Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Podobne ako povedal pán kolega poslanec Matej, tiež by som chcel upozorniť na niektoré súvislosti tohto zákona, pri ktorých by bolo dobré prinajmenšom v tom druhom čítaní rozobrať ich a zamyslieť sa nad nimi.
Prvou súvislosťou je problém práve sadzby, ktorá je síce stanovená na 500 eur, avšak vo VZN si ju obec, alebo mesto môže ľubovoľne meniť. A chýba tam nejaké horné obmedzenie. V prípade nejakých úplne malých obcí, kde sa napr. postaví jedna väčšia novostavba, ročne by to mohlo viesť až k riziku určitého vypaľovania investorov doslova, ako sme boli svedkami toho napr. pri dani z nehnuteľností, keď neboli stanovené horné sadzby daní. A naozaj dokonca tam nebolo stanovené ani to rozdeľovania podľa katastrov. A stal sa v niektorých málo konkrétnych prípadoch takýto nejaký účinok.
Faktom je, že na druhej strane toto môže pomôcť riešiť obciam finančnú situáciu. Určite však o tomto návrhu treba sa zrejme rozprávať, ďalej diskutovať o ňom.
Upriamil by som ešte pozornosť na inú možnosť, ako môžu obce riešiť tento svoj problém. A to je už existujúca daň za vjazd motorových vozidiel do historickej časti mesta a ich zotrvanie tam. Tadiaľ by možno bolo jednoduchšie riešiť tento problém. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Rád by som zareagoval na predrečníka. Tu sa miešajú dve veci. Prvá vec je idea, myslím si, že chorá idea a chorá myšlienka, že z každého nezamestnaného sa nám podarí urobiť podnikateľa, ak mu dáme finančný príspevok na štart podnikania. Dokonca viem a som presvedčený o tom, že aj mnohí existujúci živnostníci namietajú voči tomu, aby boli vytváraní iní umelí živnostníci, aby sme umelo znižovali nezamestnanosť tým, že vyškrtneme, tak ako to bolo teda na základe toho opatrenia, o ktorého prehodnotení sa údajne diskutuje, vyškrtneme niekoho z evidencie nezamestnanosti len tým, že mu dáme nejakú almužnu a budeme sa tváriť, že z nezamestnaného sa odrazu stane úspešný podnikateľ.
Úplne iná súvislosť je zmena pravidiel pre udeľovanie investičnej pomoci, ktoré sa v skutočnosti sprísňujú, pretože sa uviedli jasné a objektívne kritériá, kam a do čoho musí investor investovať, aby mohol dostať investičnú pomoc. Tie kritériá sú oveľa prísnejšie, ako boli dodnes, keďže dnes v podstate nejaké takéto kritériá ani neexistovali podľa tej predchádzajúcej právnej úpravy. A tieto kritériá teda sprísňujú udeľovanie investičných stimulov oproti súčasnému stavu.
To, že zavádzajú objektívne hodnotenie a že udelenie stimulu bude závisieť vyslovene na rozhodnutí vlády Slovenskej republiky, zároveň znamená, že získanie takejto podpory nie je nárokovateľné, a preto sa udeľovanie investičných stimulov nerozširuje, naopak, sprísňujú sa kritériá na ich udeľovanie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, je trošku tak paradoxné, že ako aj liberál som sa sem teraz musel postaviť obhajovať novelu zákona o investičnej pomoci, ktorý je zákon vlastne o poskytovaní investičných stimulov podnikateľom. Chcem jasne povedať, že táto novela, tak ako ju ministerstvo hospodárstva predložilo, jednoznačne napĺňa programové vyhlásenie vlády v tejto oblasti. Programové vyhlásenie vlády v oblasti investičnej pomoci hovorí nasledujúce:
"1. Vláda Slovenskej republiky posúdi všetky možnosti, ako minimalizovať štátnu pomoc v oblastiach, kde je poskytovaním neopodstatnene deformované podnikateľské prostredie.
2. Investície plynú na Slovensko nerovnomerne, navyše pod vplyvom hospodárskej krízy a zhoršenia podnikateľského prostredia sa ich rast spomalil. S cieľom vyrovnávania regionálnych rozdielov v rámci Európskej únie je potrebné aj v rámci Slovenska neustále podporovať rast investícií, a to najmä do zaostalých regiónov.
3. Vláda Slovenskej republiky prehodnotí doterajší a vytvorí funkčný model na podporu prílevu priamych zahraničných investícií vrátane efektívneho fungovania podporných inštitúcií. Vláda Slovenskej republiky sprehľadní pravidlá pre poskytovanie investičnej pomoci tak, aby podporovala vytváranie pracovných miest v oblastiach s vysokou nezamestnanosťou, zvyšovanie pridanej hodnoty v priemysle a transfer najnovších poznatkov do praxe. Pri návrhoch pravidiel pre poskytovanie investičnej pomoci uplatní aj osvedčené skúsenosti získané pred rokom 2006, keď bol dosiahnutý najefektívnejší rast investícií."
Myslím si, že nikto z vládnej koalície sa netají tým, že v ideálnom prípade a v prípade, ktorý presadzuje aj ministerstvo hospodárstva, by bolo najvhodnejšie do konca volebného obdobia úplne zastaviť poskytovanie investičných stimulov na Slovensku. Kým sa to tak však stane v súlade s programovým vyhlásením vlády, je potrebné zaviesť poriadok do pravidiel, na základe ktorých sa investičné stimuly poskytujú. Do roku 2006 takýto poriadok v poskytovaní investičných stimulov pre investorov na Slovensku existoval. Avšak zrušením niektorých jasných a transparentných kritérií predchádzajúcou vládnou koalíciou, napríklad kritérií rozdelenia Slovenska na niekoľko zón podľa výšky nezamestnanosti, došlo k narušeniu takých tých základných pravidiel a princípov podporovania tých regiónov, v ktorých je to najviac potrebné.
Aké sú teda najväčšie výhody predloženého návrhu zákona, ktoré by som rád uviedol a na ktoré by som rád upozornil.
1. Táto novela zákona zavádza jasné a transparentné kritériá podpory. Zavádzajú sa v prílohe kritériá, ktoré sú nastavené tak objektívnym spôsobom, aby každý zahraničný investor, ale aj domáci investor, pretože tento zákon naozaj nikoho nediskriminuje, ktorý príde a chce investovať, si mohol doslova až formou matematického vzorcu(vzorca) uviesť do modelu základné údaje o svojej investícii, do ktorého regiónu chce ísť, v akej oblasti chce podnikať, a na základe toho získal objektívnu informáciu, akú maximálnu výšku podpory môže očakávať.
Nečudujem sa, že niektorým kolegom z radov opozície môžu takéto jasné a transparentné kritériá, ktoré tento zákon zavádza, vadiť. Keď budú totiž platiť takéto jasné a transparentné kritériá, už sa nebude môcť stať, že niekto na ministerstve hospodárstva bude obiehať investorov a hovoriť im, aby zmenili región, do ktorého chcú investovať, nikto nebude môcť obiehať investorov a požadovať od nich nejakú úplatu alebo poplatok za to, aby presadil jeho investičný stimul pre danú konkrétnu firmu.
Ak sa presadia takéto jasné a transparentné kritériá, ktoré výrazne zvýhodňujú technologické investície, investície do výskumu a vývoja, na úkor manufaktúr, aké vznikali na Slovensku v minulosti a boli podporované v minulosti, už sa nestane, že bude udelený investičný stimul v absolútne rekordnej výške 80-tisíc eur na jedno pracovné miesto. Na lyžiarske stredisko, ktoré podľa niektorých ľudí je spriaznené s niektorými poslancami jednej opozičnej strany.
Uvedený návrh zákona rozdeľuje Slovensko na päť oblastí podľa miery nezamestnanosti. Stanovuje tak jasné kritériá, že väčšina regiónov, ktoré majú nezamestnanosť nižšiu ako priemernú, najmä západné Slovensko, kam investície boli najviac podporované v minulosti, už nebude oprávnený investor pre získanie investičnej pomoci, prípadne budú tu podporované len investície, ktoré naozaj idú do výskumu a vývoja.
Čím vyššia nezamestnanosť v regióne, kam chce investor prísť, tým získa väčšiu šancu získať investičnú podporu, a tým aj vhodnejšiu štruktúru bude mať šancu získať. To znamená, v regiónoch, ktoré majú najnižšiu mieru nezamestnanosti, bude investičná podpora uprednostňovaná vo forme daňových úľav a čím vyššia nezamestnanosť podľa tohto návrhu, tým väčšia šanca získať napríklad aj podporu na nákup hmotného investičného majetku.
Novela zákona prináša vyššiu istotu pre investorov domácich či zahraničných, ktorí budú chcieť priniesť na Slovensko nejakú investíciu, pretože skracuje dobu trvania celého procesu získania investičnej pomoci o približne 60 až 90 dní oproti predchádzajúcemu právnemu stavu. Novela zákona prináša viac podpory pre projekty s vyššou pridanou hodnotou, pretože sa znížili nároky na investície pre centrá strategických služieb a pre technologické centrá, ktorým sa náklady počítajú na základe nákladov na ľudské zdroje. Čiže investičnú podporu môžu dostať na základe toho, koľko reálne zaplatia na mzdách a platoch pre svojich zamestnancov v rámci nových pracovných miest, ktoré na Slovensku vytvoria.
Novela znižuje minimálne výšky investície na 14,7, resp. 3 mil. eur, pričom predchádzajúci zákon bol postavený hlavne na obdobie hospodárskeho rastu.
Zákon sa priblížil aj domácim podnikateľom, ktorí sa v minulosti cítili byť diskriminovaní, a to tým - a hlavne pre malé a stredné podniky to platí -, že umožňuje zlúčiť do jedného projektu viacero na seba nadväzujúcich zámerov. Toto je reakcia na názory, že predchádzajúci zákon bol stavaný len pre silných a zahraničných investorov.
Zákon umožňuje upraviť podmienky čerpania investičných stimulov v prípade, že projekt spĺňa základné zákonné kritériá v prípade nepriaznivého vývoja na trhu alebo v priemyselnom odvetví.
Zákon zvyšuje princíp právnej istoty aj tým, že presne definuje, čo je podstatné a nepodstatné porušenie podmienok poskytnutia investičnej pomoci, a tým dáva investorom i podnikateľom viac právnej istoty.
Zároveň zákon umožňuje opätovné čerpanie pomoci v prípade rozšírenia investičného projektu, čo je známkou stability investície a dlhodobého zámeru podnikateľa zotrvať na Slovensku.
Dámy a páni, ako som povedal, zámerom azda nás všetkých, ktorí sedíme tu v radoch vládnej koalície, je dospieť k takému stavu, aby v poslednom roku vládnutia nebolo potrebné a neboli udeľované žiadne investičné stimuly. Kým sa však dostaneme do takéhoto štádia, je potrebné udeľovanie investičných stimulov znižovať a tie, ktoré predsa len udelené budú, je potrebné zabezpečiť, aby išli do tých regiónov, ktoré to najviac potrebujú. Do regiónov, kde je najnižšia životná úroveň, do regiónov, kde je najvyššia nezamestnanosť, prípadne do oblastí, ktoré prinášajú našej krajine najvyššiu pridanú hodnotu: do oblasti technologických investícií a výskumno-vývojových centier. Tento zákon je šitý a pripravený takým spôsobom, aby presne tieto ciele naplnil.
Preto ako poslanec môžem s čistým svedomím hlasovať za prijatie tejto novely.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, vážený pán poslanec, povedali ste veľa o hospodárení v košickej teplárenskej. Ja by som chcel uviesť len jeden fakt, ktorý vykreslí, ako to v skutočnosti je. TEKO Košice zvýšilo v druhom polroku minulého roka svoj zisk o viac než 2 milióny eur oproti rozpočtovanému. Tie neschopné manažmenty, o ktorých ste tu tak dlho a pútavo hovorili, zvýšili a zarobili viac než o 2 milióny eur. Áno, niektoré tie manažmenty neboli z Košíc, pretože nám naozaj dalo obrovskú prácu rozpletať tú sieť až takmer mafiánskych vzťahov, ktoré v tomto podniku existovali. Vypovedať nevýhodné zmluvy a nevýhodné kontrakty z predchádzajúceho obdobia, zabezpečiť napr. aj to uhlie, ktoré naozaj predchádzajúci manažment už nenakúpil, pretože si povedal, že po voľbách ho to už nemusí zaujímať. Ale ten dôležitý ukazovateľ, to nie je informácia o tom, či niekto býval v hoteli alebo nebýval v hoteli. Dva milióny eur zarobených navyše novými manažmentmi TEKO oproti tomu, ako hospodáril manažment politicky dosadený vašou stranou a vami. To hovorí úplne za všetko a viac k tomu netreba dodávať.

... podporiť deklaráciu, ktorú predložili poslanci Kresťanskodemokratického hnutia, a zároveň upozorňujeme, nie je jedna skupina ľudí nadradených nad iných, a že keď to nazývate genocídou, tak potom sa pácha aj genocída v mnohých krajinách na úplne inej skupine ľudí a chceme aj tento problém povzniesť do popredia, rovnako ako KDH veľmi správne prinieslo do popredia problém prenasledovania vyznávačov kresťanskej viery a kresťanského náboženstva.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Igor, Juraj a Martin Poliačik to povedali vo veľkej miere za mňa. Každý človek má rovnaké práva, tak ako bol stvorený. A môžme diskutovať o tom, kým bol stvorený, ale každý človek má rovnaké práva.
Bol by som veľmi nerád, aby táto diskusia skončila v nejakej úplne hlúpej a zbytočnej agresii, keď sme v podstate všetci na jednej lodi, keď sa všetci zhodujeme s tým, aké dôležité je... (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Poliačik, ja by som vám chcel poďakovať za to vystúpenie, ktoré ste tu mali. To kvôli tomu, že naozaj, ak nechceme byť pokryteckí, musíme hovoriť o tom, že ľudské práva každého človeka majú rovnakú hodnotu. Ako liberál takisto musím podporiť vyhlásenie, ktoré predložili naši koaliční partneri. Ako liberál som naozaj presvedčený o tom, že prenasledovanie kresťanov kdekoľvek na svete, podobne ako prenasledovanie akéhokoľvek iného človeka kdekoľvek na svete, tak ako bol stvorený, je hrozná vec a mali by sme sa postaviť proti tomu.
Možno by som zdôraznil to, že keď v zmysle transformácie poradných orgánov vlády doteraz nájdeme priestor pre výbory pre národnostné menšiny, mimovládne organizácie, seniorov, rodovú rovnosť, deti a mládeže, aj iné typy menšín by naozaj mali mať vo vláde svoje zastúpenie v poradných orgánoch.
A možno by som ešte chcel zdôrazniť jednu poznámku o tom, že toto naozaj vôbec nie je o súboji liberalizmus a kresťanstvo napriek tomu, že niektorí kolegovia sa možno tvária, ako keby chceli liberálov upaľovať na hranici. Liberalizmus a kresťanstvo majú v skutočnosti jedny a tie isté spoločné korene, ktoré siahajú niekam do čias svätého Tomáša Akvinského. Liberalizmus a kresťanstvo naozaj nestoja v rozpore a vo vzájomnom protiklade. Možno jediný rozdiel je v tom, že je ľahšie byť konzervatívnym liberálom, takých poznám väčšinu, než liberálnym konzervatívcom, pretože takého by zrejme zo svojho okruhu vypudili.
Ďakujem.

Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Len opäť znova jedna a tá istá veľmi stručná otázka na pána poslanca Žigu. Či je v prípade, že by existencia tohto zákona viedla k nejakým medzinárodným súdnym sporom a arbitrážam, v ktorých by Slovensko prípadne neuspelo, ochotne prevziať osobnú hmotnú zodpovednosť za výsledky týchto súdnych sporov a uhradiť všetky vzniknuté škody Slovenskej republike z vlastných peňazí. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Chcel by som zareagovať na dve časti vystúpenia pána kolegu Ondruša. V prvej časti, kde hovoril o tom, ako sa Slovensko môže zapájať do tvorby legislatívy na úrovni Európskej únie. Dúfam, že to znamená, pán poslanec Ondruš, že teda podporíte možnosť, aby sa Slovensko mohlo širšie zapájať do tvorby európskej legislatívy a budete hlasovať za tlač 194 - novelu ústavného zákona o spolupráci Národnej rady v európskych záležitostiach, kde sa konečne zavádza možnosť podľa čl. 263 Lisabonskej zmluvy obrátiť sa pre slovenský parlament so žalobou na Európsky súdny dvor, ak bola porušená zásada subsidiarity v európskej legislatíve. Pretože ak nepodporíte ako SMER tento zákon, tak to, čo ste tu vy a vaši kolegovia povedali, bolo pokrytectvo.
Druhá časť, pán Ondruš, chcem sa spýtať, či ste ochotný v prípade, že aplikácia zákona, o ktorom teraz rokujeme, povedie k nejakým medzinárodným arbitrážam a žalobám na Slovenskú republiku za znemožnenie nezávislej regulácie, či ste ochotný prevziať na seba osobne finančné dôsledky takýchto prípadných súdnych sporov a osobnú hmotnú zodpovednosť z tohto zákona, ktorý presadila vaša vláda.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel upozorniť na dve veci. Po prvé. V prípade tohto zákona naozaj ide o čistú transpozíciu smernice, ktorá naozaj nedáva v podmienkach Slovenskej republiky, nemá veľkú dôležitosť. Na druhej strane chcem upozorniť, že tá transpozícia bola urobená tak, aby kládla minimálne nároky. Sú tam napríklad príklady zmlúv, je tam vzor dotazníka. To znamená, aby podnikatelia mali čo najmenej práce, ak budú musieť s týmto zákonom pracovať.
No a tých takých možno nie úplne pochopiteľných príkladov budeme mať aj na tejto schôdzi viac. Budeme rokovať o novele zákona č. 309 o obnoviteľných zdrojoch energie a KVET. A tam sa museli transponovať napríklad také požiadavky, aby dodávatelia všetkých zložiek do biopalív museli preukazovať, že povedzme dopestovaná kukurica nebola dopestovaná detskou prácou v dažďových pralesoch. Čo je čisto len ochranárske opatrenie na úrovni EÚ, aby sa zabránilo dovozu z tretích krajín a ministerstvo hospodárstva našlo taký spôsob, ktorý by úplne minimálne zaťažil slovenské podnikateľské subjekty.
Podobným príkladom je povinnosť pre všetkých montérov fotovoltaických panelov, čo je naozaj veľmi často len o zašróbovávaní nejakých skrutiek, mať školenie, skúšku a certifikát a je to ďalšia povinnosť európskej smernice a opäť v novele 309 ministerstvo hospodárstva rieši vo svojom návrhu túto administratívnu povinnosť tak, aby bola čo najmenej, najmenej náročná a zároveň aby boli dodržané všetky podmienky, ktoré k nám prišli z Bruselu.
Ďakujem.