Videokanál poslanca

Pán poslanec Zajac, hovoril asi o tom, že pri hodnotení súčasnej vlády sa treba pozrieť aj na to, ako vyzerala vláda Roberta Fica v rokoch 2006 - 2010. Nemyslím si, že musíme ísť až tak ďaleko, úplne stačí, keď sa pozreme, ako vyzerá opozícia Roberta Fica v rokoch 2010 - 2014. A keď sa na to pozrem, tak naozaj sa zamýšľam, že či tu mám byť, ako to tu kolegovia naznačili, nie preto, že by došlo k nejakému volebnému podvodu, že by ktokoľvek porušil zákon, ale preto, že sa zamýšľam, že či vôbec patrím do politiky, keď nedokážem s takým plechovým ksichtom klamať, ako to pred chvíľou urobil predseda SMER-u Robert Fico, keď hovoril o tom, že naozaj úprimne verí tomu, že premiérka Iveta Radičová má čokoľvek spoločné s kauzou Osrblie, že má z toho nejaký prospech, že je do toho nejako zamočená. On sa tváril, že tomu verí, ja tomu naozaj neverím, kolegovia.
Môžem veriť tomu, že Robert Fico je presvedčený o tom, že banková daň je skvelé riešenie. Môžem veriť tomu, že liekom na súčasné problémy sú vyššie verejné investície a nie verejné úspory. Môže byť o tom presvedčený. Môžem veriť tomu, že si myslí, že je dobré, keď budeme viacej regulovať pracovný trh.
Ale naozaj nedokážem veriť tomu, že naozaj si myslí, že by Iveta Radičová vedome sa snažila niekomu nahrať, vedome by sa snažila niekoho kryť, vedome by sa snažila niekoho zvýhodniť. To je taká miera lží a pokrytectva, že mne to úplne stačí, aby som sa rozhodol v hlasovaní o tejto kauze, ktorú tu o chvíľu budeme riešiť.

Vážený pán podpredseda Národnej rady Fico, dovolím si obrátiť sa na vás nie ako na politika, ale ako na človeka a chcel by som sa vás spýtať, že či naozaj veríte tomu, čo hovoríte? Či naozaj veríte tomu, že premiérka Iveta Radičová má čokoľvek spoločné s kauzou Osrblie v tom zmysle, že by ona z toho mala nejaký prospech, že by sa ona usilovala niekoho vedome kryť, že by sa ona usilovala niekomu nahrať? Ja viem, že vy tomu neveríte, ale poprosím vás, aby ste to zopakovali a aby ste sa pozerali niekomu z nás do očí. Možno by ste sa mohli pozerať do kamier a bolo by viditeľné, že vy klamete. Ale skúste to zopakovať tak, že sa budete pozerať niekomu z nás do očí. (Ruch v sále.)

Ďakujem kolegom za vecné reakcie.
Pán poslanec Burian, ja som teda nehovoril o tom, či projekt UNITAS je populárny alebo nepopulárny. Teda celkom nerozumiem, čomu vy nerozumiete. Ja som povedal akurát to, že my v OKS oceňujeme na reforme to, že zjednoduší, administratívne zjednoduší mnohé veci. A zjednoduší ich tak inštitucionálne, čo, čoho sa týka projekt UNITAS, ale zjednoduší ich aj z hľadiska tej bežnej administratívy. Ak nerozumiete, v čom je administratíva zložitá, no tak, napríklad viesť mzdovú agendu je tak zložité, že to mnohých živnostníkov v súčasnosti odrádza od toho, aby zamestnávali, aby zamestnávali normálnym spôsobom, pretože aj na to potrebujete špeciálnu účtovníčku, to si ťažko môžete urobiť úplne svojpomocne. Ak sa toto zmení, bude to dobré a má to našu podporu.
Pán poslanec Maďarič, no, keď nás podozrievate zo snahy vytĺkať z toho politický kapitál, tak ja môžem len teda sa trochu pousmiať, že mi to hovorí predstaviteľ strany a predstaviteľ, bývalý člen vlády, ktorej predseda robil politiku tak, že nechal vyštartovať nejakého svojho ministra, ísť s nejakým návrhom a keď zistil, že to je nepopulárne, tak ho prefackal a stiahol ten návrh. A, ale aby som ho nekritizoval, samozrejme, že sa zhodujem aspoň v tom s vami, že naozaj máme odlišný pohľad na úlohy štátu.
Pán poslanec Saloň, ja teda tiež dúfam, že sa mi čoskoro podarí, podarí oholiť, ale myslím, že by ste si mali doštudovať niečo z politológie, pretože nepriama novela je, keď v rámci jedného zákona novelizujete iné zákony. Tuto sú samostatné články, čiže to nie sú nepriame novely.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení pozostalí kolegovia, kolegyne, chcem aj ja vystúpiť v podobnom duchu ako moji dvaja kolegovia z OKS. Chcem upozorniť na to, že súčasná vládna koalícia je podľa sebadeklarácii strán, ktoré ju tvoria, pravicová alebo teda prinajmenšom stredopravicová, podľa definície našich kolegov z opozičných lavíc dokonca nejaká neoliberálna, ultraneoliberálrna a podobne. Jedným z možných kritérií je, ako sa strany zaraďujú doprava alebo doľava, je aj pohľad na výšku daní, keď to veľmi zjednoduším, alebo teda, ak to chcem rozviesť, tak daňovo-odvodového zaťaženia. Pravicové strany sa obvykle snažia o nižšie daňovo-odvodové zaťaženie, ľavicové, naopak, o vyššie.
Ako to sedí na návrh daňovo-odvodovej reformy, ktorým sa tu dnes zaoberáme? No z makropohľadu je to tak - ten návrh je pravicový, pretože z hľadiska celkového zaťaženia všetkých ekonomických subjektov, z hľadiska podielu na hrubom domácom produkte aj v absolútnych číslach by mohlo prísť k istému zníženiu toho, čo sa daniach a odvodoch vyberie. Okrem makropohľadu je tu však aj mikropohľad, teda to, akým spôsobom dopadne reforma na jednotlivcov alebo na jednotlivé skupiny. A z tohto pohľadu už reforma pravicová nie je, pretože významným spôsobom, ak prejde v tejto podobe, zvýši daňovo-odvodové zaťaženie veľmi významnej skupine ľudí, nie pár jednotlivcov, nie o pár drobných. Podobne ako viacerí predrečníci, považujem za veľmi, veľmi nešťastné, že diskusia o pripravovaných zmenách sa uberala tým spôsobom, že sa vzbudzovala sociálna závisť, že sa stavala jedna skupina proti druhej skupine, predovšetkým zamestnanci proti živnostníkom. Na začiatku bola snaha akoby úplne zrovnať všetky nastavenia daňovo-odvodového systému voči, voči týmto skupinám. To sa síce časom skorigovalo, ale napriek tomu je tu tá tendencia priblížiť výšku odvodového daňového zaťaženia týchto dvoch skupín a, žiaľ, nie spôsobom, že sa bude výraznejšie znižovať zaťaženie zamestnancov, ale tým, že sa má zvyšovať zaťaženie živnostníkov.
A opakujem, ak by sme s týmto išli do volieb a ak by sme povedali, že toto je náš cieľ a dostali by sme na to od voličov mandát, tak, prosím, máme to realizovať. Ja som naozaj nepočul jeden jediný výrok, jedno jediné vyjadrenie, nečítal som v žiadnom programe, že je potrebné zvýšiť daňovo-odvodové zaťaženie živnostníkov. Naopak, počul som mnoho vyjadrení, že je potrebné znižovať odvodové zaťaženie zamestnancov, pretože ono je tým podstatným problémom celého odvodového systému.
Veľmi často sa tu operuje pojmom spravodlivosť, ale spravodlivosť znamená, že nastavíme rovnaký meter pre rovnaké situácie, nie že sa budeme snažiť umelo použiť nejaké rovnaké šablóny pre rôzne situácie. Situácie, v ktorých pôsobia, fungujú, pracujú, starajú sa o seba zamestnanci a živnostníci, nie sú rovnaké situácie, sú medzi nimi výrazné rozdiely z hľadiska istoty, z hľadiska istoty príjmu, z hľadiska istoty, istoty majetku, z hľadiska istých sociálnych benefitov, a preto je adekvátne, aby iným spôsobom bolo nastavené aj daňovo-odvodové zaťaženie voči nim. Chcem zopakovať, že navrhovaná zmena je veľmi významná a veľká zmena pre veľmi veľkú skupinu ľudí žijúcich na Slovensku. Nehovoríme tu o stovkách ľudí, hovoríme tu o státisícoch ľudí, ktorých sa to má negatívne dotknúť. A nehovoríme tu o pár eurách, hovoríme tu o desiatkach až stovkách eur mesačne. Takáto zmena nezostane bez následkov. Ak by sa mala presadiť reforma v tejto podobe, tak určite mnohí živnostníci budú zvažovať, ako ďalej. Predpokladám, že časť živnostníkov sa rozhodne živnosti vrátiť a pôsobiť mimo živnosti. Neviem, aká významná to bude skupina, celkom iste, a o tom som pevne presvedčený, však takáto zmena by mala za následok rozšírenie šedej ekonomiky a presun doteraz legálnych aktivít pohybujúcich sa v legálnej aktivite kdesi mimo alebo teda prinajmenšom na pomedzí normálneho fungovania ekonomiky a šedej ekonomiky. Reforma pochopiteľne prináša aj viaceré pozitívne veci a my v OKS vidíme pozitívum práve v zjednodušení systému, či už inštitucionálnom, vo výbere, vo vykazovaní, v administratívnom zaťažení. Myslíme si, že takáto reforma môže priniesť zlepšenie podnikateľského prostredia a môže vytvoriť podmienky aj na postupné znižovanie odvodového zaťaženia zamestnancov. V tom vidíme podstatu reformy a túto podstatu reformy podporujeme. Preto podporíme návrh zákona do druhého čítania a budeme sa v druhom čítaní snažiť o také zmeny, aby reforma nemala významné negatívne dopady na žiadnu väčšiu skupinu pracujúcich - na živnostníkov, ďalšie samostatne zárobkovo činné osoby a na dohodárov. Ale vopred hovoríme a hovoríme to od začiatku, že pokiaľ k takýmto zmenám nedôjde, nemôže návrh počítať s našou podporou v druhom čítaní.
Posledná vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, keďže táto diskusia prebieha už dlhšie a neprebieha iba v tejto sále, OKS býva niekedy za svoje postoje obviňovaná z populizmu alebo z lobizmu v prospech nejakej skupiny. Ani jedno, ani druhé nie je pravda, OKS je len konzistentná so svojim základným nastavením, so svojimi postojmi a princípmi, ktoré spočívajú v tom, že sa má znižovať úloha štátu a verejného prerozdeľovania, že ľudia, jednotlivci majú mať slobody, ale aj viac zodpovednosti za svoje životy, čo preložené do roviny daní a odvodov znamená, že sa máme usilovať znižovať odvodovo-daňové zaťaženie, nie ho zvyšovať. A opakujem, návrh v súčasnej podobe odvodovo-daňové zaťaženie pre významnú skupinu pracujúcich zvyšuje. My sa nebojíme nepopulárnych vecí, pretože, ak chceme napĺňať jednu z priorít súčasnej vlády a znižovať deficit a správať sa rozpočtovo zodpovedne, tak je potrebné robiť škrty a uberať tam, kde štát doteraz dáva. My nemáme problém, ak štát bude dávať menej tomu alebo onomu, či už ide o dotácie hospodárskym subjektom, či už ide o najrôznejšie rozkošatené, častokrát nedostatočne zdôvodnené a častokrát neefektívne využívané sociálne dávky alebo ide o množstvo inštitúcií, ktoré tu máme, pretože sme ich mali v minulosti, hoci z hľadiska fungovania štátu nie sú nevyhnutné. Čiže nemáme problém presadzovať a podporovať nepopulárne opatrenia, pokiaľ budú mať takýto charakter. Tu však hovoríme o tiež nepopulárnych opatreniach, ktoré majú úplne iný charakter, ktoré majú charakter toho, že štát chce zobrať viacej ľuďom z toho, čo oni sami vyprodukujú. Oni nečakajú s natrčenou rukou, že im štát má niečo dať, ale nechcú, aby im štát bral viac a významne viac ako doteraz.
Keď presadzujeme viac slobody a viac zodpovednosti, tak práve živnostníci sú tou skupinou obyvateľstva, ktorá sa možno najviac, najviac približuje tomuto cieľu, tomuto princípu, pretože viac ako ktokoľvek iný zodpovedajú za svoj osud, majú svoj osud vo svojich rukách, štát by im nemal hádzať polená pod nohy. Oni nepotrebujú dotácie, oni potrebujú, aby ich štát čo najmenej zaťažoval, aby sa im čo najmenej miešal do ich podnikania. A áno, pokojne sa môžeme baviť o tom, ako má byť ten systém nastavený a pokojne môžeme hovoriť a mali by sme hovoriť o tom, aby to, čo človek odvedie do systému, aby tomu zodpovedalo to, čo z neho dostane, a aby v tomto nebol zvýhodnený jeden ani druhý podľa toho, či ide podľa jedného alebo druhého systému. O tom sa baviť môžeme, ale nemali by sme sa snažiť šliapnuť živnostníkom na krk, špeciálne nie v tejto situácii, keď sa celá ekonomika nachádza v problémoch. Ďakujem.

Chcel by som podporiť vystúpenie Petra Zajaca, ktorý tu prezentoval stanovisko OKS k návrhu odvodovo-daňovej reformy, konkrétne výhrady k dopadom tejto reformy na rozsiahle skupiny živnostníkov, dohodárov a vôbec samostatne zárobkovo činných osôb, nielen živnostníkov, pochopiteľne. Keď sme o problémoch odvodového systému hovorili v minulosti - a teraz nehovorím iba o OKS, ale hovorím o celom vtedajšom opozičnom spektre alebo dnešnom vládnom spektre - tak sme hovorili o tom, že problémom sú vysoké odvody a vysoké odvodové zaťaženie zamestnancov. Nehovorili sme, nepamätám si jediné také vystúpenie z čias pred poslednými voľbami, že by niekto zo súčasnej vládnej koalície hovoril o tom, že problémom sú nízke, príliš nízke odvody pre živnostníkov alebo pre nejaké iné skupiny. A ak je problémom toto vysoké odvodové zaťaženie zamestnancov, tak nie je riešením to, že odvodové zaťaženie živnostníkov začneme zvyšovať, približovať zaťaženiu zamestnancov, resp. že ho spravíme úplne rovnakým, ako bol ten pôvodný zámer. Táto reforma má znamenať mínus pre verejné financie, ale riešením nie je to, že teraz budeme od niekoho brať, aby sme to mínus vyrovnali. Riešením je to, že sa uskromní štát, že bude štát menej míňať, že tie úspory verejných financií budú oveľa rozsiahlejšie, ako sa doteraz uvažuje.
A pokiaľ ide tých živnostníkov z donútenia, tak problém je ako v tom, že živnostníci, tak v tom, že z donútenia, v tom, že tá metodika bola nekorektne urobená.

Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výboru ústavnoprávnemu, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady s tým, že vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní určené výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ústavnoprávny výbor ma uznesením z 24. augusta 2011 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (tlač 468). Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Predmetný návrh zákona bol poslancom doručený v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Návrh zákona sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011 a vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Informuje ďalej, že návrh nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie ani informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 19. augusta 2011 č. 471 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Podľa môjho názoru to vysvetlenie, ktoré dala pani ministerka, bolo absolútne jasne a zrozumiteľné. Nie sú to dva identické návrhy. Jeden z tých návrhov je návrh pre prípad, že schváli parlament novelu ústavy, druhý z tých návrhov je pre prípad, že neschváli novelu ústavy a zostane zachovaný súčasný ústavný stav. Jeden z týchto návrhov, ak sa dostanú do druhého čítania, tak bude stiahnutý podľa toho, či bude, alebo nebude schválená novela ústavy. Mne to znie úplne logicky, neviem, čo je na tom nezrozumiteľné. Ďakujem.