Ďakujem pekne. Vážená Národná rada Slovenskej republiky, pán predseda, pán premiér, dámy a páni. Myslím, že už aj včera, aj dnes, aj z mojich úst zazneli argumenty hovoriace o tom, že naša reakcia na zlé rozhodnutie budapeštianskeho parlamentu nie je dobrá. Nikto nemôže ani nachvíľu pochybovať, že považujeme zákon o dvojitom občianstve, ktorý schválil dnes ráno budapeštiansky parlament za zlý, neperspektívny, poškodzujúci Slovensko-Maďarské vzťahy. Včera som hovoril o tom, že je to zákon, ktorý je zlou správou pre znovuzjednotenú Európu. Používal som príklad, ako keby Francúzi mali rozhodnúť podobným zákonom o tom, že ponúknu dvojité občianstvo všetkých francúzsky hovoriacim ľuďom v Belgicku, že by sa to týkalo celého Valónska. Hovoril som o podobnom prístupe Nemecka voči Rakúsku, alebo Talianska voči Slovensku.
Všetci vieme, že je to cesta, ktorá v najlepšom prípade vedie na slepú koľaj. V tom horšom, obávam sa, reálnom prípade vedie ku eskalácii napätia. K zlému duchu, aj v susedských vzťahoch a myslím každý človek aj z vlastného bydliska, nech už bývame kdekoľvek vie, že keď sú vzťahy so susedmi dobré, aj kvalita jeho, alebo jej života rastie. Mali by sme mať záujem na dobrých susedských vzťahoch. O to viac mrzí, že budapeštiansky parlament ignoroval základnú medzištátnu zmluvu z roku 1995, že vsadil na napätie, na eskaláciu napätia namiesto toho, aby sa uchádzal aj v prípade takéto citlivého zákona o trpezlivý dialóg so Slovenskou republikou.
V tomto by medzi nami nemalo byť najmenších pochýb, že odmietame zákon, ktorý dnes schválil parlament Maďarskej republiky. Chcem vyhlásiť, že tento zákon nikdy Slovenská republika uznať nesmie. A poviem, že ma mrzí poznanie, že návrh zákona, ktorý prichádza z dielne vlády Slovenskej republiky vyvodzuje na základe neprávneho zákona Maďarskej republiky zlé konzekvencie voči občanom Slovenskej republiky. Poviem to znovu veľmi jednoducho, ale pravdivo. Na základe vládnej predlohy zákona bude umožnené na Slovensku, aby vznikla nová menšina. Občanom Maďarskej republiky, ktorí nebudú občanmi Slovenskej republiky. Pozorne som znovu počúval predsedu vlády. Najsilnejším prvkom v jeho vystúpení bola otázka, čo posilňuje a čo prípadne oslabuje prvky autonomizmu na juhu Slovenska. No tak sa pýtam, keď bude pribúdať na juhu Slovenska počet obyvateľov, občanov Maďarskej republiky a bude sa zmenšovať počet obyvateľov Slovenskej republiky, tak sa tie prvky autonomizmu budú oslabovať, alebo proti nášmu záujmu sa budú posilňovať. Opakujem ešte raz, ten vládny návrh som prečítal veľakrát. Nebudem vás podceňovať, nebudem z neho čítať teraz. Vládny návrh zákona umožňuje vznik novej menšiny, ľudí, ktorí budú mať občianstvo Maďarskej republiky, ale stratia občianstvo republiky Slovenskej. Čím početnejšia bude táto menšina, tým menej bude počet obyvateľov Slovenskej republiky.
Ja si myslím, že ani takú pozornosť si tento zákon z Maďarska nevyžaduje, ale hlavne mali by sme hľadať riešenie, ktoré odmietne účinky tohoto zákona na Slovensku.
Preto predkladám pozmeňovací návrh, ktorého obsahom je zákonné ukotvenie skutočnosti, že Slovenská republika nikdy neuzná účinky zákona ktorejkoľvek republiky, ktoré nebudú spĺňať princípy medzinárodného práva, ktoré budú v rozpore s dobrými susedskými vzťahmi a medzinárodným právom.
Tento pozmeňovací návrh znie: v paragrafe, teda po prvé, v článku rímska I body 1 a 2 znejú: 1. § 1 vrátane nadpisu pod paragrafom znie: § 1 Účel zákona. Tento zákona ustanovuje podmienky nadobúdania straty a osvedčenia štátneho občianstva Slovenskej republiky, odvolávka pod čiaru, upravuje priestupky na úseku štátneho občianstva Slovenskej republiky a určuje podmienky neuznania účinkov udelenia štátneho občianstva iného štátu.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie: Článok 5 Ústavy Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb.
Druhý bod. Za štvrtú časť sa vkladá nová piata časť, ktorá vrátane nadpisu znie: Piata časť podmienky neuznania udelenia štátneho občianstva iného štátu. Paragraf 9c, neuznanie účinkov udelenia štátneho občianstva. Slovenská republika neuznáva účinky udelenia štátneho občianstva štátnym občanom Slovenskej republiky, pokiaľ toto štátne občianstvo bolo udelené v rozpore s medzinárodným právom, medzinárodnou obyčajou a všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva týkajúcimi sa občianstva, najmä v rozpore s podmienkou, že občianstvo je založené na silnejších faktických väzbách medzi jednotlivcom a štátom, za ktoré sa považuje zvyčajné bydlisko jednotlivca, centrum záujmov jednotlivca, jeho rodinné väzby a jeho účasť na verejnom živote.
Paragraf 9d, neuznanie účinkov udelenia štátneho občianstva Maďarskej republiky. Podľa § 9c tohto zákona Slovenská republika neuznáva účinky udelenia štátneho občianstva Maďarskej republiky štátnym občanom Slovenskej republiky podľa zákona Národného zhromaždenia Maďarskej republiky zo dňa 26. mája 2010.
Doterajšia piata časť sa označuje ako šiesta časť.
Bod 2. V článku rímska I sa vypúšťajú body 3 a 4.
Bod číslo 3. Článok rímska II znie: tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2011.
Odôvodnenie. K bodu 1 a 2. Účelom návrhu je doplniť zákon Národnej rady číslo 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov o ustanovenia, týkajúce sa odmietnutia účinkov udelenia štátneho občianstva iného štátu. Podľa Medzinárodného súdneho dvora v Haagu je občianstvo právnym zväzkom, ktorého základom je sociálny fakt pripojenia, skutočnej väzby, existencie, záujmov a citov. Je tiež právnym výrazom skutočnosti, je jednotlivec, ktorému sa udeľuje buď priamo zákonom alebo na základe rozhodnutia štátnych orgánov, je viac spojený s obyvateľstvom štátu, ktorý mu občianstvo udeľuje než s ktorýmkoľvek iným. Podľa Medzinárodného súdneho dvora sa pri rozhodovaní o tom, či ide o reálne a efektívne občianstvo, založené na silnejších faktických väzbách medzi jednotlivcom a štátom berie do úvahy niekoľko faktorov. Zvyčajne bydlisko jednotlivca, ale aj centrum záujmov jednotlivca, jeho rodinné väzby, jeho účasť na verejnom živote, spojenie ním preukazované danej krajine a vštepované jeho deťom. Pozri rozsudok Medzinárodného súdneho dvora Noteebohm prípad. Rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora zo 6. apríla 1955. Medzinárodný súdny dvoj sa vo svojom rozsudku uzniesol, že štát nemôže požadovať, aby pravidlá , ktoré ustanovil, požívali uznanie inými štátmi, pokiaľ nekonal v súlade s týmto všeobecným cieľom ustanoviť právnu väzbu občianstva súladnou so skutočným spojením jednotlivca so štátom, ktorý zabezpečuje obranu svojich občanov prostriedkami ochrany proti iným štátom, pritom zákon prijatý štátom s cieľom určiť, kto sú jeho občania uznajú iné štáty do tej miery, do akej je súladný s medzinárodnou obyčajov a so všeobecne uznanými zásadami práva týkajúcimi sa občianstva.
Navrhovaným § 9c sa stanovujú podmienky neuznania účinkov udelenia štátneho občianstva iného štátu. V súlade s podmienkami § 9c sa v § 9d využíva právo neuznať účinky udelenia štátneho občianstva Maďarskej republiky podľa zákona Národného zhromaždenia Maďarskej republiky štátnym občanom Slovenskej republiky.
K bodu 3. Úprava vyplývajúca z navrhovaných zmien v článku I. Zodpovedná nadobudnutiu účinnosti príslušného zákona Národného zhromaždenia Maďarskej republiky.
Panie poslankyne, páni poslanci, som si plne vedomí toho, že je možné takúto právnu úpravu označiť za nie celkom štandardnú. Ale veľmi neštandardný bol postoj a rozhodnutie Národného zhromaždenia Maďarskej republiky. Sme si istí, že takáto právna úprava by dala každému občanovi Slovenskej republiky jasne najavo, že nemôže na Slovensku požívať žiadne výhody plynúce zo zákona susednej krajina, žiadne výhody. Ale na strane druhej nevyháňala by zo Slovenska žiadneho nášho štátneho príslušníka, nevháňala by dnešných slovenských štátnych príslušníkov takpovediac do košiara občanov Maďarskej republiky. Nehovoriac o tom, že vyhli by sme sa problémom ku ktorým nepochybne dôjde na strane občanov Slovenskej republiky, ktorí sa na základe legitímnych, normálnych ...
nášho štátneho príslušníka, nevháňala by dnešných slovenských štátnych príslušníkov takpovediac do košiara občanov Maďarskej republiky. Nehovoriac o tom, že vyhli by sme sa problémom, ku ktorým nepochybne dôjde na strane občanov Slovenskej republiky, ktorí sa na základe legitímnych normálnych pravidiel mienia v budúcnosti uchádzať, keďže majú napríklad stále bydlisko aj o občianstvo iných krajín. Teraz nemám samozrejme na mysli slovensko-maďarskú reláciu. Ukončím svoje vystúpenie so zdôraznením maximálneho záujmu chrániť naše štátne a národné záujmy, ale so zdôraznením aj záujmu, aby sme tak robili cestou, ktorá bude sebavedomá, ktorá bude vzbudzovať rešpekt Slovenskej republiky na medzinárodnom poli, ktorá nedovolí zasahovať do nášho právneho poriadku a ktorá v tom najlepšom zmysle slova nenaletí na provokácie Maďarskej republiky či už prichádzajú dnes z parlamentu, alebo prídu zajtra z ktorejkoľvek inej inštitúcie. Som si istý, že takýto sebavedomí postoj Slovenskej republiky dokážeme nielen prezentovať, ale zároveň aj vykonávanie takejto právnej úpravy vymôcť a vymáhať. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
