Videokanál poslanca

Ďalej navrhujem, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorskému výboru s tým, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní ihneď.

Ďakujem, pán predseda. Zas ten mikrofón.
Ďakujem, pán predseda. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať aj o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie... (Reakcie z pléna.) Až potom, hej. Pardon. Tak potom len...
Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla na tom, podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

Ešte jednu poznámku chcem povedať, že podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladateľ má posledné slovo a zareaguje až po rozprave, čiže považujem to za neopodstatnenú invektívu zo strany poslanca Madeja, že opakovateľne napadol predkladateľku, že sa dostáva k slovo vtedy, keď on už na to nemôže reagovať, pretože také sú pravidlá rokovacieho poriadku. Ona je ten prvok, ktorý má právo podľa rokovacieho poriadku po rozprave zaujať stanovisko k tomu, čo v rozprave odznelo, a nie je tu perpetuum mobile, aby potom poslanci zase spätne mohli reagovať na predkladateľa.

Áno, ďakujem za slovo, pán predseda. Chcem zaujať stanovisko k tejto veci, pretože ak to nie je známe, tak si dovolím oboznámiť poslaneckú snemovňu s tým dnes, že pokiaľ ide o reformu súdnictva, ktorá sa zavádzala v Slovenskej republike od roku 1989, a nastúpila alebo prvé kroky nastúpili až v roku 1998 a neskôr, tak ja som sa aktívne zapájala do všetkých krokov a viem a opakujem opakovane, že Národná rada Slovenskej republiky v roku 2001 prijala Koncepciu stabilizácie súdnictva a podľa tejto koncepcie sa potom vyvíjala justícia plánovane ďalej. To znamená, že ak boli zavedení vyšší súdni úradníci do systému súdnictva, tak boli zavedení ako koncepčný prvok riadne naplánovaný, boli z rozpočtu Slovenskej republiky po súhlase Národnej rady, ktorý ho aj ona schválila, postupne boli uvoľňované finančné prostriedky pre to, aby vyšší súdni úradníci sa stali súčasťou súdnictva, aby na seba prevzali niektoré práce, ktoré predtým vykonávali sudcovia, aby odbremenili sudcov od rutinných prác. Ďalej došlo aj k zmene ústavy, ktorá umožnila, aby súdom poverený zamestnanec, iný ako sudca, rozhodoval v jednoduchých veciach a robil jednoduché rozhodnutia. To všetko boli systematické kroky a systémové kroky, ktorými sa menila vnútorná organizácia práce a jej štruktúra na súdoch.
Takto bolo zavedených postupne tých až 800 vyšších súdnych úradníkov, z ktorých sa mali vyberať sudcovia. Pretože títo vyšší súdni úradníci spĺňali právnickú kvalifikáciu, mali právnické vzdelanie, mali potrebnú a mali mať potrebnú prax vo vnútri súdov, ktorá trvala až v niektorých prípadoch šesť rokov, mali nadobudnúť skúsenosti v rámci rozhodovacej činnosti, ale aj práce súdu, aj so súdnym spisom, mali spravenú justičnú skúšku a mohli sa výberovým konaním stať z nich sudovcovia.
Čiže v konkurencií 600 alebo ix uchádzačov, proste veľkého množstva uchádzačov, by boli vyberaní najlepší právnici. Zároveň výberové konania boli otvorené a mohli sa prihlásiť na sudcovskú funkciu aj iní právnici, ktorí spĺňali predpoklady.
V roku 2008, v decembri 2008, ste vy znovu obnovili, vy, myslím, terajšia opozícia, obnovili inštitút justičných čakateľov, ktorý bol už štyri roky predtým zrušený. Obmedzili ste právne postavenie vyšších súdnych úradníkov v tom zmysle, že ste im zablokovali prístup do sudcovských funkcií. A zo zákona ste zriadili tú vyberanú skupinu justičných čakateľov, vašich detí, ako sa ukázalo z neskoršieho zoznamu, ktorým zo zákona malo patriť sudcovské miesto bez akejkoľvek konkurencie, v podstate bez výberového konania.
My sa pokúšame tento protiprávny stav odstrániť. A myslím si, že keby prezidentovo veto bolo naformulované tak, ako, ako by podľa formálnych náležitostí naformulované malo byť, tak by sme dnes nemali skrátené legislatívne konanie.
Len toľko som chcela uviesť, aby sa vysvetlili veci, ktoré tu odzneli v rozprave.

Ďakujem, pán predseda. V prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich ako poverená členka Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky podávam podľa § 73 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, ktorým sa mení zákon č. 385, spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich. Návrh zákona sa prerokúvava v skrátenom legislatívnom konaní schválenom uznesením Národnej rady Slovenskej republiky z 11. februára 2011.
Po formálno-právnej stránke návrh obsahuje náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.
V dôvodovej správe je uvedené, že návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a právom Európskej únie. Návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie spĺňa náležitosti uvedené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona bol prerokovaný v druhom čítaní, prerokoval v druhom čítaní Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský ihneď.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci. K návrhu vlády nebol podaný žiadny procedurálny ani pozmeňujúci návrh, preto navrhujem, aby ste dali hlasovať o uznesení v tomto znení:
Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Prečítam uznesenie. Navrhujeme, aby ste dali hlasovať o uznesení: Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 247).

Ďakujem, pán predseda. Ja nebudem zaujímať stanovisko, pretože pani ministerka ako predkladateľka za vládu, myslím si, že odôvodnila predložený návrh. Chcem iba povedať, že v rozprave vystúpili dvaja poslanci k tomuto návrhu, ale z obsahu ich vystúpení sa prerokovaného návrhu dotkla iba jedna vecná pripomienka, a to pripomienka, ktorú dal pán poslanec Madej, ktorý spochybňoval vo svojom vystúpení, že sú dané zákonné podmienky pre skrátené legislatívne konanie. Toto si myslím, že bolo vyvrátené v priebehu rozpravy príspevkom práve predkladateľky. Takže za týchto okolností navrhujem, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o navrhovanom uznesení.

Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy a páni, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 9. februára 2011 č. 247 pridelil Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý máte ako tlač 247.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na 24. schôdzi 10. februára 2011. Neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Prosím vás, pán predseda, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu vlády.

Ja by som sa chcela spýtať pána poslanca Číža, ale aj ostatných poslancov nášho parlamentu, či si položili otázku, a či si aj na ňu dali odpoveď, a to otázku, ktorému štátu Slovenskej republike alebo Maďarskej republike viac prospeje naša teraz platná právna úprava, podľa ktorej občania Slovenskej republiky zo zákona stratia svoje štátne občianstvo Slovenskej republiky, stanú sa občanmi Maďarskej republiky a budú bývať na území Slovenskej republiky.