenia. Normálne keď to neurobí, dostane pokutu. Pokutu dostane. Ako ste s tým okej? Ja sa len pýtam, či vás náhodou vaši koaliční partneri nevyviedli bez rebríka na povalu. Viete vôbec, že túto pikošku obsahuje tento balíček? Fakt sa na to pozrite. Čo na to hovoria vaši voliči? Volili vás, aby ste chránili hotovosť, nie aby ste prostredníctvom pokút presadzovali bezhotovostné platenie. Kde je vaša integrita, kolegovia?
No a poďme k veci. Jednoducho premiér Fico, minister Kamenický, ale aj Andrej Danko sa stali symbolom zdražovania na Slovensku. Sľubovali ste, páni, ľuďom silný štát, áno, len ste tým ľuďom nepovedali, že cez poplatky a dane vykradnete ich vrecká. Toto je realita. Ja si dovolím pár citátov, niektoré uvediem aj kedy presne boli, aby sa dali overiť. Tak 12. 11. 2023 pán predsedajúci alebo pán predseda Andrej Danko povedal: „Určite nebudem podporovať žiadne zdvihnutie dani pre ľudí a pre podnikateľský stav." Tak, prosím, len, občania, porovnajme si s tým, čo tu dneska máme, čo riešime, či sa to kryje so slovami Andreja Danka, ktoré padli len pár mesiacov alebo teda povedzme desať mesiacov dozadu. 26. 1. 2022, Tomáš Taraba: „DPH je najamorálnejšia daň, ktorá nemá nič spoločné so sociálnou politikou." Dnes tu počúvam, že aj cez dépeháčku sa ide zvýšiť sociálny status občanov. Neviem, asi tým, že teda o miliardu viacej ročne zaplatia. To sa neviem, ako im zvýši ten ich sociálny status. 29. 4. 2021, Erik Tomáš: „Vyššia DPH znamená obrovské zdražovanie v obchodoch a najviac by na to doplatili tí najslabší." Ako takto, inak mal pravdu ten Erik Tomáš. Na záver si poviem ešte jeden výrok Roberta Fica: „My sme hovorili jasne, že o cene diaľničných nálepiek budeme diskutovať vtedy, keď bude postavená na Slovensku diaľničná sieť. Nie je to férové." Ako sa tieto vyjadrenia kryjú s tým, že od januára nás bude diaľničná nálepka stáť 90 euro? Páni, kde je tá integrita vyjadrení, kde je?
No, takto vyzerá populizmus a klamanie voličov. Vláda ľuďom sľubovala lacnejší život. Bohužiaľ, doručila im drahší život. Akurát, že sebe k tomu drahšiemu životu pridala aj 50-percentné zvýšenie platov. To sa potom ten ťažší a drahší život ľahšie znáša. A ešte ani tú diaľničnú nálepku v tom zadnom sedadle limuzíny nemusia platiť. Vláda konsoliduje takmer výlučne na príjmovej strane. Teda zvyšovaním daní a poplatkov, tak ako som uvádzal pár príkladov. No ale realita je tá, že daňové a odvodové zaťaženie Slovenska od roku 2006 doteraz rástlo najrýchlejšie zo všetkých porovnateľných krajín, čo dlhodobo znižovalo našu konkurencieschopnosť. A teraz vzrastie ešte viac a zásadne a úplne to zabije konkurencieschopnosť našej ekonomiky. Už teraz sú odhady rastu hrubého domáceho produktu pre budúci rok iba 2 % za čerpania plánu obnovu. Ak nie, my môžme stagnovať, my môžme dokonca klesať. A to sa ešte nebavme o tom, aké problémy má nemecká ekonomika a ako tá naša obrovská previazanosť na nemeckú ekonomiku môže vplývať. Toto fakt nás môže čakať veľmi komplikovaná situácia. Ja verím, že ľudia konečne pochopia, akých máme vo vláde populistov a klamárov. Ako jedno bolo hovorené pred voľbami a aké sú reálne kroky po voľbách. No ale naspäť zasa k realite.
Máme tu balík, ale ten balík nijak nerieši skutočné problémy slovenských verejných financií. Tým nie je nedostatok príjmov. Príjmy rástli, rástli normálne, v dvojciferných hodnotách a namiesto ďalšieho zaťaženia pre ľudí, pre podnikateľov tu mal normálne, to mal vystupovať minister a ďakovať za to, že tu rástli príjmy, rástli, aj firmy viacej odvádzali, aj ľudia viacej odvádzali. Skutočný problém verejných financií sú silne raketovo rastúce výdavky. Tie, bohužiaľ, rástli ešte výrazne, výrazne viac než tie príjmy. Ale to je problém vlády, problém tuná aj tejto snemovne, že sa teda zákony prijímajú, ktoré tieto výdavky ďalšie spôsobujú. No, čiže a tieto výdavky, ten skutočný problém vláda rieši, že nerieši, alebo ak teda chcem byť férový, tak 124 mil. šetrenia na platoch verejných zamestnancov. Všetko ostatné je na príjmovej stránke, všetko ostatné je na ľuďoch.
No, problémom sú aj výrazné daňové úniky. Už to tu bolo spomínané. Ja ešte k tomu už len dodám, že vláda riešila zmenu trestných kódexov, okrem iného je tam po novom, že daňový únik do 20-tisíc euro už nie je trestným činom. Aj toto je obrovský problém. Vidíme to, skutočne v tomto má ten Igor Matovič pravdu, že klesá, klesá efektívna daňová sadzba, že klesá výber, efektivita výberu daní. To skutočne, to má pravdu. No a, bohužiaľ, ani jeden z týchto dvoch zásadných problémov, to znamená výrazne rastúce výdavky a teda veľké daňové úniky, nebol, tento balík ich nerieši. Ja v tom balíku nevidím žiadne ozdravné opatrenie. Pričom skutočne len na tom úniku na DPH sa dá, sa dá ušetriť stovky miliónov ročne. My keby sme mali aspoň, aspoň priemer povedzme najlepších desiatich krajín EÚ, to sú skutočne o stovky miliónov výberu navyše. Ale tam je hlavne ešte, ešte to, že ľudia, tí poctiví, ktorí tú daň platia, tak vlastne tá daň sa dostane tam, kam sa má dostať, štátu, ale zároveň, a to je tiež kľúčové, ak štát vyberie o 500 mil. viacej, podvodníci majú o 500 mil. menej. A tí potom robia ďalšiu kopu ďalších vecí, ktoré škodia štátu. Toto je to. Zároveň ak by proste štát vyberal peniaze, oslabuje to podsvetie, oslabuje, oslabuje všetkých tých podvodníkov. Nič z toho nerieši aktuálny balík.
No, pár čísel. Verejné výdavky v tomto roku dosiahnu 40 mld. eur, čo je o 182 % viac ako v roku 2006. Alebo o 25 mld. viac, teda o 69 % viac ako v roku 2015. Jednoducho veľkosť štátu za posledné obdobie, ale tam si musí spytovať každá posledná vláda svedomie, proste neskutočne rastie. Okej, boli krízy, hej, ´10, ´12 alebo teraz ´20, ´22, výdavky v krízach rastú, to by sa pochopiť dalo, na to je štát, aby v krízach pomáhal. Ale ten problém je, že to majú byť jednorazové, nie štrukturálne výdavky a po tej kríze by mali klesnúť. A ten problém je zďaleka nielen slovenský, ale áno, slovenský, že po krízach tie výdavky neklesali a neklesajú. Toto je, toto je skutočný problém, že z jednorazových krízových výdavkov sa stali výdavky trvalé. A trvalé do tej miery, že ich nevieme ustáť ako Slovensko. V tom on si pán, pán minister skutočne uvedomuje, že potrebujeme, potrebujeme šetriť. On to síce zvádza na predchádzajúcu vládu, ono každá doterajšia vláda pridala to svoje dlhové polienko. Každá jedna, každá jedna. Ale pán minister už nehovorí, že tohto roku vyrobí cca 8,5 mld. nového dlhu, asi 6 % hrubého domáceho produktu. A budúci rok po všetkom tomto, čo tu si koalícia, obávam sa, že príjme, bude v ďalšom roku asi, asi 6 mld. deficitu. To je normálne, že 8,5 a 6 je 14,5 mld. nových dlhov, nových dlhov. Proste minister financií presne vie, prečo hľadá riešenia na šetrenie, na tom tá zhoda skutočne je. (Reakcia predkladateľa.) No, takže toto, toto je ten problém. Áno, každá vláda pridala to svoje polienko, ale vláda za tento rok proste vyrobila obrovské množstvo nového deficitu, ktorý sa preklopí do nového dlhu. No.
Takže každopádne vláda rezignovala na akékoľvek, akékoľvek šetrenie a celú tu ozdravnú kúru naordinovala ľuďom a ešte aby toho nebolo málo, tak si naordinovala miliardu nových výdavkov a na šupu hneď v jednom balíčku proste zaviazala ľudí, aby zaplatili ešte aj tú dodatočnú miliardu ďalších výdavkov.
Ďakujem pekne za pozornosť. Ja skončím, aby aj ďalší moji kolegovia mali, mali čas. Takže ďakujem pekne za pozornosť.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.9.2024 14:45 - 15:00 hod.
Dostál OndrejJa som sa pýtal na dezinformácie, ktoré sú šírené v súvislosti, v súvislosti s covidom-19 a v tejto súvislosti, neviem, či to je ešte v tej nepripravenej...
Ja som sa pýtal na dezinformácie, ktoré sú šírené v súvislosti, v súvislosti s covidom-19 a v tejto súvislosti, neviem, či to je ešte v tej nepripravenej časti vašej odpovede, by ma naozaj zaujímal postoj k tým vyjadreniam. Tiež je to poslanec Národnej rady a je to splnomocnenec vlády pán Kotlár, ktorý už sa blíži k záveru svojho vyšetrovania a teda podľa toho, čo bolo medializované, tak sa chystá odporučiť, aby bolo zakázané očkovanie mRNA vakcínami. Čiže by ma, by ma teda zaujímalo, ako toto vnímate a či sa neobávate, že takéto vyjadrenia môžu znížiť dôveru verejnosti v očkovanie. A teda keď už ste, keď už ste o tej sieti začali nemocníc a ambulancií, ktoré budú očkovať, tak som rád, že ten zoznam bude nakoniec asi širší ako to, čo je doteraz zverejnený ten, ten zoznam nemocníc, na to som sa ja tiež chcel spýtať ešte v doplňujúcej otázke, ale k tomu ste sa vyjadrili.
Tak naozaj by ma len zaujímal váš postoj k tomu, čo šíri pán splnomocnenec a pán poslanec Kotlár ohľadom očkovania proti COVID-19, lebo ja sa obávam, že to môže negatívne vplývať na záujem verejnosti alebo záujem ľudí zaočkovať sa, aj tých skupín, kde je to potrebné.
Ďakujem.
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 26.9.2024 12:14 - 12:14 hod.
Viskupič MariánĎakujem. (Potlesk.)
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 26.9.2024 12:13 - 12:14 hod.
Hlina AlojzVystúpenie s procedurálnym návrhom 26.9.2024 11:59 - 12:00 hod.
Kolíková MáriaVystúpenie v rozprave 26.9.2024 10:41 - 10:41 hod.
Viskupič MariánVážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, no sme v rozprave v SLK, budem sa snažiť čo najviac držať sa teda toho, že sme v SLK. No dokonca sme v spojenej rozprave ku dvom bodom, tak, prosím, len na začiatok si hneď povedzme, že o čom diskutujeme. Jedná sa fakt o 2,7 mld. eur. Bavíme sa o množstve strán legislatívneho textu, ale aj tabuliek a čísiel. Ide o zásahy do množstva...
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, no sme v rozprave v SLK, budem sa snažiť čo najviac držať sa teda toho, že sme v SLK. No dokonca sme v spojenej rozprave ku dvom bodom, tak, prosím, len na začiatok si hneď povedzme, že o čom diskutujeme. Jedná sa fakt o 2,7 mld. eur. Bavíme sa o množstve strán legislatívneho textu, ale aj tabuliek a čísiel. Ide o zásahy do množstva zákonov. Súčasťou a teda tým, vlastne tým jedným z tých dvoch spojených bodov je dokonca úplne nový zákon a úplne nová daň, daň z finančných transakcií.
To, čo tu dnes preberáme, má zásadný dosah na každého jedného občana. Bavíme sa o dosahu na každého jedného živnostníka, na každú jednu firmu, od najmenšej až po tie úplne najväčšie firmy. Predložené zákony majú dosah na niekoľko rezortov, alebo na množstvo rezortov. Majú v podstate dosah na celú verejnú správu vrátane zásadného vplyvu na samosprávy. To inak vôbec nezaznieva, ten vplyv na samosprávy je zásadný. No a zasa raz ide vláda takto zásadné zmeny predstaviť alebo presadiť narýchlo, vylúčením štandardných súčastí legislatívneho procesu. Zasa raz ide vláda zásadne sťažiť život ľuďom a ekonomike, ale bez toho, aby sa tí všetci dotknutí mohli zapojiť do diskusie, aby mohli povedať svoj názor, aby mohli povedať svoj pohľad.
Predložený konsolidačný balíček, ale fakt by sa skôr mal volať ako balíček zdražovania a ničenia ekonomiky, je toxický kokteil množstva opatrení, ktoré zásadne zdražia život bežným ľuďom, skomplikujú fungovanie firiem, znížia ich konkurencieschopnosť. Je to danajský dar vlády občanom, ktorý spôsobí vysokú infláciu. Budúci rok nás čaká vyše päťpercentná inflácia, čo ak si odmyslíme dva roky krízové, európske roky, kedy bola tá inflácia, samozrejme, ešte výrazne vyššia, tak je to najvyššia inflácia, ktorej bude Slovensko čeliť od roku 2008, vyše 5 %. Samozrejme, tento balíček spôsobí zásadné zabrzdenie ekonomiky. Jednoducho tak to je, keď zvyšujete dane, keď zvyšujete náklady, brzdíte ekonomiku. Rast bude maximálne 2 %. Zasa to nehovorím ja, to hovoria analytici, ktorí majú k tomu všetky čísla, ktorí vychádzajú z toho, čo nás čaká. A pozor, aj tie 2 % budú len vtedy, ak bude plnohodnotné čerpanie plánu obnovy a odolnosti. A myslím si, že už len toto je, toto je problém, pretože vôbec máme problém čerpať či už eurofondy, alebo aj plán obnovy a odolnosti, to je problém zasa ani nieže tejto vlády, to bol problém aj predchádzajúcej vlády, aj všetkých vlád predtým.
Ale je tam ešte, samozrejme, ďalšie, ďalšie riziko ani nie na našej strane, ale to, že Európska únia veľmi citlivo vníma všetky tie útoky na právny štát, ktoré sa tu jednoducho udiali za posledný rok. A už keby som aj hneď tento fakt proste dal preč, tak jednoducho má už teraz aktuálna vláda vôbec problém so samotným plnením míľnikov. Dokonca sa niektoré tie míľniky zvrátili. Takže je vôbec otázne, či budeme mať čo míňať. Či teda tie európske zdroje z plánu obnovy a odolnosti sem prídu a tým pádom, či budú vôbec môcť naplniť aspoň ten nejaký dvojpercentný rast ekonomiky. Len tak medzi rečou ako ekonomika, ktorá rastie menej ako 3 %, v podstate neprodukuje nové pracovné miesta, je veľmi-veľmi limitovaný rast miezd a proste v podstate je to ekonomika, ktorá je v problémoch. A to, koľko toho celého sa zmení, to pridá zásadné, zásadné problémy fakt našej ekonomike celej.
No, ale teraz že čo je to úplne najťažšie, najproblematickejšie, je práve tá, jak by som to povedal, kombinácia jednotlivých opatrení, alebo to vrstvenie, jedno opatrenie na druhé a tam sa veľmi ťažko odhadujú aj dopady, veľmi ťažko. To určite tu sedia kolegovia z ministerstva financií, toto je veľmi ťažké odhadovať. Ale tie dopady sa väčšinou skôr zvyšujú. A ja použijem len jeden príklad, aby to bolo veľmi, veľmi jasné. Tak zoberme si, zoberme si benzín, hej. Už dnes platia slovenskí občania najvyššiu cenu benzínu zo všetkých okolitých krajín. Dokonca ešte aj Rakúsko má o nejaký cent-dva nižšie. A čo sa teda stane budúci rok? Budúci rok sa stane to, že v prvom rade bude osobitný odvod z regulovaných odvetví aj pre našu rafinériu, to znamená dodatočný náklad vlastne osobitný odvod. To je jedna vec. Už to by bol, samozrejme, nejaký dosah, samozrejme, na cenu, ale poďme ďalej. Takisto sa im zvýši korporátna daň, ak budú mať nejaký zisk, zaplatia už teraz namiesto dvadsaťjeden 22 %, to je tiež zasa vplyv.
Ďalšia vec je, samozrejme, zvyšuje sa mýto, veď aj všetky tie suroviny do toho Slovnaftu treba dovážať, ale teda hlavne odvážať, takisto proste to treba voziť na pumpy. To je ďalšia vec. No a, samozrejme, nezanedbateľné tri percentuálne body nárastu DPH na palivá z 20 na 23. Toto všetko proste, to sa takto celé naráta a stane sa to jediné, čo sa môže stať, že výrazne zdražejú palivá na Slovensku. Už dnes chodia ľudia ich kupovať do zahraničia. Je to vidieť na tom, ako sa vyvíja maloobchodný predaj palív, benzínu a nafty. A po tomto budú chodiť ľudia do zahraničia ešte viacej, 1,7 mil. Slovákov býva v dosahu hraníc, takže si vie ísť nakúpiť. A teraz toto si treba uvedomiť, že len jeden človek, keď ide si tú nádrž kúpiť do zahraničia, tak tam nechá kompletne celú spotrebnú daň, kompletne celú dépeháčku, to je inak už dnes asi 65 % tej konečnej ceny benzínu. Koľko ďalších ľudí sa tu musí naskladať a ísť teda natankovať na Slovensku, aby sa tento výpadok aspoň vyrovnal? Tuto si, akože to je fakt jeden jediný prípad, toto si treba uvedomiť, že menej je niekedy viacej. Tie odhady sú veľmi, veľmi optimistické proste, že sa teda vyberie 2,7 mld. eur. Ale to sa vôbec nemusí naplniť. Takto špeciálne ten benzín je v tom, že tam ten každý jeden občan, ktorý odíde do zahraničia, ten daňový výpadok je veľmi veľký. Nielen to navyše, čo sa pridáva, ale to kompletne všetko, čo tam je, spotrebná daň atď. Čiže fakt si tu to treba veľmi, veľmi uvedomovať.
No a potom je tu ešte ďalšia vec, áno, rafinéria je súkromná a ono povedzme by to štát nemuselo zaujímať, ale tá rafinéria potrebuje investovať. Ak ich proste štát oholí o ešte väčšiu časť ich disponibilných prostriedkov, ak budú mať aj povedzme nižší obrat tým, že teda sa toho kúpi na Slovensku menej, aj na tú investíciu im zostane, alebo na tie investície im zostane menej peňazí a áno, štát si môže, čo nás zaujíma, či Slovnaft investuje. No, pomaličky to množstvo, množstvo petrochemických výrobkov sa bude znižovať, ktoré je potrebné. No jednoducho čo sa stane? Prestanú byť konkurencieschopní, prestanú toľko vyrábať a zasa aj ten Slovnaft, veď ten platí kopu daní, či už na korporátnej dani alebo, samozrejme, na daniach a odvodoch všetkých tých zamestnancoch, ktorí v tom Slovnafte sú. Čiže aj na toto musí štát pozerať. Nie pozrieť sa, jéj, hurá, zisková firma, treba ju oholiť, však teda majú zisky. Proste treba dávať pozor, aby to zlaté vajíčko vedelo byť zlaté vajíčko aj v budúcnosti. Aby investovalo, aby bolo konkurencieschopné a aby prinášalo tie pravidelné príjmy do štátneho rozpočtu aj v budúcnosti. Hovorím o jedom príklade, ale toto sa týka ďaleko, ďaleko viacej firiem, ďaleko, ďaleko viacej odvetví, kde presne to vrstvenie tých opatrení jednoducho je veľmi veľmi zlé.
No, bavíme sa teda, čo prinesie tento balíček, prinesie zásadné zdražovanie, teda rast inflácie už spomínané, bavíme sa ale aj o zásadných zásahoch do konkurencieschopnosti celej slovenskej ekonomiky a teda to, samozrejme, má následok zásadné zabrzdenie rastu slovenskej ekonomiky. Tiež už som spomínal. Bavíme sa o 2,7 mld. eur v skrátenom legislatívnom konaní. Dotýka sa to skôr, budete hľadať ako ihlu v sene niekoho, koho sa na Slovensku nedotýka tento balíček, než toho, koho sa dotýka, lebo sa to týka takmer každého a proste ide sa to tu robiť v skrátenom legislatívnom konaní. Boli vyradené všetky alebo takmer všetky odborné, odborné časti legislatívneho procesu. Bola vyradená diskusia, ale aj pripomienkovanie odbornou obcou, ale aj dotknutými subjektami, to je úplne že celé zle.
No a čo je minimálne rovnako zlé ako to, čo som teraz spomínal, je to, že sa vlastne bavíme v čase a v priestore, kedy ani nie je verejne známe a ani my nevieme, čo tu sedíme, že východiská rozpočtu budúceho roku. Proste my tu sa bavíme o niečom, že potrebujeme teda, alebo teda pán minister si myslí, že potrebuje vybrať ďalších 2,7 mld. eur, ale my vôbec nevieme, aké budú celkové príjmy budúcoročného rozpočtu. My nevieme, aké sú plánované výdavky budúcoročného rozpočtu. My tu niekde máme, niekde v strede proste nejaký balík 2,7 mld. a proste vôbec ho nevieme zasadiť vlastne. Treba 2,7 mld.? A toto všetko. Normálne by bolo férové, čo by sme tu potrebovali, normálne že volá sa to že no policy change, že rozpočet ´25 bezo zmeny všetkých týchto vecí, to znamená, ako by vyzeral rozpočet pre budúci rok za dnes platných pravidiel, jeden pohľad. Druhá verzia, ako teda by vyzeral budúcoročný rozpočet s novými príjmami, s novými výdavkami, to je kľúčové, lebo o miliarde vôbec netušíme, ktorá je už v tomto balíčku, ani tam vlastne nevieme, čo sú to tam za výdavky. A potom vlastne by sa dalo baviť. Ja teda pevne verím, že to aspoň minister financií má nejakú internú verziu a že to teda nepozerá taký obláčik a posúva ho jedným, druhým smerom, aleže to zasadzuje do tých celých čísel, ale teda veľmi by som bol rád, keby nám ich ukázal. Všetky tieto parametre fakt by mal minister Kamenický prezentovať.
No a teraz poďme samotne k tej sume. Fakt je hmla v tom, že konsolidačný balík hovorí o 2,7 mld. eur, ale jednoducho zo všetkého sa javí, že teda tá 1 mld. je pripravená na nové výdavky, na nové výdavky. A zasa, to nehovorím ja, dnes už ráno vyšlo aj stanovisko RRZ, ktoré hovorí to isté, to isté. Áno, pán minister, kde je pán minister (reakcia z pléna), okej, ďakujem, pán minister avizoval a áno, mal to v tej jeho prezentácii, nejakú sumu vlastne že nových výdavkov, ktoré treba, ale ja použijem čísla Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, tak on ich ocenil teda tou miliardou, lebo tak z toho vychádzame, že to tak vychádza, ale samotná RRZ hovorí, že maximálne 360 mil. je teda nových, nepokrytých rozpočtom, nepokrytých legislatívou. Takže už keď, tak v tomto momente mohla byť tá, ten balík, ja poviem, ožobračovací balík skutočne o 640 mil. menší. To nie je málo. To je vlastne tá dépeháčka, stačilo ju zvýšiť už len o polovicu, keby sme takto brali. Alebo ešte lepšie, jednoducho to je vlastne, minister tvrdí, že 600 mil. by mala byť transakčná daň, no nebolo treba zaviesť transakčnú daň. Nebolo ju treba zaviesť. Stačí, keby jednoducho si vláda nevytvorila 650 mil. eur na nové výdavky.
A keď aj sa tu bavíme možno o nejakej, o tom, či tento proces by zniesol pravidlá teda ústavnosti, hej, že či teda sa dá so zažmúrením všetkých očí toto vôbec riešiť v skrátenom legislatívnom konaní, tak ešte jedna vec je tam taká, že sa dá, že keď to je o tom, že to vylepšuje rozpočet, znižuje deficit, je to nejaká konsolidácia, o tom sa ešte dá baviť. Ale ak je či už miliarda alebo teda 650 mil. navyše, ktorým vlastne tu vyrábajú sa nové, alebo teda sa vyrába priestor na nové výdavky, tak to podľa mňa je zasa nový pohľad a nová situácia a také niečo by už určite, že úplne že určite nemalo byť v skrátenom legislatívnom konaní. A ešte keď ten pohľad kúsok posuniem, tak vláda by mala, samozrejme, vždy najprv šetriť. A keď už teda na tých výdavkoch šetriť nevie a nedokáže, poviem za chvíľku bližšie, ale teraz už keď som pri tomto, poviem aspoň to, že tak aspoň nemá vyrábať nové výdavky. To je normálne, že už ľudia doma, každé osobné financie. Keď mi to celé nevychádza, keď som každý mesiac v dlhu, keď mi po roku už ani banka nechce požičať a mám vôbec problém s tým, aby mi neurobila splatné všetky úvery hneď, tak nemôžem v rovnakom čase vyrábať ďalšie výdavky. A keď to už prenesiem sem, nemôže vláda chceť po ľuďoch, aby sa teraz zložili ešte aj na nové výdavky, ktoré im ani nepovedala ešte, aké sú.
No, vláda, a to je asi fakt možno to najhoršie úplne, že rezignovala na šetrenie. Proste vláda rezignovala na úspory na strane štátu, vláda rezignovala na napravenie pokrivených parametrov rôznych, ktoré tu máme. Jednoducho rezignovala na ozdravenie verejných financií. Pán minister tu hovorí o nejakom ozdravnom balíčku, ale čo je v tom balíčku ozdravné. To, že máme platiť za to isté viacej? To je na tom ozdravné? Že proste služby diaľničnej siete sú úplne rovnaké ako vlani, nula kilometrov pribudlo a máme za to platiť o 50 % viacej? To sa nemôže zdať ozdravné nikomu, ani pánom doktorom, čo tu sedia. Takže toto je to najväčšie, najviac smutné, že jediné, čo vláda urobila, je preniesla problém na plecia ľudí, živnostníkov a firiem, ale to živnostníkov a firiem vo finále znamená, aj tak v konečnom dôsledku to preniesla na ľudí. Fakt to nechá zaplatiť občanov. A toto je to zásadné a základné klamstvo, či už pána premiéra alebo pána ministra, ktorí rozprávali ľuďom o zachovaní sociálnych štandardov, ale fakt im priniesli len ožobráčenie.
Už keď sa na jednej veci zhodneme, že áno, konsolidovať treba a, samozrejme, ono sa nedá konsolidovať bez toho, aby sa to niekoho dotklo. Toto normálne že treba priznať, to treba priznať, že akákoľvek konsolidácia sa niekoho dotkne, ale má tam byť vždy to ozdravné, hej. Napríklad poviem jeden príklad, vlaky zadarmo, či pre seniorov alebo pre juniorov. Dnes funguje to tak, že naše železnice 20 % svojich finančných potrieb dokážu vybaviť teda svojimi výkonmi, cenami lístkov generálne, 80 % sú dotované zo strany štátu. Ale zároveň vozíme proste aj študentov, aj seniorov úplne zadarmo. Ale aj tak to platíme, to nie je zadarmo, aj tak sa to platí. Čiže a konsolidácia, áno, bolela by, normálne že bolela by aj toho študenta, aj toho seniora, treba zrušiť lístok zadarmo a nahradiť ho výraznou zľavou, samozrejme, tak ako to inak bývalo aj v minulosti a tým pádom a takisto aj proste valorizovať ceny lístkov, inak tie ceny lístkov železnica jedenásť rokov nemenila. A tým pádom by sa pokrivilo to, že vláda musí, alebo verejné financie musia sanovať 80 % fungovania železníc so všetkými tými negatívami, aké sú tam.
Čiže áno, keby som takéto opatrenie našiel v tom skrátenom legislatívnom konaní, tak poviem, že áno, bolí to ľudí, ale napráva to niečo, čo je pokrivené v ekonomike, a prinesie to vlastne tým narovnaním ekonomických pravidiel nejaké bonusy v budúcnosti. Ja len poviem, možno ma nebudú mať radi teraz ani mladí, viete, ako to dnes funguje? Dneska keď je mladý týždeň na intráku, tak nenájde si nejakú práčku a neoperie si tie svoje veci na intráku a cez víkend pôjde brigádovať. Prečo by to spravil? Veď si zarezervuje lístok zadarmo, špinavé veci naloží do tašky, vo vlaku si pekne posedí na wifine a na telefóne a ide domov. A mamina mu to operie. A jednoducho namiesto toho, aby sa učil samostatnosti, aby získaval prvé skúsenosti na brigádach, tak sa proste vozí vo vlaku domov a späť, hej. Lebo nevníma nijak tú hodnotu. Nech sa vozí, samozrejme, vozme sa všetci, ale nejaká hodnota tam musí byť. Toto už takéto veci, už keď to musia ľudia zaplatiť, tak treba aj vyrovnávať nejaké skrivodlivosti, ktoré sú tam, aby to bol nejaký ozdravný balíček, ale ja som tam nič také nenašiel, nič také nenašiel.
No a aby som teda neodišiel ďaleko od témy, keďže riešime SLK, tak prečítam alebo odcitujem hneď druhý odstavec z toho, z odôvodnenia skráteného legislatívneho konania. Citujem: „Deficit verejných financií a dlh verejnej správy v uplynulých rokoch výrazne vzrástli," pravda „a to najmä v súvislosti s nepredvídanými výdavkami štátu spojenými s viacerými mimoriadnymi okolnosťami, ktoré enormne zaťažili rozpočet." Koniec citátu. No už len keď si toto, túto prvú vetu prečítame, alebo prečítate, tak proste by to malo automaticky znamenať, že by sme to nemali riešiť v skrátenom legislatívnom konaní. Toto, čo ten odstavec popisuje, sa nestalo včera, ani pred rokom, to sa stalo dávnejšie, rok o tom, vieme o tom dlhšie, ale minimálne táto vláda v podstate za chvíľočku už tu bude skoro rok, tak o tom, o tom rok vie a jednoducho mala to a mohla to riešiť dávno, pred rokom. A ja poviem, že SLK by bolo malo zmysel počas prvého mesiaca fungovania tejto vlády a poviem, že áno, vláda mala a mohla zrušiť väčšinu zákonov z obdobia legislatívnej smršte z konca predchádzajúceho volebného obdobia, keď sa skutočne v parlamente, ktorý viac-menej nemal kontrolu, lebo úradnícka vláda ho nedokázala nijak kontrolovať a ani ho nejak nekontrolovala, proste tu prechádzali zákony so zásadne negatívnym vplyvom na verejné financie. Takto to poviem. Prechádzali tú zákony so zásadne negatívnym vplyvom na verejné financie. Pán minister mal prísť a prvý týždeň tu mal búchať v skrátenom legislatívnom konaní po stole, že tieto zákony tu treba zrušiť. A ja sa teraz nejdem sporiť, že či boli dobré, alebo zlé, či tie zákony pomáhali, alebo nepomáhali. Jednoducho proste na ne nemáme. Nemáme na ne, ani vtedy sme na ne nemali, ani dnes na ne nemáme, mala ich vláda zrušiť, nie teraz po roku rozprávať, že 1,6 mld. to zaťažilo rozpočet. Mali ich zrušiť a ešte by, ja osobne by som im ešte aj zatlieskal.
A teraz, že tie opatrenia, aké boli. Viete, tu keď si postavím, a poviem to tu, veľký, silný Mercedes, tuto nejakú Škodovku. Všetkým je nám jasné, že ten Mercedes je kvalitnejší, bezpečnejší, rýchlejší, ja neviem, trvanlivejší a tá Škodovka teda neni až taká dobrá, ale ten štát aj občan sa musíme pozerať na čo máme, pretože keď raz mám na tú Škodovku, tak si nemôžem objednať a snažiť sa zaplatiť ten Mercedes. Bez ohľadu na to, že má samé výhody. Nemôžem. Toto isté je aj s tou legislatívnou smršťou, toto isté je aj s konaním vlády, ktorá mala robiť. Proste nieže nezrušili, nezrušili tie veci, ktoré, niektoré ani neboli v platnosti. A aj tie, čo boli v platnosti, boli v platnosti chvíľu, ľudia na ne neboli zvyknutí. Nie, nezrušili nič, ale prišli sem a vyrobili nové výdavky. Veď ten deficit v, keď sa bavíme o roku ´21, pardon, 2023, tak bol, že 4,1 %, čo to je tiež teda samozrejme veľa, išlo na vrub teda vlády pôvodnej, 0,4 % hrubého domáceho produktu, tam sa pridalo za úradníckej vlády, hej, už sme boli na 4,5 % deficitu. A 4,1 % tam pridala už nová vláda za tie necelé dva mesiace fungovania... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, chcem vás poprosiť, keby ste hovorili ku skrátenému legislatívnemu konaniu. Budete mať priestor v prvom čítaní, nehovoriac o druhom čítaní. Skúsme sa venovať len skrátenému legislatívnemu konaniu.
Viskupič, Marián, poslanec NR SR
No venujem, dobre, ďakujem za upozornenie, venujem. Každopádne výsledok je ten, že proste už vlaňajší rozpočet bol deficitnejší kvôli opatreniam, na ktoré jednoducho Slovensko nemá. No dobre a teda, ale nič z toho, čo som povedal, sa nestalo a už sa vraciam k tomu skrátenému legislatívnemu, prečo hovorím aj pánovi predsedajúcemu, že teda je. Čiže skrátené legislatívne konania boli aj v tej dobe, áno, áno, pamätáme si dobre aj prvý, aj druhý, aj tretí mesiac, keď tu, keď tu už vládla aktuálna vláda. Nuž, ale, bohužiaľ, tie skrátené legislatívne konania neriešili ekonomiku. Neriešili slovenské verejné financie, riešili seba, riešili beztrestnosť, respektíve nízke tresty pre korupčníkov, útočilo sa na právny štát, rušil sa Úrad špeciálnej prokuratúry, ovládnutie SIS. Toto boli, toto boli tie skrátené legislatívne konania, ktoré tu boli, ale mali tu byť iné. No a teraz teda po roku, po roku vládnutia sa riešia problémy verejných financií v skrátenom legislatívnom konaní. Tie problémy, ktoré vznikli počas poslednej krízy, ktorá, pamätáme si dobre, začala v marci 2020, bude to drahé, to si pamätajú aj kolegovia z dnešnej koalície, nasledované energetickou krízou, čiže covid, energetická kríza, vojna na Ukrajine. Tie krízy tu reálne boli aj so svojimi dôsledkami.
No ale naspäť, naspäť k skrátenému legislatívnemu konaniu. So všetkými, so všetkými problémami, ktoré som už spomínal, je ešte teda ďalší problém ten, že všetky tieto narýchlo prijaté zákony, ktoré majú fakt v sebe množstvo chýb a zabudovaných problémov, budete ich musieť znovu opravovať. Ja som presvedčený, že prvé úpravy už prídu zároveň s rozpočtom a ešte budú ďalšie. A to zasa, zasa to budú skrátené legislatívne konania. Jednoducho toto je ďalší, ďalší problém. No a ja si pani štátnu tajomníčku veľmi, veľmi vážim, ministerstva financií, ale bolo tristné počuť včera na výbore, kde sme riešili skrátené legislatívne konanie, že teda predložené návrhy zákonov sú v poriadku. Veď ich predsa videl legislatívny odbor ministerstva financií. Áno, má svoju kvalitu, sú tam múdri ľudia, ale ešte raz, takto zákony nemôžu vznikať. Nebolo medzirezortné pripomienkové konanie, neboli rozporové, nebola legislatívna rada vlády, nebola debata na tripartite, tým ste to tiež len tak ukázali, že aha, niečo máme, s niečím ideme do parlamentu. Nebola debata teda tripartita, zamestnávatelia a odborári. Proste ale je to len jeden pohľad jedného ministerstva a okej, rozumiem, nejaká dohoda na koaličnej úrovni. Ale, bohužiaľ, toto je, toto je úroveň zákonov, o ktorých sa tu bavíme. Proste to len z princípu, to sú tak ťažké a náročné legislatívne texty. Transakčná daň je úplne nový zákon, ktorý ani sa nie je kde inšpirovať okrem teda Maďarska, ktorým si úplne myslím, že minimálne v tomto by sme sa v žiadnom prípade nemali inšpirovať. Proste to má iks rôznych problémov.
No a ešte mám tri minúty. Ja zareagujem (reakcia z pléna), neušetrím, neušetrím. (Povedané s pobavením.) Pán minister, budem reagovať ešte chvíľku na pána ministra, hovoril o gréckej ceste, chce jej zabrániť. No tak akože zatiaľ sa mu to, v úvodzovkách, veľmi darí, pretože dôchodkové náklady v tomto roku narástli o 17 %. To sú čísla z prvého polroka. Sedemnásť percent. Inak to keď sa pozriete, tak to takto presne bolo v tom Grécku. Strašne rýchlo rástli dôchodky, miera vyplácaných dôchodkov a výška, až to potom padlo, že tým dôchodcom nakoniec to museli ešte zobrať. Nieže im prestali rásť, 30 % im zobrali. Takže, pán minister, to, čo ste si dali do tohtoročného rozpočtu, 1,6 mld. dofinancovanie Sociálnej poisťovne, to som tu na začiatku roka hovoril, jak je to strašne veľa, historicky veľa, tak to vám tak stačilo na pol roka. Tam bude treba naliať ešte do konca roka ďalšiu 1,5 mld. Proste to je fakt desivé. Tak toľko ku gréckej ceste.
No a pán minister ešte spomínal, že teda predchádzajúca vláda, alebo neviem teraz ktorá, asi všetky tri to mu to nachystali, že mu nachystali gilotínu a slučku a povraz a teda, že sa mal do neho navliecť a neviem, čo ďalej mal s tým spraviť. Ale teda okej, tak pán minister ho hrdinsky, ten povraz, zobral, teda vytiahol si ho a zavesil ho na plecia ľuďom a firmám. Tak to už je teda len riešenie. Teda keď teda namiesto seba takto ide ublížiť, ublížiť (reakcia z pléna), pán minister, bolo to také prirovnanie, ja viem, že je to tak na hrane, tak ale používam to aj ja, pretože nič iné sa nestalo. Žiadny z tých problémov, a však sú tu aj problémy, nebol vyriešený. Normálne bol takto preložený na plecia občanov a firiem. Nič sa z toho nevyriešilo, že by vláda si sadla, ušetrila na sebe, vymyslela ozdravné opatrenia, vymyslela rastové opatrenia, pozrela sa do Írska, ktoré má, viete, aký problém? Nevie, čo s rozpočtovým prebytkom. Ktoré, možno týmto to ukončím, povedzte mi, kolegovia z koalície, jedno opatrenie z toho celého balíka, z tých, ja neviem, koľko to je dokopy, aj s tabuľkami, vyše sto strán textu, povedzte mi jedno opatrenie, ktoré je inšpirované v Grécku. Ja vám nato potom ukážem pár opatrení, ktoré je inšpirované v Maďarsku, ktoré je veľmi zadlžené, s veľkými problémami. Toto by som tam chcel vidieť, Írsko. Krajiny, ktoré fungujú, ktoré majú rozpočtové prebytky.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave 25.9.2024 15:59 - 15:59 hod.
Dostál OndrejInštitúcie sú pre fungovanie štátu aj pre zdravé fungovanie spoločnosti dôležité a je dobré, že tu máme niektoré silné inštitúcie, a Úrad na...
Inštitúcie sú pre fungovanie štátu aj pre zdravé fungovanie spoločnosti dôležité a je dobré, že tu máme niektoré silné inštitúcie, a Úrad na ochranu oznamovateľov nepochybne takou silnou a dôležitou inštitúciou je. Je ňou preto, čo má vo svojej náplni práce, ktorá sa týka pomoci v boji proti nielen korupcii, ale aj iným formám protispoločenskej činnosti. Je tam dôležité, čo robia orgány činné v trestnom konaní, čo robí polícia, čo robí, čo robí prokuratúra, ako sa k tomu stavajú politici, ako fungujú iné inštitúcie verejné, štátne aj samosprávne, ako fungujú občania, ale aj dôležitú úlohu tam zohráva aj činnosť Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorá je, povedal by som podporná, ale mimoriadne dôležitá a je dobré, že si to uvedomuje aj Európska únia. Napokon možno vďaka Európskej únii a vďaka tomu, že téma ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti je reflektovaná aj na úrovni Európskej únie, tak tu vôbec takýto úrad máme a vaša inštitúcia môže fungovať.
Verejnosť, širšia verejnosť zrejme zaregistrovala existenciu úradu najmä počas toho konfliktu, ktorý sa týkal postavenia vyšetrovateľov NAKA a ďalších policajtov mimo štátnu službu, hoci mali štatút chránených oznamovateľov, pričom minister vnútra Matúš Šutaj Eštok to spravil bez toho, aby si vyžiadal stanovisko, stanovisko úradu, čím sa dopustil porušenia zákona. Tým vznikla aj nejaká mylná predstava o tom, čo úrad robí, ako sa úrad správa. Už aj to, že úrad síce podľa zákona musí zaujať stanovisko k pracovnoprávnym úkonom zamestnávateľa voči zamestnancom, ktorí majú štatút chráneného oznamovateľa, neznamená to, že dá vždycky nesúhlasné stanovisko. Však aj v tej správe sa spomína, že vo viacerých prípadoch, neviem, či nie dokonca vo väčšine, mierne nadpolovičnej väčšine v tých prípadoch, keď bol úrad požiadaný, aby sa vyjadril k zamýšľanému pracovnoprávnemu úkonu, tak dostal to stanovisko. A mohol vzniknúť aj mylný dojem, že úrad sa zaoberá nejakými primárne politicky citlivými vecami, ale opäť to tak nie je a opäť to vyplýva aj z tej správy. Áno, korupcia je dôležitá, nakladanie s verejnými zdrojmi je dôležité, ale oznamovanie protispoločenskej činnosti sa netýka iba korupcie, netýka sa iba zneužívania povedzme verejného obstarávania, týka sa aj porušovania iných zákonov, týka sa súkromných subjektov, nielen verejných inštitúcií a týka sa aj ochrany práv ľudí, napríklad ochrany práv detí. V správe je ako jeden z príkladov spomenuté oznámenie podozrenia zo sexuálneho zneužívania maloletých žiačok, čiže činnosť úradu sa týka širokého spektra aktivít a chráni nielen verejné zdroje a chráni nielen spoločnosť pred korupciou, ale chráni aj dodržiavanie práva a dodržiavanie a ochranu subjektívnych práv.
Pani poslankyňa Kolíková tu pripomenula, kedy bol zákon schválený, a nazvala úrad tak trochu dieťaťom aj súčasnej garnitúry. Je to čiastočne tak, lebo však ten prvý zákon o ochrane oznamovateľov bol z roku 2014, čo bola druhá vláda Roberta Fica. Rozhodnutie prijať nový zákon, ktorý bude efektívnejšie chrániť oznamovateľov, a jeho príprava spadá do obdobia tretej vlády Roberta Fica, schválenie toho zákona do obdobia vlády Petra Pellegriniho a napokon aj dve výberové konania na funkciu predsedu ešte neexistujúceho úradu sa udiali počas vlády Petra Pellegriniho. To prvé skončilo neúspešnou voľbou na pôde Národnej rady, to druhé išlo dostratena a nová garnitúra, ktorá prišla po voľbách v roku 2020, tiež jej to dosť dlho trvalo, ale až v roku 2021 vlastne z tých kandidátov, ktorí, ktorí boli vybratí počas ešte vlády Petra Pellegriniho vo výberovom konaní, si zvolila súčasnú pani predsedníčku. Čiže áno, je to do istej miery aj dieťa predchádzajúcej, alebo teda súčasnej vládnej garnitúry z jej minulého obdobia, ale tak trochu by som povedal, že aj nechcené dieťa, lebo aj ten spôsob, akým vtedajšia vládna garnitúra pristúpila k voľbe, voľbe predsedu alebo predsedníčky úradu, ktorý vzišiel na základe nimi schváleného zákona a nimi vybratej, vybratej komisie, svedčí o tom, že im tá téma obzvlášť nebola, nebola zase až tak blízka. A to je iba detail, zanedbateľný detail a úplne drobnosť oproti tomu, akým spôsobom pristupuje súčasná vládna garnitúra v súčasnom volebnom období k inštitúciám, a už to tu zaznelo aj v úvodnom príhovore pani predsedníčky úradu, k už zrušenému Úradu špeciálnej prokuratúry, k zrušeniu Národnej kriminálnej agentúry, čo sa dotýka aj priamo činnosti úradu a boja proti, boja proti protispoločenskej činnosti.
A, samozrejme, keď si úrad dovolil robiť to, čo má robiť, keď úrad poukázal na to, že nie je možné robiť pracovnoprávne úkony voči policajtom, ktorí mali štatút chránených oznamovateľov, bez toho, aby sa k tomu vyjadril úrad, tak sa úrad dostal na čierny zoznam. Zažili sme viaceré nepriateľské, až konfrontačné vyjadrenia zo strany predstaviteľov vládnej moci. Do parlamentu prišiel spolu s tou slávnou veľkou novelou Trestného zákona aj návrh na to, aby bol novelizovaný zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, aby bol, aby bol vykostený, aby bola oslabená možnosť úradu vo veciach, konať vo veciach, na ktoré vládnej garnitúre mimoriadne záležalo. Mali sme tu návrh na skrátené legislatívne konanie, čiže situácia bola podľa vládnej garnitúry taká kritická a taká mimoriadna, že bolo potrebné ten zákon nielenže schváliť, ale schváliť v skrátenom legislatívnom konaní. No ale potom si to vláda nejako rozmyslela a nielenže upustila od skráteného legislatívneho konania, ale v zásade prešli už dlhé mesiace a nie je tu ani žiadna podobná alebo iná novela, ktorá by reagovala na tie problémy, ktoré boli údajne dôvodom pre skrátené legislatívne konanie. Zrejme novela Trestného zákona a konanie ministra vnútra stačili, aby dosiahli ten účel, ktorý sledovali. Ale poukazuje to iba na čistú účelovosť pri zmenách zákona, pri prístupe k verejným inštitúciám, ktoré sú typické pre súčasnú vládnu garnitúru.
Posledná vec, ako tu viacerí kolegovia upozornili, tak tá správa sa stretla s nie veľkým záujmom zo strany poslancov vládnej koalície, ktorí tu takmer neboli pri vystúpení pani predsedníčky. Rovnako ústavnoprávny výbor neprijal žiadne stanovisko a nezobral na vedomie tú správu. Ja si dovolím prognózovať, že to tak dopadne aj v pléne, ale dúfam, že sa tým úrad nenechá odradiť.
Vystúpenie v rozprave 24.9.2024 18:44 - 18:44 hod.
Krúpa JurajTento zákon alebo tento návrh zákon, tu máme už teda druhé čítanie, teda druhú schôdzu, a ja som vnímal to, že predkladateľ vníma negatívne to, že nie všetci sa k tomu, tomuto návrhu zákona pridávajú. Myslím si, že to miestami bolo možno brané aj nejak osobne, alebo tak som si všimol teda na výbore, že to nebolo brané tak akože dosť, no, jak by som povedal... No, jednoducho bol to, boli tam také určité...
Tento zákon alebo tento návrh zákon, tu máme už teda druhé čítanie, teda druhú schôdzu, a ja som vnímal to, že predkladateľ vníma negatívne to, že nie všetci sa k tomu, tomuto návrhu zákona pridávajú. Myslím si, že to miestami bolo možno brané aj nejak osobne, alebo tak som si všimol teda na výbore, že to nebolo brané tak akože dosť, no, jak by som povedal... No, jednoducho bol to, boli tam také určité výhrady, že opozícia vyslovene ide tvrdohlavo proti všetkým koaličným návrhom a že sa odmieta podieľa aj na zlepšení situácie hasičov.
Ja neviem, či ste dostali, ale dostal som sa k otvorenému listu hasičov, ktorí napísali k návrhu tohto zákona. Ak dovolíte, ja vám ho prečítam.
Čiže vyjadrenie hasičov k navrhovanej novele zákona, ktorá dopĺňa § 97 o nový ods. 3.
„Už niekoľko rokov stovky hasičov po celom Slovensku podúvajú žaloby voči Slovenskej republike z dôvodu porušovania európskej smernice 2003/88 a nesúladu slovenskej legislatívy, čiže zákona 315, s uvedenou smernicou. Slovenské súdy už v stovkách prípadov právoplatne rozhodli a dali za pravdu príslušníkom Hasičského a záchranného zboru.
Problém spočíva v tom, že zásahoví hasiči slúžia každý tretí deň 24-hodinovú službu, z ktorej sa im však do odpracovaných hodín započítava len 16 hodín a zvyšných 8 hodín sa v rozpore so smernicou a rozhodnutiami súdov do odpracovaných hodín vôbec nezapočítava. Z tohto dôvodu tak hasiči trávia na pracovisku neúmerne dlhý čas, čo má výrazný vplyv na ich súkromný život a zdravie. Napríklad pri 30-dňovom kalendárnom mesiaci, hasič si odslúži, hasič si odslúži 10 zmien, čiže 10 zmien po 24 hodín je 240 hodín za mesiac, pričom započítaných odslúžených hodín má len 160.
Bohužiaľ, namiesto toho, aby sa problém vyriešil, prichádza návrh zákona, ktorým sa snaží opäť umelo nezapočítavať niektoré ďalšie zložky služobného času príslušníkom Hasičského záchranného zboru do odslúžených hodín, čo je opäť v rozpore s európskou smernicou alebo napríklad aj v rozpore so Zákonníkom práce, čo výrazne znevýhodňuje a diskriminuje príslušníkov Hasičského záchranného zboru. Tí sú nasadzovaní dennodenne pri množstve mimoriadnych udalostí, nasadzujú svoje vlastné životy, aby pomáhali a chránili životy, zdravie a majetok občanov, a pritom Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky nerieši a úplne ignoruje stovky právoplatných rozhodnutí súdov, a dokonca navrhovanou legislatívou sa snaží ešte zhoršiť už i tak vážnu situáciu v Hasičskom a záchrannom zbore.“
Takže toto je otvorený list hasičov, ktorý bol poslaný. Predpokladám, neviem, či ste ho aj vy dostali, ale predpokladám, že aj vám ho posielali, kde hasiči vyjadrujú svoje výhrady voči tomuto návrhu novely zákona 315.
Je, ja si uvedomujem, že to je problém, ktorý tu už máme asi 20 rokov, ktorý nevieme vyriešiť aj vzhľadom na to, že počty hasičov sú nedostatočné, a tým pádom vlastne tí hasiči, ktorí slúžia, tak musia ako keby kompenzovať ten nedostatočný personál, a takto ťahať tieto služby.
Ale čo je ešte smiešne, trápnosmiešne je, že za hodinu pohotovosti dostáva hasič, pokiaľ nie je nasadený pri nejakom požiari, 1,75 eura za hodinu, čo znamená, že odpracovanú pohotovosť, ktorú odpracujú, dostanú za ňu, že 14 eur a potom, zvyšných 8 hodín vám nezaplatia nič. Čiže títo hasiči sú naozaj že zneužívaní. Nie je tu nikto schopný riešiť tento problém, a tak ako aj ja vnímam ten zákon, tento problém vôbec nerieši, teda tá, tento návrh novely zákona.
Je tu viacero možností, ako by sa to dalo riešiť, ale nikto sa tým nechce zaoberať. Dokonca to je nadstavené tak, že ministerstvu vnútra vyhovuje táto situácia, pretože tie žaloby, ktoré tí hasiči dávajú, a tie kompenzácie, ktoré za to dostávajú, keďže tie súdy vyhrávajú, keďže tu je evidentné porušovanie Zákonníka práce, evidentné porušovanie smernice Európskej únie a tak ďalej a tak ďalej, tak dostávajú tie kompenzácie. Ale niekto múdry si vyrátal na ministerstve vnútra, že to je lacnejšie, ako keby to mali riešiť komplexne, takže nehávajú hasičov na holičkách, a nie, a nie, nie sú schopní riešiť tento problém. Ja priznávam, že to je dlhodobejší problém, že to nie je problém, ktorý tu nastal teraz, hovorím, je to problém, ktorý tu máme, že 20 rokov. A prepáčte, z toho bol 13 rokov pri moci SMER. A ste tu znova, a neviete to vyriešiť.
Takže ja to považujem naozaj za návrh novely, ktorý celú túto situáciu nerieši. V podstate sa snaží len zakryť tento problém nejakou úpravou, aby to nebolo takto viditeľné. Ale tí hasiči si veľmi dobre uvedomujú situáciu ako takú.
Čo mňa mrzí, je, že hasičov máme vždy za hrdinov, keď ich je treba. Keď sú nasadení, nasadzovaní pri živelných pohromách, ako teraz boli povodne, sú pozívaní premiérovi, prezidentovi, všetci im ďakujú. Sme na nich hrdí, keď ich vysielame do zahraničia, že chodili napríklad pomáhať hasiť požiare v Grécku alebo vo Francúzsku, alebo niekde inde. Vždy sú milo vítaní. Vždy sme na nich, akože sa chválime tým, že čo všetko robia. Ale keď pre, máme pre nich riešiť problém, ktorý tu je komplexný a dlhodobý, tak sa ho snažíme kopnúť pod koberec.
A ešte ako čerešnička na torte, si predstavte, že tu máme ďalšiu vec, čo vyšla najavo na ministerstve vnútra, a to je ten pofidérny nákup hasičskej techniky za tých 46 mil. eur, ktorý dostane firma, ktorá hasičské autá v živote nerobila. Máte ix iných firiem. Máte Volvo, Scaniu, ja neviem. Je ix iných firiem, ktoré hasičské autá bežne robia. A viem, že tam napríklad aj niektoré tie komponenty tej techniky boli vyradené z toho výberového alebo toho, z toho tendra, z toho verejného obstarávania len preto, aby niektoré firmy alebo niektorá firma spĺňala tieto podmienky.
Dokonca sa... aj sa vie, že ministerstvo vnútra sa snažilo potom to nejakým spôsobom kompenzovať a dokúpiť túto techniku v separátnom tendri, čo museli následne zrušiť, pretože videli, že to je problematické. Takže namiesto toho, aby to vozidlo hasičské bolo vybavenou komplexnou technikou, tak chceli na to hasičské vozidlo, ktoré idú nakúpiť, ešte dať prívesný vozík s tou technikou, ktorá nebude súčasťou tých, tých vozidiel, ktoré boli nakúpené, tak ich chceli nakúpiť extra a dať na to prívozný vozík, prívesný vozík. Hej? Takže takýmto spôsobom sa pristupuje k hasičom.
Ja si myslím, že môžete teraz hovoriť a môžete sa nimi chváliť aj pri povodniach a tak ďalej, že veľa priateľov si medzi hasičmi táto vládna koalícia nezískala. Naopak.
Ďakujem.