Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

21.10.2011 o 11:16 hod.

doc. PhDr. DrSc.

Dušan Čaplovič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2012 15:07 - 15:08 hod.

Dušan Čaplovič
Ďakujem veľmi pekne. Nechcel som vystupovať k prvým čítaniam, ale chcem poďakovať poslancom, ktorí vystúpili a vystupujú k tejto problematike za kvalitnú, kvalitné teoretické kolokvium, ktoré nám pomôže objasniť problémy v tejto oblasti, aby sme sa v budúcnosti vedeli zodpovedne rozhodnúť. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.2.2012 11:29 - 11:29 hod.

Dušan Čaplovič
Ďakujem veľmi pekne. Chcel by som oboznámiť členov nášho výboru školského, že o 12.30 hodine je milé stretnutie na našom výbore. Pozývam všetkých. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.12.2011 10:31 - 10:32 hod.

Dušan Čaplovič Zobrazit prepis
K pánovi poslancovi Šebejovi. Je to, samozrejme, uhol pohľadu. Ale človeka, ktorý pôsobí na Yalovej univerzite a bol významný predstaviteľ významného inštitútu celosvetového, treba čítať v celosti, a nie čítať ho len v niektorých, povedzme, vytrhnutých častiach. A samozrejme, podobne rozmýšľal aj profesor Richard Rorty, ktorý tu bol na Slovensku. Však vy ste vtedy boli na tej jeho prednáške, ktorá bola, myslím, na SÚZA, zhodou okolností, ktorý podobne rozmýšľa a nie je marxista alebo neomarxista, ako ste to povedali pri inom prípade. A ja môžem vymenovať ďalších a ďalších nielen ekonómov a nielen v americkej vede, ale aj vo svete uznávaných, ocenených Nobelovou cenou, ktorí kritizujú tento prístup.
A, pán Dostál, vyberte si chamule z uší, pretože vy ste ma nepočuli, čo som hovoril. Na jednej strane, áno, treba racionalizovať veci a šetriť, ale na druhej strane treba vytvárať predpoklady na príjmy. A príjmy, to je to podstatné, ktoré musíme zrealizovať, to znamená príjmy z daňových únikov, z čiernej a šedej ekonomiky, z európskych daňových rajov alebo svetových rajov. A pokiaľ sa to nestane, tak potiaľ sa tá situácia vo svete, v Európe a na Slovensku nezmení. Toto je najväčší problém. A neukazujte prstom len na tých jedných, ale hovorte aj o tých druhých, pretože vy slúžite týmto korporáciám a neustále tieto veci len tak opakujete. Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.12.2011 9:57 - 10:27 hod.

Dušan Čaplovič Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda Národnej rady, predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, minister financií, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi povedať niekoľko poznámok k predkladanému rozpočtu verejnej správy na roky 2012 – 2014, lepšie povedané, návrhu tohto rozpočtu. Budú konkrétne, otvorené, tak ako to cítim a vnímam teraz nielen ako politik, ale aj ako občan v tej oblasti, v ktorej som podkutý, z pohľadu politicko-historického, či kultúrnohistorického. Nie som ekonóm, a preto sa chcem k tomuto rozpočtu vyjadriť z tohto hľadiska. Myslím si, že rozpočet nemôže byť len súhrn chladných čísel, za ktorými často nie je cítiť človeka. Tak to často býva vo svete, v Európe, ale, samozrejme, aj u nás na Slovensku, a to aj preto, že sa dnes vytvorila neomylná vrstva ekonómov, ekonomických analytikov, ktorí považujú neoliberálny model či neoliberálne poučky ekonomickej vedy za božstvo nad všetkým.
Je veľkou chybou posledných desaťročí, že existujú akési ekonomické pretenzie, o ktorých písali mnohí významní svetoví sociológovia, politológovia, nad všetkým ostatným, čo, prirodzene, sprevádza civilizačné zmeny ľudstva a každodenný život človeka aj vo vzťahu k našej budúcnosti, v tom komplexnom ponímaní trvalo udržateľného rozvoja. A to sa zakorenilo a pretrváva naďalej v spleti čísel, grafov, ktoré sú považované za jediné kritérium rozvoja spoločnosti, teraz zámerne poviem, nielen hospodárskeho, ale aj spoločenského, vzdelanostného, vedomostného, kultúrneho, environmentálneho, regionálneho a nadovšetko morálneho, opakujem, morálneho. A tu ekonómia výrazne zlyháva všeobecne i konkrétne, o tom niet pochýb, lebo v minulosti slúžila a ešte aj naďalej slúži finančným korporáciám moci bohatých.
Keď pred 11 rokmi mi vtedy ako podpredsedovi Slovenskej akadémie vied prof. Immanuel Wallerstein, osobnosť americkej vedy, keď som sa podpísal pod jeho protest proti bombardovaniu Juhoslávie, o. i. uviedol, že dnešný unipolárny kapitalizmus je zvlčilý, slúži len tým najbohatším a moci i vojenskej moci, že zlyháva morálne, eticky a o niekoľko rokov sa presvedčíme, do akej strašnej krízy sa ľudstvo dostane a že bude sám tento systém zvlčilý na odchode z dejín, to bolo viac ako pred 10 rokmi, a poviem pravdu, že som mu neveril, nedávne roky a dnešok ma presvedčili, že mal úplnú pravdu. Táto osobnosť, sociológ, historik a ekonóm Yalovej univerzity v Spojených štátoch amerických, vtedy vedúci skvelého Fernand Braudel Centra pre štúdium ekonomiky historických systémov a civilizácie, kde pracoval do roku 2005, on sa stal druhým dychom svetového hnutia za spoločenskú spravodlivosť, ktoré sa v súčasnosti pretransformovalo na hnutie Obsaďme Wall Street. Aj nedávno otvorene napísal, môžete si to prečítať na blogoch a platí to aj o nás a pre nás, pre naše myslenie a konanie, ktoré vedie svet do záhuby, že veci vyzerali tak, že realizácia neoliberálneho programu zvyšovala na trhu úroveň „rastu" cenných papierov, ale súčasne viedla k celosvetovej zadlženosti a nezamestnanosti a tiež k znižovanou reálnych príjmov prevažnej väčšiny svetového obyvateľstva. A chybou bolo, že sa spoliehalo a spolieha len na trh, nevníma sa v takýchto výnimočných situáciách význam štátu a samotných vlád vstupovať do tohto procesu.
Aj vy, pán podpredseda vlády a minister financií a mnohí ekonómovia spolu s vami, ste obdivovali a obdivujete neoliberálny model. A takto to obdivujú aj niektorí financmajstri európskych vlád, výnimku tvoria predovšetkým ministri financií alebo ministerka financií Švédska a Jeho kráľovstva, Fínska, Nórska, ktoré je už mimo EÚ, alebo Dánska. A nechcem hovoriť, prečo to je, prečo to tak funguje, že práve týchto krajín alebo týchto štátov sa kríza výrazne až tak nedotkla, že to je nielen preto, že majú vysoké dane, solidárne dohodnuté, vysoké odvody medzigeneračne podporované, bez ohľadu na to, či je tam pravicová, stredopravá, stredoľavá alebo ľavicová vláda, ale aj preto, a to chcem tu podčiarknuť, už som o tom hovoril, že to vychádza z tradícií týchto štátov. V týchto štátoch sa tak nekradne ako v iných oblastiach Európy. Práve títo ekonómovia, o ktorých som hovoril, a financmajstri niektorých vlád v Európskej únii tvrdili, a tvrdia to často, že trh surový a morálne zhýralý trh, ktorý ničí osudy miliárd ľudí, je vraj založený na novej realite globalizácie, ktorá nemá a nemôže mať inú alternatívu. Všetko vôkol nás ovládajú, a treba si to priznať, nadnárodné finančné trhy, monopoly a politici sú často dobrovoľne v službe trhu, niektorí v predklone moci finančných skupín a niektorí aj nedobrovoľne vystavení obrovskému tlaku so zlyhaním morálky, akejkoľvek solidarity a úcty k tomu druhému.
A uvediem ďalší príklad. A to je na druhú osobnosť, ktorá, žiaľ, už nie je po roku 2007 medzi nami, profesor Richard McKay Rorty zo Stanford University v Spojených štátoch amerických, s ktorým som sa mal možnosť znovu ako podpredseda Slovenskej akadémie vied stretnúť na Slovensku, ktorého som mal možnosť hostiť, počúvať, samozrejme, aj pri mojich ďalších návštevách v Spojených štátoch amerických. On pripomínal a pripomína aj naďalej pre nás nadčasovo, tým zbožňovateľom čísel, grafov, tabuliek, že treba zabezpečiť zvýšenie na jednej strane slobody, na druhej strane ekonomickej spravodlivosti. Upozorňuje nás, že treba mať, u politikov zvlášť, empatiu k utrpeniu druhých, dokázať sa identifikovať s ostatnými, myslieť na ostatných, presadzovať doslovne politickú solidaritu. A takýmto, samozrejme, žiaľ, nie je ani tento návrh rozpočtu, že by tú politickú solidaritu a túto medzigeneračnú solidaritu a tiež solidárny systém výrazne akceptoval, nielen na rok 2012, ale aj na roky 2013 a 2014. To nie je len hra čísel, znovu to opakujem pred týmto váženým plénom, klamanie číslami. Veď z čísel, a to už mnohí predrečníci predo mnou povedali, si ľudia nenakúpia a nemôžu si plnohodnotne zabezpečiť zodpovedajúce služby vo verejnom záujme pre občanov štátu.
Tak ako napísali celkom nedávno mnohí ekonómovia, ktorí sa už prebúdzajú, najmä mladej generácii, ktorí neslúžia ako analytici rôznym bankám, ktorí sa dostali z pazúrov finančnej moci a dnes už môžu vysloviť, napísať svoj názor, konkrétne a sumarizujúc, ak ktosi sa chcel a chce aj dnes vymaniť z tohto surového súkolesia, chcel či chce zavádzať umiernenejšiu sociálnu politiku, vymaniť sa zo závislosti od finančných trhov, je vždy na to tvrdá reakcia všemocnej sily mocných finančných korporácií, bánk, finančných fondov a finančných domov.
Dnes sa ukázalo a preukázalo aj slovami mladej českej ekonómky Ilony Švihlíkovej, že, a to budem citovať, nemôže to byť taký trhový systém, v ktorom nad všetkými spoločenskými dohodami monopolne dominuje len súkromné vlastníctvo. A v tomto vleku je aj naša ekonomika riadená myšlienkami, ktoré už strácajú lesk a zbedačujú občanov, nielen na Slovensku, ale, prirodzene, aj v Európe a vo svete, teda Slovensko v tejto oblasti nie je výnimkou. Absencia prerozdeľovania, solidarity, investovania do rozvoja, sa postupne úplne vytráca. A nedajbože ak použijete tieto všeľudské hodnoty, tak ste si doslovne vykopali hrob, ste ukameňovaní. Svet čísel je rozhodujúci a človek, ten je na poslednom mieste. Pripadá mi to, ako keby sme všetci sedeli v lietadle smerujúceho z mesta Jaroslavľ, ktoré chce vzlietnuť, a držíme nohu na brzdnom systéme. A čo nasleduje? Katastrofa. Len v šetrení, v znižovaní služieb verejnosti, v znižovaní kúpnej sily a okrádaní občanov nie je cesta k revitalizácii ekonomiky, obrazne povedané, k vzlietnutiu, ale k ďalšej tragickej a výrazne sa prehlbujúcej havárii.
Dnes, pán podpredseda vlády, viete, že 100 významných anglických ekonómov napísalo protestný list terajšiemu premiérovi Veľkej Británie pánovi Cameronovi, kde ho žiadajú nielen škrtať, ale aj hľadať zdroje, ako naplniť rozpočet, z daňových únikov, zo šedej a čiernej ekonomiky. Samozrejme, myslím si, že to je cesta aj v tejto oblasti, v budúcnosti pre Slovensko. Žiaľ, a znovu to zopakujem, ctené dámy, vážení páni, taký je aj návrh tohto rozpočtu verejnej správy, pokračujúci z minulého roku v škrtení ekonomiky, vedomostného a vzdelanostného potenciálu a ďalšom zbedačovaní väčšiny ľudí na jednej strane a ochrane silného jadra najbohatších vrátane celého bankového a finančného sektora na druhej strane, lebo tí, čo majú veľa, budú mať ešte viac, a tí, čo majú málo, budú mať ešte a ešte menej. Aj tu možnože znejú slová z encykliky z roku 1981 pápeža Pavla Jána II., ktorý mnohé veci už vtedy predvídal, že budúcnosť nielen Európy, ale aj sveta a civilizácie nespočíva v tom, aby v podstate sa na jednej strane bohatlo a na druhej strane chudobnelo, aby sa tieto nožnice stále viac a viac otvárali, ale predovšetkým v tom, aby tí, čo majú veľa, ako citujem z tejto encykliky, nemali nazvyš a tí, čo majú málo, aby nepocítili nedostatok. To je systém solidárny, systém, ktorý sa v mnohých štátoch a predovšetkým v severských štátoch Európskej únie, aj mimo Európskej únie, keď hovorím o Nórsku, naďalej výrazne uplatňuje. A preto dopady terajšej krízy sú najmenej cítiť v týchto krajinách, v týchto štátoch, a preto sa veľmi uvažuje o tom silnom jadre, že to bude popri týchto severských štátoch Nemecko, Francúzsko a príp. Holandsko. Žiaľ, tento princíp sa z tohto ani z tejto encykliky nikdy nepoučil, nikto to nezobral vážne. A to bolo pred tridsiatimi rokmi. Za 30 rokov ako keby sa to nevnímalo a stále sa viac a viac cez trh drancovali ľudské zdroje a príroda vo svete a v Európe. A v čom to spočíva? Je to v tom, že všade, nielen u nás, ale aj v celej Európe sa viac a viac prehlbuje kríza, a teraz to budem hovoriť čisto z historického hľadiska, v istej empatii poznajúc dejiny, ktorá, prirodzene, môže viesť ku konfliktom a k možným vojenským stretom. A teraz si treba povedať, či sa Európa vyberie, samozrejme, v novej hodnote a novým systémom, ako bol New Deal v Spojených štátoch amerických v tridsiatych rokoch, alebo cestou tridsiatych rokov Európy v nástupe talianskeho fašizmu, nemeckého nacizmu a ruského stalinského boľševizmu, pretože moc ak začne prehrávať, nebojí sa použiť silu obuškov a zbraní.
Nuž a z tohto dôvodu, ak vnímam a pozerám na tento rozpočet, tak takýto rozpočet z mojej strany nie je možné osobne podporiť.
Vážení prítomní, teraz na záver sa vrátim niekoľkými poznámkami k rozpočtu z oblasti vzdelávania, vedy a výskumu.
Pán podpredseda vlády a minister financií, prostredníctvom vášho vládneho splnomocnenca pre vedomostnú spoločnosť či ekonomiku, ktorý urobil, môžem povedať, vychádzajúc aj z nášho modernizačného programu Slovensko 21, povedzme, nadväzujúc na Minervu 1, celkom dobrý program, zrejme ale tento program Minerva 2 nie je do tohto času či nečasu, má podnázov „Slovensko do prvej ligy“, ktorý má prepojiť vedu, výskum na vývoj a inovácie, na podporu malého a stredného podnikania, aj už, pokiaľ viem, my sa stretneme zajtra na našom výbore s existujúcim akčným plánom. Pozrel som si návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014, teda v tých číslach, ktoré sú tam uvedené. Tak to, čo je na papieri Minervy 2, z prevažnej časti je nerealizovateľné. Podobne je to aj s rezortným programom, to je ešte horšie, Fénix, ktorý pripravilo ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, najmä do oblasti podpory vzdelanosti, školstva.
Pán podpredseda vlády a minister financií, ak na jednej strane hovoríte a v rozpočte na rok, teda cez čísla tvrdíte, že do vedy, výskumu ide o 100 mil. eur viac, tak treba povedať nielen to A, ale aj to B, že sa výrazne, takmer 100-percentne spoliehate len na eurofondy z operačného programu Výskum a vývoj, pričom čerpanie, ako viete veľmi dobre, v rámci týchto programov je veľmi slabé a v podstate sa čerpajú prostriedky len z tých schválených úspešných projektov, ktoré boli zazmluvnené či kontrahované do júna 2010. Nové výzvy sa nevyhlasujú a viem veľmi dobre, že aj vy ste nespokojný, pán minister financií, a odporúčaná veľká výzva na veľké projekty doteraz stále neexistuje, pretože pán minister školstva, vedy, výskumu a športu nie je schopný so svojím ansámblom pripraviť a vyhlásiť nové výzvy vrátane výzvy na veľké projekty. To treba tu na tomto mieste konkrétne pomenovať a povedať.
Pán minister, podpredseda vlády, pokračujete vlastne v tendenciách, keď sa pripravoval rozpočet na tento rok, keď ste výrazne znížili o viac ako 10 mil. eur, v prepočte 300 mil. slovenských korún zdroje pre Agentúru na podporu výskumu a vývoja (APVV) roku 2011 oproti rokom 2009 a 2010. Samozrejme, aj vy ste znížili, doslovne uchmatli zdroje na investície do vedy a vysokého školstva, a to nielen do budov, ale aj na podporu pre novú laboratórnu techniku a prístrojové vybavenie. Spoliehať sa, pán minister, len na európske zdroje považujem za nezodpovedné. A tvrdil som to aj v rokoch 2006 až 2010 na mnohých seminároch vo vzťahu k vtedajšiemu ministerstvu školstva. A budem to tvrdiť aj teraz a, samozrejme, aj do budúcnosti, pokiaľ sa inak konať nebude. Nuž aj preto vo vzťahu k vláde Ivety Radičovej hovorím, že európske zdroje sú v súčasnosti, existujú, ale v budúcnosti ak nebudú doplnené výrazne vlastnými verejnými zdrojmi, budú prekliatím. To bol aj taký príspevok môj, ktorý som napísal v roku 2009. A aj tohto roku sa chválite, že ste ušetrili verejné výdavky aj zo strany vášho ministerstva, a to len vďaka tomu, že sa európske zdroje nečerpali. A tak sa nečerpali ani zdroje ministerstva na kofinancovanie týchto európskych zdrojov. A to je cesta, znovu to opakujem, verejne, aj v tomto pléne, do pekla, lebo nevyužitím týchto zdrojov, konkrétne z operačného programu Vzdelávanie, z operačného programu Výskum a vývoj a z operačného programu Informatizácia spoločnosti, ich nevyužijeme, môžeme mať pre tieto programy v budúcom období rokov 2014 až 2020 menej financií, výrazne menej financií alokovaných z európskych zdrojov pre Slovensko. Naviac čo ma mrzí, je, že práve pre tieto operačné programy vrátane operačného programu, ktorý sa nachádza na ministerstve hospodárstva, Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, nefunguje stále alebo nepracuje kvalitne Monitorovací výbor pre vedomostnú ekonomiku.
Na jednej strane hovoríte vo svojom programovom vyhlásení o priorite a podpore vzdelávania, vedy, výskumu, inovácií a informačných technológií a v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014, ale aj na rok 2011 sa to už odrazilo, tento trend zásadne sa neodráža.
Závery.
Návrh rozpočtu, ktorý predkladáte na roky 2012 až 2014, nedovoľuje riešiť nielen finančne, teraz to podčiarkujem, nielen finančne hlavné problémy slovenskej vedy, výskumu aj s väzbou na inovácie, na vývoj a na podporu podnikania.
Po prvé. Vďaka absencii vednej politiky a systému financovania vedy, vedy s jasnými definovanými zámermi, cieľmi a nástrojmi, ja viem, že žaba na prameni je aj na ministerstve školstva, ale vy, ako podpredseda vlády, musíte tlačiť, aby sa tieto veci čo najskôr zrealizovali.
Po druhé. Je vysoká roztrieštenosť schválených priorít v oblasti vzdelávania, vedy. Vy o tom dobre viete. Ak však reformy, a reformy to nie sú reformy jednej vlády, ale proces, na ktorý sa reaguje stále, pretože prichádzajú nové výzvy, nielen na ekonomiku, lebo aj jednotlivé oblasti treba neustále reformovať, pretože treba dať odpovede na tieto výzvy, ktoré prichádzajú zo sveta. chcete robiť v tejto oblasti, musíte ich predfinancovať, opakujem, predfinancovať, lebo každá zmena, a to je skúsenosť, niečo stojí.
Po tretie. Návrh rozpočtu dokazuje neefektívne a fragmentované financovanie a absenciu dialógu medzi školskou, v tom vyššom leveli, vysokoškolskou a vedeckou obcou či komunitou s predstaviteľmi štátu, či už je to na úrovni rezortu, ktorý za to zodpovedá, alebo je to na úrovni rezortu ministerstva financií.
Po štvrté. Návrh rozpočtu dokazuje nedostatok systematickej podpory vedeckej a technickej infraštruktúry, ktorá je v súčasnej dobe financovaná takmer výlučne zo štrukturálnych fondov Európskej únie.
Po piate. Návrh rozpočtu predstavuje neschopnosť aj v tých zámeroch, čo poznám z ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, ale, samozrejme, nepočul som tu ani zo strany ministerstva financií a podpredsedu vlády o pretvorení Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV), čo bolo aj v našom programe, ako hlavnej grantovej agentúry, jej pretransformovaní na verejnoprávnu ustanovizeň, aby do nej mohli plynúť nielen prostriedky z verejného sektora a verejného národného rozpočtu, ale aj európske a privátne zdroje. Pre túto agentúru je to veľká výzva do budúcnosti, aby sa tak čo najrýchlejšie uskutočnila táto zmena.
Po šieste. Návrh rozpočtu predstavuje neschopnosť vytvárať podmienky pre privátnu oblasť, aby sme ju motivovali, opakujem, motivovali v investovaní do vzdelávania, vedy, výskumu, vývoja a inovácií.
A napokon po siedme. Návrh rozpočtu predstavuje neschopnosť vytvoriť finančné nástroje, o tom hovorí aj tento rozpočet, na podporu aplikovaného výskumu a inovácií aj vo vzťahu k ministerstvu hospodárstva.
Teda návrh rozpočtu pláva na vode, ako tu už konštatovali moji mnohí predrečníci, nielen preto, že sa len objavuje a drží čísiel, a pritom výhľady hospodárskeho rastu na rok 2012 sú oveľa, už dnes, nižšie a horšie, s akými sa kalkuje v tomto návrhu, ktorý prerokovávame. Ale vždy treba hovoriť o prioritách, aj v najťažších situáciách. A keď som sa v minulosti stretol s prezidentom Európskej komisie niekoľkokrát, tak mi pripomínal, že práve kríza je obrovskou šancou podporiť v budúcnosti tie benefity, ktoré môžu priniesť, môžu akcelerovať hospodársky rast. A to je veda, výskum, vývoj inovácie a predovšetkým vzdelanosť tejto spoločnosti. Teda nepodporuje priority, ku ktorým sa vláda Ivety Radičovej hlásila. A vy, pán minister a pán podpredseda vlády, to nerobíte ani Minervou 2, ku ktorej ste sa prihlásili spolu s ministrom školstva, vedy, výskumu a športu, aj zo šlabikárovej a povrchnej, finančne nepokrytej stratégie Fénix, sa hlásite. Takže za takýto návrh rozpočtu nemôžem hlasovať, lebo je to len o číslach, a nie o ľuďoch a v prospech ľudí, pre ktorých ste v minulosti veľa sľubovali. A týmto návrhom rozpočtu ich chcete opäť oklamať.
A mnohí na to zabúdame, boli tu venčeky adventné v adventnom čase, tak to sa týka všetkých nás a, samozrejme, aj pána ministra a podpredsedu vlády. Tri veci sú potrebné, tri krát tri v budúcnosti, nielen v čase adventnom akceptovať a úspešne realizovať, ale zdokonaľovať, po prvé, prvé tri veci, odvahu, dobrotu a lásku k blížnemu, po druhé, z ktorých musí človek dať, sú to tri veci, čo najviac chudobným, slová útechy smutným a slovo pochvaly tým, čo si to zaslúžia, je to teda tá motivácia, po tretie, vyhýbať sa krutosti, namyslenosti a nevďačnosti, sú to tiež tri veci. A ja skutočne vám, samozrejme, želám aj v tomto čase, aby slovo „musíš“, ktoré často opakujete, sa dokázalo zmeniť vo vašom živote na slovo „chcem“ nie pre seba, nie pre tých horných desaťtisíc, ale pre väčšinu občanov Slovenskej republiky. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 21.10.2011 11:16 - 11:16 hod.

Dušan Čaplovič
Ďakujem veľmi pekne pán predseda. Pri hlasovaní o námietke pána Rašiho som hlasoval za, a vykázalo ma proti.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.10.2011 15:33 - 15:35 hod.

Dušan Čaplovič Zobrazit prepis
Pán poslanec Blanár hovoril v dvoch rovinách, hovoril v rovine vzdelávania a takisto v rovine zdravotníctva vo vzťahu k predloženým návrhom, ktoré odzneli vo všeobecnej rozprave. Ja naozaj pociťujem, to, to sa týka aj v niektorých oblastiach školstva, tie návrhy, ktoré sa prijali, s ktorými mám problém a, samozrejme, aj zdravotníctva, že škriabete sa na plot, obrazne povediac, a neviete, čo je za ním. Aké dopady to má, v tomto prípade, samozrejme, na budúcnosť, jednej strane regionálneho školstva a na druhej strane verejného zdravotníctva a súčasne chcem naozaj v tomto svojom krátkom vystúpení v rámci faktickej poznámky upozorniť, že nám musí ísť aj o vysokoškolské ško..., vysoké školy a hlavne o lekárske fakulty. Pán minister, vy ste dostal listy, ja som ich dostal ako predseda výboru od obidvoch dekanov lekárskych fakúlt, od rektora Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, takisto pána profesora medicíny, ktorý dlhé roky v tejto oblasti strávil, pána profesora Miroššaya a znovu opakujem, nikde v Európe nie sú univerzitné nemocnice akciovými spoločnosťami. Ako je možné na týchto špičkových pracoviskách zabezpečovať špičkový klinický výskum cez rôzne súkromné vstupy, alebo pôjdeme cestou do záhuby, že tieto nemocnice premeníme na jednoduché sanitárne podniky, kde sa bude zarábať na hlavu, podobne ako vo vojnovom stave... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.10.2011 15:11 - 15:13 hod.

Dušan Čaplovič Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyni môžem povedať len toľko, že v tom prvom bode, čo ste hovorili a v tom treťom, s tým môžem plne súhlasiť, v tom druhom, samozrejme, mám rozporuplné videnie a pocity, a preto sme to dali na samostatné hlasovanie. Po druhé, vždy ma napadá pesnička "Money, money", ak hovoríme o budúcnosti školstva, pretože, áno, chceme dosiahnuť to, aby absolventi pedagogických fakúlt nám neodchádzali za au-pairky do zahraničia, ale išli do škôl, a to treba, samozrejme, výrazne finančne vydotovať naše školstvo. A po tretie, treba si uvedomiť, a to je najpodstatnejšie, čo som povedal aj v jednej relácii tu prítomným pánom ministrom školstva, že ten predseda vlády alebo tá predsedníčka vlády sa zapíše do dejín slovenskej politiky, podobne ako Göran Persson, predseda švédskej vlády, že výrazne zafinancuje práve oblasti vzdelávania, vedy, výskumu, inovácií a informačných technológií. Preto je Švédsko taká úspešná krajina dnes a partneri z pravicových strán mohli na jeho politiku len nadviazať. Majú rozviazané ruky, lebo v oblasti vzdelávania je dostatok prostriedkov a do vzdelávania idú mladí ľudia, ktorí si skutočne adekvátne aj tie peniaze, ktoré si tam, ktoré získajú, aj adekvátne si ich tam odrobia a odučia. Toto je cesta jediná a myslím si, že v tom máme zhodu. Teda opakujem jednotka, dvojka, áno, vášho návrhu, trojka... Jednotka, trojka, áno, dvojka... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.10.2011 14:24 - 14:26 hod.

Dušan Čaplovič Zobrazit prepis
Pán poslanec, pán spravodajca, jeden klasik povedal: "To chce klid." A, samozrejme, vy nemôžete byť kľudný, a ja nemôžem byť tiež kľudný, pretože viem, ako je organizované súkromné školstvo vo vyspelých štátoch Európy, napríklad vo Francúzsku, kde dostávajú na súkromné školy skutočne talentované deti, ale takých rodičov, ktorí si to kompletne všetko platia. A toto je cesta v podstate budúcnosti súkromného školstva, tak aby v tejto oblasti sa realizovalo, a na základe toho sa bude aj kvalita rozvíjať.
Predovšetkým nie je pravda, čo hovoríte, pretože ak hodnotíme súkromné školy, veľká časť súkromných škôl berie deti, ktoré nie sú prijaté, respektíve sú vyhodené z cirkevných alebo z verejných škôl a tí idú na súkromné školy. A tieto skončia s akýmkoľvek prospechom, ale majú v podstate rovnako ukončenú maturitu a túto školu alebo základnú školu, ako majú iné školy a pritom tá kvalita, ako veľmi dobre viete, to je merateľná, tá hovorí o tom, že sú naspodku.
Čiže tu nejde o financiách, tu nejde o financie, tu ide o to, aby sme skutočne pochopili, že privátny sektor všade v Európe je stavaný tak, aby v podstate tí, ktorí majú na to, dávali svoje deti do tých súkromných škôl, finančne, a tí, ktorí na to nemajú, aby v podstate využívali verejné a cirkevné školstvo.
A ten systém, ktorý bol nastavený za pána Fronca, bol dobrý, bol konsenzuálne dohodnutý v rokoch 2002 až 2006 tak medzi koalíciou aj opozíciou vtedajšou. A myslím si, že je to správne takýmto spôsobom riešiť, pretože týmto vstupom naozaj výrazne znevýhodňujete učiteľov a pedagógov na cirkevných a verejných či štátnych... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.10.2011 14:17 - 14:19 hod.

Dušan Čaplovič Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja plne podporujem návrh pani poslankyne Obrimčákovej vyňať zo spoločnej správy tieto dva body na osobitné hlasovanie. A poviem aj prečo ešte aj, aby som to viacej zvýraznil.
Predovšetkým, my máme hodnotené v školstve verejné školy alebo štátne. Máme hodnotené cirkevné školy a súkromné. A z tohto hodnotenia sú súkromné školy najhoršie, na poslednom mieste a my zavádzame diskriminačné opatrenie vo vzťahu k cirkevným a verejným školám, že im priznávame, súkromným školám, isté nadštandardy, a pritom ten vzdelávací proces v súkromných školách je veľmi slabý pri hodnoteniach. A, samozrejme, na základe toho treba k tomu prijať jasné stanovisko, že tento návrh odmietnuť.
Po druhé, a to je otázka znižovania sociálneho statusu, najmä peňaženiek občanov v tomto krízovom období, vo vzťahu k originálnym kompetenciám miest a obcí, osobitne, keď sa tu hovorilo o centrách voľného času umeleckých škôl, školských jedální, zhodou okolností mám skúsenosti, lebo som členom rady, ako poslanec mesta Bratislavy, takýchto škôl a viem, po čom oni volajú, tak naozaj vytvárame v tejto oblasti, ak prijmeme tento návrh, ďalšiu nezamestnanosť v regiónoch a výrazne vstúpime do peňaženiek občanov, ktorí chcú dať svoje deti do týchto zariadení, a nebudú mať na to zdroje.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

13.10.2011 17:10 - 17:11 hod.

Dušan Čaplovič
Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel požiadať. Vykázalo ma zariadenie, že som nehlasoval za návrh o vyslovenie súhlasu Národnej rady s dodatkom rámcovej zmluvy. Ja som hlasoval za, takže je tam chyba. (Potlesk.)
A sú tu svedkovia v podstate, ktorí to môžu potvrdiť.
Skryt prepis