Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne pani poslankyni Šrobovej. Ja oceňujem, že naozaj tak ako aj ja, ona sa veľmi poctivo a dlho venuje tejto téme a naozaj už sa obraciame na všetky strany a vyzývame všetkých, aby sme sa niekde posunuli a dúfam, že táto iniciatíva bude úspešná. Musím povedať, že ma teší, že sa pridávajú už aj ďalší poslanci, ktorí sa k tejto téme hlásia. Teším sa, že budeme mať hlas pána Radačovského. Viem, že by som nemala na neho reagovať vo faktickej, ale až potom, ale využijem túto príležitosť, takže sa teším, že budeme mať ten hlas a poviem to, že áno, že vy ste tu hovorili o tom, poviem to, že výživnom alebo teda prispievaní na výchovu a výživu, ale napríklad aj na to výživné by sme sa mali pozrieť, lebo dobre vieme, že aj to máme, poviem to, že neaktuálne nastavené na súčasnú životnú situáciu.
Ale ešte jednu vec chcem povedať, že naozaj my sme tu mali, poviem to, taký že prísľub zo strany pána ministra, že príde s tou definíciou, príde s nejakými návrhmi, tak ja veľmi čakám to, že či sa podarí teda vyrokovať nejaké tie eurofondy na pomoc jednorodičovským domácnostiam. Ale zároveň chcem povedať, že by som bola veľmi nerada, ako napríklad pri opatrovateľoch sme väčšinu eurofondov, poviem to, že prejedli, ale nenastavili sme systémové riešenie. A že ja by som práve chcela, aby sme pri tých jednorodičoch mali najprv nastavené systémové riešenie a až potom nejaký možno niekedy, poviem to, že takým veľmi lacným spôsobom využívali eurofondy na sanovanie situácie, ktorá nám na Slovensku vznikla. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Dovoľujem si predložiť návrh, ktorý zavedie definíciu jednorodičovskej domácnosti. Prečo je to dôležité? Ide o, poviem to, že zvýšenie a ochranu práv konkrétne tejto skupiny obyvateľstva, ktorá, ktorá nie je, poviem to, že malá. Dnes nám v rodičovských, jednorodičovských domácnostiach žije takmer 800-tisíc ľudí. V súčasnosti k tomu, aby sme tejto skupine vedeli efektívne pomáhať, bráni to, že v našom našom právnom poriadku nemáme jednorodičovskú domácnosť zadefinovanú a jednoducho nevieme potom nastaviť, poviem to, že tie politiky, ktoré by, ktoré by tejto skupine pomáhali. Táto definícia má za cieľ reflektovať súčasnú spoločenskú a najmä ekonomickú situáciu jednorodičov. Dovoľte mi upriamiť pozornosť na to, že rodiny, ktoré, ktoré žijú v jednorodičovskej domácnosti, tak 50 % z nich je, žije na hranici chudoby. Sú rodiny, ktoré žijú z 5,50 na deň.
Myslím si, že to, to je proste neúnosné, aby sa rodič dokázal postarať o svoje deti, ak mu vychádza, že má 5,50. Čo si dnes za 5,50 reálne môžeme kúpiť? Tento môj návrh reaguje, poviem to, na dlhodobé volanie verejnosti po zlepšení podmienok pre jednorodičov, pretože ten počet jednorodičov nám neustále narastá vzhľadom na to, v akej dobe dobe žijeme. Aj štatistický úrad hovorí o tom, že jednorodičovské domácnosti sú domácnosti, ktoré sú najviac ohrozené, ohrozené chudobou. Musím povedať, že dlhodobo spolupracujem aj s organizáciami, ktoré sa venujú jednorodičom. Koniec koncov, mám aj osobnú skúsenosť a chcem aj poďakovať, pretože už v tomto pléne návrh na takúto definíciu bol od kolegýň z PS a ja im ďakujem za túto aktivitu, lebo myslím si, že toto by nemala byť, poviem to, že téma politická, ale mala by to byť téma, ktorá nás naozaj všetkých, všetkých spája, lebo sa to týka naozaj obrovského množstva ľudí, ale najmä detí. Dnes sa hovorí, že v týchto domácnostiach vyrastá okolo 300-tisíc detí a myslím si, že pokiaľ necháme tieto rodiny odkázané samé na seba, tak jednoducho sa budú len ďalej hlbšie prepadať a jednoducho aj tie deti budú naozaj veľmi ťažko potom napríklad študovať a ďalej sa vyvíjať a prosperovať. Čiže som presvedčená o tom, že ak zasanujeme takéto rodiny, poviem to, že v tom prvom roku, kedy nastane táto kríza v ich živote, a to koniec koncov ukazujú aj úspešné projekty, ktoré napríklad organizácia JEDEN RODIČ má už odskúšané aj na Slovensku, ale existujú teda aj dáta zo zahraničia, kde program, ktorý sprevádza tieto jednorodičovské domácnosti prvý rok, jeden rok teda dokáže zasanovať tieto rodiny, postaviť na nohy a jednoducho sa opäť vrátia, poviem to, do takého bežného života. Často napríklad tam vstupuje nielen psychologická pomoc, ale aj napríklad kouč, ktorý sa postará o to, aby napríklad tá mamička sa prekvalifikovala a dokázala sa potom zamestnať v nejakom inom segmente.
Čiže je to celý taký komplex, ale my tento komplex proste nevieme dnes ponúknuť, pretože my nemáme zadefinovanú tú jednorodičovskú domácnosť a toto je to, to o čo sa snažím a vítam to, že už sa na tejto pôde to nehovorí len z tých opozičných lavíc, ale už aj v rámci koalície, a teda najmä z ministerstva zaznievajú tie hlasy, že, že niečo urobíme. Ale podľa mňa je už nevyhnutné urobiť to, poviem to, že včera bolo neskoro a my sa tu len potácame tým, že je to zatiaľ sľúbené a nevieme sa toho dočkať.
Takže ja chcem apelovať na už na kohokoľvek, dajte nám jednorodičovskú definíciu do zákona, aby sme mohli konečne nastaviť tú pomoc tak, aby bola efektívna, aby sme týmto rodinám pomohli a vytvorili naozaj systém, ktorý zasanuje tých, ktorí nadnes prepadajú do chudoby.
Ďakujem veľmi pekne a ďakujem aj za naozaj za všetky iniciatívy, ktoré, ktoré v tejto oblasti vznikli a verím, že aj takou našou spoločnou, spoločným tlakom dospejeme k tomu, že v blízkej dobe budeme mať zadefinovaných jednorodičov v zákone, už nech je to z kohokoľvek návrhu, len nech sa to stane a nech týmto ľuďom a deťom dokážeme efektívne konečne pomáhať.
Ďakujem veľmi pekne, skončila som.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 5. septembra 2025 a gestorský výbor do 8. septembra 2025.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem pekne, skončil som.

62-2
A je to opäť SMER a jeho predseda Robert Fico, ktorí začínajú rozkladať aj tento vnútropolitický konsenzus, ktorý tu dlhé roky bol a nikomu ani nenapadlo, že by to mohlo byť inak a nie je asi náhoda, že strany, ktoré rozložili, lebo už je rozložený ten zahraničnopolitický konsenzus, teraz začínajú rozkladať ten konsenzus v otázke základného politického systému Slovenskej republiky. A ja považujem za potrebné upozorniť, že práve na takéto tendencie sa vzťahuje právo na odpor zakotvené v Ústave Slovenskej republiky. Ja som veľmi zdržanlivý, keď niektorí kritici vládnej politiky vyčítajú opozícii alebo apelujú na to, že treba uplatniť právo na odpor. Právo na odpor tu nie je na to, aby keď sa nám nepáči niečo na vládnej politike, tak aby občania uplatňovali právo na odpor. Právo na odpor je krajné riešenie, ku ktorému sa má pristúpiť vtedy, keď je ohrozený základný demokratický poriadok, demokratický právny štát, a keď nie je možné uplatniť základné nástroje demokratického právneho štátu.
Zatiaľ sa to nedeje, zatiaľ sú to možno zasa len také Ficove reči, ako boli tie reči o prevrate, ktoré, všetkým nám je zjavné, že to nemyslel vážne, že len jednoducho chcel odkloniť pozornosť, chcel, chcel nastoliť nejakú tému, žiadny prevrat sa tu nekonal, ale ak by to myslel vážne, a teda história učí, že by sme nemali podceňovať, keď niekto hovorí o tom, že chce odstrániť demokraciu, lebo on to potom naozaj urobí. A boli aj také prípady, keď politici hovorili o tom, že idú zničiť demokraciu a potom ju naozaj zničili a všetci sa čudovali, tak by sme mali byť pripravení na to, že to nie sú iba reči a že to myslí vážne. A mali by sme mu odkázať, že ak to myslí vážne, tak my tú demokraciu budeme brániť. Jedným zo spôsobov ako brániť demokraciu, je aj brániť našu zahraničnopolitickú orientáciu, to, čo bolo minulosti obsahom, predmetom toho zahraničnopolitického konsenzu a je aj brániť podporu Ukrajiny voči jeho vzoru, Putinovmu Rusku, ktorý na ňom vedie agresívnu vojnu a treba využiť každú príležitosť sa Ukrajiny zastať.
Toto je jedna z tých príležitostí a to hlasovanie, ktoré o pár desiatok minút zrejme bude nasledovať, je tiež príležitosť zastať sa nielen Ukrajiny, ale zastať sa aj miesta Slovenska na západe a zastať sa slobody a demokracie. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Mohol som ísť do záverečného slova, ale teda zdá sa mi korektnejšie vystúpiť ešte v rámci rozpravy, ak by niekto chcel zareagovať, ale teda chcem sa vyjadriť k tej diskusii, ktorá tu bola. A teda som rád, že tu bola takáto bohatá diskusia. Sám som to nečakal, som myslel, že to prejde v priebehu, v priebehu pár minút, čiže ďakujem všetkým kolegom, čo sa do nej zapojili. Trochu ma mrzí, že sme len v rámci opozície medzi sebou diskutovali a že z koalície nikto nepotreboval, nepovažoval za potrebné sa, sa vyjadriť k tejto téme, ktorá je dôležitá, aj keď ide iba o deklaráciu, nejde o schválenie zákona, nejde o niečo, čo by mohlo zaviazať vládu Slovenskej republiky, ale aj zaujímanie postojov k takýmto udalostiam, ako sú brutálne útoky na civilné obyvateľstvo, ako je ruská agresia proti Ukrajine, je dôležité a patrí na pôdu parlamentu. A aj tá diskusia, ktorá tu dnes je a zrejme aj to hlasovanie, ktoré bude nasledovať o sedemnástej hodine, ukazuje, že na Slovensku sa stratil zásadný zahranično-politický konsenzus, ktorý tu existoval dlhé roky, dlhé desaťročia. Ten konsenzus neznamenal, že všetky politické strany a všetci politici mali rovnaký názor na všetky otázky týkajúce sa zahraničnej politiky. Je úplne legitímne, ak aj rôzne politické smerovania, rôzne politické strany, rôzne názory na množstvo otázok zahraničnej politiky, bezpečnostnej politiky, aj rôzny prístup k otázkam napríklad posilňovania obranyschopnosti, rôzne názory na ďalšie smerovanie Európskej únie, na vývoj európskych inštitúcií, na konkrétne európske politiky, niektoré sú kritické, niektoré sú viac, viac optimistické a iks sporných vecí vo svete sa deje, kde môžeme mať, aj máme rôzne názory, a je to tak v poriadku. Ale dlhé roky nikto nespochybňoval, že Slovensko patrí na západ, že Slovensko patrí do Európskej únie, Slovensko patrí do Severoatlantickej aliancie a od toho sa, samozrejme, odvíjali aj niektoré postoje, ako je napríklad ten, že ak krajina, ktorá je demokratická a ktorá sa usiluje integrovať do týchto spoločenstiev, je napadnutá zo strany agresívnej diktatúry, tak miesto Slovenska je po boku tej napadnutej demokracie, nie po boku alebo v predklone pred tým diktátorským agresorom.
Ešte aj v roku 2016, keď som sa po štyroch rokoch vrátil do Národnej rady Slovenskej republiky, tak tu ten zahranično-politický konsenzus existoval a narušovali ho zo začiatku v podstate iba fašisti z Kotlebovej Ľudovej strany Naše Slovensko. Občas niečo si povedali zo Slovenskej národnej strany, ale keď sa rokovalo o veciach, ktoré súviseli s Európskou úniou a Severoatlantickou alianciou, tak aj poslanci SMER-u jednoznačne podporovali prozápadné smerovanie Slovenskej republiky. Dnes už, žiaľ, ten zahranično-politický konsenzus neexistuje, pretože už to nie sú iba fašisti a extrémisti, už to nie je iba Slovenská národná strana v hlbokom predklone pred Vladimírom Putinom, ale je to aj strana SMER - sociálna demokracia, najsilnejšia vládna strana, ktorá čoraz otvorenejšie narúša ten zahranično-politický konsenzus. A keď ešte stále hovoria, že áno, miesto Slovenska je v Severoatlantickej aliancii a v Európskej únii, ich reálna politika taká nie je, ich slová také nie sú, ich činy také nie sú. A ich reálna politika stále viac odkláňa Slovensko od prozápadného smerovania, a teda je jasné, že majú problém s tým, stáť za Ukrajinou, podporovať demokratickú krajinu napadnutú autoritárskym, diktátorským Putinovým Ruskom.
Ale čo je zaujímavé, že po strate alebo zániku zahranično-politického konsenzu akoby sme počuli signály, že začína sa rozpadať aj ten základný vnútropolitický konsenzus spočívajúci v tom, že Slovensko má byť demokratickou krajinou s pluralitnou demokraciou s voľnou súťažou politických síl, ktoré sa v pravidelne sa opakujúcich voľbách uchádzajú o dôveru občanov a vytvárajú vládne zostavy na základe toho, kto tú dôveru dostane.
Opäť, za tie desaťročia od novembra 1989 sme tu mali politické strany rôznych názorov a dodnes máme rôzne názory na skoro všetky otázky, o ktorých sa hovorí vo verejnom priestore, o ktorých sa rokuje v parlamente. Niekto je viac vpravo, niekto vľavo, niekto je viac liberálny, niekto konzervatívny a milión vecí máme, a je to tak v poriadku, rôzne, rôzne názory. Ale na to, že Slovensko má byť demokratickým právnym štátom, že tu má byť pluralitná demokracia, to nemá byť otázka či áno, alebo nie. Na tom podobne ako vo vzťahu k tomu zahranično-politickému konsenzu tu dlhé roky existoval konsenzus, z ktorého opäť nejako vybočili iba fašisti Kotlebovi, vtedy ešte nie Ľudová strana Naše Slovensko, ale Slovenská pospolitosť, ktorá si len tak teoreticky zauvažovala, že by mohli nahradiť parlamentnú demokraciu stavovským štátom a strana bola rozpustená, lebo to nepatrí do demokracie.
Dnes strana SMER - sociálna demokracia to ešte nemá v programe, ale Robert Fico opätovne hovorí, že by sme mali zmeniť politický systém, že by sme mali prejsť na nejaký systém, kde bude menej strán, kde nebudú tak často voľby, kde sa bude, bude vládnuť dlhšie. To je opäť odklon od toho základného vnútropolitického konsenzu spočívajúceho v tom, že Slovensko má byť pluralitnou demokraciou, teda systémom, ktorý tu vznikol v novembri 1989. Pluralitná demokracia môže mať množstvo podôb, môže mať rôzne stranícke systémy, môže mať rôzne volebné systémy, môže mať rôzne, rôzne pravidlá, ale má ostať pluralitnou demokraciou.

vymazať

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja som jeden z predkladateľov samotného návrhu, ktorý tu už uvádzal pán navrhovateľ, a rovnako sa stotožním, samozrejme, aj s doplňujúcimi a zrušujúcimi pozmeňujúcimi návrhmi k tomuto uzneseniu.
A to, čo chcem povedať k samotnému uzneseniu, ja si myslím, že je dôležité sa vracať k téme vojny na Ukrajine a je naozaj na škodu, že tu nie sú poslanci a poslankyne koalície, lebo vo veciach zahraničnej politiky by sme predsa len mali mať nejaký spoločný azimut. Jedna vec je, ako sa zneužíva táto téma v jednotlivých voľbách, však posledné prezidentské voľby máme všetci na pamäti, ale mali by sme jednoducho poznať, kde je náš nepriateľ.
A ja určite sa budem k tomu vracať osobitne, keď tu budeme riešiť aj správu Slovenskej informačnej služby, budeme ju mať v osobitnom režime, ale to, čo určite môžem povedať aj v tomto, v tomto režime teraz, tu je, že vnímam aj z tej správy, že nemáme zhodu, kde máme nepriateľa. A to považujem za nebezpečenstvo pre nás všetkých.
Toto uznesenie je o tom, aby sme si spoločne povedali, kde ten nepriateľ je a odsúdili útoky na Ukrajinu ako útoky, ktoré sú proti demokracii a proti právnemu štátu. A to by sme si spoločne mali povedať, že k útoku na Ukrajinu došlo preto, lebo Ukrajina chcela ísť svojou vlastnou cestou. A preto tam dnes zomierajú aj tehotné ženy, aj deti na detských ihriskách, lebo Rusko nechce dovoliť Ukrajine, aby išla svojou vlastnou demokratickou cestou. Takto to je. A teraz či už si to povieme tu spolu všetci verejne aj spolu s koalíciou, tak ale prinajmenšom by sme niektoré hrozby mali spoločne vnímať, lebo to je o ochrane našej bezpečnosti všetkých tu na Slovensku. A mňa osobitne naozaj veľmi vyrušuje, keď vidím, že v správe Slovenskej informačnej služby je silný ruský naratív. A musím to aj teraz tu povedať, lebo tak som to tam videla a čítala, že jednoducho keby písal tú Slovenskú informačnú službu autor, ktorý má blízko k ruskej propagande, tak by ju nenapísal inak. A mňa toto osobitne vyrušuje, že jednoducho máme tu inštitúcie, ktoré nechránia nás všetkých, našu zvrchovanosť Slovenskej republiky, našu bezpečnosť, že tie hrozby nevnímame spoločne a toto je podľa mňa ohrozujúce pre nás.
A je potrebné znovu a znovu prinášať takéto uznesenia, aby sme si to znovu a znovu pripomínali, kde je náš nepriateľ, pretože nepriateľ pre nás je v Rusku. Nie je to Ukrajina. A musíme sa určite vrátiť aj k uzneseniu, ktoré tu bolo prijaté a súviselo so zrušením sankcií voči Rusku.
Či sa nám to podarí, alebo nepodarí v súlade, v súvislosti s týmto uznesením, ale v tomto by tiež mala vládna koalícia jednoducho dať nejaký signál. Mohla by jasne povedať, že sankcie voči Rusku sú potrebné. Ak to jeden z jej koaličných partnerov nevie urobiť, mali by to jednoducho nájsť spôsob, ako to urobia ostatné strany v rámci vládnej koalície. Jednoducho Slovenská republika je v nejakom priestore, ktorý si vybrala. My sme si vybrali priestor Európskej únie, vybrali sme si priestor Severoatlantického paktu a toto uznesenie je práve aj o tom, že si pripomíname, kde je náš priestor, v ktorom sa cítime bezpečne, a keď sa na tej priestor útočí a útočí sa na tých, ktorí by tam chceli slobodne pristúpiť, tak toto by sme mali vedieť jednoducho odsúdiť. Mali by sme vedieť tu spoločne odsúdiť, keď civilné subjekty, civilné objekty sa stávajú terčom a nie vojenské, vojenské terče na Ukrajine. Toto by sme mali jednoducho tu spoločne vedieť odsúdiť. Ako je to možné, že toto sa nám jednoducho nedarí, že sa to nedarí kolegom z koalície? Je to vlastne v niečom nepochopiteľné.
A, a ja to musím pripomínať, pretože bývam vedľa ukrajinského veľvyslanectva. Ja tam každý deň vidím fotografie detí, ktoré boli zavraždené na Ukrajine. Zavraždené. Moje deti každý deň musia chodiť okolo ukrajinského veľvyslanectva a vidia jednoducho v priamom prenose, o čom je vojna. O tomto je vojna na Ukrajine. Sú tam zabíjané deti, sú tam unášané deti. A je vlastne až nepredstaviteľné, áno, nepredstaviteľné, že poslanci a poslankyne z koalície toto nechcú, nechcú vidieť a nechcú toto odsúdiť, že jednoducho propaganda, ktorá sa javí viac výhodná v politickom boji, je tu prednejšia ako hodnoty, ktoré by sme mali spoločné mať v demokratickej spoločnosti. Toto je odsúdeniahodné. A preto je potrebné znovu a znovu sem prinášať takéto uznesenia a znovu a znovu vystavovať vládnu koalíciu, vás, vás poslancov z koalície. Pretože pre nás je to nepochopiteľné, že neviete priznať, kto je agresor vojny na Ukrajine. Pre nás to je nepochopiteľné, lebo sú veci, ktoré predsa by nám všetkým mali byť jasné. Vojna by nezačala, keby ju niekto nezačal. A ten, kto ju začal, bolo Rusko, takto to je. A tak to treba aj povedať ľuďom.
Ďakujem pekne.

vymazať

26-2
No, áno, správa hovorí, že teda na dosiahnutie plánovaných cieľov konsolidácie bude v budúcom roku potrebných 1,7 miliardy a v roku 2027 alebo respektíve v roku 2027 3,5 miliardy. Čiže, no a keď sa pozrieme, že čo hovorí správa o tom, že aká tá konsolidácia je, čas potrebnej konsolidácie je v hrubej podobe špecifikovaná na budúci rok, to je tu napísané, ale ten výsledok tu proste nie je žiadny, tu, tu nie je proste napísané v realite skutočne nič. Proste ministerstvo financií v čiastočnej forme komunikovalo niektoré opatrenia. Ja sa pýtam, aké opatrenia komunikovalo a to jediné, čo je tu napísané, tak vláda sa zasa rozhodla, ako sa čudujme, nečudujme, proste že chce zvýšiť daň z nehnuteľností, hej? A to ale zasa vo finále platia ľudia, nieže vo finále, 93 % občanov žije vo vlastnej nehnuteľnosti. To zasa majú platiť ľudia, ale zároveň, ani to už nie je pravda, lebo už medzitým sama vláda ustúpila od toho, čo tu teda napísala, hej? Takže aj to jedno jediné konkrétne opatrenie, ktoré tu je a ktoré majú zaplatiť ľudia, teda, našťastie, poviem, našťastie, po našom tlaku jednoducho je už, je už teda podľa mňa mimo, aspoň takto to vnímam, a, samozrejme, je to správne, nie je správne navyšovať daň z nehnuteľností. Nebolo to správne v minulom volebnom období, podarilo sa nám po boji to zastabilizovať, že sa nezvyšovalo daň z nehnuteľností, a je to správne aj pre toto obdobie. Ona sa, samozrejme, do nejakej miery zvyšuje, ale nech už to riešia samosprávy ako také, nie že sa to bude odtiaľto riešiť. Takže dobre, ani, ani to nie je.
No a zasa chcem trošku sa na to akoby pozrieť ponad, nechcem to už, bolo tu politických dosť, máme jednu, jednu krajinu a proste fakt to nie je, nie je dobré v tom, že teraz to ide že úplne zle a proste ani tie veci, ktoré išli minule zle, jednoducho neboli, neboli opravené. Proste to, čo bolo zlé z predchádzajúceho, aby v podstate plus-mínus pokračuje a ešte bolo pridaných úplne kopa, kopa ďalších vecí, fakt.
Zoberme si, zoberme si, poviem jeden jeden príklad, kde by sa dalo, dalo urobiť veľa. Teraz urobila správu rozpočtová rada, kde hovorí, že pre 20 % rodín s najnižšími príjmami je suma kompletných dávok 1,4 miliardy. Môžeme sa baviť, či je to veľa, málo, samozrejme, malo by to závisieť od toho, koľko peňazí má krajina, určite áno, vláda k dispozícii, ale je teda je to 1,4 miliardy. Slabým pomáhať treba, jednoznačne, aj my sme Sloboda a Solidarita.
No ale keď sa pozrieme na tú istú štatistiku, tak 20 % rodín, rodín s najväčšími príjmami, tak dávky, ktoré tieto rodiny dostali, bolo 1,1 miliardy.
Maličký rozdiel, hej? Malý rozdiel medzi tým, a tu je to už teda, ja ani nejdem hovoriť, že čo je z toho správne, nesprávne, už nechám na posúdenie každého, ale asi teda by vláda v stave, keď máme najhoršie verejné financie, aké máme, by asi nemala byť pomoc tým najslabším a pomoc tým najbohatším rovnaká, hej? Tá štruktúra je iná, absolútne súhlasím, ale tá, vo finále tá pomoc je rovnaká, a to nie je správne, to je to, čo proste nie je správne, ani nič sa s tým akoby nedeje. A to je vlastne, a zasa teraz pozerám, pozerám na krajinu, pozerám na to, aby sa tu dobre podnikalo, aby to fungovalo. Teraz nejdem kritizovať ani jednu, ani druhú stranu, ale jedna z tých vecí, ktorá sa nepodarila predchádzajúcej vláde, nepodarila, bol ten daňový bonus, hej? A tam je veľa z tej pomoci pre najbohatších, je daňový bonus. Ten tam nemal čo byť. Namiesto toho mali byť znížené dane.
Znížené dane pre všetkých, a tým pádom tá pomoc proste by tam nemusela byť, nebola, ono by ten výsledok bol plus-mínus rovnaký, ale podmienky by boli lepšie pre všetkých, hej? A ďalšia vec, zasa, zasa poviem, však je to kritika predchádzajúcej vlády, teraz aktuálne, kto robíte v samosprávach viete, že teda aktuálna platba dane, dane z príjmu, to proste z pohľadu fyzických osôb to, čo je príjem samospráv, bola že mínus. Proste ten daňový bonus, bohužiaľ, bol tak veľký, že teraz nie že samosprávy dostali nejaké peniaze v máji, bolo tam mínus 46 miliónov, hej, proste mínus vlastne ako by mali zaplatiť. Čiže to sú, to sú, to sú tiež veci, ktoré fakt nie sú dobré. Len nič z toho nejde, nejde správnym smerom, hej? Nič z toho nejde k tomu, že by sme videli, že tam, kde aj bolo niečo zlé, by sa to zmysluplne opravilo, hej?
Ja neviem, jedno ešte zlé rozhodnutie poviem, tie nešťastné predčasné dôchodky. Potrebujeme, aby zamestnanosť rástla, hej, namiesto toho klesá. Proste áno, bolo to zlé, zlé rozhodnutie z minulosti. Bolo len veľmi málo čiastočne opravené. Proste namiesto toho sa, sa riešia, riešia zasa väčšie dávky a nemáme na ne. Namiesto toho, aby sa umožnilo ľuďom pracovať.
Za prvé, opraviť podmienky tak, aby to bolo v stave, ako si krajina môže dovoliť odchod do predčasného dôchodku a druhá vec, už kto tam je, tak má zakázané pracovať. Zakázané pracovať, tak proste každého, od každého tu berie vláda táto viac a viac nezmyselných daní, poplatkov, všetkého, a proste títo ľudia nemôžu pracovať. Veď zasa dobrovoľne, kto chcel, by pracoval, odvádza dane, dovádza, odvádza odvody a proste štát by mal z toho príjem a nemusel by, nemusel by brať niekomu úplne nad mieru.
Takže celé, celé je to vlastne to, že Slovensko, proste sa, rútime sa fakt do priepasti, rútime sa do priepasti. Bohužiaľ, aj táto správa o tom, o tom ukazuje. A jednoducho ďalší problém je to, je som to teraz hovoril pred chvíľkou vo faktickej poznámke, beriete ľuďom strašne veľa, veľkú časť ich príjmov, robí to obrovské problémy, či už na strane investícií, či už na strane zvyšujúcej sa inflácie, či už na strane toho, že jednoducho padáme. Ale zároveň, zároveň si štátna organizácia polícia kupuje množstvo nových áut. Však v poriadku, obmena by mala byť, ale proste nemôže to byť v režime, jak keď sa dubajská polícia chváli, áno, tí na to majú. Proste jednoducho tí majú verejné financie v stave, že môžu jazdiť na brutálnych autách s krásnymi logami policajnými, všetko. Ale, kolegovia, prosím, nemôžem, nemôžete, nemôžeme, nemôžeme ukazovať ľuďom toto, že polícia má nielen na nové autá, ale ešte aj na nové kožené poťahy s krásnymi vyšitými logami. Veď to je z ľudí, firiem. Veď všetci, ja si myslím, že aj kolegovia z koalície, veď máte známych, poťažne sami podnikáte, koľko firiem povie, že sa podnikateľské prostredie za tejto vlády zlepšilo, že nula. Akákoľvek štatistika je, či už robia obchodné komory, ktokoľvek, zamestnanecké organizácie, ale koniec koncov aj odbory hovoria, že situácia podnikateľov sa zhoršuje. To sú tvorcovia hodnôt. To sú tí, o ktorých píše táto správa a je to fakt veľmi, veľmi smutná správa. Prosím, to Slovensko, nech sme koalícia a opozícia...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. A ďakujem aj za tento príspevok, ktorého pre mňa silným odkazom bolo, že jednoducho nástroje, ktoré si táto vláda vyberá na to, aby ozdravila verejné financie sú, sú nedostatočné. A dokonca nielen nedostatočné, oni sú škodlivé, pretože ako tu bolo spomenuté, v rámci eurozóny sme jediná krajina, ktorá má daň z finančných transakcií a reálne to súčasní zamestnávatelia a potenciálni investori vnímajú ako veľkú prekážku jednoducho fungovať tu, rozvíjať tu svoje podnikanie a investovať tu.
Pokiaľ ide o zahraničné investície, teraz citujem z rozhovoru pre Denník N, ktorý dal, ktorý dal pán Miroslav Kiraľvarga, ktorý zahraničné investície na Slovensku zhodnotil takto: "Pokiaľ ide o zahraničné investície, ktoré nám pred niekoľkými rokmi naštartovali ekonomiku, tu je malé porovnanie. Od roku 2000 až po rok 2010 výška čistých zahraničných investícií na Slovensku dosahovala v priemere 6 % HDP a v roku 2023 je to 0. Nula percent HDP. To je jasný dôkaz toho, že zahraniční investori prestávajú mať záujem investovať na Slovensku."
A ja sa pýtam, koho je to zásluha. No je to zásluha presne tých opatrení, ktoré vy si odškrtávate na tých svojich kontrolných dňoch ako účinné a v skutočnosti spomaľujú, dusia našu ekonomiku a dostávajú ju na chvost Európskej únie. Ja už konečne akože fakt túžim po tom, aby ste vypočuli odborníkov, ktorí hovoria, že priestor na šetrenie je na výdavkovej strane. Nie ďalšie dane, nie ďalšie dusenie ekonomiky, ale pozrite sa na výdavky. Pozrite sa na svoje výdavky, pozrite sa, čo vy robíte s rozpočtom. Tam sú peniaze, ktoré vieme ušetriť.
Ďakujem.