Videokanál poslanca

Predseda Národnej rady pridelil vrátený zákon na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorskému výboru.
Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 13. júna 2011 v časti III navrhol, aby Národná rada pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok.
Určené výbory zaujali k vrátenému zákonu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením z 27. júna odporúčal Národnej rade vrátený zákon schváliť v pôvodnom znení. Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny rokoval o vrátenom zákone dnes a neprijal k nemu uznesenie, nakoľko predložený návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov výboru. Gestorský výbor pri rokovaní o návrhu spoločnej správy neschválil stanovisko k vrátenému zákonu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, z poverenia Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny podávam informáciu o prerokúvaní zákona z 25. mája 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 424)... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predkladateľ, chcem sa vyjadriť k tomuto návrhu zákona, pretože vidím rozdiel medzi ním a tým predchádzajúcim. A ak som ten predchádzajúci návrh na zníženie počtu poslancov kritizoval a otvorene som povedal, že ho nepodporím, alebo by som ho nepodporil, ak by sa o ňom hlasovalo, tak v tomto prípade chcem predloženému návrhu aj predkladateľom vyjadriť svoju jednoznačnú podporu.
Myslím si, že zásahy do ústavného systému alebo do systému inštitúcií tvoriacich ústavný systém by mali byť robené iba v prípade, že existujú na to veľmi vážne dôvody. Nevidel som tie dôvody alebo nestotožňujem sa s tými dôvodmi, ktoré uvádzajú predkladatelia vo vzťahu k zníženiu počtu poslancov. Nemyslím si, že by sa zásahy do ústavného systému mali robiť tak, že zvážime a dospejeme k názoru, že takto by to povedzme mohlo byť lepšie, tak to vyskúšajme. Vo vzťahu k ústave by sme mali pristupovať trochu konzervatívnejšie, opatrnejšie a viac zvažovať, čo a kedy meniť a či vôbec niečo meniť.
Keď ostanem pri systéme parlamentu alebo pri počte poslancov, alebo pri volebnom systéme, tak poviem dva príklady, kedy by som videl dôvod zaoberať sa tým, či meniť, alebo nemeniť niečo, keby sme mali tu opakovane situáciu ako v Českej republike, že výsledky volieb spôsobia pád, spôsobia, že 75 na 75, nemožno zostaviť vládu alebo možno zostaviť vládu iba s veľkými obtiažami, to by bol pre mňa vážny dôvod, aby som sa zaoberal tým, že či nezmeniť párny počet poslancov na nepárny.
Keby povedzme pomerný volebný systém, ktorý máme, opakovane produkoval strašne roztrieštené zloženie parlamentu, kde by nebolo možné zostaviť stabilnú vládu, kde by sa vlády rozpadávali v priebehu volebného obdobia, kedy by sme mali predčasné voľby za predčasnými voľbami, tak to by bol pre mňa dôvod povedzme, pre ktorý by sa bolo dobré zaoberať zmenou volebného systému a zvážiť, či povedzme väčšinový systém by nemohol priniesť väčšiu stabilitu.
Keďže ani jedno, ani druhé nie je na Slovensku realitou, tak nevidím dôvod ani povedzme sa zaoberať tou otázkou, že nepárny počet je lepší ako párny, lebo vylučuje možnosť patu, a rovnako ani pokiaľ ide povedzme o ten volebný systém.
Ale teda naspäť, naspäť k tej téme, tak ako nevidím vážny dôvod meniť počet poslancov, tak vidím vážny dôvod zrušiť poslaneckú imunitu, resp. obmedziť ju iba na výroky a hlasovanie v parlamente. Ten dôvod vidím dlhodobo. Myslím, že značná časť politického spektra to vníma ako dôležitú otázku, a preto sa aj táto otázka opakovane nastoľuje.
Imunita by mala chrániť slobodný výkon poslaneckého mandátu. Mala by chrániť poslancov ako predstaviteľov zákonodarnej moci pred výkonnou mocou, ale nepamätám si, naozaj si nepamätám za posledné roky situáciu, kedy by imunita, takto poňatá imunita mala význam a plnila ten pôvodný účel, kedy by orgány činné v trestnom konaní chceli nejakým vykonštruovaným spôsobom zasiahnuť voči poslancom a imunita by ich ochránila pred nejakým pokusom zneužívať výkonnú moc.
Zato aj za posledné roky sme tu mali viacej úplne opačných prípadov, keď boli dôvody, pomerne jasné dôvody na to, aby bolo začaté trestné stíhanie a to trestné stíhanie nemohlo byť začaté z dôvodu, že poslancov chránila imunita, že parlament sa hral na sudcov alebo na orgány činné v trestnom konaní a posudzoval, či sú, alebo nie sú dané dôvody začať trestné stíhanie.
Myslím si, že to nie je úloha parlamentu, naša úloha je iná, a preto ja budem hlasovať za tento návrh, aj keď si uvedomujem, že je to ústavný zákon a bez podpory opozície neprejde a opozícia dala v tejto otázke najavo svoj názor, ale aj ak tento návrh neprejde, má zmysel o ňom hovoriť a má zmysel snažiť sa urobiť všetko, čo je možné aj bez ústavnej väčšiny na to, aby imunita bola v maximálnej možnej miere obmedzená, čo teda znamená minimálne zrušiť obyčajným zákonom priestupkovú imunitu, čo verím, že sa podarí dotiahnuť do konca. A ak príde situácia, že orgány činné v trestnom konaní požiadajú o zbavenie imunity poslanca, tak potom budeme mať tiež praktickú možnosť ukázať, ako to myslíme so zrušením imunity, či my budeme posudzovať, či ten-ktorý poslanec to naozaj spáchal, alebo nespáchal, alebo sa k tomu postavíme principiálne a bez ohľadu na to, či to bude poslanec koaličný, opozičný, budeme hlasovať za zbavenie imunity. Ja verím, že aj v tomto prípade sa parlament zachová principiálne.
Ďakujem.

Bez toho, aby som chcel akokoľvek znevažovať vôľu voličov vyjadrenú v referende, ja som sa sám zúčastnil toho referenda, ktoré iniciovalo SaS, a v tejto otázke som hlasoval proti, pretože si naozaj myslím, že sa nemá znižovať počet poslancov, a myslím si to bez ohľadu na to, či som, alebo nie som poslancom. Ten názorom som mal dávno pred tým, ako som sa stal poslancom. Teda bez ohľadu na to, aby som upieral ľuďom možnosť vyjadriť svoj názor, tak to referendum nebolo platné, čiže jeho výsledky nie sú záväzné. A my ako poslanci sa máme správať a hlasovať, rozhodovať v súlade so svojím vedomím a svedomím, so svojím presvedčením. A jednoducho, keď máme nejaké presvedčenie, tak by sme mali za ním stáť.
A k tomu, čo občania povedia v referende, no tak rád by som upozornil, že napríklad v roku 1998 sa konalo referendum o neprivatizovaní strategických podnikov, ktoré vtedy iniciovalo, myslím, HZDS, a toho referenda sa zúčastnilo 44 %, čiže viac ako toho posledného, a drvivá väčšina hlasovala za to, že sa nemá privatizovať. Neviem, či kvôli tomu by poslanci, ktorí dnes tu obhajujú zníženie počtu poslancov, týmto argumentom boli ochotní hlasovať proti svojmu presvedčeniu za neprivatizáciu alebo proti privatizácii.
A napríklad v roku 2004 sa konalo referendum, ktoré inicioval SMER, bolo o predčasných voľbách, zúčastnilo sa 1,5 mil. voličov, teda 35 %, a 1,3 mil. voličov vyslovilo názor, že majú byť predčasné voľby. Neviem, či aj toto by bol pre vás argument, keby teraz SMER zorganizoval referendum o predčasných voľbách a znova by 1,3 mil. ľudí vyslovilo názor, že majú byť predčasne voľby a by ste hlasovali za.

Myslím, že v tom vystúpení zazneli viaceré a možno aj podstatné veci, motívy, s ktorými prichádzate ako skupina poslancov s týmto návrhom. Ak chcete symbolicky ukázať ochotu šetriť nielen na ľuďoch, ale aj na druhých, tak je to fajn, ale myslím si, že meniť ústavu kvôli tomu, aby sme niečo symbolicky ukázali, nie je zrovna ten najlepší spôsob. Ústava je veľmi vážny dokument a nemalo by sa doňho zasahovať spôsobom, že chceme niečo iba symbolicky ukázať.
My sme symbolicky niečo ukázali napríklad alebo predchádzajúci parlament niečo symbolicky ukázal tým, že mal zmrazené, poslanci si zmrazili platy, my sme niečo symbolicky ukázali tým, že sme zaviedli mechanizmus, ako sa znižujú platy poslancov v závislosti od vývoja deficitu a podobne. Už to je možno na hranici, ale v poriadku. To je ochota niečo symbolicky ukázať. Ale meniť ústavu v takej veci, ako je počet poslancov, kvôli tomu, že chcem niečo symbolicky ukázať, sa mi zdá absolútne nenáležité.
Ten druhý motív, že polovička poslancov tu nič nerobí. No, ja by som sa kľudne stavil, že ak by náhodou takýto návrh prešiel, tak aj tak by tu bola polovička poslancov, ktorí nič nerobia. Nie je žiadna záruka, že budú zvolení práve tí, ktorí sú aktívni, ktorí sem budú chodiť, ktorí budú niečo robiť. Ja mám skúsenosti aj zo samosprávy, kde bol menší počet poslancov. Bolo trebárs 37 poslancov v staromestskom zastupiteľstve, napriek tomu tam boli poslanci, ktorí nie že nedávali žiadne návrhy, za osem rokov som ich nepočul ani slovo povedať na zasadnutí žiadneho zastupiteľstva, na zasadnutí žiadnej komisie. Je ilúzia myslieť si, že keď bude menej poslancov v parlamente, tak všetci budú pracovať.