Videokanál klubu

104-2
Tentokrát teda na strane zamestnanca, ale vo finále je to jedno. Nie je, nie je jediná analýza, a to je jedno, či ju bude robiť Brigita Schmögnerová ako ľavicový ekonóm alebo ju bude robiť Ivan Mikloš, alebo to spraví pán Páleník, alebo to spraví OECD. Z každej z týchto analýz vyjde, a to zasa nieže včera, že to treba dneska riešiť, ale, ale, ale za posledné roky to vyjde vždy, že jednoducho problém alebo jeden z najväčších problémov Slovenska je vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce. Tak človek by čakal, že keď ideme riešiť problémy, tak výsledok by mal byť, že teda zníži daňovo-odvodové zaťaženie práce. No, lenže čítam, a ten výsledok je, že sa teda zvyšujú odvody, zvyšuje sa zdravotný odvod. To je vlastne zvýšenie odvodového zaťaženia práce. Zvyšuje sa dépéháčka, idem sa zasa vrátiť k skrátenému, ale dokončím myšlienku. Zvyšuje sa, zvyšuje sa daň z príjmu, hej, zvyšuje sa progresivita, dáva sa tam sadzba 30-, 35 %. To je zvýšenie daňového zaťaženia práce. Čiže vlastne problém vysoko-odvodového, vysokého daňovo-odvodového zaťaženia práce na Slovensku sa ide riešiť jej zvýšením a ešte v skrátenom legislatívnom konaní. No a jednoducho toto, a zasa už tu čítam, čo je tu napísané, ako môže zlepšiť nepriaznivý stav verejných financií, keď vlastne tie, tie opatrenia sú, že budú tú ekonomiku ešte viacej brzdiť, hej? Proste toto, toto mne nie je jasné. A teraz, samozrejme, keby to opatrenie prišlo v skrátenom alebo keby prišlo v riadnom, tak ten akože ak príde takéto, tak je to, samozrejme, rovnako zlý výsledok, hej? Jednoducho rovnako stále to bude opatrenie, ktoré, ktoré jednoducho brzdí ekonomiku, a tým pádom vlastne brzdí aj príjmy štátneho rozpočtu. Len ten rozdiel je v tom, že ak by s návrhom zvýšenia, hej, daňovo-odvodového zaťaženia práce, prišla vláda v januári v návrhu zákona a dala ho teda napríklad do medzirezortného pripomienkového konania, no tak tam príde nie 86 pripomienok, ako som doobeda hovoril pri zákone o výbere, výbere súdnych poplatkov, ale príde tam 300 pripomienok alebo možno 350, a začne to, že RÚZ bude písať, že jednoducho zvyšovať daňovo-odvodové zaťaženie je zlé, bude to AZZZ, proste Združenie mladých podnikateľov, a som presvedčený, že to isté napíšu dokonca aj odborári. Proste napíše to, a možno to napíšu aj nejaké štátne orgány, možno to napíše dokonca ministerstvo hospodárstva, hej? Jednoducho prišlo by tam tá informácia, hej, pre predkladateľa zákona, že teda toto asi nie je úplne najlepšie riešenie. Dokonca možno by prišlo aj druhá časť pripomienky, že ako by sa to dalo spraviť lepšie. Samozrejme, následne by si muselo ministerstvo financií sadnúť, museli by urobiť rozporové konanie, museli by počúvať a museli by hľadať riešenie. A keď by ho nenašli, tak aspoň by museli napísať, že predkladajú ten zákon na vládu s rozporom, hej? Že ministerstvo hospodárstva hovorí, že a sakra, fakt nie je dobré riešenie zvyšovať daňovo-odvodové zaťaženie práce, len teda ministerstvo financií má iný názor.
Toto je, toto je ten rozdiel. Skutočne že keď zákon akýkoľvek a špeciálne ešte taký, ktorý sa týka 2,7 miliardy eur a každého jedného občana od toho, kto sa dnes na Kramároch alebo v Ružinove narodí, až po toho, kto zajtra na nejakom cintoríne zomrie, tak proste by mal ten zákon ísť v štandardnom legislatívnom procese. Práve preto, aby, aby sa tam akože odchytili tie chyby, aby tam prišli iné názory, ten, tá naša štátna správa, ja ju väčšinou kritizujem, že je strašne košatá a že to by bola cesta, kde sa dá, to je pravda, ale zároveň nikdy nezabudnem pripomenúť, že tam robí kopa skúsených, šikovných, dlhoročných proste úradníkov, profesionálov, ktorí jednoducho majú ten názor, radi by ho povedali a možno by to veľmi pomohlo. Len tomuto všetkému sa jednoducho práve v skrátenom legislatívnom konaní dokážete vyhnúť. No, ale taký bude aj výsledok, taký bude aj výsledok. A tak potom budeme proste všetci trpieť.
Ja som úplne presvedčený, a ja, veď hovorím, ja poznám kopu kolegov aj, aj z koalície, veď aj vy žijete reálny život, veď aj vy máte svoje firmy, hej? Aj vy máte príbuzných, súrodencov, kohokoľvek, ktorí sú živnostníci, ktorí majú firmu, ktorí podnikajú, ktorí tvoria hodnoty, ktorí odvádzajú dane. Ja som presvedčený, že vám to jednoducho tiež musia hovoriť, že proste neni to dobré, že sa pokračuje v zlých riešeniach z vlaňajška. A možno zasa v tom legislatívnom procese, pretože aj poslanec vie byť súčasťou pripomienky, aj poslanec sa vie posadiť na to rozporko, že by ste to aj akože mohli povedať, že ako poslanci pôjdete na to rozporové konanie a tam v internom prostredí jednoducho poviete svoj názor alebo aj lepšie riešenie. Ja rozumiem, že sa tu koalícia nepostaví a nepovie ministrovi, že Laco, spravil si to zle. Chápem, ale aj vy ste stratili tú možnosť, pretože jediné, čo vám zostalo, je povedať to tu ministrovi v pléne. A úplne rozumiem, že mu to nepoviete. Ale úplne rozumiem a som presvedčený, že kopu dobrých nápadov od vás, od koaličných poslancov, by ste boli povedali na tom ministerstve alebo na tom rozporku, alebo by ste išli za ministrom, keby ste videli ten návrh zákona polroka dozadu. Len keď sa to stalo tak, že minister, kedy v pondelok, či v utorok, v utorok prišiel, v utorok prišiel na klub a tam vám odprezentoval tých koľko, ja neviem, 60 strán alebo koľko to má. Tak akože všetky tie vaše dobré nápady, buďme stále pozitívni, všetky tie vaše dobré nápady, ktoré máte, postrehy od, od vašich kolegov, príbuzných, známych, kamarátov proste zostanú nevypočuté. Nie je priestor, kde ich zapracovať. Nie je priestor alebo je fakt minimálny. Toto, toto je to zlé na tom, čo sa deje.
No a čas sa kráti, je tu ešte jedna, teda viacej je tam toho náročne napísaného, ale je tu jedna veta. Prvýkrát, prvýkrát za toto volebné obdobie povedaná, bohužiaľ, veľmi reálna a čítam: Ani aktuálna bilancia rozpočtu verejnej správy nie je priaznivá. Súhlasím. Schodok hospodárenia sa v tomto, ako aj v najbližších rokoch, očakáva blízko 6 % hrubého domáceho produktu. Dámy a páni, 6 %, to je niečo, čo táto vláda zatiaľ ešte nikdy nepovedala.
Ja si pamätám, minister plánoval mať štyri niečo v 2024, v podstate tri niečo v 2025. Tento rok, budúci rok to už malo poklesnúť pod 3 %, tam už minister rozprával, že už nám prestane, prestane rásť dlh. Takže nič z toho, nič z toho sa nestalo, práve naopak, vláda, a paradoxne v skrátenom legislatívnom konaní, priznáva, že nám hrozí deficit blízko 6 %. Ako to je presne to, čo hovorím, že dnes je to šesť celé, 5,2 % desatiny percenta, čo teda potvrdzuje alebo teda ukazuje semafor rozpočtovej rady. Ale áno, ten koniec roka je vždy najnáročnejší aj na mimoriadne výdavky, aj vôbec proste na výdavky. Zároveň to ekonomické prostredie sa na Slovensku práve aj pôsobením vlaňajšieho balíka veľmi zhoršuje, čiže ja sa obávam, že toto je, toto je to zásadné a základné priznanie, že tá situácia je skutočne ešte zásadne horšia ako bola.
Ešte raz to zopakujem. Minister už teda poučený prvým nezdarom, už bol menej optimistický, ale stále tuto takto pred rokom predkladal rozpočet s cieleným deficitom 4,7 % a inak že s hospodárskym rastom 2,5 %. A teraz po necelom roku hrozí, že to bude 6 % deficitu a, bohužiaľ, najnovší údaj zatiaľ za druhý kvartál hovoria, že rast ekonomiky je 0,4 %, 0,4. Ešte nás čaká tretí a štvrtý kvartál. Keď sa pozrieme na ukazovatele výkonu, výkonu priemyslu, ten priemysel klesá mesiace, mesiace po sebe, dokonca ten pokles sa zrýchľuje. Čiže toto sú skutočne, skutočne vážne, vážne veci, ktorým, ktorým treba čeliť.
Čiže z tohto pohľadu, z tohto pohľadu, samozrejme, sú tu správne napísané, že treba robiť všetko pre to, aby dlh klesal a prečo? Pretože jednoducho ten dlh je neufinancovateľný a že nám proste budú, budú rásť úroky a vôbec celková dlhová služba. No, toto a áno, samozrejme, a to je tu tiež správne napísané, že teda nám hrozí, hrozí aktivovanie procedúry nadmerného deficitu zo strany Európskej komisie. Ale ešte raz, toto nevzniklo zo včera do rána. Toto nám hrozí už dlho a kvôli tomu to nemuselo byť skrátené.
Dobre, teraz, ale máme skutočne ďalší problém. Tým problémom je, že ten dlh rastie rak rýchlo a skutočne tie úrokové sadzby rastú tak rýchlo, že nám hrozí obrovský problém s financovaním, s financovaním dlhu, to upozorňuje minister správne. Len teda tá situácia je ešte horšia, ako sa zdá. No a teraz treba povedať, že síce výhľady, výhľady ratingov sa nám zhoršili, ale ten samotný rating sa v tomto roku viac nezhoršoval, ako zhoršoval, aj keď našli by sme aj agentúru, ktorá ho zhoršila. No ale to všetko bolo nastavené na tom, že áno, vláda mala prijatý ambiciózny rozpočet, ktorý chcel znižovať deficit, a zároveň vláda hlásila, aj analytici hlásili relatívne robustný rast ekonomiky. Ani jedno z toho sa nestalo, dnes je jasné, že proste rozpočtové ciele pre tento rok sa nenaplnia. Rast ani zďaleka nedosahoval to, to, čo proste sa plánovalo a jednoducho tá hrozba zhoršenia ratingov a s tým súvisiaceho, samozrejme, horšieho ohodnocovania rizikovosti slovenských dlhopisov je fakt veľmi náročné alebo teda veľmi, veľmi, to riziko je veľmi veľké.
No, ale teraz teda čo s tým. Chvíľku teraz sa trošku dostanem aj do toho samotného materiálu. Ten materiál fakt pokračuje nielen tým, že znova je v skrátenom, ale znova aj tie isté metódy. Tie isté metódy, ktoré v tomto roku nielenže nepomáhali, ale brzdili ekonomiku, tak tie isté formy konsolidácie sa jednoducho idú robiť aj pre budúci rok. To je vyslovene, že Einstein sa to pýtal, že sa čuduje ľuďom, že robia stále to isté a očakávajú iný výsledok.
Ja sa, vážená koalícia, fakt pýtam, prečo sa pokúšate o to isté, čo vlani a očakávate iný, lepší výsledok. Ten výsledok bude rovnaký ako vlani. Deficit to nijak nezníži, ale ekonomiku to, už sa to nedá povedať, že to spomalí. Tú ekonomiku to zabije, pretože spomalil ju už tohtoročný. Proste bude to fakt, fakt extrémne zlé. Jedna vec, čo sa dá do nejakej miery pochváliť, je, že minister financií aspoň si uvedomil, že štát musí začať šetriť na sebe, dokonca to bol jeden z prvých slajdov v prezentácii. Aj tam povedal, že to má byť 1,3 miliardy na strane štátu. Hneď v ďalšom slajde síce povedal, že 130 miliónov, z toho už ani tak nie štát, ale teda samosprávy, ale dobre, je to nejaká forma verejnej, verejnej časti, okej. Ale tým to skončilo, tam nie je nič konkrétne. Ja sa ospravedlňujem rozpočtovej rade, že ju stále spomínam. Rozpočtová rada napísala, veď aj by spravila nejakú analýzu toho šetrenia, ktoré chce vláda robiť teda na sebe na verejnej časti, ale nedá sa to, pretože tam nie je nič konkrétne. Nie je tam nič konkrétne, a zatiaľ, samozrejme, ani nič konkrétne predstavené nebolo a ja sa obávam, že aj to, čo konkrétne bude, no papier znesie všetko.
Ja sa odpichnem od jednej vety, ktorú tam minister písal, že chceli by ušetriť na znížení nákupu nových vozidiel. Dámy a páni, akože to nie je šetrenie. Akože štát si môže napísať, že veď my sme chceli nakúpiť desaťtisíc nových vozidiel, kúpime len tisíc, tak sme deväť ušetrili. To nie je žiadne šetrenie.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, tak rokujeme o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií. No, budem sa skutočne snažiť držať sa skráteného legislatívneho konania. Keby sme tu mali kolegu Ondra Dostála, ten by to vysvetlil úplne presne, ale teda skúsim aj ja.
V prvom rade treba povedať, že skrátené legislatívne konanie sa fakt používa v mimoriadnych situáciách, ale nie v tom, že v mimoriadnych situáciách, ktoré sú tu dva roky, len si ich nejak niekto odmieta všimnúť, ale v mimoriadnych situáciách, ktoré vznikajú skutočne že vplyvom čohokoľvek, hej, ale vznikajú rýchlo, okamžite, treba na ne reagovať extrémne rýchlo práve vtedy alebo v tých prípadoch, kedy jednoducho ten riadny legislatívny proces, ktorý, samozrejme, nejaké mesiace trvá, povedzme trvá, nech trvá polroka, celý, tak proste by tá reakcia bola neskorá a jednoducho skutočne by hrozili napríklad nejaké hospodárske škody alebo škody na zdraví, alebo, alebo nejaké ďalšie, hej? Čiže to by bolo niečo, prečo by malo zmysel skrátené legislatívne konanie. Áno, veď tiež už mám nejaké skúsenosti, som v treťom volebnom období, v ktorom som poslancom, a boli situácie, samozrejme, kedy sa takéto niečo dialo. Boli skrátené legislatívne konania, ktoré mali zmysel či už teda z jednej vlády, ale okej, ja beriem, aj za tejto vlády boli niektoré situácie, kde dávalo zmysel, určite áno, skrátené legislatívne konanie. Ale jednoducho to nie je situácia konsolidácie, nie je. Tá potreba, môže tam byť napísané čokoľvek v tom odôvodnení, ale tá potreba, tá situácia proste zlého stavu verejných financií, hroziacich vysokých úrokov, hroziaceho rýchleho rastu dlhu, to nevzniklo ani včera, ani predvčerom, ani pred mesiacom, dokonca ani nie pred rokom.
Povedzme si pár faktov. Tie čísla sú uvedené v odôvodnení, alebo teda časť z nich, takže držím sa, držím sa toho. Deficit verejných financií v roku 2023 bol 5,2 %. Už v roku 2023 to táto vláda aktuálna, vládla dva mesiace, bolo jasné, že sú verejné financie aktuálne že v zlom stave, hej? Boli, v roku dvetis... a urobili prvý konsolidačný balíček. A ten povedzme tam okej, jasné, proste vláda sem prišla v novembri, a teda chcela hasiť nejaké problémy a v poriadku, samozrejme, že keď chcela urobiť zmeny od 1. 1. ´24, tam malo význam skrátené legislatívne konanie, okej, ale proste nie teraz.
Potom dobre, bol nejaký balíček, neúspešný, to ako je dnes jasné prečo, pretože v roku 2024 bol deficit verejných financií, teda vlani bol deficit verejných financií 5,3 % hrubého domáceho produktu. To znamená ešte vyšší. To znamená, aj ten, kto spal ešte v roku ´23, tak už v priebehu roku ´24 mal vnímať a vnímal, hej, že tie verejné financie za prvé sú v ešte horšom stave, než rok predtým, v ešte horšej situácii, pretože ten balíček nefungoval. Veď tam minister chcel o takmer jedno percento znížiť deficit, hej? Čiže už, už na konci roku ´24, to stále sme vlastne skoro o rok ešte dozadu, už tam bolo jasné, že tie verejné financie nielenže sa nezlepšujú, ale že sa zhoršujú, že balíček, že ozdravná kúra nefungovala a že deficit je ešte vyšší, hej?
Už vtedy, vtedy muselo byť aj tomu najospalejšiemu ekonómovi jasné, že verejné financie sú v zlom stave. Dobre, vznikol rozpočet, už teda menej ambicióznejší ako na začiatku, ale aj ten hovoril o tom, že pre tento rok, že pre tento rok bol cielený deficit alebo rozpočtovaný deficit 4,7, to je jedno, 4,7 % hrubého domáceho produktu. Dnes sme teda v deviatom mesiaci, ešte stále nie na konci roka, máme rozpočtovú radu, ktorá má rozpočtový semafor, ktorá priebežne prepočítava, ako sa vyvíja reálna rozpočtová situácia oproti tomu narozpočtovanému. No keď si to kliknete dnes, aj pán minister to môže spraviť, tak je tam 5,2 %. Čiže deficit rozpočtu je o pol percenta vyšší než cielený.
A tam nevzniklo že dneska, to sa tam pomaličky hromadí od začiatku roka. Čiže aj ten nieže ospalý ekonóm, ale ja ten ekonóm, ktorý sa vrátil z dlhodobého pobytu na Marse, by vlastne v priebehu roku 2025 mal zistiť, že teda verejné financie sú v zlom stave, lebo však pozrel sa na deficit ´24, a že ten stav sa nezlepšuje, práve naopak, zhoršuje, pretože rozpočtová rada pravidelne informuje o aktuálnom stave.
Takže keď by aj, aj skôr nie, tak v januári, v januári tohto roka mohla a mala vládna koalícia začať pracovať na konsolidačnom balíčku č. 3. A jednoducho to, čo tu dnes máme, SLK hovorí o niekoľkých zákonoch, tých niekoľko zákonov je že 20. Tento balíček mení 20, hej, dvadsať rôznych zákonov, tak osemnásť z nich sa malo kľudne začať riešiť vlastne v tom januári štandardným legislatívnym procesom, hej, dneska sme ich tu mohli mať, prvé z nich mohli byť možno na júnovej schôdzi, ostatné mohli byť teraz v riadnom legislatívnom procese, tak ako sme tu mali šesť iných zákonov z ministerstva financií, ktoré teda ale, bohužiaľ, sa nevenovali konsolidácii, ale iným, okej, dôležitým veciam, ale osemnásť z nich tu malo byť v štandardnom legislatívnom procese. A dobre, keby ste boli prišli tu, že potrebujete ešte dva a tie budú v skrátenom, tak zasa poviem, že nemusím s tým súhlasiť, ale poviem, že okej, hej, že tých 10 % tej konsolidácie nejak uniklo tej pozornosti alebo sa situácia ozaj zmenila a tie dva zákony zvyšné treba teda dať v skrátenom ako lex konsolidácia, raz, dva, tri, hej? Okej. To, to by sa dalo pochopiť. Ale nie takto. Nie dvadsať a nie za situácie, keď hovorím, aj ekonóm, ktorý sa vrátil z dlhodobého pobytu na Marse, proste už v januári tohto roku vedel o tom, že tie verejné financie sú za jedno zlé a za druhé, že tá situácia má tendenciu sa ešte zhoršovať.
Predkladateľ, vlastne vláda, ani nie tak minister financií, píšu teda, že deficit verejných financií a dlh verejnej správy sa v uplynulých rokoch alebo v uplynulých rokoch výrazne vzrástli. Vzrástli, to je úplne pravda. A treba ale povedať, že kde a kedy, hej? Ja odmietam to, ako pán minister hovorí, že vlastne on tu, veď to zasa reagujem na jeho úvodné slovo, že sem prišiel s tým, že to sú dlhy predchádzajúcich vlád, hej, a on tie rieši.
Veď áno, akože ani tie miliardy, ktoré proste sa zadlžilo Slovensko v minulom volebnom období, nebolo to málo, nebolo, ja to, ja to priznávam, hej, boli tu krízy, bola tu skutočne mimoriadna situácia, ale jednoducho to je polovičná miera zadlžovania oproti tomu, čo predvádza táto vláda.
Ja nemám rád relativizáciu. To, že táto vláda robí verejné financie zle, že nás zadlžuje dvojnásobnou rýchlosťou ako predchádzajúca, že to, čo nás zadlžila, všetky tri tie vlády dokopy za tri a pol roka, je menej ako to, čo nás zadlžila táto, táto vláda za dva roky. Jednoducho to neznamená, že tá predchádzajúca to robila dobre, hej, to to neznamená. Ale znamená to to, že aktuálna vláda to robí horšie, výrazne horšie, životu nebezpečne horšie pre živnostníkov, pre občanov, pre veľké firmy, pre budúcnosť Slovenska, pre naše deti, ktoré proste idú preč. Toto, toto je ten problém. Ako veď ste hovorili, že to budete robiť lepšie. Minister tu proste rozprával, už tohto roku sme mali mať už dvojpercentný deficit. Jednoducho, bohužiaľ, tá realita je, že sa to robí podstatne-podstatne-podstatne horšie.
A aby som sa vrátil k tej myšlienke na začiatku, táto konsolidácia rieši nie to nešťastné každo-týždňové testovanie covid. To nebol, to nebol dlhodobý výdavok, hej? Štrukturálny. To sa stalo, ja poviem tiež, že to bola chyba, ale to boli raz minuté peniaze a bodka. Tam už len treba zaplatiť ten dlh, za ktorý proste sa to urobilo, ale to nemusíte teraz riešiť. To, to nie je problém proste. To nie je pravda, čo minister hovorí. Teraz idete v konsolidácii 3 riešiť hlavne tie dlhy, ktoré sa vyrobili za posledné dva roky. Tých 16 miliárd. Len, len problém je ten, že sa to, to sú tie paralely, opäť tretíkrát sa to deje v skrátenom legislatívnom konaní, dvakrát to nepomohlo, dvakrát to nepomohlo a jednoducho teraz to ide presne rovnaká metóda, hej? Vlani sa zvýšilo o jedno percento zdravotný odvod na strane podnikateľov, zamestnávateľov, hej? No tak prišlo 350 miliónov do rozpočtu, zaprášilo sa po nich, deficit je ešte vyšší než vlani a v absolútnych číslach je to ešte, ešte viac a jednoducho namiesto, aby sa teda zistilo a zanalyzovalo, že asi to teda nepomáha, no tak teraz pozrieme, pozrieme do toho balíka, ktorý ideme prijímať v skrátenom legislatívnom konaní, a zasa je tam zvýšenie zdravotného odvodu.

Pán poslanec Viskupič, dobré vystúpenie, a teda zaujala ma jedna vec, keď si sa počas vystúpenia pokúsil prezentovať graf, ktorý je obsiahnutý v správe, ktorú predkladá pán minister, tak si sa tak zarazil a povedal si, že nechceš porušiť pravidlá. Tak ja by som len chcel povedať, že sú úplne absurdné pravidlá, ak poslanec vystupujúci v Národnej rade úplne vecným spôsobom nemôže prezentovať nie graf, ktorý si sám vyrobil, ale graf, ktorý je obsiahnutý v správe, ktorú minister financií za vládu predkladá parlamentu. Takto by rozhodne pravidlá parlamentnej rozpravy vyzerať nemali, aby nebolo možné ukázať to, čo vláda, nie jednotlivý poslanec, vláda a ministerstvo financií dávajú do parlamentu.
===== vymazať

Pán poslanec Viskupič, dobré vystúpenie, a teda zaujala ma jedna vec, keď si sa počas vystúpenia pokúsil prezentovať graf, ktorý je obsiahnutý v správe, ktorú predkladá pán minister, tak si sa tak zarazil a povedal si, že nechceš porušiť pravidlá. Tak ja by som len chcel povedať, že sú úplne absurdné pravidlá, ak poslanec vystupujúci v Národnej rade úplne vecným spôsobom nemôže prezentovať nie graf, ktorý si sám vyrobil, ale graf, ktorý je obsiahnutý v správe, ktorú minister financií za vládu predkladá parlamentu. Takto by rozhodne pravidlá parlamentnej rozpravy vyzerať nemali, aby nebolo možné ukázať to, čo vláda, nie jednotlivý poslanec, vláda a ministerstvo financií dávajú do parlamentu.
===== vymazať

...tým netají. Netajil sa tým ani na výbore. Netajil sa tým ani v rámci mediálnych výstupov, a sám nám povedal, že vietor predsa na Slovensku nepotrebujeme. Tak prečo by sme ho mali zavádzať? Dnes na Slovensku stoja štyri veterné elektrárne, je to na Cerovej. Boli postavené niekedy v roku 1999 alebo 2000, presne nepamätám. Boli to dokonca repasované elektrárne, ktoré k nám boli dovezené myslím, že v tom čase z Nemecka. A ja si naozaj myslím, že toto naozaj nie je dobrý príklad, a takto by sme to určite nemali robiť. Ak sa budeme venovať rozvoju obnoviteľných zdrojov, tak určite by to mali byť moderné technológie, také aké sú používané v zahraničí. Také, ktoré naozaj majú všetky splnené všetky podmienky v rámci nielen našej legislatívy, ale takisto aj napríklad ochrany vplyvu na životné prostredie. Takisto spĺňajú všetky normy, hlukové normy. Častokrát v práve tieto moderné elektrárne, a nebavíme sa iba o vetre, ale naozaj o všetkých obnoviteľných zdrojoch prešli obrovský, obrovský kus cesty a obnoviteľné zdroje sú a musia byť súčasťou nášho energetického mixu.
Pán minister vravel teda, že vietor na Slovensku nepotrebujeme, ale potom by som sa chcel opýtať, či vie o integrovanom, národnom, energetickom a klimatickom pláne? Toto je v súčasnosti považované za našu energetickú koncepciu, podľa ktorej sa posudzujú zámery na ministerstve hospodárstva. Ministerstvo hospodárstva k tým väčších investíciám, v závislosti od objemu inštalovaného výkonu musí vydať tzv. súhlasné stanovisko o tom, že tento zámer je v súlade s energetickou koncepciou Slovenska. A za túto sa považuje práve integrovaný, národný, energetický a klimatický plán. No, a čuduj sa svete, toto nie je niečo čo je na stole päť rokov. Toto je niečo, čo je teda je na stole päť rokov. Koniec koncov, my sme prijímali ten prvý, ale revízia, ktorá bola urobená, bola v marci tohto roku. To znamená, že v marci tohto roku sme sa dočkali revízie, v ktorej sa takisto nachádza aj veterná energetika. A táto veterná energetika, alebo jej rozvoj a jej kapacita inštalovaná je, prosím pekne, aj v tom samotnom energetickom pláne odstupňovaná podľa jednotlivých rokov. Začíname 20 inštalovanými megawattmi, dostávame sa až po rok 2030 kedy je to 1500 megawattov. Takže, ak pán minister hovorí o tom, že my na Slovensku nepotrebujeme veternú energetiku, tak potom sa pýtam prečo sa to tu nachádza v integrovanom národnom, energetickom a klimatickom pláne, s ktorým musel aj on súhlasiť? No, a tak isto treba upozorniť na to, že náš energetický mix, áno súhlasím je jeden z najčistejších na svete, ale aj tá spotreba, ktorá je dnes vyrovnaná voči tej výrobe, tak táto bude rásť a budeme potrebovať rozhodne nové zdroje. Čaká nás elektrifikácia priemyslu, rozvoj tepelných čerpadiel, to znamená budú ľudia prechádzať z vykurovania plynu práve na tepelné čerpadlá. Máme pred sebou rozvoj elektromobility, ľudia budú viacej v lete klímovať a predpokladá sa, že v roku 2050 tento nárast bude spotreby až na úrovni 50 terawatt hodín, dokonca možnože viac. Dnes je to 30. Takže naozaj ideme hore o signifikantné číslo. No a máme nový jadrový zdroj rozplánovaný. Koniec koncov podarilo sa nám ho zachrániť, keď sme boli na ministerstve hospodárstva. Pretože tento projekt sme našli v stave doslova klinickej smrti, kedy pán minister hospodárstva, pán Žiga ho nechal v podstate bez akéhokoľvek povšimnutia, a mala mu uplynúť EIA práve posúdenie vplyvu na životné prostredie. Museli sme narýchlo meniť atómový zákon, ktorý jednoducho definoval to, že v tomto prípade bude postačovať, aby boli stanovené hraničné podmienky, ale pozor, 2050 a 50 terawattov. Tam nám aj budú vypadávať niektoré jadrové zdroje. Práve v Bohuniciach bude končiť v roku 2046, ak sa nemýlim životnosť práve dvom reaktorom a tieto budú v podstate iba nahradené. No, a my takisto nemôžeme všetku elektrinu vyrobiť čisto-čiste z jadra. Pretože, ak sa pozriete na spotrebu dennú spotrebu, tak tá je tvorená tzv. zložkou základnej spotreby a tzv. špičkovej, teda to je ten baseload a to je ten peak load. A ten baseload, áno ten by mal byť pokrývaný práve tými stabilnými zdrojmi, ako je napríklad jadrová energetika, ale pokiaľ by sme aj ten peak load tú špičkovú energetiku pokryli napríklad jadrom, tak toto jadro v čase tej špičky, keď tá spotreba nie je alebo teda mimo tej špičky, by dokonca bola predávaná za záporné ceny. A ja sa obávam, že naozaj v tom prípade by tá investícia by bola jednoducho nerentabilná. A práve tieto špičky nám veľmi efektívnym spôsobom pokrývajú práve obnoviteľné zdroje a dokáže to robiť aj samotný vietor a veterná energetika, ktorá u nás prakticky nie je vôbec zastúpená.
Moja kolegyňa upozornila na samotný proces pri prijímaní tohto zákona, ktorý bol poznačený značným chaosom. Niečo iné vzišlo z medzirezortného pripomienkového konania. Niečo iné sa dostalo na vládu, a niečo iné sme si mohli prečítať práve tu v parlamente. Dovolím si takú malú ukážku, taký malý zákusok. Na vláde 3.9. bol prezentovaný § 29a Osobitné konania pre zjednotené povoľovanie. Vypichnem z tohto paragrafu naozaj iba jeden bod, bod 6, ktorý sa týka práve tej veternej energetiky. Ak je predmetom posudzovania vplyvov navrhovaná činnosť alebo jej zmena, ktorá je osobitnou prevádzkou podľa osobitného predpisu, poznámka pod čiarou 33, pre ktorú má byť vydané rozhodnutie o stavebnom zámere podľa § 60 Stavebného zákona, pričom ide o veternú energiu, príslušný orgán je viazaný stanoviskom dotknutej obce smerujúcemu voči vyjadreniu súhlasu so stavebným zámerom, stanoviskom úradu pre reguláciu sieťových odvetví smerujúcemu k stabilite cien elektriny a stanoviskom prevádzkovateľa prenosovej sústavy smerujúcemu k súhlasu s pripojením nového zariadenia na výrobu elektriny do prenosovej sústavy, z pohľadu stability prenosovej sústavy. Ak je stanovisko niektorého dožiadaného orgánu nesúhlasné, príslušný orgán je ním viazaný a to aj v prípade súhlasného stanoviska ďalšieho dožiadaného orgánu. To znamená, že naozaj stačí jeden orgán, z tých ktorý bol menovaný a jednoducho takýto projekt definitívne končí. No, a v parlamente 9.9. teda pred dvoma dňami sa nám objavil zákon, ktorý už nemal § 29a, ale mal § 39a takisto sa volá Osobitné konanie pre zjednotené povoľovanie. Tak isto má bod 6, a ten bod 6 hovorí: "Ak je predmetom posudzovania vplyvu navrhovaná činnosť alebo jej zmena, ktorej osobitnou prevádzkou podľa osobitného predpisu alebo osobitnou prevádzkou podľa osobitného predpisu využívajúcu vietor na výrobu elektriny v rámci osobitnej oblasti, poznámka pod čiarou 25ab dvoch akceleračných zón, pre ktorú má byť vydané rozhodnutie a tak ďalej.... Čiže už počujete ten rozdiel. Už tam zrazu pribudli práve tie dve akceleračné zóny. Už tam pribudla tá poznámka pod čiarou. A čo je tou poznámkou pod čiarou? Je to odkaz 25ab, odkaz na § 2 ods. 1 písm. r) zákona č. 309/2009 o podpore obnoviteľných zdrojov energie. No, a skúste si otvoriť teraz, kedykoľvek potom tento zákon tak ako je zverejnený, písmeno r tam nenájdete. Pretože písmeno r tam pribudlo až v utorok tento týždeň v utorok a vlastne ešte nemohlo byť ani teda publikované, pretože tento zákon nepodpísal prezident.
Ale dobre, aj v minulosti sa stalo, že išli dva zákony súbežne, ale podotýkam zákon o energetike išiel v riadnom procese. To znamená mali sme ho tu v prvom čítaní v júni, a až teraz v septembri sme sa dočkali riadneho čítania, riadneho prerokovania. Naozaj toho času bolo dostatok, čo bohužiaľ nie je možné povedať práve o zákone, ktorý predkladá teraz pán minister. A čo je vlastne to písmeno r? To písmeno r hovorí o tom, že akceleračnou zónou pre obnoviteľné zdroje energie je oblasť určená ako mimoriadne vhodná na výstavbu zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ale v zákone v tomto, ktorý tu dnes prerokovávame sa už hovorí nie už o všeobecných akceleračných zónach, ale o dvoch akceleračných zónach. A áno na ministerstve životného prostredia vedia, že sú v príprave dve možno nie akceleračné, ale tzv. go to oblasti, ktoré dnes pripravuje polo-štátna spoločnosť JES Jadrová energetická spoločnosti Slovenská, ale toto nie sú akceleračné zóny. To sú dve testovacie oblasti na základe skúseností, z ktorých sa má pripraviť metodika pre povoľovanie veterných elektrárni. Akceleračné zóny sú zóny pre obnoviteľné zdroje sú všeobecne určené a mohli by byť prakticky kdekoľvek a takto má byť nastavený aj samostatný zákon. A teraz sa dotknem samotného § 39a a teda k tým trom novým povinnostiam alebo teda možnostiam, tým novým inštitúciám, ktoré sa môžu vyjadrovať v rámci procesu EIA práve k zámeru, takémuto zámeru.
V prvom rade vyjadrenie to môže byť dotknutej obce, ktoré smeruje voči vyjadreniu súhlasu so stavebným zámerom. No, tu treba povedať, že tu sa nebavíme o jednej obci, na územní ktorej sa takýto veterný park nachádza, ale bavíme sa o viacerých obciach, ktoré sú naozaj v blízkosti takto je to koniec koncov už aj dnes, keď sa posudzuje v rámci procesu EIA nejaký zámer výstavby veternej elektrárne. Dnes, teraz ale teda týmto zákonom sa hovorí, že ak ktokoľvek z nich vydá nejaké negatívne stanovisko, pán minister hovoril o referende, ale teda takým záväzným stanoviskom je predovšetkým uznesenie, ktoré sa príjme na obecnom zastupiteľstve, tak takýto proces končí. A ja sa pýtam, ak teda je tu naozaj snaha o podporu obnoviteľných zdrojov, reálna snaha, tak prečo sa to neurobilo po vzore Českej republiky, kde napríklad zaviedli tzv. poplatok investorov obciam? To znamená, že tí investori dnes už nemusia chodiť na obec a ponúkať dobre dáme ľuďom elektrinu zadarmo, dobre dáme obci takýto príspevok. Jednoducho tento príspevok je jasne definovaný priamo v zákone. To znamená namiesto zákazu, je tu možnosť, možnosť transparentne zarobiť jednotlivým obciam.
Potom je tu SEPS, už som to spomínal, že máme tu nejaké vyjadrenie v rámci žiadosti o posúdenie súladu projektu s energetickou koncepciou Slovenska. Toto vydáva práve ministerstvo hospodárstva a toto je tým vyjadrením, ktoré má dať SEPS-ka. Ale pozor, dnes o takéto vyjadrenie si žiada investor naozaj až na konci. Pretože keď na začiatku príde na distribučnú spoločnosť, teda je jej v rámci kapacít je tomu investorovi pridelená nejaká kapacita, teda na pripojenie do tej 110 kilovoltovej sústavy napäťovej, tak distribučka mu predloží návrh zmluvy o pripojení, ktorá platí rok a pol, ale ten investor už na začiatku pri podpise tejto zmluvy musí zaplatiť 80 000 eur za každý jeden megawatt. A teda ja sa pýtam, že akým spôsobom, pokiaľ EIA dnes trvá 4, 5 niekedy 6 rokov akým spôsobom by ten investor zaplatil tento poplatok, zaviazal sa, že do roka a pol to zrealizuje, keď si môže byť istý, že do roka a pol určite posúdenie alebo teda vyjadrenie v rámci posúdenia vplyvov na životné prostredie mať nebude?
No, a čo sa týka Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, že majú posúdiť vplyv na ceny elektriny. Tak toto je naozaj to povestné kladivo na čarodejnice resp. v tomto prípade kladivo na vietor. Pretože akým spôsobom môže takýto investor naspäť dostať svoju investíciu? No, buď si uzatvorí zmluvu s konkrétnym odberateľom. To znamená, že niekomu konkrétnemu tú elektrinu bude dodávať za dohodnutú cenu, kľudne to môže byť samozrejme aj štát, alebo uzatvorí tzv. rozdielovú zmluvu, ktorá bola v tomto týždni predmetom rokovania zákona o energetike. A pokiaľ teda tak urobí, tak až v tomto prípade to bude mať nejaký vplyv, v tom prvom nie. A teda ja sa pýtam, ako môže URSO už v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie povedať, akým spôsobom to bude mať vplyv na cenu pokiaľ ešte nevie, ktorou cestou v prípade predaja elektriny tento investor pôjde? Mám tu potom ešte vyjadrenie k samotnému plánu obnovy, ale asi si to nechám ešte do ústnej rozpravy. Ďakujem.

Pán predsedajúci, prosím vás, iba na ujasnenie piatkového dňa, keďže máme, že v piatok sa nehlasuje, ale teraz ste povedali, že keď prebehne SLK-čko, tak že sa bude hneď hlasovať. Tak aby ste iba ujasnili, že či budeme hlasovať, alebo nebudeme.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. V mene štyroch klubov – SaS, PS, SLOVENSKO a KDH – podávam procedurálny návrh, aby Národná rada zaradila do programu tejto schôdze návrh poslancov Márie Kolíkovej, Juraja Krúpu a Ondreja Dostála na prijatie uznesenia pod tlačou 1002, a to k dôveryhodnosti Slovenskej informačnej služby vedenej Pavlom Gašparom. S ohľadom na aktuálnu bezpečnostnú situáciu je absolútne kľúčové, aby bezpečnostné inštitúcie boli dôveryhodné. Sú tu nové skutočnosti, ktoré spochybňujú dôveryhodnosť samotného riaditeľa. Pre tieto nové skutočnosti je potrebné otvoriť jeho previerku a vyvodiť politickú zodpovednosť. Toto je jediná cesta, aby sme sa tu my všetci mohli cítiť bezpečne a Slovenská informačná služba si konala svoju službu. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. V mene troch poslaneckých klubov podávame procedurálny návrh, aby zaradila, aby zaradil parlament do programu 39. schôdze môj návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, teda uznesenia odsudzujúceho aktu agresie Ruska voči Poľsku ako členovi NATO s tým, že preferujeme, aby bol tento bod vzhľadom na jeho aktuálnosť zaradený už zajtra, teda 11. 9. o deviatej hodine. Vnímame to ako akt aj solidarity voči nášmu spojencovi a partnerovi v Európskej únii, ktorý je vystavený takýmto útokom v podstate na pravidelnej báze. Tento útok bol oveľa väčší. Myslím si, že ako členská krajina NATO a ako sused by sme mali vyjadriť solidaritu a jednotu a spolupatričnosť s Poľskom.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, skúsim vystúpiť teda procesne tak, aby to sedelo. Uvidím, ako budem stíhať k samotnému návrhu zákona, ale tá procesná stránka veci, že prečo v skrátenom a prečo teraz a prečo zákon o odpadoch, skúsim o tom trochu porozprávať a možno bude pre niekoho prekvapivé.
Ale možno skôr ako začnem, by som sa spýtal, že, alebo ináč to poviem, že predstavte si takú situáciu, že pán Taraba má míting niekde v obci, nepoviem akej, plnú jeho fanúšikov, ktorým proste to nakladá, jak on nám tu nakladá a vysvetľuje im, že jak sú tí ochranári blbí, lebo vlastne kvôli nim šesť rokov nemôžu vymeniť niekde lano a mohli tam byť lanovky s nižšími emisiami. A ja ako taký človek, ktorý som sa živil prácou vždy, nikdy nie mudrovaním, tak rozmýšľam, že ako taká lanovka tvorí emisie. Nejde mi to nejako, nejde mi to celkom na rozum. Elektrina nevytvára emisie, ale viete, ale... (reakcia navrhovateľa) pri výrobe, ale viete, že náhrada novej lanovky zníži emisie. Aj tá stará lanovka potrebovala elektrinu, ktorá tiež vytvára emisie. Viete, že to je, ono vám to strašne nesedí. Ale ja verím, že niekde v tej obci, kde má plno svojich fanúšikov, zožne frenetický potlesk, že aký ste múdry, pán minister, a akí sú tí ochranári blbí. Ale prísne vzaté, lanovka, elektrická lanovka primárne nevytvára emisie. Nevytvára. Keby tam bola že na agregát, že tam naštartujete nejaký naftový agregát, tak ten áno, ale. A tá, a viete, že to je tá konverzia tej elektriny, že nová lanovka, stará lanovka a že tá nová lanovka má také lepšie prevodníky, že tú energiu dokáže úplne lepšiť ako dajaký hybrid alebo čo, to nesedí. Veľa vecí nesedí, pán minister, ale to vašim fanúšikom absolútne nevadí. Ale ja som sa teda dovolil spýtať, ako taká lanovka vyrába emisie.
Takže, kolegovia a kolegyne, teraz nám pán minister sa zaradil do prúdu, lebo ide o veľa, tuná ide o veľa. Ide o to, ako urobiť, ako pokoriť Slovensko, poviem aj politický rozmer, ako pokoriť Slovensko, ako pokoriť Bratislavu, ako urobiť z Bratislavy spaľovaciu veľmoc a ako niekto urobí na zdroji pitnej vody proste strašnú ryžu. Obrovský klondike, proste výrobu, čo jeden by nepovedal, že to môže niekde prejsť. No môže to prejsť, v Karpatskej kotline, keď máte svojich ľudí, tak to prejde. Môžte vraziť ďalšiu spaľovňu do centra mesta, na zdroj pitnej vody, na rezervoár pitnej vody, 700 metrov od centra, môžte vraziť ďalšiu spaľovňu. Musíte mať správnych ľudí na správnych miestach, musíte dobre vyvariť atmosféru, musíte mať mediálne krytie, musíte si vedieť zaplatiť piárové články, musia vám ľudia s akým-takým rešpektom napísať, ako je to vlastne super, a musí tu minister podskakovať, natáčať videjká pred Slovnaftom s pánom Molnárom, že vlastne aký problém, však sme moderní ľudia, spaľujeme. Úplne fantastické.
Že, ľudia, počúvajte, aj tí, čo nemáte radi Bratislavu. Ja som pôvodom z Oravy, ale ja už, mne sa tu deti narodili, manželku, ja už ju mám rád. Fakt. Mal som tiež taký rozpačitý vzťahu ku nej, ale mám ju rád a podľa mňa by ste mali mať radi svoje hlavné mesto. Ak máme radi našu krajinu, tak mali by sme mať radi aj naše hlavné mesto. Nerobme z nej smetisko. Nerobme z nej spaľovaciu veľmoc. Ak sa toto podarí týmto ľuďom, tak Bratislava bude mať štvornásobnú spaľovaciu kapacitu ako iné hlavné mestá v Európe. Ja neviem ako argumentačne, lebo ja som pripravený na argumentáciu, len neviem s kým a kto vlastne tu na argumenty počúva. Lebo argumentácia je vcelku jednoduchá. Pravdou je, že sa spaľuje. Pravdou je, že sa spaľuje aj v hlavných mestách. Pravdou je, že je určitá spaľovacia kapacita. A viete, aké ja spaľovacia kapacita? Myslím, že to vychádza 100-150 kg na obyvateľa. Viete, aká bude, keď sa podarí, „podarí" druhá spaľovňa? Myslím, že 600 alebo... štvornásobná.
Tak ja sa pýtam, čo komu Bratislava urobila? Čo chúďa komu, tu ju, 30 rokov ju drancujú, 30 rokov. Proste kto príde, rozmýšľa, ako urvať, to je jedno, na autobuse, na pozemkoch, na všetkom, kde sa len pozrieš, tu supy sa zlietajú, lebo Bratislava sa stala tiež korisťou. A čo ešte komu urobila, že tuná ešte z tých, posledného všetkého, čo je možné, tak jej spravíte ešte spaľovňu. Vedľa spaľovne, ktorá tam je. Už tam je mestská spaľovňa a kapacita úplne postačuje. Presne taká, ako je štandardná iná v európskych mestách. Je tam. Už sa to stalo, hej. A teraz tam príde nová. A ide sa hovoriť, že to sa bude, akože smeti budú iba tak ako kebyže z okolia. Ale v okolí nie je toľko smetí, aby ste ich tam vedeli zvážať. Sú smeti, ale v Maďarsku. A to je to, čím som hovoril. To je to, čo som hovoril, že vlastne, áno, pán Taraba, kotlebovec, snsák, bohvie, čo je teraz vlastne, mne tu budú hovoriť kabátnik. Ja, pre mňa za mňa, ja mám kabáty plus-mínus rovnaké dlhé. Pán minister, neviem, čo ste vlastne teraz, ale tie kruhy sú národniarske, neviem aké, tak idete sa podložiť pod kolená Maďarom, aby z Bratislavy urobili smetisko. Aby sa smeti z Budapešti a z okolia zvážali do Bratislavy a tu sa nám pod oknami budú páliť. Ja z okna tú spaľovňu vidím. Ja z okna tú spaľovňu vidím. A nie je pravda, že je bezpečná spaľovňa. Furt je tam nejaký problém. Stále je tam nejaký. A spálite dve tretiny. Tretina vám furt zostane. A tá tretina, čo vám zostane, je ešte rádovo nebezpečnejšia ako tie dve tretiny, ktoré ste už spálili a ktoré išli do ovzdušia.
Takže, viete, tie rozprávky pre auditórium pána Tarabu, jeho fanúšikov. Pre nás, čo počúvame na argumenty, áno, treba to nejakým spôsobom spracovať, treba sa k tomu nejakým spôsobom postaviť. To ESVO, tá spaľovňa je určitým spôsobom riešením, ale, ako sa hovorí, odtiaľ potiaľ. Prečo má Bratislava páliť smeti z Maďarska? Prečo má mať Bratislava štvornásobnú spaľovaciu kapacitu oproti iným európskym mestám? A prečo to SNS, SMER a HLAS idú podporovať? Lebo celý tento zákon, celý tento návrh a v skrátenom je dymová clona. To sú majstri dymových clôn. Pán Pellegrini, poznáte, možno dva mesiace, tri dozadu sa prechádzal po jednej skládke v Hlohovci a pohoršoval sa, že jak teda dymí, ako je... viete, to je, áno. Toto je presne jak sa pracuje s verejnosťou, teda tuná je problém, mimochodom tie Vlčie hory v Hlohovci, to si ešte zistím, tam že sa motajú ľudia zo SMER-u. No jak zaujímavé, nie, že jakí smeráci vytvorili tú skládku, ešte tam nejakú schovajú. Ja keď zistím, viac vám poviem. Ale dobre, pán Pellegrini tam sa nechal fotiť, jak teda to je hrozné. Áno, je to všetko predpríprava, že skládky sú problém, treba ich riešiť, ale jedno z riešení, úplne fantastické, úplne moderné, je vraziť do Bratislavy, do hlavného mesta, ešte jednu spaľovňu, do centra mesta na zdroj pitnej vody. Áno, to z toho vyplynie. Tuná pán minister bude hovoriť, jak teda riešia a to horí na Čiernej vode, nikto sa k tomu nevie dostať, my to všetko tu vybavíme. Vytvorí sa predpolie, vytvoria sa diskusie, ľudia, ktorí sú za to platení, vytvoria piár články, všetko bude fungovať a potom spásonosné riešenie na veľký problém bude skládka v Bratislave.
Ja tu chcem apelovať, lebo to už na štát sa, ľudia, nespoliehajte, Bratislavčania, ani občania Slovenska. Na štát sa v tomto nespoliehajte, štát ide tomu po ruke tak, že im oproti uteká. Tuná sa dá len obrátiť a apelovať na mestských poslancov v Bratislave. A naozaj by som si dovolil apelovať na mestských poslancov v Bratislave, lebo to držia v rukách a keď vás budú strašiť, keď sa vám budú vyhrážať všelijakými arbitrážami, lebo toto je krásny, toto je príbeh. Oni si ešte cez štát niečo vybalia, lebo program sa mení na plán a v pláne, čo nebolo, bude a potom sa bude argumentovať, že vy, poslanci mesta, nemôžte až tak celkom byť proti, lebo môže potom ten Slovnaft arbitrovať, lebo predsa len sú tam nejaké... Nepočúvajte to. Nepočúvajte to. Naozaj. Toto budú všetko skúšať, všetko budú skúšať, lebo sú tam obrovské milióny za tým. Ja ich nezávidím nikomu, kľudne si spravte spaľovňu tam, kde je na to miesto. Tam, kde je na to veľký kataster, tam, kde nie je zastavaný kataster, tam, kde sú dobré rozptylové podmienky, tam si spravte, vozte smeti z tramtárie. Ale nie v centre Bratislavy, preboha. Takže naozaj tu má zmysel, štát už nepomôže, štát je vybavený, pozrite sa, tu sedí, už je dohodnutý, všetko majú... Jediná šanca, jediná šanca je mestskí poslanci mesta Bratislavy. Prosím vás, nenechajte sa oblbnúť, nenechajte sa... aj expresívnejší výraz ma napadá, že kto tu čo bude a neviem, čo bude. Nič nebude. Keď mestskí poslanci povedia, že nechcú spaľovňu v Bratislave, tak nebude spaľovňa v Bratislave, aj keď Taraba bude skákať dva metre po tento, po plafón.
Takže, prosím vás, naozaj celé toto, celé skrátené, celé odpady, teraz si spomenuli. Prosím vás, u nás na výbore bol to Kuffa obhajovať, štátny tajomník, nevedel ani o čom. Tam niekto z ich, nejaký pán riaditeľ od vás hovoril, že je to potrebné v skrátenom, lebo však to je problém, však to tečie. No však a netieklo? Však dva roky ste tam. Že dobre, keď tieklo aj včera, aj predvčerom, aj v apríli tieklo, aj v januári tieklo, lebo keď teraz. Tak a kde bolo, veď keď už takí ste tam ekológovia všetci a teraz zrovna ste na to prišli, však ste na druhý deň, pán minister, ste chytili opraty do rúk, najväčší ekológ a ochranca všetkých, ste mali sem s tým prísť ako s geniálnym riešením toho. Prečo po dvoch rokoch? Prečo teraz na jeseň? Prečo teraz, keď sa lámu ľady v tom, či bude alebo nebude spaľovňa v Bratislave? Teraz zrazu sa tu objaví EIA, objavia sa tu odpady, objavia sa tu diskusie platené, herečka nejaká, Sisa Sklovská bude hovoriť, že jej to aj tak nevadí. Ja už žasnem, že čo všetko tu ešte bude zmagorené a všetkých nás tu budú magoriť, aby sme si my povedali jak Indiáni niekde v severnej Afrike, keď prišli Španieli, nám to nevadí, nevadí, nevadí, však nech bude tá spaľovňa. Vadí to. Vadí to. Vadí to ekologicky, vadí to ekonomicky a vadí to aj politicky. Bratislava si nezaslúži byť smetiskom. A už vôbec nie smetiskom maďarských smetí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem ti veľmi pekne. My sme tam mali takú výmenu s pánom ministrom, kedy mi hovoril, že vlastne pri tých stredoškolákoch by to bolo oveľa viac študentov. My to rozširujeme na vysokoškolákov, kde je oveľa väčšia skupina ako keby študentov zo zahraničia než na stredných školách. Je to spôsobené aj tým, že na tých stredných školách máme fakt málo internátov. Čiže pri tých vysokých školách, tam sa bavíme naozaj o tisíckach, ale tu tie štatistiky hovoria, že Ukrajinci sú ako keby najväčšia skupina tých študentov na stredných školách, ktorých máme z cudzích krajín, a všetky ostatné ďalšie skupiny sú menšie než, než sú ukrajinské deti. Takže, neviem, možno sa treba pozrieť aj s ministrom školstva do bližších štatistík, ale to, čo zatiaľ dokázal môj tím mi poslať, tak sú čísla, že tí Ukrajinci, tých 1 500 detí, by malo byť ako keby najväčšie číslo.
Ďakujem.