Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

19.10.2010 o 17:09 hod.

JUDr.

Jana Dubovcová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

19.10.2010 17:09 - 17:25 hod.

Jana Dubovcová
Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 odstavec 3 písmeno c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
Skryt prepis
 

19.10.2010 17:09 - 17:25 hod.

Jana Dubovcová
Pán predsedajúci, prosím vás, aby ste dali hlasovať o procedurálnom návrhu poslanca Madeja, ktorým navrhuje, aby návrh zákona bol vrátený vláde na dopracovanie.
Skryt prepis
 

19.10.2010 17:09 - 17:25 hod.

Jana Dubovcová
Prepáčte. O procedurálnom návrhu, ktorým navrhol, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Skryt prepis
 

Vstup predsedajúceho 19.10.2010 17:09 - 17:24 hod.

Jana Dubovcová
Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o procedurálnom návrhu poslanca Madeja, ktorý majú poslanci na stole. (Ruch v sále.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 19.10.2010 15:43 - 15:47 hod.

Jana Dubovcová
 

19.10.2010 15:40 - 15:43 hod.

Jana Dubovcová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja sa chcem vyjadriť len k jednej veci, a to aj z predchádzajúcej rozpravy k predchádzajúcej novele aj k tejto. K tejto predkladanej novele som skonštatovala, že zrejme sú tu určité nedorozumenia ohľadne postavenia výkonnej moci na súde, ktoré sa vlastne koncentruje v osobe predsedu súdu. Je treba jednoznačne povedať, že predseda súdu je orgán štátnej správy súdu, že je to predstaviteľ výkonnej moci, ktorý je podriadený ministrovi spravodlivosti, ktorý ho menuje a odvoláva z funkcie.
To znamená, že keď sa robili súdne reformy a zmeny zákonov, keď sa robila ústava, keď sa rokovalo o zmenách ústavy od roku 1998 do roku 2001, ktorú tu niekoľkokrát opoziční poslanci spomínali, a keď sa kreovala Súdna rada ako ústavný orgán, tak v tom čase ešte sudcovské orgány ako orgány samosprávy - sudcovské rady na súdoch boli iba poradnými orgánmi predsedov súdov. Až v roku 2004 sa zriadila naozajstná, skutočná sudcovská samospráva na súdoch. Tou sa stali sudcovské rady, ktoré nie sú iba poradnými orgánmi predsedu súdu, ale sú to samostatné sudcovské orgány, predstavitelia sudcovskej samosprávy na úseku súdnictva. A v tomto zákone je výslovne uvedené, že predseda súdu ako predstaviteľ štátnej správy súdu nemôže byť súčasne členom orgánu sudcovskej samosprávy, teda sudcovskej rady. To bolo v roku 2004, lebo vtedy sme sa dopracovali do tohto stavu vývoja a do tohto stavu myslenia v Slovenskej republike. Čiže, pôvodná ústavná úprava bola štyri roky predtým, a preto keď sa do ústavy dávala Súdna rada, tak v tom čase sa neriešil problém prípadného konfliktu záujmov. Mali sme všetci za to po roku 2004, že toto je každému jasné a že, keď niekto obsadí funkciu v štátnej správe súdu a stane sa predsedom súdu, tak sa nebude uchádzať o funkciu v orgáne sudcovskej samosprávy. Žiaľ, dozvedeli sme sa, že život funguje inak, aké sú predstavy. Takže, stalo sa to, že teraz tie isté osoby zároveň sú predstaviteľmi výkonnej moci, lebo sú predsedovia súdov a zároveň tvoria podstatnú časť Súdnej rady Slovenskej republiky, orgánu, ktorý plní aj iné úlohy na úseku súdnej moci.
Považovala som za potrebné toto povedať v poslaneckej snemovni, pretože z vystúpení poslancov, najmä z opozície, som mala dojem, že nerozlišujú výkonnú moc na súde, ktorú reprezentuje predseda súdu od predstaviteľov súdnictva súdnej moci, ktorú reprezentujú sudcovia. A že nerozlišujú, že tie dve moci sa musia vykonávať oddelene aj na súde ako takom. Prelínanie obidvoch týchto kompetencií má potom zničujúci charakter. Napríklad z nedávnej minulosti predseda Najvyššieho súdu bránil vstupu kontroly na Najvyšší súd a bránil sa z pozície sudcu. Nebránil sa ako orgán štátnej správy súdu, ktorý tejto kontrole podlieha. Často sa v praxi stáva, že tieto dve role sa zamieňajú, a preto návrh novely podporujeme, lebo vnáša jasno do týchto pozícií a rozdeľuje striktne orgán sudcovskej samosprávy a súdnej moci od orgánu výkonnej moci, ktorú reprezentuje predseda súdu. Ďakujem za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 19.10.2010 15:19 - 15:21 hod.

Jana Dubovcová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Týmto podávam informáciu o prerokovaní vládneho zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý máte ako tlač 59 v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Uznesením Národnej rady z 8. septembra 2010 č. 54 bol návrh predmetného zákona pridelený na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Ako poverená spravodajkyňa podávam informáciu o výsledku rokovania v gestorskom výbore v druhom čítaní. Návrh zákona bol prerokovaný na 11. schôdzi 29. septembra 2010. Návrh uznesenia schváliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, ako to vyžaduje čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi ústavnoprávneho výboru neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru k prerokúvavanému zákonu k vládnemu návrhu zákona žiadne stanovisko. Podľa § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu zákona v druhom čítaní hlasovala o návrhu zákona ako o celku s tým, že podľa výsledkov aktuálneho rokovania budem predkladať návrhy na ďalší postup podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku. Pán predseda, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 19.10.2010 15:09 - 15:15 hod.

Jana Dubovcová Zobrazit prepis
Ďakujem za toto slovo. Chcem sa vyjadriť v záverečnom slove po skončení rozpravy, aj po slove predkladateľky k tomu, čo odznelo k tomuto zákonu v priebehu rokovania a rozpravy o ňom.
Poslanci v rozprave použili výrazy povyhadzovať, zlikvidovať, zmocniť sa súdnictva, ovládnuť súdnictvo. Viacerí z opozičných poslancov v rámci svojho vystúpenia používali tieto slová, ešte aj iný militantný slovník vo vzťahu k navrhovanej novele zákona o sudcoch a prísediacich. Miestami som mala z toho taký pocit, že vlastne oni sa chceli  zmocniť súdnictva v predchádzajúcom období. A len tak tesne, tesne sa to nepodarilo vďaka tomu, že dokonca až ľudia vyšli do ulíc, keď boli pohoršení nad pomermi, ktoré sa ukázali, že v justícii vládnu.
Takže, od tohto militantného slovníka ja by som sa chcela vzdialiť.  Chcem upozorniť na to, že predkladaná novela zákona je po desiatich rokoch predkladaná do Národnej rady Slovenskej republiky a je vlastne pokračovaním tých reforiem a zmien, ktorými súdnictvo prechádzalo na môj vkus dosť pomaly, trvali pätnásť rokov. Podľa toho, čo hovorili opoziční poslanci,  touto novelou zákona, ako keby sme chceli zrušiť všetko to, čo sme doteraz urobili.  Neboli to oni, ani reprezentanti tých sudcov, ktorých kritizujeme, ktorí doteraz zaviedli do súdnictva to, čo tam už j. Teda aj Súdnu radu, aj rozvrh práce, aj sudcovské rady ako poradné orgány, verejné výberové konania na sudcov, aj na predsedov súdov. V priebehu týchto desiatich rokov sa ukázalo, že zákon z roku 2000, v praxi realizovaný desať rokov má už  nedostatky . Práve to ako prakticky bol využívaný aj súčasným predsedom Najvyššieho súdu a ľuďmi okolo neho nás privádza k tomu, aby sme určité veci v zákone menili, aby sa niektoré nedostatky alebo negatíva nedali v praxi súdov opakovať.
My preto vylepšujeme nakladanie s rozvrhom práce súdu, prideľovanie vecí, vylepšujeme výberové konania tak, aby boli verejné.  Nerobíme to preto, že ideme súťažiť, alebo súperiť s niekým, ale preto, že podľa nášho názoru to vyplýva ako povinnosť z ústavy. Nie je to fráza, že zdrojom moci, zdrojom štátnej moci sú občania, a že občania majú právo kontrolovať štátnu moc, a to všetky jej tri zložky. My všetci dobre vieme, že pokiaľ ide o súdnictvo a výkon súdnej moci, tak je tu určitý deficit skladania zodpovednosti, pretože poslanci, Národná rada a od nich sa odvíjajúca vláda, tí skladajú účty spravidla vo voľbách. Súdna moc nemá takúto možnosť a je to moc, ktorá je veľmi významná, a ktorá ovplyvňuje pomery v štáte aj vzhľadom na to, že všetky tri zložky štátnej moci majú funkciu vzájomných bŕzd a pák.
Ako má súdna moc skladať zodpovednosť za svoje činy, za svoje pôsobenie, fungovanie? No, jediná možnosť, akým spôsobom môže ona skladať účty za svoje činnosti je to, že bude čo najviac informácií o tom, ako funguje a akým spôsobom je riadená, zverejňovaných. To znamená, že v novele navrhujeme pustiť verejnosť pokiaľ možno ku všetkým informáciám, ktoré sa týkajú činnosti a fungovania súdnictva ako takého, čiže aj rozhodovacej činnosti, ale aj vedenia súdov, správy súdov a vykonávania výkonnej moci v týchto súdoch, teda ako sú riadené a aj do výberu personálnych otázok, do toho, kto sa môže stať sudcom a kto sa stáva sudcom. Keď toto všetko budeme zverejňovať, umožníme tak verejnosti, tej časti, ktorá bude mať o to záujem, aby sa mohla oboznámiť s činnosťou súdov, aby jej mohla lepšie porozumieť. To nemôže byť nikdy negatívum. Môže to byť len pozitívum a môže to byť len v prospech súdnej moci a súdnictva. Čiže, nejde o žiadny prvok na ovládanie súdnictva, ale naopak, je to prvok na zlepšenie jeho fungovania. Pokiaľ ide o to, súdy by mali byť podrobené verejnej diskusii. Ako by mohla verejnosť diskutovať o tom ako fungujú súdy, keď ony by pred jej očami boli úplne zakryté? Verejnosť by nemala žiadne informácie o tom, ako súdy pôsobia. Verejná diskusia pre lepšie fungovanie súdov je nevyhnutná a nedá sa iným spôsobom docieliť.
Pokiaľ ide o navrhovaný zákon, tak v súlade s ústavou sa každý zákon vykladá tak, že jeho výklad by mal sa odvíjať od toho, čo zákon v praxi spôsobí, aké dôsledky. Pokiaľ by sa táto novela stala účinnou, tak by mohla priniesť iba pozitíva do praxe súdov, aj do fungovania demokratických inštitúcií v Slovenskej republike. Ja som o tom hlboko presvedčená, a preto si myslím, že bolo potrebné, a je najvyšší čas, aby takáto novela zákona bola predložená, a aby sme tie negatíva, nedostatky, ktoré sme za uplynulých desať rokov v praktickom používaní zákona z roku 2000 zistili, mohli začať odstraňovať. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 19.10.2010 10:11 - 10:14 hod.

Jana Dubovcová Zobrazit prepis
Dobrý deň. Vážené poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 29. septembra tohto roku určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým a mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Vládny návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Je iniciatívnej povahy, bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Predkladaný návrh zákona zakladá pozitívne vplyvy na rozpočet správy a informatizáciu spoločnosti, nevyvoláva sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, ani vplyvy na podnikateľské prostredie.
Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. III Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie, ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. septembra 2010 č. 75 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 24. novembra 2010 a gestorský výbor do 26. novembra 2010. Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.
Skryt prepis
 

8.9.2010 10:56 - 10:58 hod.

Jana Dubovcová
Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorskému výboru s tým, že vládny návrh zákona prerokuje do 11. októbra 2010.
Skryt prepis