Vážený pán predseda, vážená kolegyňa, vážení kolegovia, som jedným z tých poslancov, ktorí sa podpísali pod túto iniciatívu a kvôli ktorým sa tu dnes touto témou zaoberáme. A musím povedať, že nie som s tým úplne spokojný a uzrozumený, a to hneď z dvoch dôvodov.
Ten jeden dôvod je, že som sa pod to podpísal spoločne s kolegami poslancami SNS, s čím naozaj nie som úplne uzrozumený, a to nielen kvôli nejakým formálnym záležitostiam o spájaní sa koalície s opozíciou a presadzovaní návrhov spolu s opozíciou, ale špeciálne kvôli tomu, že sú to poslanci z SNS a s poslancami SNS nemám najmenšiu chuť sa spájať vlastne v ničom.
A ten druhý dôvod sa ale týka obsahu. Predpokladám, že iniciátori si neželajú, aby Grécko dostalo pôžičku, napriek tomu tá formulácia je taká, že vyslovujeme s tým podmienečný súhlas. Síce vieme, že tie podmienky sú také, že de facto to znamená nesúhlas, ale keď chceme vysloviť nesúhlas, tak si myslím, že by sme mali vysloviť nesúhlas. Teda ten postoj sa mi zdá trošku nie úplne konzistentný. Ale aby som nehovoril kriticky len do vlastných radov, tak to poviem, nie úplne konzistentný sa mi v tomto prípade zdá aj postoj našich ďalších koaličných kolegov, ktorí sú proti tomuto navrhnutému zneniu, lebo oni si takisto dobre ako my uvedomujú, že ani toto nie je žiadne skutočné riešenie a že to asi nepomôže. Je tam nejaká možno minimálna šanca pomôcť, ale myslím si, že ani kolegovia zo zvyšku koalície si nemyslia, že toto je to riešenie, ktoré vytrhne Grécku tŕň z päty. A som hlboko presvedčený, že keby voľby dopadli inak, že dnes by sme tu spolu boli v rámci opozičných lavíc, tak by sme dnes spoločne burácali proti zámeru Ficovej vlády, druhej Ficovej vlády, poskytnúť pôžičku Grécku.
No ale teda aby som nenechal na pokoji ani SMER. Tak ani postoj SMER-u nie je vôbec konzistentný. Vo vláde presadzoval SMER ako pôžičku Grécku, tak euroval. V opozícii dáva od toho ruky preč a hovorí: „Riešte si to sami v koalícii, my to za vás nebudeme riešiť.“ Keď sa v parlamente schvaľovala Lisabonská zmluva a opozícia odmietla podporiť ratifikáciu Lisabonskej zmluvy z dôvodu, že mala vážne výhrady k návrhu tlačového zákona, tak vtedy SMER veľmi ostro kritizoval SDKÚ, ale aj zvyšok opozície, že ako môže robiť niečo také strašné, že domáce záležitosti zaťahuje do záležitostí Európskej únie a ohrozuje takú dôležitú vec, ako je ratifikácia Lisabonskej zmluvy, teda iba z dôvodu, že má výhrady k nejakému domácemu zákonu. Ja som bol proti ratifikácii Lisabonskej zmluvy aj OKS bola ratifikácii Lisabonskej zmluvy, ale aj časť koalície, ktorá nemala obsahový problém s Lisabonskou zmluvou, zaujala takýto postoj. Ale čo robí dnes SMER? Dnes SMER robí to isté, pretože vecne, predpokladám, nemá s tým problém, aby bola poskytnutá pôžička Grécku. Určite by s tým nemal problém, keby bol vo vláde. Ale teraz využíva to, že v koalícii sú na to rôzne názory, no tak sa nebude správať v súlade s tým, čo si myslí, ale v súlade s tým, čo mu politicky vyhovuje. Proste kdekto sa správa inak v koalícii, inak v opozícii. A do istej miery je to asi normálne. Sú to iné pozície. Ale myslím si, že principiálne a v zásade by sme sa mali správať rovnako aj vo vláde, aj v opozícii.
Ja sám som hlasoval nielen proti poskytnutiu pôžičky Grécku, ale aj proti vytvoreniu prvého eurovalu, pretože v oboch som nachádzal tú istú chybnú logiku. Išlo o zmäkčovanie podmienok pre nezodpovedných, a tým aj o vytváranie lepších podmienok a posilňovanie tej nezodpovednosti. Aj keď sa to zdá, že niekomu pomáhame, v skutočnosti tým problém neriešime, iba problém odkladáme. A to myslím nie je dobré, ani keď sa to deje na vnútroštátnej úrovni, keď pomáhame niekomu tým, že mu dáme peniaze len tak a vedieme ho k pasivite, môžeme si to premeniť na prístup k sociálnej politike, ale nie je to dobré ani na úrovni Európskej únie, keď sa bavíme o posilňovaní nezodpovedných štátov.
Pán minister Mikloš tu hovoril o tom, že existujú iba zlé riešenia, viac zlé riešenia, menej zlé riešenia. Ja teda tiež tu nevidím dobré riešenie v tom zmysle, že by to bolo riešenie, ktoré neprinesie žiadne náklady, riešenie, ktoré bude bezbolestné. Ale dosť sa asi líšim s pánom ministrom v pohľade na to, ktoré z tých zlých riešení je horšie, ak zvýšime euroval alebo ak poskytneme ďalšiu pôžičku Grécku, tak nás to môže stáť 300 mil. – 400 mil., neviem koľko miliónov eur. A počuli sme tu, že ak neposkytneme tú pôžičku, Grécko zbankrotuje, zvýšia sa úrokové sadzby, tak možno nás to za desať rokov bude stáť 2,4 mld. eur. Ale to ešte stále nie sú najhoršie alternatívy. Samozrejme, môže sa stať to, že poskytneme tú pôžičku, Grécko ju nebude schopné splácať, Grécko zbankrotuje a budeme platiť ako pôžičku, tak potom v priebehu tých desiatich rokov aj tie náklady, ktoré sú spojené s tým, že sa zvýšia úroky, za ktoré si aj my ako Slovenská republika budeme požičiavať. Som teda presvedčený, že pôžička nie je riešením problému, pôžička je oddialením riešenia problému. A oddialenie riešenia problému podľa môjho názoru nie je riešením, nie je niečím, za čo by sme sa mali postaviť.
Chcem tu pripomenúť ešte jednu vec. Euro je od svojho začiatku politický projekt. Je to nástroj prehlbovania európskej integrácie, ktorá má charakter nielen ekonomický, že chceme vytvárať podmienky pre lepšie fungovanie spoločného trhu, ale aj pre ďalšiu centralizáciu, pre ďalšie presúvanie kompetencií na úroveň Európskej únie, pre ďalšie oslabovanie národných štátov a, bohužiaľ, aj pre ďalšie posilňovanie centralizačných tendecií, v zmysle socialistických tendencií, ktoré sú veľmi silno prítomné v Európskej únii. A tak ako samotná myšlienka eura bola nástrojom prehlbovania európskej integrácie, tak teraz sa veľmi dobre využíva euro, keď je v problémoch vďaka problémom niektorých krajín, aj to hasenie problémov okolo eura ako nástroj na ďalšie prehlbovanie európskej integrácie. A určite ak teraz európske krajiny poskytnú pôžičku Grécku, zvýšia dočasný euroval, zavedú trvalý euroval, tak to je cesta k tomu, že integrácia pôjde ďalej a ďalej, až do toho slávneho európskeho super štátu.
My v OKS nie sme priaznivci takéhoto prehlbovania európskej integrácie, myslíme si, že Európska únia by mala byť voľným zoskupením, ktoré vytvára priestor pre spoločný trh, pre voľný pohyb tovaru, osôb, kapitálu, služieb, ale nie jednotným štátom, nie sme priaznivcami posilňovania nezodpovednosti a vytvárania vhodných podmienok pre nezodpovedné správanie, a to ani tak vnútri štátov, ako ani v rámci Európskej únie a preto nepodporujeme v tomto konkrétnom prípade poskytnutie ďalšej pôžičky Grécku.
Ale hovoril som, že treba nazývať veci pravými menami. A keď hovoríme „nie“, tak by sme mali naozaj povedať „nie“, a preto si dovolím predložiť pozmeňujúci návrh k návrhu stanoviska s tým, že v stanovisku sa slová „vyslovuje podmienečný súhlas s poskytnutím finančnej pomoci Helénskej republike zo zdrojov Európskeho finančného stabilizačného nástroja“ nahrádzajú slovami „vyslovuje nesúhlas s poskytnutím finančnej pomoci Helénskej republike zo zdrojov Európskeho finančného stabilizačného nástroja“ s tým, že nasledujúca časť stanoviska sa vypustí.
Odôvodnenie som podal vo svojom príspevku. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
