Ďakujem, pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, krátko by som sa vrátila reakciou na predrečníka a práve demonštrovala to, prečo meníme niekoľko zákonov v jednej novele týmto svojim pozmeňujúcim návrhom. Tento môj sa týka detí. Nie je dôvod, aby čakali, keď novela bola v súvislosti s týmito načrtnutými zmenami otvorená. Takže dovoľte, aby som svojim vystúpením podporila novelu vládneho návrhu zákona, ktorý prináša mnohé zlepšenia a zdokonalenia systému, a zároveň, aby som predniesla svoj pozmeňujúci návrh.
Rada by som začala zoširoka, možno aj osobne. Pozmeňujúci návrh, ktorý sa dnes dostal do vašich ľavíc, má históriu písanú v mojej dcére. A ako ona sama hovorí, niektoré deti sa narodia z bruška a niektoré zo srdiečka. Ona je tou, ktorá sa narodila zo srdiečka. Keď synovia trochu odrástli, mali sme s manželom neodbytnú myšlienku, že je nám treba spáchať aspoň trochu dobra pre tento svet. Chceli sme dať domov dieťaťu, ku ktorému bol osud nemilosrdný a zbavil ho milujúcich rodičov. Privítali nás v krásnom detskom domove. Steny boli bledožlté, ozdobené kvetmi, motýlikmi, v izbičke ležalo asi šesť bábätiek. Bolo tam ticho. Aj napriek tomu, že ani jedno bábätko nespalo. Ležali v postieľkach s otvorenými očami. Nehybne. Zvláštne. Vychovávateľka pristupovala k postieľkam, dávala deťom piť z fľašky mixovanú polievku. Proces bol dosť rýchly, lebo dudlíky boli na konci odstrihnuté, a tak sa obsah fľašky premiestnil do dieťatka takmer okamžite. Po procedúre naďalej nehybne ležali s očami upretými na hračku zavesenú nad nimi.
Takto v postieľke sme prvýkrát videli našu dcérku. Zamilovali sme sa do nej na prvý pohľad a zakrátko sme si prišli po ňu. Čakala nás dlhá cesta domov, čakal ju naozajstný domov. Zastavili sme sa na čerpacej stanici, aby sme dieťa v pokoji nakŕmili a prebalili. Keď som však rozopla plienku, musela som sa zhlboka nadýchnuť, aby som neodpadla alebo aby som sa nepozvracala. A to som dosť silná povaha. Na oboch stranách zadočka som uvidela hlboké krvavé dekubity. Do živého mäsa. To dieťa muselo mať celý čas ukrutné, ukrutné bolesti a ani nepíplo. Lebo ho tak systém naučil. Či plače, či neplače, celý svet okolo neho sa riadi harmonogramom. Zbytočné je plakať. Spomeňte na vlastné dieťa, ako ste hneď vyskočili, keď zamrnkalo a boli ste okamžite pripravení splniť jeho želanie. Lebo tak to má byť. Lebo malé dieťa nevie inak povedať, že ho čosi trápi. Treba mu venovať more času a dobrý rodič to vie. No ani ten najlepší ústav, zvaný detský domov, to nevie zabezpečiť. Dieťa bolo podľa nálezov odborníkov zaostávajúce, v polroku svojho života nevedelo robiť nič, nedvíhalo hlavičku, neobracalo sa, nesedelo. Po dvoch mesiacoch strávených v našej rodine sme išli na kontrolné neurologické vyšetrenie. Dieťa bolo úplne podľa noriem, ba niektoré tabuľkové hodnoty aj preskočilo. Neláska robí deti zaostalými.
Ako sociálna poradkyňa som sa stretla neskôr s mnohými ďalšími prípadmi, ktoré jeden za druhým potvrdzovali, že kolektívna zodpovednosť za starostlivosť o dieťa znamená i kolektívnu vinu. Sedemročný chlapec, ktorý, keď sa konečne dostal do rodiny, mal nenapraviteľne zdeformované prsty na nohách z malých topánočiek. Iný sedemročný chlapec, ktorý nemohol ísť k novej rodine, riaditeľka povedala novým rodičom, že musia počkať, pretože, keby ho hneď vzali, ona by musela rozpustiť skupinu a prepustiť zamestnancov. Desaťročné dievčatko, pre ktoré si prišla náhradná rodina, a sociálna pracovníčka im povedala: Tu si neberte, je to malá šľapka. Samozrejme, že to povedala výrazom, ktorý do tejto sály nepatrí. Čo všetko muselo toto dievčatko podstúpiť, to sa neodvažujem si ani predstaviť. Chlapec, ktorý bol za svoj krátky život prevelený do sedemnástich ústavov, bez možnosti a bez šance sa niekde udomácniť. Trojročný chlapec, o ktorom odborníci napísali, že je autista, a až jeho noví rodičia zistili, že nerozumie ľudskej reči. Spomenula som len zlomok z tých detí, ktoré napokon našli svoju rodinu, ktoré našli lásku a starostlivosť. V detských domovoch je ich okolo štyri tisíc, štyri tisíc detí, ktoré nepoznajú to najprirodzenejšie, čo robí človeka človekom - láska, pozornosť, náklonnosť a podpora rodiny. Táto absencia sa na nich deň za dňom hlboko podpisuje. Bez nej majú iba malé šance na to, aby neskôr zvládli život za bránami ústavu. Vyspelosť spoločnosti sa meria tým, ako sa správa k svojim najslabším. Zmeny vo vládnej novele zákona vedú k tomu, aby aj v tejto oblasti nastal prerod. Aby ho detské domovy zvládli, budú podľa predloženého návrhu pod priamou pôsobnosťou ústredia práce. Pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám, zabezpečí to, aby sa nestalo, že dieťa bude zabudnuté v systéme. V detských domovoch máme deti, ktoré mohli byť dávno v rodinách. Majú sedem, osem, či desať rokov a nikto sa im doposiaľ nesnažil nájsť rodinu. Dotknutí budú musieť konať odteraz do tridsať dní. Detské domovy mohli dieťa, aj novorodené, diagnostikovať dvanásť týždňov.
Diagnostická lehota bola pre tieto deti v mnohých prípadoch blokovaním v procesu, ktorým sa mohlo dieťa dostať do rodiny. Položme si otázku, čo a akými spôsobmi sa dá diagnostikovať na malom, na tak malom dieťati? Diagnostickú lehotu preto týmto návrhom skracujem na štyri týždne. Obsahom pozmeňujúceho návrhu je, že od nového roku bude musieť byť každé dieťa do šiestich rokov umiestnené v rodine, nie v ústavnom zariadení, v profesionálnej rodine alebo v rodine navždy. Malým deťom nesvedčí a neprospieva anonymita ústavu. Strádajú nedostatkom lásky, ich potreby nie sú sýtené, ich duševný svet sa nerozvíja. Citová plochosť ich obmedzuje. A život je pre ne bojiskom. A bez víťazov.
Dovoľte teda, aby som pristúpila k prečítaniu pozmeňujúceho návrhu.
K čl. VI za bod 4 sa vkladá nový 5. a 6. bod, ktoré znejú:
"5. V § 33 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto vety: "Zariadenie, ktoré realizuje prípravu dieťaťa alebo akreditovaný subjekt, ktorý realizuje prípravu dieťaťa, doručí správu o príprave dieťaťa najneskôr do 30 dní od začatia prípravy dieťaťa určenému orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa § 34 ods. 1 a príslušnému orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Ak nie je príprava dieťaťa skončená do 30 dní od jeho začatia, zariadenie alebo akreditovaný subjekt písomne informuje tieto orgány o dôvodoch neskončenia prípravy dieťaťa a o predpokladanom termíne skončenia prípravy dieťaťa. Ak nebola príprava dieťaťa realizovaná z dôvodu nízkeho veku dieťaťa a sú splnené podmienky podľa odseku 1, zariadenie, v ktorom je dieťa umiestnené, bezodkladne doručí určenému orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa § 34 ods. 1 a príslušnému orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately písomnú informáciu, že príprava dieťaťa nebola realizovaná z dôvodu nízkeho veku dieťaťa; táto informácia sa na účely sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti považuje za správu o príprave dieťaťa. Tento postup platí primerane aj na určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý realizuje prípravu dieťaťa."."
"6. V § 34 ods. 1 písm. e) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak je získanie rodného listu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou, doloží orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately písomnú informáciu o dôvodoch, pre ktoré nie je možné doložiť rodný list do spisovej dokumentácie a rodný list dieťaťa doloží dodatočne,".
V tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie novelizačných bodov.
Odôvodnenie: Navrhuje sa doplnením súčasného znenia precizovať procesnú stránku sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti tak, aby jednoznačne ustanovenými termínmi na spracovanie správy o príprave dieťaťa, ktorou v zásade začína celý proces sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti, boli utvorené podmienky na pružnejšie sprostredkovanie náhradnej rodinnej starostlivosti. Nakoľko je dieťa až na zákonom ustanovené výnimky zaradené do procesu sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti na základe skompletizovanej spisovej dokumentácie tak, aby boli dostupné všetky potrebné informácie na účel sprostredkovania, nadviazania osobného vzťahu medzi dieťaťom a žiadateľom o náhradnú rodinnú starostlivosť, ktorej súčasťou je aj rodný list, ktorého operatívne získanie aj keď v skutku výnimočne, môže byť spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou, navrhuje sa umožnenie začatia procesu sprostredkovania aj v prípade, že rodný list bude doložený dodatočne.
Dvanásty bod znie:
"12. V § 53 ods. 2 sa za slová "bolo najneskôr po" vkladá slovo "štvortýždňovej", slová "§ 53 ods. 4 písm. c)" sa nahrádzajú slovami "odseku 4 písm. c) piateho bodu, v prípade dieťaťa uvedeného v odseku 4 písm. e)" a vypúšťa sa druhá veta."
Súčasne navrhujem zo spoločnej správy výborov Národnej rad Slovenskej republiky vyňať 31. bod na osobitné hlasovanie s návrhom neschváliť.
Odôvodnenie: Podľa aktuálnej právnej úpravy je možné diagnostikovať dieťa aj v prostredí profesionálnej rodiny. Je potrebné jednoznačne skrátiť možný pobyt v diagnostickej skupine, obzvlášť dieťaťa do troch rokov, resp. šiestich rokov veku, ktoré má byť zo zákona umiestnené v profesionálnej rodine. Možnosť umiestnenia tak malého dieťaťa v diagnostickej skupine je neprimerane dlhá a neodôvodnene odďaľuje umiestnenie dieťaťa do profesionálnej rodiny. Účelom návrhu je čo najrýchlejšie umiestnenie do rodinného prostredia, ktoré je najprirodzenejšie pre jeho zdravý vývin.
Tretí bod. "V 58. bode v § 100j odsek 8 sa slová "do 31. decembra 2012" nahrádzajú slovami "do 31. decembra 2011", slová "od 1. januára 2013" sa nahrádzajú slovami "od 1. januára 2012" a slová "§ 53 ods. 2" sa nahrádzajú slovami "§ 54 odsek 7". "
Odôvodnenie: Vládny návrh v prechodných ustanoveniach upravuje povinnosť utvoriť podmienky v detských domovoch tak, aby deti do šesť rokov veku boli umiestňované v profesionálnych rodinách. Podľa platného zákona má umiestnenie dieťaťa v profesionálnej rodine prednosť pred ostatnými organizačnými zložkami zariadení. Táto povinnosť je v súlade s filozofiou deinštitucionalizácie upravená od roku 2005. Nakoľko je filozofia deinštitucionalizácie z právnej úpravy dlhodobo zrejmá, nie je potrebné odkladať tento dôležitý krok až na január 2013, nakoľko by to znamenalo pozdržanie prospešných zmien pre deti.
Detské domovy nám tu zostali ako pozostatok uniformity minulosti. Mali by však slúžiť iba na to a dočasne, aby boli tou poslednou záchranou pre deti, pre ktoré skutočne neexistuje iné vhodné riešenie. Zmeny navrhované v tomto zákone i v pozmeňujúcom návrhu sú súčasťou ďalších veľkých zmien odohrávajúcich sa práve teraz v súčinnosti na všetkých úrovniach. Našim cieľom je, aby boli naplno využité možnosti štátu chrániť ten najväčší poklad, ktorý máme. Deti.
Ďakujem. (Potlesk.)
