Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pán minister, pán nadminister, panie poslankyne, páni poslanci, táto diskusia k tomuto návrhu zákona, musím povedať, je celkom zaujímavá, ale mám taký pocit, akoby problémy verejnoprávnych médií nastali až po 13. júni, keď boli voľby, akoby v tom predchádzajúcom období Slovenská televízia nemala ekonomické a iné problémy, ktoré predchádzajúca vláda nechcela riešiť, akoby kontrola politikov v tom predchádzajúcom období nebola, napriek tomu, že sme počuli vyjadrenia, akým spôsobom ktorá politická strana chce mať zastúpenie v rade. A tá nespokojnosť bola prejavená podľa mňa v tom minulom volebnom období. Veď, páni poslanci zo SMER-u, vaši nominanti v Rade STV presadzovali odvolanie generálneho riaditeľa pána Nižňanského. Čiže boli ste nespokojní s tým, akým spôsobom narába s touto inštitúciou. A Slovenská televízia sa nezačala zadlžovať za posledné tri mesiace, problémy Slovenskej televízie nie sú problémami posledných troch mesiacov. Čiže preto si myslím, že v tomto ak by sme mali byť korektní a úprimní, tak aj predchádzajúca vláda mohla a podľa môjho názoru aj mala riešiť problémy Slovenskej televízie. A tak nekonala.
Je pravda tiež, že v júli, v auguste a v septembri aj súčasné ministerstvo mohlo a podľa môjho názoru malo prísť s návrhom riešiť situáciu v Slovenskej televízii. Beriem, že pán minister plnil možno viac program SaS, lebo oni mali vo svojom programe zlúčenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, a prišiel s týmto návrhom teraz. Ale každý vie, že to, kde stojí Slovenská televízia dnes, nie je štandardná situácia. Nie je štandardná situácia, že generálny riaditeľ Slovenskej televízie nerešpektuje rozhodnutia rady televízie. Nie je štandardná situácia, že rozpočet televízie je v schodku, Rada STV schvaľuje odmeny generálnemu riaditeľovi. O tom, že nie je štandardná situácia v Slovenskej televízii, svedčí aj ten fakt, že dnes nemáme ani predsedu Rady STV k dnešnému dňu a nie je ani predseda dozornej komisie. Obidvaja títo páni sa vzdali svojich funkcií. Nuž a nie je štandardná situácia ani v tom, že generálny riaditeľ Slovenskej televízie vstúpil pri predkladaní tohto návrhu zákona do politického zápasu. Ak by prijali jednotlivé rady, STV a SRo, svoje stanoviská, tak by som to považoval za konštruktívne a korektné, že rady vyjadrili svoje stanoviská z odborného pohľadu. Ale to, že manažment, generálny riaditeľ Slovenskej televízie vstupuje do tohto politického zápasu, a to takou formou, že si objedná Slovenská televízia inzerciu, ktorú v denníkoch zverejňuje, považujem za vťahovanie verejnoprávneho média do politického zápasu. A toto nepovažujem za štandardnú situáciu. Na neštandardnú situáciu, môžem povedať, treba reagovať neštandardnými metódami.
Keď sme dostali tento návrh, my sme diskutovali a hovorili sme o troch okruhoch problémov, ktoré v tomto návrhu sú a ktoré nezakrývame, o ktorých sme diskutovali ešte aj do dnešného dňa. V zásade to bolo už tu spomínané zloženie rady, tej mediálnej, bolo to prechodné obdobie a bol to spôsob voľby generálneho prokurátora. Boli tam aj ďalšie veci. A to sú tie práva. Ale myslím si, že v tomto návrhu je to ošetrené. Na základe diskusií o týchto troch častiach myslím, že minimálne dve sú vyriešené. A je už navrhované to zloženie rady na základe tejto diskusie v tom pozmeňujúcom návrhu ako deväťčlenné, z toho, že sú traja členovia zástupcovia televízie, traja členovia zástupcovia rozhlasu, dvaja ekonómovia a jeden právnik. To znamená, že tá programová zložka bude mať v tejto rade väčšinu. Čiže to je vlastne premietnutie tej diskusie v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý máte pred sebou.
Tá ďalšia časť sa týka prechodných ustanovení. Tam by som len chcel požiadať alebo upozorniť pána poslanca Senka, ktorý vyňal ten bod 14 na osobitné hlasovanie, v pôvodnom návrhu, čo sa aj mne nepáčilo, o čom sme diskutovali, je ten model navrhovaný tak, že v tom prechodnom období budú viesť Slovenský rozhlas a televíziu generálny riaditeľ rozhlasu a generálna riaditeľka televízie a ak sa nedohodnú, tak bude rozhodovať minister kultúry. To je v pôvodnom návrhu. Samozrejme, ani nám sa to nepáčilo a sme o tom diskutovali. A preto prišiel nový návrh, ktorý je v tomto pozmeňujúcom. A to je ten v bode 14, ktorý ste vy vyňali na osobitné hlasovanie, uvedené, kde vlastne je ten návrh pozmenený v tom zmysle, že to bude viesť vždy jeden, buď generálny riaditeľ Slovenského rozhlasu, alebo generálny riaditeľ Slovenskej televízie, a toho jedného určí predseda Národnej rady. Podľa mňa je to lepšie riešenie, ako nechať v tomto procese v rozhodovaní ministra kultúry. Niežeby som niečo mal proti osobe ministra kultúry, ale je predsa len ďalej od exekutívy toto rozhodovanie. Preto by som vás chcel upozorniť len v tom, ak ste tento návrh vyňali na osobitné hlasovanie v tom, aby neprešiel, tak zostane v platnosti ten pôvodný, ktorý je podľa môjho názoru horší. Chcem len na toto upozorniť, že pri tom hlasovaní aby ste si aj toto uvedomili.
Nuž a posledný bod, o ktorom sme diskutovali, bol spôsob voľby. Samozrejme, je to citlivá záležitosť. Aj keď sme u nás v klube o tom diskutovali, tak sa nám javilo, že pred pár rokmi sme práve z toho dôvodu, že sme chceli rozhodovanie o vedení verejnoprávnych médií odsunúť od parlamentu a priamo od politikov, chceli to presunúť na radu. Samozrejme, v tej diskusii niektorí argumentovali Radou Slovenskej televízie, že sa to neosvedčilo. Zase iní argumentovali Radou Slovenského rozhlasu, že sa to osvedčilo a že bola väčšia stabilita. Po tejto diskusii ja stále sa obávam, že keď vrátime tú voľbu späť, tak môže prísť k väčšiemu vplyvu politikov alebo zasahovaniu politickej moci. Ministerstvo kultúry trvá na tom, že toto je jeden z tých základov, ktorý navrhuje a ktorý si predstavujú. Chcem len pripomenúť, že toto môže nám do budúcna vytvárať takéto problémy. My sme o tom aj diskutovali. Aj verejne sme tento názor prezentovali.
Záverom by som chcel predniesť ešte jeden doplňujúci a pozmeňujúci návrh. Týka sa článku III. V čl. III sa dopĺňa bod 10, ktorý znie: „§ 67 sa dopĺňa odsekmi 4 až 8, ktoré znejú:
Odsek 4: „Ministerstvo dopravy môže počas obdobia paralelného vysielania vydať výzvu, na základe ktorej poskytne jednorazový nenávratný finančný príspevok (ďalej len „príspevok“) osobám, ktoré preukážu, že sú poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevku k dávke podľa osobitných predpisov, a ktoré sú zároveň platitelia úhrady za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom na účely zabezpečenia práva prístupu k informáciám.“
Odsek 5: „Ministerstvo dopravy je oprávnené spracovávať osobné údaje získané na účely poskytnutia príspevku podľa odseku 4 a viesť evidenciu žiadateľov o poskytnutie príspevku.“
Odsek 6: „Ministerstvo dopravy poskytne príspevok žiadateľovi na základe písomnej žiadosti.“
Odsek 7: „Žiadosť o poskytnutie príspevku sa predkladá ministerstvu dopravy v lehote určenej vo výzve na predkladanie žiadostí o poskytnutie príspevku. Prílohou žiadosti je potvrdenie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie staršie ako jeden mesiac, ktorým žiadateľ preukáže splnenie podmienky podľa odseku 4 a súhlas žiadateľa so spracovaním osobných údajov potrebných na poskytnutie príspevku podľa odseku 4.“
Odsek 8: „Príspevok podľa odseku 4 sa nepovažuje za príjem na účely iných systémov upravených v osobitných predpisoch.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 38a znie: „38a) Napr. zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.“
Odôvodnenie. Ustanovenie umožní Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky realizovať podporu v súvislosti s vybavením koncových užívateľov koncovými zariadeniami, ktoré umožnia príjem digitálneho televízneho vysielania. Vzhľadom na už prebiehajúce paralelné vysielanie je účinnosť tejto úpravy nevyhnutná od 1. januára 2011. Pomoc bude určená pre osoby, ktoré nemajú dostatok finančných prostriedkov, aby si zakúpili potrebné zariadenie, t. j. pre poberateľov dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke (osoby v hmotnej núdzi). Štruktúra poberateľov dávky a príspevkov v hmotnej núdzi pozostáva nielen z občanov, ktorí stratili zamestnanie, ale aj občanov, ktorí si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť vyšší príjem vlastnou prácou, príp. užívaním vlastného majetku, a to z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, príp. veku. Medzi poberateľmi dávky a príspevkov sa nachádzajú aj poberatelia dôchodkových dávok. Poskytnutie pomoci je podmienené úhradou za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom. Oslobodené od úhrady sú osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Polovičnú sadzbu platia dôchodcovia, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti so zárobkovo činnou osobou, a osoby v hmotnej núdzi.
Ďakujem pekne za čas, trpezlivosť a prosím o podporu tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Ďakujem pekne.
