Videokanál poslanca

Pán poslanec Číž hovoril o politizácii justície, o tom, ako sa súčasná vládna koalícia snaží ovládnuť súdy. Predpokladám, že si odbehol počas diskusie k predchádzajúcemu bodu, preto by som chcel poprosiť pani ministerku, aby ešte raz prečítala tie vety z rozhovoru s pánom poslancom Mamojkom, pretože čítala to síce už dvakrát, ale zjavne to nestačilo. Ďakujem.

Ďakujem za reakcie. Ja tiež zdieľam ten názor, že cestovné, cestovný ruch je oblasťou s veľkým potenciálom a že ten potenciál je v súčasnosti do značnej miery nevyužitý, ale nemyslím si, že ten, kto ho môže rozhýbať, a ten, kto prinesie posun v tejto oblasti, je štát. Myslím si, že sú to súkromní podnikatelia, ktorí podnikajú v oblasti cestovného ruchu a ktorí majú šancu začať lepšie využívať ten potenciál. Nemyslím si, že dotácie sú cestou, ako pomôcť nejakému odvetviu. Dotácie nie sú investície. Investície sú súkromné investície súkromných podnikateľov, ktorí majú záujem na tom, aby im priniesli zisk. Dotácie sú skôr niečo ako sociálne dávky, ktoré sa dávajú hospodárskym subjektom s tým, že niektorým hospodárskym subjektom ich dávame, iným nedávame, v niektorých oblastiach ich podporíme, v iných oblastiach ich nepodporíme.
Pokiaľ ide o údajný rozpor v mojom vystúpení s tým, že som mal zásadné výhrady a napokon som povedal, že tento návrh zákona podporíme v prvom čítaní, moje zásadné výhrady sa ani tak netýkajú tejto konkrétnej novely zákona, moje zásadné výhrady sa týkajú zákona ako celku. Ja si myslím, že cestovný ruch by sme lepšie podporili, keby sme žiadny zákon o podpore cestovného ruchu neschvaľovali. Nevidím toto ako správnu cestu podpory ekonomiky.
Pokiaľ ide o vystúpenie pána Podmanického, tak súhlasím s ním v tej časti, v ktorej súhlasil s mojou kritikou, pokiaľ ide o možný dopad na zvyšovanie dane z ubytovania.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som sa na tento návrh zákona pozrel optikou nie rezortnou, ale optikou takpovediac širšou, optikou verejných financií a úloh štátu vôbec. Chcem o tejto optike hovoriť preto, že dnes sa nielen Slovensko nachádza v zvláštnej ekonomickej situácii, situácii dlhovej krízy, jednoducho povedané, nielen Slovensko, ale prakticky celý svet veľmi dlho žije už na dlh a míňame oveľa viac, ako vyprodukujeme, a dnes sa ukazuje, že sú s tým problémy. Najlepším príkladom toho, aké problémy sú s tým, je Grécko.
Súčasná vládna koalícia si vytýčila rozpočtovú zodpovednosť ako jeden zo svojich prioritných cieľov. Snažíme sa obmedzovať deficit verejných financií. Z môjho pohľadu sme ešte stále nepristúpili k systémovým riešeniam, k tomu, aby sme začali naozaj systémovú diskusiu o úlohách štátu a aby sme začali okresávať tie funkcie, ktoré štát a verejná správa dnes plnia, a pritom by nemuseli, pritom by sme ich mohli ponechať na bežné trhové vzťahy. Mohli by sme pristúpiť k rušeniu inštitúcií, organizácií, k rušeniu sociálnych dávok a k rušeniu dotácií hospodárskym subjektom, k privatizácii, to všetko sú veci, o ktorých, dúfam, budeme ešte hovoriť. Ale pokiaľ sme v situácii, že hospodárime deficitne, pokiaľ sme v situácii, že musíme škrtať existujúce výdavky a obmedzovať ich, pokiaľ sme v situácii, že dokonca uvažujeme o tom, že budeme zvyšovať dane, mali by sme byť veľmi opatrní s tým, že zavádzame nejaké nové dotácie, nové výdavky verejných rozpočtov, ktoré doteraz tu neboli, a svet fungoval aj bez toho, aby tu boli, a teraz my na to chceme vynakladať verejné prostriedky.
Zákon o podpore cestovného ruchu je takým zákonom, ktorý zavádza nové dotačné schémy, a ja som si teda vedomý, že ten zákon bol schválený v minulom volebnom období, že zákon ako taký nie je produktom súčasnej vládnej koalície, napriek tomu si myslím, že máme zodpovednosť za to, či a akým spôsobom sa tento zákon bude realizovať. A naozaj si dovolím vysloviť pochybnosť, či v situácii, keď na všetkých frontoch musím šetriť a keď nevieme zatiaľ ani presne, čo, s kým všetkým musíme šetriť už len vo výhľade na budúci štátny rozpočet, máme pristupovať k tomu, že budeme vynakladať finančné prostriedky na podporu konkrétneho hospodárskeho odvetvia.
A ešte širšie a systémovo si treba položiť otázku, či je vôbec potrebné, aby štát finančne podporoval cestovný ruch alebo akúkoľvek inú oblasť ľudskej činnosti, kde pôsobia podnikateľské subjekty, ktoré sa dobrovoľne rozhodli, že nebudú vyrábať jogurty, nebudú vyrábať nábytok, ale budú podnikať v oblasti cestovného ruchu. Prečo by sme jedných mali podporovať, na vytváranie podmienok pre jedných mali vynakladať finančné prostriedky a na iných nie? Takýto selektívny prístup podľa môjho názoru nie je správnou cestou a mali by sme sa ho snažiť odbúravať, nie rozširovať voči tomu, čo už dnes existuje.
Systém má limitovať výdavky, ktoré by mohli vzniknúť aj štátnemu rozpočtu tým, že sa to naviaže na vybranú daň z ubytovania. Tu si ale dovolím upozorniť, že toto nepriamo môže byť motivačným faktorom k zvyšovaniu tej dane a k snahe, snahe, aby, aby tej dane bolo vybrané čo najviac, aby takým spôsobom mohli, mohli byť aj príspevky na podporu cestovného ruchu vyššie. Som presvedčený, že cestovný ruch by sme oveľa efektívnejšie podporili napríklad tým, že keby sme túto daň zrušili, že by sme tým pomohli a rovnocenne všetkým podnikateľským subjektom, ktoré podnikajú v tejto oblasti, že by sme im zjednodušili situáciu z hľadiska administratívy, aj z hľadiska finančného.
Napriek týmto výhradám poslanci OKS podporia tento návrh v prvom čítaní, ale dúfam, že kým pristúpime k schvaľovaniu v druhom a treťom čítaní, tak bude tento zákon ešte predmetom diskusie aj z hľadiska toho, akou formou by sa prípadne tá podpora mala realizovať, ale aj z hľadiska toho, či dnes sme ako Slovenská republika, ako štát v tej finančnej situácii, že si môžme dovoliť zavádzať nejakú novú dotačnú schému, alebo by sme mali brať ohľad predovšetkým na situáciu verejných financií a na to, že vo všetkých oblastiach je potrebné šetriť.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dosť často sa stáva, že vystupujem k nejakému návrhu zákona s ambíciou presvedčiť kolegov z koalície a vopred mi je jasné, že nemám šancu osloviť nikoho z opozície, tak sa o to ani nepokúšam.
Teraz chcem vystúpiť k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Osuského. A mám inú ambíciu. Bol by som rád, keby tento návrh podporili aj niektorí kolegovia z opozície, pretože si myslím, že je to návrh, ktorý je hoden podpory a nemusel by nás členiť na koalíciu a opozíciu. V tomto prípade ale predsa len je niekto, koho nemám ambíciu osloviť. A teda to je pán poslanec Stanko, môj koaličný kolega z KDH, ale vzhľadom na to, ako sa vyjadril, je mi jasné, že moje argumenty nemajú šancu uňho zabrať. Pokiaľ ten návrh považuje za namierený proti slovenskému štátu, proti nášmu prvému štátu a proti jeho mučeníckemu prezidentovi, tak určite sme na úplne iných vlnových dĺžkach. A naozaj predkladatelia tohto pozmeňujúceho návrhu netrpia nijakým obdivom k vojnovému slovenskému štátu ani k jeho prezidentovi Jozefovi Tisovi. Považujeme za zločinecký ten režim, rovnako ako komunistický režim. Považujeme holokaust, na ktorom tento režim aj jeho prezident mali svoj podiel, za zločin proti ľudskosti. Nemáme teda ambíciu presvedčiť nikoho, kto má sympatie k fašistickým, fašizujúcim alebo aj komunistickým režimom.
To, čo považujem za zaujímavejšie na tomto návrhu a na spore, ktorý sa okolo neho verejne odvíja je chápanie slobody prejavu, pretože existuje aj také vnímanie slobody prejavu, ktoré tvrdí, že slobodu prejavu nemožno ničím a za žiadnych okolností obmedziť. Je to charakteristickejšie skôr, povedzme, pre americké chápanie slobody ako absolútnej slobody a ničím neobmedzovanej slobody prejavu. Vo viacerých európskych krajinách, ako to už spomenul aj pán poslanec Osuský, existujú obdobné ustanovenia aj v Trestnom zákone, ktoré postihujú tzv. jáchymovskú alebo častejšie osvienčimskú lož. To pramení asi aj z toho, že Európa má predsa len trochu inú historickú skúsenosť ako Amerika. Ale tých, ktorí z pozícií zástancov absolútnej slobody prejavu kritizujú náš návrh, a tá diskusia sa tu odvíja už niekoľko rokov, ja nepovažujem za nejakých skrytých sympatizantov jednej alebo druhej totalitnej ideológie. Považujem ten názor za úplne legitímny. Ja to vidím inak, ale uznávam, že môže byť čosi aj na tom, že ak začneme obmedzovať slobodu prejavu v jednom prípade, môže to byť aj prvý krok k tomu, aby sme potom začali obmedzovať slobodu prejavu niekomu inému. A toto by teda bola cesta do pekla. Čiže aj ja sám mám niekedy pochybnosti o správnosti toho nášho postoja, ktorý žiada aj prostriedkami Trestného práva postihovať popieranie zločinov fašizmu alebo komunizmu. Ale potom sa mi zasa stane, že si pozriem nejaký film o koncentračnom tábore alebo si pozriem film Katyň a tie pochybnosti ma prejdú a som si vnútorne istý, že ak schválime takúto zákonnú úpravu, tak nie je to prvý krok k obmedzovaniu slobody prejavu, je to niečo, čo sa vymyká bežnému chápaniu slobody prejavu, a že nebude žiadny zásadný problém, ak takéto konanie označíme za trestné a budeme ho postihovať, aby sme sa tu netvárili, že nič obdobné doteraz neexistuje, že dnes Trestný zákon neumožňuje nikoho postihnúť za jeho názor.
Dovolím si pripomenúť existenciu viacerých paragrafov súčasne platného Trestného zákona, ktoré postihujú prostriedkami trestného práva aj prejavenie istých názorov, § 421 Podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd: „Kto podporuje alebo propaguje skupinu osôb alebo hnutie, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.“ „Kto verejne, najmä používaním zástav, odznakov, rovnošiat alebo hesiel prejavuje sympatie k skupine alebo hnutiam, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smerujú k potláčaniu základných práv a slobôd, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.“ To je § 422. A § 422a postihuje výrobu extrémistických materiálov, § 422b postihuje rozširovanie extrémistických materiálov, § 422c postihuje prechovávanie extrémistických materiálov.
Náš návrh má postihnúť popieranie, spochybňovanie, schvaľovanie alebo ospravedlňovanie holokaustu, zločinov režimu založeného na fašistickej ideológii alebo zločinov režimu založeného na komunistickej ideológii .
A tu si ako takú drobnú pikantériu dovolím pripomenúť, že v súčasnom znení Trestného zákona už máme napr. § 338 Schvaľovanie trestného činu: „Kto verejne schvaľuje trestný čin alebo verejne vychvaľuje pre trestný čin jeho páchateľa, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Čiže, povedzme, keď niekto vylúpi banku a niekto verejne schvaľuje tento čin ako záslužný boj proti zlým kapitalistom, tak môže byť podľa dnešného Trestného zákona potrestaný. Ak niekto bude schvaľovať alebo ospravedlňovať takú vec ako holokaust alebo iné zločiny fašizmu či komunizmu, tak s tým máme mať problém, že takéto konanie má byť postihnuté.
A ešte jedna vec je dôležitá na tomto návrhu. A to je to, že spomína fašizmus a komunizmus jedným dychom. A myslím si, že je potrebné, aby sme spomínali fašizmus a komunizmus jedným dychom, aby sme medzi nimi nerobili také rozdiely, ako sa v našej spoločnosti bežne robia, aby sme mali odvahu a silu a chuť odsúdiť ako inštaláciu busty Ďurčanského v Rajci, tak aj to, že dodnes v Bratislave je napr. socha Marka Čulena. Už sme vysvetlili, že to je predmetom nielen tohto návrhu, ale aj toho, akým spôsobom sa táto spoločnosť rozdielnym spôsobom stavia k zločinom fašizmu a k zločinom komunizmu. Keď fašizmus je vnímaný ako zločinecký režim, prinajmenšom teda ten nemecký nacizmus je tak vnímaný, tak komunizmus je veľkou časťou spoločnosti stále vnímaný ako to pokojné obdobie, keď sa budovalo, industrializovalo Slovensko, zvyšovala životná úroveň. Áno, pár ľudí bolo zavretých, pár ľudí bolo dokonca aj popravených, nemohlo sa cestovať, ale v zásade sa nám žilo fajn. Nie, nie je to tak, fašizmus a komunizmus sú rovnako zločinecké režimy. A aj o tom je tento pozmeňujúci návrh a žiadam vás týmto o jeho podporu. Ďakujem.

V rozprave k uvedenej správe vystúpili štyria poslanci. Pani poslankyňa Dubovcová predložila návrh, ktorý ale nie je pozmeňujúci ani doplňujúci, ale je alternatívny. A teda budeme o ňom hlasovať v prípade, že neschválime návrh zo spoločnej správy.
Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať na základe odporúčania gestorského ústavnoprávneho výboru o tom, že Národná rada Slovenskej republiky vrátila Správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2010 predkladateľovi na prepracovanie.

Námestník generálneho prokurátora tvrdí, že správa nie je politická, zrejme sme teda čítali iný dokument.
Ani ja, ani nikto z poslancov, ktorí vystúpili v rozprave, nehovoril, že celá správa je politická. Keď dokumentujete trestnú činnosť, postup prokuratúry a podobne, samozrejme, že tie informácie monitorujúce ťažko môžu byť politického charakteru.
Evidentne politické sú však tie pasáže, ktoré som čítal na začiatku, ktoré sú obsiahnuté v časti 4.1 závery, o ktorých vy hovoríte, že je to zrkadlo a že sa tam zrkadli naša tvár. No, ak to je nejaké zrkadlo, tak ja som presvedčený, že sa tam zrkadlí tvár vedenia generálnej prokuratúry. Pán poslanec Zajac hovoril o arogantnom prístupe vedenia prokuratúry k výboru pre ľudské práva, nehovoril o tom, že akým spôsobom pristupuje generálna prokuratúra k plneniu nejakých akčných plánov boja proti rasizmu alebo diskriminácii. A predpokladám, že vy to viete. On hovoril o tých otázkach, ktoré vám poslanci Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostne menšiny kladú a na ktoré opakovane nedostávajú úplné a vyčerpávajúce odpovede.
Keď ste už spomenuli tu skládku v Pezinku a tú veľkorysú ponuku, tak ešte raz to môžem zopakovať, výbor Národnej rady sa vás pýtal, akým spôsobom je možné, že v tej istej veci existujú dve stanoviská, ktoré sú takmer identické, akurát sú v nich vymenené posledné dva odstavce, a dostal odpoveď, že ide nie o dve odlišné stanoviská, ale o to, že jedno stanovisko dopĺňa druhé stanovisko, pričom teda dopĺňa ho s tým istým dátumom a s tým istým spisovým číslom, nielen celého spisu, ale aj konkrétneho dokumentu. A takýmto spôsobom sa už naťahujeme niekoľko mesiacov.
Teda chcem sa vám poďakovať za tú tretiu odpoveď, čo sa týka mojej otázky ako občana podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, lebo tá tretia odpoveď bola presne v súlade so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, akurát, že mala byť prvá. A ja teda vyslovujem počudovanie nad tým, že prokuratúra je orgánom ochrany zákonnosti a má dohliadať na to, ako iné orgány verejnej moci dodržiavajú zákonnosť, a keď ide o takú banálnu vec, ako sprístupnenie informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciách, tak prokuratúra postupuje, generálna prokuratúra ako vrcholný článok prokuratúry postupuje v súlade so zákonom až na tretí pokus a až potom, čo sa do veci zaangažuje zastupujúci generálny prokurátor. Ktovie, či by to tak bolo, keby išlo o žiadosť bežného občana, a nie o žiadosť poslanca, ktorá zaváňala tým, že z toho môže byť aj nejaký problém.
Posledná vec, pán zastupujúci generálny prokurátor konštatoval, že je to správa nie o generálnej prokuratúre, ale o prokuratúre. Ak zamietneme správu tak vyslovíme nespokojnosť s prácou celej prokuratúry. Tu si ale dovolím poukázať na to, že v tej časti 4.1 závery konštatoval, že proces schválenia správy Národnou radou je považovaný de facto za akt súhlasu s prácou prokuratúry a s jej vedením. Čiže podľa správy o činnosti prokuratúry je vyslovenie súhlasu so správou aj vyslovením súhlasu s jej vedením. Podľa tu nedávno prednesených slov pána prvého námestníka nebudeme hlasovaním o tejto správe dávať najavo názor na činnosť vedenia prokuratúry, ale na činnosť celej prokuratúry. Myslím si, že z tej rozpravy, ktorá tu odznela, je úplne jasné, k čomu majú poslanci výhrady a že to nie je k činnosti celej prokuratúry, k činnosti stoviek prokurátorov a ďalších zamestnancov prokuratúry, ale majú výhrady práve k tým spolitizovaným pasážam v záverečných častiach správy, prípadne k fungovaniu vedenia prokuratúry, nie celej prokuratúry. A teda, ak to hlasovanie dopadne tak, že vrátime na prepracovanie alebo ak neschválime tú správu, tak myslím, že bude úplne zrejmé, čo bol dôvod, prečo sme tak urobili.
Ďakujem.

Ja by som chcel poprosiť pani poslankyňu Dubovcovú o upresnenie toho jej procedurálneho návrhu, pretože ústavnoprávny výbor v spoločnej správe odporúča Národnej rade, aby vrátila na dopracovanie tú správu. Predpokladám, že nemôžeme hlasovať o návrhu, že Národná rada neprijíma alebo neschvaľuje. Mám to teda chápať tak, že navrhujete to pôvodné uznesenie, ktoré je v správe, že Národná rada schvaľuje Správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2010 s tým, že vaše odporúčanie je, aby Národná neschválila takto formulované uznesenie, áno? Tak.

Ja chcem len potvrdiť, že obsahom spoločnej správy je návrh, aby Národná rada vrátila generálnej prokuratúre na dopracovanie tento návrh, ale na rozdiel od kolegu Poliačika by som zasa až tak nezľahčoval tú skutočnosť, že sa tam takéto pasáže ocitli. A nemyslím si, že je to nejaký milý žart typu, že kto sa dočítal až sem, dostane koňak. To neviem, či je to údajná legenda alebo je to naozaj tak. To môže byť naozaj nejaký milý zážitok, ktorý ilustruje, ako podrobne poslanci pracujú a zaoberajú sa materiálmi, ktoré majú predložené. Tento fakt však hovorí o politickom postoji vedenia generálnej prokuratúry. Myslím si, že ho nemôžeme brať na ľahkú váhu a tváriť sa, že no dobre, tak vypustíme pár riadkov a nič sa nestalo. Veď inak je to všetko v poriadku. Nehovorím o obsahu správy, zvyšnom, alebo väčšine zvyšného obsahu správy, hovorím o činnosti vedenia generálnej prokuratúry, ktorá podľa mňa určite nie je v poriadku.
Ďakujem.

Ďakujem za reakcie. Pán poslanec Muňko, áno, je to často tak, že prokuratúra je ten následný článok a iba reaguje na to, čo spravil vyšetrovateľ. Ja som tu spomenul jeden prípad, keď vyšetrovateľ dospel k záveru, že šesťkrát manžel napadne a fyzicky napadne vlastnú manželku, dopúšťa sa tým trestného činu a prokuratúra dospela k názoru, že takéto vznesenie obvinenia treba zrušiť, lebo nevieme, či bola naplnená dostatočne intenzita požadovaná pre príslušný trestný čin.
A teda ďakujem aj pani poslankyni Vittekovej, že vlastne potvrdila to, o čom som hovoril. Ja chápem, že tie vyjadrenia z jej pohľadu zodpovedajú realite týchto dní, zodpovedajú tomu, čo sa deje na prokuratúre. Je to úplne legitímny pohľad opozičného poslanca. Keby také niečo zaznelo z vašich úst, z úst vašeho predsedu alebo ktoréhokoľvek vašeho kolegu na straníckej tlačovej besede na Súmračnej ulici alebo kdekoľvek inde, tak mohol by som s tým nesúhlasiť, ale plne by som rešpektoval, že je legitímne, keď sa opozícia takýmto spôsobom vyjadruje. Nemôžem však ani prejsť bez toho, aby som na to zareagoval, ak takéto niečo je v správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky, ktorú má schvaľovať Národná rada Slovenskej republiky. Ďakujem.

Kde existujú dve stanoviská, ktoré sú takmer identické a líšia sa akurát svojim záverom. Jeden záver je plus, druhý záver je mínus. Keď sa ľudskoprávny výbor pýtal pána generálneho prokurátora alebo jeho zástupcu na to, ako je možné, že v kauze existujú dve protichodné stanoviská, ktoré sa tvária ako jedno stanovisko, tak sme dostali odpoveď, že vlastne to druhé stanovisko iba dopĺňa to predchádzajúce. Zaujímavé je, že obe stanoviská boli vydané v jeden deň, sú takmer zhodné, líšia sa dvoma odstavcami a dokonca sú pod rovnakým číslom spisu. Neviem teda, či rovnaké čísla sa dávajú dvom rôznym stanoviskám, teda resp. jednému stanovisku, ktoré dopĺňa druhé stanovisko.
Ďalej je tu veľmi zvláštny prístup prokuratúry a generálnej prokuratúry teraz k uplatňovaniu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý som mal možnosť aj osobne si vyskúšať, keď som žiadal prokuratúru, generálnu prokuratúru, o informácie, či existuje nejaký predpis alebo usmernenie, ako postupovať vo veciach domáceho násilia, resp. zisťovania, či bol spáchaný trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, keďže som sa dozvedel o prípade, keď po šiestich preukázaných útokoch manžela na manželku, policajt vzniesol obvinenie a prokurátor to obvinenie zrušil, pretože sa mu intenzita nezdala dostatočná, tých útokov, pričom aj v odôvodnení sám priznáva šesť útokov. Tak som požiadal generálnu prokuratúru o informáciu, či existuje na túto tému nejaké usmernenie. Generálna prokuratúra mi najprv odpovedala, že ak nejaké existuje, tak ho nájdem na web stránke. Keďže som ho nenašiel a žiadne také tam nebolo, tak som sa odvolal. Generálna prokuratúra miesto toho, aby riadne rozhodla o odvolaní, resp. rozklade, tak mi napísala najprv, že už mi odpovedala a teda mi nemá čo ďalej odpovedať a poslala mi stanovisko, ktoré vôbec nesúviselo s tým, čo som sa pýtal. A potom na tretí raz doplnila svoje odvolanie a povedala, že síce mi už všetko odpovedali, ale pre istotu mi odpovedajú ešte raz. A na tretíkrát mi odpovedali riadne.
Nebudem tu opakovať to, že vystupovanie bývalého generálneho prokurátora pána Trnku je absolútne nedôstojné funkcie nie generálneho prokurátora, ale prokurátora ako takého. Takže ja sa vám vlastne, pán prvý námestník, chcem poďakovať, že ste tu zmienenú pasáž, o ktorej ste ani slovo nepovedali vo svojom úvodnom vstupe, zaradili do tej správy, lebo tým ste urobili tú situáciu jednoduchšou. Ak by malo byť hlasovanie a vyslovenie súhlasu so správou o činnosti prokuratúry považované za akt súhlasu s vedením prokuratúry, tak ja by som aj na základe tých vecí, ktoré som spomenul teraz, nemohol súhlasiť a nemohol dať svoj hlas za správu, aj keď voči 99 % obsahu správy o činnosti prokuratúry nič nemám. Ale s týmito závermi a teda ide o podstatnú časť toho, čo sa na strane 138 Časť 4. Závery a opatrenia nazýva závermi, myslím si, že nemôže byť takáto správa o činnosti prokuratúry schválená ani náhodou, jedine, žeby parlamentná väčšina chcela poprieť sama seba.
Ďakujem za pozornosť.