Videokanál poslanca

Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, hneď v úvode mi dovoľte vysloviť poľutovanie, že nie je tu prítomný pán minister pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja pri prerokovávaní tejto vrátenej novely tzv. kompetenčného zákona. Dovoľte mi povedať niekoľko mojich poznámok v rozprave k novele zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ktorú vrátil prezident Slovenskej republiky do parlamentu so zdôvodnením, s návrhom neprijať ju ako celok pri opätovnom prerokovávaní.
Musím zdôrazniť, že predkladaný a prerokúvaný návrh novely zákona č. 575/2001 Z. z. vládou Slovenskej republiky na opätovné zriadenie ministerstva životného prostredia je po obsahovej stránke ušitý narýchlo, nekvalitne, a trúfam si povedať vo vzťahu k novým výzvam v oblasti kreovania tzv. zeleného rezortu, povrchne a nezodpovedne. Nesleduje kvalitu kompetentnosti, prierezovosti a efektivity práce v oblasti životného prostredia v Slovenskej republike. Je vlastne len odrazom, a to mi, dovoľte, na tomto pléne váženom povedať, dôsledkom obsadenia a prerozdelenia vládnej moci súčasnej koalície v dohodnutom kľúči päť, štyri, tri, tri, lebo ak by nevzniklo toto ministerstvo, chýbal by pre naplnenie tohto modelu jeden rezort, konkrétne pre stranu MOST - HÍD. Teda, vy mi to môžete zdôrazňovať akýmikoľvek kvetnatými rečami o užitočnosti a potrebe tohto rezortu, nepresvedčíte ma tým, pretože za dva mesiace ste v tejto oblasti, v súčasnosti na megarezorte pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja, neurobili doslovne nič, nepodnikli ste žiadne kroky v tom, aby už teraz dostala oblasť životného prostredia pod vedením štátneho tajomníka doslovnú prioritnú odbornú, odborno-praktickú a prierezovú úlohu, nielen v deklarovanej vládnej politike, v starostlivosti o ochranu životného prostredia, formovania krajinotvorby, ani v náznakoch sa tam nič také neobjavuje. Žiaľ, štátny tajomník, ktorý nastúpil na ministerstvo, zrejme, podľa toho čo poznám jeho výstupy, neviem čo v tejto oblasti momentálne robí, resp. ako keby neexistoval. Všetky výstupy boli realizované prostredníctvom pána ministra Zsolta Simona. A tak považujem tento materiál, ktorý bol vypracovaný a za vládu predložený na schválenie a prezidentom Slovenskej republiky, táto novela tzv. kompetenčného zákona bola vrátená s návrhom na neprijatie, za krok zlým smerom. Návrat do starých časov rezortu, vlastne, je len splnením si úlohy, že vzniká nový rezort, nové léno pre nominanta strany MOST - HÍD.
Ak by sa správne využil tento čas tak, ako som to odporúčal bývalému ministrovi pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja po 1. júli tohto roku, a platí to aj pre nového ministra, tak to bola skvelá príležitosť načrieť do skúseností v susednom Rakúsku, kde úspešne funguje rezort poľnohospodárstva, vodného a lesného hospodárstva a životného prostredia. Bola to skvelá šanca stretnúť sa so svojím rakúskym kolegom a oboznámiť sa s pozitívami existencie tohto rezortu a nikto nemôže povedať, že Rakúska republika nepatrí v Európe medzi špičku v oblasti životného prostredia. Ak prišlo už k fúzii, tak som očakával vzťah partnerský, s výrazom vplyvu životného prostredia na ekonomické aktivity rezortu, ich premenu na moderné ministerstvo predovšetkým v tom, aby poľnohospodárstvo, vody, lesy, nabrali výrazný, okrem doteraz prevažne rýdzo ekonomického charakteru aj charakter ekologický, v symbióze, aby touto fúziou malo poľnohospodárstvo, vodné a lesné hospodárstvo aj krajinotvorný rámec. Teda, aby životné prostredie výrazne, keďže vstúpilo do tohto megarezortu, ovplyvnilo vnútornú štruktúru rezortu a jeho ciele. A to už bolo nad odborné sily nového manažmentu rezortu, preto sa tak po 8. júli 2010 nestalo, ale sa len čakalo na obnovu rezortu životného prostredia a izolovaného fungovania týchto dvoch rezortov v starých vyšliapaných chodníčkoch z konca minulého a začiatkov tohto storočia. Bolo to len plnenie istej politickej úlohy. Novému rezortu životného prostredia podľa novely tzv. kompetenčného zákona chýba preto nový náboj, nové zameranie, nové ciele, a tým aj nová štruktúra. Sledujem návrat k starej forme, nevyprofilovanému zelenému rezortu. Ak sa pripravovala jeho obnova, jeho znovunarodenie, tak tu bola jedinečná šanca a na to upozorňovali aj environmentalisti, resp. šanca ešte stále je, posilnenia jeho kompetencií iným, najmä hospodárskym rezortom. Už pri kreovaní toho jeho názvu malo byť explicitne uvedené jeho prioritné postavenie v oblasti životného prostredia, napr. s názvom ministerstvo ochrany životného prostredia, tzn. posilnenia jeho ochranárskych a kontrolných nadrezortných kompetencií a zbavenia sa mnohých hospodárskych aktivít, ktoré znižujú aktivitu tohto rezortu práve v tých oblastiach, ktoré sa dotýkajú konkrétne ochrany životného prostredia. Príkladom sú takéto rezorty v severských štátoch, ale aj v iných krajinách Európy.
Veľa som v tejto oblasti získal za dva mesiace, keď som tento rezort riadil, keď sa prelomila jeho medzinárodná izolovanosť, najmä návštevou ministra životného prostredia Švédskeho kráľovstva počas švédskeho predsedníctva na Slovensku a na tomto ministerstve. Tam sú environmentálnou protiváhou ekonomickým rezortom. A to sú, myslím, predovšetkým hlavné ciele, ako by malo byť toto, tento rezort, toto ministerstvo v budúcnosti postavené. A pripomínam, že sú rešpektovanou protiváhou k ekonomickým rezortom v týchto krajinách. Tento rezort je nešťastný aj preto, že má veľmi veľa ekonomických hospodárskych kompetencií, aj priamo riadených organizácií v tejto oblasti, ktoré majú svoje opodstatnenie, aj napr. v iných ekonomických rezortoch. Zelenému rezortu tak ostávalo menej času na základnú a skutočnú environmentálnu odbornú kontrolno-inšpekčnú problematiku. Odbremenenie rezortu od lobistov s rôznymi ekonomickými záujmami a vytváranie prirodzeného rešpektu rezortov, ktoré často porušujú rovnováhu s jednostranným preferovaním hospodárskych záujmov pred ekologickými. To je nová výzva pre tento rezort. Svietiť by tu mala ochrana prírody, krajinotvorby, biodiverzity, ochrana zásob podzemných vôd, lesov, pôdy, ovzdušia, a to všetko so silnými kompetenciami. Ale týchto kompetencií sa iné, najmä hospodárske rezorty vždy báli a boja, vrátane terajšieho rezortu pôdohospodárstva. Les, voda, pôda, vzduch, to sú tie spoločné, mocné a výrazné benefity pre existenciu života na našej planéte. Tie treba chrániť, aj im dávať, i keď nám nevrátia vždy všetko v dobrom. A niekedy nám našu ignoranciu vracajú v zlom, žiaľ, stále častejšie. Dnes už nie sme v tomto prostredí izolovaní, ale nazval by som to internárodní.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, som presvedčený, že musíme vrátiť rezortu silnejšie kompetencie v územnom plánovaní a previesť pod jeho krídla aj správu národných parkov. Presviedčajú ma o tom diskusie s environmentalistami ešte vo funkcii, keď som bol podpredsedom vlády pri podpore environmentalistickejšej zonácie Vysokých Tatier, ktorú som podporoval, pri odmietaní ropovodu cez Žitný ostrov a pod. Na tomto zelenom rozmere naďalej chcem aj ako poslanec participovať ako predseda Výboru Národnej rady pre školstvo, vedu, mládež a šport, budem výraznejšie, samozrejme, podporovať najmä environmentálnu výchovu a vzdelávanie na našich školách. Uvedomujem si aj to, aký veľký vzťah a pozornosť venujú tejto problematike mladí ľudia. Samozrejme, aj odborné, vedecké a komplexné prístupy pri fungovaní rezortu životného prostredia, v tom má byť časť zdrojov u rezortov pôdohospodárstva, životného prostredia, teraz ide o tieto dva rezorty v budúcnosti, zrejme, aby išla do výskumných aktivít, komplexných systémových riešení, analýz a expertíz. Spolupráca s rezortom školstva, vedy a výskumu je, samozrejme, nespochybniteľná. Ak má rezort byť silný a akceptovateľný, potrebuje ešte viac autonómnu, nezávislú štátnu inšpekciu, ktorá by mala rešpekt tak u ústredných, ako aj u nižších orgánov štátnej správy, ale aj samosprávy a, prirodzene, aj privátneho sektoru. Terajší návrh na zriadenie rezortu tieto predpoklady nespĺňa. Nadovšetko medzi stále poradné orgány vlády Slovenskej republiky by sa mala, opakujem stále, to je veľmi dôležité, stále poradné orgány vlády Slovenskej republiky, by mala patriť aj Rada vlády pre trvalo udržateľný rozvoj. To bola šanca takúto Radu vlády pre trvalo udržateľný rozvoj povýšiť do tohto stavu, ale neobjavilo sa to v tomto navrhovanom materiáli. Ak ani túto možnosť ste neboli schopní na ministerstve, ktoré ho pripravovalo, samozrejme, ministerstve pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja, ktoré pripravovalo tento návrh, tak, zrejme, táto šanca sa stáva čoraz menšia, a preto považujem váš cieľ: záväzok posilniť autoritu tohto ministerstva v oblasti ochrany životného prostredia, ktorá často verbálne odznela v programovom vyhlásení súčasnej vlády, za prázdne gesto bez konkrétnych skutkov. Vážení prítomní, považujem preto za nemysliteľné vznik takto štruktúrovaného ministerstva podporiť, ministerstva, nazvem to obrazne v istej metafore len s obalom, bez náležitého a zodpovedajúceho obsahu, a preto sa plne stotožňujem s názorom prezidenta Slovenskej republiky neschváliť túto novelu zákona. Ďakujem vám za pozornosť.