Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
29.11.2011 o 17:29 hod.
Ing.
Juraj Blanár
Videokanál poslanca
Vážený pán predseda, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som sa trošku vrátil k zákonu o sociálnych službách, ktorý dnes prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.
Chcem vám pripomenúť, vážené panie poslankyne a páni poslanci, že už v októbri vaša koalícia predkladala ako vládny návrh novelu zákona o sociálnych službách. Bolo to z dielne pána ministra Mihála. V Národnej rade tento návrh neprešiel.
A pripomeniem vám ešte jednu vec, ktorá bola v tomto návrhu uvedená. V doložke o dopadoch na rozpočty obcí a samosprávnych krajov bolo uvedené, že to nebude mať dopad na rozpočty obcí a samosprávnych krajov. Tu pri tomto pulte som presne na toto poukazoval. Národná rada vtedy novelu, ktorá vlastne súvisela aj s nálezom Ústavného súdu, neprijala. Vzápätí prišli ste s návrhom takým, že predložili poslanecký návrh kolegovia z KDH a ďalší, ktorí presne ten istý zákon, ktorý ste pripravili z vašej dielne, pán minister, čiže tú novelu č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, len prekopírovali. A zaujímavé bolo na tom to, že presne ten istý odbor, ktorý dával stanovisko z ministerstva financií, že to nemá dopad na rozpočty obcí a samosprávnych krajov, napísal, že bude to mať dopad na rozpočty samosprávnych krajov a obcí a miest. Ja vám len chcem pripomenúť, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ako ministerstvo profesionálne pracuje, ako vyhodnocuje to, čo dostáva aj z ministerstva financií, keď v podstate dnes tým, že predkladá túto novelu zákona v skrátenom legislatívnom konaní, priznáva, že to má dopad na rozpočty obcí, a, bohužiaľ, nepriznáva, že to má dopad na rozpočty samosprávnych krajov. Ale o tom tu nechcem teraz hovoriť, pretože to môžeme rozoberať až v druhom čítaní.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, toto je profesionálny prístup k riešeniu tak závažnej veci, ako je starostlivosť o našich klientov, o penzistov, ktorí by mali mať o seba postarané? A pýtam sa: Čo robila doteraz vláda, keď musí predkladať tento zákon v skrátenom legislatívnom konaní, čo robili ten celý čas, čo robilo ministerstvo? Rokovalo? Veď o tomto návrhu, ktorý teraz predkladajú, vedeli už dávno. Nedostávajú nič iné, len do stresu všetkých tých, ktorí sú do tohto zainteresovaní, nehovoriac o tom, a to je veľmi vážna vec, že v tomto návrhu novely dávajú také ustanovenia, ktoré sú veľmi závažné, spolufinancovanie klientov, ktoré bude, samozrejme, ich zaťažovať. Má to svoje rácio, ale nikto neurobil nejakú štúdiu, niečo, čo by zmeralo, ako to bude v realite fungovať, aký to bude mať reálny dopad na sociálne skupiny, pretože hovoríme o naozaj odkázaných sociálnych skupinách, nehovoríme o tej marginálnej skupine dôchodcov, ktorá si to dovolí bez problémov možno dnes zaplatiť v hocijakom sociálnom zariadení.
Vážené dámy, vážení páni, musím konštatovať, že od začiatku, ako ministerstvo pristupuje k tomuto zákonu, je to neprofesionálny prístup, je to prístup, ktorý je čisto šitý len na mieru určitej skupine, s ktorou komunikuje. A to musím rovnako povedať, pretože počas celého pripomienkového konania boli z tohto procesu odčleňované a zámerne, by som povedal, marginalizované iné profesijné skupiny, ktoré sa rovnako zaoberajú touto problematikou, a to veľmi významne, napr. Zväz poskytovateľov sociálnych služieb Slovenska, pretože sa hovorilo a debatovalo čisto len s Asociáciou poskytovateľov sociálnych služieb. To ale nikomu nevadí, ale je to veľmi signifikantné, o čo tu vlastne ide.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, zároveň si uvedomujem, že tento problém je potrebné riešiť. Mal sa riešiť skôr. Bohužiaľ, ho musíme teraz riešiť v skrátenom legislatívnom konaní. A obávam sa, že mnohé veci, ktoré budete preberať aj vo výboroch, pretože teraz budú zasadať po jeho prvom čítaní výbory, predovšetkým výbor pre sociálne veci, sa možno budú robiť len v strese bez akýchkoľvek argumentácií, ktoré sú veľmi potrebné na prijatie tohto zákona.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, rozhodnite sa, ako budete postupovať pri hlasovaní. Rozhodne tento problém je potrebné riešiť, len, bohužiaľ, ministerstvo nás dostalo do časového stresu, ktorý vôbec neprospeje kvalite tohto zákona. Je mi to ľúto.
K ostatným veciam v prípade, že bude schválený tento zákon v prvom čítaní, sa vyjadrím v druhom čítaní. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Neautorizovaný
Videokanál poslanca
Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.12.2011 10:56 - 10:58 hod.
Juraj BlanárPán poslanec, zdá sa, že aj na tie reakcie, ktoré ste tu počuli na seba, mnohí poslanci dodnes nepochopili, o čo tu ide,...
Pán poslanec, zdá sa, že aj na tie reakcie, ktoré ste tu počuli na seba, mnohí poslanci dodnes nepochopili, o čo tu ide, pretože si ich mýlia, slovo zastavená, zrušená, narábajú s tým zhora nadol, pritom nevedia ani, o čo ide. Keby sa trošku zamerali na podstatu veci, tak by zistili, že celé toto, čo sa tu deje, bolo naštartované práve nešťastnou transformáciou, ktorá predchádzala nezmyselnému riešeniu situácie v zdravotníctve, ktorá predovšetkým má problém vo financovaní. A nie, či bude iný právnický subjekt. Ja sa budem tomu venovať vo svojom vystúpení.
Ale, prepáčte, ešte jednu vec doplním, pán poslanec Ondruš. Pán riaditeľ Fakultnej nemocnice v Trnave, ktorý je určite nominantom KDH, pretože kandidoval na župana v ostatných voľbách za Trenčiansky samosprávny, do Trenčianskeho samosprávneho kraja za KDH, sa vyjadril na začiatku, keď tu bola hrozba tohoto štrajku, že my zvládneme situáciu, keď nám bude chýbať aj 80, 100 lekárov, sme na to pripravení. Asi to bolo dohodnuté ešte s pánom ministrom, že takto má reagovať. Dnes si pozrite jeho vyjadrenia, ktoré hovoria, že situácia je kritická, pretože 80 lekárov dalo výpoveď. Pozrite sa na to, novinári, všetci, pozrite si vyjadrenia, konečne začnite písať o tej skutočnej podstate tohto problému a nie o tom, čo tu chcete navodiť v tomto parlamente.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.12.2011 10:50 - 10:52 hod.
Juraj BlanárJa môžem spomenúť ďalšie príklady, ktoré možno, pán poslanec, ak ste ma pozorne počúvali, ste si nevšimli. Jedna oblasť je napríklad aj to, že dnes samosprávne kraje vykonávajú takzvaný prenesený výkon štátnej správy v oblasti zdravotníctva. To sú rôzne povolenia, dohľad nad lekárskou činnosťou. A verte-neverte, pozrite sa do rozpočtu, v kapitole ministerstva zdravotníctva tam vôbec nefiguruje žiadna čiastka.
Čiže samosprávne kraje to robia za štát zadarmo. Čiže naozaj, tento návrh uznesenia je potrebný. Je to niečo, čo konečne prinesie poriadok a hlavne dobré vzťahy medzi štát a samosprávu, aby tu nedochádzalo k treniciam, ktoré veľakrát nastávajú medzi ZMOS-om, medzi "SK osmičkou", samosprávnymi krajmi, a preto vás chcem poprosiť všetkých, aby ste podporili toto uznesenie. Je naozaj veľmi potrebné.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave 8.12.2011 10:24 - 10:44 hod.
Juraj BlanárAle rovnako pre mňa je dôležité aj toto uznesenie, ktoré sa zrodilo možno krátko pred tým, ako tieto rokovania boli už vo výbore pre verejnú správu, ale priamo súvisí s tým, o čo nám spoločne ide a práve v takejto dobe, ktorá si bude vyžadovať zodpovednosť na každej úrovni. Všetci sme na jednej lodi, ktorá sa volá Slovenská republika. A nikto sa tu nemôže hrať na to, že my sme štát a vy ste samospráva, nás nezaujíma to, čo robíte v samospráve, alebo presnejšie, vy ste za to zodpovední, my vám hodíme niečo na plecia a musíte sa o to postarať. Bohužiaľ, musím konštatovať, že veľakrát sa to stalo, a ja to vo svojom vystúpení aj pripomeniem, aby sme si osviežili pamäť, čo sa udialo práve v oblasti presunu kompetencií, ktoré tu už boli pomenované, je ich okolo štyri a pol tisíca, ale neuskutočnili sa z hľadiska fiškálnej decentralizácie.
Ja chcem pripomenúť aj chartu, európsku chartu samospráv, na ktorú sa často odvolávame a ktorá tak často nebola dodržiavaná. Práve toto uznesenie, o ktorom teraz rokujeme, má vrátiť aj tejto charte konečne vážnosť. Pretože nebol by som rád, aby akákoľvek samospráva bola donútená až k takému kroku, že bude musieť až na európskej úrovni sa dovolávať svojich oprávnených práv pre nedodržiavanie práve tejto európskej charty samosprávy, čo si myslím, že už v mnohých prípadoch aj hrozilo, ale možno aj vďaka zodpovednosti predstaviteľov samospráv sa hľadali stále kompromisy, i keď to bolo veľakrát veľmi ťažké.
Je to trošku aj signifikantné, že vláda, ktorá mala uznesenie, zaväzujúce, aby urobila takýto audit, to nedokázala dotiahnuť do konca. A ukazuje sa, že v Slovenskej republike asi tým naozaj stabilizujúcim prvkom je jednoznačne parlament, a podčiarkuje to aj to, že tu máme parlamentnú demokraciu. A chcem to zdôrazniť aj preto, že veľakrát sa aj v médiách a kde-kade úloha parlamentu dehonestuje len na pozeranie sa určitú časť práce poslancov. Ale myslím si, že tu zohrávajú práve poslanci zodpovednú úlohu práve tým, že dokážu zaviazať vládu k tomu, aby urobila niečo, čo je veľmi potrebné a zmysluplné. A teraz naozaj ja som presvedčený, bez ohľadu na to, ktorá vláda tu bude po voľbách, som presvedčený, že to je pre všetky vlády potrebné. Tak ako je potrebný sociálny dialóg v rámci vládnutia, je potrebné mať aj poriadok v kompetenciách a ich financovaní.
Samospráva, ktorá vznikla po roku 89, na úrovni obcí a miest je to už cez dvadsať rokov a na úrovni vyšších územných celkov je to práve v tomto roku desať rokov. Chcem to len pripomenúť, že práve v júni bol schválený zákon, pred desiatimi rokmi, o vyšších územných celkoch a od 1. 1. budeme práve oslavovať desať rokov vzniku samosprávnych krajov. A to, že tieto samosprávy dokázali svoju životaschopnosť, nemusím azda vás presviedčať, pretože je to vidieť všade, keď prechádzate cez obce, mestá, či už je to na infraštruktúre, či už je to vzhľad samotných miest, ale aj mnohé inovatívne prístupy, ktoré sa dali robiť a dajú robiť len vďaka tomu, že tá samospráva je bližšie k ľuďom. Je to práve na tom princípe subsidiarity, o ktorom hovorí aj európska charta samosprávy.
Mnohé veci, ktoré nedokázal štát za dlhé roky vyriešiť, samospráva vyriešila. Pripomeniem školstvo. Viete veľmi dobre, koľko tu bolo škôl a demografická krivka nám klesala a naďalej stále klesá, ale štát nebol schopný urobiť tieto, poviem, niekedy aj nie celkom populárne opatrenia. Samospráva vďaka kompetenciám, ktoré dostala, ich dokázala urobiť. Zracionalizovala počet škôl, mnohé školy, ktoré neboli využívané, dnes slúžia na iné účely. Rovnako to urobili na úrovni základných škôl a rovnako sa to urobilo aj na úrovni stredných škôl. To je konkrétny príklad.
Dovoľte mi, aby som pripomenul zopár ešte takých boľavých miest, ktoré určite budú predmetom tohto auditu, a doplnil tú mozaiku, ktorú už predo mnou uviedol môj kolega, pán Petrák. A teraz budem viac sa zameriavať práve na vyššie územné celky, ktoré majú na svojich pleciach rovnako dôležité kompetencie týkajúce sa každodenného života občanov v kraji.
Zoberme si dopravu. O doprave sa veľa diskutuje, o tom, akým spôsobom zabezpečovať kvalitu ciest, ich údržbu, ale aj verejnú hromadnú dopravu. Dnes samospráva vyšších územných celkov má na starosti viac ako desaťtisíc kilometrov ciest druhej a tretej triedy, o ktoré sa musí postarať, a to len za podmienok, že má príjem z dane z motorových vozidiel, ktoré sú neúst..., ktorá je neustále napádaná predovšetkým dopravcami, že nie je využívaná na obnovu ciest, že sa používa na iné kompetencie a tak ďalej a tak ďalej, čo nie je celkom pravda a mohol by som to dokladovať pri mnohých príkladoch. Pretože samospráva vyšších územných celkov má jeden príjem týkajúci sa dani z motorových vozidiel na dopravu a pritom musí financovať nielen údržbu týchto ciest a ich obnovu, ale musí z tohto balíka financovať aj tzv. výkony vo verejnom záujme. To sú výkony, ktoré umožňujú, aby ľudia mohli cestovať do zamestnania, aby mohli byť zľavy pre dôchodcov, sociálne znevýhodnených obyvateľov, pre študentov a žiakov. Zďaleka nepokrýva táto daň z motorových vozidiel tieto náklady. Zďaleka. Tu je potrebné rovnako si povedať, čo ďalej. A ten audit musí na toto odpovedať.
Rovnako boľavá vec, ktorá dodnes nie je vyriešená, a budeme musieť to riešiť celospoločensky konsenzom na úrovni štátu, je vysporiadanie sa s pozemkami pod cestnou infraštruktúrou. Takmer 90 % všetkých pozemkov pod cestami druhej a tretej triedy nie je vysporiadané. To znamená, inými slovami, vlastní ju konkrétny individuálny vlastník alebo neznámi vlastníci. A s tým treba urobiť rovnako poriadok. Toto nie je schopná zvládnuť samospráva ako taká. A napokon história aj má svoje príklady, keď sa vysporadúvali pozemky napríklad v Nemecku pod cestnou infraštruktúrou, tak to boli plány, ktoré sa na desaťročia schvaľovali. Nemohlo sa to robiť ad hoc. A na toto si myslím, že rovnako audit, o ktorom hovoríme v tomto uznesení, musí reflektovať.
Sociálne služby. Sociálne služby tu už spomínal kolega Petrák, ale predsa len mi dovoľte, aby som rovnako to spomenul. V sociálnych službách bolo zadefinované také status quo, keď sa delimitovali jednotlivé sociálne zariadenia na obce, mestá, samosprávne kraje, popri tom sa prispôsoboval legislatívny rámec a výsledok je taký, že dnes fiškálny príjem, ktorý majú na to samosprávy, nestačí pokryť všetky náklady spojené s poskytovaním sociálnych služieb, pretože fiškálny rámec sa nemenil, ten ostal rovnaký. Až teraz sa zmenil, keďže došlo k zníženiu, to tiež spomeniem, príjmu do samosprávy, do rozpočtov samospráv, ale kompetencie narastali. A nielen kompetencie, ale aj prístup k poskytovaniu verejnej služby, ktorú, chcem podčiarknuť, verejnej služby ako takej, na ktorú má mať každý občan, ktorý splní podmienky, nárok, keď si platí svoje povinnosti voči štátu. Ale dnes je pohľad iný, pretože do verejných služieb sa pustil aj súkromný sektor. A dokonca súkromný sektor, ktorý je na rovnakej úrovni ako obec, mesto a samospráva. Súkromný sektor, ktorý má predovšetkým podstatu podnikať a vytvárať jednoducho nejaký zisk, ale samospráva nepodniká v tejto oblasti. Na toto musí takisto prísť odpoveď, čo ďalej, či teda ideme pokračovať v tomto duálnom systéme, ktorý bude rovnako financovať aj neštátne subjekty, súkromné subjekty ako štátne, a dokonca im dávať aj určité výhody, ktoré samospráva nemá. A poďme si aj povedať o tom, že či to má byť o nejakej konkurencii, alebo to má byť predovšetkým o ľuďoch, ktorí majú tú kompetenciu dostať, ktorí majú tú službu v rámci kompetencií dostať.
Zdravotníctvo je rovnako v tej istej pozícii. Keď si zoberiete, málo síce miest, ale sú aj také, vlastnia polikliniky a nemocnice, ale predovšetkým samosprávne kraje vlastnia nemocnice tzv. prvého a druhého typu. To znamená, to sú tie regionálne nemocnice, ktoré sú prvé na rane, keď potrebuje obyvateľ zdravotnú starostlivosť, pretože tie koncové, ktoré vlastní štát, tie sú určené predovšetkým na špecializované výkony. Ale zasa, kde sme sa dostali? Dostali sme sa do pozície, že tieto zdravotnícke zariadenia rovnako sú diskriminované oproti napríklad štátnym zariadeniam, a pritom sú rovnako v balíku verejných zariadení. A zabudlo sa na ne pri tom dynamickom vývoji legislatívnom, ktorý tu máme. Čiže na toto rovnako očakávame, že bude audit reagovať a bude musieť v tom urobiť poriadok.
Školy, o ktorých som hovoril. Pripomeniem len presun kompetencií na samosprávne kraje pri financovaní, originálnom financovaní neštátnych školských subjektov. Dnes samosprávne kraje bez toho, aby dostali na to vo fiškálnom vzorci nejaké finančné prostriedky na úkor iných kompetencií, ktoré sú vo vzorci na prerozdelenie dane fyzických osôb, ktorá je jediná v rámci príjmu samosprávy, nie je nikde položka týkajúca sa podpory neštátnych školských subjektov. Tieto, bohužiaľ, financujú samosprávne kraje na úkor škôl, ktoré potrebujú po tom, by som povedal, pôste, vyše dvadsaťročnom na infraštruktúre škôl, ktoré dostali do vienka. Jednoducho ťažko, musia ich zvládnuť a po tom pôste potrebujú predovšetkým financovať tie školy, aby sa dostali na nejakú úroveň, ktorá je moderná, ktorá bude naznačovať, že naozaj nám ide o vedomostnú ekonomiku, a nielen to, že budeme žiť z holej podstaty. Pretože keď prídete do tých škôl, tie školy sú tridsaťročné, viacročné a posledných dvadsať rokov sa do nich nedávalo veľa peňazí, iba na riešenie havarijných stavov.
Áno, využívajú sa tu európske fondy, chvalabohu, že ich máme, pretože dnes sú tou jedinou možnou alternatívou, ako investovať do tých škôl, ale môžem vám povedať, že taký hlad, aký bol práve v operačnom programe Školstvo, priviedol napríklad čerpanie až na 120 %, kde dnes je problém s realokáciou finančných prostriedkov, pretože tam by sa zmestilo viacej peňazí. Ale prístup štátu bol taký, že akonáhle čo i len trošku začal stúpať príjem z dani fyzických osôb, tak trebalo hneď tej samospráve čosi prihodiť, aby nemala čosi naviac, nejaké peniaze. Ale tá samospráva nemôže mať peniaze len na to, aby napĺňala kompetencie, tú holú podstatu denno-denného života, ale aby aj tie dlhy, ktoré zdedila, investičné mohla naprávať, ako som spomínal pri cestách, ako to hovorím teraz pri školách a ďalších zariadeniach.
Len poviem príklad. V Žilinskom samosprávnom kraji je celkovo 69 škôl, z fondov Európskej únie sa podarilo získať financie na, iba na osem škôl, pritom podotýkam, prečerpanie tam bolo až 120 %, lebo je taký hlad. Preto tie finančné prostriedky sú potrebné. A keď nám štát zoberie, aby sme ešte financovali neštátne školské subjekty, ani nemihne brvou, tak to sa nedá jednoducho zvládnuť. Na toto očakávame rovnako odpoveď v audite, ktorý sa bude spracovávať, pretože všetci chceme, aby to naše školstvo poskočilo niekde ďalej, aby sme naozaj začali napĺňať to, čo tu všetci radi hovoríme, a to je tá vedomostná ekonomika. Tá musí začať už od základného školstva až po vysoké školy.
Rovnako v rámci škôl máme absolútnu absenciu podpory športu. My nemáme žiadnu kolónku v týchto rozpočtoch, kde by sa dalo nejakým spôsobom myslieť na šport, ak nie len v rámci normatívu, ktorý je určený predovšetkým na žiaka. No ale ten predovšetkým pohltí prevádzka, pretože tá prevádzka budov, ktorá je zastaralá. Mám na mysli budovy, ktoré nie sú zateplené, staré vykurovacie systémy a tak ďalej. Postupne ich meníme a menia sa, ale jednoducho to nepostačuje. Všetci hovoríme o podpore športu, ale tuto to nevidíme. Odborné školstvo nevynímajúc, pretože zákon o odbornom školstve bol prvým krokom, ale tie ďalšie kroky je potrebné ešte urobiť. A bez toho, aby sa jasne zadefinovalo financovanie aj odborného školstva, to jednoducho nepôjde.
Regionálny rozvoj, veľmi dôležitá oblasť rovnako. Územné plány obcí a miest, veľké územné plány krajov, toto je oblasť, ktorá je naozaj nepopísaná. Obce, mestá, mnohé nemajú dodnes územné plány, pretože nemajú na to ani finančné prostriedky, a pritom je to naozaj základná vec pre to aby mohli sa uchádzať nielen o fondy Európskej únie, ale vôbec plánovať budúcnosť. Ako sa budú rozvíjať tieto aglomerácie aj napríklad v oblasti environmentalistiky, ktorá je rovnako zanedbaná. Na to samospráva rovnako nemá finančné prostriedky dostatočne zadefinované. To treba, aby v audite rovnako sa dobre zanalyzovalo. Cestovný ruch, detto.
No a dovoľte mi ešte spomenúť kultúru, pretože nemôžeme sa pozerať na život len cez trhový pohľad, že všetko to, čo zainvestujeme, musí nám priniesť finančné prostriedky naspäť. A kultúra je jedna z tých oblastí, kde ak chceme rozvíjať naše kultúrne dedičstvo, ak chceme naozaj sa kultivovať, tak musíme investovať aj do kultúry, ktorá nám nedonesie okamžite finančné prostriedky späť, ale v nepriamych príjmoch cez cestovný ruch, cez kultiváciu osobnosti ľudí, mladých, starších, cez tak potrebný relax, ktorý potrebujeme v dnešnom unaháňanom sveta. A tá kultúra tam patrí rovnako a je potrebné na ňu myslieť, pretože rovnako samosprávy zdedili infraštruktúru, ktorá je historického charakteru, a tam, keby sme nalievali milióny, by mohlo ísť neúrekom.
Samozrejme nehovorím, že toto všetko sa dá vyriešiť mávnutím prútika, jedným uznesením, ktoré sa teraz spraví. Ale aspoň je tu šanca vyhodnotiť to celé, zauditovať, pomenovať problémy, a pripraviť dobrú základňu pre to, aby sme postupne začali v tej fiškálnej decentralizácii v náväznosti na prenos kompetencií robiť poriadok, aby tu nevznikali napätia, ktoré v súčasnosti medzi samosprávou a štátom neustále máme.
Vážené dámy, vážení páni, toľko z mojej strany. Chcel som priblížiť pohľad aj za vyššie územné celky. Chcel by som vás poprosiť o podporu tohto uznesenia, pretože toto uznesenie nie je o tom, či to bude robiť tá vláda zložená z pravicových alebo iných strán, ale je to o tom, aký charakter bude mať Slovenská republika, aký charakter bude mať verejná správa, na ktorej nám záleží, aby bola naozaj moderná, aby bola schopná reagovať na každodenné výzvy života ľudí v samospráve, pretože samospráva je prvá na rane, ktorá je konfrontovaná s požiadavkami občanov. A o to všetkým tým, ktorí sú v samospráve, ide. A som presvedčený, že aj nám zákonodarcom, a aj vláde, ktorá hociktorá tu bude, rovnako jej ide o tento úmysel.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave 1.12.2011 16:47 - 16:53 hod.
Juraj BlanárSom rád zároveň...
Som rád zároveň ale, že popri tomto zákone v tejto novele sa rieši aj dlho, by som povedal, taká kontroverzná aktivita vlády a ministerstva, kedy bolo zavedené zdaňovanie prenájmu pre samosprávy a zdaňovanie aj predaja majetku samosprávy. A chcem to pripomenúť, že dvakrát v Národnej rade po schválení takéhoto ustanovenia tu boli poslanecké aktivity, ktoré mali za cieľ práve zrušiť toto, podľa môjho názoru, nezmyselné zdaňovanie, kde jednak sa zvyšovala administratíva, ale predovšetkým sa brali peniaze samospráve nezmyselne. Boli to dva poslanecké návrhy, tuším, že pán kolega Petrák jeden predkladal a pán kolega Podmanický druhý predkladal, a dnes pán minister priznáva, že je to dobré, a ruší jednu z týchto daní, a to je daň z prenájmu, zatiaľ čo daň z predaja majetku ponecháva. Čo si myslím, že nie je celkom v poriadku, pretože ak máme pristúpiť k tomu, a je tu určitý konsenzus, aby namiesto mixu daní, o ktorý sa snažilo predovšetkým ministerstvo financií, že tu bude stále daň fyzických osôb, ale ponížená o určité percento, tak malo sa pristúpiť aj k tomu, aby nám nebolo brané z dane, aby nám nebolo brané z predaja majetku, pretože v mnohých prípadoch samosprávy môžu svoje dlhy riešiť, ktoré sú spôsobené aj krízou, predajom majetku, ktorý je dubiózny, ktorý jednoducho už nepotrebuje a môže slúžiť niekomu inému, a je podľa mňa zbytočné a podľa mňa neporozumiteľné, čo z toho štát má, keď to dostane v podobe daní do rozpočtu a samospráve uberie.
Takže chcel som to pripomenúť, aby ste aj vy trošičku vnímali tie reálie, že už sme to mohli mať dávno odpustené, pretože tak či tak pán minister teraz prichádza s tým, že tie dane z prenájmu odpúšťa, vtedy to nebolo možné, teraz je to možné. (Zaznievanie gongu.)
Ale dovoľte mi, aby som pripomenul aj tie dlhé rokovania, ktoré boli okolo mixu daní. Mix daní bol naozaj urobený bez akýchkoľvek dopadových serióznych štúdií na poslednú chvíľu, pretože chýbalo v rozpočte určité množstvo, určitý objem peňazí, preto sa urobil mix daní ako jedna z takých požiadaviek, o ktorých tu hovorili samosprávy, a nastavilo sa to presne na ten výpadok, ktorý bol v rozpočte. Samosprávy to odmietli a začali rokovania. A tu musím, pán minister, povedať, aj keď ste to v úvodnom slove spomínali, že po diskusii so ZMOS-om, Úniou miest a potom ste spomenuli, územnou samosprávou, mrzí ma to, ale musím to tu pripomenúť, územná samospráva, to znamená, samosprávne kraje boli naozaj mimo, my sme, pán minister, požiadali, teraz hovorím aj za samosprávne kraje, o stretnutie s vami, ktoré sa vôbec neuskutočnilo. Poslali ste tam štátneho tajomníka jedenkrát a potom už tam ani sme nemuseli byť. Preto tam nebolo ani uvedené v tom vašom úvodnom slove, že rokovanie so Združením SK 8 samosprávnych krajov, tak, ako ste rešpektovali ZMOS, tak ste mali aj nás vypočuť. A to naozaj musím povedať na vrub vás, že ste nás jednoducho odignorovali. Dohodli ste sa na nejakej úprave, ktorá sa dotýka aj samosprávnych krajov, podľa hesla "o nás, bez nás".
Naviac, pri tých rokovaniach, a my sme komunikovali aj so ZMOS-om, sa hovorilo o tom, že toto ustanovenie zníženia prerozdelenia daní bude len dočasné. Hovorilo sa o jednom roku, o dvoch rokoch, ale, bohužiaľ, keď sa pozrieme do toho návrhu, tak je neobmedzené. Ja som sa snažil aj diskutovať túto tému s koaličnými poslancami, že aby sme to obmedzili, povedzme na dva roky. A po dvoch rokoch sa vrátili k tomu istému číslu, uvidíme, ako sa kríza bude vyvíjať, môžeme to prípadne zmeniť po dvoch rokoch, alebo zmenia to tí, ktorí prídu po nás. Ale bolo to odmietnuté, čiže je zbytočné, aby som takýto pozmeňujúci návrh dnes dával, ale musím vám pripomenúť, že toto na rokovaniach padlo, a bolo prisľúbené aj zo strany ministerstva, že to bude akceptované. A som preto prekvapený, že je tu práve návrh na neobmedzené zníženie príjmu pre samosprávy obcí a miest.
Vážení páni, vážené dámy, toľko som chcel dodať pre osvieženie pamäti a pripomenúť, že toto by sa nemalo stať, aby boli ignorované samosprávne kraje pri takto vážnej diskusii o príjme na originálne kompetencie.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.12.2011 15:39 - 15:41 hod.
Juraj BlanárPritom charta regionálnych samospráv, Európska charta regionálnych samospráv hovorí o tom, že ak má byť prenesená nejaká kompetencia alebo rozšírená, tak musí byť automaticky aj krytá finančnými prostriedkami. A tento...
Pritom charta regionálnych samospráv, Európska charta regionálnych samospráv hovorí o tom, že ak má byť prenesená nejaká kompetencia alebo rozšírená, tak musí byť automaticky aj krytá finančnými prostriedkami. A tento princíp je tu jednoducho narušený.
A preto mi dovoľte ešte aj v súvislosti s tým diskriminačným prístupom, ktorý aj pán kolega Ondruš spomenul vo faktickej poznámke, aby som prečítal také dosť zaujímavé tvrdenie, ktoré vychádza z toho, čo pán minister povedal. Je to v nadväznosti na prejav pána ministra Mihála a jeho odôvodnenie potreby zabezpečenia financovania sto desiatich obecných zariadení, že môže dôjsť k ohrozeniu práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti ako jedného zo základných ľudských práv a slobôd.
Je potrebné zabezpečiť aj zachovanie ľudskej dôstojnosti a neohrozenia práva aj tých občanov, ktorí poskytujú sociálne služby, ktorým poskytujú sociálne služby vyššie územné celky, pretože z rozpočtu vyšších územných celkov to nie je možné. Nie je to možné.
Teda prijatím novely všetci, všetci verejne a vedome pripustíme stav, že občania vo vyšších územných celkoch, ktoré sú tam, kde sú tie zariadenia, budú mať poslancami Národnej rady ohrozené práva. Toto je záver, ktorý vyplýva z toho, že dnes riešime obce, ale najväčších poskytovateľov sociálnych služieb, ktorými sú práve samosprávne kraje, neriešime. Čo je nielen diskriminačné, ale nie je to ani dobré, lebo to ohrozuje práve toho, o koho nám ide.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave 1.12.2011 14:50 - 15:32 hod.
Juraj Blanár10. 12. v roku 2010 bola schválená prvá novela zákona o...
10. 12. v roku 2010 bola schválená prvá novela zákona o sociálnych službách, tohoto zákona č. 448, ktorá sa dostala do platnosti 1. marca tohto roku 2011. Táto novela bola schválená na základe prijatia rozhodnutia Ústavného súdu. Táto novela vlastne mala zapracovať nález Ústavného súdu, vážené kolegyne, kolegovia, ja to zopakujem, ktorý skonštatoval, že neštátne subjekty, ktoré poskytujú sociálne služby, nemajú rovnosť možnosti podnikania. Toto bolo záver Ústavného súdu a ja som vtedy poukázal na to, že pokiaľ je takýto nález Ústavného súdu, to znamená, že zákony, ktoré sa tu takto postavili v súvislosti s platnou ústavou, tak v takomto prípade musí zobrať na svoje plecia financovanie týchto neštátnych subjektov v sociálnych službách štát. Pretože, a na tom sa určite zhodneme, tak obce a mestá, rovnako aj samosprávne kraje, túto službu poskytujú ako verejnú službu. Je to verejná služba.
Bohužiaľ, ale celý ten, do toho nasmerovania ako upraviť ten zákon, nebol robený tak, aby sa tu zachovala verejná služba v tom ponímaní, ako ju vnímame podľa môjho názoru všetci, pretože je to služba, ktorú by mal dostať každý človek, ktorý platí dane, a mal by sa štát v zastúpení samosprávy o neho postarať. Ale pochopil som, že to moje očakávanie bolo príliš asi ambiciózne, pretože som si v podstate tak do histórie trošku zalistoval, a videl som tam mnoho príkladov, prečo aj v tomto odvetví samosprávy sa pomaličky, ale isto, bude rozoberať štát.
Tak ako sa rozoberá štát v zdravotníctve, keď balík, ktorý má slúžiť z povinného zdravotného poistenia všetkým na zdravotnú starostlivosť, ktorá je garantovaná ústavou, sa rozoberá tým, že tu máme súkromné zdravotné poisťovne, ktoré môžu dokonca tvoriť zisk. To je úžasné, tvoriť zisk s garantovanými peniazmi zo štátu, tak to je niečo skvelé a mám taký pocit, že to asi nemá nikde obdobu a s trhovou ekonomikou tobôž to nemá nič spoločné. Potom som si spomenul na súkromné školy, kde súkromné školy rovnako dostávajú zaplatené také isté finančné prostriedky na žiaka, ako majú verejné školy. To znamená štátne a samosprávne, ktoré, ešte raz opakujem, samospráva vykonáva túto činnosť v zastúpení štátu tým, že na základe subsidiarity to vykonáva. Aj s tým rozdielom, že ešte súkromné školy, ktoré dostanú rovnakú platbu ako štátne, si môžu vyberať školné.
Čiže, vážené poslankyne, vážení poslanci, vtedy som pochopil, že ani v sociálnych službách to nebude iné, pretože, povedzme si otvorene, ten názov "neštátne subjekty", to sú súkromné subjekty. To si povedzme otvorene. A ja som neni proti poskytovaniu služieb aj súkromným subjektom. Ja nie som ani proti poskytovaniu zdravotnej starostlivosti zdravotným subjektom v zdravotníctve a nie som ani proti vzdelávaniu v súkromných školách, aby niekto nemal ten pocit, že som, vôbec nie. Ale nemôže to byť na úkor štátu. Nemôže to byť na základe garantovaných finančných prostriedkov, pretože súkromné, to znamená, že to už je vytvorené na základe nejakého komerčného. Ja viem, pohľad vás je taký, ale dovoľte mi, že aby som to naozaj zopakoval. Toto je nič iné, len zavádzanie obchodu do sociálnych služieb. Nech si to povie, ako chce, kto chce.
Čiže vtedy neprišla novela, ktorá by to vrátila do pozície verejnej služby, ale novela, ktorá garantovala predovšetkým neštátnym subjektom ich nález alebo potvrdenie Ústavného súdu, že nemali rovnosť v možnosti podnikania. Toto bolo celé smerovanie, vážený pán minister, aj ktoré v podstate ste stále celý rok uplatňovali pri novele zákona 448, ktorý sme dostali teraz do lavíc v skrátenom legislatívnom konaní, pretože aj samotné pripomienkové konanie postupovalo takým spôsobom, že tí, ktorých sa to týkalo, sa dostali do celého procesu úplne na záver, keď už ste mali všetko prichystané, keď ste už mali všetko so súkromnou asociáciou poskytovateľov sociálnych služieb prediskutované, rozdiskutované, keď ste chodili na konferencie, kde ste robili vlastný fanklub, kde sa stretali iba tí, ktorí majú jeden názor, a pozvali ste tam jedine Braňa Ondruša, ktorý tam mal byť ako, ako krovie pre vás, že však sme pozvali aj toho druhého, ale to, že sú tam aj iné subjekty, ktoré sa týmto zaoberajú, ste si ich ani nevšimli. Samozrejme, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní ste oslovili všetkých, ale realita bola taká, že v podstate pripomienky, ktoré boli skôr legislatívno-technického charakteru, ste akceptovali, ale tie zásadné pripomienky, o ktorých budem teraz hovoriť, neboli akceptované.
Samosprávne kraje na túto skutočnosť, o ktorej hovorím, upozornili hneď na začiatku roka listom pánovi ministrovi, v ktorom vyčíslili, že za rok 2011 budeme potrebovať okolo 11 mil. eur na to, aby sme mohli poskytnúť všetko, čo sa týka naplnenia zákona po tejto novele, ktorá bola pred rokom, v podstate pred rokom to bolo 10. 12. schválené. Dokonca vláda v programovom vyhlásení sa zaviazala zrovnoprávniť verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Tu chcem znova podoprieť len to, čo som hovoril na začiatku, zrovnoprávniť. To je dnes také moderné. Dnes verejné služby treba zrovnoprávňovať so súkromnými službami. Ale to sme preberali už pri programovom vyhlásení vlády, ale predsa len na oživenie pamäti, si myslím, že je to dobré pripomenúť. V mnohých vyhláseniach vládnych predstaviteľov sa uvádzalo, že sa pripravuje nový model financovania založený na troch zdrojoch. Štát, samospráva a občan. Avšak stále bolo ticho a samosprávne kraje do tohto procesu neboli vôbec zapojené. Mali sme len informácie, že sa konali rôzne stretnutia na ministerstve práce, sociálnych vecí so zástupcami neverejných poskytovateľov, ale samosprávne kraje, ktoré sú nosičmi, a ešte raz podotýkam, nosičmi sociálnych služieb, pani Tomanová tu už spomínala, že koľko tých tzv. kamenných stavieb bolo v roku 2002, keď vznikli samosprávne kraje, na základe subsidiarity, pán Poliačik, lebo ste nesúhlasili s tým, ten princíp tu nikto nespochybňuje. Základ subsidiarity znamená, že v zastúpení štátu to robí samospráva na nižšom stupni, aby to bolo bližšie k nim, aby mohli lepšie chápať tie súvislosti, ktoré spomeniem aj pri, pri stanovovaní poplatku. To znamená, vtedy prešlo 329 kamenných stavieb na, do pôsobnosti samosprávnych krajov a 110 alebo niečo, také číslo, ak sa nemýlim, ostalo na obciach a mestách.
Čiže nemajte mi za zlé, ja budem stále toto opakovať aj vo svojom vystúpení, na samosprávne kraje sa vôbec nemyslelo, a pritom sú nosičmi poskytovania sociálnych služieb v krajoch.
Aby som bol objektívny, aspoň čiastočne musím predsa len spomenúť, že prvá komunikácia začala 28. septembra. Mám to tu presne napísané, 28. septembra tohto roku, kedy sa konalo pracovné stretnutie na ministerstve za účasti štátnej tajomníčky a zástupcov samosprávnych krajov, predmetom bolo informovať nás o, so zámerom obsiahnutým v tzv. malej, malej novele zákona o sociálnych službách v nadväznosti na zámery rokovania zo dňa 19. 9., ktorej sa zúčastnil aj štátny tajomník.
Čiže vidíte v tomto, ako naozaj intenzívne sa pracovalo na tom, ako dať veci na pravú mieru. Samosprávne kraje na tomto stretnutí jasne povedali, že nesúhlasia s takýmto riešením. ZMOS riešil financovanie tých stavieb, o ktorých som hovoril, ktoré v podstate dostáva zo špeciálneho účtu na dofinacovanie, a má málo peňazí na to, aby to mohli prevádzkovať. Dokonca, počas týchto rokovaní tam bolo geniálne riešenie vyslovené a nech mi je odpustené, nechcem teraz povedať, že, lebo som naozaj nie si istý, kto to povedal na tom rokovaní, že kamenné stavby všetky, ktoré majú obce a mestá, treba dať na samosprávne kraje a tým pádom majú obce a mestá vyriešený problém. A keď sme sa spýtali alebo zástupcovia samosprávnych krajov sa spýtali: Dobre, a pôjdu s tým aj financie? Nie. Finančné prostriedky nie, však vy máte na to svoje príjmy. Tak to už bolo naozaj geniálne riešenie a neviem, komu takéto niečo mohlo napadnúť, ale zrejme to musel byť veľký odborník v oblasti sociálnych služieb a financovania.
Samosprávne kraje sú takým trhacím kalendárom. Keď treba čosi, tak z nich odtrhneme, pretože to sú samosprávy, ktoré sú tu nové, a nikto s nimi nemá skúsenosti, obce a mestá sú tu už dlhšie, dvadsať rokov, tak si z nich utrhneme. A prečo nie? Však treba schváliť aj zákon, ktorý zvýši platy zdravotným sestrám, čo nikto nespochybňuje, ale, samozrejme, v domovoch sociálnych služieb, ktoré prevádzkujú samosprávne kraje, si dovolím podotknúť, pracujú aj zdravotné sestry, a keď sa spýtame, že odkiaľ na to zoberieme peniaze, to je váš problém. Čiže štát rozhodne o niečom, ale nepovie, kde vám dáme na to peniaze. To je presne ten istý prípad, ako máme teraz čerstvo aktuálne medializovaný, a všetci ľudia tomu dnes dobre rozumejú, v zdravotníctve, kedy pani predsedníčka vlády podpísala memorandum, v ktorom garantuje, že dostane každý lekár o 300 eur zvýšený plat v prípade, že stiahne výpoveď, ale keď sa pýtame, že odkiaľ na to zoberieme peniaze, no veď máte, to je váš problém. Tak takto sa nedá riešiť v partnerskom vzťahu štát a samospráva, problém, ktorý sa týka všetkých.
Vážené dámy, vážení páni, kolegovia, nechcem teraz prechádzať bod po bode, pretože sa domnievam, že dostatočne to rozobral môj kolega Braňo Ondruš, a tiež aj kolegyňa, pani Tomanová, ale predsa len poviem, skôr ako sa dostanem k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý logicky k tomu smeruje, to, že, k tomu, že, že čo v jednotlivých bodoch sa mi zdá alebo v tých bodoch, ktoré cítim ako zaujímavé, spomenúť, ktoré tu už boli naznačené, ale nie celkom rozobrané. Bol to napríklad bod 4. Bod 4, kde sa navrhuje, že umožňuje osobám, fyzickým osobám byť zaradenými do domova sociálnych služieb alebo do zariadenia sociálnych služieb bez posúdenia odkázanosti s tým, že sa tam spomína viacero argumentov, jedno z tých, že keď si to zaplatia, tak by nemal byť vôbec dôvod, aby sme im to neumožnili, ale potom sa tam uvádza jeden dôvod v dôvodovej správe, že sa má jednať predovšetkým o klientov v tzv. terminálnom stave. Dobre hovorím, niečo podobné je tam, je tam uvedené. To sú klienti, ktorí sú už naozaj na tom veľmi ťažko a potrebujú intenzívnu starostlivosť. Ale nikde sa tam nehovorí v tomto bode, že ako sa to bude posudzovať, keďže títo, títo klienti sa tam dostanú na základe toho, že nebudú vôbec posudzovaní, lebo budú deklarovať, že si zaplatia kompletne všetky náklady s tým spojené. A tu je práve to, že tu nie je mechanizmus, ako predísť tomu, aby sa to nezneužívalo nejakým spôsobom, aby tam boli naozaj umiestňovaní tí, ktorí to potrebujú. Pretože ja si neviem predstaviť, že by sme blokovali miesto v domove sociálnych služieb niekomu, ktorý to skutočne bude potrebovať, ktorý bude na to odkázaný, tým, ktorý si to dokáže zaplatiť. A tento mechanizmus, ako tomu predísť, tu vôbec nie je jednoducho doriešený. To je podľa môjho názoru práve to, že to je na poslednú chvíľu urobené, a nie je to celkom domyslené, táto vec. Rovnako sa to týka aj stanovovania poplatkov, pretože ja som si preštudoval ten zákon a chápem tú motiváciu zákonodarcu, že chce, aby zabránil určitým špekuláciám rodinných príslušníkov, čo sa naozaj stáva. Máme aj my také prípady, že jednoducho deti alebo možno príbuzní majú niekoho, ktorý je už odkázaný na sociálnu službu, šupnú ho do domova sociálnych služieb, predajú nehnuteľnosť a už sa viacej nestarajú. Áno, sú aj takíto ľudia, ktorí takto nečestne, a by som povedal nemorálne rozmýšľajú, bohužiaľ, stáva sa.
Ale ja sa pýtam, len kvôli tomu, že je tu takáto skupina ľudí, ktorá, si dovolím tvrdiť, je predovšetkým v minoritnom zastúpení, my ideme diskriminovať tých ďalších, ktorí sú v drvivej väčšine odkázaní predovšetkým na túto sociálnu službu, a ideme im stanovovať takéto prísne kritérium? Kde práve princíp subsidiarity hovorí o tom, že na tomto princípe bude vedieť tá samospráva, keďže je bližšie pri tom občanovi, lepšie posúdiť jeho status quo, to znamená, kde sa nachádza a čo si dovolí, ako niekto, ktorý je vzdialený dvesto alebo tristo kilometrov od neho. To bol ten princíp. A som presvedčený, že veľmi dobrý princíp, pretože zohľadňuje presne tie regionálne rozdiely, ktoré sú na Slovensku, či chceme alebo nechceme. Pretože určite sa zhodneme na tom, že v Bratislave to nebude asi taký problém, pretože tu je úroveň miest a úroveň dôchodkov úplne kdesi inde, ako to bude napríklad v Prešovskom, Košickom, Banskobystrickom alebo Žilinskom samosprávnom kraji. A to si myslím, že tiež nie je dobre domyslené a môže to vyvolať množstvo ťažkostí, ale problém je v tom, že tie ťažkosti nebude riešiť vláda, ale bude ich riešiť samospráva a samosprávne kraje, lebo im to hodíte na hlavu a poviete: Postarajte sa. V tomto je ten problém, že takáto vec sa musí naozaj dobre zanalyzovať. Musí sa urobiť nejaká štúdia, kde sa povie, koľko je tých porušovaní, aby sa to vycibrilo, aby sa to presne popísalo, že sa to nebude môcť nejako zneužívať, aj keď súhlasím, že zákon nie je možné postaviť tak, aby dokázal všetko riešiť. Ale minimalizovať jeho dopady, negatívne dopady, by malo byť záujmom nás všetkých, bez ohľadu na to, na ktorom stupni a kde sa nachádzame.
Vážené dámy, vážení páni, ako som povedal, samosprávne kraje sú nositeľmi, prepáčte. (Rečník rozlial pohár vody. Smiech.) To by sa do Liptova hodilo.
Samosprávne kraje sú postavené v pozícii outsidra, aj keď sú najväčšími poskytovateľmi sociálnych služieb, a už dnes dávajú na sociálne služby takmer polovicu finančných prostriedkov, ktoré získavajú z daní fyzických osôb. To sú vysoké finančné prostriedky a každé navýšenie, ktoré musia znášať, je pre nich absolútne neprijateľné, pretože to budú robiť na úkor iných kompetencií, ktoré musia rovnako zvládať. Azda súhlasíte so mnou, že nemôžeme to robiť a nemôžu to robiť na úkor opravy ciest. Veď cesty druhej a tretej triedy sú v stave, ktorý naozaj je potrebné neustále zlepšovať, a budeme to robiť na úkor nich, ktoré slúžia takisto pre nich. Budeme to robiť na úkor zdravotníctva? Keďže nie je dostatok peňazí zo zdravotného poistenia a je potrebné nakupovať prístroje, lebo nemocnice na to nemajú, samosprávne kraje majú túto kompetenciu. Budeme to robiť na úkor vzdelávania? Ktoré je veľmi dôležité? Stredného vzdelávania? To azda nikto od nás nechce. A veľmi dobre viete, že teraz v skrátenom legislatívnom konaní sa ešte uberá samosprávnym krajom a samosprávam z ich príjmov. Pretože z 23 celé, 23,5 percenta, z ktorých máme podiel na dani fyzických osôb, samosprávne kraje sa znižujú na 21,9 percenta, pretože treba šetriť. Ja to akceptujem. Chceme to, šetriť, došli sme k nejakej dohode, i keď ministerstvo financií nás veľmi nevypočulo v tomto, skôr počúvalo ZMOS, ale pripomínam, že za takýchto okolností, a nedať peniaze, keď my musíme garantovať tomu klientovi, ktorý si vyberie neštátny subjekt, to, že mu to zaplatíme? Odkiaľ, prosím vás? A v tejto novele, ktorú predkladáte, sa o samosprávnych krajoch nehovorí absolútne nič. Pán minister hovoril v prvom čítaní, že to bude mať pozitívny dopad, nie je to kvantifikované síce v tomto návrhu, ale bude to mať pozitívny dopad na samosprávne kraje v tom, že nebudú musieť platiť nejaké náklady pre obce a mestá. Aj tu, pán minister, sú rozdiely medzi jednotlivými samosprávnymi krajmi a, bohužiaľ, vy ste ich nezohľadnili. Pretože sú tu aj samosprávne kraje, ktoré vôbec, v ktorých obce a mestá nemajú vôbec tieto kamenné, tieto kamenné stavby, ak to tak zjednodušene poviem, domovy sociálnych služieb, a tí v podstate nebudú na tom o nič lepšie. Ale chápem, že niekde to bude možno maličký benefit. Ale v každom prípade nikto dnes nevie kvantifikovať, keďže nárast žiadostí je naozaj enormný, a predovšetkým tých ťažkých prípadov, že budú si vyberať neštátne subjekty, ktoré tu budú vznikať ako huby po daždi, ktoré si prenajmú budovu a budú poskytovať túto službu, no a nebudeme to mať z čoho zaplatiť. Čiže inými slovami, môžem povedať aj to, že keby sme mali tie peniaze, ktoré dnes nemáme, tak my nemáme rovnako problém ako samosprávne kraje, teraz hovorím aj ako predseda samosprávneho kraja, nemáme vôbec problém, aby sme si aj my prenajali nejakú budovu a začali robiť sociálnu službu. Aký je to problém? Absolútne žiadny. Veď je to naša kompetencia. Dokonca si môžeme pristaviť, zrekonštruovať, intenzifikovať, na to treba peniaze. Ale prečo ich dávame takýmto spôsobom hneď neštátnym subjektom? Chápem, tak ste sa rozhodli, ale nechcite od nás, aby sme to platili, a pritom nám nedáte peniaze.
Takže z tohto dôvodu, vážené dámy, vážení páni poslanci a poslankyne, si dovolím predložiť obsiahly pozmeňujúci návrh, ktorý zakomponuje do možnosti žiadania o finančné prostriedky aj samosprávne kraje. Nielen obce a mestá, ktoré sú tam dnes riešené počas tých troch rokov, kde sa im bude dotovať od 41, 45 až v roku 2014 55 miliónov eur, ale mali by tam byť aj samosprávne kraje. Takže teraz pristúpim k samotnému pozmeňujúcemu návrhu, vážené dámy, vážení páni.
Pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám, budem postupne v jednotlivých bodoch čítať v zmysle rokovacieho poriadku.
V čl. 1 bod 17 znie: Za § 78 sa vkladajú § 78a, § 78b, § 78c, ktoré vrátane nadpisu znejú: "Finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby.
§ 78a.
(1) Obec v rozsahu svojej pôsobnosti poskytuje finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk, a poskytuje sociálnu službu v zariadení, ktorým je
a) nocľaháreň,
b) zariadenie pre seniorov,
c) zariadenie opatrovateľskej služby,
d) denný stacionár.
(2) Obec poskytuje finančný príspevok podľa odseku 1, ak ho neverejný poskytovateľ sociálnej služby o poskytnutie tohto finančného príspevku písomne požiada.
(3) Finančný príspevok podľa odseku 1 sa poskytuje vo výške podľa prílohy č. 6, podľa druhu sociálnej služby a počtu miest v zariadení sociálnych služieb.
(4) Za príslušnú obec na účely poskytovania finančného príspevku podľa odseku 1 sa považuje obec, v ktorej územnom obvode sa nachádza miesto poskytovania sociálnej služby uvedenej v odseku 1, bez ohľadu na trvalý pobyt prijímateľa sociálnej služby.
(5) Finančný príspevok podľa odseku 1 je financovaný z účelovej dotácie ministerstva, ak odsek 8 neustanovuje inak.
(6) Obec podáva ministerstvu písomnú žiadosť o poskytnutie finančných prostriedkov na účely odsekov 1 až 4.
§ 78c.
(1) Finančný príspevok na financovanie sociálnej služby v zariadení podľa § 71 ods. 6 sa poskytuje na základe písomnej žiadosti uvedenej v prílohe č. 7 a finančné prostriedky na úhradu výdavkov na finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby podľa § 78a a § 78b sa poskytujú na základe písomnej žiadosti uvedenej v prílohe č. 8.
(2) Prílohou k žiadostiam podľa odseku 1 je doklad poukazujúci zápis do registra.
(3) Písomné žiadosti podľa odseku 1 na príslušný rozpočtový rok obec alebo vyšší územný celok doručuje ministerstvu v dvoch vyhotoveniach najneskôr do 31. augusta predchádzajúceho rozpočtového roka.
(4) Zmluva o poskytovaní finančného príspevku na financovanie sociálnej služby v zariadení podľa § 71 ods. 6, zmluva o poskytovaní finančných prostriedkov obci na úhradu výdavkov na finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby podľa § 78a a zmluva o poskytnutí finančných príspevkov vyššiemu územnému celku na úhradu výdavkov na finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby podľa § 78b, ktorú uzatvára ministerstvo s obcou a vyšším územným celkom, obsahuje najmä
a) označenie zmluvných strán,
b) predmet zmluvy a účel, na ktorý sa poskytuje finančný príspevok podľa § 71 ods. 6 alebo finančné prostriedky na účely § 78a alebo § 78b,
c) spôsob poskytovania finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 alebo finančných prostriedkov na účely § 78a alebo § 78b, podmienky ich čerpania a ich sumu,
d) práva a povinnosti zmluvných strán,
e) podmienky zúčtovania finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 alebo finančných prostriedkov na účely § 78a alebo § 78b a podmienky vrátane tohto príspevku alebo týchto finančných prostriedkov,
f) spôsob kontroly hospodárneho použitia finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 alebo finančných prostriedkov na účely § 78a alebo § 78b na účel, na ktorý sa poskytujú,
g) vymedzenie času, na ktorý sa uzatvára zmluva,
h) lehotu, v ktorej možno použiť finančný príspevok podľa § 71 ods. 6 alebo finančné prostriedky na účely § 78a alebo § 78b a lehotu na ich zúčtovanie."
2. V čl. I bod 19 znie:
"19. § 79 sa dopĺňa odsekom 6 a odsekom 7, ktoré znejú:
(6) Ministerstvo za podmienok ustanovených týmto zákonom vrátane finančnej podpory obce
a) poskytuje
1. finančný príspevok na financovanie sociálnych služieb v zariadeniach podľa § 71 ods. 6,
2. finančné prostriedky na finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby podľa § 78a,
b) uzatvára zmluvu s obcou o poskytovaní, o poskytovaní, mám, mám, mám, mám, mám, mám, len som tu trošku preskočil, takže sa musím vrátiť, lebo ten príspevok je naozaj rozsiahly. Takže skončil som - obec podáva ministerstvu písomnú žiadosť o poskytovaní finančného prostriedku na účely odseku 1 až 4. Takže ospravedlňujem sa, musím pokračovať ešte v odseku, v čl. I, k tomu článku II sa ešte musím vrátiť, aby to bolo korektné. Čiže
(7) Obec je povinná poskytnúť neverejnému poskytovateľovi sociálnych služieb finančný príspevok podľa odseku 1 najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa prijatia finančných prostriedkov z rozpočtovej kapitoly ministerstva.
(8) Obec v rozsahu svojej pôsobnosti môže z príjmov rozpočtu obce poskytovať finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnych služieb za podmienok uvedených v odseku 1 až 4 aj neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ak tento finančný príspevok nebol neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby poskytnutý z finančných prostriedkov z účelovej dotácie ministerstva.
§ 78b.
(1) Vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti poskytuje finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk, a poskytuje sociálnu službu v zariadení, ktorým je
a) domov sociálnych služieb,
b) špecializované zariadenie,
c) zariadenie podporovaného bývania,
d) rehabilitačné stredisko,
e) zariadenie núdzového bývania,
f) útulok,
g) domov na polceste.
(2) Vyšší územný celok poskytuje finančný príspevok podľa odseku 1, ak ho neverejný poskytovateľ sociálnej služby o poskytnutie tohto finančného príspevku písomne požiada.
(3) Finančný príspevok podľa odseku 1 sa poskytuje vo výške podľa prílohy č. 6a, podľa druhu sociálnej služby a počtu miest v zariadení sociálnych služieb.
(4) Za príslušný vyšší územný celok, na účely poskytovania finančného príspevku podľa odseku 1 sa považuje vyšší územný celok, v ktorého územnom obvode sa nachádza miesto poskytovania sociálnej služby uvedenej v odseku 1, bez ohľadu na trvalý pobyt prijímateľa sociálnej služby.
(5) Finančný príspevok podľa odseku 1 je financovaný z účelovej dotácie ministerstva, ak odsek 8 neustanovuje inak.
(6) Vyšší územný celok podáva ministerstvu písomnú žiadosť o poskytnutie finančných prostriedkov na účely odsekov 1 až 4.
(4) (Správ. odsek 7 - pozn. jaz. red.) Vyšší územný celok je povinný poskytnúť neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby finančný príspevok podľa odseku 1 najneskôr do tridsiatich kalendárnych dní odo dňa prijatia finančných prostriedkov z rozpočtovej kapitoly ministerstva.
(8) Vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti môže z príjmov rozpočtu vyššieho územného celku poskytovať finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby za podmienok uvedených v odseku 1 až 4 aj neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ak tento finančný príspevok nebol neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby poskytnutý z finančných prostriedkov z účelovej dotácie ministerstva.
§ 78c. Tento § 78c hovorí, že v odseku
(1) Finančný príspevok na financovanie sociálnej služby v zariadení podľa § 71 ods. 6 sa poskytuje na základe písomnej žiadosti uvedenej v prílohe č. 7 a finančné prostriedky na úhradu uvedených, úhradu výdavkov na finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby podľa § 78a a § 78b sa poskytujú na základe písomnej žiadosti uvedenej v prílohe č. 8.
(2) Prílohou k žiadostiam podľa odseku 1 je doklad preukazujúci zápis do registra.
(3) Písomné žiadosti podľa odseku 1 na príslušný rozpočtový rok obec alebo vyšší územný celok doručuje ministerstvu v dvoch vyhotoveniach najneskôr do 31. augusta predchádzajúceho rozpočtového roka.
(4) Zmluva o poskytovaní finančného príspevku na financovanie sociálnych služieb v zariadení podľa § 71 ods. 6, zmluva o poskytnutí finančných prostriedkov obcí na úhrady výdavkov na finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnych služieb podľa § 78a a zmluva o poskytovaní finančných príspevkov vyššiemu územnému celku na úhradu výdavkov na finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby podľa § 78b, ktorú uzatvára ministerstvo s obcou, s vyšším územným celkom, obsahuje najmä
a) označenie zmluvných strán,
b) predmet zmluvy a účel, na ktorý sa poskytuje finančný príspevok podľa § 71 ods. 6 alebo finančné prostriedky na účely § 78a alebo § 78b,
c) spôsob poskytovania finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 alebo finančných prostriedkov na účely § 78a alebo § 78b, podmienky ich čerpania a ich sumu,
d) práva a povinnosti zmluvných strán,
e) podmienky zúčtovania finančných príspevkov podľa § 71 ods. 6 alebo finančných prostriedkov na účely § 78a alebo § 78b a podmienky vrátenia tohto príspevku alebo týchto finančných prostriedkov,
f) spôsob kontroly hospodárenia použitia finančných príspevkov podľa § 71 ods. 6 alebo finančných prostriedkov na účely § 78a alebo 78b na účel, na ktorý sa poskytujú,
g) vymedzenie času, na ktorý sa uzatvára zmluva,
h) lehotu, v ktorej možno použiť finančný príspevok podľa § 71 ods. 6 alebo finančné prostriedky na účely § 78a alebo 78b a lehotu na ich zúčtovanie.".
Teraz k tomu čl. I, ešte raz sa ospravedlňujem, že som to trošku pomýlil, ale aby to bolo korektné, budem pokračovať.
Bod 19. znie: "§ 79 sa dopĺňa odsekom 6 a odsekom 7, ktoré znejú:
(6) Ministerstvo za podmienok ustanovených týmto zákonom v rámci finančnej podpory obce
a) poskytuje
1. finančný príspevok na financovanie sociálnej služby v zariadení podľa § 71 ods. 6,
2. finančné prostriedky na finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby podľa § 78a,
b) uzatvára zmluvu s obcou o poskytovaní
1. finančného príspevku na financovanie sociálnej služby v zariadení podľa § 71 ods. 6,
2. finančných prostriedkov na účely § 78a,
c) kontroluje hospodárenie s finančným prostriedkom (Správne: príspevkom - pozn. jaz. red.) na financovanie sociálnej služby v zariadení podľa § 71 ods. 6 a účelnosť jeho použitia,
d) ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov pri výkone pôsobnosti ustanovenej v písmene c) a kontroluje ich plnenie.
(7) Ministerstvo za podmienok ustanovených týmto zákonom v rámci finančnej podpory vyššieho územného celku
a) poskytuje finančné prostriedky na finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnych služieb podľa § 78b,
b) uzatvára zmluvu s vyšším územným celkom o poskytovaní finančných prostriedkov na účely § 78b."
3. V čl. I bod 36 sa v navrhovanom § 110c ods. 3 slová "§ 78b ods. 1" nahrádzajú slovami "§ 78c ods. 1".
4. V čl. I bod 38 sa za prílohu č. 6 vkladá nová príloha č. 6a, ktorá vrátane nadpisu znie: "Táto príloha hovorí o výške príspevku na zabezpečenie poskytovania sociálnych služieb neverejnému poskytovateľovi sociálnych služieb podľa druhu sociálnych služieb na mesiac, na rozpočtový rok s tým, že je tu vymenovaný druh sociálnej služby, výška finančného príspevku na jedno miesto v zariadení sociálnej služby na mesiac a výška finančného príspevku na jedno miesto v zariadení sociálnej služby na rozpočtový rok."
5. V čl. I bod 38 sa príloha č. 8 mení tak, že vrátane nadpisu znie:
"Žiadosť o finančné prostriedky na úhradu výdavkov na finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnych služieb." Je to príloha č. 8 k zákonu č. 448/2008 Z. z. v znení zákona, ktorý bude teraz schválený.
Tu sú všetky identifikačné údaje žiadateľa. Bankové, je to, v podstate rovnaké náležitosti ako v prípade obcí a miest.
Ďalej je tam čestné vyhlásenie štatutárneho zástupcu. A je to rovnako, také isté, ako je to u obcí a miest.
Dovoľte mi, aby som krátko zdôvodnil tento, vecne tento pozmeňujúci návrh. Čiže k bodu 1 doplnením vyššie uvedeného ustanovenia umožní vyššiemu územnému celku zabezpečiť právo fyzickej osoby na výber poskytovateľa sociálnej služby bez akýchkoľvek obmedzení a následkov.
Vyšší územný celok nemôže pri navrhovaní rozpočtu na príslušný kalendárny rok relevantne predvídať všetky potencionálne potreby zabezpečenia sociálnych služieb, o ktorých zabezpečenie si v priebehu príslušného kalendárneho roka požiadajú fyzické osoby, napríklad u novovzniknutého poskytovateľa sociálnej služby alebo u poskytovateľa v inom kraji a podobne.
V súvislosti s povinnosťami, ktoré ukladá novela zákona o sociálnych službách vyšším územným celkom, je za všetky vyššie územné celky pre neverejných poskytovateľov vyčíslená potrebná finančná čiastka 15 174 266 eur.
Poskytnutím účelovej dotácie z ministerstva len obci, ako je to v pôvodnom návrhu novely zákona, ktorý teraz prerokovávame, je porušením zásady rovnakého zaobchádzania pri určovaní povinností financovať sociálne služby.
To jest, obce dostanú finančné prostriedky zo štátu, a samosprávny kraj má financovať všetkých poskytovateľov sociálnych služieb len z vlastného rozpočtu. Rozpočet samosprávneho kraja nie je bezodný a nemôžu byť z neho financované len sociálne služby, respektíve ich financovanie by mohlo byť na úkor iných povinností samosprávneho kraja, ako som už bol spomenul v tom prvom, v tej prvej časti môjho vystúpenia.
Vážené kolegyne, kolegovia, poslanci, poslankyne, toľko k môjmu pozmeňujúcemu návrhu. Nič iné ako som na záver povedal, len chceme aby sme boli postavení do rovnakého postavenia, ako sú obce a mestá. Nebol robený medzi nami rozdiel, pretože za takýchto podmienok v prípade, že bude tento zákon schválený bez možnosti dotovania zo štátneho rozpočtu na sociálne služby, aj samosprávnym krajom, nebudú môcť samosprávne kraje plniť svoju kompetenciu.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave 29.11.2011 17:29 - 17:35 hod.
Juraj BlanárChcem vám pripomenúť, vážené panie poslankyne a páni poslanci, že už v októbri vaša koalícia predkladala ako vládny návrh novelu zákona o sociálnych službách. Bolo to z dielne pána ministra Mihála. V Národnej rade tento návrh neprešiel.
Chcem vám pripomenúť, vážené panie poslankyne a páni poslanci, že už v októbri vaša koalícia predkladala ako vládny návrh novelu zákona o sociálnych službách. Bolo to z dielne pána ministra Mihála. V Národnej rade tento návrh neprešiel.
A pripomeniem vám ešte jednu vec, ktorá bola v tomto návrhu uvedená. V doložke o dopadoch na rozpočty obcí a samosprávnych krajov bolo uvedené, že to nebude mať dopad na rozpočty obcí a samosprávnych krajov. Tu pri tomto pulte som presne na toto poukazoval. Národná rada vtedy novelu, ktorá vlastne súvisela aj s nálezom Ústavného súdu, neprijala. Vzápätí prišli ste s návrhom takým, že predložili poslanecký návrh kolegovia z KDH a ďalší, ktorí presne ten istý zákon, ktorý ste pripravili z vašej dielne, pán minister, čiže tú novelu č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, len prekopírovali. A zaujímavé bolo na tom to, že presne ten istý odbor, ktorý dával stanovisko z ministerstva financií, že to nemá dopad na rozpočty obcí a samosprávnych krajov, napísal, že bude to mať dopad na rozpočty samosprávnych krajov a obcí a miest. Ja vám len chcem pripomenúť, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ako ministerstvo profesionálne pracuje, ako vyhodnocuje to, čo dostáva aj z ministerstva financií, keď v podstate dnes tým, že predkladá túto novelu zákona v skrátenom legislatívnom konaní, priznáva, že to má dopad na rozpočty obcí, a, bohužiaľ, nepriznáva, že to má dopad na rozpočty samosprávnych krajov. Ale o tom tu nechcem teraz hovoriť, pretože to môžeme rozoberať až v druhom čítaní.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, toto je profesionálny prístup k riešeniu tak závažnej veci, ako je starostlivosť o našich klientov, o penzistov, ktorí by mali mať o seba postarané? A pýtam sa: Čo robila doteraz vláda, keď musí predkladať tento zákon v skrátenom legislatívnom konaní, čo robili ten celý čas, čo robilo ministerstvo? Rokovalo? Veď o tomto návrhu, ktorý teraz predkladajú, vedeli už dávno. Nedostávajú nič iné, len do stresu všetkých tých, ktorí sú do tohto zainteresovaní, nehovoriac o tom, a to je veľmi vážna vec, že v tomto návrhu novely dávajú také ustanovenia, ktoré sú veľmi závažné, spolufinancovanie klientov, ktoré bude, samozrejme, ich zaťažovať. Má to svoje rácio, ale nikto neurobil nejakú štúdiu, niečo, čo by zmeralo, ako to bude v realite fungovať, aký to bude mať reálny dopad na sociálne skupiny, pretože hovoríme o naozaj odkázaných sociálnych skupinách, nehovoríme o tej marginálnej skupine dôchodcov, ktorá si to dovolí bez problémov možno dnes zaplatiť v hocijakom sociálnom zariadení.
Vážené dámy, vážení páni, musím konštatovať, že od začiatku, ako ministerstvo pristupuje k tomuto zákonu, je to neprofesionálny prístup, je to prístup, ktorý je čisto šitý len na mieru určitej skupine, s ktorou komunikuje. A to musím rovnako povedať, pretože počas celého pripomienkového konania boli z tohto procesu odčleňované a zámerne, by som povedal, marginalizované iné profesijné skupiny, ktoré sa rovnako zaoberajú touto problematikou, a to veľmi významne, napr. Zväz poskytovateľov sociálnych služieb Slovenska, pretože sa hovorilo a debatovalo čisto len s Asociáciou poskytovateľov sociálnych služieb. To ale nikomu nevadí, ale je to veľmi signifikantné, o čo tu vlastne ide.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, zároveň si uvedomujem, že tento problém je potrebné riešiť. Mal sa riešiť skôr. Bohužiaľ, ho musíme teraz riešiť v skrátenom legislatívnom konaní. A obávam sa, že mnohé veci, ktoré budete preberať aj vo výboroch, pretože teraz budú zasadať po jeho prvom čítaní výbory, predovšetkým výbor pre sociálne veci, sa možno budú robiť len v strese bez akýchkoľvek argumentácií, ktoré sú veľmi potrebné na prijatie tohto zákona.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, rozhodnite sa, ako budete postupovať pri hlasovaní. Rozhodne tento problém je potrebné riešiť, len, bohužiaľ, ministerstvo nás dostalo do časového stresu, ktorý vôbec neprospeje kvalite tohto zákona. Je mi to ľúto.
K ostatným veciam v prípade, že bude schválený tento zákon v prvom čítaní, sa vyjadrím v druhom čítaní. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 29.11.2011 13:09 - 13:10 hod.
Juraj BlanárVystúpenie s faktickou poznámkou 20.10.2011 15:40 - 15:42 hod.
Juraj BlanárVystúpenie v rozprave 20.10.2011 15:13 - 15:30 hod.
Juraj BlanárTakže ešte raz, vážené poslankyne, vážení poslanci, chcem podotknúť aj slová mojich kolegov, pána Čaploviča a pani Obrimčákovej, určite za jednotku a trojku sme pripravení zahlasovať, ale za dvojku určite nie. A chcel by som vás poprosiť, aby ste to zvážili a naozaj nevytvárali tuto tieto dve kategórie v školstve, ktoré absolútne neprinesú nič pozitívne.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa vyjadril aj k predneseným pozmeňujúcim návrhom. Budem predovšetkým hovoriť ako o prvom o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Chaban. Pretože týka sa to samosprávnych krajov práve v čase, kedy samosprávne kraje sú nútené rovnako do transformácie nemocníc, ako aj štátne nemocnice. Len, bohužiaľ, na rozdiel od štátnych nemocníc, pohľad štátu, teda vlády bol taký, že zatiaľ čo štátne nemocnice budú vyriešené tak, že budú oddlžené. Všetky práva a povinnosti automaticky vyplývajúce z povolení na poskytovanie akútnej zdravotnej starostlivosti, mám na mysli teraz rýchlu lekársku pomoc a rýchlu zdravotnú pomoc, automaticky prejdú na právneho nástupcu, zatiaľ čo u nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov samosprávne kraje nebudú mať nemocnice oddlžené a zároveň ani nebudú môcť, licencie na rýchlu lekársku zdravotnú pomoc a ďalšiu pomoc nebudú môcť vykonávať po 1. 1., pretože im zanikne. Čiže tu sa vytvoril naozaj, dvojkoľajnosť nepochopiteľná, pretože tak samosprávne kraje, ako aj štát vykonávajú zdravotnú starostlivosť v podstate v zastúpení štátu podľa rovnakých zákonov ako v štátnych nemocniciach a podľa rovnakých pravidiel zdravotného poistenia, ktorého pravidlá neurčujú zastupiteľstvá samosprávnych krajov. Čiže ergo, mali by mať rovnaké podmienky pri tejto transformácii, ktorá je, mimochodom, nie celkom dobre nastavená, k tomu sa vyjadrím neskôr, by mali mať rovnaké podmienky. Ale ako vidíte, ich nemajú. Čiže sú výrazne diskriminované a budú musieť, bohužiaľ, do toho sú nútené, že v prípade, keď nebudú oddlžené ich nemocnice, budú to musieť prenášať na bedrá všetkých, všetkých obyvateľov krajov na rôznych iných veciach, že napríklad sa budú zvyšovať poplatky v sociálnych službách, že sa bude zvyšovať cestovné v prímestskej autobusovej doprave, nebudú sa opravovať cesty atď., čo zásadne odmietam. Prečo by to malo byť takto? Všetci občania, aj tí, čo chodia do krajských nemocníc aj tí, čo chodia do štátnych nemocníc koncových, si platia predsa rovnaké zdravotné poistenie a mali by mať rovnaké podmienky. A v tomto prípade musím naozaj vyzdvihnúť tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Chabana. Rieši práve túto jednu deformáciu, týkajúcu sa rýchlej lekárskej a zdravotnej pomoci, kde dáva len do súladu stav, ktorý je v súčasnosti v štátnych nemocniciach, so stavom, ktorý by mal byť aj v krajských nemocniciach, a to si myslím, že je dobre. Bohužiaľ, zrejme už oddlženie v tejto snemovni a touto vládou už asi nebude možné, pretože už snemovňa rozhodla o oddlžení len štátnych nemocníc a krajské budú diskriminované. Budú sa musieť s tým nejako vysporiadať. Budeme musieť možno zvoliť aj iné formy, ktoré veľmi nerád aj ako predseda samosprávneho kraja budem musieť použiť, ale asi ináč nepôjde, aby sme mohli obhajovať záujmy občanov našich krajov, že sa budeme musieť obrátiť na medzinárodné inštitúcie, aby táto diskriminácia bola jednoducho odbúraná. Čiže podporujem naozaj tento pozmeňujúci návrh, má svoje ratio a som presvedčený, že nikto z nás, ktorí žijete v krajoch a kde chodíte do krajských nemocníc, nechcete, aby rýchla lekárska alebo zdravotná pomoc skončila, pretože kým sa urobia výberové konania nové na ďalších poskytovateľov, tak medzitým sa môže veľa vecí negatívnych stať, a to nikto nechce. Som presvedčený, že pán minister tomuto dá zelenú, lebo chápem to, že teraz je predovšetkým diel zodpovednosti na neho, pri jeho zákone, že uvoľní takéto niečo. Ale je to pokus, ktorý naozaj môžeme urobiť len teraz. V opačnom prípade už by sa to nestihlo, pretože koniec decembra je tu čo nevidieť a kým sa to zverejní v zbierke zákonov, to bude chvíľočku trvať. Nuž a nakoniec sa chcem vyjadriť rovnako k pozmeňujúcemu návrhu pána kolegu Rašiho. Toto je naozaj situácia, ktorá je pre všetkých nás veľmi zlá. Vy si to uvedomujete, páni poslanci, aj z koalície, pretože ak nedokážeme zastaviť výpovede dvetisíc štyristo lekárov v nemocniciach, a teraz vôbec nemusíme rozdeľovať, či v štátnych alebo v krajských nemocniciach, pretože výpovede dali aj v krajských, čiže VÚC-kárskych nemocniciach, aj keď zriaďovatelia to nespôsobili, tento stav. Ale máme výpovede rovnako. A ak sa tento stav nezastaví, tak budeme všetci trpieť, verte mi. A pritom vieme všetci, že jednoducho z hľadiska európskeho práva je potrebné zmeniť príspevkové organizácie na inú právnu subjektivitu, to je nespochybniteľné. Ale nie takýmto spôsobom, ako je to urobené teraz, že nie je vyriešené to najzákladnejšie, čo v zdravotníctve je problematické, a to je financovanie. Môžeme zmeniť naše nemocnice na akékoľvek právne subjektivity, pokým nebude vyriešené financovanie, tak môže sa tam manažér trápiť a robiť, čo chce, aj neviemaké geniálne myšlienky bude mať, tak nie je schopný to jednoducho zvládnuť v čase, keď zdravotné poisťovne platia diametrálne odlišné platby za jednotlivé zdravotné výkony. Niekoľkonásobne odlišné medzi jednotlivými nemocnicami, a pritom tí lekári vykonávajú rovnakú zdravotnú starostlivosť, majú rovnakú atestáciu ako v štátnych, súkromných alebo aj VÚC-kárskych nemocniciach, a pritom majú platby nižšie. Nie je možné za podmienok, kedy z ústavy všetky nemocnice musia poskytnúť akútnu zdravotnú starostlivosť, oni ju poskytnú, revízny lekár zdravotnej poisťovne ju uzná, ale zdravotná poisťovňa nemusí zaplatiť tieto výkony. No prirodzene potom, že nemocnice sa zadlžujú. A toto je práve ten najkľúčovejší problém, ktorý treba v prvom rade vyriešiť, až potom ísť na inú právnu subjektivitu. A preto aj predkladateľ, pán kolega Raši a poslanci, ktorí sme tam podpísaní, sme to predložili, aby sa to posunulo a hľadala sa iná forma právnej subjektivity potom, ako tu bude nové financovanie zdravotníctva, ktoré ja podporujem. A napokon táto vláda a tento parlament, predovšetkým koaliční poslanci, ste súhlasili s tým, že od 1. 1. 2014 tu bude nový systém financovania na diagnózu. Čo si myslím, že je naozaj spravodlivejšie a toto by mohlo vyriešiť ten problém. Takže vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať, aby ste si uvedomili, akú máte zodpovednosť v rukách, akú máme všetci zodpovednosť v rukách za to, že či dvetisíc štyristo lekárov dá výpoveď a bude tu ohrozená zdravotná starostlivosť, že či nemocnice, ktoré od 1. 1. budú akciovými spoločnosťami, nebudú mať dostatočné financovanie, sa stanú ľahkou korisťou veriteľov a prídu o majetok a o mnohé veci, ktoré im neumožnia poskytovať zdravotnú starostlivosť, a to už bude len krôčik k tomu, ako spomínal pán kolega Kalist, že nikto nehovorí o privatizácii. Dnes nie, ale o rok, keď budú na kolenách, keď budú mať veritelia väčšinu hnuteľného majetku v centrách mesta, kde je to väčšinou lukratívne, keď si tam postavia súkromné kliniky a oslabia štátne nemocnice natoľko, že potom príde niekto osvietený z ministerstva a povie, no už sa nedá nič robiť, ak to vieme zachrániť, tak jedine, že odpredáme podiel akcií, a to už je privatizácia. A to nikto nechce, pretože ja si myslím, že zdravotná starostlivosť by nemala byť motivovaná financiami, mám na mysli platením, súkromným platením. Mala by to byť verejnoprospešná služba, ktorá je zabezpečená cez povinné zmluvné poistenie. Takže vážené panie poslankyne, páni poslanci, zhrniem na záver. Určite podporím zákon o pedagogických zamestnancoch až na pozmeňujúci návrh, o ktorom som hovoril, lebo myslím si, že nie je dobrý. A som presvedčený, že všetci pedagógovia to prijmú v záujme postavenia, ale aj ich motivácie do ďalšej práce. A zároveň vás chcem poprosiť, aby ste podporili aj pozmeňujúce návrhy pána poslanca Chabana aj pána poslanca Rašiho a všetkých, ktorí sa podpísali pod to, aby sme zastavili hroziacu krízu, ktorá v zdravotníctve naozaj hrozí.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)