Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

28.6.2011 o 13:32 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 28.6.2011 13:35 - 13:41 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Predseda Národnej rady pridelil vrátený zákon na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorskému výboru.
Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 13. júna 2011 v časti III navrhol, aby Národná rada pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok.
Určené výbory zaujali k vrátenému zákonu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením z 27. júna odporúčal Národnej rade vrátený zákon schváliť v pôvodnom znení. Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny rokoval o vrátenom zákone dnes a neprijal k nemu uznesenie, nakoľko predložený návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov výboru. Gestorský výbor pri rokovaní o návrhu spoločnej správy neschválil stanovisko k vrátenému zákonu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 28.6.2011 13:32 - 13:34 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, z poverenia Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny podávam informáciu o prerokúvaní zákona z 25. mája 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 424)... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.6.2011 10:46 - 10:52 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predkladateľ, chcem sa vyjadriť k tomuto návrhu zákona, pretože vidím rozdiel medzi ním a tým predchádzajúcim. A ak som ten predchádzajúci návrh na zníženie počtu poslancov kritizoval a otvorene som povedal, že ho nepodporím, alebo by som ho nepodporil, ak by sa o ňom hlasovalo, tak v tomto prípade chcem predloženému návrhu aj predkladateľom vyjadriť svoju jednoznačnú podporu.
Myslím si, že zásahy do ústavného systému alebo do systému inštitúcií tvoriacich ústavný systém by mali byť robené iba v prípade, že existujú na to veľmi vážne dôvody. Nevidel som tie dôvody alebo nestotožňujem sa s tými dôvodmi, ktoré uvádzajú predkladatelia vo vzťahu k zníženiu počtu poslancov. Nemyslím si, že by sa zásahy do ústavného systému mali robiť tak, že zvážime a dospejeme k názoru, že takto by to povedzme mohlo byť lepšie, tak to vyskúšajme. Vo vzťahu k ústave by sme mali pristupovať trochu konzervatívnejšie, opatrnejšie a viac zvažovať, čo a kedy meniť a či vôbec niečo meniť.
Keď ostanem pri systéme parlamentu alebo pri počte poslancov, alebo pri volebnom systéme, tak poviem dva príklady, kedy by som videl dôvod zaoberať sa tým, či meniť, alebo nemeniť niečo, keby sme mali tu opakovane situáciu ako v Českej republike, že výsledky volieb spôsobia pád, spôsobia, že 75 na 75, nemožno zostaviť vládu alebo možno zostaviť vládu iba s veľkými obtiažami, to by bol pre mňa vážny dôvod, aby som sa zaoberal tým, že či nezmeniť párny počet poslancov na nepárny.
Keby povedzme pomerný volebný systém, ktorý máme, opakovane produkoval strašne roztrieštené zloženie parlamentu, kde by nebolo možné zostaviť stabilnú vládu, kde by sa vlády rozpadávali v priebehu volebného obdobia, kedy by sme mali predčasné voľby za predčasnými voľbami, tak to by bol pre mňa dôvod povedzme, pre ktorý by sa bolo dobré zaoberať zmenou volebného systému a zvážiť, či povedzme väčšinový systém by nemohol priniesť väčšiu stabilitu.
Keďže ani jedno, ani druhé nie je na Slovensku realitou, tak nevidím dôvod ani povedzme sa zaoberať tou otázkou, že nepárny počet je lepší ako párny, lebo vylučuje možnosť patu, a rovnako ani pokiaľ ide povedzme o ten volebný systém.
Ale teda naspäť, naspäť k tej téme, tak ako nevidím vážny dôvod meniť počet poslancov, tak vidím vážny dôvod zrušiť poslaneckú imunitu, resp. obmedziť ju iba na výroky a hlasovanie v parlamente. Ten dôvod vidím dlhodobo. Myslím, že značná časť politického spektra to vníma ako dôležitú otázku, a preto sa aj táto otázka opakovane nastoľuje.
Imunita by mala chrániť slobodný výkon poslaneckého mandátu. Mala by chrániť poslancov ako predstaviteľov zákonodarnej moci pred výkonnou mocou, ale nepamätám si, naozaj si nepamätám za posledné roky situáciu, kedy by imunita, takto poňatá imunita mala význam a plnila ten pôvodný účel, kedy by orgány činné v trestnom konaní chceli nejakým vykonštruovaným spôsobom zasiahnuť voči poslancom a imunita by ich ochránila pred nejakým pokusom zneužívať výkonnú moc.
Zato aj za posledné roky sme tu mali viacej úplne opačných prípadov, keď boli dôvody, pomerne jasné dôvody na to, aby bolo začaté trestné stíhanie a to trestné stíhanie nemohlo byť začaté z dôvodu, že poslancov chránila imunita, že parlament sa hral na sudcov alebo na orgány činné v trestnom konaní a posudzoval, či sú, alebo nie sú dané dôvody začať trestné stíhanie.
Myslím si, že to nie je úloha parlamentu, naša úloha je iná, a preto ja budem hlasovať za tento návrh, aj keď si uvedomujem, že je to ústavný zákon a bez podpory opozície neprejde a opozícia dala v tejto otázke najavo svoj názor, ale aj ak tento návrh neprejde, má zmysel o ňom hovoriť a má zmysel snažiť sa urobiť všetko, čo je možné aj bez ústavnej väčšiny na to, aby imunita bola v maximálnej možnej miere obmedzená, čo teda znamená minimálne zrušiť obyčajným zákonom priestupkovú imunitu, čo verím, že sa podarí dotiahnuť do konca. A ak príde situácia, že orgány činné v trestnom konaní požiadajú o zbavenie imunity poslanca, tak potom budeme mať tiež praktickú možnosť ukázať, ako to myslíme so zrušením imunity, či my budeme posudzovať, či ten-ktorý poslanec to naozaj spáchal, alebo nespáchal, alebo sa k tomu postavíme principiálne a bez ohľadu na to, či to bude poslanec koaličný, opozičný, budeme hlasovať za zbavenie imunity. Ja verím, že aj v tomto prípade sa parlament zachová principiálne.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.6.2011 10:07 - 10:09 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Bez toho, aby som chcel akokoľvek znevažovať vôľu voličov vyjadrenú v referende, ja som sa sám zúčastnil toho referenda, ktoré iniciovalo SaS, a v tejto otázke som hlasoval proti, pretože si naozaj myslím, že sa nemá znižovať počet poslancov, a myslím si to bez ohľadu na to, či som, alebo nie som poslancom. Ten názorom som mal dávno pred tým, ako som sa stal poslancom. Teda bez ohľadu na to, aby som upieral ľuďom možnosť vyjadriť svoj názor, tak to referendum nebolo platné, čiže jeho výsledky nie sú záväzné. A my ako poslanci sa máme správať a hlasovať, rozhodovať v súlade so svojím vedomím a svedomím, so svojím presvedčením. A jednoducho, keď máme nejaké presvedčenie, tak by sme mali za ním stáť.
A k tomu, čo občania povedia v referende, no tak rád by som upozornil, že napríklad v roku 1998 sa konalo referendum o neprivatizovaní strategických podnikov, ktoré vtedy iniciovalo, myslím, HZDS, a toho referenda sa zúčastnilo 44 %, čiže viac ako toho posledného, a drvivá väčšina hlasovala za to, že sa nemá privatizovať. Neviem, či kvôli tomu by poslanci, ktorí dnes tu obhajujú zníženie počtu poslancov, týmto argumentom boli ochotní hlasovať proti svojmu presvedčeniu za neprivatizáciu alebo proti privatizácii.
A napríklad v roku 2004 sa konalo referendum, ktoré inicioval SMER, bolo o predčasných voľbách, zúčastnilo sa 1,5 mil. voličov, teda 35 %, a 1,3 mil. voličov vyslovilo názor, že majú byť predčasné voľby. Neviem, či aj toto by bol pre vás argument, keby teraz SMER zorganizoval referendum o predčasných voľbách a znova by 1,3 mil. ľudí vyslovilo názor, že majú byť predčasne voľby a by ste hlasovali za.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.6.2011 9:49 - 9:50 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Myslím, že v tom vystúpení zazneli viaceré a možno aj podstatné veci, motívy, s ktorými prichádzate ako skupina poslancov s týmto návrhom. Ak chcete symbolicky ukázať ochotu šetriť nielen na ľuďoch, ale aj na druhých, tak je to fajn, ale myslím si, že meniť ústavu kvôli tomu, aby sme niečo symbolicky ukázali, nie je zrovna ten najlepší spôsob. Ústava je veľmi vážny dokument a nemalo by sa doňho zasahovať spôsobom, že chceme niečo iba symbolicky ukázať.
My sme symbolicky niečo ukázali napríklad alebo predchádzajúci parlament niečo symbolicky ukázal tým, že mal zmrazené, poslanci si zmrazili platy, my sme niečo symbolicky ukázali tým, že sme zaviedli mechanizmus, ako sa znižujú platy poslancov v závislosti od vývoja deficitu a podobne. Už to je možno na hranici, ale v poriadku. To je ochota niečo symbolicky ukázať. Ale meniť ústavu v takej veci, ako je počet poslancov, kvôli tomu, že chcem niečo symbolicky ukázať, sa mi zdá absolútne nenáležité.
Ten druhý motív, že polovička poslancov tu nič nerobí. No, ja by som sa kľudne stavil, že ak by náhodou takýto návrh prešiel, tak aj tak by tu bola polovička poslancov, ktorí nič nerobia. Nie je žiadna záruka, že budú zvolení práve tí, ktorí sú aktívni, ktorí sem budú chodiť, ktorí budú niečo robiť. Ja mám skúsenosti aj zo samosprávy, kde bol menší počet poslancov. Bolo trebárs 37 poslancov v staromestskom zastupiteľstve, napriek tomu tam boli poslanci, ktorí nie že nedávali žiadne návrhy, za osem rokov som ich nepočul ani slovo povedať na zasadnutí žiadneho zastupiteľstva, na zasadnutí žiadnej komisie. Je ilúzia myslieť si, že keď bude menej poslancov v parlamente, tak všetci budú pracovať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.6.2011 18:49 - 18:50 hod.

Ondrej Dostál
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.6.2011 18:28 - 18:30 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ja sa ospravedlňujem, že tu vstupujem do toho bratovražedného boja. A ja tiež sa tu cítim ako na nejakom zasadnutí klubu SaS, poslaneckého, ale teda neodpustím si poznámku k tomu, čo hovorí Igor Matovič, že možno zmeniť v druhom čítaní. No určite nemožno, jednak vzhľadom na rozsah zmien, ktoré by boli potrebné, a jednak vzhľadom na to, že teraz sa zaoberáme návrhom ústavného zákona.Kdežto volebný zákon napr. je normálny zákon a neviem o tom, že by bolo možné jedným ťahom zmeniť zároveň aj ústavu aj normálny zákon. Normálny legislatívny postup by bol zrejme taký, ako sme tu pred chvíľou videli pokus oň, keď Národná rada mala najprv schváliť novelu ústavného zákona o spolupráci Národnej rady a vlády v záležitostiach Európskej únie a zároveň bola predložená novela rokovacieho poriadku, ktorá priamo nadväzovala na príslušnú novelu. Tiež to ale nevidím ako zásadné, ak by mal parlament vôľu zmeniť to, tak je možné, samozrejme, dodatočne upravovať iné zákony, ak by parlament teraz schválil, že sa má meniť počet poslancov. Z mojej strany je toto iba taká akademická poznámka, keďže ja budem hlasovať proti tomuto návrhu. Nemyslím si, že sa má znižovať počet poslancov. Nemyslím si, že by sme mali o tom debatovať spôsobom, že si vycucáme z prsta nejaké číslo. A nemyslím si, že platí, že menej je vždy lepšie, lebo potom, samozrejme, sedemdesiatdeväť je lepšie ako sto, alebo potom aj päťdesiatsedem je lepšie ako sedemdesiatdeväť a tridsaťsedem je lepšie ako päťdesiatosem. Mňa žiadny z tých argumentov, ktorý tu zaznel a ktorý tu zaznieval aj predtým, nijako nepresvedčil, že by bolo potrebné meniť počet poslancov Národnej rady.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.6.2011 14:21 - 14:27 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nebudem tu opakovať to, čo hovoril Peter Zajac, ktorý zhrnul, aký je postoj štvorice poslancov OKS k návrhu zákona. A ten je, samozrejme, jednoznačne podporný, lebo si uvedomujeme dôležitosť zmeny v oblasti spravodlivosti, v oblasti boja proti korupcii a nie sme spokojní so súčasným stavom prokuratúry a sme hlboko presvedčení o tom, že si vyžaduje zásadné zmeny.
Chcel by som sa vo svojom príspevku venovať jednej parciálnej časti, konkrétne novele zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorá je obsiahnutá v tomto návrhu. Chcel by som ju prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu doplniť o ďalšie slová, o ďalšie ustanovenie, keďže sa mení príslušné ustanovenie zákona o slobodnom prístupe k informáciám a bude tam obsahovať odkaz na osobitné predpisy. Čiže sprístupňovanie rozhodnutí prokurátora bude pokryté osobitným predpisom, sprístupňovanie rozhodnutí polície má byť riešené priamo v infozákone, lebo nie je pokryté osobitným predpisom. A ten návrh, tak ako je predložený, neobsahuje istý typ rozhodnutí, konkrétne rozhodnutia policajta v postupe pred začatím trestného stíhania. Sú tam pokryté už v tom súčasnom návrhu sprístupňovanie rozhodnutí policajta o postúpení veci, zastavení trestného stíhania, podmienečnom zastavení a prerušení stíhania, ale nie je tým súčasným návrhom pokryté to, že odmietnutie veci alebo postúpenie veci na prejednanie v priestupkovom konaní alebo v disciplinárnom konaní, teda postup pred začatím trestného stíhania.
Vzhľadom na to predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý znie:
V čl. IV v bode 1 sa za slová "podľa osobitného predpisu" vkladajú slová "rozhodnutia policajta v postupe pred začatím trestného stíhania podľa druhej časti prvej hlavy Trestného poriadku,". Zdôvodnenie: Novela vo vzťahu k rozhodovacej činnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní zavádza taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sa sprístupňujú, sprístupňovať sa majú rozhodnutia podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku, čiže rozhodnutia o postúpení veci, zastavení trestného stíhania, podmienečnom zastavení a prerušení stíhania. Navrhuje sa doplniť, aby sa sprístupňovali aj rozhodnutia policajta v konaní pred začatím trestného stíhania podľa druhej časti prvej hlavy Trestného poriadku.
Tento návrh je prerokovaný a dohodnutý aj s predkladateľom. A aby som teda ilustroval, že je dôležité, aby boli podľa infozákona sprístupniteľné aj rozhodnutia tohto typu, dovolím si len zopár prípadov, keď bola vec odmietnutá vyšetrovateľom, nie zastavené trestné stíhanie alebo nie odmietnuté prokurátorom.
Kauza nákupu sanitiek Záchrannou a dopravnou zdravotnou službou Bratislava v roku 2009. Predaj emisií Žilinskou teplárenskou spoločnosťou v roku 2008. Trestné oznámenie bývalého vysokého policajného funkcionára Jozefa Šáteka na Roberta Fica, Roberta Kaliňáka v kauze Hedviga Malinová v súvislosti s tým, že nazreli do spisu a takto získané informácie zverejnili na tlačovej konferencii. Trestné oznámenie sudcu Najvyššieho súdu Petra Paludu na predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina. Trestné oznámenie Novej Generácie v súvislosti s falšovaním podpisov poslanca Národnej rady Jána Slotu na prezenčných listinách Národnej rady. Trestné oznámenie v súvislosti s postupom polície počas návštevy čínskeho prezidenta v Bratislave v roku 2009. Trestné oznámenie v súvislosti s vývozom policajnej výbušniny z Popradu do Írska v januári 2010. Teraz nechcem rozoberať tie jednotlivé kauzy, či bolo to opodstatnené, alebo nebolo opodstatnené, ani to, aký tam bol ďalší postup, či tam boli použité nejaké opravné prostriedky, alebo nie. Chcem tým len ilustrovať, že aj takéto závažné, spoločensky závažné kauzy boli riešené tým, že bola tá vec odmietnutá. A preto si myslím, že je dôležité, aby aj tento typ rozhodnutí bolo možné sprístupňovať podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám a dovoľujem si požiadať vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 31.5.2011 17:30 - 17:36 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem za pochopenie a chcel som vystúpiť k tomuto zákonu, pretože aj na príklade tohto zákona sa dá povedať niečo širšie, niečo o miere regulácií prichádzajúcich z Európskej únie. A v tomto prípade trochu paradoxne na základe miery regulácie z Európskej únie môžeme znížiť mieru regulácie alebo mieru obmedzení v tomto prípade, mieru obmedzení vstupu na trh, ktorú máme v našej domácej legislatíve. Je to tak už v tom pôvodnom návrhu zákona, kde sa hranica 1 milión eur alebo minimálna úroveň základného imania pre založenie spoločnosti zaoberajúcej sa kolektívnym investovaním znižuje na 730 000 eur, čo je nesporne pozitívny posun, a minimálna úroveň, ktorú od nás vyžaduje Európska únia, je však 125 000 eur, a preto by sme mali využiť tú možnosť a nestavať podnikateľskému prostrediu bariéry, ktoré sú väčšie, ako je nevyhnutné.
To, ako je nevyhnutné, si niekedy môžeme definovať sami vo svojej domácej legislatíve, ale v niektorých prípadoch tá miera nevyhnutnosti vyplýva zo záväzkov, ktoré máme ako členská krajina Európskej únie. A keďže v tomto prípade minimálna nevyhnutná bariéra je nie 730 000 eur, ale 125 000 eur, dovolím si predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý spočíva v znížení tejto hranice na minimálnu úroveň vyžadovanú príslušnými smernicami Európskej únie.
Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o kolektívnom investovaní, tlač 276.
1. V § 47 ods. 1 sa slová "730 000 eur" nahrádzajú slovami "125 000 eur".
2. V § 47 ods. 2 písm. a) sa slová "730 000 eur" nahrádzajú slovami "125 000 eur".
3. V § 47 ods. 4 sa slová "730 000 eur" nahrádzajú slovami "125 000 eur".
4. V § 207 ods. 1 písm. a) sa slová "730 000 eur" nahrádzajú slovami "125 000 eur".
Odôvodnenie: Základné imanie ako kapitál nutný na založenie spoločnosti zaoberajúcej sa kolektívnym investovaním je upravený smernicami Európskej únie (UCITS IV, 2009/65/EC) na minimálnej úrovni 125 000 eur (čl. 7), ale zároveň je v kompetencii národných parlamentov túto výšku upraviť. Základné imanie požadované v neúmernej výške sa môže stať jednou zo základných bariér podnikania a rozvoja daného sektora, najmä ak neexistuje žiadny právny, ekonomický ani technický dôvod, prečo by zákon o kolektívnom investovaní mal stanoviť požiadavku na základné imanie v inej výške, ako je minimum určené pravidlami Európskej únie. Pre dynamický rozvoj finančného sektora v Slovenskej republike a zvýšenie konkurencie by bolo správne výšku základného imania správcovskej spoločnosti nastaviť na minimálnej úrovni požadovanej Európskou úniou, teda na úrovni 125 000 eur, nakoľko koncentrácia v sektore finančných služieb na trhu kolektívneho investovania je v Slovenskej republike veľmi vysoká. Na slovenskom trhu kolektívneho investovania pôsobí iba osem tuzemských subjektov a päť zahraničných subjektov, ktoré podliehajú regulácii Národnej banky Slovenska.
Zavedenie vyššej úrovne základného imania od minimálnej požadovanej európskou legislatívou nie je možné požadovať za ochranu investora. Podľa zákona o kolektívnom investovaní správcovskej spoločnosti nevznikajú žiadne právne relevantné záväzky voči klientom, ktorých prostriedky sú spravované vo fondoch. Z daného dôvodu správcovská spoločnosť ani nemá povinnosť vytvárať rezervy alebo iné kapitálové fondy, ktoré majú slúžiť na doplnenie majetku do správcovských fondov. Preto akékoľvek zvýšenie základného imania spoločnosti nevedie k zvýšeniu ochrany investorov. Ochrana investora je zabezpečená neustálou kontrolou kontrolného orgánu, v Slovenskej republike Národnej banky Slovenska, a depozitárom správcovskej spoločnosti. NBS má právo odobrať licenciu alebo finančne penalizovať správcovskú spoločnosť pri neplnení si svojich povinností a vyhlásiť nútenú správu nad majetkom vo spravovanom fonde.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím sa vás požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. A v našom programe je zlepšovanie podnikateľského prostredia. Najlepší spôsob zlepšovania podnikateľského prostredia je, že budeme znižovať bariéry a umelé obmedzenia vo vzťahu k podnikateľskému prostrediu. Teraz máme príležitosť urobiť to v jednej konkrétnej veci.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 31.5.2011 17:01 - 17:03 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh ústavného zákona na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Ďalej aby za gestorský výbor určila Ústavnoprávny výbor Národnej rady s tým, že určené výbory návrh ústavného zákona prerokujú v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu ústavného zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Skryt prepis