Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ja sa dovolím sa znovu vrátiť, možno už som taká obohratá platňa, ale považujem naozaj za veľmi dôležité, aby tu tieto rokovania neboli pro forma, osobitne ak sa bavíme o skrátenom legislatívnom konaní. A na to vlastne upozorňoval aj pán poslanec Pročko, že ak vlastne sa tu predĺžilo rokovanie a predĺžila a predĺžila si ho koalícia, to znamená, že prehlušila opozíciu, ktorá s tým nesúhlasila a potom tu ani nezabezpečí ministra, ktorého, do ktorého oblasti vlastne patrí daný zákon, tak to je naozaj úplná ignorácia. A ešte aj daný minister, ktorý ho zastupuje, napriek výzve opozície, aby zaujal miesto navrhovateľa, tak to ignoruje a nereaguje na nič. Že naozaj akože my sme sa tu prišli porozprávať? My si kľudne môžme urobiť vedľa nejaký iný dejchánek a tam sa spolu rozprávať a vyjasňovať si naše názory, ale o tom predsa nemá byť rokovanie v parlamente s ministrom o návrhu zákona, ktorý prebieha v skrátenom legislatívnom konaní, to znamená, že minister ho donesie na vládu a vlastne do dvoch dní máme hotový zákon. Veď ako, prosím vás, pristupujme s nejakou úctou k prerokovávaniu návrhov zákonov v parlamente, veď to sú vážne pravidlá, podľa ktorých sa máme riadiť. Minister musí obstáť, jednak prečo to má ísť takto rýchlo a jednak v čom naozaj spočíva ten obsah, aby sme mu dobre rozumeli, veď to bude zákon. A tu sa zásadne menia pravidlá, ktoré tu doteraz ľudia mali ohľadom čerpania prostriedkov, ktoré súvisia s európskymi prostriedkami z eurofondov. Takže ako predsa tu sa zasahuje aj do tých práv, ktoré potenciálni žiadatelia tu mali, tak... a hádam by sme mali dobre rozumieť, že prečo je to nevyhnutné a prečo je to správne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, ja by som chcel reagovať na rečníka.
Viete, ja sa zamýšľam nad tým, že je piatok tri hodín a je nás tu pobiedne, čo je logické, lebo pôvodne sme tu mali sedieť do štrnástej hodiny aj lístok na vlak mám kúpený a vlastne ten vlak už mi odišiel, lebo koalícia si to schválila do šestnástej a napriek tomu tu pomaly niekto nie je. Ale čo je paradoxné, že my sme tu v skrátenom konaní, máme čas predĺžený ako zvyčajne, nikto tu nesedí a nesedí tu ani predkladateľ, ktorému záležalo na tom, aby to bolo v skrátenom konaní. Tak ja naozaj nerozumiem, prečo sa ten zákon nepreložil, hej?
A takisto nerozumiem, že schôdza začala, máme čas celý december, dokonca medzi sviatkami a potom ešte máme aj čas v januári a asi pána predsedu parlamentu upozorníte, že schôdza sa dá pretiahnuť aj cez január, lebo od prvého dňa, od prvého dňa máme tú, máme tú, tú, tú schôdzu naťahovanú a dneska, kto chce naozaj poctivo tu sedieť a sa vyjadrovať k týmto veciam, tak neviem si predstaviť bez hygienickej prestávky, ako tu má vydržať od rána od deviatej do štvrtej bez toho, aby sa išiel aspoň, išiel aspoň najesť. Možno, neviem, možno nás čaká nejaká, nejaká pohroma, o ktorej nevieme, ktorá ide a teraz treba všetko rýchlo poschvaľovať, lebo keď príde tá pohroma, tak už asi sa nebudeme mohli stretnúť, lebo toto jedine vysvetľuje to, prečo od začiatku schôdze naozaj sme tuná takto znásilňovaní nedodržiavať elementárne pravidlá, elementárne veci, ktoré sa tu, ktoré sa tu vždy dodržiavali. A naozaj neviem, aby bývalá koalícia od začiatku schôdze, keď sa to netýkalo, samozrejme, pandémie, nejak znásilňovala ten proces tak, ako je to teraz. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Úprimne musím povedať, že som veľmi rád, že sa takejto dôležitej téme, ako sú envirozáťaže a vôbec klimatické témy, že sa takýmto témam venuje náležitá pozornosť aj v Národnej rade Slovenskej republiky, pretože si myslím, že sú to fakt zásadné otázky. Zásadné otázky aj národnoštátneho záujmu, pretože sa bavíme o tom, v akom štáte, v akej krajine, v akom prostredí budeme žiť, ako budú žiť naše ďalšie generácie, či budú mať zdravé prostredie, alebo akým spôsobom budú odstraňované envirozáťaže. A tu treba povedať jednu vec, že celý ten zákon je veľmi podozrivý. Je naozaj veľmi podozrivý, smrdí tam niekoľko vecí a ja sa ani nedivím, že to vyzerá skôr ako nejaký zákon, ktorý je napasovaný pre niektoré firmy alebo pre niektorých väčších hráčov, keď to predkladá taký pán minister, ako je pán Taraba, ktorý, ako tu už aj v rozprave bolo spomenuté, už prešiel všetkými radikálnymi stranami Slovenska, ktoré sú známe tým, že odmietajú ochranu klímy, snažia sa oklieštiť a likvidovať v podstate národné parky a naše národné prírodné dedičstvo. Je to človek, ktorý fungoval v strane, ktorej kolega tu kričí a vykrikuje a s tým išiel do volebnej kampane, že medvede tu nasadili, prosím vás pekne, že Američania ako biologickú zbraň. Ešte raz, Američania ako biologickú zbraň, naše medvede! Akože úžasné a takýto človek potom ide riešiť tieto otázky. To je fakt, to stojí za zamyslenie, je to úbohosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za reakcie. Teda ospravedlňujem sa, ja som ešte plný takých určitých stereotypov a ako umiernený konzervatívec mám taký (povedané so smiechom) možno slovník, ktorý môže byť chápaný niekedy rozpačito. Uvidím, nakoľko sa ho pre potreby nejakej takej spolupráce vie modifikovať, hej? Nechcem povedať, že úplne, viete, to už tým časom vám niečo v tej jazykovej výbave zostane, ale ja som otvorený, aj to sú konzervatívci, ktorí pripúšťajú zmenu, len potrebujú čas, hej? A dôvody. To je tiež dôležité. Čas a dôvody na to, aby veci niektoré menili. Ale v tomto, myslím si, veľmi rýchlo viem súhlasiť, že škriekanie naozaj sa používa možno pri zvieracej ríši a o to viac by som sa mal cítiť dotknutý, hej, keď bývalý diplomat o mne povie, že tu škriekam. No, tak...
Späť k tomu, evolúcia, keď už takto som začal, je o tom, že ľudia nasávajú, vnímajú a mne je trochu ľúto a je tu veľa nových kolegov, ktorí nezažili ten parlamentný život a svet a vnímajú to, čo sa tu deje, hej? To, že sme neúctiví, to, že to nerešpektujeme, to, že vlastne to porušujeme, a keby sa dalo, že by sa im to nezapísalo do tej evolučnej výbavy, hej? Že, lebo možno raz, treba, vždycky treba snívať, že možno raz tu bude taký parlament, kde budú veci fungovať a toto zlé, čo nás tu teraz stretáva, to vyeliminujeme a nezapíšeme si do toho neokortextu.
Áno, pán, pán náhradný minister by mal sedieť na mieste, mieste spravodajcu, nesedí tam. Oni tam, pán Tomáš mal takú argumentačnú výbavu, že nesedí tam preto, lebo sa bojí, že ho, by ho Matovič zbil alebo niečo také. Len keby aj, prísne vzaté, chceli byť v tejto línii, tak teraz naozaj nič nehrozí, aby mohol sedieť na mieste spravodajcu, lebo tam teraz nikto nie je ako pri, v rozprave. Takže, nuž, samozrejme, je to ignorácia, veľmi veľká ig... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Ja by som veľmi rada do tejto diskusie vniesla trochu pozitivizmu.
Alojz, ja chcem veľmi oceniť tvoj tón a tú sebareflexiu, ktorú máš v sebe, lebo keď ti niečo takéto niekto povie a ty okamžite reaguješ, to je niečo, čo napríklad nie každý dokáže. Napríklad pamätám si, ako súčasná koalícia, ešte keď boli opozícia, ako veľmi kritizovali napríklad pána Matoviča, ktorý si teda sadol hocikde do sály, a tuto vykrikovali a hnevali sa na to, že to teda robiť nemôže, a teraz sa správajú úplne rovnako. A ja som si vždy myslela, že Fico jak Matovič, ale už to začína byť, že Fico jak Matovič jak Kmec a pritom pána Kmeca poznám jak normálne rozumného, sympatického človeka, s ktorým sa dá diskutovať, tak ja by som ho chcela poprosiť, aby v rámci toho, že nám idú ukázať tú politickú kultúru, že vedia byť predsa iní jak to, čo predtým kritizovali, tak možno by si sem mohol sadnúť a počúvať, aj keď nemusí a možno práve preto, že nemusí.
Druhá vec, čo chcem oceniť, je, že takú tú gender vyváženosť, Alojz, lebo počúvaj, to, čo si teraz ty zažil, to my baby, a hlavne také tie sexy baby, tak my to zažívame že furt. To len zvýšiš hlas a už škrečíš a už si hysterka, hej, že to... A u chlapov to nikdy nebolo, všimol si si? Nikdy. Chlapi nikdy nehysterčia, hej? To môžete tu kričať, búchať po stole na Jahnátka, nič sa nedeje. Konečne pán poslanec Kmec tu zaviedol nejaké, nejaké gender... akože nejakú spravodlivosť.
No a ešte k tým blbostiam, čo rozprávam, aby ste chápali prečo. Chcem veľmi pekne poďakovať Márii Kolíkovej, ktorá ma poprosila, aby sme pomáhali predlžovať tú rozpravu, aby neprišlo k tomu znásilňovaniu špeciálnej prokuratúry, ku ktorej sa koalí... o ktorú sa koalícia snaží, takže chcem poprosiť všetkých kolegov, aby tento nápad podporili.
Ďakujem veľmi pekne, Alojz, za tvoj príhovor.

Ja som si, sa musím priznať, že som stlačila procedurálny návrh, ale potom som si všimla, že pán minister je v sále, len je to také mätúce, keď nie je na svojom mieste ako navrhovateľa, a myslím si, že by to bolo dobré, keby na tom mieste bol, aby sme vedeli, že je tu naozaj prítomný a nemuseli sme ho tu hľadať, či je tu prítomný. To tiež je proste taký nejaký spôsob dôstojného prerokovania návrhu, takže ja by som naozaj týmto chcela vyzvať koalíciu, aby sme normálne rešpektovali dôstojný priebeh prerokovávania, na to tu máme miesto, aby navrhovateľ bol na svojom mieste, nemuseli sme ho tu hľadať. Jednoducho môžme normálne tu fungovať ako koalícia a opozícia? Tak ja k tomu vyzývam a prosím. (Potlesk.)

Ja by som rád reagoval takisto na môjho predrečníka. Ja nevidím žiadne dôvody na skrátené konanie a naozaj je to také veľmi podozrivé, keď skrátené konanie je niečo dôležité, čo musí ísť v skrátenom konaní, a potom to pre toho ministra až také dôležité nie je. Tak každý zákon sa dá tu preložiť, bežne sa tu prekladajú zákony, je úplne jedno, či by sa to prerokovalo dnes alebo, alebo v utorok, či kedy sa pán minister ráči vrátiť z Dubaja, ale, ale mal by tu byť, najmä keď predkladá, že má to byť skrátené konanie.
Ďalšia dôležitá vec, tu viac ako 80 % zákonov doteraz išlo v skrátenom konaní. Skrátené konanie nie je normálny proces. Nie je normálny proces a ja by som rád upozornil koaličných poslancov, že je aj normálne konanie, možno ste to ešte tu nezažili, ale je aj normálne konanie, nielen skrátené konanie.
A ako, ako hovoril pán Hlina, že pán Taraba je excelentný manipulátor. My sme to tu, my sme to tu zažili za predchádzajúce volebné obdobie, on keď niečo, podal nejaký návrh alebo niečo, k niečomu sa išiel vyjadriť, tak mi vždy začali blikať všetky kontrolky a vedel vždy podozrivo rýchlo zmeniť názor aj s tou jeho stranou, ktorá tuná bola, a, a Kuffa každý kšeft ešte aj ideologicky zdôvodnil, no tak to je, tá skúsenosť, ktorá, ktorá tu je s Tarabom, naozaj vysiela správu, že dá... daj, dá... dajme si pozor na všetko, čo predkladá.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za tvoj príspevok, ja si myslím, že úplne kľúčová je táto debata o naozaj obsahovom naplnení toho, čo hovorí rokovací poriadok Národnej rady. Lebo prísť so skrátenými legislatívnymi konaniami a potom o ich obsahu rokovať s iným ministrom ako tým, ktorý k tomu vie niečo povedať, a teraz my môžme byť láskaví v tom, že rešpektujeme, že príslušný minister tu nie je prítomný, tak teda je tu iný, no ale potom ten iný by mal byť pripravený na všetko odpovedať. Veď tá debata, to nemá byť o tom, že my sa tu vyrozprávame. Veď tá debata má byť o tom, že my kladieme k tomu nejaké komentáre, navrhovateľ si ich vypočuje a na to reaguje. Toto je zmysel rokovania v Národnej rade. A je zjavné, že sa to tu proste nejakým spôsobom nenapĺňa. Že, že buď sa to rieši spôsobom, že sme tu sami a rozprávame sa sami so sebou ako opozícia, alebo sa to rieši spôsobom, že sa nezvolá, že na ústavnoprávnom výbore koalícia nie je, aby proste sme sa nemohli s príslušným ministrom rozprávať, alebo prípadne, ak tam aj sme všetci prítomní, tak jednoducho sa ukončí debata bez toho, aby sa daný bod prerokoval. A toto jednoducho je za hranicou toho, čo sa dá naozaj rešpektovať v demokracii a v právnom štáte. Lebo potom načo tu vlastne sme a načo my tu niečo rozprávame? Celé to prestáva dávať zmysel, pretože naozaj to nie je o tom, že ten, kto vyhral voľby, môže všetko, ale ten, kto vyhral voľby, môže len to, čo hovorí ústava a zákon, a to sa tu nedeje. (Potlesk.)

(Rečník rozpráva tlmeným hlasom.) Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja si naozaj budem dávať pozor, lebo v predchádzajúcom mojom vystúpení som bol od dlhoročného diplomata ako poslanec označený ako človek, ktorý škrieka. Naozaj si chcem dať pozor. (Smiech v sále. Potlesk.) Naozaj si chcem dať pozor a upriamiť pozornosť na to, čo budem hovoriť. (Reakcie z pléna.) Podľa mňa je to dôležité, lebo rozprávame o dôležitých veciach s niekým, kto tomu nerozumie. Ale to tu vôbec nevadí, lebo ak by som... (Reakcia predkladateľa: "Vy tomu rozumiete?") Ja tomu rozumiem. (Reakcia predkladateľa: "Ja tomu tiež rozumiem?") Áno, áno? Dobre. (Reakcie z pléna.)
Bolo povedané... (Rečník naďalej rozpráva veľmi potichu, reakcia z pléna.) Ja budem naozaj, chcem si dať pozor, lebo ja chcem k tej téme povedať, ale škoda, že sa ku nej dostanem, ešte tú poznámku, ktorú povedal pán, pán minister, že teda ako dlhoročný pracovník diplomacie, nuž mám veľké pochybnosti o stave našej diplomacie, keď dlhoročný pracovník slovenskej diplomacie takto rozpráva s poslancom. Ja si teda na seba nepotrpím, možno aj kričím niekedy, tak som emočnejší, pripúšťam, ale od toho tu sú diplomati, že oni to musia vedieť zvládnuť, ako sa hovorí, s buřinkou, viete, že elegantne, so šarmom, so všetkým, ale bol som označený, že kričím, viete, že elegantne, so šarmom, so všetkým. Ale bol som označený, že kričím, škriekam dokonca. To ma, prísne vzaté, sa trochu dotklo, lebo to sa používa v kontexte skôr takom ženskom. A ja som dosť tak, tak mužský, ale dobre.
Prídem k tej téme, o ktorej som chcel rozprávať. Škoda, že tu nie je pán minister, lebo je v Dubaji. Bolo nám povedané, že je v Dubaji, ergo máme byť ticho a máme byť úplne spokojní a môže tu sedieť v zásade hocikto, lebo náš pán minister je v Budaji, či v Dubaji (Smiech v sále.). Ale viete, povedzme si to tak, dneska je piatok, potom je sobota a nedeľa. Po sobote a nedeli je pondelok a od utorka my tu začíname ničiť štát a ja som rád, že je veľa obrancov štátu, ktorí sa prihlásili do rozpravy dvojito, k dvom zákonom, ergo je vysoký predpoklad, že rozprava k tým dvom návrhom bude asi dvoj-trojdňová. Otázka stojí, ak už teda máme pochopiť, že preto tu nie je pán minister Taraba, lebo je v Dubaji, že prečo tam je týždeň. Lebo to tak vychádza. Viete, ak už je tam dnes, nemôže tu byť, lebo je tam, my tu budeme odhadom streda, štvrtok, piatok rozprávať, tie jeho body kľudne mohli byť preradené, to nie je problém, vy môžte dať hlasovať, dokonca všeobecný súhlas by sa dal získať na to, že tie jeho body pôjdu po prerokovaní tých bodov skrátených o tých lehotách. Čiže je otázka namieste, čo tam ten náš minister Taraba v tom Dubaji týždeň bude robiť. Počkáme, uvidíme.
Ale teraz k tomuto zákonu o enviromentálnych záťažiach. Viete, hovorí sa to tu o ňom a ja si to o ňom aj myslím, však to nie je zas že úplne v zlom, lebo sú aj dobrí, aj zlí obchodníci, ale on je obchodník srdcom i mysľou, lebo prišiel do rezortu, od ktorého sa očakáva, že máte trošku aj iný pohľad na veci, nielenže koľko sa dá zarobiť na tom kubíku, ale že či náhodou by sa nedalo aj niečo ochrániť pre tie ďalšie generácie. Tak preto si myslím, že ten, ten tvrdý podnikateľský prístup na MŽP by nemusel byť až taký, preto nie som úplne komfortný s tým, že máme obchodníka za ministra životného prostredia. To nie som. A on nám to jasným dôvodom na denno-dennej báze ukazuje, že obchodníkom je. Lebo vlastne celé MŽP je teraz o turbínach, ktoré majú ísť len tak, bez výberka, bez verejného obstarávania, len tak. Celé je to... počkajte, čo tam spomínal, jaj, spaľovne treba rýchlo riešiť, prístavy treba, je to strašne silne o tom obchode, len menej o tom, že čo s tým životným prostredím.
A prišiel nám tu a predložil nám tu zákon, že teda nebudú sa pokutovať malé ČOV-ky, lebo však chudáci to tí ľudia nestihli, a teraz ešte treba aj ten zákon, ktorý o tých environmentálnych náhradách to riešil, tak ten treba celý zmietnuť zo stola, lebo sú tam určité záujmy, kolegyňa sa ich snažila identifikovať. Áno, sú tam. A ja vám to dokážem na tom, že, na tom, ako je to predložené, vám to dokážem. Skúste ma, prosím vás, počúvať. Ja viem, že je to ťažké. Ale ja musím ticho rozprávať, lebo nechcem škriekať. (Potlesk.) Ja sa naozaj nechcem vyrušiť pána ministra s dlhoročnou diplomatickou praxou, že by som ja mojou fistulou mu proste, viete, že rušil jeho svet, v ktorom si on pobýva. (Smiech v pléne.) Takže skúsim.
Celý ten návrh zákona o environmentálnych záťažiach, ja som to pozeral, bol schválený v dvadsiatom prvom v novembri. A boli tam vložené odseky 9a, 9b, en bloc, normálne boli vložené do toho. A teraz že aký bol úmysel tých vkladateľov? Predpokladajme, že dobrý. Lebo dovtedy sa to neriešilo. Oni to chceli riešiť, vytvorili sa tieto 9a, 9b odseky, ktoré sa do zákonu vložili. Zdá sa, že tam je nejaká malá chyba, zdá sa, že nie všetko je tam úplne v poriadku, zdá sa, že je meritórne, že sa to niekde v niečom rozporuje, ale úmysel bol asi dobrý, že to chceli meniť, ergo to tam vložili. A čo urobil pán minister?
Viete, čo urobil náš pán minister obchodník? On dal delete. Viete, že on, on urobil to, že on 9a, 9b dal preč, en bloc. Pán minister neprišiel s tým, no, kolegovia, máte tam chybu. A teda ako to ideme riešiť, lebo viete, tí v tom 2021 to tam dávali preto, že sa to neriešilo. Hej. Keď sa to neriešilo, chceli to riešiť, dali to tam. Pán minister to teraz vydeletoval, jeden aj druhý odsek. On neprišiel s tým, že, že treba, že už to skorigoval, že 9a pretransformoval do iného znenia a to znenie vystihuje tú podstatu toho problému, na základe ktorého sa to zlepší. Lebo my naozaj máme tie skládky nebezpečného odpadu. Nie, on proste to vydeletoval, to znamená my sa vraciame pred ten stav, ktorý bol, to znamená nijaký, ergo taký, čo bolo spomenuté, že to vyhovuje tým, ktorí, ktorí proste si potrebujú dať upratať za štátne. Lacno kúpili, potrebujú draho predať, ešte im tam niečo smrdí, no tak štát to zaplatí, nebudeme to hádam platiť my, nie? To nemôžte od nich očakávať, od tých ľudí. Takže áno. Čiže toto bolo celý legislatívny zámer toho nášho ministerstva životného prostredia, že to celé vydeletoval.
A ešte v prechodných ustanoveniach bolo napísané, ak si to dobre pamätám, že ak by aj nejaká, nejaká povinnosť voči štátu v tom procese, počas ktorého to platilo, vznikla, povinnosť niečo zaplatiť, tak zaniká. Rozumiete, tam je aj amnestia, že na všetko, čo sa zaplatilo, nemusíte ani korunku zaplatiť, ani euríčko, že všetko to je vybavené cez tie prechodné ustanovenia. Nuž dovoľte mi namietať, že to sa mi nejaví, akože v tej línii toho, čo chceme, hej. Lebo ak hovoríme, že máme environmentálne záťaže, chceme ich nejakým spôsobom riešiť, kolegyňa predložila návrh, potrápila sa s tým, veríme, že je dobrý, hej, že to rieši, ale pán minister prišiel s tým, že nič. Tak neviem, máme mať právo ako byť takí z toho aspoň trochu, trochu rozrušení? Môžem prípadne zvýšiť hlas a rozprávať už normálne že? Viete, že môžme, môžme, hej, že skúsiť namietať? Že takto si to zrovna nepredstavujeme? Ja si to takto nepredstavujem.
(Rečník pokračoval v rozprave normálnym hlasom.) Áno, ja si myslím, že celá, celý tento zákon, ktorý narýchlo sem pán minister a v celom tom švungu tých veľa skrátených konaní, proste sa to tu stratí, priniesol niečo, čo niekomu sakramentsky pomôže. A my sa to dozvieme časom, v určitom čase sa to dozvieme, že komu a koľko to pomohlo. Nedozvieme sa asi, ako sa podelili, ale, ale myslím, že sa dozvieme, že komu a ako veľmi to pomohlo. Preto to sem prišlo, preto to pán minister obchodník predložil, preto nám sem poslal sedieť pána diplomata, ktorého rozrušuje všetko, a on je medzitým v Dubaji a chráni našu klímu. No, to už som len zvedavý, čo im v tom Dubaji povie, to si vypočujem, naozaj som na to zvedavý, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)