Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

3.2.2011 o 9:13 hod.

doc. PhDr. DrSc.

Dušan Čaplovič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.2.2011 16:31 - 16:32 hod.

Dušan Čaplovič Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel vysvetliť pánu poslancovi Mikolajovi a exministrovi školstva, resp. odpovedať na tú prvú časť jeho vystúpenia, prečo to je tak, že časti návrhov, ktoré predkladá vláda Slovenskej republiky, sa zmocní pán Beblavý a potom ich predkladá ako poslanecké pozmeňujúce návrhy. Musíte pochopiť konečne, že ministerstvo školstva neriadi Eugen Jurzyca, ale pán Miroslav Beblavý. Potom sa nemôže stať to, aby v medzirezortnom pripomienkovom konaní v Legislatívnej rade vlády schválená novela zákona o vysokých školách, schválená vo vláde, nedostala prednosť pred poslaneckým návrhom pána Miroslava Beblavého.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.2.2011 9:41 - 9:43 hod.

Dušan Čaplovič Zobrazit prepis
Ďakujem. Po prvé, chcem oceniť vystúpenie pána poslanca Maďariča, ktorý to perfektne analyzoval, pretože ja som stále presvedčený, že naše rozhodnutie v minulom roku bolo štátnické a reagovalo na zlý zákon Maďarskej republiky, o čom svedčí aj skutočnosť, že európske štruktúry reagovali na maďarský zákon a nereagovali na náš proti zákon. V podstate aj v diplomacii sa veci vysvetlili a pokiaľ bude platiť tento maďarský zákon, aj platnosť nášho zákona je adekvátna.
Po druhé, sa dokázalo to, že Maďarská republika porušuje všetky medzinárodné normy a aj samotné Bolzánske odporúčania OBSE, ktoré nepodpísala spolu s Ruskou federáciou a v samotnom vystúpení pána Maďariča sa to prezentovalo. Čo robí Ruská federácia vo vzťahu k svojim "občanom", ktorým dala pasy, a ako by postupovala Maďarská republika po schválení volebného práva pre týchto občanov.
A po tretie, z hľadiska historického, aj my máme na Slovensku Chamberlaina v sukni. Podobne ako Chamberlain, keď sa vrátil z Mníchova hovoril, že priniesol mier, tak iste aj naša premiérka, keď sa vrátila z Budapešti tvrdila, že je všetko v poriadku. Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2011 14:50 - 14:50 hod.

Dušan Čaplovič Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja nebudem reagovať postupne, ale všeobecne poviem, lebo tak to zaznievalo, že z tých vašich faktických poznámok, že je to akosi prístup ľavicového a prístup pravicového politika.
V podstate, je to veľký omyl, pretože je to o kultúre a prístupe ku kultúre, pretože spoločnosti v súčasnom svete delí nielen tento rozmer, ale predovšetkým často o kultúrnom a nekultúrnom prístupe, o barbarstve a nebarbarskom prístupe. Barbarstvom sa všetko ničí a nebarbarským prístupom sa niečo buduje a vytvára.
A predovšetkým chcem pripomenúť aj pánu Dostálovi, aj ďalším poslancom, väčšina Národnej rady hlasovala v tom období, či to bola pravica, či lavica, okrem poslaneckého klubu ANO za tento návrh, ktorý bol predložený, veľmi ťažko vydiskutovaný, ale myslím si argumentačne dotiahnutý a vrátane pána Mikloška, o ktorom viem, že sa hlási ku konzervatívnym hodnotám, teda k pravicovým hodnotám, napriek tomu bol na čele tohoto zápasu spolu so mnou, aby sme takýto zákon, resp. takúto novelu zákona prijali. Ďakujem vám veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.2.2011 14:39 - 14:39 hod.

Dušan Čaplovič Zobrazit prepis
A ešte mám teraz jednu, ďakujem vám veľmi pekne, a ešte mám jednu takú historickú paralelu alebo také poučenie alebo metaforu z histórie. A to je z karolínskeho obdobia, kde významní vzdelanci ako bol Alkuin, benediktínsky mních, ktorý prišiel z Yorku z Británie a samotný autor Einhard, ktorý napísal Vita Caroli, teda Život Karola Veľkého, tak často spomína, že sa pýtali cisára Karola Veľkého, a to ako pre poučenie nielen pre vás, ale všeobecne to platí pre ľudí, sa ho pýtali cisára ako žijú ľudia v jeho krajine, v jeho cisárstve. A on im odpovedal: "V mojej krajine sú všetci slobodní ľudia rovní, ale o tom, kto bude slobodný, o tom rozhodujem ja." Asi tak je to teraz aj o našej poslaneckej slobode a rovnosti v tomto parlamente.
A teraz ešte niekoľko zásadných poznámok k samotnej predkladanej novele. Váš návrh dokazuje, že ten kto v našej spoločnosti vyznáva rozum, často musí trpieť. Platí pre vás odkaz známeho a skvelého Lavatera, francúzskeho mysliteľa, "ak chceš byť rozumný, nauč sa rozumne spytovať, pozorne počúvať, pokojne odpovedať, a keď nemáš čo povedať, prestaň hovoriť". Váš návrh je proti zachovaniu kultúrneho dedičstva a budem o tom tvrdiť, pretože je to nebývalé, aby sa poslanecká snemovňa alebo Národná rada v tomto prípade Slovenskej republiky vzdala istej výsady, ktorá tu bola vytvorená v rokoch 2004 - 2005 v parlamente, a aby sme tieto publikácie, teraz hovoríme o neperiodických, periodických, pardon, aby sme ich dostávali, aby sme ich nemuseli kupovať. Vy ste povedali, že naopak, že vy budete robiť ten výber. Výber ste tuná predniesli a že budeme ich zakupovať za zdroje finančné Národnej rady. Tam ste uvádzali cifru okolo 700, 800, 900 eur, no ale budeme pýtať v podstate tu je viacero časopisov, napr. Politické vedy, Politológia a ďalšie, ktoré ste nespomenul a je ich veľké množstvo, ktoré chodia do tejto Parlamentnej knižnice, napr. len zo Slovenskej akadémie vied alebo z niektorých univerzít. A sme radi, že tieto publikácie prichádzajú. Je to veľké množstvo, ktoré bude slúžiť nielen nám, ale bude slúžiť aj budúcnosti, pretože to, čo je napísané, to zostáva a musím znovu zopakovať, že Parlamentná knižnica si to zaslúži nielen vo vzťahu k súčasnému parlamentnému zboru, jeho asistentov a ľuďom, ktorí majú o to záujem, ale aj vo vzťahu k budúcnosti. A nebudem teraz opakovať, že tie parlamentné knižnice, teraz nebudem hovoriť o kongresovej, znovu opakujem, Kongresová knižnica má, to je to nezrovnateľné a ťažko sa k tomu dopracujeme, Kongresová knižnica má všetky publikácie z celého sveta. Sú zasielané do Kongresovej knižnice, časť dostávajú zdarma ako grátis, časť získavajú za finančné zdroje a naozaj Kongresová knižnica pokiaľ sa napr. obrátite na Univerzitnú knižnicu v Bratislave alebo na ktorúkoľvek, tak mnohé publikácie, ktoré nevieme nikde nájsť vo svete, tak ich získame práve v Kongresovej knižnici, vrátane periodických a neperiodických publikácií.
A nebudem sa teraz zmieňovať ani o tých parlamentoch, ktoré som mal možnosť navštíviť a vždy predseda parlamentu alebo spíker, podľa toho, aké bolo postavenie predsedu parlamentu, ma sprevádzal a s radosťou mi ukázal parlamentnú knižnicu či to bolo v Ottawe, či to bolo v Dubline, či to bolo v Londýne alebo aj v samotnom Paríži, Berlíne, v Prahe a vo Viedni. Všade to takýmto spôsobom nejako funguje a ich to vôbec netrápi, že vydavatelia v podstate musia posielať, alebo Národná rada alebo resp. parlamenty to zakupujú, nájdu na to veľkú časť zdrojov, lebo si uvedomujú, že to vytvorí pre budúcnosť istý benefit pre kultúru nášho štátu a dokážeme, že aj Národná rada sa chovala kultúrne a vytvárala v podstate isté zachovanie, zachovávala hodnoty našej kultúry, nášho vedeckého, kultúrneho a spoločenského života.
Samozrejme, musím tiež zopakovať, že za predchádzajúcich predsedov Národnej rady či už to bol pán Pavol Hrušovský alebo Pavol Paška tento problém ich v žiadnom prípade netrápil a naopak, pokiaľ bolo možné, tak vytvárali všetky podmienky pre to, aby sa práca Parlamentnej knižnice zefektívnila, skvalitnila a možnože pre budúcnosť raz, keď budeme mať, myslím si, trošku viacej empatie aj v tejto oblasti, túto knižnicu budeme môcť považovať, schváliť ako verejnú knižnicu k dispozícii všetkým občanom Slovenskej republiky alebo návštevníkom zo zahraničia. Tá cesta tu je pred nami a zrejme nie v súčasnosti, prirodzene, je to obmedzené finančnými zdrojmi v parlamente, ale táto cesta tu je a netreba jej nestavať mosty, alebo búrať tieto mosty, ale vytvárať tie mosty, aby v budúcnosti váš nástupca predseda Národnej rady alebo ďalší mohol takýmto spôsobom túto inštitúciu ďalej kultivovať a pretransformovať aj vo verejnú inštitúciu.
A na záver, dovoľte mi, vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predkladateľ, pán poslanec, povedať jedno múdre konfuciánske poučenie pre nás, teda aj pre vás, teda pre všetkých, aj pre mňa: "Múdrosť možno dosiahnuť po prvé skúsenosťou, aj to je cesta najťažšia, napodobňovaním, to je cesta najľahšia a premýšľaním, to je cesta najušľachtilejšia."
Vážený pán poslanec, za vaším predloženým návrhom, napriek tomu ja sa neubránim tomu, vidím lobizmus v prospech vydavateľov a skrytý účel v tom, že ak sa zrušia tieto povinné výtlačky periodickej tlače, a vy ste hovorili zo 16 na 15, že vlastne trošku si vydavatelia v Slovenskej republike vydýchnu a v podstate im je úplne jedno, či budú 15 ich mať, či 17, v podstate to je v tej oblasti, keď to beriem z hľadiska finančného, to nie je zaťažujúce. Čím viacej vydajú publikácií, čím je väčší náklad, resp. čím je viacej prezentačných výtlačkov, recenzných výtlačkov, ktoré zabezpečujú, tam tým lepšie sa, by som povedal, prezentuje. A teraz nehovoríme, stále vyberiete len Včielku a vyberiete povedzme nejaké také časopisy, ktorých tam je možnože desať, vrátane Playboya, ale sú tam noviny a časopisy, ktoré si zaslúžia to, aby tu boli, a ak v budúcnosti sa rozhodne, tak ich môžeme niektoré venovať inštitúciám, ktorým budú v budúcnosti viacej slúžiť, keď vy hovoríte, že v parlamente nie sú využívané. Ony nie sú využívané možnože mnohé takéto časopisy ani v Univerzitnej knižnici, ani v Národnej knižnici, ale sú archivované, ale tam majú ten systém knižničný, ktorý dovoľuje po čase niektoré periodiká, neperiodiká perspektívne vyradiť, najmä pokiaľ ide o neperiodickú tlač a dať ju k dispozícii iným inštitúciám, takým spôsobom prevodu, bezodplatného prevodu a ako dar. Tam ten problém by žiaden nebol.
Čiže ja stále cítim, ako keby to bola taká cesta, ono to aj tak vždy ide postupne, kaskádovito, že najprv zrušíme periodickú tlač, výtlačky periodickej tlače, a potom po čase pristúpime s podobnou argumentáciou, priestorové problémy, nemáme na to "lidi", ako to Česi často hovoria, "dejte mi na to lidi", zrušíme aj povinné výtlačky pre publikácie. Myslím si, že treba sa, ja osobne, aj tuto na tomto váženom pléne, musím povedať, že nesúhlasím s týmto návrhom a stále tvrdím, že váš návrh nie je v prospech náš všetkých, aj pre budúce generácie a budúcich poslancov, ktorí budú pôsobiť v Národnej rade Slovenskej republiky, ale aj predovšetkým v prospech vydavateľov, ktorých záujmy v tomto prípade zrejme zastávate a možno že, keby ste mohli, tak zrušíte aj ďalšie povinné výtlačky do Štátnej vedeckej knižnice v Prešove, v Banskej Bystrici a do rôznych krajských knižníc, kde si plnia svoj účel.
Pán navrhovateľ, v piatok ste vraveli, a to si položím otázku, možnože iste mi zodpoviete, že zberáte knihy a že máte k nim vzťah, že zberáte knihy. Ale zbierať knihy a čítať, to nie je to isté, takže sa chcem vás opýtať, či ich aj čítate a či máte čas ich čítať, lebo vy hovoríte, že všetko čítate len cez internet, cez elektronické médium. A po druhé povedali ste, že ak by povinné výtlačky, a to presne citujem, neupravoval zákon, tak by ste ho ako predseda Národnej rady Slovenskej republiky už zrušili. Teda zrušili odber povinných výtlačkov. Som rád, že je to v zákone.
Už v Starom Ríme sa hovorilo, že zákony sú dané preto, aby mocnejší nemohol všetko a v tomto prípade, aby ste vy nemohol všetko. Preto na záver z dôvodov, ktoré som už uviedol, môžete súhlasiť, alebo nemôžete súhlasiť, ale na to právo legitímne mám, ako vy máte svoje návrhy, ktoré ste predniesli v rozprave, preto na záver z dôvodov, ktoré som uviedol, navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady. A ak sa Národná rada rozhodne, že prerokuje zákon v druhom čítaní, žiadam ho prideliť v druhom čítaní aj na Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

8.2.2011 14:21 - 14:21 hod.

Dušan Čaplovič Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja som niektoré veci povedal v rámci prvej časti rozpravy k tomuto návrhu, k návrhu tejto novely od pána poslanca Richarda Sulíka v piatok, ale chcel by som ešte niekoľko vecí doplniť a využívam túto príležitosť, ako že je možné v rámci rokovacieho poriadku sa prihlásiť aj druhýkrát v rámci ústneho prihlásenia do rozpravy. Reagujem teraz hneď na začiatku na tú vašu myšlienku, ktorú ste povedali, že neviete, kam by ste mali poslať časopis Playboy. No ja navrhujem, aby ste ho poslali na ples do Banskej Štiavnice.
Ale poďme, poďme konkrétne, poďme konkrétne k veci. Samozrejme, kým sa vyjadrím k niektorým opodstatneným či neopodstatneným návrhom a resp. k zmenám, i keď sa to týka v podstate jednej časti prílohy. Musím si dovoliť povedať na úvod ešte jednu poznámku, pán poslanec, pán predseda Národnej rady. Veľmi často počúvam niekedy netaktné tóny od vás ako predkladateľa, predsedu parlamentu, a vlastne je to neustále aj v podvedomí vašej predloženej novely. Cítim ako a znovu môžme diskutovať, môžme diskutovať či ste vy pragmatik, či ste človek, ktorý chce riešiť tie veci, by som povedal, konkrétne zo dňa na deň, alebo vo vzťahu k istému horizontu rozvoja spoločnosti a nazvem to aj kultivovane a kultúrne, lebo nebyť kultúrny a úctivý k hodnotám našej kultúry, a teraz hovorím všeobecne, pretože som, znovu to zopakujem, vy ste nerobili v múzeu, ja som začal robiť v múzeu a v múzeu bola zásada prijatá, že zbierky sa brali všetky z jedného obdobia. A potom sa urobilo, po čase sa urobila selekcia týchto zbierok, pretože pre dokumentáciu je dôležitá táto a táto zbierka a tá sa, ostatné sa potom použili, alebo dali sa do školských múzeí, alebo ponúkli sa verejnosti v inej oblasti a vrátane toho, to sa týka aj tohoto, pretože ja si myslím, že nie je žiaden problém, teda nebavme sa len o Playboyi, sú tam aj iné časopisy, aj tie detské časopisy, že by sa našiel spôsob ako po čase tieto veci vyradiť a po dohode ich presunúť do detských, sociálnych domovov a tak ďalej a tak ďalej, čo je celkom možné ako dar Národnej rady Slovenskej republiky.
Trápi ma však, pán predseda Národnej rady a pán predkladateľ, že mal som možnosť čítať jeden z vašich rozhovorov, tých je množstvo, ale najmä na internete, kde ste sa vyjadrili, že podpredsedovia parlamentu sú vaši podriadení a mrzí ma to, že práve podpredsedovia parlamentu so sklonenou hlavou na to nezareagovali. Aj to svedčí o tom, ako by sa malo, alebo nemalo v Národnej rade komunikovať. Aj v súvislosti s týmto návrhom novely zákona a ako v podstate často vnímate tento parlament, ako podpredsedovia Národnej rady sú ako keby boli vaši podriadení a my, poslanci Národnej rady, ako keby sme boli vaši zamestnanci.
Vážený pán predkladateľ, vážený pán poslanec, ešte poviem do tretice v triáde, vážený pán predseda Národnej rady, ja si myslím, že dôležité aj v súvislosti s touto novelou, resp. s vaším prístupom niektorým, povedzme tradičným, historickým, zvykovým veciam, ktoré sa v minulosti v parlamente vytvorili a dostali sa na svetlo sveta aj vo vzťahu k tejto novele, o ktorej som vám hovoril, že to naozaj bolo veľmi ťažké presadiť vo vzťahu k vtedajšiemu ministrovi kultúry pánovi Chmelovi a museli sme naozaj napnúť všetky sily aj s pánom Mikloškom, aby sme aj Parlamentnú knižnicu, nielen aj ďalšie knižnice, krajské, vedecké knižnice zaradili do povinných výtlačkov. Vydavatelia spočiatku trošku zamrnčali, zaplakali, ale nikomu sa nič neskrivilo. Neskrivil sa mu vlas na hlave a dnes to berú ako samozrejmosť, že tieto výtlačky periodickej a neperiodickej tlače prichádzajú nielen do Bratislavy alebo povedzme konkrétne do Parlamentnej knižnice, ale aj do našich regiónov, kde máme vysoké školy, univerzity a mladú generáciu, ktorí to môžu využívať.
Mňa v podstate mrzí, že sa nechcete držať poučenia, a to je, že ste stále len "primus inter pares", teda "prvý medzi rovnými". Národná rada nie je vaším podnikom a znovu to musím zopakovať aj tento prístup, ktorý volíte, aj často ten konzultatívny, že ako keby sme my mali byť sklopenými hlavami a počúvať vaše návrhy a za tieto vaše návrhy zahlasovať.
Už zakladateľ pápežskej kúrie Gregor Veľký vždy pripomínal, že je "sluha sluhov božích", čo sa často v tej pápežskej hierarchii menilo, ale on v podstate bol tým, ktorý dokázal, že slúži všetkým, i keď bol ako najvyšší, ale pritom slúžil tým ľuďom ostatným nielen v samotnej pápežskej kúrii, ale veriacim na celom svete. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.2.2011 14:04 - 14:05 hod.

Dušan Čaplovič Zobrazit prepis
Samozrejme, počkám si aj na vaše vyjadrenia v tej ústnej časti rozpravy, ale k pánovi poslancovi Somogyimu. Ja neviem, vy ste boli v Kongresovej knižnici v Spojených štátoch amerických, keď hovoríte, že len archivuje len parlamentné tlače? Ona archivuje všetko. Ona archivuje časopisy, ona vyarchivuje noviny, to tam všetko sa nachádza. A poslanci na rozdiel od našich poslancov a senátori a kongresmani majú veľmi často cez svojich bohatý tím asistentov, ktorý tam je, to nemajú jedného, ale majú piatich asistentov, im v tej práci pomáha a robia sa rešerše a podobne.
A tá budúcnosť našej knižnice má ísť týmto smerom. Pretože po nás tu musí niečo zostať, nielen paragrafy, ale aj niektoré kultúrne dedičstvo a nejaké hodnoty, za ktoré treba vedieť zabojovať v tom komplexe. A môžme sa v budúcnosti v podstate baviť, ako budeme robiť istým spôsobom selekciu, ako sa to robí v múzeách, galériách, v archívoch po čase a potom tieto veci sa odovzdávajú rôznym inštitúciám, ktorým sa to môže zísť a majú to v podstate k dispozícii. Noviny považujem za veľmi dôležitý artikel, aby bol archivovaný v knižniciach, aby bol k dispozícii, lebo viem si predstaviť, a koľko razy ako syn rád siahne po novinách z prvej Československej republiky, z Národného zhromaždenia v Českej republike a že je to veľmi dôležitý artikel, aby sme ich mali k dispozícii a vedeli ich využívať.
Ďakujem vám veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.2.2011 13:47 - 13:58 hod.

Dušan Čaplovič Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, zopakujem to, čo som dostal inou formou od jedného nemenovaného poslanca koaličného na vaše iné návrhy, aj v tomto návrhu zopakujem to a budem to presne dupľovať a klincovať. "Mať tak vaše starosti, pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky."
Treba povedať jasne tú dlhú genézu, to náročné rokovanie a rokovania najmä v rokoch 2002 až 2006. V rokoch, keď sme museli vo vzťahu k ministerstvu kultúry, ktoré to odmietalo, vyvinúť vo výbore vtedajšom pre vzdelávanie, vedu, šport, kultúru a médiá spolu aj s vtedajšími koaličnými poslancami, najmä s pánom Františkom Mikloškom, jeden z prvých predsedov slobodnej Národnej rady Slovenskej republiky, aby sme vo všetkých oblastiach dosiahli to, aby Parlamentná knižnica bola zaradená tak v periodickej, aj neperiodickej tlači medzi povinné výtlačky, ktoré bude dostávať do Národnej rady.
Naviac sme si uvedomili, a tak sme aj argumentovali, že tak ako v iných štátoch od Kongresovej knižnice cez knižnicu v Dubline pri parlamente, či pre knižnicu v Londýne, v Ottawe, kde som bol, alebo v Prahe, alebo vo Viedni, takéto knižnice existujú a majú komplet všetko, čo vychádza v periodickej a neperiodickej tlači. Pretože tieto národy a tieto štáty a tieto parlamenty si uvedomujú, že je to súčasť kultúrneho dedičstva. A po čase robí sa istým spôsobom odborná selekcia a časť týchto časopisov, ktoré nie sú už potrebné, poskytne rôznym organizáciám, detským, mládežníckym a podobne, čo by sa dalo, samozrejme, veľmi rýchlo riešiť.
Váš návrh, ktorý hovorí o tom, že aby sme konkrétne zaplatili, vybrali časopisy; kto ich bude vyberať, tie odborné, a budeme ich platiť z rozpočtu Národnej rady? Považujem za naozaj scestné, pretože ich dostávame zadarmo a môžeme ich, samozrejme, nielen ukladať, archivovať, ale aj využívať. A je vecou Národnej rady, aby tak, ako je Kongresová knižnica v Spojených štátoch amerických alebo ako sú iné parlamentné knižnice, aby boli prístupné širokej verejnosti a navštevovali túto knižnicu.
Naviac argumentovať, že nemáme dostatok priestorov, Národná rada Slovenskej republiky, ktorá má vo vlastníctve Hrad, ktorý sa rekonštruuje, keby to mali iné kultúrne inštitúcie vrátane Národného archívu, takúto honosnú budovu - národnú kultúrnu pamiatku, tak by v tejto budove sa našlo dostatok priestorov pre to, aby sme tieto povinné výtlačky aj periodickej tlače, aj ktoré ste spomínali, mali kde uložiť a kde by sa mali v podstate archivovať do istého obdobia a potom o nich ďalej rozhodnúť.
Myslím si, že každý kultúrny národ a aj kultúrne parlamenty venujú a budú venovať tejto oblasti veľkú pozornosť. My sme vtedy presadzovali okrem Národnej knižnice, Slovenskej národnej knižnice v Martine, Ústrednej knižnice v Bratislave aj ďalšie knižnice v regiónoch, najmä štátne vedecké knižnice, kde sú univerzity a podobne, aby boli k dispozícií, a vrátane toho aj Ústrednú knižnicu Slovenskej akadémie vied, aby v nich v podstate naša spoločnosť mala dostatok materiálov a hodnôt, ktoré by sa týmto spôsobom archivovali, a v budúcnosti sa rozhodlo, čo tu treba ponechať ako v každom knižničnom systéme otvorenom a čo je možné darovať alebo vyselektovať, ako vylúčiť, to je aj v múzejnej tvorbe, aj v galerijnej tvorbe. Toto funguje všade a venovať povedzme tie výtlačky, ktoré sa vám nepozdávajú, detským domovom, sociálnym zariadeniam a tak ďalej atď. Táto možnosť tu je, len treba v podstate legislatívne aj v spolupráci s ministerstvom kultúry tieto veci napraviť.
Pre mňa je veľmi dôležité aj to, vy poviete, že či to poslanci alebo poslanci nenavštevujú. Nuž bol som na jednej konferencii ešte ako podpredseda Slovenskej akadémie vied v Krakove, kde sa zúčastnili zástupcovia nielen poľskej Akadémie vied, ale boli tam zástupcovia napríklad Max-Planck-Gesellschafte, inštitúcie niečo podobnej, ktorá nadviazala na Wilhemovu akadémiu cisára Wilhema v Nemecku, kde sme diskutovali, či je budúcnosť, lebo nie je budúcnosť v knižnej, písomnej, printovej forme a či v budúcnosti sa nebude to biť navzájom a že bude použitý viacej internet a bude to viacej v elektronickej forme. A tam bolo aj povedané veľmi vtipne jedným nemeckým vedcom, pán Lepenies, ekonóm, veľmi významný ekonóm a sociológ zo slobodnej Freie Universität Berlin (Slobodnej univerzity v Berlíne), že on si ten počítač ani laptop nezoberie do postele, že tá kniha je knihou, časopis je časopisom a budúcnosť majú rovnako knihy, ako aj internetizácia spoločnosti.
Napokon aj v takej vyspelej krajine, ako je Japonsko, venujú veľkú pozornosť tomuto kultúrnemu dedičstvu a týmto tlačiam a ich uchovávajú popri tom, že sú tam maximálne využité aj elektronické formy.
V Spojených štátoch amerických takéto knižnice, ako je Kongresová, sú aj v ďalších, nazvem to, kongresoch, nazvem to, jednotlivých republík, jednotlivých štátov, kde všade majú v každom štáte takúto knižnicu, kde sa nachádzajú všetky veci, ktoré vychádzajú nielen v regióne, ale aj v celých Spojených štátoch amerických. A je povinnosťou štátu, teda aj verejných zdrojov, vytvárať všetky podmienky, aby to bolo archivované.
Naviac Kongresová knižnica, keď sme mnohé veci v minulosti nevedeli zohnať v samotnej moskovskej knižnici, tam sme našli veci aj z východného bloku a z východnej Európy, práve v Kongresovej knižnici. A ja som bol veľmi rád, že som mohol aj Kongresovej knižnici vždy doniesť vecné dary, rôzne vydania zo Slovenska, ktoré vyšli predovšetkým v anglickom jazyku, aby o Slovensku sa takýmto spôsobom aj senátori, kongresmani Spojených štátov amerických a ľudia, ktorí to navštevujú, mali možnosť oboznámiť.
A znovu sa vrátim teda k meritu veci a to je to najpodstatnejšie, čo som chcel týmto povedať. O tom, že vystupujem a vy ste hovorili, že ste rokovali s predsedom poslaneckého klubu a že môj názor je celkom iný. To svedčí o slobode v našom parlamentnom klube a sme si tieto veci s pánom poslancom Paškom vysvetlili, lebo som nevedel, že s vami predtým rokoval. A škoda, že tu nie je, a dal mi za pravdu, že on s tým problém nemal v minulosti, nemal s tým ani pán predchádzajúci predseda Pavol Hrušovský a dokonca práve za jeho predsedovania v parlamente tu bolo prijaté to rozhodnutie a tento zákon, že sme výrazne posilnili knižnú a periodickú, teda neperiodickú a periodickú tvorbu zo Slovenska, ktorá sa dostala do tejto knižnice.
Preto si myslím, že nie je dobré, nie je to dobrá cesta, a myslím si, že treba hľadať iné spôsoby, pretože ten, kto chce riešiť veci, hľadá spôsoby a ten, kto nechce tie veci riešiť, tak hľadá dôvody. A myslím si, že človek, ktorý je na čele našej Národnej rady a naším speakrom, t. j. napríklad v kanadskom parlamente je speaker, má trošku iné postavenie, by mal skutočne mať aj ten kultúrny, kultivovaný a vedomostný rozmer. A naviac si myslím, že by tento materiál mal sa dostať aj do výboru pre školstvo, pretože je to o vedomostiach, je to o vzdelanosti a je to o vzdelanostnej spoločnosti a myslím si, že máme tam veľa múdrych ľudí, či už z opozície a z koalície, ktorí by sa k tomuto návrhu pána poslanca Sulíka, predsedu Národnej rady a predkladateľa, vyjadrili. Bolo by to dobré, lebo tam by sme mohli aj v tom, keď to prejde do druhého čítania, o týchto veciach diskutovať a hľadať argumenty aj odborníkov, knihovedcov. Ja nemám nikdy problém na tento výbor pozvať vždy odborníkov z praxe, pretože zákony robíme nie pre seba, ale robíme pre ľudí, pre občanov tejto vlasti a predovšetkým špeciálne pre ľudí, ktorí si to zaslúžia a ktorí v tejto oblasti pracujú.
Preto, pán predseda Národnej rady, samozrejme, nepovažujem to za správne rozhodnutie a dobré, rozumné rozhodnutie, skôr by som videl trošku v tom ochudobňujúce rozhodnutie pre našu Národnú radu. Naviac bude nás to stáť finančných prostriedkov, ktoré by sa dali výraznejšie využiť, aj v tej výške 900 eur, tak sa to pohybovalo taxatívne, na prácu parlamentu a na prácu tých ľudí, ktorí nám robia ten dôležitý servis v parlamente, v Národnej rade, a ktorí vytvárajú všetky podmienky pre to, aby naša práca bola zmysluplná, kvalitná, efektívna a predovšetkým pre občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.2.2011 16:27 - 16:28 hod.

Dušan Čaplovič Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel v súvislosti s vystúpením kolegu poslanca Číža reagovať na tú odtajnenosť voľby, nielen generálneho prokurátora, ale aj iných ústavných činiteľov, trošku s historickými paralelami. A konkrétne to, čo tvrdia najmä poslanci SaS, že chcú, aby odtajnením vedeli ich voliči, za koho volili.
V roku 1948, po februári v Národnom zhromaždení komunisti odtajnili voľbu a zdôvodnili ju tiež rovnakým spôsobom, aby naša robotnícka trieda vedela, koho sme my volili.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.2.2011 9:25 - 9:27 hod.

Dušan Čaplovič Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Osuský, pán spravodajca, no nie je to úplne pravda, pretože veľká časť prostriedkov, ja tie správy mám aj z ministerstva financií, je zazmluvnená, najmä v oblasti výskumu a vedy, výskumu a vývoja operačného programu. Ja viem, že sa ťažšie čerpajú prostriedky malých programov ako jeden veľký program v rámci dopravy. Tam môžeme tak riskovať, že buď to vyčerpáme alebo nevyčerpáme, to je ďalší veľký problém. Ale myslím si, že je to rezignácia, pretože ministerstvo školstva v rámci tých operačných programov malo v druhom polroku urýchlene vypísať ďalšie výzvy, ktoré môžeme, pretože, my môžeme čerpať tieto prostriedky nielen v rámci N+3 do roku 2012 podľa jednotlivých rokov, ale aj do roku 2013 až 2015. Takže, tá šanca tam zostáva a bolo by dobré, keby to išlo do vedy a výskumu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.2.2011 9:13 - 9:23 hod.

Dušan Čaplovič Zobrazit prepis
Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi niekoľko poznámok k tomuto vládnemu návrhu zákona, jej novely. Aby som mohol na jednej strane vysloviť podporné stanovisko, ktoré som povedal aj na výbore Národnej rady, nielen čo sa týka vytvárania transparentnosti a efektivity prideľovania finančných zdrojov na podporu výskumu a vývoja v Slovenskej republike, ale aj ďalších aktivít, ktoré sa týkajú v oblasti priority aj tejto vlády, štátnej podpory výskumu a vývoja.
Samozrejme, my sme pozmeňovacie návrhy, ktoré odzneli na našom výbore podporili do spoločnej správy, lebo sme ich považovali za zmysluplné. Tam bolo takmer jednomyseľné prijatie týchto návrhov, pretože si uvedomujem, že v tejto oblasti je čo ďalej skvalitňovať a najmä ide nám o to, aby zdroje, verejné zdroje, ktoré idú do podpory v oblasti výskumu a vývoja boli využívané efektívne, a aby boli využívané zmysluplne. Problém nám nastal jedine taký, ale o tom samozrejme, chcem tiež toto vážené plénum informovať, že chceme v budúcnosti vytvoriť všetky podmienky preto, aby aj ďalšie inštitúcie mohli výraznejšie, podobne ako vysoké školy, najmä verejné vysoké školy a štátne vysoké školy, otvoriť sa privátnemu sektoru a výraznejšie vytvárať spoločné programy a financie pre mnohé projekty, ktoré vychádzajú zo základného, potom aplikovaného výskumu a v nadväznosti až po realizačnú zložku inovácií v spolupráci predovšetkým s privátnym sektorom, ktorá nie nedostatočná doteraz, a to si treba povedať. To je dlhodobý faktor, financuje tak, ako v iných európskych štátoch, a to už nehovorím o Japonsku, Spojených štátoch amerických, Kanade, nedostatočne financuje vedu a výskum v Slovenskej republike a nedostatočne vstupuje do procesu najmä inovácií, ktoré sú jednou z priorít našej spoločnosti, ale samozrejme aj známej stratégie Európa 2020.
A preto sme hovorili o tom, aby sme tie organizácie, ktoré sú príspevkové a ktoré majú možnosti ako sú Slovenská akadémia vied, a ktoré robia najmä v oblasti technických a prírodných vied a majú veľmi dobré výsledky, nielen z hľadiska základného, ale aj z hľadiska aplikovaného výskumu, aby sme v budúcnosti mohli vytvárať research groups, spoločné vedecké projekty, ktoré by boli spájané medzi pracoviskami akadémie, vysokých škôl, univerzít, privátneho sektoru, ale aj rezortného výskumu, ktorý sa nachádza v Slovenskej republiky. Aby v podstate táto finančná poddimenzovanosť, ktorá nás trápi dlhodobo a ktorú sme ani my v minulosti nedokázali zásadnejšie a výraznejšie riešiť, v podstate sme to nechávali v tom stave v akom to bolo, len sme to udržiavali, ale výraznejšie sme samozrejme využívali aj európske fondy, ktoré sme dostali v rámci Národného strategického referenčného rámca na roky 2007 až 2013. Tam sme samozrejme aj podporili tie operačné programy, ktoré sú pre konkurencieschopnosť a hospodársky rast veľmi dôležité, či je to operačný program na ministerstve hospodárstva, alebo operačné programy pre vzdelávanie, operačný program pre výskum a vývoj pri ministerstve školstva, ako aj operačný program informatizácie spoločnosti.
Práve tieto programy boli popreviazané v rámci dôležitého monitorovacieho výboru. Dúfam, že ešte funguje tento monitorovací výbor, ktorý sa nazýval pre vedomostnú ekonomiku, kde boli všetky tri alebo štyri operačné programy vzájomne previazané. Naviac, a čo je veľmi dôležité, veľká časť finančných prostriedkov sa podarila zazmluvniť a teraz postupne, ako aj informoval, pán minister školstva, aj v druhom polroku minulého roku začína postupne narastať čerpanie týchto prostriedkov prostredníctvom analýz, ktoré dostávame z ministerstva financií, ktoré túto oblasť veľmi, veľmi sleduje.
A preto, vážený pán minister, využívam túto príležitosť, musím vysloviť isté znepokojenie, ktoré trápi ma v oblasti toho, že stále v podstate máme dlhodobo nedostatočné financovanie v oblasti verejných zdrojov, práve vedy, výskumu a vzdelávania, ale aj vaše rozhodnutie včera vo vláde presunúť z operačných programov výskum a vývoj 119 mil. EUR, z operačného programu vzdelávanie 61 mil. EUR, z operačného programu informatizácia spoločnosti 157 mil. EUR a z operačného programu konkurencieschopnosť a hospodársky rast 30 mil. EUR okrem operačného programu zamestnanosť a sociálna inklúzia, kde išlo o 23 mil. EUR, do operačného programu, ten návrh realokácie prostriedku, do operačného programu doprava. Myslím si, že keď zoberiem celý ten projekt, ktorý je, vyjmem odtiaľ operačný program zamestnanosť a sociálna inklúzia, i keď aj ten sa dotýka ľudských zdrojov, tak ide takmer viac ako o 467 mil. EUR, to je takmer 11 mld. slovenských korún do tohto operačného programu doprava, a tým sa výrazne ochudobňuje práve vedecko-výskumná a vzdelanostná oblasť Slovenskej republiky. Považujem to samozrejme za zlé rozhodnutie a trápi ma aj to, pán minister, že ste s tým súhlasili v tejto oblasti, a že ste nevyvinuli väčšiu aktivitu ako vyvinuli iné rezorty, či životné prostredie, či pôdohospodárstvo, či ďalšie rezorty, ktoré si obhájili financie, ktoré sa nachádzajú v operačných programoch Národného strategického referenčného rámca.
Naviac, je veľmi dôležité vedieť, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, že dnes večer odchádza pani predsedníčka vlády na zasadnutie Európskej rady a jeden z hlavných bodov, okrem klimatických zmien, jeden z hlavných bodov, a to je podstatný bod, ktorý konečne by sa mal aj v Európskej únie viacej rozdýchať, nielen v tej oblasti prázdnych gest a výziev a pod.,  je vytváranie nových a nových inovácií v Európskej únii a jednotlivých štátov a ďalších možnostiach rozvoja európskeho inovačného potenciálu a rámca pre vytvorenie európskeho výskumného priestoru.
Pán minister, a práve v tejto oblasti aj ja, ako predseda výboru musím položiť tie otázky, že ste sa nejako vzdali tých zdrojov, ktoré mohli výrazne zabezpečiť kvalitu a vybavenosť našich vedeckých laboratórií, ktoré, či už na vysokých školách, či už v akadémii, či na iných ústavoch zízajú a vyzerajú niekedy často ako technické múzeá, a že práve tieto zdroje sme mali investovať výraznejšie do toho v rámci ďalších výziev na tomto ministerstve v tejto oblasti. Aby naši odborníci, samozrejme majú možnosť vycestovať do zahraničia, čo je dobré, lebo veda nemá svoje hranice a ani nemôže mať, ale na druhej strane, aby mohli svoje poznatky uplatňovať a realizovať na domácich laboratóriách, na domácich vedecko-výskumných pracoviskách a prirodzene, aby ich vedeli čo najrýchlejšie takýmto spôsobom potom v spolupráci s privátnym sektorom využiť v prospech realizácie nových a nových inovácií, ktoré Slovensko potrebuje. A, ak máme okrem pitnej vody, vzduchu, lesov a pôdy niečo, čo je dôležité, tak máme predovšetkým v rámci konkurencieschopnosti pre budúcnosť ľudské zdroje. Je veľmi dôležité investovať do ľudských zdrojov, teda do mladých vedeckých pracovníkov, do projektov mladých vedeckých pracovníkov, do interdisciplinárnych, trans disciplinárnych projektov, čo žiaľ týmto spôsobom, že sme sa takto výrazne ochudobnili, resp. uvidíme, ako rozhodne Európska komisia, pretože Európska komisia má veľmi zásadné stanovisko, aby zdroje predovšetkým prioritne išli do vedy, výskumu a vývoja. Tak ako som v minulosti rokoval, či už s pani Hübnerovou alebo s pánom Johannesom Hahnom, ktorý bol inak minister, bývalý minister pre vysoké školy a vedu Rakúskej republiky, ľudovec, ktorý je teraz komisárom pre regionálny rozvoj. Myslím si, že to bude ťažké rozhodovanie aj pre samotnú Európsku úniu a Európsku komisiu a dokazuje to, že Slovensko v tejto oblasti zlyháva.
Preto vás poprosím, pán minister, ak máte možnosť vysvetliť toto vaše stanovisko, aj v rámci tejto rozpravy, k tomuto bodu programu. Ďakujem vám veľmi pekne.
Skryt prepis