Vážený pán predsedajúci, predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pardon, vážený pán minister, nechcem dovysvetľovať v tom svojom úvodnom vystúpení pánu Poliačikovi, o čo išlo pánu kolegovi Kolesíkovi, lebo on povedal A, vy ste odpovedali na B. Vôbec ste neodpovedali na jeho otázku. Principiálna vec je dôležitá pre mňa, aby sme ju aj povedali si na tomto zasadnutí, pretože ak som včera predkladal alebo skupina poslancov predkladala novelu zákona o štátnom občianstve, tak nám bolo vyčítané, že prečo to my predkladáme. A na základe istých analýz, ku ktorým sme dospeli, máme právo takýto návrh novely predložiť. Iste, po mesiaci na výbore sme o tých veciach hovorili. Aj SANET sa tam spomínal, pán spravodajca. A tam sa potom nanášali nové a nové návrhy, ktoré boli potom v spoločnej správe predložené, že niektoré veci nebudú z hľadiska prevádzky pokryté a sú veľmi dôležité. Ja chápem aktuálnosť týchto niektorých návrhov, ale ak vy dospejete po mesiaci k tomu, že treba tieto veci riešiť, veľmi akútne, už toho zákona poslancov pána Fronca, pána Hrušovského, a tretieho si už nepamätám, pána Abrhana v druhom čítaní, tak dovoľte aj nám niekedy, keď prichádzame s nejakými návrhmi, nespochybňovať naše úsilie veci meniť k lepšiemu a, samozrejme, sa sebakriticky pozrieť na to, čo sa neurobilo dobre. Vy ste sa sebakriticky tiež pozreli na to, že niektoré veci, ktoré sa prijali aj na predchádzajúcom výbore Národnej rady, kde sme o týchto veciach rokovali a dali sme ich do spoločnej správy, neboli dotiahnuté do ad finále. A preto ste predložili tento návrh. Čiže nerozlišujme tieto veci a buďme principiálni k jedným aj druhým stanoviskám. To znamená, ak ste principiálni, a my hovoríme o vašich návrhoch, že tieto návrhy, ja hovorím teraz z hľadiska akcieschopnosti a zachovania, povedzme, režimu SANET-u, ktorý sa budoval desiatky rokov, a na ne sa zabudlo, že to máte právo predložiť, tak rovnaké právo bolo treba možné akceptovať, návrh môjho kolegu a nášho kolegu pána poslanca Kolesíka.
No a teraz budem hovoriť, samozrejme, k tej novele, ktorú predložili páni poslanci. Samozrejme, pôvodný návrh tejto novely spočíval predovšetkým v tom, aby sa reagovalo na rozhodnutie Ústavného súdu. To znamená rozhodnutie Ústavného súdu v tom, že tie príslušné ustanovenia, ktoré boli Ústavným súdom spochybnené, a nie je možné ich realizovať v zákone, ktorý bol prijatý, teda v novele zákona o vysokých školách, stratili 14. 8. 2010 svoju účinnosť a 14. 2., to znamená minulý mesiac, stratili platnosť. To je tá prvá časť, to treba povedať. Druhá časť, čo treba povedať, je, že, prosím, treba riešiť toto rozhodnutie Ústavného súdu. A sú tu dve možnosti. A hovoríme o jednej možnosti. Tou cestou ste išli vy, spoplatniť en bloc všetko externé vzdelávanie, lebo jedna forma externého vzdelávania spoplatnená na jednej škole môže byť a na druhej nemôže byť. V poriadku, ale je aj druhá cesta. A tú zastávam ja. A som presvedčený, že Fínsko je mi príkladom. A vo Fínsku to funguje, nespoplatnenie externej formy. Aj tá možnosť bola. A tak bolo možné v novele zákona na to reagovať. Samozrejme, potom musí štát konečne urobiť to, čo musí urobiť, a rozhodnúť, že vzdelávanie je priorita priorít, okrem vody na Slovensku. Ak chce byť táto spoločnosť kultivovaná, úspešná, konkurencieschopná, tak sa oplatí štátu investovať, môžeme to nazvať investičný stimul, ako sa to uvádza v iných oblastiach, do vzdelávania každého občana, ktorý chce absolvovať jednu vysokú školu v Slovenskej republike, či už v dennej alebo v externej forme. Túto cestu ste nezvolili. Samozrejme, je to vaše legitímne právo. Ja stále a rovnako budem o tom hovoriť. Presadzujem šancu pre každého, aby každý jeden mohol absolvovať jednu dennú a jednu externú formu bezplatne. Po druhé, samozrejme chápem, a zákon č. 131/2002 Z. z. o tom hovorí, tam treba tie niektoré veci dotiahnuť. Prirodzene, sú tieto reakcie na to, čo tam je uvedené, že poprípade, že študent si úmyselne predlžuje štúdium alebo z iných dôvodov pokiaľ dekan alebo rektor vysokej školy nerozhodne, že to bolo zo zdravotných dôvodov alebo študentka bola na materskej ap., treba tie veci spoplatniť. A to platí aj doteraz a treba nájsť v podstate nejaký rámec, aby to bolo realizované. Znamená to aj, že aj teraz platí to, že keď niekto ide na druhú vysokú školu, tak si ju musí platiť. Je to v zákone. A myslím si, že nič sme v tejto veci neurobili zlé v minulosti. Od roku 2002 sa vlastne len vysokoškolský zákon menil v tom, kde bolo potrebné odpovedať na výzvy doby a niektoré z nich kreovať.
Druhá moja pripomienka je v tom, ak sa pripravuje aj, povedzme, veľká novela vysokoškolského zákona. Je tu pán minister školstva. Obraciam sa na neho. Počkám, kým dohovorí s pani Rosovou. Je tu šanca, to, čo sa dialo aj za pána ministra Fronca. A my sme vo výbore pod vedením pána Devínskeho, kde som bol aj ja v predchádzajúcom období, teda v rokoch 2002 až 2006, zriaďovali komisie, kde boli prijatí a delegovaní zástupcovia aj opozície. Tam sa naozaj v predpríprave o týchto veciach hovorilo. Dnes je to tak, že je to jednofarebné. Sú tam len koaliční zástupcovia, ktorých tam navrhli koaliční poslanci. A zase je to jednofarebné. Ak robíme novely v oblasti vzdelávania, v oblasti vedy, v oblasti výskumu, v oblasti vysokoškolského vzdelávania, tam treba nájsť konsenzus tak ako v iných oblastiach, teraz nechcem nehovoriť o sociálnych veciach a nechcem hovoriť o niektorých oblastiach, ktoré zachovávajú istú stabilitu v tejto spoločnosti. Žiaľ, išli ste cestou, pán minister, inou, že v týchto komisiách, samozrejme, nemôžu byť zastúpení alebo navrhnutí niektorí experti, ktorých by, povedzme, navrhli aj opoziční poslanci. Bolo by to, myslím si, prospešné aj pre kvalitu veci a pre vydiskutovanie mnohých problémov, ktoré potom vznikajú v parlamente.
Po ďalšie, to je pre mňa najpodstatnejšie, a preto nemôžem zahlasovať za tento návrh, žiaľ, nemôžem zahlasovať ani za návrhy, ktoré sú tam teraz dané v súvislosti so SANET-om. Ale keďže je to dané do vašej novely, pán poslanec, tak, žiaľ, nemôžem za to ja. Bolo to v osobitnom bode. A o celom zákone nemôžem zahlasovať, lebo v podstate som a priori proti tomu, aby sa spoplatnilo externé vzdelávanie, čo už nie je o tom, čo hovoril tu pán Poliačik, Abélard, známy francúzsky filozof, povedal krásnu vetu: „Pochybnosť prináša skúšku a skúška prináša pravdu.“ A pravda je taká teraz, že váš cieľ, a vy sa tomu ani nebránite, je spoplatniť vysokoškolské vzdelávanie en bloc, možnože v období štyroch, piatich, šiestich, siedmich rokov na Slovensku. Choďte do Fínska, choďte do Švédska, tam si naštudujte, prečo je vysoké školstvo hlavne vo Fínsku také kvalitné a také špičkové, v podstate čo sa týka nielen základného a stredného školstva, ale aj vysokého školstva, sú vytvorené všetky podmienky, aby mal každý šancu absolvovať jednu vysokú školu zadarmo. A to sa oplatí investovať, pretože v pridanej hodnote dostanete naspäť dvojnásobne, trojnásobne, štvornásobne, pokiaľ sa vytvoria na Slovensku podmienky, že tí ľudia tu môžu pracovať, čo je ďalší problém, ktorý sa nedarilo ani nám riešiť. A, samozrejme, nedarí sa to ani vám riešiť, aby títo ľudia tu mohli pracovať, tu mohli uplatniť svoje schopnosti a aby títo ľudia v podstate mohli vrátiť tomuto štátu alebo tejto spoločnosti tie zdroje, ktoré do toho idú. Čiže nehovorím, že zakliate to je takýmto spôsobom, že keď niečo spoplatníme, tak automaticky to bude kvalitné. Nie je to pravda, lebo naliate peniaze tam sú, ale musia byť peniaze určené na konkrétne aktivity vysokých škôl. Musí to byť viazané s tými aktivitami, ktoré budú prinášať viacej zapojenia študentov do vedeckého a vedeckovýskumného procesu. To je o kvalite. A to je o kvalite mnohých vysokých škôl aj na Západe, nie všetkých. Je to menšina vysokých škôl, ktoré využívajú predovšetkým vedu a výskum v oblasti vzdelávania. A preto, pán minister, mám ďalšiu otázku. A to je to, že my tu na jednej strane ideme spoplatniť en bloc externé vzdelávanie a nezaoberáme sa, pán minister, tým, ako skvalitniť externú formu vzdelávania. To nie je tak, aby to vzniklo tak, že niekto to zaplatí a zaplatí si aj ten diplom. To nám teraz prebieha v niektorých odboroch. A my sme s pánom exministrom Froncom o tom hovorili, že sú také odbory, kde to niekto zaplatí a ani tam poriadne nebude chodiť a v podstate dostane diplom v externej forme. Takže o tomto sa poďme baviť, akým spôsobom by sa mala zlepšovať a skvalitňovať externá forma a ako dostať do externej formy vzdelávania aj vedu, aj výskum, nielen do dennej formy vzdelávania, akým spôsobom, povedzme, tí študenti, ktorí chodia na blokové stretnutia, mohli by aj v tejto oblasti byť úspešní.
A napokon je tu výzva aj pre ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. My na Slovensku musíme jasne už konečne zadefinovať, že bakalárske štúdium je plnohodnotné vysokoškolské vzdelanie pre prax. Keď to neurobíme na Slovensku, potom, samozrejme, tie čísla budú úplne rozdielne. Keď ideme do sveta, hovoria nám, že máme málo vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Ale u nás je to tak, že máme trojstupňové vzdelávanie, bakalárske, magisterské alebo inžinierske, PhD., doktorandské. Ale každý, kto ide na to bakalárske, z veľkej väčšiny ide na to magisterské. A dnes mnohé profesie v západnej civilizovanej spoločnosti sú bakalármi obsadzované, kvalitnými bakalármi. A viem, keď idem do niektorých významných podnikov, ktoré pôsobia na Slovensku, či už v oblasti elektrotechnického alebo automobilového priemyslu alebo v oblasti informačných technológií, že práve takéto profesie vyžadujú. Čiže je tu ďalšia výzva, ďalšia úloha, pokiaľ tieto veci nesplníme, tak je podľa mňa zbytočné uvažovať o spoplatnení vysokoškolského štúdia, teda v dennej forme. A preto študenti dávajte si pozor na tie konkrétne kroky, ktoré sa dejú, a či sa plní programové vyhlásenie vlády a vyhlásenie pani premiérky Ivety Radičovej, ktorá povedala, že spoplatnená denná forma štúdia nebude v tomto období. A, po ďalšie, pýtajte sa, či je to najlepšia cesta, spoplatniť externé vzdelávanie en bloc, či nebola lepšia cesta vytvárať lepšie podmienky pre externé vzdelávanie po tej stránke obsahovej, kvalitatívnej, efektívnej a, samozrejme, vytvoriť šancu aj pre tých, ktorí sa nedostanú na dennú formu štúdia, aby mohli externú formu jednej vysokej školy absolvovať zadarmo.
Čiže na samotný záver dovoľte mi konštatovať, že za tento návrh, pretože tam ide o spoplatnenie externej formy vysokoškolského vzdelávania, poslanci strany SMER – sociálna demokracia nezahlasujú. Ďakujem vám veľmi pekne.