... zákona o štátnych symboloch z dielne SMER-u už prekročená nebola. Ja by som teda len rád pripomenul, že aj hlasmi SMER-u bol schválený pôvodne vlastenecký zákon z dielne SNS, akurát SMER sa potom podobne ako pán prezident zľakli protestov verejnosti a trošku to zmiernili.
A tie línie argumentácie, ktoré tu zazneli zo strany kritikov predloženého návrhu, ukazujú nepochopenie toho, o čo v tom návrhu ide alebo teda zámerné zavádzanie. Nejdeme nikomu nič prikazovať, ideme rušiť povinnosť, ktorú považujeme za neopodstatnenú. Školy sa budú môcť slobodne rozhodnúť, nikto im nenariadi, že musia symboly, pokiaľ tam ich chcú mať, odtiaľ dať preč, pokiaľ tam chcú mať viacej symbolov, pokiaľ tam nechcú mať iba vyobrazenie zástavy, ale chcú tam mať zástavu, nikto im v tom brániť nebude.
Ďalšiu líniu argumentácie, ktorú som počul, povedzme z úst pána poslanca Čaploviča, bola taká, že však už tam, už tam tie symboly sú, tak prečo to teraz, teraz ideme meniť, však už tie finančné prostriedky boli vynaložené. Áno, tak bolo by logickejšie, keby takáto novela bola schválená ešte pred 1. septembrom. Nebola, ale tá argumentácia mi pripomína také, že však áno, no mlieko sa už rozlialo, tak čo sa do toho staráte, prečo do toho rýpete. Asi to ani nemalo byť, ale veď už to je, no tak to nechajte tak.
K niekoľkým vecným výhradám. Pani poslankyňa Obrimčáková namietala, že navrhujeme deň účinnosti zákona vyhlásením zákona v Zbierke zákonov, a že školy majú nejaký rytmus, ktorý súvisí so školským rokom. Ten deň účinnosti navrhujeme takto s ohľadom na skutočnosť, že zákonom nikomu nestanovujeme žiadne nové povinnosti. Pokiaľ sa stanovujú zákonom nejaké nové povinnosti, tak je samozrejme logické dať dotknutým subjektom nejakú lehotu, aby sa mohli pripraviť na plnenie tých povinnosti. Týmto žiadne nové povinnosti nikomu, ani školám, ani zastupiteľstvám, ani žiadnym fyzickým alebo právnickým osobám nestanovujeme, takže žiadna takáto lehota potrebná nie je.
K argumentácii pána Rafaja, ktorá bola zavádzajúca, hovoril napríklad, že zmysel nášho návrhu možno odčítať z poslednej vety dôvodovej správy, teda všeobecnej časti, kde hovoríme, že ako nesystémový prvok sa navrhuje vypustiť zo zákona ustanovenie, podľa ktorého musí byť výchova k vlastenectvu a k úcte k štátnym symbolom zapracovaná do štátneho vzdelávacieho programu. Bodka. No lenže tá veta pokračuje, pretože obsah štátnych vzdelávacích programov, by nemal byť upravovaný v zákone o štátnych symboloch, čo už teda, pán Rafaj, nespomenul. Rovnako ako nespomenul, že ďalej v osobitnej časti dôvodovej správy vysvetľujeme aj to, že táto záležitosť je upravená v už existujúcom školskom zákone. On síce spochybnil, že ak je niečo dané, ako cieľ vzdelávania a výchovy a vzdelávania, tak to automaticky neznamená, že sa to premietne do obsahu, ale školský zákon hovorí dosť jasne o tom, že štátne vzdelávacie programy majú obsahovať konkrétne ciele výchovy a vzdelávania, ktoré sú v súlade s § 4, kde sa hovorí aj o posilňovaní úcty ku kultúrnym a národným hodnotám a tradíciám štátu, ktorého je žiak občanom.
Pani poslankyňa Obrimčáková sa pýtala, či nám nevadí, že sa v Spojených štátoch amerických alebo v Kanade hrá hymna na začiatku každého vyučovania. A podobné argumenty zaznievali od viacerých rečníkov, či nám nevadí, že si Američania vyvesujú, vyvesujú zástavy a používajú štátne symboly oveľa viac ako my. My ten rozdiel vidíme práve v tom, či niekto niekoho k niečomu núti alebo to človek, inštitúcia robia na základe vlastného slobodného rozhodnutia. A samozrejme, že je tam dôležitý aj nejaký kultúrny kontext. Veci, ktoré sú v jednej krajine úplne prirodzené a normálne a nikoho nenapadne ich spochybňovať, v inej krajine pôsobia teatrálne. A keďže sme vlastenci, tak rešpektujeme situáciu na Slovensku a nesnažíme sa, nesnažíme sa prenášať veci, ktoré majú na Slovensku úplne iný kultúrny kontext, ako, ako v niektorých iných krajinách.
Chcem sa ohradiť aj voči viacerým, viacerým argumentom, že tým, že sme prišli s týmto návrhom, iba splácame nejaký dlh voči MOST-u, alebo, alebo robíme agendu strany MOST- HÍD. My sme kandidovali ako poslanci OKS na kandidátke strany MOST. Sme členmi poslaneckého klubu, ale robíme veci na základe vlastného presvedčenia, či sa vám to už páči alebo nie. Robíme veci, o ktorých si myslíme, že sú správne. A aj o tejto veci si myslíme, že je správa. Navyše tento návrh nepredkladajú iba poslanci OKS.
Posledné dve poznámky. Vrátim sa opäť k pánu poslancovi Rafajovi, keď spomínal nejaký rebríček vlastenectva a ťažkal si, ako je na tom Slovensko zle, že horšie z okolitých krajín je na tom už iba Poľsko a Nemecko. No bol by som veľmi rád, keby úroveň vlastenectva, úcty k vlastnej histórii bola taká ako je v Poľsku, napríklad, pretože Poliaci sú podľa mňa skutoční vlastenci, o čom, o čom nemôže, nemôže nikto pochybovať a čo dali najavo v histórii mnohokrát veľmi prakticky a aj za cenu veľmi ťažkých obetí. Čiže s tým by som vôbec nemal problém, keby na Slovensku bolo vlastenectvo len o čosi vyššie ako v Poľsku.
A posledná vec úplne, teda s potešením som sa dozvedel, že aj Fidesz sa inšpiroval pôvodnou verziou vlasteneckého zákona z dielne SNS. Gratulujem Slovenskej národnej strane.
Ďakujem.
