Vážený pán predsedajúci, podpredseda Národnej rady, vážená pani predsedníčka vlády, vážení členovia vlády, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Ako začať? Takto si kladiem dnes otázku nielen vo vzťahu k programovému vyhláseniu vlády pani Ivety Radičovej, ale aj k jej predvčerajšiemu úvodnému vystúpeniu. Programové vyhlásenie vlády, a to nielen v časti školstvo, veda, mládež a šport, je v značnej časti povrchné, a najmä nekonzistentné...
Vážený pán predsedajúci, podpredseda Národnej rady, vážená pani predsedníčka vlády, vážení členovia vlády, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Ako začať? Takto si kladiem dnes otázku nielen vo vzťahu k programovému vyhláseniu vlády pani Ivety Radičovej, ale aj k jej predvčerajšiemu úvodnému vystúpeniu. Programové vyhlásenie vlády, a to nielen v časti školstvo, veda, mládež a šport, je v značnej časti povrchné, a najmä nekonzistentné medzi jednotlivými časťami. Takéto programové vyhlásenie vlády od vzniku Slovenskej republiky 1993 som, žiaľ, ešte nečítal. Bez kvalitnej redakcie, pretože medzi jednotlivými oblasťami jednotlivých rezortov, ktoré pripravovali, sú vzájomne odporujúce časti, o ktorých by som, samozrejme, mohol dlho hovoriť, ale aj nekontrolovateľnosti, výpovede s nekontrolovateľnými cieľmi, obsiahnuté často povrchným filozofovaním a niekedy frázami. To, čo tvrdím, som dôkladne poznal na predvčerajšom rokovaní Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Ak sme ako opoziční poslanci namietali, že tam chýba konkrétnosť a uviedli sme konkrétne veci, čo postráda toto programové vyhlásenie vlády v oblasti rezortu školstva, vedy, výskumu a športu, tak nám bolo vždy jednoducho odpovedané: "Je to pod iným pojmom, pod všeobecne platnou vetou, tam a tam. Na všetko sme v podstate mysleli." Skvelá tajnička pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorej sa stráca kontrolná činnosť demokratického parlamentu.
Jednoducho poznávame cisárove nové šaty vlády Ivety Radičovej. Nedávno vyšla vo Veľkej Británii skvelá publikácia od profesora Marka Fischera Kapitalistický realizmus. Odporúčam si ju prečítať niektorým členom vlády, najmä podpredsedovi vlády a ministrovi financií Ivanovi Miklošovi. Kritika modrých čísiel, kvantitatívneho rastu pre rast, neoliberálnej ideológie, ktorá spôsobila finančnú, hospodársku a sociálnu celosvetovú krízu, metód vládnutia najmä proti ľuďom, nie v prospech ľudí. Tých metód a krokov, ktoré osobitne zbožňuje súčasný podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš. A ktorými sa niekedy otvorene, niekedy skryto prezentuje, a ktoré sú aj obsiahnuté, samozrejme, v rôznych kľučkách v predkladanom programovom vyhlásení vlády. Žiaľ, dnes nestačí mať len prečítané, preložené a dobre vykompilované teoretické traktáty, platné pre minulé storočie, ale predovšetkým mať dokonalé a precízne poznanie. Politiku robiť v empatii k občanom a nie od ministerského stola. Bez zbytočných slov, bez zbytočných rétorických cvičení, ale konkrétnymi skutkami, v porozumení, v histórii, historickej vede hovoríme predporozumenie, napr. školy francúzsky anál a vempaky.
Ak nemám argumenty, tak začínam účelovo narábať s rôznymi štatistikami, tak ako to systematicky, aj v predchádzajúcej vláde, aj dnes, predvádza podpredseda vlády a minister financií. Pýtam sa prečo? Lebo, ako sa vraví, od definícii lži poznáme lož, väčšiu lož a štatistiku. Práve takto zvolené prístupy, metódy dokazujú aj niektoré časti tvorcov súčasného programového vyhlásenia vlády. Preto vedú často k povrchnosti, nejasnosti, nekontrolovateľnosti, a samozrejme často, a predovšetkým v honbe za zbožňovanými ukazovateľmi, aj mnohým frázam, aj ideovým floskulám.
Programové vyhlásenie vlády Ivety Radičovej, a teraz si dovolím trošku odbočiť, tak to cítim a vnímam, pod gesciou pána Mikuláša Dzurindu a Ivana Mikloša, sa vo svojej všeobecnosti zbavilo zodpovednosti, aj keď o zodpovednosti sa často tu hovorí. Ak je niečo konkrétne cítiť z tohto vyhlásenia, z tohto materiálu pravicovej vlády, tak je to služba horným 10-tisíc. A počet strán tohto dokumentu. Vytratil sa pojem sociálna spravodlivosť, vytláčaná trhovými princípmi súčasnosti, ktoré opäť dostávajú na Slovensku zelenú.
Programové vyhlásenie vlády, či sa to niekomu páči, alebo nepáči, už to tu bolo aj povedané mojimi mnohými predrečníkmi, nadväzuje na program vlády Mikuláša Dzurindu z rokov 2002 až 2006 s jedinou zmenou, že má sociálny obal ľúbezných sľubov, nie však kontrolovateľných, opakujem kontrolovateľných, skutkov pre ľudí a s ľuďmi. Nesporne cítiť, že tvorcovia programového vyhlásenia vlády majú častejšie v hlave pokladňu a v srdci kalkulačku.
Vážená pani predsedníčka vlády, iste dobre poznáte, možno sa poznáte aj osobne s menom skvelého nemeckého sociológa, profesora univerzity v Münsteri, bývalého rektora Wissenschaftskolleg zu Berlin Wolfa Lepeniesa. Aj on vám odkazuje prostredníctvom skvelej prednášky na pôde Bonskej univerzity, že ekonómovia sa budú musieť vzdať svojich vedeckých pretenzií, teda nárokov, a že musia, že oni jedine rozhodujú o všetkom, že oni jedine vidia tú správnu vec, a že sa musia v novom 21. storočí viac zblížiť s právnou vedou, s antropológiou, sociológiou, históriou a inými vednými odbormi. Platí to aj pre politických analytikov a platí to aj pre politikov ekonómov tak, aby sa pri svojich záveroch posunuli smerom k právnej vede a ďalším vedným disciplínam, ktoré sú z hľadiska komplexného, ľudského a všeľudského pohľadu pre rozvoj spoločnosti veľmi dôležité.
Znamená to viacej venovať sa človeku, ktorý nemôže byť len tovarom, nejakým číslom a stáť v akomsi odcudzení v tejto spoločnosti, alebo v spoločnosti sveta čakať niekde naboku na nejakú almužnu.
Žiaľ, mňa to veľmi mrzí, že takýto čisto ekonomický prístup je cítiť aj vo vyhláseniach a konkrétnych krokoch politikov ekonómov súčasnej vlády. Pre nich sú čísla všetko a človek nič. Prejavuje sa to aj v niektorých častiach programového vyhlásenia vlády, pretože, aj keď boli v opozícii, odmietali dôkladnejšie poznať život, najlepšie laboratórium našej spoločnosti, spoločnosť ľudí a človeka.
Nedokázali sa poučiť z minulosti, zo súčasného sveta, dištancovať sa od neoliberálnych predstáv a so zásadami, zásadami a o všemocnosti trhu s kumuláciou kapitálu a zisku, metód liberalizácie, deregulácie a privatizácie, lebo inak nie sú schopní formovať štát a formovať spoločnosť. Treba už raz konečne, pani predsedníčka vlády, rázne odmietnuť, že sociálnu starostlivosť, zdravotníctvo, školstvo, veda a kultúra, možno realizovať v prostredí len čisto prostredníctvom trhu.
Vážená Národná rada Slovenskej republiky, a teraz mi dovoľte povedať niekoľko poznámok k niektorým častiam programového vyhlásenia vlády, najmä k tým, ktoré som mal ako podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, menšiny a ľudské práva v portfóliu. Chýba mi využitie takého dôležitého dokumentu ako bol materiál predložený na diskusiu Stratégia rozvoja Slovenskej republiky do roku 2020, na ktorom sa podieľali významné osobnosti vedy domácej i zo zahraničia, vysokého školstva, ale aj z privátneho sektora, a ktorý bol vám daný k dispozícii, keď ste boli ešte v opozícii, kde sa nachádza, nehovoríme, že všetko je dobré, kde sa nachádza množstvo návrhov, postupov a cieľov, aj v zhode, a to podčiarkujem, keď sme tento dokument pripravovali a iniciovali aj v zhode s prijatým európskym dokumentom Európa 2020 post Lisabonskej stratégie stability a rastu. Nestačí len jedna nič nehovoriaca veta v časti zahraničnej politiky tohto programového vyhlásenia vlády. K európskej politike mi chýba najmä zapracovanie nielen týchto záverov, ku ktorým pristúpila Slovenská republika, ale aj úloh Slovenskej republiky v dôležitej Stratégii Európskej únie pre Dunajský región, respektíve ku tzv. Dunajskej stratégii.
Taktiež nestačí jedna veta v oblasti dopravy, lebo je to komplexný problém, to nie je len o doprave, dotýkajúci sa aj ďalších rezortov. Nadovšetko dnes vieme, že spoločné maďarské predsedníctvo v Európskej únii ju bude, práve túto stratégiu, považovať v budúcom roku v prvom polroku za svoju prioritu. A Slovenská republika tento mesiac prevzala ročné predsedníctvo vo Vyšehradskej štvorke, kde je už teraz, kde už teraz by sa bolo potrebné venovať výrazne tejto úlohe, aby sme v roku 2011 neboli zaskočení.
Ku žiadúcej potrebe koordinácie využívania európskych fondov v rámci národného strategického referenčného rámca na roky 2007 až 2013 sa vyjadrím pri prerokovaní tzv. návrhu novely, novely tzv. kompetenčného zákona.
Druhá konkrétna moja poznámka patrí časti ochrany a podpory ľudských práv. Kde sa stratila zmienka o právach dieťaťa? Napriek tomu, že Slovenská republika má v tejto oblasti dnes už významné medzinárodné postavenie nielen pri Organizácii Spojených národov, ktoré sú, ktoré v ľudskoprávnej oblasti, ktoré spolu sme v rámci ľudskoprávnej oblasti získali veľmi dôležité postavenie v rokoch 2008 až 2010 členstvo vo Výbore pre ľudské práva pri Organizácii Spojených národov, podpredsednícka stolička za Európsku úniu v tomto výbore, ako aj osobitné postavenie v oblasti práv dieťaťa, najmä v činnosti a kvalitných prác pána Guráňa.
Chýba mi tu aj právo na zdravotnú a sociálnu starostlivosť, ktoré vychádza zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv Organizácie Spojených národov, prijatej 10. decembra roku 1948 v Paríži, ku ktorej sa po politických zmenách po roku 1989 demokratická Slovenská republika hlási.
A chýba mi aj problematika migrácie. Aj z ľudskoprávneho hľadiska, ktorá v Európskej únii narastá a, samozrejme, bude ďalej narastať.
A napokon, chýba mi jasné deklarovanie aktivít v boji proti intolerancii, xenofóbii, šovinizmu a antisemitizmu.
A napokon pri odvolávaní sa na chartu o regionálnych alebo menšinových jazykov by popri inom, čo sa cituje, zaslúžila zmienka o tom, tak ako sa uvádza aj v preambule tohto významného dokumentu, že aby používanie menšinových jazykov nebolo na úkor používania oficiálneho jazyka. Veď v tomto duchu sme uskutočnili mnohé kroky v legislatíve v prospech väčšinového národa, ale rovnako aj menšín. A dokázali sme si to obhájiť. A ja som bol na tých rokovaniach v OBSE, v Rade Európe, Európskej únii, ako aj pred Helsinskou komisiou pri Kongrese Spojených štátov amerických, kde som bol na jeseň minulého roku.
Tretia konkrétna, a moja posledná, tentoraz väčšia poznámka, sa týka časti školstvo, veda, mládež a šport. Keďže problematiku dôkladne poznám, považujem túto časť za dobré, slohové a nekontrolovateľné cvičenie. K športu a mládeži takmer nič. Akoby to bola pre vás len okrajová oblasť vládnej politiky. Je to na škodu veci, na škodu budúcnosti nášho štátu a jeho občanov. A budeme na to veľmi ťažko v budúcnosti doplácať. Nielen v oblasti zdravotníctva, ale aj kriminality, zvyšujúcej sa drogových závislostí, narastajúcej agresivity, a života našej spoločnosti bez ducha a viery.
A budú to obrovské sekery na verejné zdroje pre budúce vlády, ak sa s touto oblasťou nebudeme výraznejšie zaoberať a nebudeme ju výraznejšie podporovať v oblasti športu a mládeže, tak po finančnej, ale, samozrejme, aj po inej legislatívnej stránke.
Niekoľko najpodstatnejších vecí k vede a k školstvu. Nebudem hovoriť k regionálnemu školstvu alebo k tzv. regionálnemu školstvu. O tom veľmi obsiažne hovoril aj vo včerajšom vystúpení pán poslanec a bývalý minister školstva pán Mikolaj. Ja sa sústredím na oblasť vysokých škôl, vedy a výskumu. Tá, ako mi to prislúcha, ako v podstate, v tejto oblasti sa dobre vyznám. My sme sa zaviazali v rámci Európy 2020 a neprijali sme tie ich 3 % a veľmi tvrdo sme bojovali, aby tam neboli tie 3 % HDP na vedu a výskum do roku 2020 pre Slovensko, teda 2 % z privátneho sektora, 1 % z verejných zdrojov, ale jasne sme stanovili navýšiť naše prostriedky na výšku 1,8 % HDP s tým, že znamená tretinkový model, jedna tretina 0,6 %, ku ktorému by sme sa mohli postupne z verejných zdrojov dostať, lebo predovšetkým z verejných zdrojov, z verejných zdrojov je financovaná naša veda a výskum. A zvyšných 1,2 % HDP by malo ísť z privátnych zdrojov. Tak ako to odporúča Európska únia, a tak je to ako v iných vyspelých štátoch.
Aké konkrétne kroky by ste k tomu mali podniknúť? Ja som, samozrejme, nenašiel jednu jedinú zmienku, okrem toho, že čosi, čo kvitujem u pani predsedníčky vlády, že v predchádzajúcom, v predvčerajšom vystúpení hovorila, že výrazne sa zvýšia prostriedky do vedy a výskumu.
My sme ich tieto kroky mali v modernizačnom programe Slovenska obsiahnuté. Žiaľ, kvôli kríze od polovice roku 2008 sme ich odložili na pokrízový čas. A ten postupne nastáva, nuž, prosím, prečítajte si ich. Boli vysoko zhodnotené v Európskej únii, vysoko hodnotené, aj myslím, že zo strany vašej opozičnej politiky. Sú tam konkrétne kroky, ktoré by bolo možné v tom pokrízovom čase výraznejšie napĺňať.
Chýba mi dôležitá vec pre budúcnosť nášho štátu. Ochrana duševného a intelektuálneho vlastníctva. Jasne zadefinovaná. Riešenie postavenia tzv. štvorpartity namiesto existujúcej tripartity. Rozšírenia sociálneho dialógu o predstaviteľov vedy a výskumu. Ak ideme budovať a formovať vedomostnú spoločnosť, a ak chceme budovať, tak musíme tejto významnej skupine ľudí, ktorá bude zohrávať veľmi dôležitú úlohu v tejto oblasti, dať výraznejšie slovo.
Zadefinovanie tzv. research clubs, to znamená troch partnerov na spôsobe partnerstva vysokých škôl, akadémie vied a podnikateľského sektora. Máme takéto lastovičky už na Slovensku, ale bolo by tomu treba vytvoriť, myslím si, jasný legislatívny a podporný rámec.
Komercionalizácia výskumu a vývoja, transferu vedomostí a kapitálu. A nebáť sa hovoriť o inteligentných zelených, či v podstate aj inkluzívnych investíciách. Chýba mi jasné stanovisko s konkrétnymi úlohami v oblasti komercionalizácie vedy, prepojenia rezortu školstva na rezort hospodárstva alebo na iné ekonomické rezorty. A to programové vyhlásenie pre túto oblasť malo šancu, lebo tam sa dajú najviac nájsť tie krosové prepojenia, ktoré možno v tejto oblasti jasne zadefinovať.
Odmietam konštatovanie, že v slovenskom vysokom školstve a vede došlo k strate konkurencieschopnosti. Mal som rokovanie s novým predsedníctvom alebo prezídiom rektorskej konferencie, Radou vysokých škôl a netreba to takto vidieť skreslene. Tí, ktorí robia vo vede a poznajú vedu našu, vedia v čom je problém vedy. A poznajú to najmä tí, ktorí robia v tomto autonómnom prostredí.
Viete, zovšeobecňovať, generalizovať, je najväčšia chyba takýmto spôsobom pristupovať k týmto problémom.
Ak, tak treba jasne povedať o dlhodobej pozícii, ktorá sa darí postupne zlepšovať. Budovaním excelentných pracovísk, centier transferu vedomostí a technológií. Možno menej byrokracie v tejto oblasti, samozrejme, o nej sme boli si takisto vedomí, ale túto cestu sme začali. Na Slovensku buduje sa 40 excelentných pracovísk. Zakúpilo sa množstvo cez európske zdroje. Transparentne sa zakúpili financie na dobudovanie laboratória technického vybavenia. Toto bola najväčšia, najväčšie negatívum slovenskej spoločnosti v minulosti. A vedy a výskumu zvlášť.
Možno by mu výrazne pomohla nová technologická agentúra. Implementačná agentúra pre financovanie priemyselného výskumu experimentálneho vývoja a inovácií. Aj prostredníctvom rizikového kapitálu programu geremy, ktorý sa absolútne v programovom vyhlásení nespomína, ktorý sme pripravili a schválili a podpísali aj vďaka iniciatíve bývalého ministra Jána Počiatka. Nebojte sa ho, pán podpredseda vlády, pán minister financií. A nebojte sa tohto programu, a jasne ho zadefinovať, a konkrétne s ním robiť, aj pán minister hospodárstva.
Píšete v programovom vyhlásení vlády, že sa zasadíte o zníženie administratívnej náročnosti akreditačného procesu na vysokých školách.
Zároveň však účasť zahraničných expertov znamená, že dokumentácia, ja nemám nič proti tým zahraničným expertom, aby som povedal, aby som jasne povedal, ale znamená to, že dokumentácia v organizácii bude predkladaná v anglickom jazyku a ja si viem predstaviť tie štósy papierov a prekladov, ktoré bude treba urobiť. To bude o byrokracii.
Experti zo zahraničia sú problematickí. Ja som mal poznať expertov zo zahraničia, navštívil som Univerzitu Jánosa Selyeho, kde prišli experti zo zahraničia, a ktorí hovorili o tejto univerzite, o všetkej oblasti, hoci to nebola univerzita v pravom slova zmysle, lebo nemala tri stupne vzdelávania, že to je excelentné. Ale naozaj, treba pristupovať k tomu systematicky, jasne a konkrétne. A nehľadať v podstate celú spásu, že celý akreditačný proces nám vyriešia zahraniční experti.
Stačí si vyžiadať pre subkomisie stanoviská zahraničného experta. Dôležité bude skôr transparentné nastavenie kritérií, to je Achillova päta, aj ich dôsledné dodržiavanie pri výstupoch, čo sa nerobilo a nerobí.
A to už nechcem hovoriť o túžbe dostať na Slovensko pracoviská špičkových univerzít, ktoré sa iste nezrealizuje. Skôr treba diferencovať a podporovať kvalitu našich univerzít. A tie tzv. univerzity, ktoré nespĺňajú náročné kritériá univerzít, preradiť medzi vysoké školy. Podobne sa vysporiadať aj so súkromnými vysokými školami bez kvality, z ktorých niektoré existujú len pre peniaze a nie pre vzdelávanie. Tá vysoká škola, ktorá nie je kvalitná, kde sa nerobí kvalitná veda, nemôže byť univerzita. Preto považujem za úplne scestné uvažovať o finančnej podpore pre príchod pracovných zahraničných univerzít na Slovensko. Tie špičkové univerzity k nám určite neprídu a tie slabšie, zväčša podpriemerné, budú, tak ako doteraz, využívať ľudské zdroje z našich univerzít. A výsledkom bude nie skvalitnenie absolventov, ale najmä zisk zahraničných vysokých škôl. Práve tieto finančné prostriedky treba cielene, účelovo ponúknuť našim univerzitám, znovu hovorím cielene a účelovo, na získanie špičkových domácich a zahraničných učiteľov a zároveň aj vedcov. Toto je náročná úloha. Vytvoriť iné prostredie a byť schopný odolať rôznym lobistickým tlakom v rezorte školstva. V tejto oblasti, dovolím si tu verejne prehlásiť, nájde minister školstva, vedy, výskumu a športu aj moju podporu. Je to náročná úloha a v tejto oblasti naozaj treba urobiť zásadné zmeny. Samozrejme, aj čo sa týka kvality profesorského zboru Slovenskej republiky. Akoby ste sa báli o tom písať. Dosť už priestoru pre ambulantných profesorov, putujúcich po Slovensku, ktorí učia všade v duchu kompilačných poznatkov, ktorí z desiatich kníh napíšu jedenástu bez vedeckého výskumu, ktorí vďaka svojmu putovaniu po Slovensku nemajú priestor, čas na systematický a komplexný výskum. To je Achillova päta Slovenska. Ja sa nebránim hovoriť, že to bola bolesť aj našej vlády, ako to vyriešiť. Tu treba urobiť kroky v spolupráci so Slovenskou rektorskou konferenciou, Radou vysokých škôl a Slovenskou akadémiou vied. Nebáť sa podporiť tých, ktorí sú schopní svoje výsledky prepojiť s praxou, s jej požiadavkami, inováciami tak, ako to robí napr. Materiálovotechnologická fakulta Slovenskej technickej univerzity v Trnave. A napokon, čo je dôležité a na to upozorňujem, pozornosť si zaslúži vypracovanie novej koncepcie rozvoja vysokých škôl, ktorú poslednú sme schvaľovali v roku 2000 do roku 2010. Tu bude treba jasne zadefinovať, kam s naším vysokým školstvom, ako budeme ďalej v tejto oblasti postupovať, čo urobíme preto, aby sme ho skvalitnili.
Z programového vyhlásenia vlády nie je zrejmé ako chce vláda odoberať vysokoškolské a vedecko-pedagogické tituly. Možno to realizovať len súdnou cestou pri rešpekte súdnej moci. Nuž, a tu hrozí aj retroaktivita. Nechcem obhajovať individuálne zlyhania univerzít pri udeľovaní titulov, len pripomínam, že je to veľmi náročná cesta a želám, ak sa dáte touto cestou, veľa odvahy, samozrejme, aj podpory. A aj v tejto oblasti riešenia tohto boľavého problému morálneho zlyhania rád ministra školstva podporím v medziach ústavnosti a existujúcich právnych noriem. Prosím o vysvetlenie: čo je to umelá motivácia na získavanie titulov? Všetky univerzity, vysoké školy na Slovensku majú iste ambíciu zvyšovať svoju kvalitu a medzinárodnú konkurencieschopnosť. Ako chce vláda rozlišovať a finančne motivovať vysoké školy? Všeobecne, a najmä nekonkrétne, sa hovorí o zvýšení objemu finančných zdrojov do vedy. Na druhej strane sa hovorí o veľkom šetrení finančných zdrojov, čo zase nekorešponduje s ohlasovaným zvyšovaním investícií do výskumu. Chcel by som len upozorniť na nedávny pastiersky list z Ministerstva školstva Slovenskej republiky na vysoké školy, samozrejme, pod gesciou podpredsedu vlády a ministra financií, aby oznámili, ako budú šetriť už v tomto roku dotačné prostriedky do rozvoja vedy a výskumu. Takže jednou rukou chcete dávať a druhou brať. Treba si jasne zadefinovať priority. A ak sme hovorili o prioritách, že pre vás, pani predsedníčka vlády, je vzdelávanie, veda, výskum, inovácia, tak toto musí dostať prioritu. Herald Person, bývalý predseda vlády, švédskej vlády, bývalý, predtým bol minister financií, keď zmenil tieto pravidlá, tak povedal:" Toto sú priority, v ostatných oblastiach budem škrtať a tu budem navyšovať prostriedky.".
Aj tu si treba položiť otázku. Ako to treba urobiť a nebáť sa v tejto oblasti konať? A ešte jedna otázka. Čo znamená, že vláda bude presadzovať, aby čo najviac študentov slovenských vysokých škôl strávilo aspoň jeden semester na zahraničnej vysokej škole? Ja to, samozrejme, podporujem a všetkými prstami na ruke budem za, by som za to zdvihol ruku. Ale tak, ako som hovoril, že doktorandské štúdium, to trojročné, minimálne jeden rok by mal doktorand stráviť v zahraničí. A tam sa ukáže kvalita jeho školiteľa, či má dobré kontakty v zahraničí, či vie to vybaviť, a či vie vytvoriť podmienky pre svojho doktoranda. Tak si myslím, že aj toto je veľmi náročná úloha. A pýtam sa: ako to zabezpečiť? Ak by len tretina z 220-tisíc študentov vysokoškolákov strávila v zahraničí 3 mesiace, teda jeden semester, a teraz budem trošku hovoriť v číslach, i keď nie je to moja silná zbraň, s podporou tisíc eur na mesiac, bolo by to 200 mil. eur, t. j. 6 mld. Sk na túto podporu. Pýtam sa, kde chce vláda Slovenskej republiky, ak má takýto grandiózny cieľ, ktorý je správny, ale kde chce vláda Slovenskej republiky pre tento cieľ nájsť zdroje?
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, bolo to len niekoľko úvah, otázok, poznámok, kritických, otvorených do diskusie, ktoré som si dovolil vysloviť k návrhu programového vyhlásenia vlády. Schodkoví jastrabi, schodkoví jastrabi, tak ich nazval Jozef Stiglic, sú aj v tejto vláde a zacítili opäť príležitosť robiť experimenty na úkor ľudí v Slovenskej republike. Hovoril som o nich v úvode. Všemocný trh je opäť na prvom mieste, ten trh, ktorý spôsobil, bez dohľadu a kontroly štátu, finančnú, hospodársku a sociálnu krízu vo svete. Však to boli oni, ktorí to spôsobili týmto spôsobom a touto metodikou a týmito prístupmi. Dnes to kritizuje tak americká vláda, tak prezident americkej vlády a hľadá svoje ďalšie možnosti, aby štát v tejto veci našiel ingerencie, aby sa tieto veci, najmä v privátnom sektore, a najmä finančnom sektore, nemohli opakovať.
Opakujem, obsah programového vyhlásenia vlády, ctené dámy, vážení páni, svedčí o tom, že sa zbavujete zodpovednosti. No, tam niet veľa konkrétneho na čom treba stavať, kontrolovať a parlament je preto, aby kontroloval, na to sme poslanci, ako sa tie úlohy plnia. Čiže zbavujete sa zodpovednosti v tej formálnosti a všeobecnosti programového vyhlásenia vlády, aj keď o nej často hovoríte, o zodpovednosti, že chcete pristupovať zodpovedne k mnohým úlohám vo vzťahu k väčšine občanov tohto štátu. Za človeka, za ľudí, za občanov, ktorí nepatria k horným desaťtisíc, VIP tejto spoločnosti, pre ktorých je skryté toto programové vyhlásenie, pre tých horných desaťtisíc konštruované a, samozrejme, predkladané na schválenie. Z uvedeného dôvodu z programového vnútorného a hodnotového sociálnodemokratického vybavenia nemôžem za toto programové vyhlásenie vlády hlasovať. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
