Videokanál poslanca

Dámy a páni, ja som si zažil na vlastnej koži povodeň v roku 1965 - 1966 na južnom Slovensku. Žil som medzi tými ľuďmi, precítil a poznal som hĺbku ľudskej tragédie všetkých, ktorých to postihlo. Som prekvapený a zhnusený hyenizmom, ktorý panuje v tejto miestnosti, keď namiesto toho, aby sme pochopili hĺbku ľudskosti postihnutia tých ľudí, kváka jedna strana na druhú, namiesto toho, aby sa tu začali zaoberať vecným riešením, ako im to pomôže? Tuto sa idete hrať na priateľov ľudu a vyprávať "bože súhlasím so všetkým, len kto to bude deliť?" No kto v sobotu vyhrá voľby. Pýtate sa na predsedov VÚC-iek. Boli zvolení. Starostovia obcí? Budú zvolení. Čo politizujete ľudskú tragédiu a ľudské nešťastie? Pomoc, ktorá sa dáva je preventívna a dáva sa na to, aby prišli okamžite peniaze, pretože niečo budú riešiť poisťovne, niečo riešia vlastné zdroje, niečo budú riešiť štátne príspevky, vec je nie skončená, ale veľmi pekne tuto poslanec za KDH hovorí, že kto rýchlo dáva, dvakrát dáva, ale len čo prejdeme k praktickej realizácii, tak je to o kvákaní a strate času. Ak chcete ľuďom pomôcť, pomáhajte! Nespájajte jednu tému s druhou a s treťou a nezneužívajte toto zasadnutie na to, že v sobotu budú voľby. Ak chcete vyliať niektoré splašky zvnútra a druhú stranu takisto vyzývam, vy na to nereagujte! Na čo im dávate zádrapku a tému, aby sa toho chytali. Veď to je niečo, čo v tomto parlamente ide mimo akejkoľvek ľudskosti a humanity a potlačeniu všetkého čo má byť. Pomoc má ísť ľuďom, obciam,  poľnohospodárom - všetko sú to ľudia. Aj po tých cestách chodia ľudia, aj po tých mostoch chodia ľudia, aj tí, ktorí potrebujú zariadenie sú ľudia, takže prosím vás, rozprávajme trošku o ľuďoch. Myslime na tých ľudí! Tuto sa predvádzate spôsobom, ktorý je pre mňa z hľadiska hĺbky tragédie tých ľudí, neprijateľný. Tak pán predsedajúci, keď idú mimo tému, zrušte to!

Zabudol som za napichnúť, prepáčte.  Dámy a páni, v tomto volebnom parlamente sme dvaja, ktorí sme zažili ešte socialistický parlament a prešiel som všetky obdobia, všetky možné režimy, ktoré Slovensko striedali a rozmýšľam, koľko rokov treba, kým sa vybuduje aj parlamentná politická kultúra, nielen inštitúcie. Pri všetkých tým obdobiach, toto obdobie nehodnotím ako nejako dramaticky, ako také stredné obdobie, stredne pokojné, kedy sa veľa vecí vyriešilo pozitívnych, kedy ešte zostalo dosť vecí na riešenie pre tých, čo prídu.
Vďaka a úcta patrí všetkým čo 150, čo tu boli, spomienka tým, čo medzi nami nie sú, ale úcta a priateľstvo patrí aj k tých, čo v tomto parlamente končia, aj z nášho klubu je niekoľko poslancov, ktorí v tomto období zakončujú niekoľkoročné poslanecké obdobie.
Takže ku všetkým týmto svojim priateľom mám úctu, sme a zastávame priateľmi naďalej a chceme aj spolu robiť ďalej, to čo sa urobiť má.
Keď budeme rozprávať čo sme všetko mohli a nemali, nuž mali sme, už teraz čo, len spomínať, ako po vojne na Pijave, čo mohlo a nie je.
Samozrejme, že zostáva toho ešte veľa. Máme zákon o poslancoch, ktorý ešte vychádza z vedúceho úlohy strany. Boli snahy urobiť rokovací poriadok, nepodarilo sa, nebola medzi nami dohoda. Boli snahy podriadiť si parlamentu viacej vládu, nebola medzi nami dohoda. Takže veľa je toho, čo sa ešte urobiť dá. Nakoniec celá politika je niekedy nekončiaci proces, ktorý nemá prestávku a nemá prázdno. Je iba to, kde nevnikneš, vnikne druhý. Tam je to ako so vzduchom. Vzduchoprázdno neexistuje.
Pokiaľ ide o vzťahy koalície, opozície, nikoho sme nezatvárali, nikoho neodsudzovali k dialógu s políciou, to je tiež klad do kultúry. Že sem tam padli tvrdšie slová, to je tiež vklad do toho, ako sa v parlamente robí, nakoniec sme sa nebili. Niekde aj tak býva, aj to býva zvykom. Takže tu to na Slovensku nebolo.
Pokiaľ ide o to, že vládna koalície vydržala do posledného rokovania, tiež je to dobrý prvok. Lebo boli aj situácie, keď sa poslanci kupovali a hlasy sa kupovali a boli sme ak na dražbe, či strany, či poslanecké kluby a veľká ochrana proti tomu nie je ani dneska.
Takže treba zvažovať nad celou tou 20 ročnou skúsenosťou Slovenskej národnej rady, všetkým to čo potrebujem a čo vyriešiť môžem. 
Napriek tomu, že pán Paška vravel, že je prvý raz predseda parlamentu, ale bol tolerantný predseda, ostatní okolo neho tak isto držali a robili to, čo urobiť z hľadiska svojej funkcie mali. Nakoniec, oveľa menej sa vyťahoval rokovací poriadok.
Táto Národná rada končí o sedem týždňov bude nová Národná rada. Niektorí sa tu vidíme, niektorí nevidíme, život je takýto a obmena prebieha. Ale jedna vec je spoločná a krásna, za týchto sedem týždňov nebude Národná rada ohrozovať občianske práva a slobody ľudí v tomto štáte, to je tiež veľmi dobré. Takže vidíme v tom aspoň jednu pozitívnu skúsenosť, kým voľby nás nepodelia a nerozdelia.
Takže všetkým všetko dobré, príjemnú volebnú kampaň, veľa úspechov v nej, budem sa snažiť aby sme ich mali tiež čo najviacej a úcta každému.
Čo sa mi nepáčilo bolo to, keď niektorí boli osobní, napádali deti, rodinných príslušníkov. Keď politika zachádzala príliš ďaleko, čo nemá. Predsa len budeme sa stretávať ďalej ako ľudia aj mimo parlamentu a to ľudské by malo prevyšovať nad tým politickým. 
Ďakujem všetkým, všetko dobré. No a s niektorými, alebo väčšinou možno dovidenia v novom parlamente, alebo počkáme na 13. jún. (Potlesk.)

Na podporu tvrdenia pána ministra zahraničných vecí môžem povedať len jedno v čom sa mýli a všetci, čo tu okolo toho diskutujú z opozície. Každý zákon musí byť platný a účinný. Tým, že neuznávame účinnosť, neznamená, že neuznávame platnosť. Prijatím formulácie Mikuláša Dzurindu uznávame platnosť maďarského zákona na území Slovenskej republiky iba mu odopierame účinnosť.
Vážení, chcete, aby sa zabránilo princípom exteritoriality? Vy ju zriaďujete. Nečudujem sa tomu, že nemáte dobrých odborníkov na právo, ktorí by vám toho poradili. Ale prosím, účinnosť a platnosť pre parlamentára sú základné znaky prijímania akejkoľvek normy. Ak to nerozlišujete, idete idete proti zmyslu práva, aj proti článku I. ods. 1. Odvolávate sa na zvrchovanosť. Čl.I. ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, kde máte napísané, že Slovenská republika je zvrchovaný územný a zvrchovnosť znamená nezávislosť od štátnej moci na akejkoľvek inej moci vo vnútri i za hranicami štátu. To je i maďarskej. Takže niečo ste si poplietli a nepleťte, nezotrvávajte v omyle a nepleťte hlavy i druhým. Ďakujem.

Neviem, či mám byť hrdý na to, že pani Vášáryová so mnou súhlasila, ale nič nepochopila. K strate štátneho občianstva nedôjde ak je to v súvislosti s uzavretím manželstva, ak je to v súvislosti s narodením dieťaťa, s humanitnými otázkami, to sa všetko mení. Ďalej k strate štátneho občianstva nedochádza ani v tých prípadoch, keď bol prejav vôle urobený pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Je tam viacero ustanovení, ktoré rešpektujú stav. A som rád, že mi to pripomínate, pretože ja mám dvoch vnukov, ktorí sa narodili v Kalifornii a sú občanmi Spojených štátov amerických, ale občania Slovenska. Ja ich chcem mať občanov Slovenska. Ale narodením sa stali Američania a tento zákon tento fakt rešpektuje, preto mi vyhovuje, lebo mi vstupuje do rodiny a vstupuje mi do rodiny v tom, že mi umožní, aby sme existovali aj právne, aj súdržne ďalej. Takže preto, to čo šírite túto hrôzu na ľudí nemá to odôvodnenie v návrhu textu tohto zákona. Prosím, nerobte paniku.

Zdenek Plchač napísal jednu knihu Opustíš-li mně, nezahynu, opustíš-li mně zahyneš. Občan môže opustiť, štát nemôže opustiť občana. Ak sa občan rozhodne, že prijíma občianstvo iného štátu je to prejav vôle smerujúci k zmene vzniku, zániku vzťahov. My môžme len našim právnym poriadok povedať, že s týmto jeho prejavom vôle sa spája následok zánik štátneho občianstva Slovenskej republiky. To je všetko. Váš výklad práva je v tomto smere chybný práve v tom, že nerešpektujete, že to sú úkony, ktoré robia občania a neviete im zabrániť. Tým vzniká fakticky stav. V tom je rozdiel medzi vašim a našim chápaním práva, preto ten stav, kedy vznikne občianstvo iného štátu, vzniká na základe rozhodnutia občana, dôsledky tohto kroku pre náš štát eliminujeme tým, že neuznávame ten krok ako založenie nového štátneho občianstva na území Slovenskej republiky. To je všetko, viacej nemôžme urobiť. Čiže ten výklad, ktorý vy robíte je nedosiahnuteľný. Rozumiem, čo chcete povedať. No idete zlou cestou. To je to isté ako na železnici, keď je tam to tupé miesto, tupík sa to volá, keď narazí do toho a nemá východisko, slepá koľaj. Tak preto sa nedá váš návrh akceptovať.
Pokiaľ ide o tieto závery. Ešte raz.  Rovnosť občanov, úcta k občanom, ochrana občanov. Zmysel tohto zákona. Kto chce inak, inde, myslí, že je to lepšie úcta k jeho slobodnému rozhodnutiu, že môže tak, ale dôsledky sú také aké tento zákon a ďalšie zákony predvídajú.

ktoré vlastnú etnicitu stavajú na štát, tak treba povedať, že sú aj štáty v Európe, demokratické, ktoré takéto strany nepoznajú. A keď etnické strany ohrozujú podstatu štátu, tak ich rušia. A zavádzajú systém bez etnických strán. My sme dokonca prijali kopu ustanovení o etnických politických stranách, že môžu existovať už v Ústave Slovenskej republiky, ale ak budú sústavne ten štát rozrýpavať, načo sú? Kto bude financovať podporovať strany? A tým nemyslím len maďarské. Ja myslím, akékoľvek etnické strany. nech sa premenia na demokratické a nech teda pracujeme na iných princípoch.Ďalej je tu otázka postavená aj inak. Ak teda chceme politický systém na Slovensku stabilizovať pre budúce obdobie, pre voľby a to čo bude po voľbách, tak čo bude teraz po týchto voľbách pre nás smerodatné ? Kto, ako sa postaví práve k otázke tlaku suseda, ktorý v prvom kroku chce si vytvoriť svojich občanov na území iného štátu, v druhom kroku týchto občanov právne, politický, diplomaticky chrániť zo všetkých možných uhlov pohľadu a vnikať do tohoto vnútorného režimu štátu a v treťom kroku povedať, že však tam žijú naši obyvatelia, to je naše územie. A čo to znamená v Európe? Tretia vojna. Veď buďme realisti. Nie som to ja, kto hovorí o vojne ako prvý. Ako prvý z tohoto miesta to hovoril Ján Čarnogurský, ako predseda strany KDH, ktorý povedal, zmeny týchto pomerov sú v Európe možné len za cenu tretej vojny. Tak dneska sa bavíme o tom, ako nedopustiť prvý krok, aby nebol tento tretí. Ako tomu zabrániť, aby sa toto ďalej nerozvíjalo. Zhodneme sa na tomto opozícia, koalícia? Ak áno, tak potom môžeme hľadať aspoň v niečom spoločnú reč. Ďalej, pokiaľ ide o právne závery ktoré tu som počul a čo všetko sa okolo porozprávalo a pod. Ja si myslím, že je to právny režim, chápene veľmi nedobre. Maďarský parlament prijal nejaký zákon, ktorý hovorí o dvojitom občianstve, v Strane maďarskej koalície  pár jej sympatizantov  vzniká histéria, hurá, konečne budeme môcť byť aj občanmi Maďarského štátu a uvidíme  kto bude viacej a kto nám v tom bude brániť. Nuž, zoberme si právny stav, aký dneska existuje, keď si odmyslím Parížsku mierovú zmluvu, odmyslím si európske dohovory ktoré hovoria o občianskych právach a o štátnej príslušnosti, tak je tu ešte jeden dokument. Zmluva medzi Československou republikou a Maďarským štátom. Ktorá hovorí, ani jeden ani druhý štát nepripúšťa dvojité občianstvo ani pre deti. Táto zmluva je dnes platným dokumentom.  My sa nemôžeme tváriť tak, že to maďarský štát neviaže túto zmluvu  nevypovedal. Jediný dokumkent ktorý upravuje, lebo rozhodnutie Maďarského parlamentu zaväzujú maďarský štát iba do jeho hraníc. Tie u nás nemajú platnosť. Tie si iba potrebujú vytvoriť tam nejakého ohnivka, za ktorého by sa zachytili. Čiže právny režim nesmie byť uznaný Maďarským štátom dvojité občianstvo. Čiže ten zákon ktorý vyšiel, tak vlastne my nepracujeme preto, že Maďarský parlament niečo prijal, my pracujeme na vykonácich predpisoch tejto medzištátnej dohody. Platnej medzištátnej dohode o tom, že nesmie existovať dvojité štátne občianstvo. To je pre nás základný dokument z ktorého vychádzame. To je želanie Maďarského štátu, to je želanie aj Slovenského štátu, ktorí sú do tejto medzinárodnej dohody. A my o tomto dneska rozprávame. Pokiaľ ide o návrhy právnych riešení. Existuje ich niekoľko. Pozorne som si vypočul, pán Dzurinda čo hovoril, poznám aj tento citát, ktorý citoval z medzinárodného súdu v Haagu, poznám i ďalšie mnohé ktoré k tomuto hovoria, ale ten text, ktorý ste urobili, je text pštrosa, ktorý je v piesku. A hovorí, ja neuznávam čo sa bude diať na území Maďarskeho štátu. No týmto ľuďom na území Maďarského štátu uznajú občianstvo. Preto je lepšia táto varianta, ktorú predstavuje vláda a hovorí, rešpektujme právo občana vybrať si štátnu príslušnosť. Vybrať si v súlade s medzištátnou Československou zmluvou a Maďarskou zmluvou môže mať jednu štátnu príslušnoť. Ak si dobrovoľne vyberie štátu príslušnosť maďarsku, podľa tejto zmluvy medzinárodného práva a teraz aj vnútroštátnej normy stráca štátnu príslušnosť slovenskú. To je jediný normálny záver na to, aby tu nežili občania dvoch štátov. Vy tomu nezabránite, že tu poviete neuznávame, keď tam mu štátne občianstvo uznajú a správajú sa ako kvazi k občanovi. To nezastavíte, to nie je cesta. Ja som čakal čo poviete a aj som, keby to bolo rozumnejšie, tak zvihnem za to aj ruku. Toto je lepšie. Ak teda hovoríme, že nebude tu kvázi občianstvo a bude tu jedno občiansto, tak zasa vzniká druhá obava, ktorú šíri Most-Hid, vypočul som si aj diskusiu v televízii aj to, čo hovoril pán Gál, a zasa oni hovória, oddiaľme, rokujme, pozerajme na sociálne dôsledky a pod. Aké sociálne dôsledky? My dneska máme právny režim na Slovensku každý občan Slovenska je slovenský štátny občan. Všetci sme si rovní v právach a povinnostiach. Máme úctu ku všetkým menšinám. To, čo robíme nie je proti menšinám, to je na ochranu menšín. My si ich nechceme dať do područia žiadnym zahraničným skupinám, aby ponad ich hlavy kupovali a určovalil ich osud a viedli ich k novej tragédii. Toto je zmysel toho, prečo sa tu dneska hneváme a vadíme. Nechceme tento režim. (Potlesk.) Ale je tu aj druhá otázka, či samo o sebe vyjadrenie tohoto stačí. Keď sa pýtate na to, aký režim tu bude. My máme štátne občianstvo slovenské, máme medzištátne zmluvy ktoré hovoria, každý občan Európskej únii na území iného štátu používa práva občana Európskej únie aj keď Európska únia je je štátom, ale občianske práva uznáva, čiže tu nie je neprávny stav. Ak niekto ponúka tretie občianstvo a tretie občianstvo sa nepríjme, tak na Slovensku má práva a postavenia občana Európskej únie. Ale nemôže mať práva Slováka, občana Slovenskej republiky. Preto keď tuto hovorili poniektorí, to sme zvedaví kto to bude zisťovať. No dobre, stanú sa štátnym príslušníkom iného štátu podľa zákona tohoto štátu, strácas právo na občiansky preukaz, strácaš právo na pas, strácaš právo na prácu, máš právo požiadať o pracovné povolenie, strácaš  právo na zdravotné, sociálne zabezpečenie, môžeš za vlastné náklady. Preto sa rozhoduješ dobrovoľne. Všetci tí, čo ponúkajú dvojité štátne občianstvo nech povedia ľuďom aký osud im pripravujú. Čo to všetko bude mať aké dôsledky. Ak ale tu Csáky hovorí, som zvedaví kto mňa. Hoci kto, hociktorý práporčík. Ale aj rotný. Keď sa ťa opýta prečo klameš. Ak budeš brať peniaze od štátu vydávaš sa na základe falošných dokladov za občana štátu dopúšťaš sa trestnej činnosti. Je povinnosť tohoto štátu túto trestnú činosť odhaľovať a takýchto ľudí brať na zodpovednosť. Ak budeš sedieť v parlamente a budeš brať plat parlamentský a nebudeš občan tohto štátu, nebudeš voliteľný a nebudeš môcť voliť a budeš podvádzať, tak budeš za to platiť. Pobytom na slobode a sú aj prípady, pretože si cudzinec a nesprávaš sa podľa zákonov štátu, dopúšťaš sa aj priestupkového konania, môžeš byť zo štátu vykázaný. Bez zbavovania štátnej príslušnosti a štátneho zväzku. Ale to si musí každý rozmyslieť sám, čo chce urobiť. Tu je práve previerkou prechádza silný vzťah občanov Slovenska ktorí môžu podľa dedično-biologických vlastností  požiadať o maďarske občianstvo a väzby, ktorá sa vypestováva k Slovenskej republike. K svojmu štátu, ich domove ich vlasti. A táto previerka dnes s niekych zacvičila a treba povedaťaj  aké sú dôsledky. Aké sú dôsledky. Všetko je v právnom poriadku Slovenska vyriešené. Okamihom straty občianstva si na tomto území cudzincom. Prislúchajú ti všetky práva cudzinca. Celé postavenie náležitosti cudzinca. Tvoja menželka, deti, môžu byť dštátni príslušníci. Keď ty nechceš, nemusíš byť.  Ale potom je to už o niečom inom. Potom aj o zrušení štátneho občianstva už môžu rozhodovať colné orgány, nemusí to rozhodovať súd, stačí pečiatka, pobyť nežiadúci, za 10 rokov, alebo nežiadúci vôbec. To je režim do ktorého chcete, tí, ktorí ste obhajcovia tohoto rozhodnutia nahnať týchto ľudí. Veď im to povedzte že to takto má byť. Ideš na zdravotnú starostlivosť, áno je hradená zo sociálneho zabezpečenia. Keď je dohoda maďarskej a slovenskej poisťovne. Ale ta nie je. Tak si zaplatiš každý úkon u lekára. Lebo nemáš nárok na sociálne zabezpečenie. Hľadáš prácu, áno, môžeš na základe pracovného povolenia, ktoré sa ti môže časovo obmedziť. Toto sa má stať, toto sa má vykonať na území Slovenska? To sú dôsledky toho zákona o ktorom rokujeme dneska. takže, ak vláda Slovenskej republiky dneska hovorí, že budeme riešiť otázky tak, že sa bude považovať udelenie štátneho občianstva iným štátom za zánik občianstva Slovenskej republiky, je v súlade s medzinárodným právom, je v súlade so Slovensko-Maďarskou zmluvou, jeho účinky nastanú dňom účinnosti takéhoto zákona preto budú platné a účinné od toho dňa, kedy zákon vstúpi do platnosti, t.j. kedy ho podpíše prezident a bude uverejnený v Zbierke zákonov. Nepochybujem, že týmto parlamentom prejde. Ak teda tieto účinky nastanú takto, v tomto rozsahu ako účinky suverénnou Národnou radou Slovenskej republiky chcené, tak budú na celom území štátu platné. Pokiaľ ide o závery z toho aké sú . Keď Slovenská republika vznikala ako štát povedali sme si, štát ktorý je suverénny, nie je podriadený iným štátom. Štát, ktorý je štátom slobodných občanov bez ohľadu na farbu, národnosť, rasu náboženstvo a iné odchýľky, všetci sme v ňom rovní. Budovali sme štát ako spoločný domov všetkých a tento odkaz zneje dneska aj pre budúce generácie. Kto sa stavia proti tomu, stavia sa proti pravidlám demokratického spoločenského a pokojného spolužitia. Samozrejme že toto bude mať vplyv aj na rozhodovanie ľudí vo volbách. Bude, kto sme ako vlažní k téme, kto sme ako ostrí k téme. A niečo aj k tým, čo hovoria, buďme opatrnejší a zvážme a premyslime a pod. Toto isté sa presne na Slovensku hovorilo a písalo pred Viedenskou arbitrážou pred Mníchovom, veď buďme opatrnejší, veď dajme aj inú šancu. Zastavili sme preto konflikt ktorý viedok k II. svetovej vojne, alebo sme za to zaplatili veľkým množstvom životov? Takže, ta opatrnosť je na mieste iba do tej miery do akej chceme chrániť slovenskú zvrchovanosť ale nezamieňajme si opatrnosť za zbabelosť pred vonkajším tlakom. To nie je jedno a to isté. Dámy a páni, sú v zákone najaké tam dve slovíčka, čo môžu byť urobené inak, zhodli sme sa na tom, že tam je jeden výraz nepresný, ale to je druhá vec, to je právny názor, ale stav je takýto. Preto s vedomím úcty k občanom Slovenskej republiky bez ohľadu na rasu, farbu pleti, náboženstvo, národnosť, v záujme rovnosti nás všetkých budem hlasovať za prijatie tohto vládneho návrhu. Budem za neho hlasovať aj preto, že nechcem vytvárať ľudí nerovných, nechceme zakladať pôsobenie iných politických režimov a štátov na našom území mimo rámca uznaných a dohodnutých. Ak sa pýtate, či to týmto skončilo, odpovedám, nie. Toto je vstup do nového balíka problémov ktorý otvára nacionalistická a neonacistická vláda v Ma´darsku. Neonacistický parlament. Za tým pôjde zo slovenskej strany ešte množstvo druhých krokov. Je zbytočne dneska hovoriť, ktoré to budú. Závisí to trošku od politickej konštelácie, ale viem, že sú nevyhnutné. Musia byť. Na to, že musíme čeliť niečomu, s čím nechceme Slovensko zamoriť. Dámy a páni, cítite všetci, že dneska je to dôležité a že o voľačom rozhodnúť treba. Že to má   hádam prednosť aj pred mítangami a ostatnými stretnutiami. Všetko sme podriadili rokovaniu rokovaniu tohto parlamentu. Lebo tu sa rokuje dneska o vzťahoch na mnoho rokov. Daj boh, aby všetci ľudia, ktorí sa postavia za vládny návrh mali šťastnú ruku a pomohli zvrchovanosť a rovnosť ľudí v právnom poriadku Slovenska ochrániť. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Dámy a páni, tému ani čas sme si nevybrali. Tá nám bola určená. Určená a vnútená bola parlamentom Maďarskej republiky. Určená a vnútená nám bola stranami Maďarskej republiky, čiže všetky hlášky o tom, že si chceme na tom robiť volebnú kampaň, alebo sa niečo má zakrývať je historický omyl. Naviac, spoločenská nebezpečnosť týchto krokov je väčšia ako drobné politikárenie, pokusy zhadzovať partnerov alebo spochybňovať o tom, že sa vôbec o tejto veci rokuje. Včera som urobil historický exkurz o vzájomných vzťahoch ako to vyzeralo a čo sa stalo. Dovolím si ešte raz v krátkosti upozorniť na niektoré body. Prvé, tak odmietaný Trianon bol dobrom pre Maďarov. Umožnil im realizovať právo na sebaurčenie a vytvoriť maďarský štát. Predtým bol uhorský, vlastný maďarský štát nebol. Bol prijatý, akceptovaný reprezentáciou Maďarska susedných štátov a akceptovaný menšinou na Slovensku, ktorá vyjadrila vôľu žiť v Československu. Po tragédiách a mŕtvych v II. Svetovej vojne, utrpení ľudí, celej Európy, sveta a aj južného Slovenska, znovu tí čo chceli žiť v maďarskom štáte odišli, zostali žiť na Slovensku len tí, čo chceli žiť ako občania Československej republiky a neskoršie slovenskej. Skade sa berie vôbec táto vlna nacionalizmu pomýlených názorov a nárokov? Parížska mierová zmluva, ktorou bola ukončená II. Svetová vojna jasne stanovila dve pravidlá. Koniec fašizmu, nesmie sa obnoviť v žiadnej podobe, ale aj koniec nacizmu. A čoho sme svedkami? Tam, kde ekonomika a sociálne veci zaostávajú, dostávajú sa do krízy a nevedia politici tieto veci riešiť, dochádza k stavom, že politiky a scén sa zmocňujú extrémisti, ktorí v rôznej podobe vystupujú a dávajú lieky v západnej Európe, je to predovšetkým zamerané proti prisťahovalectvu, v strednej Európe najviac do týchto vzťahov rýpe práve maďarská politická reprezentácia, ktorá hovorí nielen o ľuďoch národnostnej menšiny, ale hovorí a to hovorím jednoznačne o územiach, o prinavrátení území, o prinavrátení vlastí.  Kto to nepočuje, že to z Maďarska zaznieva už pekných pár rokov, tak je hluchý. Kto to nevidí, tak je slepý. A kto tomu nerozumie, tak je hlúpy. Pokiaľ ide o otázky, ktoré sú s týmto spojené, tak kríza, ktorá bola teraz v Maďarskej republike a ešte pretrváva v ekonomike a v sociálnych systémoch viedla ku krachu vlády socialistov, viedla k dočasnej vláde, ktorú práve strana Fides bojkotovala v tom, aby prijala zásadné reformy a prehĺbili sa spoločenské protiklady. V podstate maďarský štát je dnes držaný medzinárodnými organizáciami finančnými, bankovými, ktoré im poskytujú úver, ale otázka stojí aj inak. Je ten režim politický, ktorý dneska vládne v Maďarsku, režim demokratický? Alebo je to úchylka od demokratického režimu a tým aj od parížskych dohovorov, tým všeobecne deklarovaných práv v Európe, v Európskej únii, v celom svete. Ak je to úchylka, tak potom Slovensko má zastúpenie v medzinárodných finančných inštitúciách, prečo náš zástupca v medzinárodnom menovom fonde a Svetovej banke nevystúpi a nepovie, vážení financujete fašistickú úchylku. Aj za naše peniaze. Ohrozujete mier v strednej Európe aj za naše peniaze. Neželáme si to!  Zastaviť a pribrzdiť do doby, kým sa neobnovia demokratické pomery v Maďarsku a to dávať tak ako svet obyčajne dáva, obnovu demokratických princípov pred ekonomické záujmy jednotlivých vlád. Pokiaľ ide o Jobbik, kto pochybuje, že je to hnutie fašistické, tak nevie čo je fašizmus. Ak strana deklaruje nároky na územie, nároky na občanov, ak hovorí o vytváraní vlastných ozbrojených gárd, ak hovorí o zabratí území silou, ak hovorí a pripúšťa možnosť vojenského konfliktu s okolitými štátmi, ak sa správa rasisticky voči občanom inej rasy na území vlastného štátu a to sú v danom prípade ľudia z menšiny Rómskej, tak je to obyčajný fašizmus a títo obyčajní fašisti sedia dneska v parlamente Maďarska a zastupujú maďarský štát v Európskom parlamente. To súvisí ešte nie s tým, čo je predmetom dnešného rokovania, ale s uvedomením si, aký politický režim máme u južného suseda, je takto zastavený na obdobie, kým tento parlament bude a neprídu nové voľby, nevieme ani potom či to bude viacej alebo menej. Vieme, že Fides je nacionalistická strana, Orbán je nacionalistický politik, využíva medzirokovanie, hrá sa na mŕtveho vtáka, kým parlament robí špinavú prácu, on zatiaľ nič, potom keď bude predseda vlády, veď stav je hotový, čo máme robiť a veci sa budú uvádzať ďalej a ďalej do pohybu, takže to je otázka druhá, aký je postoj k maďarskému nacionalizmu. Veď nás doprevádza už vyše 200 rokov. Koľko ešte bude? Kým budeme žiť vedľa seba, musíme sa mu vedieť snažiť odolávať a vytvárať jednotu proti nemu.
Ja som počúval dobre tú časť prejavu pána Dzurindu, v ktorom hovorí, že neprijímajú toto rozhodnutie a to je fajn. Len aké politické závery sa z toho vyvodzujú? To znamená, že strana, ktorej predseda tu vyhlasuje, že jeho národnosť je viacej ako štátna príslušnosť, že je viacej ako ústava a zákony a tohto štátu, že je nad nimi, nebude už partnerom pre vás ani pre žiadnu inú stranu? Pre vládu? Ak áno, je to prvý rozumný záver, ktorý z toho treba urobiť, ale nesmie byť partnerom ani pre žiadnu stranu, ktorá je v tomto parlamente. Tieto skupiny sa izolujú, vytláčajú a nie berú do centra politickej pozornosti a neodovzdáva sa im politická moc. To je dobrodružstvo, za ktoré sa draho platí. Ďalej, stále sme v rovine politického režimu, kde budeme musieť odpovedať aj na to, že ako Slovensko bude reagovať v zahraničí na to, že u jeho suseda sa prejavujú neofašistické tendencie. Aké budú diplomatické aktivity? Na pôde medzinárodných organizácií, v dvojstranných vzťahoch, ale napríklad aj v tej zmluve, ktorú Kukan uzatvoril o tom, že legálne prenikajú peniaze z maďarského štátu, ktorými sa financujú niektoré aktivity na Slovensku. Prečo ho minister zahraničných vecí nezruší? To je požiadavka tak urobiť a čím skôr. Verejnosť bola informovaná, že to nie je, ale to sa stalo, tak nech to skončí. Prečo sa má zakladať nerovnosť medzi ľudí a peniaze idú Boh vie kde, Boh vie na aký účel.
Pokiaľ ide o okolnosti, ktoré súvisia s vývojom politického režimu na Slovensku, tak si povedzme, že chceme mať štát demokratický, chceme mať slobodu, budeme sa ruvať koľko môžme, pretože sme straníci, o svoju pravdu a svoje stranícke záujmy, ale tie naše záujmy nesmú byť viacej ako štát. Tam končí hranica straníckych sporov a straníckych záujmov, tam sa musí počúvať to čo ten štát potrebuje a ako to potrebuje. Ak toto prevýši, tak potom aké sú to strany? Ak sú strany, ktoré vlastnú etnicitu stavajú na štát, tak treba povedať, že sú aj štáty v Európe, demokratické, ktoré takéto strany nepoznajú a keď etnické strany ohrozujú podstatu štátu, tak ich rušia a zavádzajú systém bez etnických strán. My sme dokonca prijali kopu ustanovení o etnických politických stranách, že môžu existovať už v Ústave Slovenskej republiky, ale ak budú sústavne

Neodsudzujem vôbec slová, ktoré som počul od pána Brocku, pretože každý máme svoj rozmer a svoju výšku a pre niekoho aj kaleráb je balvanom. Pokiaľ ide o otázky spojené s minulosťou rád by som upozornil na to,  že bolo to Kresťansko-demokratické hnutie, ktoré zatváralo školy s vyučovacím jazykom slovenským na južnom  Slovensku. Bolo to Kresťansko-demokratické hnutie, ktoré otváralo školy s vyučovacím jazykom maďarským na južnom Slovensku nad normu, ktorá dovtedy bola bežne dostupná. A bolo to Kresťansko-demokratické hnutie, ktoré sedelo vo vláde a podporovalo uzatvorenie zmluvy na základe, ktorej dodnes, dodnes aj v rozpore s tým, čo hovoril Mikuláš Dzurinda dostávajú deti nie 15 ale 20 tisíc forintov na dieťa, ktoré ide do školy s vyučovacím jazykom maďarským. Mne sa nikdy nepodarilo dosiahnuť ekvivalent slovenským deťom, ktoré idú do školy s vyučovacím jazykom slovenským. Takže pamätať si musíme všetko. Ak chceme spojiť nespojiteľné, tak všetky veci majú postupnosť a majú rôzny stupeň dôležitosti. Dnes ten stupeň dôležitosti je, aký odkaz Národná rada Slovenskej republiky pošle do Budapešti. Ak na tomto sa zhodneme, tak sme nesedeli zbytočne. Ostatné potom.

Aby som odpovedal pánovi generálovi Vestenickému, tá hranica odhodlania je hranica života a smrti. Na ostatných troch nemusím reagovať, lebo v podstate sme zhodní, ale môžem povedať, že diplomatické kroky, ktoré Slovensko urobilo musia smerovať k štátom, ktoré majú menšiny maďarské na svojom na území, musia sledovať k bankám, ktoré pôžičky poskytujú, musia smerovať k štátom OBSE, musia smerovať k inštitúciám. Boh nás ochraňuj, aby prišli komisári - sprostredkovatelia a zase nejaké rozhodcovské komisie, ktoré rozhodovať budú. Je to naše územie,  a tak ho musíme ochrániť, a tak musíme Európu naučiť rozmýšľať, rešpektovať naše právo a postaviť za svoj chrbát. Za demokraciu proti fašizmu. Tak stojí dneska otázka slovensko-maďarská.