Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán predseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, na úvod chcem povedať, že predloha, o ktorej je diskusia, je veľmi podobná predlohe alebo teda textu, ktorý som predkladal ako opozičný poslanec bezprostredne po tom, čo vláda prišla so svojím návrhom ako reakciu na budapeštiansky zákon.
Pán poslanec Rafaj položil legitímne otázky. Nerozumie, prečo táto norma bola predložená, hovorí o tom alebo obáva sa zníženia rešpektu Slovenska v zahraničí a pýta sa, kde je pointa. Pán poslanec Zelník sa pýta, pod koho jurisdikciu vlastne takíto občania budú patriť.
Chcel by som, teda ísť k podstate, k meritu veci. Prečo, kde je pointa, nerozumieme, čo tým chceme dosiahnuť. Nuž, v prvom rade robíme to sami kvôli sebe, aby sme neublížili občanom Slovenskej republiky, aby sme sa im nevyhrážali, aby sme ich nediskriminovali a robíme to samozrejme, tak trošku aj preto, aby sme mali dobré susedské vzťahy, ale nielen kvôli Maďarsku. Nedávno som bol v Čechách na oficiálnej návšteve a pán premiér Nečas ma upozornil na to, že máme medzištátnu zmluvu, máme ich viacero, nadštandardné vzťahy chvalabohu máme s Čechmi, máme nadštandardné vzťahy v oblasti vzdelávania, zdravotného zabezpečenia, sociálneho a tak ďalej, ale máme zmluvu aj o možnosti udeľovať dvojité občianstvo. Pán premiér Nečas mi hovorí, dostávame sa do asymetrického postavenia. Dievča, Češka si zoberie slovenského chlapca, chcú žiť na Slovensku. Je legitímne, že po čase požiada o slovenské štátne občianstvo. Pán premiér Nečas, sa ma pýta, máme prijať adekvátnu normu a ona stratí automaticky české štátne občianstvo? Nedá sa to na Slovensku vyriešiť, sa ma pýtal.
Robíme to kvôli sebe, robíme to kvôli pokoju a robíme to kvôli posilneniu našej autority a zahraničnopolitického postavenia. Dlho by sme o tom mohli hovoriť, ja mám do 17.00 hodiny, len pár minút, preto si pomôžem niekým z vonku. Autoritou, ktorá podľa môjho názoru, je autoritou aj pre vás, pre opozíciu, pretože, keď Budapešť prijala ten zlý zákon, pán premiér Fico poslal môjho predchodcu, pána ministra zahraničných vecí Lajčáka, za Knutom Vollebaekom, vy si to musíte pamätať, bolo to len pred niekoľkými mesiacmi. Vysoký predstaviteľ alebo komisár Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, inštitúcia, ktorá je vyslovene vybudovaná alebo zriadená pre podobný účel. Pán Vollebaek navštívil Bratislavu hlavne kvôli zákonu o štátnom jazyku, ale na ministerstve zahraničných vecí som náš diškurz využil aj na to, že som s ním konzultoval tému dvojitého občianstva. Pred pár dňami, konkrétne 25. októbra som dostal od Knuta Vollebaeka list, ja vám z neho zacitujem, kľúčové pasáže.
"Počas nášho stretnutia v septembri 2010 sme intenzívne diskutovali i o otázke dvojakého občianstva. Veľmi dobre si uvedomujem, že sporné požiadavky alebo konkurujúce úsilia dotknutých štátov vykonávať jurisdikciu nad svojimi občanmi, bez ohľadu na miesto ich trvalého pobytu, v sebe nesú potenciál vytvárať napätie. Štáty by sa mali zdržať udeľovania občianstva, pokiaľ nejestvuje prirodzená väzba medzi predmetným štátom a jednotlivcom, a naopak, mali by upustiť od odoberania občianstva v prípadoch, kde takáto prirodzená väzba jestvuje. I keď štáty majú určitý rozsah vlastnej definície toho, čo predstavuje takúto prirodzenú väzbu medzi štátom a jednotlivcom, táto interpretačná škála nie je neobmedzená a výkon občianskych práv je spravidla spájaný s miestom trvalého pobytu. Inými slovami, ak by sa Slovensko rozhodlo upustiť od poslednej novely zákona o štátnom občianstve, občania s trvalým pobytom na Slovensku, ktorým by sa podarilo získať druhé občianstvo, ostávajú vo všetkých zámeroch a účeloch pod jurisdikciou Slovenskej republiky", koniec citátu.
Zopakujem kľúčovú pasáž, panie poslankyne, páni poslanci, štáty by sa mali zdržať udeľovania občianstva, pokiaľ nejestvuje prirodzená väzba, teda trvalý pobyt. Vieme, komu je to odkaz? Toto je odkaz Maďarskej republike, ale potom je tu druhá veta. "A naopak, štáty by mali upustiť od odoberania občianstva v prípadoch, kde takáto prirodzená väzba jestvuje." Ale toto je už odkaz Slovenskej republiky. Tak my, ideme odoberať občianstvo ľuďom, ktorí tu majú trvalý pobyt, ktorí sa tu narodili, ktorí tu majú domy, záhrady, sú našimi štátnymi občanmi? Čiže, keď sme nerozumeli, páni poslanci, čo táto novela zákona chce povedať, tak to poviem po slovensky, jasne a čisto. Chceme zabrániť tomu, aby sme odoberali štátne občianstvo Slovenskej republiky ľuďom, medzi ktorými a Slovenskou republikou, je prirodzená väzba. Veď to nie je normálne a podobným slovníkom som hovoril aj vtedy, keď pán premiér Fico, trošku unáhlene a príliš emotívne reagoval na provokáciu Budapešti.
Teda, keď kladie, pán poslanec Rafaj alebo ktorýkoľvek z vás, legitímne, keď položíte otázku, čo chceme týmto zákonom dosiahnuť? Neobyčajne jednoduchá odpoveď spočíva v tom, že chceme postaviť veci z hlavy na nohy, chceme si urobiť, ak chcete, domácu úlohu, aby sme vzápätí s o to väčšou silou, mohli tlačiť aj s podporou medzinárodného spoločenstva na Budapešť, aby zlý zákon, ktorý bol na počiatku, ktorý bol provokáciou, aby tento zákon, buď zrušili alebo opravili alebo dali do súladu s medzinárodnými štandardami.
A ja už som začal prijímať prvé kroky. Už v auguste sme vymenovali nových slovenských šéfov zmiešaných komisií. Pani premiérka Radičová sa dohodla s pánom premiérom Orbánom, že tam na odbornej pôde začneme diskutovať presne o týchto kvalifikovaných veciach. Dostal som nótou potvrdené rozhodnutie Maďarskej vlády, vymenovať maďarských spolušéfov týchto zmiešaných komisií. V novembri sa prvýkrát zíde zmiešaná komisia pre otázky národnostných menšín a začneme kvalifikované debaty, potom čo si doma urobíme serióznu domácu úlohu, o tom, ako a kedy opraví Budapešť chybu, opraví chybu, ktorú daným zákonom urobila, ktorej sa dopustila.
Takže, keď nás trápi otázka, či nám neukradli občanov, no tak práve reakcia, pána premiéra Fica, bola nešťastnou reakciou, ktorá by mala viesť ku kradnutiu občanov Slovenskej republiky. Toto nie je dobrá cesta, nie je perspektívna cesta.
Keď kladiete, páni poslanci, otázky, či týmto zákonom znižujeme autoritu alebo postavenie Slovenska v zahraničí, pravý opak je pravdou. Keď hovoríte, že to je len deklaratívny zákon, mám pocit, pán poslanec Rafaj, že ste použili takýto výraz. Na prvý pohľad sa to možno takto javí, ale keď sa nad tým hlbšie zamyslíme, odpoveď hľadajte v tej poslednej Vollebaekovej vete, ktorá hovorí, že občania s trvalým pobytom na Slovensku, ktorým by sa podarilo získať druhé občianstvo, ostávajú vo všetkých zámeroch a účeloch pod jurisdikciou Slovenskej republiky. Tento zákon, toto len a len posilňuje. Ak by napr. občan Slovenskej republiky sa išiel domáhať napr. na medzinárodných súdoch, istých opatrení alebo dôsledkov konaní na základe tohto druhého občianstva, tak nemá šancu.
Je to poslanecká predloha návrhu zákona, ale bola veľmi detailne samozrejme diskutovaná na viacerých ministerstvách. Sám som sa niektorých rokovaní zúčastnil. Na rozdiel od pôvodnej predlohy, má podobu univerzálnej normy, nielen zákona voči konkrétnej republike alebo konkrétnemu štátu. Čiže zmyslom bolo nenechať na pochybách, že zabránime exteritoriálnym účinkom zákona cudzieho štátu. Žiaden občan Slovenskej republiky, ktorý bude argumentovať alebo domáhať sa nejakých služieb alebo úkonov, na základe druhého občianstva udeleného Budapešťou, nemá šancu sa toho dovolávať, pretože jurisdikcia Slovenskej republiky je nadradená a jej súčasťou bude koniec-koncov aj táto právna norma, ktorá jasne hovorí, že ak bolo druhé občianstvo udelené v rozpore so zásadami, o ktorých sa rozprávame, toto občianstvo na Slovensku neuznáme.
Takže sa nemusíme obávať, je to posilnenie slovenskej štátnosti, je to posilnenie suverenity slovenskej jurisdikcie, a preto som presvedčený, že za tento zákon môžu hlasovať nielen strany vládnej koalície, ale všetci poslanci, všetky poslankyne, ktorých vyrušuje zasahovanie iných štátov do suverenity, či právnej alebo inej nášho štátu. Je to zákon, ktorý zahraničnopolitické postavenie Slovenska, našu autoritu, našu kredibilitu výrazne posilňuje. A je to zákon, ktorý jednoznačne bráni exteritoriálnym účinkom zákona, ktorý Maďarská republika pred nedávnom schválila.
Chcem, na záver tohto svojho vystúpenia zvýrazniť a podčiarknuť ešte to, čo som pred chvíľou povedal a síce, že keď budeme mať doma čistý štít, keď budeme mať zákony, ktoré netrestajú občanov Slovenskej republiky, ktoré sa nevyhrážajú občanom Slovenskej republiky a naviac zákony, ktoré spĺňajú medzinárodné normy a ja list Knuta Vollebaeka poskytnem každej jednej z vás, každému jednému z vás. Tak kladiem otázku, kde je hrozba umenšenia alebo oslabenia našej autority? Práve naopak, mal som možnosť konzultovať túto tému aj s viacerými partnermi, kolegami ministrami zahraničných vecí a ľudia chápu, chápu to aj v Rakúsku, chápu to aj vo Francúzsku. Chápu, že to, čo urobila Budapešť, je nebezpečné a nielen z dôvodov, o ktorých ste hovorili vy, pán poslanec Rafaj, ale pýtal som sa niektorých kolegov veľmi pokojne, že keď sa Francúzsko rozhodne udeliť druhé občianstvo, povedzme občanom krajín severnej Afriky, kde každý hovorí po francúzsky, kde každý má nejakého predka, keď sa takto Španieli rozhodnú voči Hispáncom v južnej Amerike alebo na Kube alebo v Mexiku, pýtam sa, nedôjde náhodou k takému tichému, plazivému rozširovaniu Európskej únie? Ako bude vyzerať pracovný trh, keďže títo občania budú mať pasy, či francúzsky alebo španielsky. Môžem vás ubezpečiť, panie poslankyne, páni poslanci, že tomu rozumie minister zahraničných vecí aj v Rakúsku, aj v Nemecku, aj vo Francúzsku, aj v Španielsku, a preto túto záležitosť uhráme. Jednoznačne ju uhráme.
Ak sa zbavíme predsudkov, ak sa zbavíme nenávisti, ak budeme sebavedomejší, a keď dokážeme prijímať takéto právne normy. Práve takéto právne normy, akú vám predstavil a ponúka Gábor Gál a jeho kolegovia a veľmi vás pekne prosím, o podporu tejto normy, pretože bude nie benefitom pre vládnu koalíciu, nie dehonestáciou opozície, ale bude víťazstvom a úspechom našej vlasti a občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
