Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda vlády, panie poslankyne, páni poslanci, myslím, že sa zhodneme, že od roku 1989, keď v pléne diskutujeme na tému jazykového zákona alebo na tému zákona o používaní jazyka národnostných menšín, toto rokovanie je sprevádzané zaujímavou a miestami až vzrušujúcou diskusiou, čo znamená, že táto téma je nielen citlivá, ale aj politicky živá. Stále dokáže oslovovať množstvo voličov, a preto jej strany venujú náležitú pozornosť. Napriek tomu si myslím, že 80 % občanov takéto zákony ani nepotrebuje. Pokúsim sa vysvetliť tento svoj názor.
Každý z nás iste zažil situáciu, keď pri rodinnom obede alebo inej rodinnej udalosti ako pozvaný hosť sa ocitol človek zo zahraničia. Bolo prirodzené, že pokiaľ rodina bola sama, tak konverzácia prebiehala v slovenskom jazyku. Keď však prišiel hosť, buď začala rodina komunikovať v jazyku, ktorému hosť rozumel, ak sa s ním dorozumieť vedeli ostatní členovia rodiny, alebo sa našiel jeden člen rodiny, zväčša ten, ktorý daného hosťa pozval. A ten potom hosťovi prekladal, o čom sa diskutovalo, alebo, ak sa chcel zapojiť do diskusie, tak príp. aj odpovede ostatným členom rodiny. Podobne je to aj v každej slušnej spoločnosti. Už zo slušnosti sa volí jazyk, ktorému rozumejú všetci členovia spoločnosti. Ak to nie je možné, tak sa komunikuje v jazyku, ktorému rozumie najviac členov spoločnosti, a ostatným sa diskusia prekladá, niektorým členom spoločnosti, aby sa aj oni mohli zapojiť do diskusie, aby sa v tejto spoločnosti cítili konformne. Na uvedené skutočnosti nikto nepotrebuje zákon, stačí slušnosť. Navyše treba zdôrazniť, že príslušníci národnostných menšín nie sú v Slovenskej republike hosťami, ale riadnymi a platnými občanmi. Ak teda sa vieme slušne správať k hosťom, ktorí ku nám prídu, prečo by sme sa nevedeli správať k svojim občanom? Preto si myslím, že 80 % občanov aby sa dokázalo takto správať, ani zákon nepotrebuje. Zákon potrebujú občania, ktorí tieto zásady nerešpektujú. Tým treba stanoviť podmienky. Treba tiež otvorene povedať, že takíto občania sa nájdu aj na strane menšín, aj na strane väčšinového národa, lenže žiadny zákon nedokáže riešiť všetky životné situácie. A preto je to podľa môjho názoru tak citlivé.
Iste uznáte, že nie je normálna situácia, ak rokovanie zastupiteľstva prebieha v jazyku národnostnej menšiny, ak tam sedí poslanec, ktorý tento jazyk neovláda, rovnako ako nie je normálne, ak vedúci pracovník zakáže, aby sa jeho podriadení medzi sebou čo i len rozprávali v jazyku národnostnej menšiny. Nie je normálne, aby ovládanie jazyka národnostnej menšiny bolo podmienkou prijatia do zamestnania vo verejnej správe, takisto aby bol niekto diskriminovaný len preto, že sa hlási k niektorej národnostnej menšine.
Návrh zákona sa snaží hľadať riešenia v zdravotníckej i sociálnej oblasti, v oblasti ozbrojených zložiek i vo vytváraní možností používania jazykov národnostných menšín v úradnom styku vo verejnej správe. Ako som už povedal, žiadny zákon nedokáže riešiť všetky situácie, ktoré prináša život. Na nás ľuďoch bude záležať, ako budú tieto situácie prebiehať. Ak napr. pri dopravnej nehode zasahujúci policajti budú komunikovať v jazyku národnostnej menšiny a všetci im budú rozumieť, nevidím v tom problém, ale ak čo len jediný účastník tento jazyk neovláda, tak policajti musia komunikovať v úradnom jazyku s možnosťou prekladu. To isté sa vzťahuje na komunikáciu v úradnom styku vo verejnej správe. Samozrejme, v stanovených obciach v prípade potreby je možné zabezpečiť tlmočenie do jazyka národnostnej menšiny. Z uvedeného je zrejmé, že o výklad mnohých ustanovení v tomto zákone bude prebiehať diskusia aj po prijatí tohto zákona, diskusia o správnosti jednotlivých formulácií. To však, čo by malo byť jasné, je stanovenie zoznamu obcí, v ktorých je možné uplatňovať používanie jazyka národnostných menšín.
Všetci veľmi dobre vieme a dobre si pamätáme, ako ťažko sme dospievali k dohode na 20 %. A bola to spoločná dohoda vtedajšej koalície, ktorú rešpektovali i nasledujúce vlády. Preto by bolo najlepšie túto dohodu nerušiť a ponechať túto hranicu. Na druhej strane je zrejmé, že počet obyvateľov hlásiacich sa k jednotlivým národnostným menšinám sa mení. Nemyslím si, že by bolo správne znižovať počet obcí, v ktorých je možné používať jazyk národnostných menšín. Preto sme v rokovaniach navrhli, aby sme počkali na nové výsledky sčítania ľudu a podľa toho nastavovali parametre tak, aby k zníženiu počtu obcí nedošlo. Keďže sme neuspeli s týmto návrhom, tak sme uvažovali a hľadali sme riešenie. Jeden návrh bol 15 %, ktorý je uvedený, my sme uvažovali, že možno bude stačiť 18 %. Nevedel som vydokladovať ani matematicky ani ničím, lebo to sú odhady, nevieme, ako sčítanie ľudu dopadne. Čiže všetky tieto návrhy boli len návrhmi odhadov. Najideálnejšie riešenie by bolo počkať si na to sčítanie. Napriek tomu vo výbore som predložil tento návrh na 18 %. Musím povedať, že ani jeden z poslancov strany SMER za tento návrh nezahlasoval. Pán poslanec Maďarič aj Podmanický tento návrh vtedy podrobili ostrej kritike. A pritom nešlo o nič iné, len o to, aby sme zachovali status quo, čo sa týka počtu obcí. Chcem pripomenúť, že dnes tento zoznam vychádza zo sčítania obyvateľov z roku 1991. A takisto aj počas vlády, v ktorej bol Robert Fico, v ktorej bol SMER, už bolo uskutočnené sčítanie obyvateľov roku 2001. A takisto aj počas vašej vlády, páni poslanci, sme zachovali status quo a toto kvórum sa nemenilo. Čiže ani nám o nič iné v tomto nešlo, len o to, aby status quo aj v tejto oblasti sme zachovali. Z toho dôvodu väčšina diskusií pri stanovovaní kvóra, ale i celkovo pri prijímaní tohto návrhu zákona sa však dotýkala diskutovania len o maďarskej menšine.
Ja osobne si myslím, že tento zákon ak bude problémový, tak bude problémový vo vzťahu k rómskej menšine, zvlášť na Spiši a na východnom Slovensku. A ak sa budeme ním znovu a znovu zaoberať, tak práve v tom vzťahu, že sa obávam, či bude vôbec v týchto lokalitách vykonateľný. A k týmto problémom, myslíme si, sa budeme musieť vrátiť. Aj z tohto dôvodu, s ohľadom na Spiš a východné Slovensko, podporujem konzervatívnejšiu úpravu, ako je v predloženom návrhu. Preto som podpísal návrh, ktorý predkladá pán poslanec Matovič, ktorý vlastne zachováva súčasný stav ešte na ďalších desať rokov. Verím, páni poslanci, že tento návrh podporíte. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
