Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

4.11.2010 o 16:46 hod.

Ing. CSc.

Mikuláš Dzurinda

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 8.12.2010 10:27 - 10:27 hod.

Mikuláš Dzurinda
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Len veľmi stručne. Pozmeňujúci návrh pána poslanca Beblavého je akceptovateľný, bol dotvorený v spolupráci s MZV a navrhujem, aby poslanci podporili aj tento pozmeňovák a znovu si dovolím poprosiť o podporu pre tento zákon. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 8.12.2010 10:13 - 10:15 hod.

Mikuláš Dzurinda Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán predseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, myslím, že táto predloha vám neponúkne takú interesantnú pôdu na zaujímavú diskusiu, ale je to najmä preto, že ide skôr o technickú odpoveď na zmenu rozpočtových pravidiel z roku 2008. V roku 2008 došlo k zmene rozpočtových pravidiel, na základe ktorej nebude možné poskytovať dotácie v jednotlivých rezortoch tak ako tomu bolo doposiaľ. V našom rezorte poskytovanie dotácií upravovalo okrem rozpočtových pravidiel ešte aj niekoľko ďalších právnych noriem. Na základe týchto noriem bol vydaný výnos, interný predpis, výnos o poskytovaní dotácií. Ako som sa zmienil podľa novely rozpočtových pravidiel z roku 2008 takto ďalej postupovať nemožno, je potrebné systém poskytovania dotácií zjednotiť. Využívame túto príležitosť na to, že predkladáme teda návrh zákona v dvoch častiach. V tej prvej umožňujeme naďalej poskytovať dotácie s tým, že chceme podporovať mimovládne organizácie, neziskové organizácie, chceme naďalej umožňovať poskytovať dotácie na spoločné projekty Slovenskej republiky s OECD, a to aj právnickým osobám, ktoré nie sú štátne rozpočtové alebo príspevkové organizácie. V druhej časti sa novelizuje zákon o oficiálnej rozvojovej pomoci tak, aby sme mohli transparentne tieto dotácie poskytovať. Mení sa systém z grantov na dotácie, zavádzajú sa pravidlá, aby celé to konanie bolo transparentné, určuje sa inštitúcia, ktorá bude tieto dotácie poskytovať, zverejňovať výzvy na jednotlivé programy a projekty v súlade s národným programom oficiálnej rozvojovej pomoci na svojom webovom sídle.
Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás poprosiť o podporu pre tento zákon.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.11.2010 16:46 - 16:59 hod.

Mikuláš Dzurinda Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán predseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, na úvod chcem povedať, že predloha, o ktorej je diskusia, je veľmi podobná predlohe alebo teda textu, ktorý som predkladal ako opozičný poslanec bezprostredne po tom, čo vláda prišla so svojím návrhom ako reakciu na budapeštiansky zákon.
Pán poslanec Rafaj položil legitímne otázky. Nerozumie, prečo táto norma bola predložená, hovorí o tom alebo obáva sa zníženia rešpektu Slovenska v zahraničí a pýta sa, kde je pointa. Pán poslanec Zelník sa pýta, pod koho jurisdikciu vlastne takíto občania budú patriť.
Chcel by som, teda ísť k podstate, k meritu veci. Prečo, kde je pointa, nerozumieme, čo tým chceme dosiahnuť. Nuž, v prvom rade robíme to sami kvôli sebe, aby sme neublížili občanom Slovenskej republiky, aby sme sa im nevyhrážali, aby sme ich nediskriminovali a robíme to samozrejme, tak trošku aj preto, aby sme mali dobré susedské vzťahy, ale nielen kvôli Maďarsku. Nedávno som bol v Čechách na oficiálnej návšteve a pán premiér Nečas ma upozornil na to, že máme medzištátnu zmluvu, máme ich viacero, nadštandardné vzťahy chvalabohu máme s Čechmi, máme nadštandardné vzťahy v oblasti vzdelávania, zdravotného zabezpečenia, sociálneho a tak ďalej, ale máme zmluvu aj o možnosti udeľovať dvojité občianstvo. Pán premiér Nečas mi hovorí, dostávame sa do asymetrického postavenia. Dievča, Češka si zoberie slovenského chlapca, chcú žiť na Slovensku. Je legitímne, že po čase požiada o slovenské štátne občianstvo. Pán premiér Nečas, sa ma pýta, máme prijať adekvátnu normu a ona stratí automaticky české štátne občianstvo? Nedá sa to na Slovensku vyriešiť, sa ma pýtal.
Robíme to kvôli sebe, robíme to kvôli pokoju a robíme to kvôli posilneniu našej autority a zahraničnopolitického postavenia. Dlho by sme o tom mohli hovoriť, ja mám do 17.00 hodiny, len pár minút, preto si pomôžem niekým z vonku. Autoritou, ktorá podľa môjho názoru, je autoritou aj pre vás, pre opozíciu, pretože, keď Budapešť prijala ten zlý zákon, pán premiér Fico poslal môjho predchodcu, pána ministra zahraničných vecí Lajčáka, za Knutom Vollebaekom, vy si to musíte pamätať, bolo to len pred niekoľkými mesiacmi. Vysoký predstaviteľ alebo komisár Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, inštitúcia, ktorá je vyslovene vybudovaná alebo zriadená pre podobný účel. Pán Vollebaek navštívil Bratislavu hlavne kvôli zákonu o štátnom jazyku, ale na ministerstve zahraničných vecí som náš diškurz využil aj na to, že som s ním konzultoval tému dvojitého občianstva. Pred pár dňami, konkrétne 25. októbra som dostal od Knuta Vollebaeka list, ja vám z neho zacitujem, kľúčové pasáže.
"Počas nášho stretnutia v septembri 2010 sme intenzívne diskutovali i o otázke dvojakého občianstva. Veľmi dobre si uvedomujem, že sporné požiadavky alebo konkurujúce úsilia dotknutých štátov vykonávať jurisdikciu nad svojimi občanmi, bez ohľadu na miesto ich trvalého pobytu, v sebe nesú potenciál vytvárať napätie. Štáty by sa mali zdržať udeľovania občianstva, pokiaľ nejestvuje prirodzená väzba medzi predmetným štátom a jednotlivcom, a naopak, mali by upustiť od odoberania občianstva v prípadoch, kde takáto prirodzená väzba jestvuje. I keď štáty majú určitý rozsah vlastnej definície toho, čo predstavuje takúto prirodzenú väzbu medzi štátom a jednotlivcom, táto interpretačná škála nie je neobmedzená a výkon občianskych práv je spravidla spájaný s miestom trvalého pobytu. Inými slovami, ak by sa Slovensko rozhodlo upustiť od poslednej novely zákona o štátnom občianstve, občania s trvalým pobytom na Slovensku, ktorým by sa podarilo získať druhé občianstvo, ostávajú vo všetkých zámeroch a účeloch pod jurisdikciou Slovenskej republiky", koniec citátu.
Zopakujem kľúčovú pasáž, panie poslankyne, páni poslanci, štáty by sa mali zdržať udeľovania občianstva, pokiaľ nejestvuje prirodzená väzba, teda trvalý pobyt. Vieme, komu je to odkaz? Toto je odkaz Maďarskej republike, ale potom je tu druhá veta. "A naopak, štáty by mali upustiť od odoberania občianstva v prípadoch, kde takáto prirodzená väzba jestvuje." Ale toto je už odkaz Slovenskej republiky. Tak my, ideme odoberať občianstvo ľuďom, ktorí tu majú trvalý pobyt, ktorí sa tu narodili, ktorí tu majú domy, záhrady, sú našimi štátnymi občanmi? Čiže, keď sme nerozumeli, páni poslanci, čo táto novela zákona chce povedať, tak to poviem po slovensky, jasne a čisto. Chceme zabrániť tomu, aby sme odoberali štátne občianstvo Slovenskej republiky ľuďom, medzi ktorými a Slovenskou republikou, je prirodzená väzba. Veď to nie je normálne a podobným slovníkom som hovoril aj vtedy, keď pán premiér Fico, trošku unáhlene a príliš emotívne reagoval na provokáciu Budapešti.
Teda, keď kladie, pán poslanec Rafaj alebo ktorýkoľvek z vás, legitímne, keď položíte otázku, čo chceme týmto zákonom dosiahnuť? Neobyčajne jednoduchá odpoveď spočíva v tom, že chceme postaviť veci z hlavy na nohy, chceme si urobiť, ak chcete, domácu úlohu, aby sme vzápätí s o to väčšou silou, mohli tlačiť aj s podporou medzinárodného spoločenstva na Budapešť, aby zlý zákon, ktorý bol na počiatku, ktorý bol provokáciou, aby tento zákon, buď zrušili alebo opravili alebo dali do súladu s medzinárodnými štandardami.
A ja už som začal prijímať prvé kroky. Už v auguste sme vymenovali nových slovenských šéfov zmiešaných komisií. Pani premiérka Radičová sa dohodla s pánom premiérom Orbánom, že tam na odbornej pôde začneme diskutovať presne o týchto kvalifikovaných veciach. Dostal som nótou potvrdené rozhodnutie Maďarskej vlády, vymenovať maďarských spolušéfov týchto zmiešaných komisií. V novembri sa prvýkrát zíde zmiešaná komisia pre otázky národnostných menšín a začneme kvalifikované debaty, potom čo si doma urobíme serióznu domácu úlohu, o tom, ako a kedy opraví Budapešť chybu, opraví chybu, ktorú daným zákonom urobila, ktorej sa dopustila.
Takže, keď nás trápi otázka, či nám neukradli občanov, no tak práve reakcia, pána premiéra Fica, bola nešťastnou reakciou, ktorá by mala viesť ku kradnutiu občanov Slovenskej republiky. Toto nie je dobrá cesta, nie je perspektívna cesta.
Keď kladiete, páni poslanci, otázky, či týmto zákonom znižujeme autoritu alebo postavenie Slovenska v zahraničí, pravý opak je pravdou. Keď hovoríte, že to je len deklaratívny zákon, mám pocit, pán poslanec Rafaj, že ste použili takýto výraz. Na prvý pohľad sa to možno takto javí, ale keď sa nad tým hlbšie zamyslíme, odpoveď hľadajte v tej poslednej Vollebaekovej vete, ktorá hovorí, že občania s trvalým pobytom na Slovensku, ktorým by sa podarilo získať druhé občianstvo, ostávajú vo všetkých zámeroch a účeloch pod jurisdikciou Slovenskej republiky. Tento zákon, toto len a len posilňuje. Ak by napr. občan Slovenskej republiky sa išiel domáhať napr. na medzinárodných súdoch, istých opatrení alebo dôsledkov konaní na základe tohto druhého občianstva, tak nemá šancu.
Je to poslanecká predloha návrhu zákona, ale bola veľmi detailne samozrejme diskutovaná na viacerých ministerstvách. Sám som sa niektorých rokovaní zúčastnil. Na rozdiel od pôvodnej predlohy, má podobu univerzálnej normy, nielen zákona voči konkrétnej republike alebo konkrétnemu štátu. Čiže zmyslom bolo nenechať na pochybách, že zabránime exteritoriálnym účinkom zákona cudzieho štátu. Žiaden občan Slovenskej republiky, ktorý bude argumentovať alebo domáhať sa nejakých služieb alebo úkonov, na základe druhého občianstva udeleného Budapešťou, nemá šancu sa toho dovolávať, pretože jurisdikcia Slovenskej republiky je nadradená a jej súčasťou bude koniec-koncov aj táto právna norma, ktorá jasne hovorí, že ak bolo druhé občianstvo udelené v rozpore so zásadami, o ktorých sa rozprávame, toto občianstvo na Slovensku neuznáme.
Takže sa nemusíme obávať, je to posilnenie slovenskej štátnosti, je to posilnenie suverenity slovenskej jurisdikcie, a preto som presvedčený, že za tento zákon môžu hlasovať nielen strany vládnej koalície, ale všetci poslanci, všetky poslankyne, ktorých vyrušuje zasahovanie iných štátov do suverenity, či právnej alebo inej nášho štátu. Je to zákon, ktorý zahraničnopolitické postavenie Slovenska, našu autoritu, našu kredibilitu výrazne posilňuje. A je to zákon, ktorý jednoznačne bráni exteritoriálnym účinkom zákona, ktorý Maďarská republika pred nedávnom schválila.
Chcem, na záver tohto svojho vystúpenia zvýrazniť a podčiarknuť ešte to, čo som pred chvíľou povedal a síce, že keď budeme mať doma čistý štít, keď budeme mať zákony, ktoré netrestajú občanov Slovenskej republiky, ktoré sa nevyhrážajú občanom Slovenskej republiky a naviac zákony, ktoré spĺňajú medzinárodné normy a ja list Knuta Vollebaeka poskytnem každej jednej z vás, každému jednému z vás. Tak kladiem otázku, kde je hrozba umenšenia alebo oslabenia našej autority? Práve naopak, mal som možnosť konzultovať túto tému aj s viacerými partnermi, kolegami ministrami zahraničných vecí a ľudia chápu, chápu to aj v Rakúsku, chápu to aj vo Francúzsku. Chápu, že to, čo urobila Budapešť, je nebezpečné a nielen z dôvodov, o ktorých ste hovorili vy, pán poslanec Rafaj, ale pýtal som sa niektorých kolegov veľmi pokojne, že keď sa Francúzsko rozhodne udeliť druhé občianstvo, povedzme občanom krajín severnej Afriky, kde každý hovorí po francúzsky, kde každý má nejakého predka, keď sa takto Španieli rozhodnú voči Hispáncom v južnej Amerike alebo na Kube alebo v Mexiku, pýtam sa, nedôjde náhodou k takému tichému, plazivému rozširovaniu Európskej únie? Ako bude vyzerať pracovný trh, keďže títo občania budú mať pasy, či francúzsky alebo španielsky. Môžem vás ubezpečiť, panie poslankyne, páni poslanci, že tomu rozumie minister zahraničných vecí aj v Rakúsku, aj v Nemecku, aj vo Francúzsku, aj v Španielsku, a preto túto záležitosť uhráme. Jednoznačne ju uhráme.
Ak sa zbavíme predsudkov, ak sa zbavíme nenávisti, ak budeme sebavedomejší, a keď dokážeme prijímať takéto právne normy. Práve takéto právne normy, akú vám predstavil a ponúka Gábor Gál a jeho kolegovia a veľmi vás pekne prosím, o podporu tejto normy, pretože bude nie benefitom pre vládnu koalíciu, nie dehonestáciou opozície, ale bude víťazstvom a úspechom našej vlasti a občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

13.10.2010 9:52 - 9:52 hod.

Mikuláš Dzurinda
Pán poslanec, len jedno. Jasné, že šéfom misie je veľvyslanec. Akurát OBEO sú mimo. Ak OBEO by mali byť súčasťou, pokojne zahlasujte za tento kompetenčný zákon. Len prikryjeme legislatívne to, čo ste tvrdili vy. Pokojne môžete hlasovať. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.10.2010 9:43 - 9:49 hod.

Mikuláš Dzurinda Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, chápem vystúpenie pána poslanca Jahnátka, ktoré som si pozorne vypočul, aj som ho očakával. Chápem ho preto, lebo každá zmena vyvoláva reakciu. Je to prirodzené. Je potrebné ale naozaj sa na každú zmenu pozrieť z takého širšieho hľadiska, ako bol alebo je môj konkrétny alebo minulý post.
V prvom rade, pán poslanec, vám chcem povedať, že k žiadnemu oslabeniu väzieb po integrácii OBEO do ambasád nedôjde. To nedáva logiku, pán poslanec. Prečo by k tomu malo dôjsť? Veď tí ľudia si budú robiť svoju prácu zajtra, tak ako si ju robia dnes, ako si ju robili včera. Myslím, že jeden rozdiel bude, budú si ju robiť lepšie, lebo budú mať šéfa, ktorý bude na nich vidieť, pán poslanec. Vy roky chodíte po svete, ja roky chodím po svete, aj ja si všímam, ako ktorí ľudia sa správajú, ako sú efektívni. Ako môže v Petrohrade minister dohliadnuť na človeka, ktorý je tam sám sebe šéfom? Nič zlého, nič menej efektívneho sa neudeje. Naopak, na týchto ľudí bude ich bezprostredný šéf vidieť, budú si vykonávať svoju prácu, pán poslanec, budú naďalej metodicky riadení rezortom hospodárstva. Pozrite si dobre celý kompetenčný zákon, budeme koordinovať spoluprácu tak, aby bola efektívnejšia, aby tí ľudia boli výkonnejší, aby boli kontrolovaní, aby sme ušetrili prevádzkové náklady. To jednoducho je pravdou.
Vy ste spomínali krajiny, ktoré sa uberajú inou cestou. Nebol to objektívny pohľad, pán poslanec. Pribúda krajín aj v Európe aj mimo nej, kde sa ekonomizuje diplomatická služba, tak ako ste si to dali do programu pred štyrmi rokmi aj vy sami, a kde výrazom tejto ekonomizácie je, že vskutku tento typ postov patrí do ambasád, je včleňovaný do ambasád. Keď ste urobili historický exkurz, bolo poctivé, pán poslanec, povedať, že na Slovensku boli obchodní zástupcovia integrálnou súčasťou ambasád. Viete dokedy. Však? Do roku 1996. Pán Mečiar sa rozhodol, ja som s pánom Hamžíkom hovoril, je to teraz môj veľvyslanec, vtedy bol ministrom zahraničných vecí. Pán veľvyslanec Hamžík mi dopodrobna vysvetlil, prečo pán Mečiar ho donútil urobiť túto zmenu. Nechcem to veľmi vulgarizovať, ale myslím si, že každý poslanec, každá pani poslankyňa si vie predstaviť vytvorenie 53 atraktívnych nových ambasád, poviem to takto, vo svete.
No, na záver chcem povedať niečo konštruktívne, čo, myslím si, sa dá pochopiť aj v dobrom. Tá doba nie je jednoduchá. Krajiny šetria, hľadajú nové možnosti spolupráce. Pán poslanec, zamrzelo ma, keď vy ste strašili mojich kolegov z SaS, čo všetko zlého ideme robiť, lebo ideme čosi sfúzovať medzi dvomi ministerstvami. Viete, čo sa deje vo svete, pán Jahnátek? My sa necháme zastupovať dokonca cudzími ambasádami. Vy musíte vedieť, že v Kapskom Meste krajiny V-4 sme zriadili jednu ambasádu. Teraz som podpísal dohodu v Maďarsku, dúfam, že ma SNS za to nevylúči z kartotéky obyvateľov Slovenskej republiky. Maďarské ambasády v troch štátoch udeľujú víza v mene Slovenskej republiky, vzájomne sa zastupujeme. Teraz mi vypisuje kolega z Cypru a kolega zo Slovinska, že chcú v Brazílii ísť do našej ambasády, do našej budovy, lebo je veľká. Všetci vedia, že je veľká. Máme tam veľa priestoru, vykurujeme to, budeme fungovať efektívnejšie, všetci budú spokojní. Brazília, ktorá tú budovu nám dala, bude mať o kúsok vyšší nájom, my budeme mať nižší nájom, Cyperčania budú spokojní a budú spokojní aj Slovinci. Svet sa hýbe, globalizuje a my sa strašíme na Slovensku, že niečo fatálne, katastrofálne sa ide udiať medzi dvomi rezortmi. Nerobme to, pán poslanec Jahnátek. Je to otázka zdravého rozumu. Je to otázka toho, aby sa tam nepotulovali tí ľudia, tam neboli bezprizorní, nechodili sa kúpať do riek a rybníkov, ale aby pracovali, pretože podnikateľská sféram, pán Jahnátek, je nespokojná. Je nespokojná s tým, ako to funguje.
Teda, panie poslankyne, páni poslanci, chcem vám len povedať, že chceme vrátiť to, čo tu bolo do roku 1996, chceme šetriť peniaze, chceme sa správať efektívne, chceme, aby každý človek, osobitne tak dobre platený ako obchodní radcovia, viem, aká to je loby, odvádzal aj prácu adekvátnu svojej výplate. Takže nenechajte sa odradiť od tejto pozitívnej zmeny. Budeme pekne spolupracovať aj s rezortom hospodárstva, pán Jahnátek, aj s ostatnými rezortmi v záujme občanov našej vlasti. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12.10.2010 13:24 - 13:26 hod.

Mikuláš Dzurinda Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, už o tom tu bola reč. Myslím si, že to je príbeh pomerne zrozumiteľný. V čase, keď sa konali posledné voľby do Európskeho parlamentu, mala platiť Lisabonská zmluva. Taký bol pôvodný predpoklad. Kvôli problémom v Írsku sa konali ešte na základe zmlúv z Nice.
Zmluva Lisabonská predpokladá 751 poslancov v Európskom parlamente, Zmluva z Nice 736. Teda po tom, čo sa napokon podarilo predsa len ratifikovať Lisabonskú zmluvu, je treba vyriešiť príbeh 12 krajín, ktorým sa mierne počet poslancov zvyšuje, ale treba vyriešiť aj problém, alebo príbeh nemeckých poslancov, lebo Nemecko si na summite v 2008. roku, v decembri, vymohlo, že to zníženie o troch poslancov z 99 na 96 sa uskutoční až po roku 2014 počas ďalších volieb do Európskeho parlamentu.
Toto je celý príbeh Protokolu, o ktorom je reč. V prípade, že európske krajiny, krajiny EÚ ratifikujú tento Protokol, krajiny, ktoré môžu mierne zvýšiť poslancov na základe vnútorných predpisov, tak aj učinia. Slovenska sa to netýka. Máme 13, zostáva 13 európskych poslancov. Týka sa to 12 krajín, ktoré bezprostredne po ratifikácii dovolia spôsobom, ktorý ustanovuje ich legislatíva, tých chýbajúcich poslancov, a potom pre voľby po roku 2014 sa počet poslancov Nemecka zníži z 99 na 96 a Európsky parlament už bude fungovať so 751 poslancami. O tomto je ten Protokol.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12.10.2010 13:17 - 13:20 hod.

Mikuláš Dzurinda Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, podpredsedovia Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, na základe predchádzajúcich noviel zákonov, predovšetkým na základe novely zákona o rozpočtových pravidlách, je možné od 1. januára budúceho roku poskytovať dotácie len na základe zákona.
Ministerstvo zahraničných vecí poskytovalo a doposiaľ poskytuje dotácie, o ktorých sa určite zmienim, doposiaľ na základe nižších podzákonných noriem. Tieto dotácie slúžia na podporu mimovládnych neziskových organizácií, ktoré pôsobia vo sfére zahraničnej politiky, slúžia na spoločné projekty Slovenskej republiky a Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj.
My sa podieľame na financovaní OECD formou povinného členského príspevku, ale potom, samozrejme, v spolupráci s OECD podporujeme financovanie projektových aktivít ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Skrátka a veľmi jednoducho len zopakujem, že tak ako doposiaľ mienime podporovať dotáciami užitočné zahraničnopolitické aktivity, len to už nebude výnosom alebo výmerom ministerstva zahraničných vecí, ale na základe novely zákona o rozpočtových pravidlách to bude zákonom.
Využívame túto príležitosť aj na novelizáciu zákona o oficiálnej rozvojovej pomoci, pretože chceme, aby ministerstvo zahraničných vecí mohlo transparentným spôsobom poskytovať dotácie na oficiálnu rozvojovú pomoc aj pre právnické osoby, pričom chceme podporiť transparentnosť narábania s týmito finančnými prostriedkami. Tú transparentnosť chceme dosiahnuť zavedením povinnosti agentúry, ktorá s touto oficiálnou rozvojovou pomocou nakladá, zverejňovať výzvy na jednotlivé programy na našom alebo na webovom sídle Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu.
Vládny návrh zákona zároveň reaguje na problémy vyplývajúce z aplikačnej praxe, najmä sa zosúlaďuje forma realizácie oficiálnej rozvojovej pomoci tým, že sa granty nahradzujú, podobne ako je to v predchádzajúcom prípade, dotáciami.
Takže pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorý prešiel vládou zhodou, bol prerokovaný, samozrejme, príslušným výborom aj spôsobom aj vo výboroch, je reakciou na úpravu rozpočtových pravidiel, ktorá má viesť k povýšeniu nakladania s verejnými zdrojmi na úroveň zákona.
Ministerstvo zahraničných vecí takýto návrh zákona predkladá, aby mohlo ďalej fungovať v rozvojovej pomoci a aj v dotácii zahraničnopolitických aktivít našich mimovládnych organizácií.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 8.9.2010 9:04 - 9:08 hod.

Mikuláš Dzurinda Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Dobré ráno.
Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám návrh na uzavretie Dohody o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a krajinami, ktoré tieto spoločenstvá vytvárajú, na strane jednej a Srbskou republikou na strane druhej.
Ide o zmluvu, ktorá vytvorí základný právny rámec pre politický dialóg medzi Európskymi spoločenstvami a Srbskom. Zároveň ale táto zmluva vytvorí aj dobré predpolie pre užšiu regionálnu spoluprácu, ktorá by mohla, mala vyústiť vo vytváranie zón voľného obchodu v samotnom regióne, ale aj medzi Európskou úniou a Srbskom.
Ide o dohodu, ktorá má aj veľký politický význam, pretože Srbsko je poslednou krajinou bývalej Juhoslávie, ktorej spolupráca s Európskymi spoločenstvami ešte asociačnou a stabilizačnou zmluvou nie je pokrytá.
Treba povedať, že k podpisu zmluvy došlo už v roku 2008, ale kvôli posudku Medzinárodného súdneho tribunálu pre bývalú Juhosláviu, ktorý hovoril o nedostatočnej spolupráci Srbska s týmto tribunálom najmä v súvislosti s generálom Mladičom, bolo schvaľovanie, ratifikácia tejto dohody prerušené. K naštartovaniu ratifikačného procesu došlo v júni tohoto roku po rokovaní Rady pre zahraničnopolitické záležitosti. Odvtedy túto zmluvu ratifikovali štyri štáty: Malta, Španielsko, Estónsko a Bulharsko.
Dnes máme šancu sa pridať, byť piatou krajinou, piatym štátom, čo nepochybne môže byť dobrým signálom nielen pre Srbov, ale aj pre ďalšie krajiny, aby ten ratifikačný proces urýchlili.
Chcem na záver povedať, že význam tejto asociačnej, stabilizačnej dohody je osobitne silný v týchto dňoch, keď prebiehajú aj diskusie na pôde Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, keď Srbsko vskutku sa rozhoduje, poviem to trošku zjednodušene, medzi stagnáciou na strane jednej, alebo v takom silnejšom, jasnejšom, dynamickejšom ťahu smerom k Európskej únii ukázať dobrú vôľu, ukázať, že to so Srbmi myslíme vážne. Ukázať, že popri Chorvátoch a ďalších krajinách bývalej Juhoslávie nám nesmierne záleží na tom, aby sa proeurópsky vyvíjalo aj Srbsko. Bude tou najlepšou pomocou pre Srbov samotných, ale zároveň aj veľmi významným príspevkom ku stabilite na západnom Balkáne v krajinách bývalej Juhoslávie.
Keďže z tejto zmluvy priamo vyplývajú práva a povinnosti občanov fyzických osôb, ide o zmluvu prezidentskú, ktorá pred ratifikáciou alebo podpisom pánom prezidentom podlieha ešte schvaľovaniu v Národnej rade Slovenskej republiky.
Takže, panie poslankyne, páni poslanci, z dôvodov, ktoré som uviedol a ktoré, pochopiteľne, sú aj obšírnejšie popísané v dokumente, vás chcem poprosiť, aby ste s danou dohodou vyjadrili svoj súhlas.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis