Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, počuli sme tu už v rozprave veľké množstvo názorov. Je fakt, že prístup tejto vlády zásadným spôsobom nekorešponduje s prístupom predchádzajúcej vlády strany SMER k energetike. Prvým cieľom, ktorý si táto vláda v oblasti energetiky vôbec dala pri svojom nástupe, bolo narobiť poriadok a zaviesť transparentnosť do jednotlivých vzťahov v energetike,...
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, počuli sme tu už v rozprave veľké množstvo názorov. Je fakt, že prístup tejto vlády zásadným spôsobom nekorešponduje s prístupom predchádzajúcej vlády strany SMER k energetike. Prvým cieľom, ktorý si táto vláda v oblasti energetiky vôbec dala pri svojom nástupe, bolo narobiť poriadok a zaviesť transparentnosť do jednotlivých vzťahov v energetike, transparentnosť medzi jednotlivými hráčmi, transparentnosť za lepšiu reguláciu, z nezávislých reguláciu, ktorá sa stala v podstate straníckym orgánom jednej jedinej strany, strany SMER – SD po doslova puči, ktorý nastal na energetickom regulačnom úrade po nástupe tejto strany do vlády, stransparentniť energetickú legislatívu tak, aby sa nedali robiť obrovské až miliardové kšefty napr. so slnečnými elektrárňami v oblasti fotovoltaickej energie, čo je jeden z prvých veľkých úspechov, ktoré táto vláda aj v spolupráci s poslancami naozaj dokázala presadiť, zastaviť ten fotovoltaický boom a fotovoltaický klondike, ktorý tu na Slovensku bol a kvôli ktorému dnes, a to treba jasne pomenovať, všetci spotrebitelia platia omnoho, omnoho vyššie ceny za elektrickú energiu, než by za ňu platiť mali a museli. A aj preto sú ceny energií na Slovensku pre domácnosti v niektorých ohľadoch vyššie, než je tomu štandardom v Európskej únii. A na tomto zarobili konkrétni ľudia, konkrétne osoby. A z pretŕhania týchto väzieb, z pretŕhania týchto pavučín to bolo prvou veľmi ťažkou úlohou na ten jeden a pol roka, čas, ktorý táto vláda reálne mala na prácu v energetickej oblasti.
Príprava týchto konkrétnych zákonov bola veľmi zložitá a bola dlhodobá. Pri jej začiatku som mal možnosť byť. A neskôr som mal možnosť ju sledovať aspoň z diaľky. Faktom je, že táto vláda zvolila prvýkrát úplne iný prístup k príprave energetickej legislatívy. Snažila sa otvoriť tú legislatívu verejnej debate. Snažila sa otvoriť energetický sektor verejnej debate a verejnosti. Spustila prvýkrát dialóg o energetike, v ktorom sa mohli vyjadriť všetci stakeholderi, všetci zúčastnení. A aj to množstvo pripomienok, tá práca na zákonoch, to, že sa potom nakoniec namiesto noviel zvolili nové znenia, pretože tie zmeny sú naozaj veľmi obsiahle a sú rozsiahle tak ako samotný 3. balík, tie tri smernice a dve nariadenia Európskej komisie a Rady sú veľmi obsiahle a sú veľmi zložité, v pripomienkovom konaní, aj to, že sa musela doťahovať legislatíva a že sa naozaj na každý jeden detail dbalo a muselo sa to doťahovať, svedčí o práci pri tak obsiahlej legislatíve, ktorá bola kvalitne odvedená.
Bohužiaľ, v druhom čítaní sme narazili v parlamente na výbor, ktorý nebol uznášaniaschopný. A preto nemohol prijať pozmeňujúce návrhy, ktoré vychádzajú v prvom rade z pripomienok parlamentnej legislatívy. Tie pozmeňujúce návrhy niektoré sa môžu zdať pomerne obsiahle. Nie sú síce obsiahlejšie, ako napr. pozmeňujúci návrh, ktorý sme tu dnes doobeda mali k ovocným vínam, avšak môžu sa zdať obsiahle napriek tomu, že ide iba o legislatívnotechnické úpravy.
Po prerokovaní návrhu zákona v prvom čítaní aj po jeho prerokovaní v energetickej komisii, kde boli zase zúčastnení skoro všetci zástupcovia energetického sektora. To prerokovanie zvolal pán kolega Janiš. A chcem sa spýtať, koľko tam bolo pripomienok vznesených k tomuto zákonu okrem pripomienok zo strany straníckeho nominanta pána Holjenčíka. Pokiaľ viem, žiadna tam k nemu vznesená nebola (Reakcia z pléna.). Pardon, boli dve, opravuje ma pán minister. Aj to svedčí o tom, že ten zákon už do parlamentu prišiel veľmi, veľmi kvalitne pripravený.
Bohužiaľ, tým, že pripomienky odboru legislatívy a aproximácie práva nemohli byť prijaté na výboroch kvôli ich neuznášaniaschopnosti, je mojou úlohou a mojou povinnosťou predložiť poslaneckým pozmeňujúcim návrhom, ktorý vám bol včera a v priebehu včerajšieho dňa rozdaný do vašich poslaneckých lavíc, tieto pozmeňujúce návrhy. Chcem vopred upozorniť, že sa týkajú techniky a legislatívnej techniky, to je gro toho.
A zároveň sú dva pozmeňujúce návrhy v mojom návrhu zahrnuté, ktoré sa týkajú vecnej stránky.
Prvý návrh sa týka novelizácie povinnosti energetických auditov. Nakoľko, bohužiaľ, môj poslanecký návrh, ktorý som predložil ešte minulý rok, nebol prerokovaný na schôdzi Národnej rady, tak sa snažím túto povinnosť energetických auditov oddialiť o dva roky pre podnikateľov, ktorým naozaj spôsobuje zvlášť v dnešných ťažkých časoch veľmi vysoké náklady.
A zároveň je tam pozmeňujúci návrh, ktorý je v podstate splnomocňovacím ustanovením pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, aby vypracoval špecifické podmienky pre podniky s energeticky intenzívnou výrobou a so stabilným odberom.
Návrhom sa tiež reaguje na aplikačnú prax platného zákona.
Napr. sa navrhuje pri oznamovacej povinnosti činností, na ktoré sa nevyžaduje povolenie ÚRSO, prikladať doklad o vlastníckom vzťahu alebo nájomnom vzťahu k energetickému zariadeniu, nakoľko sa vyskytujú prípady, keď dve osoby súčasne oznámia začatie činnosti na tom istom zariadení na výrobu elektriny bez preukázania vzťahu k uvedenému zariadeniu.
Takisto v rámci procesu žiadosti o povolenie na podnikanie navrhujem doplnenie spôsobu preukazovania bezúhonnosti v situácii, keď o povolenie žiada zahraničná fyzická osoba.
V zmysle pripomienky odboru legislatívy Národnej rady navrhujem doplnenie náležitostí pre žiadosť o osvedčenie na výstavbu energetického zariadenia vydávané ministerstvom hospodárstva.
Za účelom vylúčenia nejasností pri aplikácii zákona navrhujem doplniť ustanovenie, že právo na vypovedanie zmluvy o dodávke elektriny alebo plynu sa vzťahuje aj na zmluvy uzavreté na dobu určitú.
Takisto sa tu pretavujú pripomienky z energetickej komisie. A vzhľadom na závery jej rokovania navrhujem doplniť alternatívu realizácie odpočtov pri zmene dodávateľa, na základe ktorej budú môcť prevádzkovatelia distribučnej sústavy vykonať určenie spotreby okrem skutočného odpočtu aj tzv. prepočtom na základe typového diagramu odberu.
V záujme kontinuity a právnej istoty navrhujem ustanoviť, že Štátna energetická inšpekcia podľa doterajších predpisov je štátna energetická inšpekcia podľa tohto zákona.
A tiež navrhujem ustanoviť, že podobne, ako ochranné pásma podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti, sa bude ustanovenie vzťahovať aj na bezpečnostné pásma.
Zákon č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie, to je ten spomínaný zákon o energetickej efektívnosti, ustanovuje povinnosť spotrebiteľa energie v priemysle a v pôdohospodárstve vykonávať, resp. zabezpečiť energetický audit. Spotrebiteľ energie v priemysle a v pôdohospodárstve je spotrebiteľ, ktorý vykonáva akúkoľvek činnosť zaradenú podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností do skupín A, C, D, E alebo F. Uvedená povinnosť v súčasnosti aj vzhľadom na aktuálnu situáciu v hospodárstve spôsobuje pre podnikateľov značné ťažkosti, preto vzhľadom na časovú a vecnú náročnosť vykonania auditov navrhujem zmeniť termín prvého hodnotenia energetickej náročnosti v priemysle a v pôdohospodárstve na 31. 12. 2013. Tento konkrétny návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nakoľko sa zníži regulačné a administratívne zaťaženie podnikateľských subjektov, a to odložením povinnosti vykonať audit vrátane odloženia a dlhšieho časového rozloženia povinnosti vynaloženia nákladov na vykonanie auditu.
Zároveň navrhujem v prechodnom ustanovení, keďže povinnosť vykonávať audity energetické už platí, aby sa na spotrebiteľa energie, ktorý nevyhodnotil energetickú náročnosť výroby auditom v doteraz stanovenom termíne, nepoužili ustanovenia týkajúce sa sankcií. To znamená, podnikatelia, ktorí nevykonali energetický audit, by neboli pokutovaní napriek tomu, že táto povinnosť už skoro mesiac platí.
Tiež navrhujem, aby sa konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona dokončili podľa tohto zákona.
Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, povinnosť hovorí, že celý pozmeňujúci návrh musím teraz, tak ako vám bol predložený do vašich poslaneckých lavíc, predniesť aj v pléne. Preto mi dovoľte ho teraz predniesť.
Pozmeňujúci návrh poslanca Martina Chrena k vládnemu návrhu zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 562).
Po prvé, k článku I.
1. V § 2 písm. a) 9. bode sa slová „plynom (ďalej len „pravidlá trhu“)1)“ nahrádzajú slovami „s plynom ustanovených podľa osobitného predpisu1) (ďalej len „pravidlá trhu“)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie: 1) § 15 ods. 5 zákona o regulácii v sieťových odvetviach, číslo ešte nie je známe, č. .../2012 Z. z.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu legislatívnej skratky.
2. V § 2 písm. b) 27. bode sa slová „energetickou efektívnosťou“ nahrádzajú slovami „riadením energetickej efektívnosti“.
Ide opäť o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu s definíciou riadenia energetickej efektívnosti.
3. V § 3 písm. c) 9. bode sa vypúšťajú slová „prepravnej siete alebo distribučnej“.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu definície užívateľa siete.
4. V § 3 písm. c) bod 16. 2 znie: „odberateľom plynu , ktorý vyrába teplo a teplú úžitkovú vodu, určené pre domácnosť7) alebo pre osoby podľa bodov 16. 3 až 16. 6 a ktorý nie je pri výrobe tepla schopný prejsť na iné palivo“.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu definície chráneného odberateľa, čo je, mimochodom, odpoveď na jednu z pripomienok, ktoré boli vznesené aj pánom spoločným spravodajcom.
5. V § 6 ods. 5 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta, ktorá znie: „K oznámeniu sa prikladá úradne osvedčená kópia dokladu o vlastníckom vzťahu alebo nájomnom vzťahu k zariadeniu na výrobu elektriny, zariadeniu na výrobu plynu alebo zariadeniu na prepravu ropy v dvoch vyhotoveniach.“
Ide o ustanovenie zabezpečujúce jednoznačného adresáta potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti a reagujúce na aplikačnú prax, v ktorej sa vyskytujú prípady, keď dve osoby súčasne oznámia začatie činnosti na tom istom zariadení na výrobu elektriny bez preukázania vzťahu k uvedenému zariadeniu.
6. V § 7 ods. 5 sa za slovo „dispečingu“ vkladá slovo „prevádzkovateľa“.
Ide opäť o legislatívnotechnickú úpravu.
7. V § 7 ods. 7 druhej vete sa na konci vety bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, bezúhonnosť sa preukazuje obdobným potvrdením vydaným príslušným orgánom štátu, v ktorom má trvalý pobyt alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, nie starším ako 3 mesiace, alebo ak sa obdobné potvrdenie v tomto štáte nevydáva, čestným vyhlásením, ktoré vykoná zahraničná fyzická osoba pred príslušným súdnym orgánom, administratívnym orgánom alebo notárom tohto štátu, nie starším ako tri mesiace“.
Ide o doplnenie spôsobu preukazovania bezúhonnosti v situácii, keď o povolenie žiada v zmysle § 7 ods. 1 zahraničná fyzická osoba.
8. Poznámka pod čiarou k odkazu 23 znie: „23) § 6 ods. 1 písm. b) 7. bod zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.“
Ide o úpravu príslušného právneho predpisu v poznámke pod čiarou.
9. V § 12 ods. 4 písm. b) 6. bod znie: „predpokladaný vplyv energetického zariadenia na ochranu verejného zdravia a na životné prostredie“. Poznámka pod čiarou k odkazu 28 sa vypúšťa.
Ide o spresnenie náležitosti pre žiadosť o osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia v súlade s čl. 7 ods. 2 smernice 2009/72/ES.
10. V § 15 ods. 1 sa slová „Predmetom trhu s elektrinou a s plynom“ nahrádzajú slovami „Predmetom trhu s elektrinou a trhu s plynom“.
Ide o legislatívnotechnickú pripomienku, ktorou sa spresňuje právny text; trh s elektrinou a trh s plynom sú dva rôzne právne inštitúty, resp. dva rôzne trhy, a nie jeden trh s elektrinou a s plynom.
11. V § 15 ods. 17 sa za slová „tohto členského štátu“ vkladajú slová „a spĺňa technické podmienky a obchodné podmienky prístupu do sústavy alebo siete“ a text za slovami „distribúcii plynu“ sa vypúšťa.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu.
12. V § 15 ods. 18 prvej vete sa slová „o vydanie rozhodnutia o prístupe do sústavy alebo do siete“ nahrádzajú slovami „o vydanie rozhodnutia o prístupe do sústavy alebo o prístupe do siete“.
Ide opäť o legislatívnotechnickú pripomienku, ktorou sa spresňuje právny text.
13. V § 17 ods. 4 na konci sa bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „toto právo sa vzťahuje aj na zmluvy uzavreté na dobu určitú“.
Ide o spresnenie znenia za účelom vylúčenia nejasností pri aplikácii predmetného ustanovenia.
14. V § 17 ods. 9 štvrtej vete sa za slovo „meradle“ vkladajú slová „alebo prepočtu podľa typového diagramu odberu alebo typového diagramu dodávky plynu priradeného príslušnému odbernému miestu“.
Ide o návrh alternatívy, na základe ktorej budú môcť prevádzkovatelia distribučnej sústavy vykonať určenie spotreby aj tzv. prepočtom na základe typového diagramu odberu. Každému odbernému miestu, ktoré nie je vybavené priebehovým meraním, je totiž priradený typový diagram odberu (TDO), ktorý predstavuje postupnosť 8 760 relatívnych hodnôt priemerných hodinových odberov v roku, vzhľadom na hodnotu ročného maxima určeného z merania vzoriek v danej skupine TDO. Na základe TDO je teda následne možné systémovo vypočítať spotrebu na danom odbernom mieste a k určitému dňu.
15. V § 19 ods. 1 sa za slová „prístupu a pripojenia“ vkladajú slová „do sústavy a siete“.
Ide o legislatívnotechnickú pripomienku, ktorou sa spresňuje právny text v súlade s čl. 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES.
16. V § 21 ods. 5 sa vypúšťajú slová „zameraným na predchádzanie krízovej situácie a“.
Ide o spresnenie znenia vzhľadom na úpravu jednotlivých štádií krízovej situácie v zmysle nariadenia (EÚ) 994/2010.
17. V § 25 ods. 1 písm. a) 1. bode sa slovo „zvýšenie“ nahrádza slovami „zlepšenie riadenia“.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu s definíciou riadenia energetickej efektívnosti.
18. V § 25 ods. 2 písm. a) a b) sa slová „požiadavky na“ vypúšťajú ako nadbytočné a písm. b) sa slovo „nezabezpečia“ nahrádza slovom „nezabezpečujú“.
Ide o legislatívnotechnickú pripomienku, ktorou sa spresňuje právny text v súlade s čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES.
19. V § 25 ods. 4 sa slovo „zvýšenie“ nahrádza slovami „zlepšenie riadenia“.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu s definíciou riadenia energetickej efektívnosti.
20. V § 26 ods. 4 druhá veta znie: „V zmluve o prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny sa dohodne aj spôsob určenia kapacity pripojenia do prenosovej sústavy na určené časové obdobia; kapacitou pripojenia do prenosovej sústavy je využiteľnosť technického dimenzovania pripojenia v každom jednotlivom mieste pripojenia v určenom časovom období a v súlade s pravidlami trhu.“
Ide o legislatívnotechnickú úpravu.
21. V § 26 sa v odseku 6 a v odseku 12 vypúšťajú slová „a regulačnej elektriny“.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu so zjednodušením označenia zmluvy o zúčtovaní odchýlky.
22. V § 218 ods. 1 písm. b) sa slová „zmluvy o poskytnutí podporných služieb“ nahrádzajú slovami „zmluvy o poskytovaní podporných služieb a dodávke regulačnej elektriny alebo zmluvy o poskytovaní podporných služieb“.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu s vymedzením zmlúv v § 26.
23. V § 28 ods. 4 sa za slovo „zabezpečenie“ vkladá slovo „riadenia“.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu s definíciou riadenia energetickej efektívnosti.
24. V § 28 ods. 5 sa slová „z tretích krajín“ nahrádzajú slovami „z tretieho štátu“.
Ide o zjednotenie terminológie používanej v zákone, napr. v § 2 písm. a) 5. bode, ako aj v návrhu zákona o regulácii v sieťových odvetviach v § 22.
25. V § 30 ods. 4 sa za slovo „zabezpečenie“ vkladá slovo „riadenia“.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu s definíciou riadenia energetickej efektívnosti.
26. V § 32 ods. 8 prvej vete sa za slovo „povinné“ vkladá slovo „navzájom“.
Ide o legislatívnotechnickú pripomienku, ktorou sa spresňuje právny text.
27. V § 47 ods. 2 písm. h) sa v poslednej vete slovo „tieto“ nahrádza slovom „obchodné“.
Ide o legislatívnotechnickú pripomienku, ktorou sa spresňuje právny text.
28. V § 53 ods. 9 sa bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ustanovenie § 201 ods. 2 Obchodného zákonníka platí obdobne len v rozsahu upravujúcom oznamovanie stanoviska menšiny členov dozornej rady valnému zhromaždeniu“.
Ide o úpravu vo vzťahu k platnosti ustanovení Obchodného zákonníka pre dozornú komisiu.
29. V § 54 v nadpise sa slovo „Úlohy“ nahrádza slovom „Povinnosti“.
Ide o legislatívnotechnickú pripomienku, z obsahu príslušných ustanovení vyplýva, že ide o povinnosti prevádzkovateľa prepravnej siete; podľa článku 123 Ústavy Slovenskej republiky možno ukladať zákonom „povinnosti“.
30. V § 65 ods. 3 písm. g) sa za slovo „týždenne“ vkladajú slová „v období od 1. novembra do 31. marca“.
Ide o spresnenie obdobia, pre ktoré je predkladanie predmetného výpočtu relevantné.
31. V § 84 ods. 1 poznámke pod čiarou k odkazu 81 sa na konci vety bodka nahrádza čiarkou a dopĺňajú slová: „nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 576/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na tlakové zariadenie a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 400/1999 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na ostatné určené výrobky v znení neskorších predpisov v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 329/2003 Z. z.“
Ide o doplnenie poznámky pod čiarou o predmetné nariadenie vlády, týkajúce sa „statických zásobníkov“, na ktoré sa povinnosti ustanovené v § 84 ods. 1 zjavne tiež vzťahujú.
32. V 87 ods. 10 písm. b) poznámke pod čiarou k odkazu 87 sa slová „Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1364/2006/ES“ vkladajú slová „zo 6. septembra 2006“.
Ide o legislatívnotechnickú pripomienku, ktorou sa spresňuje citácia právneho aktu.
33. V § 89 ods. 1 písm. a) 4. bode sa slová „§ 87“ nahrádzajú slovami „§ 87 ods. 2“.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu.
34. V § 89 ods. 3 písm. d) sa slová „odseku 1 písm. at)“ nahrádzajú slovami „odseku 2 písm. t)“.
Ide o úpravu vnútorného odkazu.
35. V § 93 ods. 1 písm. e) sa za slová „vyhlasovaní obmedzujúcich opatrení v plynárenstve“ vkladajú slová „pre jednotlivé kategórie odberateľov plynu“.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu.
36. V § 94 ods. 27 sa slová „§ 93 ods. 2 písm. a) a i)“ nahrádzajú slovami „§ 93 ods. 2 písm. a) a h)“.
Ide o úpravu vnútorného odkazu.
37. § 94 sa dopĺňa odsekom 28, ktorý znie: „Štátna energetická inšpekcia podľa doterajších predpisov je štátna energetická inšpekcia podľa tohto zákona.“
Ide o doplnenie ustanovenia v záujme zabezpečenia kontinuity a právnej istoty.
38. V § 94 ods. 5 sa za slová „ochranné pásma“ vkladajú slová „a bezpečnostné pásma“.
Ide o doplnenie platnosti doteraz stanovených výnimiek aj na bezpečnostné pásma plynu (V elektroenergetike sú len ochranné pásma.).
39. V § 94 ods. 13 sa na konci dopĺňa nová veta, ktorá znie: „Ministerstvo rozhodne o spôsobe zabezpečenia štandardu bezpečnosti dodávok plynu na nasledujúce obdobie od 1. novembra do 31. marca podľa § 22 ods. 6 v roku 2012 do 30. apríla.“
Ide o legislatívnotechnickú úpravu vo vzťahu k termínu rozhodnutia Ministerstva hospodárstva SR o spôsobe zabezpečenia štandardu bezpečnosti dodávok plynu na nasledujúce obdobie od 1. novembra do 31. marca. Vzhľadom na navrhovanú účinnosť zákona sa navrhuje termín na rozhodnutie do 30. apríla 2012.
A tu chcem len upozorniť na to nad rámec prečítaného textu, že štandard bezpečnosti dodávok plynu je aj v novej legislatíve zakotvený a práve ministerstvo hospodárstva ho presadilo priamo do nariadenia Európskej komisie.
40. Za článok IV sa vkladá nový článok V, ktorý znie: „Zákon č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie (zákon o energetickej efektívnosti) a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z. sa mení takto:
1. Za § 17 sa vkladá § 17a, ktorý vrátane nadpisu „Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. marca 2012“ znie:
Odsek 1: „Na spotrebiteľa energie podľa § 8 ods. 1 v priemysle a v pôdohospodárstve, ktorý nevyhodnotil energetickú náročnosť výroby energetickým auditom podľa § 8 ods. 1 v termíne podľa prílohy č. 1 podľa doterajších predpisov, sa nepoužijú ustanovenia § 15 ods. 1 písm. e).“
Odsek 2: „Konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa tohto zákona.“
2. V prílohe č. 1 sa v lehote prvého hodnotenia energetickej náročnosti v priemysle a v pôdohospodárstve u spotrebiteľa energie v priemysle s celkovou ročnou spotrebou energie od 5 500 MWh do 20 000 MWh a u spotrebiteľa energie v pôdohospodárstve s celkovou ročnou spotrebou energie od 2 500 MWh do 10 000 MWh slová „do 31. decembra 2011“ menia na slová „do 31. decembra 2013“.“
Doterajší článok V sa označuje ako článok VI.
Vzhľadom na zmenu termínu na vykonanie energetického auditu sa týmto navrhuje, aby na spotrebiteľa energie podľa § 8 ods. 1 v priemysle a v pôdohospodárstve, ktorý nevyhodnotil energetickú náročnosť výroby energetickým auditom podľa § 8 ods. 1 v termíne podľa prílohy č. 1 podľa doterajších predpisov, sa nepoužili ustanovenia § 15 ods. 1 písm. e). Zároveň sa navrhuje, aby konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončili podľa tohto zákona.
Vzhľadom na časovú a vecnú náročnosť vykonania auditov návrh zákona navrhuje zmeniť termín prvého hodnotenia energetickej náročnosti v priemysle a v pôdohospodárstve u spotrebiteľa energie v priemysle s celkovou ročnou spotrebou energie od 5 500 MWh do 20 000 MWh a u spotrebiteľa energie v pôdohospodárstve s celkovou ročnou spotrebou energie od 2 500 MWh do 10 000 MWh v prílohe č. 1 „do 31. decembra 2011“ na príslušný termín „do 31. decembra 2013“.
Vážené dámy a páni, ďakujem vám za trpezlivé vypočutie tohto pozmeňujúceho návrhu a skutočne ma mrzí, že ho bolo potrebné predložiť takto v pléne, nakoľko hospodársky výbor nebol uznášaniaschopný, ten by tieto v drvivej väčšine legislatívnotechnické úpravy odboru legislatívy a aproximácie práva bol schopný zapracovať do návrhu zákona.
Ešte napriek tomu, že tých tém tu bolo otvorených strašne veľa, mohol by som sa dotknúť napr. ambandlingu, ktorý jednoducho musí byť uvedený v zákone ako jedna z alternatív. A napriek tomu môžem povedať, že mojím osobným názorom je, že toto nie je cesta, ktorou by sa malo Slovensko vydať, a to napr. preto, že by práve v prípade implementácie ambandlingu vznikla povinnosť oddeliť vlastnícky tranzit zemného plynu od zvyšku samotného SPP, pričom štát by zrejme mohol využiť svoje predkupné právo, avšak nie je to úplne isté.
Mohol by som sa dotknúť debaty napr. o korekčnom faktore, z ktorého sa tu robí čert, diabol. Pritom korekčný faktor je v skutočnosti o tom, že dáva pre ÚRSO, nezávislému regulátorovi možnosť v prípade skokových zmien cien energií rozdeliť tieto zmeny, či je to už zvýšenie alebo zníženie, na dlhšie časové obdobie než jeden rok, aby sa nestávalo to, že ÚRSO stanoví napr. regulačný vzorec, kde počíta s kurzom eura voči doláru na úrovni 1,30, na konci roka sa ukáže, že ten skutočný kurz bol na úrovni 1,10 alebo 1,50 a ani možné zvýšenie ceny, ani možné vysoké zisky, ani straty nie sú v žiadnom prípade kompenzovateľné, pretože sa neuskutočnili ani v rámci jedného roka. O nič iné tu nejde, stále všetko zostáva v rukách nezávislého regulátora, ktorý sa môže rozhodnúť, či tento nástroj využije alebo nevyužije. A to hovoríme stále o tom stranícky nominovanom jedinom regulátorovi, ktorý je všetko, len nie nezávislý u nás na Slovensku, napriek tomu, že vás teraz spája osobné priateľstvo.
Určite sa ale chcem dotknúť jednej pripomienky, ktorá zaznela od pána spravodajcu. A to bola pripomienka o protiústavnosti tohto zákona vo vzťahu k náhradám vlastníkov pozemkov. Navrhované ustanovenia § 11 ods. 4 a 9, v zmysle ktorých má dotknutý vlastník možnosť uplatniť si nárok na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva, a to v podobe zákonného vecného bremena v jednoročnej prekluzívnej lehote, pričom po uplynutí tejto lehoty právo zaniká, je možné považovať za úpravu, ktorá napĺňa požiadavku poskytnutia primeranej náhrady ako jednej zo štyroch kumulatívnych podmienok ústavnosti nutného obmedzenia vlastníckeho práva v zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. V rámci rozpravy zaznel názor, že toto nie je naplnené, preto chcem tento názor jednoznačne odmietnuť ako názor nepravdivý, ako možno hľadanie zámienky pre nepodporenie tohto zákona.
Hoci sa k tejto otázke Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti priamo nikdy nevyslovil, dovoľujem si upozorniť na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 150/2010-10 a č. IV. ÚS 160/09-17, ktoré sa týkali posúdenia ústavnosti konania, resp. rozhodovania všeobecných súdov v súvislosti s aplikáciou ustanovení upravujúcich právo na náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva. V odôvodneniach preskúmavaných rozhodnutí všeobecné súdy odkazujú v predmetných uzneseniach Ústavného súdu Slovenskej republiky a v rámci svojej obsiahlo citovanej právnej argumentácie aj na existujúcu úpravu poskytovania primeraných jednorazových náhrad v zákonom stanovených lehotách. Ústavný súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti nevyužil možnosť vyjadriť sa aspoň nepriamo k otázke takejto úpravy, pričom túto možnosť mal, ak by rozhodovanie všeobecného súdu považoval za zjavne neodôvodnené alebo za zjavne arbitrárne. Naopak, skonštatoval, že všeobecný súd vykonal racionálny a podrobný výklad relevantnej právnej úpravy, ktorý nepopiera jej účel a podstatu, že resp., a znova zacitujem, „dôvody sú výsledkom právnych úvah, ktoré sú ústavne udržateľné“. Toto citujem z rozhodnutia č. III ÚS 150/2010-10.
Vo všeobecnosti musím poukázať v tejto bitke argumentov na skutočnosť, že inštitút poskytovania primeranej jednorazovej náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva, z ktorého naozaj ako liberál, nie som šťastný, ale zrejme bez neho by energetika a sieťové stavby nemohli fungovať, na ktorú si dotknutá osoba musí uplatniť nárok v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote, sa v slovenskom právnom poriadku vyskytuje v mnohých v súčasnosti platných právnych predpisoch. Vážený pán spravodajca, patria medzi ne napr. § 66 ods. 4 a 5 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, čo je zákon schválený aj za vašej prítomnosti v Národnej rade v minulom roku, § 4 ods. 4 zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 32 ods. 5 zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon), § 16 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, § 5 zákona č. 130/2005 Z. z. o vojnových hroboch, § 18 ods. 3 zákona č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon už z tohto volebného obdobia). Toto sú nepriestrelné argumenty o tom, že označovaná domnelá protiústavnosť predloženého zákona nemôže a nie je pravdivá a nemá právne opodstatnenie.
Vážené dámy, vážení páni, nechcem už rozprávať a vystupovať dlhšie, napriek tomu, že by jednoznačne stále bolo, o čom tu hovoriť, dovoľte mi len vyjadriť presvedčenie, napriek tomu, že s niektorými kolegami sa ideologicky jednoducho nedokážeme zhodnúť na úplne všetkých veciach, že sa tieto dva dôležité zákony nestanú predmetom politikárčenia, predmetom nejakého aktu politickej pomsty za niečo, čo s týmito zákonmi absolútne nesúhlasí. Tímy ľudí pracovali veľmi podrobne a veľmi kvalitne na týchto naozaj rozsahom a obsahom veľmi dobre pripravených a naozaj rozsiahlych zákonoch.
Pozmeňujúci návrh, ktorý som predložil, nebol dnes najdlhší, ktorý tu zaznel v pléne, a napriek tomu musel byť predložený len preto, že výbory, ktoré o ňom mali rokovať, keďže išlo najmä o legislatívnotechnické pripomienky, neboli uznášaniaschopné, inak by som nemusel tu tak dlho vystupovať a predčítať ho.
Zároveň si dovoľujem ešte raz apelovať pri tomto zákone o energetike na pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka energetických auditov. A viem z debát, ktoré sme mali, aj z novín, že vládne široká zhoda naprieč politickým spektrom na tom, že slovenským podnikateľom v tejto dobe treba uľahčovať život, treba zbavovať ich zbytočnej regulačnej a administratívnej záťaže a povinností, ktoré naozaj nie sú nevyhnutné, nevyplývajú zo žiadnych európskych smerníc, pričom napriek tomu na nich boli uvalené. A v aj v záujme týchto podnikateľov a v snahe zlepšiť pre nich podnikateľské prostredie si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu a zároveň aj o podporu zákona ako celku. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
