Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, vážená Národná rada, ja budem sa snažiť byť naozaj stručný a pôjdem in medias res, ku konkrétnym veciam.
Tento návrh, musím to zopakovať, je považovaný vo vysokoškolskej obci ako obligatórny. Jednoducho by sa dalo povedať, ako mi to často mnohí rektori povedali, neuškodí, a samozrejme, ani nepomôže. Splní sa ako prvý krok cieľ väčšej informovanosti spoločnosti, zníženia pravdepodobnosti plagiátorstva a s tým súvisiacich ďalších podvodov. Ale čo je podstatné, ja si myslím, že zvýši sa predovšetkým spoluzodpovednosť nielen školy, univerzity, fakulty, ale čo je podstatné, školiteľa, vedúceho práce, oponenta, či oponentov a samozrejme aj študenta.
Lebo to je ten tím, ktorý musí niesť plnú zodpovednosť za túto prácu, za vytváranie vedeckých škôl, za vytváranie toho, čo by sme na našich univerzitách, či vysokých školách v budúcnosti chceli mať. Viacej vedy, menej memorovania, viacej podmienok pre vedeckú prácu a viacej prepojenia, aby výsledky tejto vedeckej práce v spolupráci aj s privátnymi firmami, s ďalšími inštitúciami sa čo najrýchlejšie dostali do teoretických vývodov a resp. do našich skrípt, či vedeckých prác a vedeckých publikácií. Najmä nám pôjde a samozrejme ide o kvalitu výstupu pri obhajobe práce, originalite myšlienok, citovania, nebáť sa citovať a samozrejme záverov, ktoré sú dôležité pre prax. A to považujem za veľmi dôležité. To je na jednej strane.
Rád by som však pripomenul zo skúsenosti, a hovorí o tom výstižne významný vedec a zahraničný vedec z oblasti botaniky a biológie Walter Mizner. Zacitujem: "Ak kradnete od jedného autora, je to plagiát, ak kradnete od mnohých, je to výskum." Aj také sú skúsenosti, prísť čo najrýchlejšie k titulu, za každú cenu. O povrchnosti hovoria naše poznatky, radšej sa píše do piesku, ako do kameňa. Nuž, ale koľkí profesori, nemuseli predložiť akúkoľvek jednu monografiu. Nielen karentovanú a dobre citovanú, ale akúkoľvek a získali profesúru a môžem tu spomenúť za to posledné necelé dvadsaťročie jednu konkrétnu osobu, ale nebudem ju menovať. Iste si pamätáte na jedného profesora z Ekonomickej univerzity, ktorý takto obhájil inauguračnú prácu bez akejkoľvek vedeckej práce, monografie a dostal titul profesora nielen z Ekonomickej univerzity, ale samozrejme mu bol potom udelený i prezidentom Slovenskej republiky.
Ja si tiež myslím, že veľkým problémom a samozrejme, my sme to nedokázali realizovať, aby tam bolo na vysokých školách viacej vedy, lebo tu treba aj vytvárať priestor pre to, aby tá veda sa tam dala robiť, vytvárať preto podmienky. Ono sa hovorí, že ja si myslím, že najprísnejšie vedeckú prácu posudzovali najmä u osobností, to bola komisia, ktorá ešte funguje na Ministerstve školstva, SKVH pre vedecké hodnosti. Rozšíril by som ju napríklad aj na pedagogické hodnosti, aby bol spoločný pohľad na celé Slovensko, aby takáto komisia pracovala, lebo tie kritériá musia byť rovnaké, teda, či to je z Prešovskej univerzity, alebo či to je z Bratislavskej univerzity, musí byť tá náročnosť rovnaká. A samozrejme, že by tam sa posudzovala predovšetkým tá vedeckosť. Potom na základe toho, často v minulosti, samozrejme nechcem to brať za príklad, ale tak sa to aj dialo, že mal titul doktora vied a potom sa mohol samozrejme uchádzať aj o profesúru.
Ale nepovažujem to v dnešnej dobe za potrebné, ale považujem za dôležité, aby sa vyvážene zhodnotila tak pedagogická činnosť, ako aj vedecká činnosť. A teraz nehovorím len o inauguráciách, o profesoroch, ale hovorím aj to, čo je predtým. Pretože, ak nie je kvalitná z minulosti magisterská práca, nie je kvalitná doktorská práca, nie je kvalitná habilitačná práca, no potom aká môže byť kvalitná profesorská práca.
Samozrejme základy sa vytvárajú v mladosti a našou povinnosťou starších je, naozaj tlačiť na mladých absolventov vysokých škôl, aby sa naučili čestne konať. A keď som bol na Trenčianskej univerzite som sa stretol so študentmi, som im povedal, že to, čo sa udialo na Trenčianskej univerzite, to je príklad preto, akoby sa nemalo konať. Nemalo by sa to konať, pretože nemôže byť pedagóg, vysokoškolský pedagóg, zlým vzorom pre svojho žiaka, pre svojho, ktorého vychováva na tejto škole a to sa často stáva a stávalo sa práve na tejto zhodou okolností Trenčianskej univerzite.
Na strane druhej, však musím položiť otázku, ako sa zabráni, a ono sa už o tom tu hovorilo, ale mňa to tiež trápi, samozrejme, ale to je legitímna otázka, tu sa hovorilo o vykrádaní údajov, informácii, myšlienok obsiahnutých takýmto spôsobom "v publikovaných internetových výstupov". No, na jednej strane si treba zapamätať, že sa tam mnohé veci cez ten displej dá odfotiť, mnohé veci sa dajú prepísať a máme niektorých nielen v politike, ktorí majú obriu pamäť, fotografickú, a viete na koho myslím, už nie je medzi nami tuná v Národnej rade Slovenskej republiky.Vie si to zapamätať, takže si to vie úplne v podstate preniesť a viesť týmito údajmi, ktoré sa v tejto práci nachádzajú, vie s nimi pracovať.
Čiže, akým spôsobom tomu treba zabrániť. O tom, by sme sa mali predovšetkým baviť, ak chceme urobiť krok A, musíme vedieť, akým spôsobom, ak pôjdeme do tejto novely v druhom čítaní, akým spôsobom urobíme krok B. A to už je samozrejme náročnejšia a ďaleko vážnejšia vec. Preto som v nadšení predkladateľov trochu rezervovanejší. Musím tiež povedať, viete čo, kým človek, to aj tak sa hovorí, že čím človek viacej vie, čím má viacej skúseností, tak tým viacej aj pochybuje. A to je celkom legitímne a vo vede to platí, tá príslovečná skromnosť, pretože nové poznatky a nové riešenie mi prináša ďalších 10, 12 otázok, najmenej, keď nie ďalšie a ďalšie otázky, na ktoré mi treba odpovedať.
Čiže, neverím, zatiaľ podľa tohto návrhu, čo mám v prvom čítaní, že budú stačiť také technologické opatrenia, ktoré vyplývajú z § 59 ods. 2 zákona, ktorý predkladá zákon, ktorý predkladáte a v ktorom sa konkrétne ukladá verejnosti, citujem: "verejnosti prácu, trvalo ukladať na pamäťové médium alebo ju tlačiť," čiže, že sa tomu zabráni, tak ste to tam explicitne uviedli.
Ja samozrejme som povedal, prečo sa nezabráni, lebo máme všelijakých koumákov, nesedí tu už napríklad skvelý informatik, prítomný člen nášho výboru, ktorý pozná, čo sa deje v informačných technológiách, hovorím o pánovi Poliačikovi, že sa dajú mnohé veci v podstate aj najväčšie, najkvalitnejšie veci, ktoré chceme vytvoriť, aby sme tomu zabránili, sa dajú zneužiť a dajú sa použiť. Teda, na to by som očakával predovšetkým kvalifikovanú odpoveď a ja viem, že ju nevyriešime na tomto dnešnom rokovaní, ale musíme si k nej sadnúť a musíme o nej hovoriť na výbore a samozrejme potom prirodzene aj v druhom čítaní návrhu novely tohto zákona na pléne Národnej rady.
A napokon musím položiť úprimnú otázku aj predkladateľom tejto novely. Ak sa dovolávame a teraz spoločne máme na tom záujem prirodzený, čistoty textu, citovania, bojujeme proti vykrádaniu a plagiátorstvu, prečo sa v dôvodovej správe neuviedlo, i keď sa o tom už hovorí, a vy ste to aj povedali, pán poslanec, tuná v tom antré. V tom svojom vystúpení neuvádza sa to, že ministerstvo školstva vydalo 27. augusta v roku 2009, tu za prítomného exministra metodické usmernenie 14 a tak ďalej a tak ďalej o náležitostiach, záverečných prácach, ich bibliografickej registrácii, kontrole a originality, uchovávania sprístupňovaní a neskôr aj výnos ministerstva školstva z 15. marca 2010 pod číslom 5/2010-071, tiež napísaný v tomto duchu, že vlastne aj vy ste to už povedali vo svojich vystúpeniach, že nadväzujete na to, čo tu vytvorilo istý rámec, a že to bolo vytvorené bývalým ministrom školstva, tu prítomným pánom poslancom Mikolajom. Si myslím, že pre slušnosť tieto veci tiež treba uviesť, najmä v tej dôvodovej správe a pre budúcnosť, treba takýmto spôsobom pokračovať.
V závere, keďže som sa stotožnil so stanoviskom viacerých predstaviteľov vysokých škôl, som povedal, 28. októbra je zasadnutie rektorskej konferencie, ktorá sa iste bude aj zaoberať, ako mi sľúbili, aj touto novelou a návrhom tejto novely. Samozrejme, a tam samozrejme očakávam tiež stanovisko, nazvime to pomazaných hláv našich vysokých škôl k tomuto návrhu. Ale chcel by som zopakovať tie veci, ktoré sa najčastejšie objavovali z ich, by som povedal názorov, pripomienok a zhrnul som ich v podstate do tých troch najdôležitejších oblastí. Snažím sa ich vymenovať, i keď ste vy, už samozrejme sa s nimi oboznámili.
Po prvé, zverejňovanie záverečných a habilitačných prác môže byť pre zvýšenie ich kvality prínosné, zvyšuje pravdepodobnosť možného plagiátorstva, znižuje pravdepodobnosť možného plagiátorstva, alebo odhaľovanie ďalších nedostatkov, to zase naopak zvyšuje, a to práve je to, čo som povedal aj v úvode, s ním sa treba stotožniť.
Po druhé, je otázne, že či je nevyhnutné tento zámer riešiť zákonnou cestou, či by nepostačovala nižšia právna norma. Navyše rektori nepovažujú za rozumné novelizovať tak zložitú právnu normu, akou je zákon o vysokých školách postupne v jednotlivých špecifických bodoch. Rektori a vysokoškolská obec očakávajú, že sa vytvorí komplexný návrh na novelizáciu zákona, ako systémového riešenia.
A po tretie, je vyjadrený často zásadný nesúhlas s ustanovením, ktoré predpisuje povinnosť okamžite zverejniť všetky záverečné práce ako podmienku pripustenia ich k obhajobe, pretože záverečné práce môžu obsahovať a teraz citujem presne: "originálne výsledky, ktorých okamžitému zverejneniu alebo zverejneniu vôbec bránia rôzne dôvody." Napríklad, ak práca vznikla za podpory podniku, či firmy, prináša nové riešenia, ktoré sú súčasťou firemného know-how.
Ja by som chcel naozaj pripomenúť, vy ste často spomínali, že sa to robilo len na škole. Ale mnohé firmy poskytli svoju výskumnú technológiu, výskumné laboratória a robilo sa to v ich laboratóriách často a my sa práve dovolávame a myslím si, že práve minister školstva, predchádzajúci pán podpredseda vlády pán Mikolaj, to presadzoval, aby to bolo viacej k praxi a viacej k tým technológiám. Tento problém tuná nám vzniká.
Teda v takýchto prípadoch nie je možné takéto závery, výstupy, obsiahnuté v záverečnej práci poskytnúť okamžite, opakujem, okamžite verejnosti. Podobne sa to týka prác napojených na vedeckovýskumné projekty, ktorých originálne výsledky nie je možné ihneď prezentovať, najprv ich treba publikovať alebo patentovo chrániť. Sú to rôzne dôvody etické, výchovné, medicínske, ale aj legislatívne, napríklad v prípade prác, ktoré sa dotýkajú bezpečnosti štátu a štátneho tajomstva.
A to posledné, čo je, hovoria, že napokon záverečné práce, by mali zverejňovať samotné vysoké školy, ktoré majú na záverečné práce autorské právo. Tak ako v Českej republike je to, kde nie je navrhovaný celoštátny register, ktorý nedisponuje vo vzťahu k prácam žiadnymi právami, a tým nenesie žiadnu právnu zodpovednosť za ochranu unikátnosti originality výsledkov. To môžu niesť práve verejnoprávne inštitúcie a samotné vysoké školy. Tieto veci treba odkonzultovať aj s Rektorskou konferenciou aj s Radou vysokých škôl.
Musel som uviesť tieto citované stanoviská za rektorov a vysokoškolskú obec, lebo len pri rešpektovaní autorských práv, chránenej originalite nového poznatku v spolupráci s inštitúciami, podnikmi, firmami, môžeme takýto proces spustiť. Musíme sa, samozrejme, na jednej strane dohodnúť a vytvoriť všetky podmienky, aby sme zachovali na jednej strane legitimitu tohto kroku a na druhej strane originalitu a zabezpečili ochranu mnohých vedeckých prác, ktoré sú takýmto spôsobom sprístupnené.
Preto po prvom čítaní nemôžem podporiť základnú filozofiu novely zákona, počkám na zmeny, ktoré pevne verím, v druhom čítaní, či už na výbore alebo v pléne Národnej rady budú schválené a teším sa na diskusiu na výbore Národnej rady a potom pri druhom čítaní.
Ďakujem vám veľmi pekne.
